12. schôdza

Pani kolegyňa, pán minister nie je v závideniahodnej situácii, lebo Slovensko je, bohužiaľ, bipolárne v tom, ako je rozdelená zamestnanosť a nezamestnanosť. Bohužiaľ, snažíme sa, skoro každá vláda sa snaží o to, aby tie regionálne rozdiely neboli. Vy ste tiež vymenovali tie okresy, kde tá nezamestnanosť je strašne vysoká. Ale na druhej strane, bohužiaľ, máme tu aj iný úkaz, s ktorým sa ministerstvo musí vysporiadať, a je to nízka nezamestnanosť. Ja pochádzam z okresu Galanta, tam je nezamestnanosť 3,2. Ľudia nie sú radi a nie sú konformní alebo vysporiadaní s tým, že máme tam niekoľko tisíc zahraničných ľudí, ako zo zahraničia pracujúcich, ale kebyže ich nemáme, tak niektoré fabriky u nás musia zavrieť, čiže musíme nájsť aj, ale kebyže ich nemáme, tak niektoré fabriky u nás musia zavrieť.
Čiže musíme nájsť aj nejaké také riešenia, kde by sme vytvorili systém, aby ľudia museli, proste museli dochádzať aj za prácou. Sú oblasti, kde nie je, a musíme dovážať zamestnancov zo zahraničia, a na druhej strane o pár kilometrov ďalej, oveľa z bližšieho regiónu, z vlastného regiónu máme ľudí, ktorí si nevedia nájsť prácu. Tak toto je tiež úlohou, ktorú potom bude musieť zobrať do úvahy a riešiť to v rámci Slovenskej republiky, aby sme nemuseli dovážať zo zahraničia pracujúcich a tým pádom mohli by sme tú nezamestnanosť znížiť v tých okresoch. Ja som vyrastal... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem za faktické od svojich kolegov. Pani Vaľová, tieto príspevky štát nedáva zamestnávateľom. On ich dáva pre tých, ktorí sú znevýhodnení na trhu práce, aby ich zamestnávatelia zamestnali a udržali tieto pracovné miesta. Takže to je pre týchto ľudí. Mám takú obavu, že vidíte všade zisky podnikateľov, ale ja som vo veľkej miere hovorila o neziskových organizáciách, občianskych združeniach, ktoré prevádzkujú chránené pracoviská, chránené dielne, a tieto prípadný zisk musia preinvestovať alebo reinvestovať do svojej hlavnej všeobecno-prospešnej činnosti. Ale aj vďaka všetkým podnikateľom, ktorí vytvoria pracovné miesta pre znevýhodnených, to nie je žiadna sranda zamestnávať tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú invalidi alebo ktorí sú osamelí rodičia. Zamestnávateľ musí našiť naozaj na mieru pracovisko, ale aj pracovný čas.
Ku kolegovi Gálovi. Áno, súhlasím, že je potrebné nájsť aj riešenia. Viem, že aj v novele sa zaoberajú mobilitou. Zároveň chcem poukázať na to, že do týchto regiónov, kde niet pracovných síl, kde bolo treba ešte aj vytvoriť priestor pre možnosť nájomných bytov pre celé rodiny, a osobne viem, že v rozpočte vláda nepočítala so zvyšovaním nejakého štátneho transferu, teda finančných prostriedkov do výstavby nájomných bytov. No a samozrejme infraštruktúra, dobré cesty, diaľnice. To nám pomôže k tomu, aby ľudia, celé rodiny vycestovali za prácou do týchto regiónov. 
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Keďže mám len tri minúty do jedenástej, tak možno by som len objasnila tú takú skúsenosť s tými chránenými dielňami. Ja viem, že vždy je argumentom k zamestnanosti, že sa zneužívajú chránené dielne a že teda musíme aj niečo robiť, aby teda neboli zneužívané. Ale ja, skutočne my sme mali projekt švajčiarskeho finančného mechanizmu, kde sme si chceli naozaj pripraviť ľudí s ťažkým stupňom odkázanosti, ale ľudí na druhej strane so zdravým intelektom, aby boli teda ešte zamestnaní. Ale naozaj sa nám potvrdilo to, že pokiaľ ten človek je v chránenom zamestnávaní, hlavne s duševnou chorobou, to znamená, že je to z schizofrénie alebo z ťažkej depresie, ktoré dneska patria k chorobám, ktoré naviac Sociálna poisťovňa hodnotí ako príčinu invalidity, tak tieto diagnózy v podstate boli tak, že oni nedokázali 8 hodín pracovať. Nedokázali ani štyri. My sme mu dali, napríklad na 4 hodiny denne tú schizofreničku pracovať, jednu aj druhú, ale ona si myslela, že to zvládne, ale potom začali také ataky, že sa jej vrátili opäť tie bludy a dostala sa do toho stavu. To znamená, opäť sme museli znížiť ten počet hodín, ale keďže, viete, ten príspevok potom bol krátený podľa toho, už keď nám skončil projekt, ten príspevok bol krátený, tým pádom vlastne sme nevedeli, jak jej povedať, že keď skončí ten projekt, tak my vás musíme prepustiť, lebo nám to fakt finančne nevychádzalo, hej. A nemali sme peniaze ako teda to dodotovať.
Ja naozaj upozorňujem, že práve pre ľudí s duševnými chorobami a ľudí so schizofréniou je dôležité, aby sme sa pozerali na to, že ak skrátime ten príspevok podľa toho, koľko pracujú v tej chránenej dielni, tak tlačí to vlastne poctivých možno fakt zamestnávateľov v tých chránených dielňach brať možno s nižším stupňom, ktorí relatívne sa môžu podľa mňa zamestnať aj na voľnom trhu práce v rámci chráneného pracoviska, nemusí to byť chránená dielňa. Práve tá chránená dielňa, vidím práve tých ľudí nad 70 percent. Ale už je jedenásť, takže ja asi prestanem, lebo už je tu aj hluk a budem pokračovať neskôr.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Takže budem pokračovať. Hovorila som o chránených dielňach a o problémoch, ktoré... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
... aj naša dielňa s čím bojuje práve pre ľudí s duševnými chorobami a pre teda hlavne schizofrenikov, ktorých teraz naozaj máme pomerne dosť medzi nami, lebo je to diagnóza, ktorá má svoje spúšťače, má svoje odôvodnenie pri naozaj stresoch, ktoré táto doba prináša. A práve týchto ľudí nie je možné podľa zákona zamestnať, keďže naozaj my ako zamestnávateľ, my patríme pod charitu, tak jednoducho nemáme peniaze ako zaplatiť toho človeka, ktorý má schizofréniu alebo teda duševnú chorobu, lebo ak nám úrad práce zníži príspevok podľa toho, koľko hodín ten duševne chorý teda pracuje, tak nás to núti k tomu, aby sme brali ľudí s diagnózami, ktoré sú ľahšie a ktoré pomerne sa môžu zamestnať aj na chránenom pracovisku, nemusia pracovať v chránenej dielni.
Ďalšiu takú skúsenosť, osobnú, v inkluzívnom zamestnávaní, je práve tá dĺžka. Ja rozumiem zo strany úradov práce, že veľa chránených dielní funguje v rámci európskych fondov a potrebujú mať určitý čas, lebo je tam veľa papierovačiek, aby si teda stanovili určitú lehotu. Ale zase u poskytovateľov alebo teda u zriaďovateľov chránených dielní nastane problém, ja to poviem, ako je to opäť u nás. U nás na charite je to tak, že v podstate reálne sme dostávali už aj predtým, keď nebolo uzákonené do 60 dní, sme dostávali peniaze na preplatenie tých ľudí kvartálne, to znamená za tri mesiace. Ak by sme neboli zložkou grécko-katolíckej charity, tak by sme museli po skončení projektu švajčiarskeho finančného mechanizmu chránenú dielňu zatvoriť, lebo pre charitu, alebo teda pre Dom sv. Anny, v ktorých som bola dlhé roky teda riaditeľka, a teraz som odborná garantka, tak bolo neudržateľné, aby sme mali na platy tých ľudí. Takže charita to v rámci kvartálu zatiahla, ale teraz ak sa bude ten, zase tie dni pokračovať, obávam sa, že charita povie dosť, máme aj iné sociálne služby a teda je nám to ľúto, ale tú chránenú dielňu nebudeme môcť udržať.
Takže naozaj ja avizujem, že možno zlikvidujeme, možno aj takých ľudí, ktorí to robia zo srdca, lebo my to robíme popri sociálnych službách, máme zriadenú chránenú dielňu, aby sme vlastne tým ľuďom, ktorí sú v najvyššom stupni, zabezpečili prácu a skvalitnenie života človeka so zdravotným znevýhodnením. A práve to preplácanie toho finančného príspevku môže byť pre nás, ak sa bude posúvať, likvidačné.
Ak naozaj máme problémy s chránenými dielňami, treba to kontrolovať. A ja si myslím, že vinníkov nájdeme, ale naozaj ak má byť tento inštitút v legislatíve, mali by sme sa pozerať na to tak, aby sme, naopak, tých ľudí, ktorí majú získanú invaliditu, napríklad formou duševnej choroby, alebo teda nejakou aj inou chorobou, aj onkologickej je tam pomerne dosť, kedy tiež sa opäť vracia nádor, atď., aby sme ich dostali do pracovného procesu. Lebo tie ataky sa tam naozaj znižujú, ten človek sa dostáva na tú psychiatrickú hospitalizáciu neskôr a v podstate tá práca mu zachraňuje život. A pokiaľ naozaj to chceme mať len v legislatíve a pozerať na to len legislatívne, že to máme, možno naozaj zlikvidujeme chránené dielne, ktoré sú poctivé, a myslím, že aj našu.
No ďalšou problematikou, na ktorú som nestihla reagovať vo faktickej poznámke, keďže tu mám pána ministra, tak si to opäť dovolím predniesť. Ja som skôr myslela na tých rodičov, ktorí poberajú rodičovský príspevok, aj keď sa im narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením a do 6 rokov vlastne oni nemôžu ísť na príspevok za opatrovanie. My keď budeme zdvíhať príspevok za opatrovanie, ale rodičia vlastne oni ho budú mať ako u zdravých detí, tam vznikne tá anomália. A to môžeme riešiť len tým, že tá mama pôjde do práce a teda nebude závislá od toho, že ten rodičák bude iný pre mamu alebo otca, ktorí ostanú so zdravotne znevýhodneným dieťaťom doma, alebo to musíme riešiť iným spôsobom. Lebo ak pôjde o opatrovanie tak, ako ste vraveli, postupne vyššie, tam budú mať najviac problémy práve rodinky, kde strašne sa ešte bojuje, o tom, ako ďalej, ešte nemajú mnohí do 6 rokov ani stanovené diagnózy hlavné. A preto si myslím, že ublížime tým najzraniteľnejším rodinám. Čiže ja som skôr, možno sme sa nepochopili, skôr som myslela na to, hej, že do 6 rokov naozaj oni budú poberať rodičák, ako keď mamka sa stará o zdravé dieťa alebo otec, ale oni majú naozaj mimoriadne výdavky, no a potom už by prešiel automaticky na to opatrovanie.
Čiže ešte druhú problematiku, ktorú som chcela otvoriť, keď ste tu vy, je táto a obávam sa, že práve rodina so zdravotným znevýhodnením do 6 rokov je absolútne, úplne riziková, pretože tam, ako som hovorila, hrozia rozvody, hrozia, že nenastaví sa dobre systém starostlivosti o to dieťa, chodia od Šavla do Pavla, nikto ich nevie koordinovať, my máme len sľub, len včasnej intervencie, nemáme centrá včasnej intervencie. A jednoducho tam ja už teraz avizujem, že pokiaľ to nepodchytíme do tých 6 rokov, aj ten vývin toho dieťaťa, tak potom to už len je možné kompenzovať alebo nejakým spôsobom vyrovnávať, ale ten rozvoj a to napredovanie môžeme urobiť do tých šiestich, tak do siedmich rokov veku života dieťaťa.
Vrátim sa teda k zamestnanosti. Keďže sama pochádzam z východného Slovenska, tak si dovolím povedať, že som sa zamýšľala nad tým, že práve všetky zákony, ktoré ministerstvo prijíma ohľadne zamestnanosti, by mali naozaj riešiť zamestnanosť v regiónoch, kde je to akútne. A ja naozaj tak v pravde, v pravde som nad tým uvažovala a hľadala som proste nejaké objektívne informácie na to, aby som sa zamýšľala, že či naozaj pomáhame zaostalým regiónom, lebo od roku 2002 vlastne dávame stimuly a reálne východné Slovensko vyzerá tak, ako vyzerá, že ľudia sa nám vyľudňujú z týchto oblastí. No a potom s tými mladými nezamestnanými na Slovensku a s ľuďmi, ktorí už od začiatku buď nevedia nájsť prácu, odchádzajú do zahraničia, alebo teda možno majú také mylné predstavy o tom, že hneď, neviem, koľko budú zarábať, ale na druhej strane, či ich máme naozaj podchytených. Treba si naliať čistého vína. A nie preto, že teda ide len o nejakú bezhlavú kritiku toho, že teda len preto, že som opozičná musím niečo povedať, preto, že teda som z fachu, som sociálny pracovník a teda venujem sa problematike 18, 19 rokov a som východniarka, musím sa zamyslieť aj nad tým, aká skutočnosť od roku 2002 je v podstate so Slovenskom a s vyľudňovaním a s mladými ľuďmi.
A teraz sa to budem snažiť už len prečítať, lebo teda mám už len 8 minút. Najvyššiu nezamestnanosť má Prešovský kraj. Presne to bolo za minulý rok 13,91. Môžme sa tam baviť o percentách hore-dole, ale práve z tohto regiónu odišlo za prácou do zahraničia najviac ľudí. To znamená 40 700 ľudí. Najviac odišlo zo Sniny, Humenného, Medzilaboriec. Najmenej odchádza z Komárna, Senca, Malaciek, Pezinka, Kysuckého Nového Mesta. Tam to relatívne máme pod kontrolou.
V roku 2015 bolo evidovaných na úradoch práce 51 982 mladých ľudí do 24 rokov. Z toho aktivačné opatrenia trhu práce využívalo z tých ľudí 6,16 %, čo predstavovalo 3 200 uchádzačov o zamestnanie. Pomerne málo mladých ľudí bolo vtedy teda zaradených do aktívnej formy trhu práce. V roku 2016 ich bolo v evidencii už 38 983, ako povedal pán minister, že sme boli skokanom. Ja len naozaj chcem povedať, aby sme nehovorili možno o tomto čísle, ak to nie je evidovaná nezamestnanosť, či to nie je evidovaná nezamestnanosť. Ale nie je to možno celková nezamestnanosť, možno sme viac mladých ľudí dali práve na aktivačné opatrenia. To znamená, že sme ich dali na absolventskú prax, na dobrovoľnícku činnosť alebo na iné aktivačné práce a toto číslo mohlo vyskočiť aj preto.
Ja viem, že to je problém celej Európy. Preto hovorím, že možnože ani sa netreba hanbiť, aj keď je tam väčšie číslo. Jednoducho len si treba potom zadať kritériá ako ďalej s tými mladými ľuďmi. Možnože je vystavený na vás tlak, ale to neznamená, že nebudeme si nalievať čistého vína, koľko naozaj reálne tých mladých ľudí je. Aj keď sme skokanmi roka, že sme ich mohli dať cez eurofondy alebo cez iné veci teda mimo trošku tej celkovej evidencie nezamestnanosti, ale jednoducho musíme ich riešiť.
Investičné stimuly v rokoch 2002 a 2016, ktoré si prerozdelilo 148 subjektov, a činili 1,65 miliardy eur. Tieto sú adresované alebo teda mali by byť adresované na podporu menej rozvinutých regiónov alebo teda aby zapríčinili pohyb ekonomiky štátu. Priemerný náklad na jedno prisľúbené miesto nás teda stál 30-tisíc euro. Okresy s nadpriemernou nezamestnanosťou, čiže ktorých miera nezamestnanosti v okrese je v prvom kvartáli daného roka vyššia ako celoslovenský priemer, sa dostala v rokoch 2012 a 2016, ony dostali len štvrtinu finančného objemu a tretinu plánovaných miest oproti okresom s podpriemernou nezamestnanosťou. To znamená, že najväčší objem investícií dostal Trnavský kraj, ktorý má dneska aj veľmi nízku nezamestnanosť, ale paradoxne tieto stimuly najmenej dostal Prešovský kraj. Medzi jednotlivými investíciami však panujú značné rozdiely. Napríklad, 18 investícií malo schválený stimul viac ako 50-tisíc eur na jedno pracovné miesto, 16 firiem dostalo 2 stimuly a 6 firiem, pardon, dokonca až 3 stimuly.
Dlhodobá nezamestnanosť je hlavne problémom východného Slovenska. Podiel dlhodobo nezamestnaných z celkového počtu nezamestnaných v Prešovskom kraji je 56,6 percenta. Toľko ľudí z celkového počtu nezamestnaných je dlhodobo nezamestnaných v Prešovskom kraji. To znamená, zo 64 496 ľudí 56 % máme v Prešovskom kraji dlhodobo nezamestnaných. V Košickom kraji je to 57,8 % z 55 610 uchádzačov o zamestnanie. A lepšie na tom nie je ani Banskobystrický kraj s podielom 57,1 % zo 48 043 uchádzačov o zamestnanie. Hovorím z minulého roku.
Hovoríme teda veľa o internej mobilite. Ja len chcem upozorňovať aj na skutočnosť, ktorú už vydal aj Štatistický úrad, upozorňuje aj INFOSTAT, že Slovensko sa nám vyľudňuje. Odchádzajú ľudia za prácou z východného Slovenska a severovýchod Slovenska už je v štádiu, kde v určitých miestach máme len starých ľudí, o ktorých sa nebude mať kto postarať. Mladé rodiny odchádzajú za prácou preč, prvé možno do mesta, lebo ich to motivuje, lebo fakt príde akože ten príspevok za dochádzkou za prácu a odchádzajú na západné Slovensko, kde sú tie firmy ťažiskové, ktoré dostali stimuly, ale tá rodina ostáva tam. Tak postupne keď vidia, že môžu ísť do Rakúska, odchádzajú až do Rakúska, ale odchádzajú celé rodiny. Preto naozaj faktom je, že sa presúvajú východ a stred na západ a teda mení sa aj charakter krajiny a životné podmienky ľuďom.
Odišlo za prácou už 161 749 Slovákov. Rodiny prestávajú fungovať spolu, následne sa vzťahy ochladia, prichádzajú rozvody, v lepšom prípade nám sa vyľudňuje, čiže prechádzajú z východného Slovenska na západ, kde sú lepšie podmienky, a v podstate nám sa nebude mať kto starať práve na severovýchode Slovenska alebo v tých krajných častiach východného Slovenska o starých ľudí. Naozaj nás čaká demografia, ktorá je neoblomná.
A ja si myslím, že treba si dať pozor aj na to, ako stanovíme minimálnu mzdu v regiónoch, ktoré sú teda zaostalé. Ale už mám málo času, čiže skúsim to povedať potom, sa prihlásim ešte na desať minút, aby som možno povedala aj o tom. Ja viem, že to nie je malý problém, ale možno pár impulzov na to, aby sme teda možno rozštartovali také reálne veci. Netreba sa báť, že máme, že sú tlaky, treba to začať naozaj riešiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja vás podozrievam z toho, že vaše vystúpenie bolo plné konšpirácií. Pretože v skutočnosti máme nízku nezamestnanosť, nepracuje len ten, kto nechce, máme veľmi dobré mzdy, nikto neuteká do zahraničia, máme stabilné ceny energií, investori prichádzajú ako na bežiacom páse. Čiže naozaj mám pochybnosti, či ste len nekonšpirovali a realita je úplne iná. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Áno, je pravda, že ak bude ten demografický trend postupovať tak, ako postupuje, tak z východného Slovenska a zo stredného Slovenska a južnej časti stredného Slovenska sa stane jedna veľká čierna diera, ktorá bude vyľudnená mladými ľuďmi a bude zaplnená len starými ľuďmi. A veľmi poukazujem alebo teda veľmi súhlasím s tým, čo povedala kolegyňa Gaborčáková, že naozaj vznikne veľký problém aj so starostlivosťou o týchto starých ľudí. Nebude sa mať kto starať.
A preto celú novelu, ktorá môže byť prezentovaná veľmi pozitívne, a je tam veľa dobrých opatrení, považujem stále len za ten bič, ktorý je vytvorený, a chýba ešte ten cukor, tie motivácie, ktoré by naozaj ľudí motivovali hľadať si prácu s podmienkami, ktoré sú zlučiteľné so životom, so životným, jako by so životom v spoločnosti. Neviem sa vyjadriť, ospravedlňujem sa, správne. No každopádne chýba mi to, čo hovorila aj pani Verešová predtým v príspevku, kde je ten zákon, o ktorom aj vláda rozprávala, o sociálnom podnikaní alebo teda inkluzívne zamestnávanie. Že v akom štádiu sa tento zákon nachádza? Kedy naozaj sa podá skutočná pomocná ruka tým, ktorí si dlhodobo nevedia nájsť prácu? Vyhadzovať z evidencie tých, ktorým sa akože nechce robiť, to je dosť jednoduché. Prirobí to síce vrásky na čele zamestnancom úradu, lebo musia veľmi tuho robiť nepríjemné veci. Ale na druhej strane kde je ten efektívny nástroj na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných? Kde je to sprevádzanie? Keď som videla, koľko financií ide na pracovné miesto, na nástroje, ktoré sú z eurofondov vykrývané, tak sa mi trošku až pretočili oči, že naozaj na jedno pracovné miesto ide veľmi veľká suma, ale tá efektivita, sa mi zdá, že zatiaľ sa nedostavuje.

Ďakujem kolegyni Soni Gaborčákovej. Niet nič lepšie ako príklady priamo z regiónov. Je to hodnoverné, pravdivé, verím jej všetko, čo povedala. Naozaj je potrebné pracovať s takýmito údajmi a hlavne pozývať do pracovných skupín týchto ľudí, ktorí v regiónoch žijú, pracujú a vedia, čo treba robiť. Ďakujem.

Takže na pána Pčolinského. Keby to bola pravda, tak by som sa tešila, lebo východné Slovensko by sa nevyľudňovalo. Takže radšej budem možno mať zlý názor na veci, ale ľudia tam ostanú, nepôjdu preč. A toto je pre mňa dôležité. Jednoducho sa pozerať na veci v pravde. Ja sa vždy riadim tým, že pravda oslobodzuje, a čo to stojí, to stojí, vždy som bojovala za tie veci tak, ako som si myslela. A ja si myslím, že niekedy tým, že sa obviňujeme, neriešime tie pravé veci alebo sa možno aj bojíme pomenovať tých pravých vecí. Ďakujem.

Ja možno k tej minimálnej mzde. Naozaj ja rozumiem, čo jednak ľavicová politika vidí minimálnu mzdu takým svojím pohľadom a drží sa tej línie jednoducho. Ako ja to akceptujem. Na druhej strane chcem povedať možno takú reálnu skúsenosť, ktorú mám v našom regióne, že ak zdvíhame minimálnu mzdu a práve chceme zamestnať ľudí možno dlhodobo nezamestnaných alebo nízko kvalifikovaných, ich produktivita práce je tak nízka, že tie náklady, ktoré má zamestnávateľ na ich činnosť, prevyšujú tú ich produktivitu práce a na základe toho sa potom schyľujú práve na východnom Slovensku k tomu, že zamestnávatelia cez aktívnu sociálnu politiku, cez opatrenia berú tých zamestnancov a v podstate sa nevytvára nejaká, nejaké trvalé pracovné miesta. Proste vždy čakajú len na to, že tie príspevky prídu, ale naozaj zamestnať, keď vám hovorím, že naozaj 50 %, vyše 50 % ľudí dlhodobo nezamestnaných z východného Slovenska sú už ľudia, ktorí nemajú istým spôsobom tie návyky, a veľmi ťažko si predstaviť, že ich produktivita práce bude pre zamestnávateľa taká, že úplne sa bude hnať za ním. Jednoducho nie.
Preto si myslím, že tam to vyriešia skôr, aby to boli trvalé pracovné miesta, by to v regiónoch, kde naozaj sú tí dlhodobo nezamestnaní, vyriešili práve daňové úľavy pre zamestnávateľov. Myslím si, že vtedy môže byť aj vyššia minimálna mzda, lebo už to nebude taký rozdiel medzi tým, ako odpracuje a koľko ho to stojí, lebo dostane nejakú úľavu ten zamestnávateľ na daniach. Tým pádom by sa to mohlo vyrovnať, aby vôbec nebol problém, že zavediete tú minimálnu mzdu možno na celom území. Ale za predpokladu, že jednoducho v tých zaostalých regiónoch alebo tam, kde je najviac dlhodobo nezamestnaných, by sa dala úľava práve tým podnikateľom.
Takže ja viem, že je to ťažká otázka, ale treba sa zamyslieť nad tým, že v podstate na východnom Slovensku podnikatelia, ak chcú vytvoriť trvalé pracovné miesto, tak sa boja, že teda naozaj im príde človek do zamestnania, kde ho po troch mesiacoch opäť menia, opäť menia, lebo jeho produktivita práce, jeho pracovné zručnosti a možno aj intelekt tým, že aj dlho už nepracoval a tak ďalej, a my z neho nejakého vicišpána neurobíme, jednoducho toto treba zohľadňovať. V tom prípade by som súhlasila aj s minimálnou mzdou plošne na celom území Slovenska, ale keď skončia eurofondy, aj bude menej vlastne na tú aktívnu sociálnu politiku tým pádom a obávam sa, že len bude prehlbovať problémy východného Slovenska. Takže ja si toľko. Ja som si, preto si zobrala slovo, nielen aby som pre nič za nič hovorila.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pokúsim sa dodržať ten čas aj napriek tomu, že som mal záujem hovoriť dlhšie, ale sme v prvom čítaní, bude priestor hádam aj pri tom druhom čítaní. Len, pani poslankyňa, preboha, nikdy s tým nesúhlaste, aby bola regionálna minimálna mzda. Na východnom Slovensku sú tak dobrí zamestnanci ako aj na západe, zaslúžia si tú istú mzdu. Toto absolútne odmietam a budem vždy odmietať, prehĺbili by sme regionálne rozdiely. Naopak, tu očakávam, že získam aj u vás, u opozičných politikov podporu, pretože, opakujem, produktivita práce, schopnosť, aktivita ľudí na východe je možno aj lepšia vzhľadom na istú skromnosť v porovnaní so zamestnancami na západe.
S týmto by som rád začal. Teraz, ak dovolíte, my predkladáme návrh zákona alebo novelu zákona o službách v zamestnanosti päťku, ale tu treba vidieť celý súbor opatrení. My sme o tom hovorili aj s kolegyňou s Verešovou, keď sme boli spolu v jednej relácii. Ja keď by som mal komplex tých vecí, ktoré z toho vyplývajú, len vyrátať, ktoré sú istým spôsobom, také spojité nádoby aj s jednotlivými aktívnymi opatreniami trhu práce, je to možno na polhodinu, ale pokúsim sa, pretože hovoríte príliš často o dlhodobo nezamestnaných, ako by sa v tejto oblasti nič neurobilo. Urobili sme veľmi veľa. Len za posledný rok 36-tisíc dlhodobo nezamestnaných ubudlo, 11-tisíc extrémne dlho nezamestnaných, viac ako 4 roky, ktorí boli evidovaní. A viete prečo? No našli sme nástroj, našli sme spôsob a oni majú stabilné pracovné zmluvy, to znamená, že klasické. Ja sa nebojím, že by sa nejak neuplatnili minimálne v takom nejakom pomere ako aj tie v predchádzajúcom období. My sme im ponúkli jeden veľmi dôležitý nástroj, a to je súbeh, súbeh, dajme tomu, minimálnej mzdy, ale poberajú naďalej aj hmotnú núdzu. Tridsaťtisíc sme takto zamestnali. Už je to pre nich zaujímavé.
Preto aj to, čo chystáme tu, je aj súborom motivačných opatrení. My necháme, aby na deti mohli brať naďalej príspevok na nákup školských pomôcok, to jedno euro na teplé jedlo pre to dieťa v škole a tak. Toto nechceme zobrať, aby mali ďaleko väčšiu motiváciu jednoducho pracovať. Ten súbeh je veľmi dôležitý. Týmito opatreniami docielime to, že ak jeden z rodiny, kde nepracoval nikto, nastúpi a bude pracovať len za minimálnu mzdu, tak sa to premietne v tom čistom príjme vo výške čistej minimálnej mzdy, lebo zachováme niektoré benefity, ktoré súvisia s hmotnou núdzou, ktoré by inak nemohli poberať. Toto je dôležitý argument. A tých 30-tisíc, ten súbeh, ma presvedčili o tom, že toto je cesta, toto je veľmi dôležitá cesta.
A ak dovolíte, k službám zamestnanosti. Vychádzajúc zo stratégie zamestnanosti, tá stratégia zamestnanosti, my sme museli pomenovať, národná sústava povolaní, čo potrebuje reálne náš trh práce. Tisíc dvesto povolaní, presný obsah, čo by to malo byť, ako, to samotní zamestnávatelia v rámci toho projektu pripravili. Národná sústava kvalifikácií, školáci presne zadefinujú ako dosiahnuť vzdelanostnou úrovňou cieľ, ktorý je pomenovaný v národnej sústave povolaní. To znamená, to sú všetko systémové opatrenia a my sme jasne zadefinovali a máme plán, ktorý sa volá Akčný plán pre dlhodobo nezamestnaných, ako vzorový dokument, ktorý ponúka Európska komisia aj ostatným krajinám, kde je dlhodobá nezamestnanosť, pretože sme zadefinovali všetky špecifické veci, ktoré sa týkajú tejto problematiky znevýhodnených ľudí. Jednoducho áno, šijeme presnú košeľu na jednotlivé cieľové skupiny znevýhodnených, aby sme ich v maximálnej miere oslovili a vtiahli, aby mali záujem pracovať. Toto je dosiahnuté v tom akčnom pláne.
Nedávno sa schvaľoval v tomto pléne jeden zákon, ktorý vnímame ako veľmi dôležitý, to sú exekúcie. Štyridsaťtisíc evidovaných nezamestnaných sú pod exekúciami. Oni keby boli stabilne pracovali, tak príde exekútor a zoberie im mzdu. To znamená, že teraz majú šancu a priestor sa štandardizovať, aby nemuseli seba a neviem koho podvádzať, ale proste normálne pracovať, prijímať mzdu a zároveň si postupne nejakým časovým harmonogramom uhrádzať aj záväzok, ktorý im z toho vyplýva.
Dohody, 60-tisíc. Preto sa o tých dohodách tak veľmi bavíme. Často hovorím o tom, že zamestnanec robí alebo teda dohodár robí, ktorý je evidovaný na úrade práce, tri roky v jednej a v tej istej firme. Tá firmy sa obráti na úrad práce, potrebujeme 10 nových pracovníkov. Úrad práce vo výberovom konaní celkom prirodzene ponúkne toho dohodára, ale tá firma si ho nezoberie, ale predlží s nim znovu dohodu o ďalší rok. Kto koho klame? Aj jeden, aj druhý. Aj ten evidovaný nezamestnaný, aj ten zamestnávateľ. A preto opatrenia aj ohľadom nelegálnej práce, pretože klasickí, a to treba povedať, s tými v rámci tripartitného dialógu, s ktorými máme rozhovor, zamestnanci majú snahu pôsobiť v štandardnom prostredí. Títo podvádzajú aj ich. Sú zvýhodnení na trhu práce pri uchádzaní sa a ten, kto má záujem poctivo pracovať a odvádzať, nikdy nemá záujem, aby takýmto spôsobom tie firmy boli podporené.
Dvanásť okresov, pozitívna diskriminácia. Všade sa vypracovali akčné plány. To sú práve, drvivá väčšina, to je východné Slovensko. Niečo je tam z juhu Slovenska, čo ja viem, Rimavská Sobota a ideme rozširovať v tomto roku o ďalších päť okresov. Veď tam idú aj peniaze. To je pozitívna diskriminácia. Je o tom, že sa inak pristupuje, iné dotácie sú v prípade začatia podnikania, živnostník, inak dotujeme investorov a firmy. To nie je o tom, že máme záujem z tých okresov vytiahnuť ľudí, aby išli pracovať do Trnavy alebo do Bratislavy. Podmieňuje sa to tým, že ten investor vytvorí to nové miesto tam, v tom okrese. To znamená, to má úplne inú pridanú hodnotu pre toho, pre toho možného zamestnanca. K tomu smerujú tie akčné plány.
Minimálna mzda. Niečo tu bolo povedané. Ja pripúšťam a rozvinul som v rámci centra sociálneho dialógu diskusiu o sektorovej, lebo dnes aj v tom systéme a v bankách sú iné minimálne mzdy. Ale ak by som pripustil regionálnu, je zle. No v Prešovskom kraji by možno bola 300 eur a v Bratislave by bola 600 eur. A to nechceme. My chceme aj ten Prešov pozdvihnúť, a práve preto je tá rovnaká minimálna mzda ako minimum dôležitá jednoducho všade.
Sociálna ekonomika. Šesťdesiatosem sociálnych podnikov na Slovensku beží. Spišský Hrhov je veľmi známy a myslím, že netreba ho nejak ani veľmi predstavovať. My máme podmienky vytvorené. My teraz v marci púšťame do medzirezortného pripomienkového konania novú normu, ktorá bude zohľadňovať všetky doterajšie európske zvyklosti, by som povedal, vhodnú prax. To znamená, pozitívna diskriminácia v prospech týchto sociálnych podnikov, vrátane výberových obstarávaní, aby mali väčšiu šancu uspieť, pokiaľ sa uchádzajú o prácu v danom regióne. Nebudú môcť vykazovať zisk. Budú plniť formu, nazvem to medzitrhu práce. To znamená, na polroka, na rok tam nastúpia ľudia, naučia sa pracovať aj so všetkými záležitosťami, ktoré s tým súvisia, a budú k dispozícii štandardne pre trh práce. To znamená, áno, posilňujeme ten systém a v tých akčných plánoch tých 12-ch okresoch je veľké množstvo, doslova desiatky pripravovaných sociálnych podnikov na úplne inej báze, tak jako to zadefinuje ten zákon, ktorý v podstate je pripravený a pôjde do medzirezortného pripomienkového konania.
Záruky pre mladých. Efektívne využité za tri roky, ste použila ten výraz, rád ho zopakujem, skokan roka, o 50 % evidovaných mladých nezamestnaných sa znížila. To Európa nepozná takú krajinu. Viete prečo? Efektívne sme využili tento nástroj, záruky pre mladých cielene a mladí ľudia šli pracovať. Ak niekto bude hovoriť, že len odišli vonku, nie je to pravda. My máme dnes o 20-tisíc viac ľudí zamestnaných ako historicky v tých rokoch 2007 – 2008, keď bola tá ekonomika najvyššia, a bolo. To znamená, že sme na historických miestach, oni sa zamestnali.
A k tým, čo vyšli vonku. Dvestotisíc odišlo do zahraničia v čase, keď Slovensko stúpilo do Európskej únie. Áno, otvoril sa nám trh, voľný pohyb tovaru, osôb, využili to preto. Medzitým plus-mínus každého roku je to dosť rovnaký počet ľudí, tých 100-tisíc, časť odíde, časť sa vráti. Čo je skôr alarmujúce, a to sa tu v poslednej dobe často hovorí, to je únik mozgov. Študáci, že odchádzajú študovať do zahraničia a tam sú reálne obavy, že viacerí z nich sa nevrátia. Ak tam ostane rok, dva po škole a vráti sa na Slovensko aj s istými skúsenosťami, je to len vítané, je to len dobré. Možnože tu bude treba hľadať spôsob a formu a možno sa pýtať, či sú vytvorené pre nich podmienky, pre kvalitné vzdelávanie. Ale to už nie je celkom len moja problematika, je to širšia v tomto prípade motivácia.
Ďalej zákon o hmotnej núdzi, to je súčasť toho. Pred tromi rokmi 187-tisíc poberateľov hmotnej núdzi, akonáhle sme prijali tento zákon a majú povinnosť aktivovať sa, dneska 95-tisíc. Polovicu pokleslo, 10 % sa z nich vyradilo, lebo zneužívali systém, ale 90 % sa zamestnalo. Naučili sa ráno vstávať, zobrať zodpovednosť, nejaké najzakladanejšie pracovné návyky a sú zamestnaní. Veľmi dobré opatrenie. A práve preto ideme hľadať spôsob, ako to ešte zefektívniť. Aby nenosili tak veľmi a často tie péenky, aby nenosili fiktívne zmluvy na jedno euro a na základe toho sa akosi mali ambíciu vyviniť a nechodiť na tie aktivačné práce. To je aj o tom. My nejdeme proti ľudom, my ideme v ich záujme. Tých 90-tisíc, čo sa zamestnalo, je príkladom toho, že by to malo byť motivačné aj pre tých, aj pre tých ostatných.
No a výstavba nájomných bytov. Posledné rokovania so ZMOS-om, sme sa jasne dohodli, že nájomné byty by sa mali v maximálnej miere stavať najmä tam, kde prichádza investor. Aby to bol ďalší motivačný prvok. Ak sa už niekto má z hľadiska mobility presťahovať za prácou, nech môže zobrať celú rodinu. Áno a nech ju tam umiestnia. A ja viem, že každému sa to tiež nebude páčiť, lebo každý má záujem o nájomné byty. Niekto povie, ale naša dedina vymiera a chceme preto stavať, aby sme tu tých mladých udržali. Je to širší komplex. Ale toto je dohoda aj so ZMOS-om, že by tie prostriedky a investície mali ísť najmä do týchto opatrení.
No a k tomu, čo tu zaznelo v diskusii, už len jedna veta. Dosť často hovoríte o dôležitých veciach, ako sú chránené dielne a zamestnávanie zdravotne postihnutých, no ale z hľadiska hlavnej stratégie politiky zamestnanosti sa zhodneme, že toto nie je najdôležitejšie. To sú iné, použijem výraz masy, počty, okolo ktorých sa treba postarať, a tie sú v tých konkrétnych znevýhodnených skupinách presne pomenované. Len, ak som dobre počúval, doteraz bola dobrá prax, že do 30 dní boli prostriedky uhradené. To znamená, čoho sa bojíme? Ak bola prax doteraz, tak pochváľte tých úradníkov, povedzte, že to robia dobre, že napriek tomu, že majú 60 dní, majú maximálny záujem a vedia sa s problémom vyrovnať do 30 dní. Áno, je to tak. A preto si myslím, že toto netreba meniť, pretože tá prax jednoznačne potvrdzuje, že ten problém nie je. Nevyvolávajme ho, keď nie je.
Jeden mesiac, prečo musí byť nezamestnaný. To nie je náš výmysel. Využíva sa, prostriedky Európskeho sociálneho fondu a tie idú na ne-zame-stna-nosť. To znamená, nie je možné použiť európske peniaze, pokiaľ by aspoň ten mesiac nebol evidovaný ako nezamestnaný. Je mi to ľúto, ale je to tak. V tom prípade sa dá použiť iný nástroj cez náš rozpočet.
No a čo sa týka OSN, podpora zdravotne postihnutých je, je v maximálnej miere uprednostňovaná mimo chránených dielní. Aj naši kolegovia, ktorí sú v organizáciách, ktoré reprezentujú týchto postihnutých, hovoria o tom, nekonzervovať. To znamená, všade, kde sa to dá, aby sa vedeli uplatniť štandardne na trhu práce. Samozrejmá vec, tým nechcem obmedzovať ako chránené dielne ako také, ale ak ten záujem je a vedia sa uplatniť, je to ďaleko lepšie etablovanie potom do tej spoločnosti, pokiaľ skutočne nie sú len medzi sebou, ale ak sú umiestnení aj v tých štandardných, štandardných pracovných podmienkach.
Toľko. Možno som bol trošku dlhší, ale pokladal som to za potrebné povedať.
Ďakujem pekne, pán predseda, aj za ústretovosť, aj vám, páni poslanci.