12. schôdza

Ďakujem pánovi poslancovi Kresákovi. V tomto duchu sme samozrejme diskutovali aj na rozporovom konaní a takto argumentovali aj zástupcovia Úradu vlády a my sme uznali, že má tento pohľad istú logiku. Len by som rád upozornil na dve veci, že toto asi úplne sedí z pohľadu teórie práva. Z pohľadu praxe je to predsa trochu len komplikovanejšie, pretože sú témy, problémy, ktoré nedostatky v činnosti orgánov verejnej správy, ktoré majú charakter porušovania ako individuálnych práv sťažovateľa, tak sa dotýkajú aj nejakého verejného záujmu alebo spoločného záujmu. Napokon akékoľvek porušovanie zákonov zo strany orgánov verejnej správy alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany orgánov verejnej správy je problém z hľadiska verejného záujmu. Čiže niekedy je to ťažké rozlíšiť.
A druhý problém je prakticky v tom, že predpokladám, že keby sme urobili anketu so 100 normálnymi ľuďmi niekde na ulici, tak ak by sa dozvedeli o nejakom probléme, ktorý podľa ich názoru je potrebné riešiť, lebo trebárs sa porušuje nejaký zákon alebo existujú iné nedostatky v činnosti orgánov verejnej správy a netýka sa to priamo ich osobných záujmov alebo práv alebo právom chránených záujmov, tak predpokladám, že veľká časť z nich by predpokladala, že sa môže obrátiť na orgány verejnej správy prostredníctvom sťažnosti. Neviem, koľko by bolo takých, ktorí by vedeli, že aj sami môžu podať petíciu a nazvať to petícia a tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážení kolegovia. Moje vystúpenie bude o dosť stručnejšie ako vystúpenie pána Dostála, pretože ako hlavnú úlohu ja vnímam podporiť ho v tom, čo hovoril. Ja som, musím povedať, sledoval aj s úctou, aj s veľkým porozumením snahu naozaj nielen jeho, ale pomerne veľkej skupiny pripomienkujúcich občanov využiť zmenu zákona na to, aby sa ten zákon významnejším spôsobom vylepšil. A chcel by som využiť toto vystúpenie najmä na to, aby som apeloval na pani ministerku, aby z pozície teda člena vlády, povedal by som, riadiaceho pracovníka vlády venovala nejakú časť svojho, verím, že vyťaženého časového fondu, zamyslením sa na to, aby signifikantne vylepšiť ešte tento zákon.
Zákon o sťažnostiach totiž patrí medzi zákony, ktoré sa málokedy nejak obsiahlejšie riešia vo verejnej diskusii. Spolu so zákonmi mnohými o petíciách, ale aj množstvo iných oblastí, sú to veci, ktoré sa tak nejak berú, že sú, a keď sa robí novela, tak sa maximálne robia takéto technické vylepšovania, akého sme tu aj svedkami. Niekedy možno aj zhoršenie. Ale nemáme nikdy o tom tú, takú tú vyššiu úroveň verejnej diskusie, politickej diskusie, aká sa venuje mnohým iným témam, pričom ako sa naša štátnosť a verím že aj demokracia stabilizuje a usádza, tak práve takéto mechanizmy, ktoré už existujú a máme s nimi nejakú skúsenosť, by podľa mňa mali nadobúdať čoraz väčšiu dôležitosť. Tak namiesto toho, aby sme, povedzme, problémy občanov a ich nespokojnosť, povedzme, s možnosťou presadenia nejakej svojej krivdy alebo jej nápravy riešili neustálymi, poviem to tak, že experimentmi a nejakými skokovými a úplne novými inštitútmi, tak podľa mňa by bolo vhodné sa naozaj zamyslieť a navrhnúť ľudí, ktorí majú aj rozsiahlu skúsenosť, ale aj určitú kreativitu a politický zmysel nad tým, ako vieme tieto tradičnejšie nástroje možno prispôsobiť, "apgrejdnúť" a použiť tak, aby sme ich naozaj vylepšili.
Takže ja sa len chcem prihovoriť, pani ministerka, aby si naozaj zobrala časť zo svojho veľmi vyťaženého časového fondu a v spolupráci či s ľuďmi, ktorých zastupoval aj v tej hromadnej pripomienke, aj dnes tu pán Dostál, a prípadne aj s ďalšími sa venovalo, povedal by som, nadštandardnej, množstvu energie tomu, aby sme z tejto novely urobili aj takú, by som povedal, významnejšiu novelu než len technickú. Lebo pokiaľ sa to nespraví, tak je pomerne možné, že ďalších 5, 10, 15 rokov zase na to nebude nejaký záujem a nálada a, naopak, tí, čo sú, nespokojní budú s tým, ako dnes funguje štát, budú čoraz viac argumentovať, či už potrebou priamej demokracie alebo nejakou potrebou nových experimentálnych inštitútov. Takže myslím, že je na všeobecný prospech vrátane vlády, aby sa táto príležitosť využila, a chcel by som teda o to požiadať. A zároveň teda chcel by som na záver ešte raz poďakovať poslancovi Dostálovi a jeho kolegom za prácu, ktorú do toho vložili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujeme pekne. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, kolegyne, kolegovia, nech sa páči. Neprihlásil sa nikto, končím rozpravu.
Chcem sa opýtať pani ministerky, či chce vystúpiť v záverečnom slove. Áno, je tomu tak. Nech sa páči.

Ďakujem. Veľmi krátko zareagujem na fundovanú diskusiu, pretože obidva príspevky kolegov boli príspevky kolegov, ktorým táto téma je vlastná, a preto je o čom, a nepriamo ma pán poslanec Beblavý vyzval, tak sa k tomu vyjadrím.
Priznám sa, toto je zákon, na ktorom nepracovalo naše ministerstvo, čiže ten môj pohľad je v tejto chvíli skôr pohľad z boku, ako toho, kto návrh zákona tu predkladá. Ale jedno je asi pravda a to potom ale vyžaduje asi iný prístup, ale tu zas neviem, že či je téma, novela zákona o sťažnostiach a možno aj petičný zákon, ale ja priradím do tejto kategórie aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám, sú zákony, ktoré sú veľmi dôležité z pohľadu verejnosti, pokiaľ ide o naozaj dostatok kontrolných mechanizmov voči verejnej správe na jednej strane a na druhej strane aj pokiaľ ide o uplatňovanie individuálnych práv vo vzťahu k štátnej správe, alebo aj ako nástroj na odstraňovanie istých skrivodlivostí.
A je tu vždy, tieto zákony a prerokovávanie týchto zákonov sprevádza isté pnutie, na jednej strane absolútne legitímny verejný záujem a na druhej strane možno nejaký obranný postoj verejnej správy, ktorý možno vnímať apriori pejoratívne, ale na druhej strane podľa mňa nemožno vnímať len z tej negatívnej stránky. A ten balans je v zásade v hľadaní toho, aby reálne fungovala kontrola a reálne fungovali sťažností na jednej strane a na druhej strane ako neprebyrokratizovať ten mechanizmus a ako odbúrať zaťaženosť možno takými podaniami, ktoré vo svojej podstate vlastne ani nie sú naplnením zmyslu inštitútu, či už sťažností alebo prístupu k informáciám alebo podobne. Každý úrad s tým má svoje skúsenosti. A z tohto vzniká isté pnutie. A ja si myslím, že toto pnutie keby sa podarilo odstrániť nejakým inovatívnym spôsobom, tak by to bola určite revolúcia, zlepšenie vzťahu medzi verejnosťou a verejnou správou. Obávam sa, že to presahuje rámce takejto novely. Ja myslím, že pán poslanec Beblavý vie, o čom som chcela, možno nie úplne priamo, ale predsa len v tejto svojej reakcii hovoriť. Ale uvidíme sa aj v ďalšom čítaní, tak môžme rozvíjať túto debatu.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme pekne.
Pán spravodajca, máte možnosť vystúpiť. Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač č. 307, spoločná správa výborov má tlač 307a.
Teraz opäť poprosím pani podpredsedníčku vlády Luciu Žitňanskú, aby predmetný návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a doplnení zákona Národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Zámerom predloženia návrhu zákona je zabezpečenie riadnej aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach.
Konanie upravené týmto nariadením poskytuje veriteľovi možnosť dosiahnuť vydanie neodkladného opatrenia vo forme európskeho príkazu na zablokovanie účtov, ktorým sa zabráni prevodu alebo vybratiu finančných prostriedkov, ktoré má jeho dlžník v držbe na bankovom účte vedenom v členskom štáte, ak hrozí, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymáhanie jeho pohľadávky zmarené alebo podstatne sťažené. Konanie o európskom príkaze na zablokovanie účtov predstavuje dodatočný a voliteľný prostriedok pre veriteľa, ktorý má naďalej možnosť využiť iné konanie o vydanie rovnocenného opatrenia podľa príslušného vnútroštátneho právneho poriadku. Ide, keď to zjednoduším, teda o vykonávaciu právnu normu k nariadeniu.
Poprosím o prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme pekne aj my. A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Petrovi Kresákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby tiež odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka vlády, dámy poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi, aby som vás teda informoval o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada svojím uznesením č. 349 z 29. novembra 2016 pridelila tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Ako gestorský bol určený práve ústavnoprávny výbor a Národná rada pritom určila aj lehoty, v ktorých sa mal tento návrh zákona prerokúvať vo výboroch. Chcem vás informovať, že poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi týchto výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona prerokovali pritom obidva výbory, ktorým bol tento návrh pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uvedených výborov však vyplynulo 8 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor, teda ústavnoprávny, odporúča hlasovať o všetkých spoločne a odporúča ich zároveň aj schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť aj ako celok a to v znení už uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu zákona, a to je tlač 307a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 146 dňa 31. januára 2017. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Toľko teda na úvod.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu v rámci druhého čítania. ,
Ďakujem.