12. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka vlády, dámy poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi, aby som vás teda informoval o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada svojím uznesením č. 349 z 29. novembra 2016 pridelila tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Ako gestorský bol určený práve ústavnoprávny výbor a Národná rada pritom určila aj lehoty, v ktorých sa mal tento návrh zákona prerokúvať vo výboroch. Chcem vás informovať, že poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi týchto výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona prerokovali pritom obidva výbory, ktorým bol tento návrh pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uvedených výborov však vyplynulo 8 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor, teda ústavnoprávny, odporúča hlasovať o všetkých spoločne a odporúča ich zároveň aj schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť aj ako celok a to v znení už uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu zákona, a to je tlač 307a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 146 dňa 31. januára 2017. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Toľko teda na úvod.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu v rámci druhého čítania. ,
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som, tak ako uviedla pani predsedajúca, za podpredsedu vlády Pellegriniho, ktorý je na služobnej ceste, predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že ide o právnu úpravu, v ktorej navrhované zmeny sú predpokladom na naplnenie cieľa riadneho a včasného čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.
Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby podrobnejšej úpravy niektorých skutočností a zjednoznačnenie existujúceho legislatívneho textu, v dôsledku čoho sa navrhovanou úpravou reflektujú potreby implementačnej praxe a to najmä v otázkach finančného riadenia, vysporiadania finančných vzťahov v oblasti definícií pojmov a doplnenia nastavení existujúcich právnych vzťahov. Návrh zákona zároveň upravuje nástroje na zjednodušenie a zefektívnenie procesu implementácie. Medzi hlavné patrí najmä návrh systému zjednodušeného vykazovania výdavkov a úprava dvojkolového procesu schvaľovania projektov. Obidva tieto nástroje majú potenciál priniesť zásadné zníženie administratívnej záťaže tak pre žiadateľov, ako aj pre riadiace orgány.
Rovnako potreba vykonania navrhovaných zmien vyplýva zo zmenenej alebo úplne novej právnej úpravy obsiahnutej v iných právnych predpisoch prijatých v nedávnom období, ktoré majú priamy vplyv na programové obdobie 2007 – 2013, ako aj programové obdobie 2014 – 2020, nakoľko návrh zákona zároveň mení obe právne normy predstavujúce právny základ implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, resp. európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Ďakujem veľmi pekne. Poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovolím si na úvod vyjadriť určité sklamanie, že tento návrh predkladá pani podpredsedníčka, čo nemá nič spoločné s pani podpredsedníčkou, ale teda radšej by som bol, keby tu bol prítomný pán podpredseda vlády Peter Pellegrini. Nie preto, že by som ho chcel kritizovať, práve naopak, idem ho trochu pochváliť.
Asi sa všetci zhodneme, že doterajšia úroveň transparentnosti zazmluvňovania a čerpania eurofondov nie je dostatočná. Keď sa v apríli 2016 narýchlo v skrátenom konaní schvaľoval v parlamente nový úrad pre pána podpredsedu vlády Pellegriniho, pán podpredseda vlády odmietol pozmeňujúci návrh, ktorý sme predložili spoločne s kolegom Martinom Poliačikom v snahe mať na Slovensku transparentnejšie eurofondy. Pán podpredseda vlády vtedy verejne sľúbil, že sa k danému návrhu vráti v rámci ďalšej väčšej novelizácie zákona o eurofondoch, ktorá bude predložená ešte v priebehu roku 2016. Návrh novely zákona o eurofondoch bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania, no pán podpredseda vlády na tento svoj sľub akosi pozabudol. Tak sme mu ho pripomenuli formou hromadnej pripomienky za transparentnejšie eurofondy, v ktorej sme žiadali, aby sa stransparentnili informácie o čerpaní eurofondov, a to prostredníctvom verejne dostupnej časti informačných systémov slúžiacich na monitorovanie eurofondov spôsobom umožňujúcim hromadný prístup verejnosti a zmenou zastúpenia v monitorovacích výboroch tak, aby zástupcovia štátu mali v týchto kontrolných výboroch väčšinu, ako je to aj dnes obvyklé.
Hromadnú pripomienku opäť iniciovali zástupcovia viacerých mimovládnych organizácií, Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, Nadácie Zastavme korupciu, Centra pre filantropiu, Aliancie fair play, Združenia občanov miest a obcí Slovenska, nového školstva, Transparency international, resp. spolupracovník Transparency international bol tiež medzi iniciátormi. Boli tam aj viacerí poslanci Národnej rady, Veronika Remišová, Martin Poliačik, Miroslav Beblavý, vtedy ešte neposlankyňa, dnes poslankyňa Zuzana Zimenová. Zozbierali sme potrebný počet podpisov a to, čo chcem oceniť, že na rozporovom konaní, ktoré sa následne konalo, pracovníci Úradu vlády postupovali podobne korektným a dôkladným spôsobom, ako už som tu spomínal pri bode novela zákona o sťažnostiach. Pracovníci Úradu vlády. Podrobne sme prerokovali oba body našej hromadnej pripomienky, vysvetlili sme si svoje pozície a naše pripomienky boli v podstate prijaté. Opäť nie presne v tej forme, ako sme ich navrhovali, ale s tými formuláciami, ktoré vyšli z rozporového konania. Zmysel tých pripomienok a dopad, ktorý očakávame, zostal zachovaný.
Ba čo viac, úrad podpredsedu vlády sa s ním stotožnil natoľko, že jedným z dvoch leitmotívov, ktoré úrad v čase prerokovania návrhu novely zákona na vláde zdôrazňoval, bol fakt, že návrh posilní kontrolu verejnosti nad eurofondmi. Čiže v každom z monitorovacích výborov po novom by mal mať štát menšinu. Tým sa zvýši dohľad nad prácou riadiacich orgánov zo strany partnerov a verejnosti. Pripomeňme si, že keby takáto možnosť bola už v čase prvej Ficovej vlády, napríklad taká kauza nástenkový tender, za ktorú dosiaľ nik neniesol trestnoprávnu zodpovednosť, mohla mať úplne iný priebeh. Rozkrádanie eurofondov mohlo byť včas odhalené a to napríklad v rámci práce monitorovacieho výboru.
Druhá z našich pripomienok sa týkala povinného zverejňovania údajov o čerpaní eurofondov prostredníctvom informačných monitorovacích systémov a aj v tomto bode nám Úrad vlády vyšiel v ústrety a zadefinoval možnosť prístupu verejnosti k údajom zhromažďovaným v rámci tohto systému. Treba povedať, že my sme to žiadali pre všetky informačné systémy, teda aj pre Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Informačný systém pre riadenie a kontrolu monitorovacieho Operačného programu Interact, a vo vzťahu k tomuto sme neuspeli, ale teda ten hlavný informačný monitorovací systém ITMS by mal fungovať takýmto spôsobom. A doplnila sa tam formulácia na žiadosť zástupcov tohto systému, že to bude v rozsahu dostupnej funkcionality. Ale boli sme uistení, že tá dostupná funkcionalita nebude mať charakter, že ako si práve úrad zmyslí, že toto budeme ešte zverejňovať a toto už nie, ale budú tieto slová zo zákona interpretované tak, že pokiaľ dostupná funkcionalita umožňuje zverejňovať dostupné, teda určité informácie, tak tie informácie zverejňované budú a pokiaľ raz budú zverejňované, tak by už mali ostať zverejňované. Samozrejme, že sa to nebude vzťahovať na informácie, ktoré sú chránené nejakými osobitnými záujmami, ako sú osobné údaje alebo obchodné tajomstvo alebo podobne.
Účinnosť týchto dvoch bodov bude odložená. Kým celý zákon má nadobudnúť účinnosť 1. mája 2017, tieto dva body až 1. januára 2018. To opäť vyplynulo z rokovaní na rozporovom konaní, kde sme uznali, že žiadame zmeny, ktoré povedú k väčšej transparentnosti, a je potrebné sa na to nejakým spôsobom pripraviť, či už technicky vo vzťahu k informačnému systému alebo zmenou zloženia niektorých monitorovacích výborov. Boli by sme radi, keby to bolo skôr, ale aj tak 1. január 2018 nie je zasa tak ďaleko, aby sme tieto dve veci nehodnotili pozitívne.
Nevyjadrujem sa k zvyšku tej novely, ale z hľadiska stransparentnenia čerpania eurofondov v týchto dvoch bodoch nepochybne návrh novely prináša pozitívne zmeny. Kľúčové však bude to, ako sa to naozaj bude realizovať a ubezpečujem, že budeme pozorne sledovať, ako sa bude postupovať pri zverejňovaní informácií dostupných v rámci ITMS systému, najmä vzhľadom na tú formulku o dostupnej funkcionalite. Ale tak to už je úloha opozície, médií a verejnosti, aby kontrolovali činnosť vlády.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pre mňa je trošku sklamaním, že takto významný zákon, respektíve oblasť, ktorá sa týka čerpania eurofondov, nepríde okomentovať sám pán Pellegrini, pretože je to téma, ktorej sa na Slovensku, pardon (rečníčka si odkašľala), venujeme od roku 2013 – 2014.
Ja by som sa oprela o dôvod z dôvodovej správy, v ktorej sa okrem iného píše, že navrhovanou úpravou sa reflektuje na potreby implementačnej praxe a to najmä v otázkach finančného riadenia, vysporiadania finančných vzťahov v oblasti definícií pojmov a doplnenia nastavení existujúcich právnych vzťahov. Áno, ja pripúšťam, že dnes je teda nutné reagovať úpravou zákona na situáciu, pretože stav, ktorý je dnes platný, resp. existujúci zákon z roku 2014 popisuje, dnes už neodzrkadľuje stav nastaveného riadenia, ktorý sa v procese prípravy značne odklonil od pôvodne nastavených pravidiel.
Pripomínam, že meníme zákon, ktorý nám platí od roku 2014. To je zhruba ten čas, ak odrátam predchádzajúce obdobie rokovaní o Partnerskej dohode, od ktorého sa vlastne mali začať nastavovať všetky procesy riadenia eurofondov takpovediac v teréne. To znamená, mali sa začať nastavovať úlohy, kompetencie jednotlivých orgánov riadenia, naprieč ministerstvami ale aj v regiónoch, na vyšších územných celkoch, v krajských mestách, na ktorých rozvoj sú eurofondy primárne určené. To je takpovediac tá forma. Ten model riadenia mal byť dnes už de facto nastavený. A ten zákon bol okrem iného prijatý a hovorí aj o tom a bol prijatý preto, aby položil dôraz na princípy, na ktoré kladú dôraz aj nariadenia Európskej komisie, a to sú tie, že eurofondy majú byť čerpané na princípe partnerstva, hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti vynaložených prostriedkov. To je takpovediac ten obsah. A pripomínam, že tieto princípy, od týchto princípov sme dnes na hony vzdialení.
Aká je teda situácia dnes po vyše troch rokoch, odkedy tento zákon platí? Pozrime sa na stav z hľadiska tej formy nastavenia procesov, ale ešte predtým si pozrime webové sídlo centrálneho koordinačného orgánu, čiže Úradu vlády, to znamená, stránku www.partnerskadohoda.sk, poprípade www.itms2014.sk a skúsme si tam zadať schválené žiadosti. Vysunie sa nám tam množstvo projektov typu financovanie administratívnych kapacít, financovanie mzdových výdavkov, odmeňovanie externých zamestnancov, konzultačné služby a podobne. To znamená, že takmer všetko je to čerpanie na mzdy úradníkov a externých konzultantov. Je to čerpanie tzv. technickej pomoci.
Čo to znamená? Znamená to to, že úrady a jednotlivé ministerstvá, úrady vlády, jednotlivé ministerstvá, ktoré sú riadiacimi orgánmi pre jednotlivé operačné programy a zodpovedajú za to, ako majú byť nastavené alebo sú nastavené jednotlivé úlohy, významným spôsobom už dnes čerpajú eurofondy na budovanie vlastných a nie lacno platených kapacít, nielen interných, ale aj externých. Nedávno, pripomínam, sme na tlačovej konferencii rozprávali o množstve peňazí, ktoré prešli na rôzne konzultačné firmy typu Deloitte, ktoré už z technickej pomoci odčerpali takmer 100 mil. eur. Nazvali sme to jedinečným tunelom eurofondov. Ja by som týmto dobre plateným kapacitám nezávidela, nezávidela by som im tie peniaze, ak by výsledkom ich práce boli dnes funkčne nastavené riadiace procesy, funkčný riadiaci model. To znamená, fungujúce kancelárie riadiacich či sprostredkovateľských orgánov alebo najnovšie aj práve zriaďovaných, povedzme, informačných centier naprieč vyššími územnými celkami, ktoré by mali informovať o eurofondoch, ale, bohužiaľ, nemajú o čom, lebo výzvy stále nie sú pripravené, nemajú dostatok informácií z jednotlivých riadiacich orgánov a pod., ktoré by neboli len formálne zriadené, ale boli by aj v stave podať naozaj všetky potrebné relevantné informácie, keby tie výzvy jednoducho boli pripravené.
A hlavne by som nezávidela týmto kapacitám, týmto ľuďom tie peniaze, ak by sme dnes v roku 2017 boli v nejakom stave výrazného čerpania eurofondov, ale prax ukazuje, že čerpáme ani nie 4 percentá.
Je teda pre mňa záhadou, s akým výsledkom vlastne sme doteraz pracovali od toho roku 2013 – 2014, ak v roku 2016 musíme zriaďovať špeciálneho koordinátora pre eurofondy, v skrátenom konaní ustanoviť podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ktorý má za to zodpovedať, pričom dovtedy sme už mali túto úlohu pokrytú. Mali sme tu Úrad vlády ako centrálny koordinačný orgán. V roku 2017 musíme prispôsobovať zákon novým, za pochodu meneným podmienkam. Ako je možné teda, že po toľkých rokoch príprav čelíme realite mizivého percenta čerpania eurofondov? A obzvlášť ako človek, ktorý pochádza zo samosprávy a prišiel do kontaktu s nastavovaním napríklad Operačného programu IROP, čo je integrovaný regionálny operačný program určený výsostne na rozvoj regiónov a špeciálne krajských mies. Tak sa pýtam, že kde je dnes po toľkých, troch rokoch reálna pozícia krajských miest a vyšších územných celkov, ktoré v zmysle § 15 majú ako orgány v oblasti územného rozvoja zabezpečovať prípravu a implementáciu regionálnych integrovaných územných stratégií, resp. v prípade krajských miest integrovaných stratégií tzv. funkčnej mestskej oblasti, kde na území napríklad týchto mestských funkčných oblastí po 8 krajských miest musí Slovensko alokovať a vyčerpať sumu 368 mil. eur?
Ja vám poviem, kde sú tie kompetencie týchto územných orgánov. Sú tam, kde ich pôsobenie externých konzultačných firiem odsunuli, to znamená, sú v role štatistov. Pritom podľa všetkých pôvodných zámerov to mali byť práve ony, teda krajské mestá, vyššie územné celky, ktoré mali mať výrazné slovo pri príprave, administrácii a tiež implementácii eurofondov v súlade s filozofiou Európskej únie, ktorá na toto kladie osobitný dôraz, viď urbárna agenda a tak ďalej. To je dnes v súčasne nastavenom modeli, ktorému prispôsobujeme aj tento zákon, úplne popreté. Všetky kompetencie prakticky zostávajú na ministerstvách.
Poďme teda z formy na obsah, prejdime zo stránok, z webstránok Centrálneho koordinačného orgánu na jednotlivé riadiace orgány pre jednotlivé operačné programy na jednotlivých ministerstvách. Vidíme, že sa nám pomerne dobre rozbehol Operačný program KŽP – Kvalita životného prostredia v oblasti zatepľovania verejných budov, ale keď sa pozrieme, koľko je tam materských škôlok napríklad a pozrieme sa na zverejnené výzvy v iných operačných programoch, tak sa pýtam, ako je teda zabezpečené prepojenie, nejaká filozofia, prečo sú niektoré výzvy priam identické. Ministerstvo školstva má tiež vonku výzvu pre materské školy a základné školy takmer identickú s IROP-om. Dokonca neviem, či ministerstvo vnútra nemalo nejakú výzvu pre materské škôlky, ale v územiach zaradených v atlase rómskych komunít a tak ďalej.
Smerujem týmto príkladom k otázke, kde je tá sľubovaná koordinácia, to prepájanie jednotlivých operačných programov, spolupráca medzi jednotlivými rezortami, medzi jednotlivými riadiacimi orgánmi v tom, aby jednotlivé výzvy na seba nadväzovali, dopĺňali sa, aby sa dosiahla čo najväčšia hodnota za peniaze, účinnosť, efektívnosť, o ktorej som hovorila.
Vytvoriť nejakú naoko formálnu pracovnú skupinu na úrovni Centrálneho koordinačného orgánu Úradu vlády, ktorej práca nemá dopad na jednotlivé rezorty, je žalostne málo. Myslím, že sme zostali mentálne na úrovni starého známeho rezortizmu, kde si každý iba trhá z celkového balíka čo najviac pre seba, ale o nejakej centrálnej koordinácii nemôže byť ani reč. Pritom o tú dnes najviac v eurofondoch ide, o integrovanosť tých projektov, ich vzájomné prepojenie, aby to neboli obyčajné dopytovo orientované projekty, na aké sme boli zvyknutí, ale aby navzájom v tom území hrali a aby sa sledoval primárny cieľ rozvoja tých regiónov, ale zmysluplný.
Takže je mi smutno, ak sme dnes svedkami totálnej nepripravenosti obsahovej aj formálnej nekoncepčnosti, nekoordinácií v riadení a dovolím si povedať, že z toho plynúcich chýb vlastne a vážnych porušení nariadení, ktoré nám ustanovuje Európska únia. Myslím si, že tu hrozí dokonca riziko korekcií a v konečnom dôsledku aj poškodenia Slovenska v každom ohľade, v ohľade financií, životného prostredia, zdravia, zamestnanosti, trvalej udržateľnosti, o ktorej tu nemôže byť ani reč.
Možno len taká posledná pripomienka k výstupu pána Pellegriniho v médiách, kde na konci roka vlastne mediálne komunikoval potrebu alebo opodstatnenosť novely zákona v tom, že pôjde o výrazné zjednodušenie čerpania za pomoci dvojkolovosti pri schvaľovaní projektov. No, príde mi to až smiešne alebo absurdné tvrdiť dnes alebo volať po dvojkolovosti tých projektov, teda výziev, pretože práve zákonom 292/2014 bol prijatý mechanizmus dvoch kôl. Jediný riadiaci orgán, ktorý k tomu masívne siahol, po tom masívne siahol, bol IROP, Integrovaný regionálny operačný program, ktorý však už za pôsobenia pána Pellegriniho vzápätí znížil počet opatrení, kde sa bude dvojkolovosť uplatňovať. Ostatné riadiace orgány umožnený model nezapracovali do svojej riadiacej dokumentácie a pán podpredseda vlády Pellegrini vtedy neprotestoval. Takže tie spoločné vyhlásenia aj s pánom Bugárom a Hrnčiarom, ktoré som si všimla v médiách, sú podľa mňa nič iné len prezentácia témy, ktorá bola boľavá a ktorú už nevyriešia, ale dobre sa to možno populisticky počúva.
Pretože ak by sme im mali položiť otázku, že kde konkrétne by teda tú dvojkolovosť chceli uplatniť, v ktorých konkrétnych teda operačných programoch a opatreniach, tak si pozrime vlastne tie jednotlivé operačné programy, koľko nám tam toho zostalo. Operačný program KŽP, celá alokácia na zatepľovanie budov už bola minutá, navýšenie 80 miliónov ide jednokolovo, všetky neschválené zatepľovacie projekty ostávajú starostom v šuflíkoch. Podobná situácia je v odpadoch, v IROP-e. Verejná osobná doprava a cyklotrasy sa idú schvaľovať jednokolovo, výzvy buď už vyšli alebo v krátkom čase vyjdú. V prípade cyklotrás na celú alokáciu, v IROP-e vodovody, vnútrobloky, zelená infraštruktúra, idú jednokolovo výzvy december, február, tam nám ostávajú už len nejaké jasle, materské škôlky, prípadne nejaké sociálne komunitné služby. Program rozvoja vidieka, pre malé obce už boli výzvy nakontrahované, časť bola zrušená, ale teda ZMOS si potom vynútil, aby platobná agentúra v novej výzve akceptovala staré dokumentácie, takže tam starostovia o nič neprídu. Takže kde je tá dvojkolovosť? Ako kde, čím si pomôžeme. To je len na margo toho, ako bezradní sme pri príprave čerpania, pri stave pripravenosti. Je to veľmi smutné, ak v roku 2017 musíme konštatovať, že za štyri roky takmer, vstupujeme do štvrtého roku, sme nevyčerpali takmer nič, a je veľmi smutné, že napríklad v prípade krajských miest, regiónov na to dlhodobo odborníci upozorňujú. Pri príprave modelu riadenia sme chodievali na ministerstvá, aj ja osobne, lebo som bola koordinátorkou za prípravu na čerpanie IROP, a po trojročnej práci je táto akoby hodená do koša. Aj tak sa to urobilo podľa predstavy ministerstva, vlády s tým, že krajské mestá vlastne sú odstavené, majú len naoko umožnené nejaké kompetencie.
Je to smutné a obzvlášť teda v kontexte, ktorý som spomenula, že za túto prácu nám externé firmy zobrali množstvo peňazí. Ak si uvedomíme, že za 100 mil. eur, ktoré išli externým konzultantom, by sme mohli možno opraviť všetky materské škôlky na celom Slovensku, je to naozaj smutný kontext a smutný obraz o tom, ako sa pripravujeme na eurofondy a ako koncepčne, akú predstavu o ich použití máme.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, opäť budem vystupovať veľmi krátko, ale nedá mi nepovedať dve veci. Tá hlavná je, že neprítomnosť podpredsedu vlády zodpovedného za tento zákon je podľa môjho názoru nielen nemiestna, ale podľa mňa z pohľadu parlamentu je neprijateľná. Tento parlament bol vždy veľmi ústretový a musím povedať, že aj hlasmi opozície k tomu, keď členovia vlády potrebujú nejak inak nastaviť termíny predkladania zákonov. Bežne sa tu odhlasuje, že bude fixný termín vtedy alebo vtedy, keď ten minister má zahraničnú cestu alebo inú naliehavú povinnosť. Takže nikto nemôže povedať, že tento parlament a to naozaj, či už koalíciou, opozíciou nejakým spôsobom stresuje ministrov, naháňa ich, alebo buzeruje, s prepáčením. Za tých okolností neprítomnosť člena vlády na predloženie k dosť významnej novele a k tomu sa o chvíľku dostaneme, je pre mňa ťažko pochopiteľná. Alebo najjednoduchšia vec by bola, keby pán podpredsedajúci proste povedal, že na základe návrhu člena vlády navrhujeme, aby sme to prerokovali vtedy a vtedy a všeobecným súhlasom by sme to určite odsúhlasili.
Zároveň treba povedať, že keby išlo o nejakú drobnú technickú novelu, dvojriadkovú, kde na poslednú chvíľu pán podpredseda vlády má, povedzme, má nejakú cestu a všetci vieme, že aj tak tomu nejaká vážnejšia diskusia by nemala prečo byť, tak hoci by to bol prejav neúcty k Národnej rade, dalo by sa to akceptovať. Ale dovolím si povedať, že podpredseda Pellegrini nemá vo svojej kompetencii dnes významnejší zákon, ako je tento zákon, ktorú novelu nám dnes predkladá, je to zákon o štrukturálnych fondov. Ako rád zdôrazňuje sám predseda vlády, je to zákon, cez ktorý ide 90 % verejných investícií dnes na Slovensku a samozrejme idú cez neho aj neinvestičné prostriedky, len pre nich to tak zmerané nemáme. To znamená, že je to zákon o 15 mld. eur len v tomto programovacom období, v ktorom sme teraz. To znamená, že je to, dovolím si povedať, jedna z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejšia novela napríklad na tejto konkrétnej schôdzi, či už z hľadiska objemu peňazí, alebo z hľadiska šírky záberu.
Zároveň v rámci toho nejde ani o nejakú nepodstatnú drobnučkú novelu, opäť dvojriadkovú. Ja som si naschvál spočítal, ten zákon, len text normatívny, teda bez dôvodovej správy a naozaj tie paragrafy majú takmer sedem tisíc slov, čo je na úrovni samotného textu zákona, a ten zákon naozaj novelizuje pomerne veľa bodov. Za tých okolností neprítomnosť predkladateľa v Národnej rade, tak aby naozaj s nami mohol o tom diskutovať v prvom čítaní, kde najmä v prvom čítaní naozaj ide o diskusiu o tom, o tej novele, zámeroch a možno o tom, čo do nej vložiť, čo v nej vypustiť, kam ju ešte nasmerovať, ako pre ňu získať podporu tohto pléna, je buď výrazom veľkej arogancie, alebo výrazom strachu, alebo obojého, a podľa mňa je to z pohľadu tejto Národnej rady absolútne neprijateľné.
Preto mi dovoľte navrhnúť, aby sme tento zákon vrátili predkladateľovi na prepracovanie. Jednak preto, že by ho aj bolo dobré prepracovať, k tomu sa ešte o chvíľočku dostanem, ale naozaj je to symbolickým spôsobom, ako môžeme vyjadriť to, že takáto prax je pre nás neprijateľná.
Ja chcem v tejto súvislosti osloviť aj kolegov na ľavej strane tejto snemovne, kolegov z vládnej koalície, aj zo samotnej strany SMER, ale aj koaličných partnerov zo strany SNS a MOST, že či je to pre vás prijateľný spôsob, aby minister tejto vlády pri tak významnom zákone naozaj sa takto zachoval. Opäť opakujem, ak naozaj, nikdy nie je problém zo strany tejto snemovne sa prispôsobiť kalendáru členov vlády, hoci oni by tu mali byť pre nás, nie my pre nich, ale všetci vieme, že kalendárnosť vlády je pomerne náročná vec, aj keď sledujúc kalendár pána Pellegriniho, mal čas ísť do Malaciek, aj o tom veľa facebookovať, má čas na mnoho, veľa vecí, myslím že by mal mať bez problémov čas prísť aj dnes do tejto snemovne. Ale keď mu to nevychádza, môže tu byť zajtra, môže tu byť pozajtra, som si istý, že sa mu prispôsobíme. Preto vás chcem poprosiť všetkých o buď podporu tohto návrhu, alebo ak je to pre poslancov koalície neprijateľné z politického hľadiska, že aby na návrh člena opozície vracali vláde návrh na prepracovanie, poprosím vás, zabezpečte si do hlasovania to, že sa to nejakým spôsobom vyrieši a pán minister sem predsa len príde, aby sme o tomto zákone mohli naozaj s ním debatovať.
A teraz prečo o tom debatovať? A tam už budem stručnejší. Napriek tomu, že tá novela je rozsiahla, ona veľmi málo rieši tie najdôležitejšie problémy, ktoré máme v súvislosti so štrukturálnymi fondami. O veľa z toho už hovoril pán poslanec Dostál, o mnohom z toho hovorila už aj pani poslankyňa Kaščáková, ja nechcem po nich opakovať, ale dovoľte mi predsa len otvoriť dve témy, ktoré sú úplne zásadné, o ktorých ten zákon dnes veľmi nedostatočne hovorí. Jedna je vôbec téma výberu toho, na čo veľké, tzv. národné projekty vôbec majú ísť a ako sa pripravujú. Gro dnešných financií zo štrukturálnych fondov totiž nejde cez tie malé výzvy konkrétnym žiadateľom, ale ide cez tzv. národné projekty, kde proste priamym zadaním štát, riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán zadá konkrétnemu prijímateľovi inému štátnemu orgánu a potom tento orgán najmä cez verejné obstarávanie ďalej tie peniaze už rozdeľuje.
Ak sa pozrieme na to, kde sa v ostatnom programovacom období najhroznejším spôsobom premrhali, až doslova rozkradli naše prostriedky, tak gro je cez tzv. národné projekty. Ja pripomeniem Operačný program Informatizácie verejnej správy. Išiel v drvivej väčšine cez národné projekty a tam sa premrhali podľa dneska všeobecnej zhody, vrátane analytikov tejto vlády do stoviek miliónov eur. A keď sa pozrieme na národné projekty ministerstva školstva, ktoré boli v rozsahu asi štvrť miliardy eur, tak tiež ich výsledky sú spochybňované dnes už zo všetkých strán. Obrovská chybovosť týchto projektov bola zo strany audítorskej komisie ministerstva financií, kde sa museli vracať veľké peniaze naprieč rôznymi ministerstvami, napriek tomu proces verejnej kontroly prideľovania týchto projektových príprav je veľmi obmedzený a v porovnaní s týmito malými dopytovými projektami nedostačujúci. To je téma, ktorú som osobne pripomienkoval, už keď sa tento zákon tvoril, snažil som sa to vždy tlačiť, zatiaľ vždy neúspešne. A to je napríklad téma, o ktorej teda nový podpredseda vlády, ak má naozaj seriózny úmysel zlepšiť fungovanie štrukturálnych fondov, musí tu s nami hovoriť, lebo pokiaľ nezlepšíme významné národné projekty, tak môžeme robiť čo chceme, čerpanie a hlavne efektívne a účelne, ako spomínala pani poslankyňa Kaščáková, eurofondov je na hony vzdialené.
Druhá téma, ktorú by som chcel pomenovať, je otázka analýz, vôbec do čoho fondy dávať, do akých konkrétnych projektov. Opäť to súvisí najmä s národnými projektami, ale nielen s nimi, že my dneska často chytáme zajaca za chvost pri obstarávaní, pričom že či, za akú cenu sa niečo nakúpilo, lebo často sa nakúpi brutálne predražené. Ale máme strašne slabé kapacity a strašne slabé procesy na to, aby sme vôbec kontrolovali, či to, čo sa ide cez tie fondy robiť, je zmysluplné.
Len poviem pár príkladov z ostatných týždňov. Ten národný systém dopravných informácií, tam je základná otázka, či vôbec, také niečo potrebujeme vôbec alebo v takom rozsahu. Je to systém, na ktorý pôvodne pán minister Počiatek chcel 1,5 mld. eur, ak si pamätám správne, potom sa to skresalo násobne a ešte aj tá dnešná suma je brutálne predražená a premrhaná. A ona je možno predražená, premrhaná už potom aj v tej realizácii. Ale najväčší problém je v tej samotnej príprave toho, že či a čo vôbec robiť, pretože nerobí sa niečo, čo je potrebné, robia sa úplné hlúposti. To isté platí aj v mnohých iných prípadoch, že my máme veľmi slabú fázu aj odbornej diskusie, aj verejnej kontroly v oblasti toho, čo konkrétne ideme z eurofondov financovať. Lebo na jednej strane máme operačné programy, ktoré diskutované sú, ale tie sú pomerne všeobecné, a potom keď už sa podpíšu projekty, tak vtedy už sa realizujú, už je neskoro diskutovať o tom, že či to ministerstvo vnútra alebo školstva alebo dopravy robí dobre, pretože v tej chvíli už projekt beží a naozaj sa už sa dá sústrediť len na efektívnosť toho, čo je náplň toho, aby sa to vôbec vyčerpalo.
Opakujem, toto sú témy, o ktorých by malo význam diskutovať. Verím, že aj iní kolegovia by o nich obsiahlo diskutovali, sú k tomu prichystané konkrétne návrhy, len nemáme s kým diskutovať, lebo napriek môjmu myslím, že veľmi konštruktívnemu vzťahu s pani ministerkou, pochybujem, že je ochotná o tom teraz s nami diskutovať a podľa toho, ako na mňa pozerá, tak potvrdzuje, že nie. Len tým pádom táto diskusia úplne stráca zmysel, úplne stráca zmysel. A hovorím, nejde tu len o nejakú symbolickú neúctu k parlamentu, ide o v podstate obštrukciu parlamentnej rozpravy k jednej najvýznamnejších tém tejto schôdze. A to si naozaj myslím a to hovorím úprimne kolegom zo všetkých troch koaličných strán, že chápem, že môj návrh asi nebudete chcieť podporiť, ale urobte si inak poriadok vo vláde a ja to budem akceptovať, lebo vy ste koalícia, vaša je vláda. Ale ak toto budete akceptovať, že si z vás týmto spôsobom členovia vašej vlastnej vlády robia srandu, no tak potom si z vás budú robiť srandu čoraz viac, lebo tak už to v politike chodí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán Beblavý, že ste otvorili aj tému, o ktorej som ja vo svojom príspevku nehovorila, a to sú práve tie analýzy, to znamená, že na základe čoho ideme investovať nejaké prostriedky do projektov, keď nemáme spracované analýzy, nejakú víziu, nejaké proste globálne koncepcie toho, čo by sme chceli. A teraz narážam napríklad na dopravné projekty typu Národný generel dopravy, ktorý má vychádzať z plánov udržateľnej mobility naprieč regiónmi. Tie ešte neexistujú, konkrétne na VÚC-ke, veď vieme, že tie výzvy meškali, čiže ešte len teraz sa idú pripravovať. Ale je to všetko tak, ako ste povedali, tak ťahané za chvost, tak robené nejak, ako keby sme si najprv tie projekty naplánovali a potom tie koncepcie, tie analýzy, tie stratégie na to napasovávali, aby nám to nejako vyšlo, ale to je úplne opačný prístup. My sme jednoducho od začiatku, od toho 2013 roka mali začať s týmito stratégiami, týmito plánmi, týmito generelmi dopravy, koncepciami, to sa neudialo. Proste za tie tri roky celá príprava skĺzla iba do debaty, ktorý rezort si koľko uchmatne, ako kto nad ktorým balíkom bude mať kontrolu, ako budú prebiehať tie jednotlivé procesy riadenia. To je zlé, proste my sme sa zamerali na tú formu, na to, kto koľko si čoho utrhne, ale na ten samotný obsah, kam tie eurofondy vlastne chceme, na čo ich budú tí jednotliví prijímatelia mať použiť, tak to nám úplne uniklo. A toto je úplne smutné, to je na tom najsmutnejšie.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (ďalej aj "atómový zákon") a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý zabezpečuje predovšetkým úplnú transpozíciu smernice Rady č. 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa zriaďuje rámec spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.
Návrh tiež preberá vybrané ustanovenia smernice Rady č. 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, vecne spadajúceho do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.
Okrem už spomenutého ďalšími dôvodmi predloženia vládneho návrhu zákona sú: implementácia záverov obsiahnutých v náleze výboru pre súlad s Aahurským dohovorom, ktorý od roku 2009 do súčasnosti prerokovával dva prípady Slovenska vo vzťahu k Mochovciam 3, 4. Výsledkom je požiadavka na posilnenie práv zainteresovanej verejnosti v rozhodovacom procese v jadrovej energetike. Ďalej proces elektronizácie verejnej správy v podmienkach konaní na Úrade jadrového dozoru Slovenskej republiky na základe zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci. Ďalej legislatívna úprava požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Konkrétne ide o Dohovor o včasnom oznamovaní jadrových havárií, Dohovor o pomoci v prípade jadrovej havárie alebo radiačnej havárie a v neposlednej miere tiež sú tam podnety z aplikačnej praxe a zo vstupov účastníkov legislatívneho procesu.
Vládny návrh zákona ťažiskovo pokrýva nasledovné oblasti zmien: sprísnenie bezpečnostných požiadaviek pri prevádzke jadrových zariadení v nadväznosti na haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime, ako je koncept ochrany do hĺbky, kultúra jadrovej bezpečnosti, kvalifikovaný personál, zavedenie procesu samohodnotenia dozorných rámcov členských štátov a následného partnerského hodnotenia v desaťročnom cykle, úprava partnerského hodnotenia členských štátov na vybranú spoločnú technickú tému v oblasti jadrovej bezpečnosti, jadrových zariadení v šesťročnom cykle, sprísnenie požiadaviek v oblasti havarijnej pripravenosti a havarijnej odozvy, úprava činnosti styčného miesta, to jest pracoviska slúžiaceho na informovanie o jadrovej havárii a radiačnom ohrození, vyššia miera informovanosti a participácie verejnosti na rozhodovacích procesoch úradu za účelom zvýšenia transparentnosti, posilnenie informačnej povinnosti voči verejnosti týkajúcej sa opatrení na ochranu zdravia v súvislosti s potenciálnou jadrovou udalosťou a precizovanie spôsobu podávania žiadosti elektronickou formou.
Okrem vyššie spomenutých ťažiskových oblastí novelizácie v právnej úprave sa realizujú aj nevyhnutné legislatívno-technické zmeny, súvisiace s navrhovanou úpravou ťažiskových oblastí.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení, dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to ako tlač 359. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zák. o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výbore do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe a upraviť v praxi nejednoznačné a ťažko vykonateľné ustanovenia, ktoré musia dodržiavať jednotlivé subjekty pôsobiace v oblasti metrológie na území Slovenskej republiky. Uvedený vládny návrh zákona v plnej miere akceptuje požiadavky vyplývajúce z medzinárodných a európskych dokumentov, ktoré sú kladené na meradlá, metrologické výkony, spotrebiteľsky balené výrobky a na metrológiu ako takú. Vládnym návrhom zákona sa má dosiahnuť vyšší stupeň zosúladenia s porovnateľnými mechanizmami v iných štátoch a preventívne pôsobenie v záujme ochrany spotrebiteľov pred výrobkami alebo službami, ktoré by mohli ohroziť ich životy, zdravie či majetok. Vládny návrh zákona spresňuje niektoré definície týkajúce sa meradiel a špecifikáciu niektorých ustanovení týkajúcich sa overovania určených meradiel. Vládny návrh zákona ďalej spresňuje požiadavky na spotrebiteľsky balené výrobky, niektoré požiadavky na proces autorizácie a činnosť autorizovaných a registrovaných osôb. Upravuje rozsah pôsobnosti Slovenského metrologického inšpektorátu, spresňuje ustanovenia o výkone metrologického dozoru a vzťah k zahraničiu pri uvádzaní určených meradiel na trh a ich následnej metrologickej kontrole.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude mať sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si váš požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.