12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh na zmenu zákona Slovenskej národnej rady o meste Košice. Je všeobecne známe, že mesto Košice tvorí 22 mestských častí, ktoré sú vymenované v prílohe zákona o meste Košice. A cieľom navrhovaného, zmeny zákona je zjednodušenie procesu, ktorým môže dôjsť k budúcej zmene v usporiadaní mestských častí v Košiciach.
Mestské časti, ktoré fungujú aj ako samostatné právne subjekty, má okrem mesta Košice už len hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, ktorá má približne o 200-tisíc obyvateľov viac ako naše mesto a pritom mám 17 mestských častí. Z toho vyplývajú aj náklady, ktoré musia byť znášané na fungovanie týchto mestských častí. Dvadsaťdva mestských častí v ponímaní, aké existujú v meste Košice, znamená aj fungovanie 22 starostov zo zákona, 22 kontrolórov miestnych častí, 22 miestnych zastupiteľstiev, ale aj 22 úradov, ktoré musia vykonávať funkcie, ktoré mestské časti zo zákona vykonávať musia.
Účelom zmeny zákona je aj presunutie samotného rozhodovania o samosprávnom usporiadaní o meste Košice z úrovne Národnej rady na mestské zastupiteľstvo v Košiciach, čiže umožnenie toho, aby sa rozhodnutie o budúcom fungovaní mesta a o počte mestských častí, aby sa tieto rozhodnutia mohli urobiť na pôde mestského zastupiteľstva, teda aby sa mohli urobiť volenými zástupcami obyvateľov mesta Košice v mestskom zastupiteľstve, ktorých je 41.
Aktivity ku redukcii výdavkov na fungovanie samosprávy mesta Košice prebehli už v minulosti. V minulom volebnom období bol predložený a schválený zákon, ktorý redukoval počty poslancov mestského zastupiteľstva aj miestnych zastupiteľstiev. Možno neviete, že kedysi mesto Košice malo 80 poslancov mestského zastupiteľstva, potom tento počet bol zredukovaný na 50 a v minulom volebnom období sme dali návrh zákona, ktorý bol schválený, a počet poslancov mestského zastupiteľstva je 41, tak isto sa limitovali aj maximálne počty poslancov miestnych 22 miestnych zastupiteľstiev v meste Košice podľa ich veľkosti a na základe týchto zmien sa ročne ušetrilo približne 500-tisíc eur, ktoré môžu ísť teraz na rozvoj samosprávy a nemusia byť vynakladané na odmeny, ktoré poslancom miestneho zastupiteľstva patria. Ide o proces, ktorý je dlhodobý.
Možno jedna dôležitá informácia je tá, že aj 22 mestských častí v meste Košice nevzniklo ako výsledok dlhej spoločenskej diskusie, ale vzniklo schválením zákona o meste Košice, a rozhodnutie, že mesto bude mať 22 mestských častí, bolo rozhodnutím aj v tom čase od zeleného stola, keď bývalý tajomník národného výboru spolu s bývalým poslancom týchto 22 mestských častí predložili, a schválené to bolo a odvtedy sa už viac ako 10, možno 15 rokov sú rozličné aktivity na to, aby sa počet mestských častí zredukoval za podmienky toho, aby bola samospráva plne funkčná. Čiže aj za podmienky toho, aby sa zachovala identita súčasných mestských častí. To znamená, aby mestské časti mali aj svoj názov, mali svoje symboly, mali svoju históriu, ale aby nemusela mať každá mestská časť svoju administratívny aparát, aby sa zminimalizovala byrokracia, ktorá je nevyhnutná pri súčasnom fungovaní, a aby sa ušetrili náklady na financovanie týchto mestských častí, ale aj úradníkov a poslancov.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za tento úvod, skončil som.

4.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 67 z 31. januára 2017 určil za spravodajcu k návrhu zákona o meste Košice, tlač 372. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vítam iniciatívu primátora Košíc Richarda Rašiho a košickej samosprávy dosiahnuť zmeny vo fungovaní Košíc, ktoré majú priniesť úspory v nákladoch na chod samosprávy. Určite sa zhodneme, že počet mestských častí 22 je príliš veľa a tak veľa ich nemajú ani podstatne väčšie mestá, ako sú Košice. Usporiadanie mesta však prešlo svojím vývojom a nie je jednoduché ho šmahom ruky zmeniť. Preto k chystaným zmenám musíme pristupovať citlivo a poctivo ho komunikovať s obyvateľmi Košíc.
Za jednu z najdôležitejších zmien zákona považujem to, že sa občanom dotknutej mestskej časti v podstate odoprie petíciou alebo akoukoľvek inou možnosťou rozhodovať o tom, že či sa mestská časť, v ktorej žijú, zachová v pôvodnom stave alebo sa zruší, zlúči alebo rozdelí. Podľa súčasného zákona o meste Košice je v ustanovení § 8a stanovené, že v prípade petície obyvateľov je mestské zastupiteľstvo povinné vyhlásiť referendum o odmietnutí VZN mesta a v prípade, že petícia obyvateľov absentuje, mestské zastupiteľstvo tu ma stále právo takéto referendum vyhlásiť, §8a ods. 1 a 2. Novelou zákona sa obe možnosti rušia, teda obyvatelia nebudú vôbec môcť do uvedenej problematiky zasahovať, a teda sa im zrušuje aj petičné právo v danej oblasti.
Rada starostov, ktorá má v podstate predovšetkým reprezentovať záujmy svojich obyvateľov mestských častí, je síce oprávnená pripomienkovať, resp. zamietnuť rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ale zároveň mestské zastupiteľstvo môže prelomiť odmietnutie Rady starostov kvalifikovanou väčšinou, a teda presadiť v konečnom dôsledku svoj záujem.
Novelizácia sa presadzuje z dôvodu ušetrenia na prevádzku 22 mestských častí, platy starostov, kontrolórov, prevádzka úradov, zamestnancov a podobne. Je ale otázne, či zmenou dôjde okamžite k úspore nákladov v samospráve. Mám za to, že v prípade, aj keby sa jednotlivé mestské časti zlúčili a agenda mestských častí je obdobná, tak rozsah agendy sa zvýši a teda minimálne po zavedení zmien nie je isté, že sa ušetrí na zamestnancoch na úradoch, keďže ich pracovnú silu bude potrebovať aj zlúčený mestský úrad.
V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, že platy starostov mestských častí upravuje zákon č. 253/1994 o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, kde sa starostovia na účely výpočtu platu rozdeľujú do platových tried, je ich deväť, a tie sa určujú prostredníctvom počtu obyvateľov, ustanovenie § 3 ods. 1 a § 4. To jest v prípade zlúčenia mestských častí sa zvýši počet obyvateľov na jedného starostu mestskej časti a teda ten v súlade so zákonom bude mať nárok na vyšší plat. Uvedené má za dôsledok, že zníženie počtu starostov neznamená zároveň nižšie platy a teda úsporu mesta. Verím, že na tento fakt sa bude myslieť a vysporiadame sa s ním pri ďalšej diskusii.
Nemám informácie o tom, ako sa magistrát chystá zvládnuť pripravované zmeny. Aj preto sa na záver vraciam k tomu, čo som spomínala v úvode. Chýba mi zatiaľ hlbšia diskusia na túto tému, najmä vzhľadom na to, že zákon zavádza veľmi vážnu zmenu, odopiera obyvateľom mestských častí referendom zvrátiť zlúčenie ich mestskej časti. Preto ak sa im odoprie toto právo, mali by v dostatočnom časovom predstihu vedieť, čo týmito zmenami získajú a ako sa ich budú dotýkať v bežnom živote. Ak toto vedenie mesta zanedbá, môže čeliť podobným problémom ako v prípade zmien v parkovaní. Bolo by mi veľmi ľúto, keby sa, kvôli tomu skĺzla debata o zmenách, ktoré sú pre mesto skutočne dôležité, na nepodstatné témy, ktoré budú polarizovať obyvateľov Košíc.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. My nedefinujeme, ako bude mesto vyzerať. My dávame možnosť o meste rozhodovať ľuďom, poslancom, ktorí sú zvolení ako zástupcovia do mestského zastupiteľstva, teda majú mandát na to, aby o fungovaní rozhodovali, tak ako o tom rozhodujú v každom meste, čo sa týka rozpočtu, investícií a mnohých iných vecí.
Je samozrejmé, že nikto nespochybňuje to, že 22 mestských častí s 22 aparátmi je veľa bez ohľadu na to, aký názor má človek na to, ako by sa to dalo robiť. Lebo je to plytvanie verejnými zdrojmi. Ale buď sa rozhodneme, že niečo urobíme a máme na to odvahu, alebo znova nájdeme mnohé menej alebo viac racionálne argumenty a tento stav zachováme naďalej. Lebo aj mnohí starostovia majú mnohé dobré nápady, ako by malo mesto vyzerať, ale nevedia sa zhodnúť zatiaľ na tom, kto má byť ten, ktorý už starostom nebude. No keď sa budú redukovať mestské časti, je jasné, že 22 starostov v našom meste byť nemôže. Ale poviem vám príklad o tých platoch, ktoré tu boli hovorené.
Áno, na základe veľkosti mestskej časti je zadefinované, aký minimálny plat môže mať starosta. Ale my v meste sme príkladom toho, že mestská časť, ktorá má tisíc obyvateľov, tak jej starosta má plat 2 400 eur. A mestská časť, ktorá má 25-tisíc obyvateľov, tak jej starosta má plat 2 400 eur, pretože mu poslanci schvália odmeny. Pretože ich má dokopy päť a z toho sú štyria jeho a sú to peniaze úplne vyhodené. A potom sa stane to, že mestská časť dostane svoj rozpočet a všetko zaplatí na platy a na odmeny a ostatne nula na rozvoj. Tak aký je význam tejto mestskej časti?
Ďakujem veľmi pekne.

Ja len krátko na záver. Áno, na to, aby sa niečo udialo, aby sme nemali mať 22 mestských častí, potrebujeme, to povedala veľmi dobre pani poslankyňa, potrebujeme tú vôľu zasahovania každého obyvateľa mesta presunúť na ich zástupcov. Pretože máme mestskú časť v meste, ktorá má 500 obyvateľov, v 240-tisícovom meste má mestská časť 500 obyvateľov. Má aj šikovnú pani starostku, ale nemá ani na to, aby udržala základné fungovanie samosprávy, lebo keď dostane financie na základe množstva obyvateľov, vyjde na jej plat, ktorý zo zákona musí ostať, vyjde na odmeny poslancov miestneho zastupiteľstva, ktoré musí dať, vyjde na chod úradu, ktorý nejaký musí zachovávať, a potom už nezostane na nič a nemá ani na to, aby urobila deratizáciu, ktorá je povinná zo zákona, keď je vyhlásená, hej.
Čiže určite si vieme nájsť mnoho komplikácií, prečo to neurobiť, ale ja neverím, že existuje niekto, okrem tých ľudí, ktorých sa možno tá plánovaná redukcia dotýka, ktorý by povedal, že 22 mestských častí s 22 aparátmi v meste, ako sú Košice, je adekvátne množstvo.
A druhá vec, keď chceme, aby sa rozmýšľalo o reforme samosprávy na Slovensku, aby nemala, aby sa možno obce združovali, aby boli aktívnejšie, aby vedeli mať efektívne aparáty, tak ZMOS povedal veľmi správnu pripomienku, že reformujme samosprávu na Slovensku, ale nech idú príkladom Košice a Bratislava. Tak potom ukážme, že chceme ísť do toho a že nebudeme tlačiť malé obce, aby sa spájali, ale urobme niečo aj v našich dvoch najväčších mestách.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predstavil návrh zákona, ktorý predkladám, ja neviem, piaty-, šiestykrát možno počas môjho pôsobenia v politike. Prvýkrát, keď sa o ňom hlasovalo, tak dodnes si to pamätám, že skoro prešiel o jeden hlas. Ten hlas vtedy bol, patril Pavlovi Hrušovskému a akosi sa mu nedarilo vraj zastrčiť kartu do hlasovacieho zariadenia. Aj keď ho jeho sused Richard Sulík upozorňoval, že, Paľo, neblázni, čo robíš. Tak on, akože sa mu trásla ruka a snažil sa to tam trafiť a po tých dvadsaťročných skúsenostiach v parlamente akosi sa mu to do toho času hlasovania nepodarilo. Veľmi ma to mrzelo, keďže som aj predtým videl, ako v podstate bol na takej družnej debate s Jánom Slotom, o ktorom sa tak verejne tu pošuškávalo a pošuškáva, že naďalej je majiteľom jednej z firiem, ktoré emitujú stravné lístky. A preto som to považoval za podraz vtedy, aj zo strany KDH, aj zo strany Pavla Hrušovského, že o jeden jediný hlas neprešiel návrh, ktorým sme mohli ľudí zbaviť trápnych papierikov z peňaženky. Ale nie tým, že by sme im stravné lístky zobrali, ale že miesto stravných lístkov by mali presne takú istú sumu, ale v peniazoch.
Toto je podstata nášho návrhu zákona a rád ho potom bližšie predstavím v rozprave, do ktorej sa zároveň aj tým spôsobom hneď hlásim.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 356. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 373 z 11. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Ďakujem. Skončila som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som bližšie predstavil návrh zákona a prečo tento návrh považujeme za dôležitý. Dnes vieme sami, alebo teda neviem ako vy, keď sledujete vaše deti, ale ja keď pozerám na našu Klárku, Rebeku, tak veľakrát sú technicky omnoho už zdatnejšie, ako som ja. Jednoducho žijeme dobu elektronickú a pomaly nám začnú autá lietať a nebudú mať šoférov. Ale v tejto dobe, kedy sú štáty na svete, ktoré rozmýšľajú a úplne vážne rozmýšľajú a vytýčili si cestu k tomu, že budú mať bezhotovostnú ekonomiku, že v ich krajine sa tými papierovými peniazmi platiť už nebude, ani kovovými, ale všetko sa bude platiť platobnou kartou, tak v tejto dobe my naďalej tu ako kebyže sme stále sto rokov za opicami a snažíme sa ľuďom nahovoriť, že je dôležité mať v peňaženke papierik, ktorý vám pripomenie, že ste hladný.
Áno, môžem už dopredu hovoriť, že ako bude argumentovať SMER v tejto veci a zrejme dnes v jednom šíku aj s poslancami SNS, aj MOST-u – HÍD, že pri tých predošlých rozpravách, keď sme predkladali tento návrh, aby sme vlastne ľuďom slobodne umožnili rozhodnúť, zamestnancom, slobodne sa rozhodli, umožnili rozhodnúť, že či chcú dostávať stravné vo forme papierikov, tzv. stravovacích poukážok alebo teda nejakej platobnej karty na stravu, alebo chcú v takej istej výške dostať príspevok na stravu, ktorý nebude podliehať ani zdaneniu, ani odvodom, čiže v podstate dostanú de facto to isté, len teda miesto nejakého navyše papierika budú mať normálne buď peniaze na účte, alebo hotovosť, tak SMER v minulosti argumentoval jedným kľúčovým argumentom, že to nemôžu schváliť. Predsa nemôžu dovoliť, aby ľudia takto hazardovali so svojím zdravím, lebo v prípade ak by sme takýmto spôsobom umožnili človeku sa slobodne rozhodnúť, slobodne rozhodnúť, tak ľudia by sa menej stravovali.
Prepáčte, ale chcel by som zdôrazniť absurdnosť tohto akože argumentu. Ešte raz. Však v peňaženke, ja som si požičal jednu stravenku, v peňaženke ľudia bežne majú peniaze a stravovaciu poukážku. A ja sa pýtam, aký je rozdiel medzi päť eurami a stravovacou poukážkou päť eur? Chcem sa naozaj opýtať, že či si niekto naozaj myslí alebo že ľudia seno žerú, že či teraz ja cítim iný pocit hladu, keď tam mám iba peniaze, ako keď si tam dám ten stravný lístok? Ja si osobne myslím a myslím si, že každý normálny človek si to na Slovensku myslí, že hlad nezávisí od toho, že či máte v peňaženke päťeurový stravný lístok alebo päťeurovú bankovku alebo päť eur na karte, s ktorou platíte v jedálni, do ktorej na obed chodíte, ale záleží od toho, či jednoducho máte k dispozícii spôsob alebo teda nejakú tú formu, ktorou môžte obed zaplatiť. Čiže áno, páni poslanci a poslankyne SMER-u zrejme aj teraz vytiahnu tento kľúčový argument, že nemôžeme predsa zrušiť tie stravenky, lebo ľudia sa budú menej stravovať. Inak povedané, preložené do ľudskej reči, hlad slovenských zamestnancov záleží od toho, či majú stravenku v peňaženke a je vtedy väčší, ako keď tam majú päť eur. Je to jednoducho blud. Veľmi ma to mrzí, že takýmto falošným argumentom sa snažíte obhajovať niečo, čo je čisté zdieranie ľudí.
Firmy, ktoré emitujú stravné lístky na Slovensku, de facto paralelnú menu voči mene, ktorú máme, ktoré zbytočne zaťažujú ľudí, zamestnávateľov a takisto aj reštaurácie, v ktorých ľudia s tými stravnými lístkami platiť musia, a nie že ich zaťažujú, ale ich zároveň aj okrádajú, tak tieto firmy dokopy na tomto biznise zarobia približne 60 mil. eur. Jednoduchá matematika, keďže máme približne milión ľudí, ktorí, zaokrúhľujem, milión ľudí, ktorí používajú stravné lístky alebo majú vlastne takouto formou vyplácaný príspevok na stravu, keď raz firmy, ktoré obchodujú so stravnými lístkami zarobia na stravných lístkoch za rok 60 mil. eur a zarobia 60 mil. eur na milióne zamestnancov, tak o koľko okradnú toho jedného zamestnanca? O 60 eur.
Čiže vaše argumenty o tom, že predsa musia tí ľudia mať tie stravenky, lebo inak nebudú cítiť hlad, sú falošné argumenty a týmto sa snažíte iba zachovať biznis stravenkovým spoločnostiam. A veľmi by ma zaujímalo teda, v ktorej kdo má z vás akcie, je tichý spoločník alebo nejakú, cyperského spoločníka zašitého, schránkovú firmu, v niektorých týchto stravenkových spoločnostiach. Áno, je známe, že aj sponzori vašej strany začali obchodovať vo veľkom v tomto biznise. Dnes niektorí, áno, sú moderní, miesto papierikov dávajú už platobné karty stravovacie. Stále to je ale o tom istom. Firmy, ktoré sú zbytočný medzičlánok medzi, medzi vlastne peňaženkou človeka, v ktorej by mohol mať peniaze, a medzi tým reštauračným zariadením alebo potravinami, v ktorých by si zamestnanec kúpil svoje potraviny, ktoré by uznal za vhodné. Tie firmy, ktoré tam zbytočne zavádzajú a dlhé roky zavádzajú, a SMER s SNS ich dlhé roky vehementne chváli. E, chváli? Háji a chráni a obávam sa, že bude aj MOST – HÍD. Tieto firmy zamestnancov okradnú o 60 mil. eur, lebo toto je ich ročný zisk. Vy tu jednoducho podporujete pijavice, ktoré žijú iba z toho, že tu vydávajú nejaké papieriky, obťažujú zamestnancov, zamestnávateľov, reštaurácie, od reštaurácií si zoberú peniaze, od zamestnávateľa si zoberú peniaze.
Áno, ten zamestnanec môže mať pocit, že však som zaplatil päť eur alebo tri eurá, alebo štyri eurá za svoje meničko, vlastne však ma v ničom neokradli. Ale tá reštaurácia, keď ju raz, niekto od nej pýta veľké percentá za to, že vlastne umožní, aby mala takéhoto stravníka, tak tá reštaurácia to tomu stravníkovi samozrejme zráta. Jednoducho to mäso nemá tú hmotnosť, akú by malo, možno tam neni príloha, aká by mala, možno je kúpené v Poľsku a nie na Slovensku. Jednoducho v tej kvalite mu to určite to stravovacie zariadenie dá pocítiť, alebo mu to dá pocítiť v cene. Lebo keď raz je to 60 eur do roka, stravovacích dní máme plus-mínus, alebo pracovných 250, tak je to približne štvrtina z toho, inak povedané, z jedného obedu alebo jeden obed, ktorý sa stravuje zamestnanec v reštaurácii, je približne predražený o 20 až 30 centov iba kvôli tomu, že tam sú nasadené pijavice, stravenkové spoločnosti, ktoré vy hájite, všemožne hájite a používate pri tom hájení absurdné argumenty, že ľudia ak by nemali stravenky, tak umrú od hladu, lebo potom sa nebudú stravovať.
Preto prichádzame s návrhom zákona, aby sa zamestnanec slobodne rozhodol. Tam, kde majú kolektívnu zmluvu, okej, zastupujú ho odbory. A keď sa odbory dohodnú so zamestnávateľom, že budeme mať v našej firme vyplácané stravné v hotovosti alebo teda na účet, tak to bude a jednoducho zrušia stravenky. Tam, kde odbory nemajú alebo nemajú kolektívnu zmluvu, tak v tom prípade sa individuálne zamestnanec, keď bude chcieť, príde za zamestnávateľom, požiada ho, že viete čo, ja by som chcel predsaj tie peniaze, lebo ja nechcem teda tú stravenku, už som na ňu prestal veriť. Alebo jednoducho bude to volič SMER-u, odskúša to na sebe, zistí, že on má hlad aj bez toho, že by mal stravenku pri sebe, tak jednoducho vypýta si, že namiesto stravenky bude mať peniaze alebo v hotovosti alebo na účte.
Čiže nehovoríme o tom, že násilím, nehovoríme o tom, že zoberme ľuďom stravenky a nedajme im žiadnu náhradu. Nie, chceme namiesto straveniek, aby mali presne tie isté peniaze, presne za tých istých daňových a odvodových povinností. A chceme pri ľuďoch, ktorí sú nie v odboroch, aby sa slobodne rozhodli, či áno alebo nie. Tam, kde odbory majú, rozhodne kolektívne vyjednávania, kolektívna zmluva. Čiže chceme dať ľuďom slobodu, ktorú si zaslúžia. Chceme dať ľuďom úctu, lebo robiť z nich nesvojprávne individuá, ako robíte vy v SMER-e zo svojich voličov, keď tvrdíte, že vaši voliči sú hladní iba vtedy, kedy majú stravenky v peňaženke a iba vtedy sa stravujú, tak je naozaj pohŕdanie vašimi voličmi. A veľmi ma mrzí, že týmto falošným argumentom zakrývate to, že iba hájite biznis stravenkových spoločností, ktoré, ako som povedal, ako pijavice vycuciavajú ľuďom z peňaženiek, tým zamestnancom, zamestnávateľom a reštauráciám, ale doplatia na to zamestnanci, vycuciavajú im 60 mil. eur ročného zisku.
Čiže ten návrh náš je veľmi jednoduchý. Ľudia nech sa slobodne rozhodnú a keď sa tak rozhodnú, budú dostávať presne tie isté peniaze na účet alebo v hotovosti. Bol by som veľmi rád, ak by ste si konečne vstúpili do svedomia, prestali hájiť záujmy stravenkových spoločností, pijavíc, ktoré vyciciavajú 60 mil. eur, každému jednému zamestnancovi 60 eur ročne, a aby ste konečne začali vašich ľudí považovať za rozmýšľajúcich a nie za nejakých húpajúcich koníkov, ktorí vám uveria báchorky o tom, že budú hladní iba vtedy, keď budú mať stravenky v peňaženke.

Ďakujem pekne. Ja úplne súhlasím s týmto znením zákona a ja len, ja by som privítal, ak by, teraz to nazvem, protistrana sa postavila a povedala argumenty za. Naozaj by som bol veľmi zvedavý na argumenty za. Čiže pán Matovič povedal argumenty proti, beriem, ja sa s nimi v podstate stotožňujem, len naozaj by som privítal, ak by sa niekto postavil a povedal argumenty za. Bol by som naozaj veľmi zvedavý, že prečo sú tie gastráče tak super a prečo ich máme zachovať, lebo ja v tom tiež nevidím nejak zmysel. Ďakujem.

Pán poslanec Matovič, samozrejme, je to dobrý nápad. Zrušenie stravných lístkov tu už bolo na pretrase aj v minulosti. My sme to podporili, podporíme to znova. Čo sa týka tých argumentov za, ktoré tu zazneli, ja si myslím, že vy ste ich povedali, tam je tých 60 mil. eur ročne, ktoré tie vládne pijavice nejakým spôsobom vyťahujú od zamestnancov, od každého jedného zamestnanca vytiahnu 60 eur len preto, aby namiesto peňazí vo svojej peňaženke mal nejaké stravné lístky.
Ja sa ale obávam, že ani tento návrh zákona neprejde, pretože viem si veľmi dobre predstaviť, ako budú vyzerať titulky. Bude to niečo v štýle Matovič chce zrušiť stravné lístky a to voličom SMER-u bohate stačí. Oni už nebudú samozrejme informovaní o tom, že tie stravné lístky sa nejdú rušiť bez nejakej náhrady, že to isté dostanú vyplatené aj v hotovosti alebo na účet. Jednoducho, oni budú mať pocit, oni budú mať dojem, že áno, je tu niekto, kto nám chce zobrať stravné lístky a my v konečnom dôsledku dostaneme menej.
Čiže tohto sa ja obávam, ale inak ten návrh zákona podporíme.