12. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. No, ak ste, pán Bublavý, pripravený, ja sa na vás obrátim v tejto sfére, s tými nákupmi, teda. Ale vy sám vlastne argumentujete, pán Bublavý, jak sa vlastne podfukuje s tými gastrolístkami, lebo primárne ste argumentovali, že podporuje gastropriemysel, tie reštaurácie. No, vážený, keď vy za lístky si chodíte kupovať mäsko a varíte si v sobotu, nedeľu, tak vlastne gastropriemysel ide dolu vodou. Vy ste kazisvet celého úmyslu. Vy si to nosíte domov a varíte si pekné zdravé rezníky, a nie aby ste si dali na tom prepečenom tuku v tých reštauráciách to menu. Takto unikajú peniaze z nášho podnikania podobnými poslancami. (Výkrik v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Bublavý, prosím vás, nevykrikujte!

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ja neviem pána poslanca Bublavého zastaviť.

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Áno, ja viem, že máte toho veľa na rováši. Budete mať ešte viac, keď budete vykrikovať.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Vzdávam sa ďalšej argumentácie a myslím, že je to jasné. Sme na jednej lodi, pán Bublavý. Preč s gastrolístkami!

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, táto rozprava má svoje skryté inotaje. Zapojili sa do nej, hlavne hrot meča SMER-u – pán Číž a pán Bublavý. Síce každý tak troška si protirečia, lebo jeden to vidí tak systémovo a proste a nič ste nepovedali, a druhý dáva príklady, až sa dozvieme, Duško, prepáč, ale naozaj asi plénum bude zaujímať, čo ty teda máš toho tak strašne veľa na rováši (vyslovené s pobavením), že musíš za gastráče chodiť kupovať. Tak uvidíme.
Aby som ale odpovedal tomu systémovému, tej systémovej výtke alebo tomu, že sa nedostatočne a nepoctivo pripravujeme na tieto debaty, a jediný, kto sa tu poctivo pripravuje, je pán poslanec Číž, tak chcel by som povedať, že táto debata je už veľmi stará a veľmi fúzatá. Znamená to, že či s ministerstvom ešte za vlády Ivety Radičovej, alebo potom následne za vlády a mandátu smeráckej 83-ky a teraz už takmer rok po voľbách je tu stále veľká a konzistentná snaha o to, aby sme gastrolístky zdobrovoľnili.
Podľa mňa neexistuje naozaj lepší argument, tak ako hovoril Ján Budaj, že dva a dva sú štyri, znamená, že nechajme ľuďom rozhodnúť, či budú svoje nároky alebo svoje stravovacie návyky organizovať a nakupovať za čudnú ceninu. Čudnú ceninu, ktorú vydávajú štyria alebo piati emitenti, tak sa pekne volajú, keď tu máme jedného drahého, veľkého eminenta a ten vydáva menu, volá sa euro. Čiže ak vieme zvládnuť nákup veci osobnej spotreby, potravín, nákupy áut a všetko, čo realizujeme za eurá, prečo odrazu tu má, a ja ho furt čakám, ten argument, prichádzať nejaký argument, že musíme používať pri nákupe obedov alebo stravných jednotiek inú ceninu, a to sú gastrolístky?
Keďže všetci vieme, že tento argument nepríde, tak potom tu počúvame také smiešne výroky ohľadom toho, že ponúknite nejaký argument, ktorý by vedel akceptovať aj pán poslanec Číž. Keďže tu nesedíte, odpoviem vám tak ako do prázdnej lavice.
Pán poslanec Číž, myslím si, že ľudia zvládnu sa pri zmluve alebo v debate so svojím zamestnávateľom, zvládnu debatu natoľko, že mu povedia, že chcem gastrolístok alebo chcem hotovosť. Nič viac, nič menej v tej debate skryté nie je. Ak sa pýtate na systémové, respektíve nejaké analyzačné predpoklady tohoto nášho zámeru, tak vás odporučím na debatu z predchádzajúceho roka.
Presne teraz bude mať rok, kedy Protimonopolný úrad vtedajšiemu vášmu ministerstvu sociálnych vecí navrhol: zrušte gastráče! Ja to zacitujem z dobovej tlače. "Protimonopolný úrad navrhol ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, aby zvážil fungovanie systému stravných lístkov, lebo ho považuje za neefektívny. Rozhodnutie vyplýva zo zistení úradu, že na trhu so stravnými lístkami vznikli dve kartelové dohody, týkali sa piatich podnikateľov. Úrad 11. februára rozhodol o pokute 2,96 milióna eur podnikateľom, ktorí gastrolístky vydávajú, respektíve emitujú a distribuujú, avšak rozhodnutie nebolo navtedy právoplatné. Účastníci mohli podať rozklad."
Vysvetlím, čo boli tie dve kartelové dohody. Čiže po prvé, klientov si rozdelili a v obchodoch určili takzvaný gastráčový strop. Čiže tvrdili, že na, "Protimonopolný úrad tvrdil, že na základe prvej kartelovej dohody medzi rokmi 2009 až 2014 podnikatelia uplatňovali voči svojim klientom, zamestnávateľom aj z verejného, aj súkromného sektora dohodu, že nebudú súťažiť o klientov a vytvárať prostredie konkurencie. Ako nástroj na uplatnenie tejto stratégie si rozdelili klientov na tri kategórie, a to na voľných klientov, vlastných klientov a klientov konkurencie, vysvetlil Protimonopolný úrad. V prípade, že podnikatelia predsa len klienta konkurencie oslovili, tak mu dali ponuku, s ktorou nemohli uspieť.
Druhá dohoda, ktorá trvala od 2011 do 2014. roku, spočítali v limitácii maximálneho počtu stravovacích poukážok, ktoré boli prijímané (u pána Bublavého tiež) v obchodných reťazcoch. Dohodli sa na tom, že obchodné reťazce budú prijímať maximálne päť kusov stravných lístkov od jedného emitenta pri jednom nákupe. Čiže zásadným prvkom prvej dohody je systém vyrovnanej kompenzácie strát, čiže dohody o nároku podnikateľa získať nového klienta konkurencie za vopred dohodnutých podmienok v prípade straty vlastného klienta. Tým zabezpečili to, že na trhu mali v priebehu celého posudzovaného obdobia stabilné postavenie, nemenili sa medzi nimi trhové podiely, čiže sa dohodli vydavatelia stravných lístkov medzi sebou, aby sa trhové podiely nemenili, a teda cieľom bolo udržanie stabilných úrovní trhových podielov." Čiže nielenže dostali na základe platnej legislatívy štátom garantovaný kšeft, následne tento štátom garantovaný kšeft si rozdelili na trhu tak, že sa de facto medzi nimi podiely, medzi súkromným a verejným sektorom nemenil. "Protimonopolný úrad hovorí, že uplatňovaním kartelových dohôd sa podmienky na trhu zmenili tak, že neboli ovplyvňované hospodárskou súťažou, ale práve podmienkami dohody medzi týmito vydavateľmi stravných lístkov a tým pádom nevznikala konkurencia a nemohli ceny prípadne pre podnikateľov a verejný sektor klesať.
Pokiaľ ide o ten ďalší následok, tak to spôsobilo to, že na trhu sa uplatňovali vyššie provízie voči klientom, ako by tomu bolo, keby žiadna kartelová dohoda nebola prijatá, uviedla pani Kasenčáková z Protimonopolného úradu. Zámerom kartelu bolo teda zvýšenie výnosnosti na províziách." Čiže dobre strhať tých podnikateľov a dobre strhať verejný sektor priamo teda z obchodovania so stravnými lístkami. Čo môžme teda povedať, že Protimonopolný úrad vtedy konštatoval, že súťaž úplne zlyhala. Hospodárska súťaž na tomto trhu úplne zlyhala, to znamená, že trh je kartelizovaný, lebo v tom období bol kartelizovaný. "Myslíme si, že tento trh je aj do budúcna veľmi náchylný na ďalšie kartely." Čo je absolútne najdôležitejšie z týchto záverov Protimonopolného úradu, je, že sa obrátili listom na ministerstvo práce, ktoré má kompetenciu v tejto oblasti, a navrhli, aby zvážilo možnosť zmeny tohto benefitu, rozumejme, používania gastrolístkov. Úrad podľa pána Thóta navrhuje priamy finančný príspevok k mzde s rovnakým daňovým a odvodovým zvýhodnením ako gastrolístky.
Zopakujem. Protimonopolný úrad navrhol, aby bol nastavený k mzdám priamy finančný príspevok k mzde s rovnakým daňovým a odvodovým zvýhodnením, ako majú gastrolístky. Pokiaľ by ministerstvo tento návrh neprijalo, úrad odporúča zmeniť súčasný systém na dobrovoľný. Zopakujem. Pokiaľ by ministerstvo nesúhlasilo, aby k výplatám bol priamy finančný príspevok s rovnakým nastavením daňových a odvodových úľav pre tieto gastrojednotky, tak úrad, Protimonopolný úrad navrhuje, aby bol súčasný systém zdobrovoľnený.
Aký návrh máme v laviciach? Máme návrh v laviciach, ktorý podala strana OĽANO – NOVA a SaS, myslím, alebo jej predstavitelia, aby sme používanie gastrolístkov zdobrovoľnili. Preto vás, pán poslanec Číž, upriamujem na túto štúdiu, ktorú nevypracovala ani opozícia, nevypracovali ju ani naši odborníci, vypracoval ju Protimopolný úrad, ktorý tvrdí, že v rámci podnikania s gastrolístkami je prostredie kartelizované. Vydiera to podnikateľov, vydiera to zamestnávateľov, ktorí organizujú stravné jednotky pre svojich zamestnancov aj vo verejnom sektore, a preto je lepšie pristúpiť k priamym platbám k platu alebo systém zdobrovoľniť. Neviem, kam by debata, ktorá naozaj smeruje k tomu, že dva plus dva sú štyri, mala ísť ďalej a aká iná váha argumentov je pre vás dôležitá, ako keď analytické jednotky, ktoré fungujú na Protimonopolnom úrade, vydali tento záver?
Čiže ak sa budete inšpirovať len týmto, nemáme tam žiadnych ani SaS, ani OĽANO, žiadnych politických nominantov. Myslím si, že objektívne zhodnotenie tohoto faktu by ste mohli zobrať v úvahu aj pri vašom záverečnom hlasovaní o našom návrhu a posunúť ho prípadne z druhého čítania. Ak by váš argument bol to, čo som spomínal vo faktickej, že máte stále snahu udržiavať, respektíve generovať nové podnikateľské nebá pre vám blízkych ľudí a zaviedli by ste po gastrolístkoch lístky na ošatné alebo na drinky alebo na cigarety, tak my vám v tom chceme účinne brániť. Preto navrhujeme zdobrovoľnenie gastrolístkov, aby sa zamestnanec mohol rozhodnúť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. K tomu, čo uviedol kolega Viskupič, je potrebné dodať, že ako sa Protimonopolný úrad zachoval v tejto situácii. To znamená, v rozpore s jeho povinnosťami podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže a v rozpore s európskymi predpismi vydal len odporúčanie, čo za daných okolností je totálny výsmech. Pretože podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže Protimonopolný úrad má možnosť, a to znamená aj povinnosť, udeliť pokutu vo výške desať percent z obratu tých, ktorí sa zúčastnili kartelu. Keďže tam podľa mojich vedomostí ani nebol žiaden takzvaný visitor, ani, to znamená, že niektorý z tých účastníkov toho kartelu, ktorý by sa prišiel priznať Protimonopolnému úradu, to by znamenalo, keby takto postupoval Protimonopolný úrad tak, ako postupovať mal, zlikvidovanie fakticky týchto účastníkov toho kartelu a vyriešenie toho problému, ktorým sa tu zaoberáme. Ale keďže Protimonopolný úrad u nás je taký istý ako všetky úrady, to znamená, že v podstate len podporujú tento oligarchický a mafiánsky systém, ktorý tu je, tak sme sa dostali k tomu, že túto vec musíme znovu preberať, ako keby sa nič neodohralo. Úrady u nás, tak isto ako súdy, polícia a prokuratúra porušujú zákony a táto vládna mafia z toho ťaží. Takto my fungujeme.

Ďakujem, kolega Viskupič, že si to doplnil aj o tento pohľad. Opäť tu vidíme, ako sa vlastne takýmto spôsobom deformuje podnikateľské prostredie, ako sa vlastne demoralizuje. Podnikatelia, ktorí sa snažia podnikať čestne a musia si svoju pozíciu na trhu naozaj férovou súťažou v konkurenčnom boji zaslúžiť, a sú tu firmy, ktoré proste majú krytie, ktoré nie je opodstatnené. Pretože naozaj vidíme, že tak ako aj celá tá debata sa tu odvíja, vidíme, že to nie je opodstatnené, že to nie je potrebné, že ten čas už skončil.
A opäť len pripomeniem vlastne z pohľadu toho podnikateľského prostredia, že sa tu jedná o dva- až šesťpercentnú maržu, ktorú vlastne tieto gastrolístkové firmy vyberajú, na ktorú vlastne ľudia doplácajú, a je úplne zbytočná, je imaginárne vytvorená len na to, aby sa mohli oni na tomto obohacovať. Tak to len na doplnenie.

Ďakujem pekne. Mne už sa ani nechce, koľkátykrát je táto je téma v parlamente. Ale tak, asi si to zopakujeme. Ja by som ale s argumentami, ktoré padli, súhlasím, pardon, ale chcela by som sa opýtať kolegov, ktorí sú proti tejto zmene a ktorí sú proti zrušeniu gastrolístkov, ja by som sa chcela opýtať, prečo si, pre boha živého, myslia, že vedia oveľa lepšie ako ľudia samotní, ako majú narábať so svojimi peniazmi?
Kde sa berie ten mesiášsky, spasiteľský komplex? Lebo akože toto plénum tu najprv ľuďom zakáže prácu v nedeľu alebo prácu cez sviatky, potom zakáže predať pôdu, potom prikáže ako používať peniaze. Ja si myslím, že týmito rozhodnutiami ľudia strácajú okrem peňazí, keďže v prípade gastrolístkov sa jedná najmä o kšefty pre našich-vašich ľudí, že, tak okrem peňazí strácajú aj nádej a vieru v zdravý rozum. Lebo argumentovať na používanie gastrolístkov argumentáciou typu, lebo pán kolega Bublavý chodí nakupovať? No, ako, ja neviem, či som tu správne. Ja sa teda veľmi čudujem.
Ja si myslím naozaj, že by sme mali nechať na ľudí, nech si robia so svojimi peniazmi a so svojimi životmi, čo chcú. Nechať im slobodu sa rozhodovať a netváriť sa, že sme lepší, že sme múdrejší, že sme šikovnejší len preto, že tu sedíme. Možno by bolo načase veriť tým ľuďom, nech sa rozhodujú o peniazoch, ktoré si častokrát, na rozdiel od mnohých kolegov, zarobili zaslúžene. Tak naozaj nechať ich, aby si o tých peniazoch rozhodovali sami.
Ďakujem pekne.

Musím sa zamýšľať, lebo mne sa zdá, že opozícia mi chce pomaly zakázať robiť nákupy alebo uvariť lacnejšiu stravu, tak mi z toho vyplýva.
Musím, pán kolega Viskupič, pripomenúť, že ste naozaj boli v koaličnej vláde, kde ste mohli veselo zrušiť gastrolístky. Mohla to byť minulosť. Čo ste tak neurobili? Vtedy vám to vyhovovalo? A to nemôžete sa vyhovárať stále na niekoho druhého. Vy navrhujete vtedy, keď nemáte zodpovednosť.
A aby som vysvetlil tie určité záležitosti. Viete, aj prvý bod alebo druhý, sa rokovalo ohľadom viac funkcií. Tak tých funkcií, ja ich ani netajím, aj ich hovorím, že ich mám. Na chrbte a na rováši, to som tým myslel, že mám tých funkcií veľa a veľa aj voľného času musím tomu obetovať, tak preto som rád, že môžem rodine pomôcť, keď som doma, môžem urobiť nákupy a uvariť za tieto nákupy aj slušnú dobrú stravu a aj lacnú. Takže na margo vysvetlenia.
Tak ja len držím palce. Ak niekto a sa mu podarí za gastrolístky urobiť nákup alkoholu, cigariet, tak si myslím, že ten obchodný dom treba napadnúť, môže dostať pokutu. Ale ja čo som vymenoval, tak tie podniky a tie obchodné domy určite selektujú, nepredajú vám ani alkohol, ani cigarety a ani žiadne oblečenie. Takže znevažovať to, že za tie gastrolístky si ktokoľvek kúpi čokoľvek, nemáte pravdu. A netreba zavádzať ľudí.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Dušan, netreba zavádzať ľudí. Ja si pamätám tvoj očný kontakt, keď sme sa cez hentie dvere vracali, keď sme povedali, že nepodporíme Mihálov Zákonník práce, ak nezrušia gastrolístky, a pán poslanec Hrušovský, myslím, tu takto šaškoval s kartou, že zrovna mu to tam nevyšlo a ten jeden hlas chýbal. Čiže ten jeden hlas chýbal. Tak nezavádzaj ľudí! My sme to navrhli, dali sme to ako základnú podmienku a ty si tu bučal na mňa, že sa vraciam, lebo nechcem podporiť vyššiu novelu, pretože sme dali podmienku, že gastrolístky budú zrušené a potom podporíme. Ty si vtedy nezahlasoval za zrušenie a teraz zavádzaš a nezahlasuješ znova.
A ja sa obávam, že neexistuje reálnejší argument, že si presne v tom klube, ktorý si pase emitentov gastrolístkov. Neviem, či ty priamo, alebo tí tvoji stranícki kolegovia, ktorí, ty máš možno tak prístup na chodbu, potom je do kuchyne a niektorí sú v špajze. Tí, ktorí sú v tej špajze, tak tí vedia, prečo tebe kážu, aby si gastrolístky držal nad vodou. A nevyvlečieš sa z toho so žiadnymi tvojimi príbehmi o tom, čo ty máš na rováši.
To znamená, naozaj, Dušan nezavádzajme ľudí! Ty gastrolístky jednoducho chceš, lebo z toho máš istý typ výhody, neviem, či priamo finančný, ale minimálne asi taký, že zostaneš na kandidátke SMER-u. Toto je jednoznačný dôkaz o tom, že ak by si bol slobodný, gastrolístky jednoducho zrušíš, resp. zdobrovolníš. A nič by ti v tom nezabránilo, pretože keď by si prišiel na dedinu, všetci ti za to poďakujú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia. Zvádzame tu teraz urputnú diskusiu o gastrolístkoch, prečo ich vlastne máme, na čo je dobrý tento biznis. Možno pre nezainteresovaného človeka by sa to zdala nevinná vec. Avšak keď sa nad týmto biznisom dobre zamyslíme, zistíme, že on má naozaj značný dopad aj na bežných ľudí. Hovorili sme tu o tom, že deformuje podnikateľské prostredie. Ja by som chcel dokonca vám poukázať, že dokonca má dopad na ceny potravín v obchodoch. Má dopad na mzdy v reštauráciách, v niektorých potravinárskych podnikoch a obchodných reťazcoch a tento dopad je práve definovaný absolútne neopodstatnenou maržou, na ktorú na tomto biznise majú niektoré vyvolené firmy. Finstat udáva, že priemerná zisková marža je neuveriteľných 34,5 percenta V tomto tieto firmy prekonávajú aj telekomunikácie, alebo firmy v IT biznise.
Stravné lístky už dávno neslúžia na pôvodne deklarovaný cieľ zabezpečiť zamestnancom teplý obed. Stala sa z nich naozaj už len príťaž, ktorá komplikuje život všetkým, od zamestnancov, zamestnávateľov, reštaurácií, dodávateľov až po obchodné reťazce. Naozaj jediný, komu tento systém vyhovuje, sú práve tieto firmy, ktoré lístky vydávajú, a pravdepodobne tým, ktorí za nimi stoja.
Na podnikanie týchto firiem si už posvietil aj Protimonopolný úrad, ako spomenul kolega Viskupič, ktorým za kartelovú dohodu vyrubil pokutu takmer 3 mil. eur, proti ktorej sa firme odvolali. To, čo tu, častokrát tu bola spomenutá marža 2 až 6 percent. Ja by som chcel len pripomenúť, že to sú súčasné čísla, avšak v minulosti tie marže boli ďaleko vyššie. Protimonopolný úrad na základe údajov od jednotlivých firiem porovnával výšku provízie v rokoch 2011 až 2014. Kým v prípade obchodných reťazcov sa maximálna výška pohybovala tesne nad 5,5 %, v prípade reštaurácií to v niektorých prípadoch bolo aj v desiatkach percent. To konštatuje Protimonopolný úrad.
Takže položme si otázku: Oceňujú zamestnanci gastrolístky? Ja myslím, že každý zamestnanec by ocenil, keby dostal sumu gastrolístku v hotovosti. Hlavný argument ministra práce je, aby sme zabezpečili pracujúcim ľudom teplú stravu. Z môjho pohľadu je však bezpredmetný. Podľa prieskumu asociácie emitentov túto možnosť využíva iba tretina ľudí. Zároveň viac ako 70 % ľudí využívajúcich poukážky nechodí na obed každý deň. Väčšina pracujúcich za gastrolístky nakupuje potraviny v obchodoch.
Zamestnávatelia. Myslím, že každý zamestnávateľ by ocenil, keby mu ubudla administratíva, ale aj finančná záťaž pri spracovaní gastrolístkov a tak isto aj ich nákupe. Avšak samozrejme emitenti gastrolístkov sú veľmi radi, pokiaľ zamestnávatelia gastrolístky distribuujú do obehu, a preto sú ochotní ísť až na úplne minimálne percentá poplatkov práve pri ich predaji. Na druhej strane zákon žiadnym spôsobom nereguluje, koľko percent si spoločnosť, ktorá emituje gastrolístky, môže pri spätnom odkúpe týchto poukážok inkasovať od dodávateľov.
Takisto reštaurácie. Pre reštaurácie je prijímanie gastrolístkov veľmi nevýhodné. Mohol by niekto argumentovať, že vďaka gastrolístkom majú lepší obrat, lepší biznis? Ja si myslím, že je to veľmi ťažko predstaviteľné a najmä keď naozaj mnohé reštaurácie sa snažia vtesnať do ceny gastrolístku a potom to jedlo, musím povedať ako lekár, nestojí za veľa. Firmy totiž zarábajú najviac na výmene gastrolístkov za hotovosť a pri tejto transakcii sa práve v reštauráciách účtuje tento poplatok v nezanedbateľných percentách.
Čo teda robia majitelia reštaurácie a gastroslužieb? No síce v rozpore s dohodou, ale v rámci svojich možností svojimi poukážkami vybranými od svojich klientov platia práve v obchodných reťazcoch, či už od svojich dodávateľov, ktorí akceptujú gastrolístky. A tým pádom sa nám to vlastne dostáva na to samotné gro. Vlastne väčšina tých lístkov sa dostáva do obchodov, ktoré predávajú potraviny, a teda obchodníci, keďže naozaj nejde o zanedbateľnú časť trhu, sú na jednej strane nútení gastrolístky prijímať, pretože by stratili veľké percento ľudí, ktorí týmito gastrolístkami chce platiť, a na druhej strane musia zdvihnúť ceny v podstate potravín, nakoľko musia preplácať firmám, ktoré emitujú tieto gastrolístky, ich provízie. Zaplatíme to teda všetci na potravinách.
Obchodné reťazce deklarujú, poplatky a náklady spojené s gastrolístkami sú približne 5-násobne vyššie ako pri platobných kartách a 30-násobne vyššie ako pri spracovaní hotovosti. Týmto pádom tieto obchody musia modifikovať svoje ceny. A doplácame, ako som povedal pred chvíľkou, na to všetci a to horšou cenou potravín.
Zaujímavá bola nedávna analýza Eurostatu z 27. januára. Porovnával ceny potravín v roku 2015 a treba povedať, že s našimi susedmi Slovensko neobstálo najlepšie. Keď si predstavíme nákup potravín, za ktoré by sme priemerne zaplatili v Európskej únii 100 eur, tak v Poľsku za takýto košík spotrebitelia zaplatia 63 eur, v Česku a v Maďarsku ušetria v porovnaní so Slovenskom 9 eur. Na Slovensku košík takýchto potravín stojí 87 eur. Samozrejme, nie je to spôsobené len gastrolístkami, ale určite aj.
Ďalší fakt, čo som hovoril, že gastrolístky škodia dokonca samotným zamestnancom. Napríklad zamestnávateľ Ryba Košice vyčíslil mesačné náklady spojené s objemom stravovacích poukážok na 10-tisíc eur. On taktiež akceptuje gastropoukážky od svojich odberateľov. Ak by mu odpadli všetky náklady spojené s gastrolístkami, mohol by zvýšiť mzdy vo svojej firme v priemere o 30 eur na zamestnanca.
Od pádu vlády Ivety Radičovej narazil každý zámer na zrušenie alebo zdobrovolnenie gastrolístkov na odmietavé stanovisko strany SMER – SD. Nádejou by sa však mohlo zdať, že vo februárovej ankete Denníka N pred voľbami Béla Bugár aj Radoslav Procházka zhodne tvrdili, že gastrolístky buď zrušia, alebo dajú zamestnancom aspoň možnosť výberu. Tak verím, že teraz je tu priestor dodržať svoje slovo a ukázať svoj charakter. (Potlesk.)

Takže, pán kolega, pripomeniem, keďže vaša strana bola vo vláde a nezrušila gastrolístky, tak ma napadla jedna taká vec, že vaši kolegovia vlastnia tlačiareň. Keby tie gastrolístky tlačili zadarmo, určite ušetríme. Ja navrhujem že by sme to mohli nejakým spôsobom takto zmanažovať. A bude to lacnejšie, stravníci aj podnikatelia to uvítajú. A určite viete, o kom hovorím.