14. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal uznesenie k návrhu spoločnej správy, podávam spravodajskú inormáciu o priebehu prerokovania poslaneckého návrhu zákona, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 14. februára 2017 zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písmeno o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 14. februára 2017, ktorým sa dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 2. marca 2017.
Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 454 z 2. marca 2017 rozhodol, že podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ho prideľuje na prerokovanie jednotlivým výborom, určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie. V súlade s citovaným rozhodnutím rokovali o zákone vrátenom prezidentom SR tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 2. marca 2017 č. 1946-2017-KPSR uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval uvedený zákon a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 2. marca 2017 č. 1946-2017-KPSR. Výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval zákon zo 14. februára 2017, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Výbor uznesením č. 70 súhlasil s návrhom prezidenta Slovenskej republiky vyjadrenom v jeho rozhodnutí z 2. marca 2017 č. 1946-2017-KPSR neprijať zákon ako celok. Výbor k návrhu spoločnej správy neprijal platné uznesenie v zmysle § 56 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, a preto v zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku podáva spoločný spravodajca, to znamená ja, len informáciu o výsledkoch rokovania výborov a predkladá návrh na ďalší postup. Tento ďalší postup bude taký, že dám hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem. Takže otváram rozpravu, do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky, za klub SaS pani poslankyňa Anna Zemanová a ďalej sú prihlásení pán poslanec Martin Poliačik a Zsolt Simon.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v rámci druhého čítania v pléne bol schválený pozmeňujúci a doplňujúci návrh zákona, ktorým došlo k zmene pôvodne navrhovanej právnej úpravy. Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu bolo odstrániť legislatívne a vecné nedostatky znenia zákona, ktoré boli v priebehu prvého čítania predmetom pripomienkujúcich subjektov. Toto je súčasťou správy pána prezidenta, ktorou, s ktorým vracia zákon na nie nové prerokovanie, ale naspäť do pléna, áno, na prerokovanie, na vyjadrenie sa k nemu opätovne.
Chcela by som sa vyjadriť k jednotlivým častiam tohto rozhodnutia pána prezidenta. Tie výhrady, ktoré, alebo otázky, ktoré otvára vo svojom rozhodnutí, sú v časti, napríklad že schváleným zákonom sa do slovenského právneho poriadku zavádza nový druh podnikania na základe živnostenského zákona. Hovorí, že schválený zákon definuje regulovaný chov psov ako chov jedného alebo viacerých psov, ktorých potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb. Áno, je to tak, takto znie pozmeňujúci návrh, ktorým sa vlastne upravila trochu tá pôvodná filozofia zákona, ktorý bol v prvom čítaní, kde vlastne bolo cieľom regulovať chov ako priestor, kde chovatelia, najmä množitelia, ktorí množia psov v neetických podmienkach, často na hranici týrania, aby sa na nich vzťahovali zákony, ktoré platia pre ľudí, ktorí chovajú zvieratá, spoločenské zvieratá, a tie výmery, normy, ktoré sú presne stanovené v platných zákonoch, tak aby sa na nich vzťahovali. My sme v dôsledku tých legislatívno-technických pripomienok, ktoré sme sa snažili zapracovať do návrhu pozmeňovacieho návrhu, vlastne áno, je pravdou, že tá filozofia z toho chovného zariadenia sa preniesla na chovateľa, a tam sme hľadali teda s cieľom stále zregulovať alebo zabrániť tomu obrovskému počtu psov, ktoré sa takýmto neetickým spôsobom množia, tak sme tento cieľ stále mali na zreteli, aby bolo možné týchto množiteľov nielen identifikovať, ale najmä kontrolovať a následne im zabrániť v tejto ďalšej činnosti.
Tá obava, ktorá z definície zákona je, že vlastne bude ťažko v aplikačnej praxi identifikovať, kto je podnikateľ a kto nie je podnikateľ. Obáva sa, že sa tento, táto regulácia bude považovať aj za chov čo i len jedného psa, ktorého potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva inej osoby. (Reakcia z pléna.) Všetko čítam vlastne z tej, z toho rozhodnutia, aby sme vlastne vedeli, k čomu následne budeme sa vyjadrovať. Zároveň aj v rozhodnutí sa presne aj uvádza citácia zo zákona, že čo vlastne je podnikanie, je, že živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Áno, je pravdou, že pri rozprave v druhom čítaní, a ja som možno nie celkom správne identifikovala alebo povedala niečo k téme, že áno, živnosťou, že každý jeden, bez ohľadu na to, či to je človek, ktorý má raz za tri roky šteniatka a bude ich chcieť nie darovať, ale predať, že áno musí mať živnosť. No, nebolo to správne z mojej strany vyjadrenie, pretože živnosťou, tak ako je definícia zo zákona, je sústavná činnosť. To znamená, keď ide o podnikanie, musí mať, tento charakter podnikania musí, musí napĺňať.
Čiže ďalej pán prezident uvádza, že podľa schváleného zákona bude mať však povinnosť ohlásiť živnosť aj chovateľ, ktorý sa rozhodne predať čo i len jedno šteňa raz za určité časové obdobie, teda pôjde o predaj vykonávaný príležitostne a často aj bez snahy dosiahnuť z takéhoto predaja nejaký zisk. No už to nie je pravda, pretože už z definície, čo je živnosť, jednoducho na takéto konanie sa nemôže vzťahovať aplikácia tohto zákona. Sme si vedomí, že mohlo by dôjsť k nejasnostiam, ale myslím si, že nie je to prekážka, tento zákon opätovne schváliť, pretože toto sa dá naozaj vysvetliť usmernením, výkladom príslušného orgánu štátnej správy. Čiže to, čo tu pán prezident píše, že v dôsledku schválenej právnej úpravy vznikne stav, že regulácia zákonodarcom namierená na nekalú činnosť tzv. množiteľov šteniat postihne aj slušných chovateľov, ktorí chovajú psov ako svoju záľubu, a predaj šteniat pre nich nepredstavuje sústavnú činnosť a zdroj pravidelného zisku. Tak ako som vysvetlila, nie je to tak a tá nejasnosť pre aplikačnú prax sa naozaj dá doladiť vykonávacím predpisom, a ak by bolo potrebné, myslím, že do doby, kedy ten zákon má navrhnutú účinnosť, tak ešte by sa prípadne, ak by bolo nevyhnutné, dala urobiť aj nejaký..., úprava legislatívna tu v Národnej rade. Pretože treba si uvedomiť, že s týmto zákonom situácia na Slovensku bude lepšia ako bez neho. Ja som si istá, že prijatím tohto zákona sa zníži počet množiteľov, zníži sa počet týraných psov, ktorí sú chovaní takým spôsobom, ako sme tu ixkrát pomenovali.
Ďalším bodom, o ktorom pán prezident hovorí ako negatívum prijatia tohto zákona, je to, že "za nežiadúci dôsledok schválenej právnej úpravy možno považovať aj fakt, že ustanovenie regulovaného chovu psov za podnikanie znemožní značnej skupine osôb vykonať odplatný prevod šteniat do vlastníctva inej osoby. Ide o osoby vykonávajúce zamestnania alebo povolania, ktorých výkon je nezlučiteľný s výkonom podnikateľskej činnosti. Do tejto kategórie patria najmä verejní činitelia, štátni zamestnanci, ktorým slovenský právny poriadok zakazuje podnikať, pričom porušenie tohto zákazu sa aj prísne sankcionuje."
Nuž priznám sa, nerozumiem tejto výtke, pretože ten, takéto obmedzenie sa na týchto činiteľov, tieto osoby uvedené v rozhodnutí pána prezidenta, sa vzťahuje aj dnes. Takýto človek nemôže byť ani murár, nemôže byť nič, čo by malo náznaky sústavnej činnosti a podnikania. A ak z tejto skupiny ľudí niekto takúto činnosť vykonáva a má znaky podnikania, nuž tak aj dnes porušuje zákon. Tak nerozumiem tomu, že prečo, prečo by mala byť obava z tohto prijatia zákona, že táto skupina bude nejakým spôsobom postihnutá, pretože ak takúto činnosť alebo chov psov vykonáva, tak predpokladám, že ju vykonáva v súlade tak, že nemá znaky podnikania.
Záverom by som chcela povedať jedno. Som rada, že tento zákon vyvolal takú širokú diskusiu. Som rada, že naozaj sme sa do nej zapojili naprieč politického spektra poslancov Národnej rady a že táto téma je čosi, čo si uvedomujeme, že nemôže takto zostať. Slovensko jednoducho je považované za hundenmafiu - mafiu, ktorá v obrovských číslach vyváža šteňatá do zahraničia, obchoduje tam s nimi. A naozaj do takejto nekalej, do takejto nekalej činnosti sú zapojení nielen samotní množitelia, často sú to aj veterinári, často sú to aj osoby, o ktorých by sme si to vôbec nemysleli.
Preto chcem ešte vyzdvihnúť záverečnú časť rozhodnutia pána ministra a nádejať sa, chcem spolu s ním veriť, že tak ako píše, že víta ambíciu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predložiť v roku 2017 do legislatívneho procesu novelu zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá by mala ako komplexne problematiku riešiť. To bez ohľadu na to, či tento zákon je, alebo nie je, táto novela zákona, o ktorej sa tu dnes rozprávame, je nevyhnutné. Dnes prebieha široká petícia na Slovensku, ktorá už má takmer 90-tisíc podpisov za nový zákon o ochrane zvierat. Obávam sa však, že táto ambícia, či je realizovateľná, pretože do dnešného dňa sme nevideli ani len náznaky toho, ako by ten zákon mal vyzerať.
Chcem ešte upozorniť na ďalšiu vec, ktorú veľmi vyzdvihujem, že pán prezident vo svojom rozhodnutí uviedol, a prečítam to, čo píše: "Zároveň však považujem za potrebné upozorniť, že aj v súčasnosti platná právna úprava poskytuje určité nástroje," ktoré však sú vo vzťahu k tzv. množiteľom psov, pardon, "ktoré však nie sú vo vzťahu k tzv. množiteľom psov dostatočne využívané. Ide najmä o výkon kontrolnej pôsobnosti Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky v tejto oblasti." Toto považujem za veľmi dôležité a apelujem na tieto orgány Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, aby využívali všetky možnosti, ktoré obmedzia takéto, takéto konanie týchto množiteľov, či tento zákon dnes nájde podporu 76 poslancov, alebo nenájde. Ja však verím, že nájde pochopenie a že podporíte návrh tohto zákona, ktorý možno nie je dokonalý, ale určite je situácia na Slovensku s ním lepšia ako bez neho.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Antal. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Antal, máte slovo.

Vážená pani kolegyňa, nechcem dlho, preto len v rámci faktickej. Okrem názvu toho, že antimnožiteľské, z toho antimnožiteľský zákon, z toho nebolo absolútne nič dobré. Nemalo to nič, ten návrh, ktorý prešiel týmto parlamentom, s protimnožiteľským zákonom. Ani z jedného percenta, ani z jedného percenta nepostihoval tých chovateľov, ktorých reálne chceme, všetci tu chceme, ja som to povedal, postihovať, a postihoval z 99 % tých slušných. Ja by som očakával alebo také, že áno, poviete tu áno, ten návrh bol zle pripravený, žiaľ, a to, čo ste argumentovali, že pán prezident ale nemal pravdu argumentačne, že živnosť, neživnosť a tak ďalej. Áno, bolo to veľmi zle pripravené a jednoducho robilo to podnikateľov z ľudí, ktorí nie sú podnikatelia, dokonca v rozpore so živnostenským zákonom. Možno tam stačilo jednu vetu doplniť, ak spĺňa ďalšie podmienky ustanovené živnostenským zákonom, vtedy sa to bude považovať za živnosť.
Avšak skutočne ja som veľmi rád, že pán prezident a jeho legislatíva k tomu pristúpili veľmi odborne, čisto odborne a veľmi odborne a poukázali presne na tie problémy, ktoré som tu ja v pléne v rozprave poukazoval, a upozorňoval na to, čo je presne zle. Presne toto aj tá legislatíva vytkla tomuto zákonu a vzhľadom na to, že to bol taký krátky zákon alebo to znenie, tak tam ani nebolo o čom ďalej polemizovať, lebo presne tá definícia toho regulovaného chovu bola veľmi zle urobená, a z toho sa potom odvíjali všetky tie negatíva tohto návrhu. Hoci som za to, aby sa tu prijal konečne skutočne jeden efektívny protimnožiteľský zákon, avšak taký, ktorý skutočne postihne tých, ktorých má postihovať.

Pani poslankyňa Zemanová, môžete odpovedať, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Áno, pán poslanec, ja som v svojom vystúpení povedala o tom, že ten problém s definíciou, s definíciou tam je, avšak ten sa dá vyriešiť usmernením alebo zjednoznačnením výkladu nejakým vykonávacím predpisom príslušného orgánu. A to nemal by byť dôvod na to, aby tento zákon teraz neprešiel, pretože živnosť je presne zadefinovaná, čo má robiť, je to zadefinované v inom zákone a iný zákon nemôže ísť proti inému zákonu a vytvárať čosi, čo, čo by nebolo v súlade. Takže to si myslím, že nemuselo sa opakovať a preniesť a že tá chyba, ktorú vy hovoríte, nie je úplne chybou a dala sa, dala sa odstrániť aj nejakým iným spôsobom. Chcem ale zareagovať na úvod, čo ste povedali, že ste za to, aby ten zákon postihoval niekoho. No, ja nie som za to, aby zákon niekoho postihoval. Ja som za to, aby ten zákon vytváral podmienky pre podnikateľov, vytváral podmienky pre chovateľov a vytváral podmienky na to, aby ten, kto má záujem chovať psíkov, chovať aj ich prípadne množiť za podmienok takých, aby spĺňali toto, jeho chovný priestor, všetky štandardy, aby to zviera nebolo týrané a nebolo neeticky prevážané, tak aby mal vytvorený priestor, že toto môže robiť veľmi čisto a legitímne a v súlade s našimi zákonmi.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Poliačik.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy, páni, kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť o opätovné potvrdenie tohto zákona v pléne Národnej rady, a to z jednoduchého dôvodu. A to je ten dôvod, pri ktorom kolegyňa Anka Zemanová končila aj pri možných výtkach, ktoré boli relevantné v odôvodnení vrátenia tohto zákona v správe pána prezidenta.
Stav s ním bude lepší ako stav bez neho. Stav bez neho sme videli, napríklad z predaja šteniat v akomkoľvek množstve neboli platené dane. Neexistoval jediný kontrolný orgán, ktorý by vedel a mal prehľad o tom, kto koľko šteniat predáva. Dnes vieme, stretol som sa s predsedom Slovenskej kynologickej jednoty, tá produkuje zhruba 11-tisíc šteniat ročne, tie nie sú na Slovensku problém. Väčšina z nich nie. To, koľko šteniat predávajú zo Slovenska z okolo 70 registrovaných zberných miest, ktoré ich vyvážajú potom do zahraničia, to nevieme. V akom stave sú tie štence chované, nevieme, ale keď sa raz za čas na niečo príde, tak to vyzerá neskutočne zle. Klietky, koterce, kde z hnijúceho mäsa, ktorým sú tie psy kŕmené, krv priamo kvapká na tých psov pod tým mäsom, to je neskutočný humus. A keď podáte trestné oznámenie, tak ako ja som ho podal ešte niekedy koncom roku 2015, tak dodnes nevieme. A to bol veterinár, veterinár, ktorý takto choval psov! Keď na to poukazujem v tomto pléne od roku 2010, tak počujem "urobíme, vymyslíme," ale skutek utek. Na ministerstve pôdohospodárstva ešte ani nevieme, komu tá agenda patrí, či je to štátny tajomník, sám chovateľ, alebo či to je niekto iný. Napriek tomu, že v roku 2011 bol zákon o ochrane zvierat odovzdaný na tomto mieste priamo do rúk ministra a mohol s ním pracovať, tak dnes nemáme nič. A keď prídeme so zmysluplným návrhom, tak dostaneme k nemu toľko pripomienok, ktorým musíme vyjsť v ústrety, že nakoniec nie sme schopní splniť základné pravidlá pri tvorbe legislatívy, lebo jednoducho poslanecká kancelária nie je ministerstvo a nemá ten aparát, aby vedela zároveň splniť všetky podmienky, ktoré dostane od legislatívy, parlamentu a od vlády, a zároveň to urobiť tak, aby tam niekto niečo nenašiel. Rozumiem, našlo sa.
Ale čo tvrdím, je, že ak by tento zákon prešiel a ak prejde, ak zaň zahlasujeme znovu, tak môže vytvoriť pravidlá, ktoré, mýlite sa, pán Antal, postihnú aj tých množiteľov. Pretože ak niekto od toho dňa, keď tento zákon začne platiť, pustí inzerát šteniatka yorkshírika, šteniatka čivavy, šteniatka mopslíka, keď niekto povie, mám 40 psov, chovám a z ich predaja idem zabezpečovať dcére štúdium, už to bude predmet záujmu. A nemusí to byť len predmet záujmu daňovákov a živnostenského úradu, ale môže to byť aj predmet záujmu veterinárnej správy a ochrancov zvierat. Za tento zákon sa v tomto znení postavila Slovenská aliancia ochrancov zvierat aj Sloboda zvierat a organizácie, ktoré normálne majú veľmi málo si čo povedať, lebo bojujú proti sebe na základe iného hodnotového nastavenia. Obidve základné organizácie ochrany zvierat na Slovensku stoja za týmto zákonom v jeho súčasnej podobe. Vďaka jeho súčasnej podobe sme dostali množstvo podnetov, ktoré nám povedali, že áno, máte pravdu v jednej veci, keď niekto chová iba na základe svojej krvnej línie a sú tam štence raz za tri roky, takýto človek by mal trošku znepríjemnený život a ja to otvorene priznávam. A hovorím, dalo by sa to riešiť.
Ale keď sme zistili, že máme chovné stanice na Slovensku, ktoré sú tiež registrované v chovných zväzoch, a majú 30 - 40 psov, tak tam by som sa veľmi rád pozrel na to, ako sú tam jednak dodržané podmienky, ktoré stanovuje Medzinárodná chovateľská organizácia, dodržané podmienky, ktoré stanovuje Slovenská kynologická jednota, a ako sú dodržané podmienky, ktoré stanovuje veterinárna správa. To by som si pozrel naozaj veľmi rád, lebo podľa mňa tam tie podmienky splnené nie sú. A ak niekto predáva šteňatá ako, ako nezamestnaný človek, evidovaný na úrade práce, a uživí z toho dom, auto a celú rodinu, tak má z toho platiť dane a to dnes nerobí. Obchodovanie so šteňatami nemôže byť živobytím, ak nie sú splnené podmienky natoľko, aby tie zvieratá pri tom netrpeli, a to bola jediná vec, o čo nám týmto zákonom išlo. Mohli sme schváliť pôvodné znenie a dopilovať ho, ale vláda nám povedala, že nemôžme deliť chovateľov na dve skupiny, že keď sa zavádzajú nové pravidlá, tak musia platiť pre každého. Preto tam bol navrhnutá živnosť. Mimochodom, okrem Poľska v Európe všetky krajiny majú buď živnosť, alebo koncesiu na chov psov. To znamená, že tu nevytvárame žiadnu mimoriadnu situáciu, na základe ktorej by sme boli neporovnateľní s okolitými krajinami, naopak, my sme anomália. A keď sa nezhodneme na živnosti, tak sa zhodnime na koncesii, keď sa nezhodneme na tam, nájdime iný model. Ale pohnime sa konečne dopredu. A ja hovorím, ak náhodou teraz tento zákon neprejde, v tej chvíli sa ministerke životného prostredia a pôdo..., ministerke pôdohospodárstva začína časomiera. V tej chvíli sa spúšťajú hodinky, lebo to, že ďalej zomierajú šteňatá v strašných podmienkach, že ďalej trpia psy v strašných podmienkach, že suky po 3-4 cisárskych sú vyhadzované do lesa len kvôli tomu, že už nevedia privádzať nové šteňatá, bude zodpovednosť ministerstva, čo koniec koncov bola aj doteraz, ale aspoň sa s tým snažil niekto niečo urobiť.
A keď ministerka nebola schopná odpovedať na jednu esemesku, že sa ideme dohodnúť, ako to spraviť dobre, keď nebola schopná prísť a dohodnúť sa na dobrom znení, tak nech to spraví sama. Máte to v legislatívnom pláne vlády. Som veľmi zvedavý na ten návrh, dúfam, že nebude tak pokazený ako váš návrh, s ktorým idete do parlamentu na tejto schôdze, vďaka ktorému väčšina psov v tomto štáte bude nevyvenčiteľných, ak vám prejde. (Reakcia z pléna.) Nevyvenčiteľných, áno, lebo vy nemôžte očakávať, ak nedáte reálne podmienky do vášho návrhu, že VZN-ká, ktoré budú, ktoré budú prijímať obce a mestá po celom Slovensku, budú spĺňať také podmienky, aby sa pes mohol vybehať. S vysokou pravdepodobnosťou nie. A, mimochodom, presne to isté, čo teraz navrhujte vy, už sme raz vykopali z tohto parlamentu von a bolo to na základe snahy napríklad Fera Šebeja, som veľmi zvedavý, či vie Fero Šebej, s čím prichádzate do parlamentu, a či s tým bude vedieť žiť. Takže... (Reakcia z pléna.) Áno.
To znamená, zopakujem to ešte raz, veľmi dúfam, že tento zákon znovu prejde napriek tomu, že má svoje chyby, a tých som si vedomý a priznávam, mohli sme spraviť niektoré veci lepšie, vytvára lepšie podmienky, aké máme dnes. Lebo dnes je Slovensko hundenmafiou a vyváža v strašných podmienkach štence z tohto štátu pre polovicu Európy. Ak si myslíte, že s tým viete spraviť niečo lepšie, nech sa páči, prineste vlastné riešenie. Napriek tomu, že kritizujem postup súčasnej vlády a kritizujem aj ten návrh, s ktorým prichádzate vy, ponúkam celé všetky roky svojich kontaktov, všetky roky sociálnych sietí, čo sa týka ochrancov zvierat, spravme to lepšie.
Ďakujem veľmi pekne.