14. schôdza

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a konštatujem, že do rozpravy som dostal jedinú písomnú prihlášku pani poslankyne Zemanovej za SaS.
Nech sa páči. Ale nie za klub, takže nech sa páči, máte 20 minút.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, máme tu na stole návrh novely banského zákona, ktorý dopĺňa zákaz použitia jednej z technológií na ťažbu bridlicového plynu a ropy, a to tzv. hydraulické štiepenie, resp. frakovanie. Úmysel je dobrý, avšak váš návrh je málo účinný a problematiku nerieši, resp. ju rieši veľmi okrajovo.
V súčasnosti je veľmi známa kauza a iniciatíva občanov, ktorých sa táto problematika priamo dotýka, a síce ľudí na východe Slovenska v oblasti prieskumného územia Svidník, kde je vydané od roku 2006 povolenie na prieskum, pre prieskum ropy a horľavého zemného plynu. Od tohto roku 2006 bolo vydaných viacero predĺžení prieskumného územia, resp. aj zmeny prieskumného územia. Najväčší problém, ktorý v súčasnosti v rámci tohto prieskumu sa ukazuje, je utajovanie informácií, nesprístupnenie dokumentácie a celkom oprávnené obavy ľudí, ktorí tam žijú, a to obavy dopadov ťažby tohto bridlicového plynu a ropy z roponosnej bridlice.
Táto téma už na pôde parlamentu bola prerokovávaná, a to najmä pri novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde následne po istej odbornej debate aj s ministerstvom životného prostredia došlo k takému prvému kroku, ktorý by mal do budúcna situácii pomôcť, riešiť, a to úpravou prílohy č. 8 k tomuto zákonu, kde sa uložila od 1. januára tohto roku povinnosť posudzovať každý vrt hlbší ako 600 metrov bez ohľadu na to, na aký účel sa má používať, či by to malo byť ťažobný alebo prieskumný krok, prieskumný vrt. Bol to prvý krok, ktorý bolo potrebné vykonať, pretože ministerstvo životného prostredia do dnešného dňa, pravdupovediac, nevyužilo všetky svoje možnosti, ktoré im umožňuje dnešná legislatíva. Nevyužili všetky právne nástroje na to, aby konali transparente a v záujme objektívneho poskytnutia informácií verejnosti z tejto lokality.
Čo však uznávam, je, že táto novela zákona nie je jediná, ktorá by problematiku mala a mohla riešiť, i keď bola veľmi dôležitá, a uznávam, že spresnenie legislatívy ohľadom nekonvenčných metód ťažby bridlicového plynu a ropy z roponosnej bridlice sú namieste a chcem len informovať toto ctené plénum, že náš odborný tím sa prípravou zmeny legislatívy intenzívne zaoberá. Vychádzame aj z odporúčaní a uznesení Európskeho parlamentu, ktorý bol, ktoré bolo prijaté ešte v roku 2002, pardon, 2012 o vplyve ťažby bridlicového plynu a roponostnej bridlice na životné prostredie. Touto témou sa veľmi podrobne zaoberal aj tamojší výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, výbor pre rozvoj a výbor pre právne veci. Boli spracované viaceré štúdie a analýzy, ktoré sa podrobne zaoberajú dopadmi tzv. hydraulického štiepenia na životné prostredie a na zdravie. A viaceré časti, pasáže z tohto uznesenia sú veľmi dobre naformulované a myslím si, že by sme mali ísť touto cestou, odporúčania, ktoré sú tam, aj legislatívne odporúčania v tomto uznesení. Konštatuje sa, konštatujú v tomto aj európski poslanci, ale myslím si, že v tomto smere, samozrejme, môžem aj ja s nimi iba stotožniť, že sprístupnenie bridlicového plynu vyvoláva v celej Európskej únii alebo takmer na celom svete nesúhlasné reakcie. A to je hlavne z dôvodu, že neexistujú dostatočné údaje o štiepiacich chemikáliách a environmentálnych a zdravotných rizikách spojených s hydraulickým štiepením. Odporúčajú a tiež si myslím, že je namieste si osvojiť toto odporúčanie, že je nevyhnutné, aby sa uplatňovala zásada predbežnej opatrnosti a zásada, že znečisťovateľ platí, pričom sa musia zohľadniť potenciálne vplyvy všetkých fáz procesu prieskumu a ťažby, ťažby fosílnych palív a minerálov, ktoré predstavujú potenciálne riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie.
Viaceré vlády v Európe, ako sú napríklad vlády vo Francúzku, v Bulharsku, v Severnom Porýní-Vestfálsku, teda v Nemecku, vo Fribourgu vo Švajčiarsku a tiež vo viacerých štátoch v Spojených štátoch, ako sú Severná Karolína, New York, New Jersey a Vermont a vyše 100 miestnych samospráv a ďalšie krajiny na celom svete, ako sú Južná Afrika, Quebec v Kanade, Nový Južný Wales v Austrálii, majú v súčasnosti zavedený zákaz alebo moratórium na ťažbu ropy a plynu z bridlice alebo iných tzv. tesných skalných formácií. A ďalšie krajiny, ako napríklad Česká republika, Rumunsko a Nemecko, v súčasnosti zvažujú moratórium na prieskum a ťažbu ropy a plynu z bridlice alebo z iných tesných skalných formácií.
Tu by som chcela upozorniť práve na tú formuláciu, ktoré, ktorá, ktoré sa v uznesení spomína, že nehovorí sa tam konkrétna technológia, hydraulické štiepenie, resp. frakovania, čo teda ja považujem za najväčšiu nedostatok tohto vášho návrhu, pretože bude stačiť pomenovať technológiu nejako inak a už zákon nebude platiť na tú problematiku ťažby týchto nerastov.
Na druhej strane si treba ale aj uvedomiť to, čo je aj spomínané v týchto dokumentoch, je, že v pláne postupu v energetike do roku 2050, týkajúci sa Európskej únie, sa uvádza, že bridlicový plyn a ďalšie nekonvenčné zdroje fosílnych palív sa stávajú možným dôležitým novým zdrojom dodávok v Európe alebo v okolitých krajinách, keďže nahrádzanie uhlia a ropy plynom by z krátkodobého hľadiska mohlo pomôcť znižovať emisie skleníkových plynov v závislosti od životného cyklu. Preto si myslím, že úplný zákaz v tejto chvíli bez možnosti zlepšovania technológie v kombinácii so sprísneným monitoringom a transparentnosťou nie je úplne najoptimálnejšie riešenie. V celej Európskej únii je identifikovaný problém s monitoringom a posudzovaním vplyvov prieskumu tejto ťažby, ako aj kritérií, ktoré by mali byť použité na posudzovanie vplyvov hydraulického štiepenia na zdroje podzemných vôd v rôznych geologických formáciách vrátane, vrátane možných únikov a rôznych kumulatívnych vplyvov.
Poukazuje sa aj na praktiky zo Spojených štátov o vzájomných dohodách o zachovaní mlčanlivosti v súvislosti s poškodzovaním životného prostredia, zdravia ľudí a zvierat, ktoré sa uzatvárali medzi vlastníkmi pôdy v blízkosti vrtov na ťažbu bridlicového plynu a prevádzkovateľní v oblasti ťažby bridlicového plynu v Spojených štátov. Takisto aj predstavitelia Európskej únie, s čím sa môžeme všetci aj my stotožniť, je to, že takéto postupy a takéto praktiky v Európskej únii sú absolútne neprípustné, a zavádzať ich u nás na Slovensku a vôbec v Európe je aj porušovaním Aarhuského dohovoru a ďalších smerníc.
Tu si treba povedať aj pravdu, že postup, správanie sa spoločnosti, ťažiarskej spoločnosti Alpine Oil and Gas mi veľmi pripomína uvedené spôsoby. A nielen ich, ale aj spôsoby konania ministerstva životného prostredia, ktoré akceptovalo požiadavku tejto spoločnosti a príslušnú dokumentáciu k tomuto prieskumnému územiu v podstate utajuje. Osobne som bola nahliadnuť, som požiadala o nahliadnutie do spisu v súvislosti s vydávaním predĺženia tohto prieskumného územia a nebol mi sprístupnený celý spis s tým, že v podstate navrhovateľ si to nežiada, a niektoré strany mi boli prekryté. Niečo som mohla vidieť, niečo nie. Toto všetko nabáda k tomu, oprávnenosti obáv ľudí, že nie je to čisté. Pretože ak by spoločnosť chcela ťažiť pozemný plyn spôsobom, ktorý nemá na životné prostredie, tak nemá sa čoho obávať, pretože sú to technológie, ktoré sú bežné a známe. Ak ich zatajuje, tak môžeme sa obávať naozaj. Technológia takéhoto hydraulického štiepenia môže im, byť v ich záujme.
Na záver by som chcela len zhrnúť a povedať návrh riešenia tejto situácie, že zaoberáme sa teda súborom návrhov, resp. pozmeňovacích návrhov zákonov, ktoré sú už v parlamente predložené, boli predložené v prvom čítaní, a ktoré budú mať ambíciu riešiť najmä environmentálne aspekty hydraulického štiepenia, a to ide nielen o zákon banský a geologický, ale najmä ďalšia novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákona o odpadoch a zákona o vodách.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne. Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Teraz vystúpi v rozprave Ján Mora.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážení páni, celkom by som až tak nesúhlasil s kolegyňou Zemanovou, viem, že takisto bola na mieste, na východe sa na to pozrieť, ale v rámci tohto problému by bola najlepšia prevencia zákaz tohto štýlu ťaženia a na to budem reagovať, tak ako povedal kolega Ján Kecskés, že teda čo je cieľom predkladaného návrhu zákona, a je to zabezpečiť v Slovenskej republike účinnú a efektívnu ochranu životného prostredia, pivnej vody, pitnej vody, nerastného bohatstva a hlavne teda zdravia občanov Slovenskej republiky. A povedzme si otvorene, že ťažba bridlicového plynu hydraulickým štiepením, tzv. frakovaním ide proti nášmu životnému prostrediu.
Myslím, že všetci, ktorí sa aspoň trošku zaujímajú o dianie okolo seba, zachytili problém, ktorý sa vynoril v katastrálnom území obce Smilno, Krivá Oľka, Ruská Poruba, kde ťažobná spoločnosť Alpine Oil and Gas realizuje a plánuje prieskumné vrty, ktorých cieľom je overiť prítomnosť a naftový potenciál prírodných ložísk alebo zemného plynu. A teda tí, čo nevedia, Alpine Oil and Gas je americká spoločnosť zaoberajúca sa prieskumom a rozvojom ťažby komerčných rezerv ropy a zemného plynu na Slovensku. Teda to hneď zo začiatku vystáva otázka, dokedy dovolíme cudzím investorom šliapať po práve Slovákov, po práve Slovákov žiť, pracovať a rozhodovať o svojej rodnej zemi. Vieme, že bridlicový plyn je nekonvenčný druh zemného plynu, ktorý obsahuje prevažne metán, nachádza sa vo veľkých hĺbkach. Práve prostredie, v ktorom sa plyn nachádza, ho robí nekonvenčným zdrojom. Bridlicový plyn sa často uvádza ako preklenovací zdroj medzi uhlím a obnoviteľnými zdrojmi energie. Zabúda sa pritom na to, že bridlicový plyn je tiež fosílnym zdrojom energie a jeho spaľovanie zaťažuje atmosféru emisiami CO2. Dokonca sa odvoláva na štúdiu, ktorú zverejnila Európska komisia, ktorá potvrdila, že energetické využívanie bridlicového plynu znamená oveľa vyššie emisie skleníkových plynov ako v prípade konvenčného zdroja zemného plynu alebo ropy, pretože okrem emisií, ktoré sa do atmosféry dostávajú spaľovaním, je totiž významným producentom skleníkových plynov práve ťažba a spracovanie bridlicového plynu. Ide najmä o metán, ktorý sa uvoľňuje, keď sa voda používaná pri frakovaní vracia späť na povrch obohatená o veľké množstvá plynu. Metán sa uvoľňuje aj cez trhliny, ktoré vznikajú pri vrtoch počas procesu štiepenia a počas prepravy, nehovoriac o tom, že metán má podľa rôznych zdrojov až 20-krát silnejší radiačný účinok ako oxid uhličitý. Na základe vyššie uvedených skutočností môžeme s kľudom povedať, že sa jedná o biohazard.
Uvediem ďalšie tragické skutočnosti, ktoré sprevádzajú ťažbu bridlicového plynu hydraulickým štiepením. Počas štiepenia je potrebné obrovské množstvo vody. Pri každom cykle sa spotrebuje až 15 mil. litrov vody, 15 mil. litrov, pričom jeden vrt je možný využiť na 10 ťažobných cyklov. A pre predstavenie, 15 mil. vody je zhruba ekvivalent ročnej spotreby vody pre 10-tisíc Slovákov.
A pri obrovskej spotrebe vody je ďalším obrovským problémom jej kontaminácia. Tekutina používaná na štiepenie obsahuje asi 98 % vody a zvyšok tvoria rôzne chemikálie, keď sa na jeden cyklus použije až 133 ton rôznych chemikálií. Aj keď je chemické zloženie vzhľadom na obchodné tajomstvo nejasné, chemikálie, ktorých zloženie je známe, patria ku zdravie ohrozujúcim látkam s karcinogénmi ako benzén, akrylamid a rôzne látky na báze ropy, mutagénmi, tiež benzín alebo etylénoxid a inými toxickými účinkami. Treba zdôrazniť, že väčšina použitých chemikálií využívaných počas ťažby ostatne pod zemou a štúdie ukazujú, že môžu ohroziť zásoby pitnej vody. To sa stalo napríklad v Nemecku ešte v roku 2007, keď došlo ku kontaminácii podzemnej vody benzénom a ortuťou z potrubia na odvod odpadovej vody z ťažby.
Okrem kontaminácie podzemných vôd tu máme celý rad ďalších biologických hrozieb. Treba si uvedomovať, že ťažba bridlicového plynu ohrozuje aj biodiverzitu a prináša zvýšenú hlučnosť. V oblasti vrtov napríklad v USA sa ovzduší namerali zvýšené hodnoty benzínu, benzénu, toluénu a xylénu. Ich zdrojom boli najmä výbuchy plynu z vrtných hláv, únik plynu z kompresných zariadení, v ktorých je plyn uskladnený pred transportom, vyparujúce sa chemikálie využívané pri frakovaní a iných látok prirodzene sa vyskytujúcich v zemi. Spomínané chemikálie spôsobujú zdravotné problémy a zvyšujú riziko vzniku rakoviny.
Ďalším možným problémom pri procese hydraulického štiepenia vstrekovania odpadovej vody použitej pri štiepení naspäť do vrtov je výskyt možných zemetrasení. Odpadová voda použitá pri štiepení totiž pôsobí na zlomových líniách ako mazivo, dôsledkom čoho sa zosúva a dochádza k zemetraseniam a otrasom.
Pre zaujímavosť, na svete sú už aj rozumnejšie vláda ako tá naša, kolegyňa Zemanová už ich aj vymenovala, kde je frakovanie, kde je ťažba bridlicového plynu frakovaním zakázaná. Napríklad Nemecko, Francúzsko, Bulharsko, Rumunsko, Česká republika a tak ďalej.
Na záver by som už len dodal, že v zmysle odkazu pre naše budúce generácie Ľudová strana Naše Slovensko robí všetko preto, aby chránila občanov nášho štátu. Robíme všetko preto, aby sa dodržiava Ústava Slovenskej republiky, kde čl. 44 zaručuje každému občanovi právo na priaznivé životné prostredie a v čl. 40 tiež každému zaručuje právo na ochranu zdravia.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Marian Kotleba.

Pán kolega, ja ti ďakujem za vystúpenie aj Jánovi Kecskésovi. A len jedna vec mi tam trošku možno chýbala a chcel by som ťa doplniť, a síce že toto využívanie tejto metódy hydraulického frakovania, alebo teda hydraulického štiepenia nazývaného frakovanie v podaní tých zahraničných firiem je absolútne typickým príkladom, ktorý sa využíva v štátoch tzv. tretieho sveta, to znamená v rozvojových krajinách, kde prídu tí dobrí investori, dobrí kapitalistickí investori a jednoducho úplne najlacnejšou, primitívnou metódou zhumpľujú prírody, zdevastujú tam to životné prostredie na dlhé desiatky rokov a okamžitý prínos ani pre krajinu, ani pre ľudí nie je absolútne žiadny. Skôr len tie dlhotrvajúce problémy, či so životným prostredím, alebo aj so zdravím obyvateľov. Takže na toto by som teda ešte ja si dovolil upozorniť, že ide jednoducho o metódu, ktorú používajú cudzí páni, ktorí chcú jednoducho zhumpľovať krajinu a rýchlo stade vydolovať čo najlacnejšie, čo najviac.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krupa, nech sa páči.

Vážený predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, metóda ťažby bridlicového plynu frakovaním využíva vysoko tlakové prúdy piesku, vody a rôznych chemikálií na rozfúkanie hornín, čím sa uvoľní v nich zachytená ropa a zemný plyn. Kontaminácia pitnej vody je pravdepodobnejšia vtedy, keď hydraulické frakovanie nie je dostatočne vzdialené od zdrojov pitnej vody. Frakovacie studne by mali byť hlboké aspoň 1 - 1,5 km pod povrchom, to znamená ďaleko od zdrojov pitnej vody. Podľa výskumu, ktorý bol vykonaný v USA, zameraného na bezpečnosť frakovacej metódy, je ich najmenej 2 600 v hĺbkach pod 1 km, niektoré dokonca iba desiatky či zopár sto metrov pod povrchom. Našiel sa prekvapujúci počet miest, kde firmy frakujú priamo v plytkých zvodniach. V Kalifornii boli odhalené stovky frakovacích studní vŕtaných zo zvodní nachádzajúcich sa v hĺbke menšej ako 610 metrov. Našiel sa celý rad domov blízkych aktívnych ťažobných studní, ktorých voda z vodovodu obsahovala veľmi veľa zemného plynu. Tam, kde chemická analýza odhalí kontamináciu, problém zvyčajne spočíva v nedostatočnej integrite studne, či už sa so týka zatmelenia pri ich izolácii od okolitej horniny a vody, alebo oceľovej armatúry, ktorými prúdi zemný plyn a ropa k povrchu. Plyn sa mohol voľne pohybovať hore-dole ako v komíne a takto kontaminoval zdroje pitnej vody. Televízny dokument Plynová krajina z roku 2010 dokonca obsahoval záber z kuchynského vodovodného kohútika v dome blízko studne na frakovaciu ťažbu zemného plynu, z ktorého vyšľahli plamene.
Kalifornia pritom vo všeobecnom kontexte vyniká jednými z najprísnejších zákonov na ochranu životného prostredia v USA. Ako sa vyjadril Rob Jackson, vedúci prieskumu vykonaného v USA, v nijakom inom priemyselnom odvetví by nebolo dovolené vstrekovať chemikálie do zdroja kvalitnej pitnej vody.
Ťažba bridlicového plynu frakovaním, t. j. hydraulickým štiepením má vážne environmentálne vplyvy predovšetkým na kvalitu povrchových a podzemných vôd a ovzdušia. Keďže sa len časť značne vysokého objemu chemicky kontaminovaných kvapalín používaných pri ťažbe zachytáva, zvyšok uniká spätne do životného prostredia. Environmentálne dopady frakovania sa týkajú predovšetkým úniku a ďalšieho účinku toxických chemikálií používaných pri ťažbe. Okrem toho to znehodnotenie veľkého množstva vody k pomere vyťaženému plynu. Otázku environmentálnych rizík frakovacej ťažby fosílnych uhľovodíkov oživujú súčasné snahy zahraničného subjektu o prieskum ložísk na severovýchodnom Slovensku, sú celkom, odôvodnene narážajú na odpor miestnych obyvateľov vrátane majiteľov predmetných pozemkov.
Vzhľadom na reálne dopady je metóda frakovania už v množstve krajín zakázaná. Preto navrhujeme ďalší prieskum a ťažbu zastaviť, čiže zakázať.
Ďakujem.

Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave, preto končím rozpravu, pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Bude nasledovať teraz prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z.. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov (tlač 465).
Pán poslanec Beluský, za navrhovateľov, nech sa páči, môžte uviesť návrh.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov, tlač 465.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za poslanecký klub Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík a Martin Beluský predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.
Výška súčasného platu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je podľa aktuálnej legislatívy viazaná na priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa predloženého návrhu zákona by sa po novom plat poslancov, ako aj ďalších ústavných činiteľov odvodzoval od výšky minimálnej mzdy v Slovenskej republike za predchádzajúci kalendárny rok a poslanecký plat by teda nebol stanovený ako trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale ako trojnásobok minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Podobne by od minimálnej mzdy záviseli aj paušálne náhrady poslancov.
Predkladaná novela zákona zároveň ruší vyplácanie odstupného pre poslancov, ktorým zaniká výkon ich poslaneckého mandátu. Podľa súčasnej legislatívy totiž patrí poslancovi po zániku jeho mandátu plat vo výške 2 až 3 mesiacov v závislosti od času výkonu poslaneckého mandátu. Každý poslanec si musí byť vedomý toho, že poslanecké miesto je časovo ohraničená pozícia na dobu určitú, a preto nárok na odstupné nie je opodstatnený.
Naviazanie poslaneckých platov na priemernú mzdu v národnom hospodárstve považujeme za neprimerané. Oficiálne uvádzaná priemerná mzda na Slovensku totiž neodzrkadľuje reálne platové pomery väčšiny bežných ľudí. Hoci oficiálne uvádzaná priemerná nominálna mesačná mzda dosahovala v kalendárnom roku 2015 podľa Štatistického úradu výšku 883 eur, v skutočnosti však viac ako 58 % zamestnancov zarábalo menej ako priemernú mzdu.
Jedným z dôvodov na predloženie tejto novely je aj negatívny vývoj dlhu Slovenskej republiky. Podľa schváleného vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017 sa očakáva, že celkový dlh verejnej správy Slovenskej republiky prekročí 44 mld. eur. Každý obyvateľ Slovenska tak okrem svojich súkromných dlhov bude dlhovať v prepočte ďalších viac ako 8 100 eur. Zodpovednosť za tento stav nesú v rozhodujúcej miere práve poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky a ďalší vedúci ústavní činitelia, ktorí dopustili, aby dlh Slovenska vzrástol do takejto extrémnej výšky. Súčasná výška platu vrátane paušálnych náhrad pre poslanca s trvalým pobytom mimo Bratislavy predstavuje 3 576 eur. Platy tejto výšky dostávajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky od roku 2011. Odvtedy neprišlo k žiadnej valorizácii, pretože poslanci si svoje platy každoročne zmrazujú.
Ak by boli platy poslancov závislé od minimálnej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok a plat by sa nezmrazil, tak by celková výška platu vrátane paušálnych náhrad pre poslanca s trvalým pobytom mimo Bratislavy dosiahla v roku 2017 výšku 2 066 €. Týmto poklesom by sa zároveň odstránila potreba každoročného zmrazovania poslaneckých platov. Dlhodobé zmrazovanie platov predstavuje aj tak nekoncepčné riešenie, pretože raz bude musieť prísť k ich rozmrazeniu a následnému dramatickému nárastu. Správne nastavená minimálna mzda udržuje životnú úroveň obyvateľstva nad úrovňou existenčného minima a motivuje ľudí uprednostniť prácu pred rôznymi sociálnymi príjmami. Vytváranie podmienok pre zvyšovanie minimálnej mzdy na takúto úroveň by teda malo byť nielen prioritou poslancov Národnej rady, ale aj vlády Slovenskej republiky a ostatných ústavných činiteľov.
Naviazanie poslaneckých platov na minimálnu mzdu bude zároveň predstavovať prejav pokory a úcty voči ľuďom, ktorí sú nútení živiť svoje rodiny z minimálnej mzdy. Najvyšší ústavní činitelia tým prejavia symbolické gesto, že sú ochotní podieľať sa na obnovení a ozdravení slovenského hospodárstva a že sú ochotní začať šetriť od seba. Predložená novela zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Predpokladaná úspora len na samotných mzdových nákladoch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bude za jedno volebné obdobie predstavovať približne 12 mil. eur. K ďalším výrazným úsporám príde vďaka racionalizácii platov členov vlády Slovenskej republiky a ďalších ústavných činiteľov, ktorých plat sa vypočítava v závislosti od platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.