14. schôdza

Ako iste chápete, nepovažujem sa za socialistu, ale v tejto chvíli naozaj plne podporujem návrh klubu OĽANA na spevnenie nočných a nedeľných príplatkov na ich legislatívne uzákonenie. Je to aj svojské upozornenie, ak nechcem rovno povedať výsmech, že strana SMER - sociálna demokracia nechal túto agendu takto nepovšimnutú, že ju teraz predkladá práve Igor Matovič, ktorý nebol nikdy zamestnancom, bol vždy zamestnávateľom a tak by sa zdalo, že on by nemal mať ten sociálny pocit, ktorý, ktorým sú vedení tí, ktorí navrhujú zlepšenie príplatkov pre zamestnancov. Máme jednu z najnižších miezd v celej Európe a preto podporme spoločne takéto opatrenie, ktoré pomôže ľuďom práce.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, začnem Googlom. Googlil som, priznávam sa. Nemohol som si kliknúť na časť obrázky, lebo to by som nemohol použiť, ale na stránky som si klikol, tak vám prečítam dva nadpisy, ktoré som našiel z posledného času z médií.
Jeden nadpis z takej profesionálnej stránky, ktorá sa venuje práve pracovným veciam, znie: "Všetci sa tešia na víkend, ale vás čaká práca. Máte nárok na príplatok za sobotu a nedeľu?" A potom je tam vykreslená realita, teda že nemáte. Jeden nadpis. Všetci sa tešia na víkend. Druhý nadpis z bežného portálu spravodajského: "Krutá realita slovenských zákonov. Za prácu v nedeľu nič navyše nedostanete."
Nie je to len nejaké naše vnímanie, alebo že my sme si v klube povedali, že tak to je taká témička a bolo by dobré to hodiť. Naopak, uvažovali sme jednak v súvislosti s tým zákazom práce v maloobchode v nedeľu a so sociálnou situáciou, aká sa, aká sa nachádza, alebo v akej sa nachádzame, pardon, a je to teda reakcia na realitu. Samozrejme, tak ako spomínali viacerí ľudia aj dnes v rozprave, je to reakcia na situácie, s ktorými sa každý deň stretávame. Konkrétni ľudia, konkrétni živitelia rodín, Janko Marosz spomínal, Peťo Pčolinský, Anka Verešová, určite poznáte aj vy takých.
Otázka je, že aké má byť riešenie. My ponúkame také to najjednoduchšie riešenie, to znamená stanoviť do Zákonníka práce 50 % z jeho priemernej mzdy, najmenej, najmenej, dohodnúť sa môže aj na viac, najmenej, za sobotu, 100 % z jeho priemernej mzdy, najmenej, za nedeľu. Ja som to hovoril už vo faktickej poznámke, som pravicovo orientovaný, niekedy si musím dávať až taký pozor na seba, že ja by som to niekedy naozaj nechal až na takú skoro, skoro džungľu, ale to, čo ma tak kultivuje, si uvedomujem, že ľudia žijú v rôznych prostrediach. Ja sa priznám, pracoval som ako učiteľ 15 rokov predtým, než som bol zvolený za poslanca Národnej rady a mal som v podstate zabezpečenú nejakú prácu. Ja som človek, ktorý vie byť vďačný a spokojný, nesťažoval som sa, veľa ľudí sa čudovalo. To neznamená, že si myslím, že učiteľské platy sú primerané, ale hovorím o svojom osobnom nastavení. Ale v každom prípade je mnoho ľudí, ktorí naozaj sú takí, asi, asi by som moc zachádzal do nejakých, do nejakých extrémnych názorov, ale tak aspoň "sociálni otroci", ktorí proste musia drieť, aby vôbec prežili.
A nechať to úplne len na trh, ja tomu proste neverím. Verím, že trh je dobrý a je to určite lepšie ako komunistické, socialistické plánované hospodárstvo, lebo vieme, kam nás doviedlo. Vieme, ako vyzeralo Československo po vojne, ako vyzeralo po vojne Rakúsko a Nemecko a akými smermi sme sa vydali, ako sme dopadli. Čiže áno, verím v slobodný trh.
Na druhej strane, pretože tá globalizácia je dneska enormná, a to nie je zlé, ale je to fakt, tak je potrebné nejakým spôsobom, aby štát do toho zasiahol. Preto si myslím, že podporiť tento zákon v prvom čítaní je dobré rozhodnutie a potom v druhom čítaní môžeme hľadať nejakú realitu.
Rovnako odmietam tvrdenia, že či sme to vyrokovali so sociálnymi partnermi. Opozícia nemá sociálnych partnerov. Opozícia má partnerov vládu a my hovoríme vláde a v parlamente predkladáme koaličným stranám, riešte to, sú to fakt vážne veci. Nebudem sa opakovať o tom, akí sme špičkoví v práci v nedeľu, o tom, aký je zdravotný stav našich ľudí. A zakončím teda to ešte tou jednou vecou, že keď hovoríme o tom, že či je podfarbené ideologicky. Snáď v tomto prípade to až tak strašne ideologicky nezaváňa, ale v prípade toho zákazu práce v nedeľu by to mohlo niekomu zaváňať nejak ideologicky.
Ja osobne sám pre seba definujem, že ideológia je nejaké presvedčenie bez lásky k pravde. To znamená, niečo si myslím, niečo tvrdím, ale nekonfrontujem to s pravdou, proste ja si to tvrdím, lebo, lebo chcem, lebo mi to niekto natlačil do hlavy, lebo mi to vyhovuje. A ja verím, že kresťanská viera, každý si musí spýtať svoje svedomie, je nie ideológia, ale vnútorné presvedčenie a pre mňa nie je ani tak rozhodujúce nanútiť niekomu nejaké náboženské zákony, nieže nie je rozhodujúce, nepokladám to vôbec za správne napríklad prikázať zákonom, že ľudia musia chodiť do kostola. Nadôvažok tomu učil som na cirkevnej škole. Mali sme tam náboženstvo, teda kto sa prihlásil na školu, tak si automaticky vyberal náboženstvo a nie etiku už tým, že sa prihlásil. A samozrejme mal som žiakov, ktorí z rôznych dôvodov, napríklad aj z toho, že boli v puberte, sa nechceli modliť. Samozrejme, pre pána, kde by, čo by, ako by som ťa mohol nútiť k modlitbe. Keď budeme mať čas modlitby na úvod hodiny, tak jednoducho postavíš sa spolu s nami, budeš ticho, nemusíš sa prežehnávať, nemusíš nič hovoriť, zachovaj úctu. Teda to, čo by som ja urobil v prípade, keby som bol v synagóge alebo v mešite, alebo na nejakom zhromaždení nejakých inovercov, že by som teda nezdieľal s nimi ich vnútorné presvedčenie, nemodlil by som sa moslimské modlitby, pochopiteľne, ale zachoval by som úctu k tým ľuďom. Určite by som nevykrikoval, že, ale však viete si predstaviť, čo niektorí ľudia vykrikujú.
Takže nie presadzovať nejaké náboženské veci, nejaké ideologické veci zákonom, ale kresťanstvo vedie k láske k blížnemu. Igor Matovič to povedal možno tak výrazne o tom, že Ježiš bol najväčší socialista. Neviem, to nebudem o tom polemizovať, ale v každom prípade sa zameriaval na chudobných, na biednych, a to by sme mohli urobiť aj my. Mňa osobne k tomu láska k blížnemu vedie. A myslím si, že toto je jedným z prejavov lásky k blížnemu. Preto tento zákon spolu predkladám, preto vám ho odporúčam.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tiež chcem oceniť, že takýto návrh naše hnutie dáva do parlamentu. Podľa štúdií je dokázané, že ľudia, ktorí pracujú soboty, nedele, tak táto práca má jednoznačne negatívny vplyv na ich zdravie, na ich vnútornú rovnováhu, duševný komfort. A preto by malo byť úplne prirodzené, že pokiaľ náš štát v tieto dni prácu umožňuje, v niektorých typoch práce je táto práca nevyhnutná, aby títo zamestnanci dostávali príplatky k svojej mzde. A je to podľa mňa tak spravodlivé a jasné, ako by len naozaj malo byť.
Chcem len napríklad povedať, že skupina fínskych vedcov v roku 2006 dokázala, že ľudia, ktorí nemajú čas na oddych cez víkend, majú napríklad vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne choroby. Slovensko patrí v rámci krajín OECD, má prvé miesto v úmrtiach na kardiovaskulárne ochorenia. Treba sa naozaj nad tým zamyslieť, ale práca cez víkendy aj podľa tejto štúdie tomu jednoznačne prispieva. Takže pokiaľ si človek má ničiť vlastné zdravie, mal by za to dostať aspoň zaplatené a štát by sa mal postarať, aby tomu tak bolo. Takže plne podporujem a som veľmi rád, že takýto zákon môže aj toto plénum schvaľovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Tak už toho bolo dosť povedané, ale určite chcem sa zastať aj ľudí, ktorí pracujú v sociálnych službách a neštátnych zariadeniach a pracujú teda aj v soboty a nedele. A zamestnávateľ nie je povinný teda im dať príplatok za takúto prácu. Mnohokrát aj v štátnej správe máme nízke, nastavené mzdy práve v sociálnych službách a len rôznymi kľučkami sa ľuďom dodáva do minimálnej mzdy. Nehovoriac o tom, že sa obchádza a aj teda príplatky a nejde o málo ľudí v Slovenskej republike, a preto je potrebný takýto návrh zákona, lebo ak máme stanovenú minimálnu mzdu, je potrebné stanoviť aj príplatky, pretože aj samotný štát má v tabuľkovom systéme nastavené mzdy takým spôsobom u niektorých zamestnancov, že nedosahujú ani minimálnu mzdu. A obchádzame to rôzne. O čo viac to obchádzajú ľudia, ktorí teda nie sú v štátnej správe, ale sú v neverejnom sektore.
Druhou oblasťou, ktorej sa budem venovať a ktorú tu už opisovali aj moji kolegovia, hlavne pán Matovič, bolo, že je veľmi ťažké odmietať prácu v nedeľu alebo v sobotu u ľudí nad päťdesiat rokov, lebo im hrozí, že sa opätovne nezamestnajú, tak si poriadne rozmyslia, či to teda urobia alebo neurobia. Ja pár čísel.
V roku 2015 bolo evidovaných 90-tisíc starších ako 50 rokov na úradoch práce. Čiže boli to uchádzači o zamestnanie a oproti roku 2014 klesol tento počet len o 3 900 ľudí. To znamená, že ľudia nad 50 rokov majú naozaj mizivé, mizivé percento k tomu, aby sa počas roka zamestnali a musíme práve brať do úvahy túto zraniteľnú skupinu obyvateľstva. Napríklad v roku 2015 tvorili títo ľudia nad 50 rokov až 25 % z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie, čo je pomerne vysoké percento a preto to musíme premietnuť niekde do legislatívy.
Možno pre vašu zaujímavosť chcem povedať aj to, že v roku 2015 zaplatil štát poistné za týchto nezamestnaných nad 50 rokov 37 143 676 eur, čo je pomerne veľké percento, čo sa týka vynakladania peňazí na aktívnu sociálnu politiku a preto by sme sa naozaj mali zamyslieť nad tým, aby sme týchto ľudí dostávali do procesu aj spôsobom, ako to navrhuje naše hnutie a teda naši poslanci. Je to vec naozaj na diskusiu, ale je potrebné povedať, že v roku 2015 bolo z tých uchádzačov o zamestnanie starších žien nad 50 rokov až 23 500. V roku 2016 to bolo 21 000 týchto žien. Znamená, že musíme obrátiť pozornosť aj na túto cieľovú skupinu, ktorá má ešte v nedohľadne dôchodok a na druhej strane v nedohľadne to, kto ich zamestná. Práve to môže byť nejaký taký motivačný prvok pre to, aby naozaj sme neplatili nemalé peniaze práve za poistné pre týchto uchádzačov o zamestnanie a hľadali možnosti, ako ich integrovať do pracovného procesu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, áno, porovnávala si hlavne tých päťdesiatnikov a vyššie, kde je doslova, že trauma, keď príde o prácu a viacmenej nemá šancu a ja stále budem hovoriť, že momentálne u nás ten podnikateľský sektor ešte nedospel do stavu podnikateľa, tu podnikavcov, a oni si z tohto nášho trhu spravili otrokársku agendu, podľa ktorej sa aj správajú. Niekto mi povedal, že no veď predsa oni budú sociálne cítiť. A ja sa opýtam, kto ich to naučil sociálne cítiť? On videl svojho otca, deda, ako podniká? On to nevidel, lebo my sme to mali zakázané v socializme, podnikať. Tí, ktorí ste mladší a tomu nerozumiete, tak tam sa podnikať nedalo a tým pádom nebol vzor. A momentálne vzor, ktorý bol nastavený v 90. rokoch, hovoril, že za dva dni budeš milionár, za týždeň budeš miliardár a potom už budeš, neviem čo, tak ten, takýto vzor naši podnikatelia - a ja hovorím podnikavci - praktizujú dodnes. A je to asi aj ďalšia generácia, ktorá videla u tých rýchlo zbohatlíkov, ako sa podniká na Slovensku, tak pokračuje ďalej v tomto klondajku. A žiaľ, ľutujem všetkých našich občanov, ktorým sme takúto situáciu naviedli, áno, aj my politici, beriem to už sčasti aj na svoju hlavu, pretože my o tom rozhodujeme a mali by sme sa vážne zamyslieť, či toto je tá správna cesta a hlavne vládnuce strany a vládnuci poslanci, či tá sociálna demokracia by nemala vyzerať trošku ináč a podstatne ináč podľa mňa. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je vytvorenie rámca pre riadne fungovanie žiackej a študentskej samosprávy, participácia žiakov a študentov na živote a organizácii ich školy prostredníctvom demokratických inštitútov. Výchova a vzdelávanie je smerované k pozitívnemu postoju k občianskej spoločnosti a patriotizmu pod prostredníctvom zážitkového učenia. Posilnenie pôsobenia samosprávnych inštitútov v podobe študentskej rady a žiackeho parlamentu, ako aj posilnenie poslania rady školy a jej kooperácie so žiackou a študentskou samosprávou.
Toľko na úvod. Ďalšie, v ďalšej časti by som sa prihlásil do rozpravy.
Ďakujem zatiaľ.

Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom prostriedku (pozn. red.: správne "poriadku") som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prv než pristúpim k priblíženiu cieľov navrhovaného zákona, jeho obsahu, chcem z tohto miesta zdôrazniť, že predkladaný návrh zákona je zásadnou podporou a pomocou školských, študentských a žiackych samospráv. Je zároveň splneným verejným prísľubom, ktorý bol daný na prvej historickej tlačovej konferencii Aliancie stredoškolákov na pôde Národnej rady Slovenskej republiky 16. novembra 2016. Vzhľadom na skutočnosť, že som sa touto problematikou zaoberal po dlhšiu dobu, už pred samotným verejným vystúpením a prostredníctvom neformálnych stretnutí a konzultácií som ju podrobil dôkladnej analýze spolu s odborníkmi v pedagogike, psychológii, sociológii, práva a so žiakmi a študentmi, vznikol úplne nový pohľad na nové smerovanie žiackej a študentskej samosprávy.
Cieľom predkladanej novely je vytvorenie rámca pre dianie fungovania žiackej a študentskej samosprávy, zvýšenie participácie žiakov a študentov na živote a organizácii školy prostredníctvom demokratických inštitútov, čím sa významne podporuje výchova a vzdelávanie smerované k pozitívnemu postoju k občianskej spoločnosti a patriotizmu prostredníctvom zážitkového učenia a v neposlednom rade nastáva posilnenie pôsobenia samosprávnych inštitútov v podobe študentskej rady, žiackeho parlamentu, ako aj posilnenie poslania rady školy a jej kooperácie so žiackou a študentskou samosprávou. Ak rozmeníme už uvedené na drobné, dostaneme súbeh parciálnych cieľov, ktoré ako celok prinášajú reálne a celostné fungovanie žiackej a študentskej samosprávy ako platnej súčasti občianskej spoločnosti.
Kreovanie študentských rád a žiackych parlamentov nie je v našej spoločenskej praxi obvyklým javom. Súčasná zákonná úprava uvádza len takzvané žiacke školské rady s pôsobnosťou pre stredné školy s dôvetkom, ak sú ustanovené. Čiže ponecháva na vôli riaditeľov stredných škôl iniciatívne podporiť existenciu žiackej samosprávy. Tento stav považujem za nedostatočný, pretože už v samotných deťoch a mládeži je potrebné budovať vedomie byť aktívnym účastníkom a spoluvytvárateľom komunity, v ktorej žijem a pracujem. Byť pripravený aktívne sa podieľať na živote v občianskej spoločnosti.
Doterajšie ponímanie kreovania a fungovania tejto samosprávy v zákonnej podobe bolo veľmi vágne, čo spôsobovalo študentom so záujmom o verejný život množstvo prekážok. Preto som sa v návrhu zákona snažil vyriešiť proces volieb do žiackej a študentskej samosprávy, jej postavenie, funkčné obdobie, kompetencie, ako aj kontrolné a odvolacie mechanizmy dvojinštančného charakteru, ktoré by mali priniesť právnu istotu a zároveň podporovať záujem mladých ľudí o život verejný. Považujem za mimoriadne dôležité vytvárať podmienky a podporovať ich snahu o zmeny v ich komunite. Vytvárame tak priestor na rozvoj kritického myslenia, participácie na riešení problémov a kreácie a realizácie nových myšlienok a nápadov. Zároveň však takto upravený systém žiackej a študentskej samosprávy prakticky pripraví budúcich verejných činiteľov a voličov. Budú ako prvovoliči mať reálnu predstavu o dôvode, procese a dôsledkoch akýchkoľvek volieb v spoločnosti, pretože ich počas svojho pôsobenia na základných a stredných školách zažijú niekoľkokrát v duchu myšlienky "nestačí raz počuť, treba zažiť". Budú mať možnosť zistiť, overiť a cibriť si vlastné schopnosti, možnosť zapojiť sa a ovplyvniť ich veci verejné, fungovanie komunity školy, napomáhanie budovania kvalitnej občianskej spoločnosti s väzbami na miesto, kde žijem a zodpovednosťou za toto miesto i moju participáciu.
Každý človek má túžbu niekam patriť. Dieťa opúšťajúce prvotnú komunitu rodinu sa socializuje vo väčších a väčších komunitách, ako sú trieda, škola, obec. Práve v tomto procese socializácie, ktorý zásadne ovplyvní jeho dospelý život je významný proces učenia, učenia sa, ako koexistovať a kooperovať s ostatnými, ako realizovať svoje práva tak, aby iba v nevyhnutnej a prijateľnej miere zasahovali do práv iných v kontexte so zodpovednosťou za moje povinnosti. Pochopenie a realizácia tohto mechanizmu je problematická i u bežnej dospelej populácie a aj preto má fungovanie žiackej a študentskej samosprávy rozhodujúce miesto.
Mnou navrhovaný zákon stanovuje základné kompetencie študentskej rady, a to v možnosti vyjadriť sa k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, v možnosti podieľať sa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku, možnosti zastupovať študentov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy, predkladať im svoje stanoviská a návrhy, zastupovať študentov aj navonok, možnosti vyjadrovať sa k vylúčeniu a podmienečnému vylúčeniu študentov zo školy v lehote do 10 dní od oboznámenia sa s návrhom na vylúčenie alebo podmienečné vylúčenie študenta, v možnosti podieľať sa na organizácii školských a charitatívnych, športových, spoločenských a kultúrnych podujatí a súťaží a možnosti zúčastniť sa predsedovi študentskej rady na zasadnutí pedagogických rád a porád vedenia školy podľa potreby. Zákon tiež stanovuje, že náklady na činnosť študentskej rady sa uhrádzajú na základe schváleného rozpočtu študentskej rady na dané volebné obdobie, povinnosť školy podieľať sa na finančnom rozpočte študentskej rady v súvislosti s mimoškolskou činnosťou a umožní aj ďalšie financovanie činnosti študentskej rady z výnosov z organizovania študentských, športových, spoločenských či kultúrnych podujatí a z darovaných príspevkov fyzických a právnických osôb a grantov.
Významnejšiu rolu v novom ponímaní žiackej a študentskej samosprávy zohráva aj rada školy, samosprávny orgán, v ktorom sú zastúpení všetci dôležití hráči - pedagógovia, nepedagogickí zamestnanci, rodičia, žiaci a študenti a zriaďovateľ na školskom ihrisku. Nepôsobí ako nadriadený, ale kooperujúci orgán so špecifickými kontrolnými, pokiaľ ide o narábanie s finančnými prostriedkami a odvolacími, pokiaľ ide o voľby do žiackej a študentskej samosprávy a vybavovanie sťažností kompetenciami.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súčasnosti, keď sa na Slovensku v čoraz väčšej miere začínajú prebúdzať a aktivovať rôzne extrémistické skupiny, keď sa spoločnosť radikalizuje a mladí ľudia majú problém sa zorientovať v spleti populistických názorov niektorých politikov, je nanajvýš dôležité, aby sa práve mladej generácii poskytlo čo najviac možností, ako by sa mohli sami podieľať na správe vecí verejných. Ak chceme túto spoločnosť očistiť od morálneho bahna, v ktorom sme po 28 rokoch od nežnej revolúcie uviazli, musíme dať priestor práve mladým ľudom, aby mohli prejaviť a nahlas hovoriť svoje názory a dať im šancu poukazovať na nespravodlivosť v tom najširšom slova zmysle. Možno ich názory nebudú úplne objektívne a nie vždy správne, ale dôležité je, že nebudú mlčať. Slovensko potrebuje aktívnu generáciu mladých ľudí, ktorí sa budú vyjadrovať k najrozmanitejším zmenám a problémom v slovenskej spoločnosti a zároveň na nich pracovať.
Budúcnosť tejto krajiny stojí práve na mladej generácii, ktorá sa nesmie stať len pasívnym prijímateľom spoločenských zmien a nanútených predstáv o fungovaní demokracie. Každá dnes prijatá zmena sa v konečnom dôsledku dotkne v priebehu najbližších rokov mladých ľudí, ktorí budú chcieť zostať na Slovensku žiť, ale v normálnych podmienkach. Odsúvať ich na vedľajšiu koľaj, či ignorovať ich hlasy, sa nám môže kruto vypomstiť. Čím menej ich budeme zapájať do aktivít a posilňovať v nich právne a spoločenské vedomie, tým viac dávame šancu extrémistom, ktorí sa veľmi radi ujmú svojej úlohy formovať názory a postoje mladých ľudí tápajúcich v neistej a demoralizovanej dobe.
Predpokladám, že sa zhodneme na tom, že vytvorenie akéhokoľvek nového systému je proces mimoriadne náročný. Každý systém je potrebné naštartovať a pokiaľ sú kritériá nastavené správne, začne fungovať. Isteže v jeho procese sa vyskytnú nuansy, ktoré bude potrebné upraviť, doladiť, inovovať, zmeniť. Každý živý systém týmto prechádza. Podstatné však je, že iniciatíva na jeho vytvorenie prišla od tých, ktorých sa to priamo dotýka, od mladých ľudí. Ich stotožnenie sa s týmto procesom v predkladanej podobe zohráva kľúčovú úlohu. Systém, zákon môže byť kvalitatívne vytvorený, nastavený, prepracovaný, no ak jeho aktéri sa s ním nedokážu dobrovoľne vžiť, neprijmú ho, zanikne a s ním sa stratí i nádej a vôľa meniť svet a veci v ňom k lepšiemu.
Preto aby sme zabránili týmto zásadným stratám, ktoré ovplyvnia budúcnosť všetkých, je našou povinnosťou otvoriť dvere do demokracie pre našich žiakov a študentov dokorán. Nenechať ich len ako štatistov sledovať dianie cez úzku škáročku. Dať im priestor nadýchnuť sa a rozhliadnuť, zakričať "Patrím sem!" a do rúk s vyhrnutými rukávmi vložiť pomyselný štafetový kolík.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podporme spoločne iniciatívu a záujem žiakov a študentov meniť veci verejné. Doprajme im aj sebe lepšiu občiansku spoločnosť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ďakujem aj svojmu poslaneckému kolegovi Otovi Žarnayovi za toto vystúpenie. Dovolím si vyjadriť tiež niekoľko myšlienok. V prvom rade tu správne zaznelo, že tento návrh zákona vychádza z prostredia študentov, aktívnych študentov, ktorí sa snažia bojovať za svoje práva, ktorí sa snažia veci zlepšovať, nastavovať tak, aby sme na Slovensku budovali spoločne občiansku spoločnosť a tú treba budovať už od útleho veku. Mňa osobne najviac oslovilo v tomto návrhu, už keď som videl prvé náčrty tých navrhovaných riešení, to, že už sa začína, alebo je tu snaha začať organizovať školské samosprávy v podobe žiackych parlamentov už na základných školách, kde začína ten najdôležitejší moment, kedy sa začína zapájať mladý človek tým, akým spôsobom dochádza k dotyku so skutočnosťou, že ak je aktívny, ak sa zapája do riešenia problémov, môže niečo konkrétne meniť. A je to o veľkej komunikácii, o tom, aby spoznávali od útleho veku procesy, ako dôjsť k dohode a presadzovať svoje návrhy a riešenia, pretože to je to najdôležitejšie, otvárať mladým ľudom dvere, nech môžu veci meniť.

Ďakujem pekne kolegovi Sopkovi za podporu tohto návrhu zákona. Myslím, že aj on sám ako učiteľ si uvedomuje, akú dôležitosť nesie tento návrh a že aj pri hlasovaní ho podporí a tak isto by som bol rád, hoci som, trošku ma to mrzí, že do rozpravy sa nezapojili aj iní členovia školského výboru, len jediný kolega Sopko, ale očakávam, že aj z ich strany príde podpora, pretože tu nejde o žiadne vytĺkanie politického kapitálu, ani o zviditeľňovanie sa mňa ako predkladateľa návrhu tohto zákona, ale ide skutočne o študentov a žiakov na Slovensku a o ich zapájanie sa, ako som už spomínal, do vecí verejných.
A teraz by som ešte chcel v záverečnom slove, neviem, či budem mať na to priestor, keďže je už dvanásť hodín.