17. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Nechcem vás dlho oberať o čas, ale skúsim zareagovať na niektoré veci aj na to, čo pán predseda výboru Zelník povedal. My sme s pani poslankyňou Zemanovou komunikovali a ja si myslím, že nemáme rozpory čo do cieľa, ktorý sa tým sleduje. Skutočne treba povedať, že charakter znečistenia, kvalitu podzemných vôd, je sledovaný ministerstvom životného prostredia. A ak hovoríme o environmentálnych záťažiach, tak tie treba vnímať, že sú veľmi dôležité, bez, samozrejme, bez nejakého komentára, ale treba povedať, že sú len jedným z možných faktorov a dôvodov znečistenia vôd.
Ak hovoríme o zákone, o ktorom teraz rokujeme, o zmene zákona o ochrane a podpore rozvoja verejného zdravia, tak v § 12 tohto zákona sa hovorí a sú taxatívne vymenované spôsoby, ktoré určujú konkrétne opatrenia na predchádzanie ochoreniam a bez ohľadu na príčinu alebo pôvod možného vzniku ochorenia. Vôbec to, že by mohla byť pravdepodobnosť vzniku nejakého ochorenia a to, o čom my diskutujeme teraz aj s pani Zemanovou, že viazať to nejak špecificky, keď tam sú presne už tie isté opatrenia napísané, len ešte raz ich zduplikujeme a napíšeme, že keď sa to týka environmentálnej záťaže, nič to nepridá na tom, že sa skvalitní fungovanie Úradu verejného zdravotníctva. Ak raz dnes sú definované tie opatrenia, ktoré sa majú sledovať, tak treba sa pýtať, prečo sa nedodržiava. To znamená, to čo aj povedal pán Zelník, čo navrhujem ja z titulu ministerstva, poďme sa pozrieť na to, ak ministerstvo životného prostredia určilo skládku a nejakú spádovú oblasť alebo mrak, ktoré vôbec hovoria o tom, že sa tam nachádzajú nejaké toxické látky, ktoré môžu mať vplyv na zdravie, tak dnes máme oporu v zákone na to, aby sa sledovali. A treba povedať, že ešte aj priamo v tom § 17 ods. 6 regionálne úrady verejného zdravia môžu rozšíriť monitorovanie ukazovateľov kvality pitnej vody o ďalšie látky, okrem iného aj parazity, mikroorganizmy, ale tie nás nezaujímajú tak v prípade environmentálneho znečistenia, o látky, ktoré neboli ustanovené v tých limitoch, o ktorých hovoríme vo vyhláške, ak existuje odôvodnené podozrenie, že v určitých koncentráciách môžu predstavovať riziko ohrozenia zdravia ľudí.
To znamená, áno, tu sa treba pozrieť na to, že ak je tu problém, dlhodobý problém neriešenia environmentálnych záťaží, lebo tých problémov v oblasti ochrany verejného zdravia je mnoho. Hygiena sa venuje mnohým veciam, majú nejaké kapacity, ale ak je tu úplne jasné, že v tejto otázke a v tejto oblasti je možno zanedbávaná táto činnosť, no tak povedal aj pán predseda výboru, že zvolá zdravotný výbor a pozve aj zástupcov ministerstva životného prostredia, aj hygieny alebo úradu verejného zdravia, aj ministerstva zdravotníctva, pozve aj vás ku konkrétnym problémom, hovoríme o vrakunskej skládke s konkrétnymi otázkami, akým spôsobom sa monitorujú tieto látky, prečo neni rozšírený povedzme zoznam alebo limity o niektoré látky a zároveň ako k tomu pristupuje, aby v kontexte už súčasného znenia zabezpečoval dostatočné počty kvality pitnej vody. Lebo celý ten, teraz nechcem to nazvať rozpor, je v tom, že akokoľvek doplníme čokoľvek do toho zákona, čo už v tom zákone je napísané, s tým neskvalitníme ten výkon verejnej moci, ktorý tu má byť a má zabezpečovať tie úlohy, ktoré zo zákona vyplývajú. O tom to je a ja si myslím, že toto chceme posunúť vpred. Takže len toľko som chcel zareagovať.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
18:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:00
Renáta KaščákováA pán poslanec Simon, tak, samozrejme, súhlasím vo všetkom, čo ste povedali. To, že predkladáme pozmeňujúci návrh alebo že teda čiastkovo riešime jeden návrh zákona, tak možno v tejto situácii umožňuje nám vôbec otvoriť túto diskusiu. A je veľmi dobré, že v rámci teda tejto diskusie tu padli tieto rôzne návrhy a námety, ktoré by bolo potrebné potom riešiť, samozrejme, v celom komplexnom balíku legislatívnych opatrení. Ale možno to nie je v silách opozičných poslancov. Ale každopádne dobre, že tieto témy sú tu a že ich vnímame ako pálčivé naprieč možno politickým spektrom ako v koalícii, tak aj v opozícii.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
10.5.2017 o 18:00 hod.
Mgr.
Renáta Kaščáková
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán poslanec Fecko. Samozrejme, tých zdedených krívd je obrovské množstvo, preto som v závere hovorila o tom komplexnom pohľade aj čo sa týka možno pohľadu na dokončenie fiškálnej decentralizácie, pretože štát prehodil obrovské množstvo kompetencií na obce, mestá, samosprávy, ale bez patričného finančného krytia, čo vlastne dedíme až doteraz. A zlý spôsob financovania samospráv vedie často k neriešiteľným situáciám v ich každodennom živote, kedy naozaj teda sú doslova jednou nohou v base, ľudovo povedané, keď sa starajú o cesty, ktorými musia zabezpečiť dostupnosť obyvateľom. Ale tie cesty možno nemajú vysporiadané majetky a tým pádom vlastne by sa nemali starať o majetok cudzí. Ale často týmto starostom by nebolo potrebné vlastniť tie pozemky, resp. vysporiadať to vlastníctvo. Im by možno stačilo iba zriadenie vecného bremena, aby vôbec mali právny vzťah k tým objektom.
A pán poslanec Simon, tak, samozrejme, súhlasím vo všetkom, čo ste povedali. To, že predkladáme pozmeňujúci návrh alebo že teda čiastkovo riešime jeden návrh zákona, tak možno v tejto situácii umožňuje nám vôbec otvoriť túto diskusiu. A je veľmi dobré, že v rámci teda tejto diskusie tu padli tieto rôzne návrhy a námety, ktoré by bolo potrebné potom riešiť, samozrejme, v celom komplexnom balíku legislatívnych opatrení. Ale možno to nie je v silách opozičných poslancov. Ale každopádne dobre, že tieto témy sú tu a že ich vnímame ako pálčivé naprieč možno politickým spektrom ako v koalícii, tak aj v opozícii.
Rozpracované
18:00
Vystúpenie v rozprave 18:00
Gabriela MatečnáA ak hovoríte a bažíte po tom, že by malo byť novelizovaných množstvo zákonov, máte pravdu. Pozemkové právo je zložité na Slovensku, bolo zložité a bude zložité, pokiaľ forma vlastníctva a spôsob možnože dedenia a nakladania s pozemkami bude taký, aký dnes je. Ale aspoň tak stručne k niektorým poznámkam a k takým veciam, ktoré, musím povedať, sa mi veľmi, možnože sa aj tak troška dotkli nielen mňa, ale aj ľudí, ktorí pripravovali tento zákon.
Martin, sa pýtal, Fecko, rieši zákon jednoduché pozemkové úpravy. Jednoduché pozemkové úpravy v tomto zákone v porovnaní možnože so zriadenými záhradkovými osadami, to, čo chceme riešiť týmto zákonom, nemôžu ísť osobitným zákonom, pretože záhradkové osady riešia aj nájom. Tuto v týchto jednoduchých pozemkových úpravách, verte tomu, nájom nechceme riešiť ani nebudeme riešiť. V jednoduchých pozemkových úpravách, v ktorých riešime osídlenie, kde sú marginálni obyvatelia, tak to, čo povedal pán poslanec Antal, platí, pod osídlením vždy pozemky prejdú do vlastníctva obce.
Vítam možnože niektoré návrhy, ktoré pán poslanec Fecko mal, ale je veľmi ťažké na nich reagovať hneď a zapracovať to ad hoc podľa mňa do zákona. Verte tomu, máme ambíciu urobiť novelu zákona 504 o nájme. Máme ambíciu do konca roka urobiť novelu zákona o lesoch, 326. A komplexnú novelu zákona 330 do budúceho roku, kde sa môžme vysporiadať nielen s vašimi návrhmi, ale možnože aj s vašimi návrhmi, ktoré tu padli.
Ešte taká ďalšia vec, ktorá má zarazila, že pani poslankyňa Zemanová hovorila, že dopad na rozpočet je 5 mil. eur. No nie je to dopad na rozpočet, ale hodnota náhrad pozemkov. Čiže nie je zrejmé, že štát by mal takúto sumu uhradiť pri vyporiadaní pozemkov pod obytnými časťami, pod budovami. Taktiež hovorila, že vytiahli sme tam len niektoré témy, ktoré sú populistické, ale zároveň v druhej časti alebo v záverečnej časti si odporovala, keď hovorila, že dobré by bolo to riešiť krok po kroku. No tak my riešime krok po kroku. A komplexná novela, tak ako som spomínala, bude zákon 330, ktorý budeme predkladať budúci rok.
Potom sa tu dotkla toho, že neriešime niektoré veci veľmi rýchlo. Pozemkové úrady, tak ako to zároveň si aj odpovedala jedným dychom, pozemkové úrady patria do kompetencie okresných úradov, tie patria pod ministerstvo vnútra. Ombudsmanka, ktorá riešila protesty, že to ide pomaly, riešila protesty ohľadom reštitučných náhrad, to Martin hovoril. Reštitúcie, keďže som robila na Slovenskom pozemkovom fonde, naozaj ostalo len niekoľko reštitúcií. Sú komplikované tie reštitúcie. Je potrebné chodiť do archívnych zložiek, dokladovať a naozaj proces tých, ktorí zostali, je veľmi zložitý. A na dôvažok musím povedať, že v katastrálnych územiach Bratislava a v katastrálnych územiach Košice, kde je veľké množstvo nevysporiadaných reštitučných nárokov, Slovenský pozemkový fond ani nedisponuje náhradnými pozemkami. Čiže to je potrebné riešiť finančne a finančnú náhradu, samozrejme, tí reštituenti nechcú. Takže, ale toto nebolo predmetom novely tohto zákona.
Potom sme tu mali, Simon Zsolt hovoril ohľadom lesa a ohradil sa tu, tuším, ešte aj jeden poslanec, že ideme robiť plány starostlivosti o les bez vlastníkov. Absolútna demagógia. V plánoch starostlivosti o les je vlastník účastníkom konania. Jednoducho má možnosť pripomienkovať ktorýkoľvek proces a akýkoľvek spôsob obhospodarovania lesa, keď je tam vlastníkom. Vôbec ho z tohto procesu nevynímame.
A na záver by som si dovolila poznámku k tomu, čo pán poslanec Simon hovoril, že ideme vytvoriť nejaký chaos v náhradných pozemkoch. Dámy a páni, skutočne na toto zabudnite! Paragraf 15, náhradné pozemky a využívanie náhradných pozemkov, ktorý bol zrušený, neznamená to, že náhradné užívanie zaniklo. Náhradné užívanie zaniká len štyrmi prípadmi, a to je určené v § 42i, je štyrmi spôsobmi. Čiže ak niekto dostal rozhodnutím náhradné užívanie, dodnes to náhradné užívanie platí. Našou ambíciou je len to, ak niekto nemá náhradné užívanie v poriadku, môže si ho novým rozhodnutím, ktoré dávame do nového zákona, opäť uplatniť do konca roka alebo do januára 2019. Ak to tak neurobí, nič sa nedeje, platí súčasný stav.
Z môjho pohľadu všetko. Naozaj, ak by som sa mala detailne zaoberať všetkými poznámkami, ktoré tu odzneli, ešte raz hovorím, trvalo by nám to hodnú chvíľu, ale je to tak, ako ste povedali. Nechceme politikárčiť, ale toto je, naozaj pozemkové právo je veľmi zložitá téma, je to veľmi na odbornú debatu.
Zákon 504, náhradné pozemky, aby ste vedeli, riešili sme na okrúhlom stole, ktorého sa zúčastnilo nielen ministerstvo pôdohospodárstva, ale aj Vidiecka platforma, ktorá tu bola spomínaná, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a množstvo ľudí, ktorí do poľnohospodárstva majú čo hovoriť jednak ako majitelia podnikov, jednak ako vlastníci podnikov, mladí farmári, čiže zákon 504 a tá novela pozmeňováku tu bola odkonzultovaná.
Zákon 330 o jednoduchých pozemkových úpravách, je to naozaj proces dvojročného vyjednávania a hľadania toho najsprávnejšieho riešenia s Komorou geodetov Slovenska, takže nemyslím si, že ten náš návrh, ktorý tu vznikol, vznikol len tak pre nič za nič. Je odkonzultovaný na širokej platforme a stojíme si za tým, že návrh, ktorý predkladáme, vyrieši nie to, čo ste hovorili, že znemožní alebo, by som povedala, sťaží množstvu občanov pozíciu v tomto pozemkovom práve, práve naopak, zjednoduší a spriehľadní niektoré procesy.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Musím povedať, že na úvod si neodpustím možnože takú poznámku, ktorá sa nebude mnohým páčiť. Ekvilibristika mnohých poslancov k pozemkovému právu, podľa mňa takáto odborná debata patrí do výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A tam sme si mnoho vecí vydiskutovali. A ja som to aj v úvodnom slove povedala. Bolo tam množstvo diskusií, ktoré sme vysvetlili s mojimi odbornými a právnymi garantami tohto zákona, novely tohto zákona. Ak by som sa mala vyjadriť k všetkým poznámkam, ktoré tu odzneli, predpokladám, že mala by som, ani neviem, koľko času by som potrebovala.
A ak hovoríte a bažíte po tom, že by malo byť novelizovaných množstvo zákonov, máte pravdu. Pozemkové právo je zložité na Slovensku, bolo zložité a bude zložité, pokiaľ forma vlastníctva a spôsob možnože dedenia a nakladania s pozemkami bude taký, aký dnes je. Ale aspoň tak stručne k niektorým poznámkam a k takým veciam, ktoré, musím povedať, sa mi veľmi, možnože sa aj tak troška dotkli nielen mňa, ale aj ľudí, ktorí pripravovali tento zákon.
Martin, sa pýtal, Fecko, rieši zákon jednoduché pozemkové úpravy. Jednoduché pozemkové úpravy v tomto zákone v porovnaní možnože so zriadenými záhradkovými osadami, to, čo chceme riešiť týmto zákonom, nemôžu ísť osobitným zákonom, pretože záhradkové osady riešia aj nájom. Tuto v týchto jednoduchých pozemkových úpravách, verte tomu, nájom nechceme riešiť ani nebudeme riešiť. V jednoduchých pozemkových úpravách, v ktorých riešime osídlenie, kde sú marginálni obyvatelia, tak to, čo povedal pán poslanec Antal, platí, pod osídlením vždy pozemky prejdú do vlastníctva obce.
Vítam možnože niektoré návrhy, ktoré pán poslanec Fecko mal, ale je veľmi ťažké na nich reagovať hneď a zapracovať to ad hoc podľa mňa do zákona. Verte tomu, máme ambíciu urobiť novelu zákona 504 o nájme. Máme ambíciu do konca roka urobiť novelu zákona o lesoch, 326. A komplexnú novelu zákona 330 do budúceho roku, kde sa môžme vysporiadať nielen s vašimi návrhmi, ale možnože aj s vašimi návrhmi, ktoré tu padli.
Ešte taká ďalšia vec, ktorá má zarazila, že pani poslankyňa Zemanová hovorila, že dopad na rozpočet je 5 mil. eur. No nie je to dopad na rozpočet, ale hodnota náhrad pozemkov. Čiže nie je zrejmé, že štát by mal takúto sumu uhradiť pri vyporiadaní pozemkov pod obytnými časťami, pod budovami. Taktiež hovorila, že vytiahli sme tam len niektoré témy, ktoré sú populistické, ale zároveň v druhej časti alebo v záverečnej časti si odporovala, keď hovorila, že dobré by bolo to riešiť krok po kroku. No tak my riešime krok po kroku. A komplexná novela, tak ako som spomínala, bude zákon 330, ktorý budeme predkladať budúci rok.
Potom sa tu dotkla toho, že neriešime niektoré veci veľmi rýchlo. Pozemkové úrady, tak ako to zároveň si aj odpovedala jedným dychom, pozemkové úrady patria do kompetencie okresných úradov, tie patria pod ministerstvo vnútra. Ombudsmanka, ktorá riešila protesty, že to ide pomaly, riešila protesty ohľadom reštitučných náhrad, to Martin hovoril. Reštitúcie, keďže som robila na Slovenskom pozemkovom fonde, naozaj ostalo len niekoľko reštitúcií. Sú komplikované tie reštitúcie. Je potrebné chodiť do archívnych zložiek, dokladovať a naozaj proces tých, ktorí zostali, je veľmi zložitý. A na dôvažok musím povedať, že v katastrálnych územiach Bratislava a v katastrálnych územiach Košice, kde je veľké množstvo nevysporiadaných reštitučných nárokov, Slovenský pozemkový fond ani nedisponuje náhradnými pozemkami. Čiže to je potrebné riešiť finančne a finančnú náhradu, samozrejme, tí reštituenti nechcú. Takže, ale toto nebolo predmetom novely tohto zákona.
Potom sme tu mali, Simon Zsolt hovoril ohľadom lesa a ohradil sa tu, tuším, ešte aj jeden poslanec, že ideme robiť plány starostlivosti o les bez vlastníkov. Absolútna demagógia. V plánoch starostlivosti o les je vlastník účastníkom konania. Jednoducho má možnosť pripomienkovať ktorýkoľvek proces a akýkoľvek spôsob obhospodarovania lesa, keď je tam vlastníkom. Vôbec ho z tohto procesu nevynímame.
A na záver by som si dovolila poznámku k tomu, čo pán poslanec Simon hovoril, že ideme vytvoriť nejaký chaos v náhradných pozemkoch. Dámy a páni, skutočne na toto zabudnite! Paragraf 15, náhradné pozemky a využívanie náhradných pozemkov, ktorý bol zrušený, neznamená to, že náhradné užívanie zaniklo. Náhradné užívanie zaniká len štyrmi prípadmi, a to je určené v § 42i, je štyrmi spôsobmi. Čiže ak niekto dostal rozhodnutím náhradné užívanie, dodnes to náhradné užívanie platí. Našou ambíciou je len to, ak niekto nemá náhradné užívanie v poriadku, môže si ho novým rozhodnutím, ktoré dávame do nového zákona, opäť uplatniť do konca roka alebo do januára 2019. Ak to tak neurobí, nič sa nedeje, platí súčasný stav.
Z môjho pohľadu všetko. Naozaj, ak by som sa mala detailne zaoberať všetkými poznámkami, ktoré tu odzneli, ešte raz hovorím, trvalo by nám to hodnú chvíľu, ale je to tak, ako ste povedali. Nechceme politikárčiť, ale toto je, naozaj pozemkové právo je veľmi zložitá téma, je to veľmi na odbornú debatu.
Zákon 504, náhradné pozemky, aby ste vedeli, riešili sme na okrúhlom stole, ktorého sa zúčastnilo nielen ministerstvo pôdohospodárstva, ale aj Vidiecka platforma, ktorá tu bola spomínaná, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a množstvo ľudí, ktorí do poľnohospodárstva majú čo hovoriť jednak ako majitelia podnikov, jednak ako vlastníci podnikov, mladí farmári, čiže zákon 504 a tá novela pozmeňováku tu bola odkonzultovaná.
Zákon 330 o jednoduchých pozemkových úpravách, je to naozaj proces dvojročného vyjednávania a hľadania toho najsprávnejšieho riešenia s Komorou geodetov Slovenska, takže nemyslím si, že ten náš návrh, ktorý tu vznikol, vznikol len tak pre nič za nič. Je odkonzultovaný na širokej platforme a stojíme si za tým, že návrh, ktorý predkladáme, vyrieši nie to, čo ste hovorili, že znemožní alebo, by som povedala, sťaží množstvu občanov pozíciu v tomto pozemkovom práve, práve naopak, zjednoduší a spriehľadní niektoré procesy.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Rozpracované
18:11
Uvádzajúci uvádza bod 18:11
Tomáš DruckerNová smernica upravuje najmä požiadavky na kontrolu kvality pitnej vody s cieľom zabezpečiť zdravotne bezpečnú pitnú vodu prostredníctvom programu monitorovania a manažmentu rizík pri zásobovaní pitnou vodou. Súčasne z návrhu zákona je pripravený aj návrh vyhlášky o požiadavkách na kvalitu pitnej vody a kontrolu kvality pitnej vody, s ktorou sa nahradí doteraz platné nariadenie vlády.
Návrh zákona okrem nových požiadaviek a povinností, ktoré ustanovuje smernica, definuje pojmy, upravuje kompetencie orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva a povinnosti dodávateľov pitnej vody, ktoré boli v oblasti pitnej vody doteraz upravené nariadením vlády. Spresňuje a zjednocuje sa terminológia používaná v oblasti pitnej vody s vodárenskou terminológiou. Dopĺňajú sa tiež ustanovenia o sprístupňovaní informácie o kvalite pitnej vody a o výnimkách na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality, verejnosti.
Návrh zákona ďalej upravuje povinnosti vlastníkov bytových budov a nebytových budov, aby zabezpečili zachovanie kvality dodávanej pitnej vody vo vlastných domových rozvodoch a problematiku kvality výrobkov prichádzajúcich do styku s pitnou vodou. Návrh zákona zohľadňuje dlhoročné skúsenosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru nad hromadným zásobovaním pitnou vodou.
Chcem doplniť, že na základe čítania, prvého čítania sme mali širšiu diskusiu aj s niektorými z vás a pripravili sa nejaké pozmeňovacie návrhy. Verím, že sme vysvetlili a ozrejmili súčasný návrh znenia zákona a že ho podporíte. Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pekne, pekné popoludnie. Vážený pán predsedajúci, vážení, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je zosúladiť národné právne predpisy v oblasti pitnej vody s novou smernicou Európskej komisie, ktorou sa mení smernica o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. Problematiku pitnej vody upravujú aj právne predpisy rezortu životného prostredia, preto sa návrhom zákona dopĺňa aj zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Nová smernica upravuje najmä požiadavky na kontrolu kvality pitnej vody s cieľom zabezpečiť zdravotne bezpečnú pitnú vodu prostredníctvom programu monitorovania a manažmentu rizík pri zásobovaní pitnou vodou. Súčasne z návrhu zákona je pripravený aj návrh vyhlášky o požiadavkách na kvalitu pitnej vody a kontrolu kvality pitnej vody, s ktorou sa nahradí doteraz platné nariadenie vlády.
Návrh zákona okrem nových požiadaviek a povinností, ktoré ustanovuje smernica, definuje pojmy, upravuje kompetencie orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva a povinnosti dodávateľov pitnej vody, ktoré boli v oblasti pitnej vody doteraz upravené nariadením vlády. Spresňuje a zjednocuje sa terminológia používaná v oblasti pitnej vody s vodárenskou terminológiou. Dopĺňajú sa tiež ustanovenia o sprístupňovaní informácie o kvalite pitnej vody a o výnimkách na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality, verejnosti.
Návrh zákona ďalej upravuje povinnosti vlastníkov bytových budov a nebytových budov, aby zabezpečili zachovanie kvality dodávanej pitnej vody vo vlastných domových rozvodoch a problematiku kvality výrobkov prichádzajúcich do styku s pitnou vodou. Návrh zákona zohľadňuje dlhoročné skúsenosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru nad hromadným zásobovaním pitnou vodou.
Chcem doplniť, že na základe čítania, prvého čítania sme mali širšiu diskusiu aj s niektorými z vás a pripravili sa nejaké pozmeňovacie návrhy. Verím, že sme vysvetlili a ozrejmili súčasný návrh znenia zákona a že ho podporíte. Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
18:13
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:13
Igor JanckulíkPredseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru...
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre zdravotníctvo.
Výbory prerokovali predložený návrh zákona v stanovenej lehote. Uvedené výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade predložený návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Pani poslankyňa Zemanová, ktorá nie je členkou výboru pre zdravotníctvo, sa v zmysle § 50 ods. 3 rokovacieho poriadku zúčastnila na rokovaní výboru a vyjadrila sa k predloženému návrhu zákona.
Štvrtá časť spoločnej správy obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 9. mája 2017 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s odporúčaním pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 60 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 52 z 9. mája 2017. Mám poverenie gestorského výboru predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
10.5.2017 o 18:13 hod.
Igor Janckulík
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (tlač 425a).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre zdravotníctvo.
Výbory prerokovali predložený návrh zákona v stanovenej lehote. Uvedené výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade predložený návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Pani poslankyňa Zemanová, ktorá nie je členkou výboru pre zdravotníctvo, sa v zmysle § 50 ods. 3 rokovacieho poriadku zúčastnila na rokovaní výboru a vyjadrila sa k predloženému návrhu zákona.
Štvrtá časť spoločnej správy obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 9. mája 2017 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s odporúčaním pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 60 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 52 z 9. mája 2017. Mám poverenie gestorského výboru predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Rozpracované
18:16
Vystúpenie v rozprave 18:16
Anna ZemanováTeraz konkrétne k návrhu zákona by som sa chcela vyjadriť. Oceňujem v bode 33, že sa okrem teda iných vecí ukladá povinnosť bezodkladne informovať verejnosť, obyvateľstvo v oblasti zásobovania o každej výnimke na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody pre chemické ukazovatele, ak nemožno zásobovanie zabezpečiť inak a nebude ohrozené ich zdravie. Toto je veľmi dôležitá vec, aby teda verejnosť bola proaktívne informovaná v prípade teda, že kvalita pitnej vody, ktorou sú zásobovaní, nespĺňa limity, ale malo by to byť aj v prípade, ak individuálni obyvatelia majú súhlas a majú oficiálne povolené čerpanie pitnej vody z vlastných domových studní v prípade, že to je jediný ich zdroj, a v prípade, že je známe, že nejaké znečistenie podzemných vôd, ktoré tam predtým nebolo a dostalo sa, môže sa dostať do ich studní, ktoré na takýto účel používajú, aby boli proaktívne zo strany orgánov ministerstva zdravotníctva taktiež upozornení a netýkalo sa to len zásobovania ako cez verejné zásobovanie pitnej vody.
Taktiež oceňujem, že ste si osvojili jednu z mojich pripomienok a v bode 36 sa upresnil pojem dodávateľ, ako aj povinnosti pre vlastníkov bytových a nebytových budov a spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože takto, ako je to teraz naformulované v spoločnej správe, je tá dikcia jednoznačná a verím, že tie aplikačné ťažkosti, na ktoré som upozorňovala vo výbore, tak nenastanú. S týmito pozmeňovákmi sa aj pre nás stáva tento návrh zákona akceptovateľný.
Mám pripravený pozmeňovací doplňujúci návrh, ktorý predkladám spolu s poslankyňou Janou Cigánikovou a ktorý hovorí o doplnení kompetencií pre Úrad verejného zdravotníctva v prípade, že podzemné vody, ktoré sa využívajú pre účely, využitia pre pitné účely, môžu byť znečistené z nejakých environmentálnych záťaží, ktoré sú evidované a známe. O čo ide a prečo? Takže tým mojím pozmeňovákom sa dopĺňajú kompetencie úradu, kde je zmena z môjho pohľadu potrebná z toho dôvodu, že v niektorých prípadoch environmentálnych záťaží dochádza v dôsledku vyplavovania znečisťujúcich a škodlivých látok k znečisteniu podzemných vôd, ktoré sú využívané na pitné účely. Vyplavované látky môžu byť iné charakterom chemickým, ako sú zadefinované v súčasnom nariadení vlády, ktoré má byť nahradené vyhláškou, ktoré by malo mať ministerstvo, teda hygienik právo rozšíriť tieto ukazovatele v prípade, že na základe poznania týchto environmentálnych záťaží by mohlo dôjsť k znehodnoteniu zdrojov pitnej vody, či pre verejné, ale aj pre súkromné využívanie.
Ten samotný pozmeňujúci návrh potom prečítam v ďalšom, ale chcela by som deklarovať nevyhnutnosť tú situáciu riešiť na konkrétnom príklade, ktorý je teraz mimoriadne živý a ktorý môže byť takým vlastne prototypom toho, že situácia, ktorá sa na Slovensku môže vyskytovať na viacerých miestach, je naozaj alarmujúca a treba sa s ňou nejako vysporiadať. Môj pohľad je, že by bolo dobré, keby to bolo aj v legislatíve. Ak však pán minister nájde aj riešenia, ktoré budú možno aj rýchlejšie v rámci kontroly výkonu Úradu pre verejné zdravotníctvo a nejaké spoločné cesty a riešenia pre aplikáciu v praxi, tak, samozrejme, budem rada, ak môj príspevok k tomu prispeje.
Ale chcela by som vás informovať o tom na príklade tzv. vrakunskej skládky. O čo ide? Tejto problematike sa nevenujem len ako poslankyňa Národnej rady a tímlíderka pre životné prostredie, ale aj ako poslankyňa Bratislavského samosprávneho kraja, kde sa tzv. vrakunská skládka nachádza a nielen samotná skládka, ale aj znečistenie, ktoré pochádza z nej a ktoré sa v masívnej miere dostáva už do podzemných vôd Žitného ostrova, ktorý vieme a poznáme, že je to vlastne chránená vodohospodárska oblasť, ktorá je zásobárňou pitnej vody – zatiaľ ešte pitnej vody – pre takmer 13 mil. obyvateľov.
A trošku vás uvediem do problematiky tejto záťaže, aby sme vedeli, že nakoľko je to závažné. Táto environmentálna záťaž vlastne má pôvod už v roku 1873, kedy bola do koryta Mlynského ramena Dunaja odvádzaná odpadová voda z chemickej výroby v Dynamitke. Oficiálne bola skládka zriadená v roku 1966 a využívaná do roku 1979 na ukladanie chemického odpadu z Chemických závodov Juraja Dimitrova. Táto lokalita predstavuje územie znečistené odpadom, zdrojom ktorého bol chemický priemysel zameraný na výrobu herbicídov, pesticídov, insekticídov a gumárenských chemikálií, avšak pôvodne aj bojových látok, ktoré sa v tejto Dynamitke v minulosti vyrábali. A práve v tejto lokalite tohto Mlynského ramena boli uložené v sudoch zvyšky týchto látok po uzavretej výrobe.
Predmetné chemické látky sa vyznačujú veľmi vysokou biologickou aktivitou a tým, že došlo k jej aktivizácii, tak sa dostala podzemná voda do kontaktu s týmito látkami a došlo, dochádza k vyplavovaniu týchto látok, ale aj látok, ktoré vznikajú ako nové zlúčeniny, ktoré vzniknú vlastne vzájomným pôsobením týchto toxínov.
To, že došlo k aktivizácii tejto skládky, nastalo po roku 1992 vplyvom napustenia Vodného diela Gabčíkovo. Chcem na to upozorniť, lebo práve v tomto roku ideme, v úvodzovkách, sláviť 25. výročie Vodného diela Gabčíkovo, a musím povedať, že staré hriechy nás teraz dobiehajú. Pretože v čase, kedy sa vodné dielo stavalo, tak ochranári sme upozorňovali aj na túto skutočnosť, že dôjde napustením vodného diela k zmene režimu podzemných vôd a môže nastať situácia, že podzemné vody dotknú sa týchto skládok. Nie je to len skládka vrakunská, ale sú to aj skládky, ktoré sa nachádzajú v severovýchodnej časti Bratislavy, čiže samotná lokalita chemických závodov, priestor podniku, potom lokalita na Žabom majeri, kde sú tie isté látky uložené a ktoré sú takisto vypaľované, len s tým, že sú vzdialenejšie od toho Žitného ostrova, tak ešte ten kontaminovaný mrak postupuje pomaly, ešte v plnej sile nezasiahol túto vodohospodársku oblasť. Treba povedať nebezpečnosť tohto aspektu.
A prečo hovorím o tom práve tu, na pôde, kde je zákon, ktorý predkladá ministerstvo zdravotníctva? Pretože nehovorím len všeobecne o znečistení podzemnej vody ako nejakom ukazovateli, ktoré dávame niekde na hlásenie na Európsku komisiu, kde chcem popri inom povedať, že hlásenia, ktoré sme dávali, boli mylné a klamlivé a s nepravdivými údajmi, ale tu chcem povedať na tejto pôde a upozorniť pána ministra, že tento aspekt vyplavovania týchto látok do podzemných vôd, ktoré sú využívané ako na pitné účely a v chránených vodohospodárskych; chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov je preto chránená, že je to ako zdroj pitnej vody.
Kvalita podzemnej vody v Žitnom ostrove je zatiaľ na väčšine územia taká vysoká, že prakticky bez akejkoľvek úpravy, respektíve s minimálnou úpravou je použiteľná pre pitné účely. Ak budeme strkať hlavu do piesku a tváriť sa, že sa nič nedeje, tak toto, mrak tohto znečistenia znehodnotí na tisíce rokov alebo trvale znehodnotí tento zdroj podzemnej vody. Piť musíme všetci. Bez vody nemôžme žiť a náklady, ktoré budú potrebné na čistenie tejto podzemnej vody na to, aby mohla byť pitná, budú ďaleko, ďaleko prevyšovať náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sme tomuto znečisteniu predišli. A nie je to, hovorím, len o nákladoch takých priamych, ale treba si uvedomiť, že tieto náklady budú na zdravie, na liečenie zdravia obyvateľstva, pretože ten nebezpečný aspekt, ktorý je v súvislosti s akumuláciou týchto látok do organizmov, čo je vlastne nebezpečné pri dlhodobom používaní a vystavení ich vplyvu, dochádza vlastne ku koncentrovaniu v mikroorganizmoch, ako aj vyšších organizmoch, ktoré sú súčasťou potravinového reťazca. Preto spoliehať sa na to, že to obrovské množstvo podzemnej vody, dôjde k rozptýleniu týchto látok, že dôjde k zníženiu koncentrácie, tak je faloš a je to len zatváranie očí pred realitou.
Chcem zhrnúť riziká vplyvu skládky na zdravie. Čiže je to, je tuná preukázaná aktuálnosť rizika pre biologické organizmy v kontaktnej zóne i riziká šírenia sa znečistenou podzemnou vodou. Niektoré látky už dnes významne ohrozujú kvalitu vody v oblasti Vrakune, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej do Žitného ostrova. V súčasnosti je už mrak zaevidovaný vo vzdialenosti 5 km od skládky. Môže to byť už ďalej, pretože ten monitoring nebol ešte ukončený.
Vo vyjadrení Bratislavskej vodárenskej spoločnosti sa geologička vyjadrila: "zatiaľ nie sú vodárenské zdroje ohrozené", to však znamená, že zatiaľ ten mrak ku nim neprišiel, ale ten smer prúdenia podzemnej vody je zjavný a to ohrozenie vodárenských zdrojov najmä v Jelke a tých domácich vodárenských zdrojov je tuná jednoznačné.
Postupujúce znečistenie znehodnocuje na desiatky rokov obrovské objemy pitnej vody v chránenej vodohospodárskej oblasti, navyše v ceste prúdenia podzemnej vody z oblasti skládky sú osídlené oblasti, kde obyvatelia používajú podzemné vody na zavlažovanie, prípadne aj na pitné účely. Tu chcem povedať to, že na zavlažovanie, tiež v rámci diskusií sa hovorilo o tom, že ministerstvo zdravotníctva nemá nič s vodou na zavlažovanie. No, myslím si, že má, ak sa zavlažuje rastlina, ktorá sa dostane, je súčasťou budúceho nejakého potravinového reťazca. Čiže či je to pre poľnohospodárov, ktorí vo veľkom zavlažujú a používajú podzemnú vodu na zálievku, alebo sú to aj tí individuálni vlastníci, ktorí zalievajú takouto vodou podzemnou svoju zeleninu a v dobrej viere ju konzumujú.
Zhrniem zdravotné riziká. Čiže najrizikovejšie je okrem požitia koreňovej a listovej zeleniny dopestovanej na lokalite pitie podzemnej vody. Zvýšené sú aj potenciálne riziká plynúce zo sprchovania pri využívaní detí v rodinných domoch, respektíve pre účely bazénov, potom ďalšie, vplyvom vzájomného pôsobenia kontaminantov a toxínov, ktoré sú dnes neidentifikované a ich ohrozenie je vlastne dlhodobo ohrozujúce zdravie obyvateľov dotknutých oblastí.
Chcem pre úplnosť uviesť, že v apríli tohto roku ministerstvo životného prostredia vyhlásilo verejné obstarávanie na realizátora sanácie skládky Vrakuňa, kde ide o sanáciu samotného telesa. Vybrala sa forma sanácie kapsulácia, to znamená na mieste, že nebude skládka vyvezená, ale bude tzv. obetónovaná a bude z nej odčerpávaná voda, ktorá by sa tam mohla vyskytovať, tak, aby sa eliminovalo vyplavovanie znečistenia do okolia. Tu však treba povedať, že tá kapsulácia nebude stopercentne účinná, jednoducho to sa nedá tak spraviť v tých geologických podmienkach, čiže to vyplavovanie jednak bude trvalé, i keď v menších koncentráciách, a druhá vec je, že už to samotné okolie je tak znečistené, že bude trvať tiež stovky rokov, pokým sa to znečistenie odtiaľ vyplaví.
Informácie, ktoré som teraz čítala, sú z materiálu, ktorý je pripravený na rokovanie zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja teraz v piatok, ktoré by malo o tejto veci tiež rokovať, lebo sa chce aktívne do tohto zapojiť a najmä z toho titulu, že v materiáloch, ktoré ministerstvo životného prostredia pripravilo, sa vychádzalo z ukazovateľov, ktoré sú v nariadení vlády, v budúcej vyhláške a ktoré nedefinuje všetky možné chemické znečistenia, ktoré tam môžu byť. A vyrobilo sa pátranie po tých látkach, aby sa identifikovali, aké druhy znečistenia tam majú byť, aké druhy znečistenia sa potom následne majú hľadať v zdrojoch pitnej vody samotného Žitného ostrova. V tomto smere Bratislavský samosprávny kraj chce spolu s vedcami z Akadémie vied a z Univerzity Komenského pristúpiť k projektu, ktorý by napomohol vyhľadávaniu celého toho spektra znečisťujúcich látok, ktoré by následne mali napomôcť hygienikovi, pretože tak smeruje môj pozmeňovací návrh, hygienikovi, ktorý by mal právo a povinnosť monitorovať tieto látky, aby ich ľudia nepožívali. A keď sa takéto látky budú vyskytovať v miestach, kde ľudia môžu túto vodu požívať, aby boli upozornení, že tak nemajú konať, lebo si poškodzujú svoje zdravie.
Alarmujúcu situáciu chcem dokumentovať aj na komunikácii medzi Úradom verejného zdravotníctva a ministerstvom životného prostredia, nebudem čítať celú, ale vypichnem len jednotlivé vety, ktoré sa v tej komunikácii opakujú, kde sa píše, že Úrad verejného zdravotníctva nezodpovedá za kvalitu podzemnej vody zo súkromných studní a táto zodpovednosť zostáva na vlastníkoch pozemkov a studní, odkiaľ sa voda čerpá. Áno, to je pravda, že tí ľudia, ak raz majú súhlas, že, a v dobrej viere čerpajú vodu vo vodohospodárskom chránenom území a zrazu tam príde toxický mrak, tak mali by byť o tom upovedomení, majú na to svoje zákonne právo garantované v ústave, aby o tomto vedeli, a mali by, Úrad verejného zdravotníctva by ich mal proaktívne informovať.
Ďalšia veta ohľadom vody, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti kontaminovanej skládky v mestskej časti Vrakuňa, v lokalite, ktorá je mimo tohto chráneného, vodohospodárskej oblasti. Píšu: "Posúdenie používania na polievanie poľnohospodárskych plodín nie je v pôsobnosti orgánu verejného zdravotníctva." Čiže v podstate im je jedno, že tí ľudia takouto vodou môžu polievať potra..., lát..., teda zeleninu, ktorú potom požívajú.
Potom je tu list, kde minister životného prostredia píše poslancovi mestského zastu..., pardon, poslancovi Európskeho parlamentu pánu Štefancovi, kde sa on dotazoval a píše, že "ministerstvo životného prostredia v súvislosti s predmetnou environmentálnou záťažou oslovilo Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, v ktorého kompetencii je obmedzenie alebo zakázanie užívania vody z domových studní". Tak na jednom mieste úrad hovorí, nie je to v našej kompetencii, ministerstvo životného prostredia je v mienke, že je to v kompetencii. Čiže určite nejaký problém, pán minister, tuná je a buď je to v zlej aplikácii súčasného zákona, vy hovoríte, že je tam tá možnosť aj v súčasnom zákone. Ja si myslím, že pre to, že na Slovensku sú stovky environmentálnych záťaží, by sa hodilo, aby tá kompetencia bola v tom zákone explicitne uvedená a nie, aby každý hygienik si vysvetľoval tie možnosti a povinnosti podľa seba.
Takže som sa dostala vlastne teraz k tomu svojmu pozmeňovaciemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý by som teraz prečítala.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Anny Zemanovej a Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 425).
1. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 4 ods. 1 písm. g) sa slová "§ 12 ods. 7" nahrádzajú slovami "§ 12 ods. 8"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Vzhľadom na doplnenie nového odseku 6 do § 12 a nadväzujúce prečíslovanie odsekov v § 12 je potrebné upraviť v § 4 vnútorný odkaz. Ide o legislatívno-technickú úpravu.
2. V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
"e) opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku pôsobenia vplyvov znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Dopĺňajú sa kompetencie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pre oblasť environmentálnych záťaží. Uvedená zmena je potrebná z dôvodu, že v niektorých prípadoch environmentálnych záťaží dochádza v dôsledku vyplavovania znečisťujúcich a škodlivých látok k znečisteniu podzemných vôd, ktoré sú využívané na pitné účely. Vyplavované látky nie sú v zozname sledovaných chemických ukazovateľov a je potrebné rozšíriť kompetenciu úradu, aby mohol v konkrétnych prípadoch uložiť špecifické opatrenia. Ide napríklad o šírenie kontaminovaného mraku z vrakunskej skládky do chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Veľmi zlá situácia je aj na východe Slovenska, kde sa do podzemných vôd dostávajú znečisťujúce látky z environmentálnej záťaže z bývalej prevádzky Chemko Strážske. Z uvedeného dôvodu už boli odstavené niektoré vodárenské zdroje a obmedzené užívanie Zemplínskej Šíravy.
3. V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"12. V § 12 sa za ods. 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku pôsobenia vplyvov znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže sú:
a) zabezpečenie dostatočného množstva zdravotne bezpečnej pitnej vody,
b) monitorovanie zdravotného stavu ľudí s cieľom identifikácie a analýzy faktorov ovplyvňujúcich vznik chorôb,
c) zákaz používania podzemnej vody na pitné účely,
d) zákaz alebo obmedzenie používania podzemnej vody na závlahy,
e) zvýšenie rozsahu alebo početnosti monitorovania ukazovateľov pitnej vody alebo doplnenie monitorovania ukazovateľov pitnej vody."."
Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Uvedená zmena súvisí s vyšpecifikovaním bodu 1.
Pán spravodajca, tu by som chcela poprosiť o, preklep sa stal v návrhu, že teraz ďalší bod je bod 4 a vlastne bod 4 je bodom 5, je to len taká preklepová chyba, tak keby ste boli taký láskavý pri hlasovaní, keďže budem, chcem poprosiť o oddelené hlasovanie o každom bode, tak je tých bodov 5.
Čiže bod 4. V čl. I v bode 21 § 17 ods. 5 v úvodnej vete sa za slová "epidemiologickú situáciu" vkladajú slová "alebo vplyv znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže".
Odôvodnenie: Uvedená zmena súvisí s vyšpecifikovaním bodu 1.
Čiže teraz ten bod 5. V čl. I bode 22 § 17a ods. 1 písm. b) sa bodka na konci vypúšťa a pripájajú sa tieto slová: "okrem používania pitnej vody z verejného vodovodu ako odberateľ", odkaz 24ca.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24ca znie:
"§ 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z."
Odôvodnenie: Je potrebné jednoznačné vymedzenie pojmu "dodávateľ pitnej vody", ktorý pri súčasnom navrhovanom znení zahŕňa aj odberateľa pitnej vody z verejného vodovodu a ukladá mu povinnosti priameho dodávateľa pitnej vody. Návrh zosúlaďuje znenie s definíciou odberateľa pitnej vody z verejného vodovodu definovanom v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Ďakujem pekne za pozornosť, pán podpredseda, skončila som.
Vystúpenie v rozprave
10.5.2017 o 18:16 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa vyjadrila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane a podpore, rozvoji verejného zdravia. Chcem sa v úvode poďakovať za konštruktívnu diskusiu – či na pôde výboru pre zdravotníctvo, ale aj s pánom ministrom – a snahu porozumieť si a hľadať riešenia, ktoré možno nájdeme aj mimo legislatívneho nejakého procesu s cieľom teda naozaj chrániť zdravie našich obyvateľov.
Teraz konkrétne k návrhu zákona by som sa chcela vyjadriť. Oceňujem v bode 33, že sa okrem teda iných vecí ukladá povinnosť bezodkladne informovať verejnosť, obyvateľstvo v oblasti zásobovania o každej výnimke na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody pre chemické ukazovatele, ak nemožno zásobovanie zabezpečiť inak a nebude ohrozené ich zdravie. Toto je veľmi dôležitá vec, aby teda verejnosť bola proaktívne informovaná v prípade teda, že kvalita pitnej vody, ktorou sú zásobovaní, nespĺňa limity, ale malo by to byť aj v prípade, ak individuálni obyvatelia majú súhlas a majú oficiálne povolené čerpanie pitnej vody z vlastných domových studní v prípade, že to je jediný ich zdroj, a v prípade, že je známe, že nejaké znečistenie podzemných vôd, ktoré tam predtým nebolo a dostalo sa, môže sa dostať do ich studní, ktoré na takýto účel používajú, aby boli proaktívne zo strany orgánov ministerstva zdravotníctva taktiež upozornení a netýkalo sa to len zásobovania ako cez verejné zásobovanie pitnej vody.
Taktiež oceňujem, že ste si osvojili jednu z mojich pripomienok a v bode 36 sa upresnil pojem dodávateľ, ako aj povinnosti pre vlastníkov bytových a nebytových budov a spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože takto, ako je to teraz naformulované v spoločnej správe, je tá dikcia jednoznačná a verím, že tie aplikačné ťažkosti, na ktoré som upozorňovala vo výbore, tak nenastanú. S týmito pozmeňovákmi sa aj pre nás stáva tento návrh zákona akceptovateľný.
Mám pripravený pozmeňovací doplňujúci návrh, ktorý predkladám spolu s poslankyňou Janou Cigánikovou a ktorý hovorí o doplnení kompetencií pre Úrad verejného zdravotníctva v prípade, že podzemné vody, ktoré sa využívajú pre účely, využitia pre pitné účely, môžu byť znečistené z nejakých environmentálnych záťaží, ktoré sú evidované a známe. O čo ide a prečo? Takže tým mojím pozmeňovákom sa dopĺňajú kompetencie úradu, kde je zmena z môjho pohľadu potrebná z toho dôvodu, že v niektorých prípadoch environmentálnych záťaží dochádza v dôsledku vyplavovania znečisťujúcich a škodlivých látok k znečisteniu podzemných vôd, ktoré sú využívané na pitné účely. Vyplavované látky môžu byť iné charakterom chemickým, ako sú zadefinované v súčasnom nariadení vlády, ktoré má byť nahradené vyhláškou, ktoré by malo mať ministerstvo, teda hygienik právo rozšíriť tieto ukazovatele v prípade, že na základe poznania týchto environmentálnych záťaží by mohlo dôjsť k znehodnoteniu zdrojov pitnej vody, či pre verejné, ale aj pre súkromné využívanie.
Ten samotný pozmeňujúci návrh potom prečítam v ďalšom, ale chcela by som deklarovať nevyhnutnosť tú situáciu riešiť na konkrétnom príklade, ktorý je teraz mimoriadne živý a ktorý môže byť takým vlastne prototypom toho, že situácia, ktorá sa na Slovensku môže vyskytovať na viacerých miestach, je naozaj alarmujúca a treba sa s ňou nejako vysporiadať. Môj pohľad je, že by bolo dobré, keby to bolo aj v legislatíve. Ak však pán minister nájde aj riešenia, ktoré budú možno aj rýchlejšie v rámci kontroly výkonu Úradu pre verejné zdravotníctvo a nejaké spoločné cesty a riešenia pre aplikáciu v praxi, tak, samozrejme, budem rada, ak môj príspevok k tomu prispeje.
Ale chcela by som vás informovať o tom na príklade tzv. vrakunskej skládky. O čo ide? Tejto problematike sa nevenujem len ako poslankyňa Národnej rady a tímlíderka pre životné prostredie, ale aj ako poslankyňa Bratislavského samosprávneho kraja, kde sa tzv. vrakunská skládka nachádza a nielen samotná skládka, ale aj znečistenie, ktoré pochádza z nej a ktoré sa v masívnej miere dostáva už do podzemných vôd Žitného ostrova, ktorý vieme a poznáme, že je to vlastne chránená vodohospodárska oblasť, ktorá je zásobárňou pitnej vody – zatiaľ ešte pitnej vody – pre takmer 13 mil. obyvateľov.
A trošku vás uvediem do problematiky tejto záťaže, aby sme vedeli, že nakoľko je to závažné. Táto environmentálna záťaž vlastne má pôvod už v roku 1873, kedy bola do koryta Mlynského ramena Dunaja odvádzaná odpadová voda z chemickej výroby v Dynamitke. Oficiálne bola skládka zriadená v roku 1966 a využívaná do roku 1979 na ukladanie chemického odpadu z Chemických závodov Juraja Dimitrova. Táto lokalita predstavuje územie znečistené odpadom, zdrojom ktorého bol chemický priemysel zameraný na výrobu herbicídov, pesticídov, insekticídov a gumárenských chemikálií, avšak pôvodne aj bojových látok, ktoré sa v tejto Dynamitke v minulosti vyrábali. A práve v tejto lokalite tohto Mlynského ramena boli uložené v sudoch zvyšky týchto látok po uzavretej výrobe.
Predmetné chemické látky sa vyznačujú veľmi vysokou biologickou aktivitou a tým, že došlo k jej aktivizácii, tak sa dostala podzemná voda do kontaktu s týmito látkami a došlo, dochádza k vyplavovaniu týchto látok, ale aj látok, ktoré vznikajú ako nové zlúčeniny, ktoré vzniknú vlastne vzájomným pôsobením týchto toxínov.
To, že došlo k aktivizácii tejto skládky, nastalo po roku 1992 vplyvom napustenia Vodného diela Gabčíkovo. Chcem na to upozorniť, lebo práve v tomto roku ideme, v úvodzovkách, sláviť 25. výročie Vodného diela Gabčíkovo, a musím povedať, že staré hriechy nás teraz dobiehajú. Pretože v čase, kedy sa vodné dielo stavalo, tak ochranári sme upozorňovali aj na túto skutočnosť, že dôjde napustením vodného diela k zmene režimu podzemných vôd a môže nastať situácia, že podzemné vody dotknú sa týchto skládok. Nie je to len skládka vrakunská, ale sú to aj skládky, ktoré sa nachádzajú v severovýchodnej časti Bratislavy, čiže samotná lokalita chemických závodov, priestor podniku, potom lokalita na Žabom majeri, kde sú tie isté látky uložené a ktoré sú takisto vypaľované, len s tým, že sú vzdialenejšie od toho Žitného ostrova, tak ešte ten kontaminovaný mrak postupuje pomaly, ešte v plnej sile nezasiahol túto vodohospodársku oblasť. Treba povedať nebezpečnosť tohto aspektu.
A prečo hovorím o tom práve tu, na pôde, kde je zákon, ktorý predkladá ministerstvo zdravotníctva? Pretože nehovorím len všeobecne o znečistení podzemnej vody ako nejakom ukazovateli, ktoré dávame niekde na hlásenie na Európsku komisiu, kde chcem popri inom povedať, že hlásenia, ktoré sme dávali, boli mylné a klamlivé a s nepravdivými údajmi, ale tu chcem povedať na tejto pôde a upozorniť pána ministra, že tento aspekt vyplavovania týchto látok do podzemných vôd, ktoré sú využívané ako na pitné účely a v chránených vodohospodárskych; chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov je preto chránená, že je to ako zdroj pitnej vody.
Kvalita podzemnej vody v Žitnom ostrove je zatiaľ na väčšine územia taká vysoká, že prakticky bez akejkoľvek úpravy, respektíve s minimálnou úpravou je použiteľná pre pitné účely. Ak budeme strkať hlavu do piesku a tváriť sa, že sa nič nedeje, tak toto, mrak tohto znečistenia znehodnotí na tisíce rokov alebo trvale znehodnotí tento zdroj podzemnej vody. Piť musíme všetci. Bez vody nemôžme žiť a náklady, ktoré budú potrebné na čistenie tejto podzemnej vody na to, aby mohla byť pitná, budú ďaleko, ďaleko prevyšovať náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sme tomuto znečisteniu predišli. A nie je to, hovorím, len o nákladoch takých priamych, ale treba si uvedomiť, že tieto náklady budú na zdravie, na liečenie zdravia obyvateľstva, pretože ten nebezpečný aspekt, ktorý je v súvislosti s akumuláciou týchto látok do organizmov, čo je vlastne nebezpečné pri dlhodobom používaní a vystavení ich vplyvu, dochádza vlastne ku koncentrovaniu v mikroorganizmoch, ako aj vyšších organizmoch, ktoré sú súčasťou potravinového reťazca. Preto spoliehať sa na to, že to obrovské množstvo podzemnej vody, dôjde k rozptýleniu týchto látok, že dôjde k zníženiu koncentrácie, tak je faloš a je to len zatváranie očí pred realitou.
Chcem zhrnúť riziká vplyvu skládky na zdravie. Čiže je to, je tuná preukázaná aktuálnosť rizika pre biologické organizmy v kontaktnej zóne i riziká šírenia sa znečistenou podzemnou vodou. Niektoré látky už dnes významne ohrozujú kvalitu vody v oblasti Vrakune, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej do Žitného ostrova. V súčasnosti je už mrak zaevidovaný vo vzdialenosti 5 km od skládky. Môže to byť už ďalej, pretože ten monitoring nebol ešte ukončený.
Vo vyjadrení Bratislavskej vodárenskej spoločnosti sa geologička vyjadrila: "zatiaľ nie sú vodárenské zdroje ohrozené", to však znamená, že zatiaľ ten mrak ku nim neprišiel, ale ten smer prúdenia podzemnej vody je zjavný a to ohrozenie vodárenských zdrojov najmä v Jelke a tých domácich vodárenských zdrojov je tuná jednoznačné.
Postupujúce znečistenie znehodnocuje na desiatky rokov obrovské objemy pitnej vody v chránenej vodohospodárskej oblasti, navyše v ceste prúdenia podzemnej vody z oblasti skládky sú osídlené oblasti, kde obyvatelia používajú podzemné vody na zavlažovanie, prípadne aj na pitné účely. Tu chcem povedať to, že na zavlažovanie, tiež v rámci diskusií sa hovorilo o tom, že ministerstvo zdravotníctva nemá nič s vodou na zavlažovanie. No, myslím si, že má, ak sa zavlažuje rastlina, ktorá sa dostane, je súčasťou budúceho nejakého potravinového reťazca. Čiže či je to pre poľnohospodárov, ktorí vo veľkom zavlažujú a používajú podzemnú vodu na zálievku, alebo sú to aj tí individuálni vlastníci, ktorí zalievajú takouto vodou podzemnou svoju zeleninu a v dobrej viere ju konzumujú.
Zhrniem zdravotné riziká. Čiže najrizikovejšie je okrem požitia koreňovej a listovej zeleniny dopestovanej na lokalite pitie podzemnej vody. Zvýšené sú aj potenciálne riziká plynúce zo sprchovania pri využívaní detí v rodinných domoch, respektíve pre účely bazénov, potom ďalšie, vplyvom vzájomného pôsobenia kontaminantov a toxínov, ktoré sú dnes neidentifikované a ich ohrozenie je vlastne dlhodobo ohrozujúce zdravie obyvateľov dotknutých oblastí.
Chcem pre úplnosť uviesť, že v apríli tohto roku ministerstvo životného prostredia vyhlásilo verejné obstarávanie na realizátora sanácie skládky Vrakuňa, kde ide o sanáciu samotného telesa. Vybrala sa forma sanácie kapsulácia, to znamená na mieste, že nebude skládka vyvezená, ale bude tzv. obetónovaná a bude z nej odčerpávaná voda, ktorá by sa tam mohla vyskytovať, tak, aby sa eliminovalo vyplavovanie znečistenia do okolia. Tu však treba povedať, že tá kapsulácia nebude stopercentne účinná, jednoducho to sa nedá tak spraviť v tých geologických podmienkach, čiže to vyplavovanie jednak bude trvalé, i keď v menších koncentráciách, a druhá vec je, že už to samotné okolie je tak znečistené, že bude trvať tiež stovky rokov, pokým sa to znečistenie odtiaľ vyplaví.
Informácie, ktoré som teraz čítala, sú z materiálu, ktorý je pripravený na rokovanie zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja teraz v piatok, ktoré by malo o tejto veci tiež rokovať, lebo sa chce aktívne do tohto zapojiť a najmä z toho titulu, že v materiáloch, ktoré ministerstvo životného prostredia pripravilo, sa vychádzalo z ukazovateľov, ktoré sú v nariadení vlády, v budúcej vyhláške a ktoré nedefinuje všetky možné chemické znečistenia, ktoré tam môžu byť. A vyrobilo sa pátranie po tých látkach, aby sa identifikovali, aké druhy znečistenia tam majú byť, aké druhy znečistenia sa potom následne majú hľadať v zdrojoch pitnej vody samotného Žitného ostrova. V tomto smere Bratislavský samosprávny kraj chce spolu s vedcami z Akadémie vied a z Univerzity Komenského pristúpiť k projektu, ktorý by napomohol vyhľadávaniu celého toho spektra znečisťujúcich látok, ktoré by následne mali napomôcť hygienikovi, pretože tak smeruje môj pozmeňovací návrh, hygienikovi, ktorý by mal právo a povinnosť monitorovať tieto látky, aby ich ľudia nepožívali. A keď sa takéto látky budú vyskytovať v miestach, kde ľudia môžu túto vodu požívať, aby boli upozornení, že tak nemajú konať, lebo si poškodzujú svoje zdravie.
Alarmujúcu situáciu chcem dokumentovať aj na komunikácii medzi Úradom verejného zdravotníctva a ministerstvom životného prostredia, nebudem čítať celú, ale vypichnem len jednotlivé vety, ktoré sa v tej komunikácii opakujú, kde sa píše, že Úrad verejného zdravotníctva nezodpovedá za kvalitu podzemnej vody zo súkromných studní a táto zodpovednosť zostáva na vlastníkoch pozemkov a studní, odkiaľ sa voda čerpá. Áno, to je pravda, že tí ľudia, ak raz majú súhlas, že, a v dobrej viere čerpajú vodu vo vodohospodárskom chránenom území a zrazu tam príde toxický mrak, tak mali by byť o tom upovedomení, majú na to svoje zákonne právo garantované v ústave, aby o tomto vedeli, a mali by, Úrad verejného zdravotníctva by ich mal proaktívne informovať.
Ďalšia veta ohľadom vody, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti kontaminovanej skládky v mestskej časti Vrakuňa, v lokalite, ktorá je mimo tohto chráneného, vodohospodárskej oblasti. Píšu: "Posúdenie používania na polievanie poľnohospodárskych plodín nie je v pôsobnosti orgánu verejného zdravotníctva." Čiže v podstate im je jedno, že tí ľudia takouto vodou môžu polievať potra..., lát..., teda zeleninu, ktorú potom požívajú.
Potom je tu list, kde minister životného prostredia píše poslancovi mestského zastu..., pardon, poslancovi Európskeho parlamentu pánu Štefancovi, kde sa on dotazoval a píše, že "ministerstvo životného prostredia v súvislosti s predmetnou environmentálnou záťažou oslovilo Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, v ktorého kompetencii je obmedzenie alebo zakázanie užívania vody z domových studní". Tak na jednom mieste úrad hovorí, nie je to v našej kompetencii, ministerstvo životného prostredia je v mienke, že je to v kompetencii. Čiže určite nejaký problém, pán minister, tuná je a buď je to v zlej aplikácii súčasného zákona, vy hovoríte, že je tam tá možnosť aj v súčasnom zákone. Ja si myslím, že pre to, že na Slovensku sú stovky environmentálnych záťaží, by sa hodilo, aby tá kompetencia bola v tom zákone explicitne uvedená a nie, aby každý hygienik si vysvetľoval tie možnosti a povinnosti podľa seba.
Takže som sa dostala vlastne teraz k tomu svojmu pozmeňovaciemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý by som teraz prečítala.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Anny Zemanovej a Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 425).
1. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 4 ods. 1 písm. g) sa slová "§ 12 ods. 7" nahrádzajú slovami "§ 12 ods. 8"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Vzhľadom na doplnenie nového odseku 6 do § 12 a nadväzujúce prečíslovanie odsekov v § 12 je potrebné upraviť v § 4 vnútorný odkaz. Ide o legislatívno-technickú úpravu.
2. V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
"e) opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku pôsobenia vplyvov znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Dopĺňajú sa kompetencie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pre oblasť environmentálnych záťaží. Uvedená zmena je potrebná z dôvodu, že v niektorých prípadoch environmentálnych záťaží dochádza v dôsledku vyplavovania znečisťujúcich a škodlivých látok k znečisteniu podzemných vôd, ktoré sú využívané na pitné účely. Vyplavované látky nie sú v zozname sledovaných chemických ukazovateľov a je potrebné rozšíriť kompetenciu úradu, aby mohol v konkrétnych prípadoch uložiť špecifické opatrenia. Ide napríklad o šírenie kontaminovaného mraku z vrakunskej skládky do chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Veľmi zlá situácia je aj na východe Slovenska, kde sa do podzemných vôd dostávajú znečisťujúce látky z environmentálnej záťaže z bývalej prevádzky Chemko Strážske. Z uvedeného dôvodu už boli odstavené niektoré vodárenské zdroje a obmedzené užívanie Zemplínskej Šíravy.
3. V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"12. V § 12 sa za ods. 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku pôsobenia vplyvov znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže sú:
a) zabezpečenie dostatočného množstva zdravotne bezpečnej pitnej vody,
b) monitorovanie zdravotného stavu ľudí s cieľom identifikácie a analýzy faktorov ovplyvňujúcich vznik chorôb,
c) zákaz používania podzemnej vody na pitné účely,
d) zákaz alebo obmedzenie používania podzemnej vody na závlahy,
e) zvýšenie rozsahu alebo početnosti monitorovania ukazovateľov pitnej vody alebo doplnenie monitorovania ukazovateľov pitnej vody."."
Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Uvedená zmena súvisí s vyšpecifikovaním bodu 1.
Pán spravodajca, tu by som chcela poprosiť o, preklep sa stal v návrhu, že teraz ďalší bod je bod 4 a vlastne bod 4 je bodom 5, je to len taká preklepová chyba, tak keby ste boli taký láskavý pri hlasovaní, keďže budem, chcem poprosiť o oddelené hlasovanie o každom bode, tak je tých bodov 5.
Čiže bod 4. V čl. I v bode 21 § 17 ods. 5 v úvodnej vete sa za slová "epidemiologickú situáciu" vkladajú slová "alebo vplyv znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže".
Odôvodnenie: Uvedená zmena súvisí s vyšpecifikovaním bodu 1.
Čiže teraz ten bod 5. V čl. I bode 22 § 17a ods. 1 písm. b) sa bodka na konci vypúšťa a pripájajú sa tieto slová: "okrem používania pitnej vody z verejného vodovodu ako odberateľ", odkaz 24ca.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24ca znie:
"§ 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z."
Odôvodnenie: Je potrebné jednoznačné vymedzenie pojmu "dodávateľ pitnej vody", ktorý pri súčasnom navrhovanom znení zahŕňa aj odberateľa pitnej vody z verejného vodovodu a ukladá mu povinnosti priameho dodávateľa pitnej vody. Návrh zosúlaďuje znenie s definíciou odberateľa pitnej vody z verejného vodovodu definovanom v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Ďakujem pekne za pozornosť, pán podpredseda, skončila som.
Rozpracované
18:41
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:41
Natália GrausováĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
10.5.2017 o 18:41 hod.
MUDr.
Natália Grausová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem pani poslankyne Zemanovej spýtať, že keď budú povedzme schválené tieto vaše pozmeňujúce návrhy, či budete pokladať potom tento zákon za prijateľný a že či by teda možno nebolo lepšie možno ho teda preložiť alebo počkať s ním.
Ďakujem.
Rozpracované
18:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:42
Štefan ZelníkĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
10.5.2017 o 18:42 hod.
MUDr. PhD.
Štefan Zelník
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem oceniť vystúpenie pani poslankyne, pani kolegyne, pretože naozaj z toho vystúpenia je vidieť, že sa dlhodobo s tým zaoberá, dobre pozná túto problematiku a zúčastnila sa aj výboru pre zdravotníctvo, kde bola okolo toho diskusia. A to, čo sme dostali odpoveď z Úradu verejného zdravotníctva, bola, že túto kompetenciu úrad má. Na monitorovaní spodných vôd ale túto kompetenciu má aj ministerstvo životného prostredia a zrejme asi tu dochádza ku problému komunikácie medzi ministerstvom životného prostredia a Úradom verejného zdravotníctva. A ja som prisľúbil pani poslankyni, že z iniciatívy predsedu výboru urobíme jedno stretnutie, možno ešte počas tejto schôdze, aby sme si pozvali zástupcov ministerstva životného prostredia a Úradu verejného zdravotníctva, pretože my naozaj môžeme schváliť čokoľvek do zákona, ak je tam chyba komunikácie a niektorí tí ľudia si neplnia svoju povinnosť, teda povieme o konkrétnom príklade, napríklad o tej vrakunskej skládke. A pani poslankyňa, keďže je v tom naozaj dobrá, je v tom doma, tak budeme radi, keď na tom výbore sa zúčastní, aby úradníci priamo povedali, keď takáto situácia nastane, kto čo má robiť, aby sme na praktickom príklade si to urobili takú malú generálku a ak naozaj tam takáto potreba v zákone je, ešte doplniť nejakú kompetenciu neni potom problém. Ale zatiaľ tá vedomosť od pracovníkov Úradu verejného zdravotníctva je taká, že momentálne zákon to rieši a toto, čo predkladá pani poslankyňa v dobrej viere, by bola len duplicita toho, čo už zákon obsahuje.
Ďakujem.
Rozpracované
18:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:44
Viera DubačováĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
10.5.2017 o 18:44 hod.
Mgr. art.
Viera Dubačová
Videokanál poslanca
No, ja sa chcem veľmi pekne poďakovať pani kolegyni Zemanovej, pretože si myslím, že naozaj tu je veľmi jasne treba zadefinovať zodpovednosť za kvalitu pitnej vody, pretože ľudia majú zákonné právo a hlavne ľudia v rizikových oblastiach majú byť jednak upozornení. A na druhej strane ďakujem aj pánovi kolegovi Zelníkovi, že sám pomenoval, že Úrad verejného zdravotníctva slabo komunikuje s úradom životného prostredia. Pretože naozaj sme našli lokality, ktoré sú ohrozené, ktoré spomínala aj pani kolegyňa. My nemáme výskumy z tých lokalít, my nevieme, ako dlhodobo vlastne tam je ten vplyv, aké sú výsledky výskumov napríklad na deti, na vývoj a podobne. Takže ja veľmi oceňujem a podporujem.
Ďakujem.
Rozpracované
18:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:45
Anna ZemanováA ďakujem, keď si nájdeme ten, že zadefinujeme si ten cieľ, čo chceme dosiahnuť, ak sa dosiahne takouto formou, budem rada, ak sa ukáže, že potvrdia moje slová, tak verím, že keď prídem následne s poslaneckým návrhom, že takýto poslanecký návrh potom bude prijatý, ak sa zadefinuje, že naozaj tá legislatívna zmena bola potrebná. Ale bola by som radšej, keby, samozrejme, ste akceptovali moje návrhy a bola už schválená v rámci tohto čítania.
Ďakujem vám pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
10.5.2017 o 18:45 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vzhľadom na to, že vlastne už v spoločnej správe sa viacero tých mojich podnetov objavilo, tak aj v tej podobe, ako je vládny návrh predložený, tak je pre nás akceptovateľný, lebo sa odstránili niektoré zásadné veci, ktoré boli proste takým tým KO, že nebudeme hlasovať. Ale tým, že hlavne ten dodávateľ pitnej vody sa vyriešil, to bola taká zásadná vec, aj upravili sa tie spoločenstvá vlastníkov. No a táto otázka, ja budem rada, keď sa to dostane do zákona, avšak aj keď bude výsledkom stretnutie na výbore, kde sa veci preberú, kde sa ujasnia kompetencie, kde pán minister v rozhovore pred tým proste má snahu tú situáciu vyjasniť, hľadať riešenie, ak to začne fungovať na základe existujúcej legislatívy, tak sa dosiahol cieľ, pretože pre mňa je cieľ, aby Úrad verejného zdravotníctva aj proaktívne v týchto oblastiach konal a nečakalo sa až na to, že bude identifikované nejaké hromadné poškodenie zdravia a potom sa bude hľadať, aha, však vlastne my tu máme chemicky znečistenú vodu a ľudia si myslia, že pijú pitnú vodu. Pretože naozaj, keď to robí jeden aj druhý, robia to všetci a vlastne nikto. Tomuto treba zabrániť.
A ďakujem, keď si nájdeme ten, že zadefinujeme si ten cieľ, čo chceme dosiahnuť, ak sa dosiahne takouto formou, budem rada, ak sa ukáže, že potvrdia moje slová, tak verím, že keď prídem následne s poslaneckým návrhom, že takýto poslanecký návrh potom bude prijatý, ak sa zadefinuje, že naozaj tá legislatívna zmena bola potrebná. Ale bola by som radšej, keby, samozrejme, ste akceptovali moje návrhy a bola už schválená v rámci tohto čítania.
Ďakujem vám pekne.
Rozpracované
18:47
Ak hovoríme o zákone, o ktorom teraz rokujeme, o zmene zákona o ochrane a podpore rozvoja verejného zdravia, tak v § 12 tohto zákona sa hovorí a sú taxatívne vymenované spôsoby, ktoré určujú konkrétne opatrenia na predchádzanie ochoreniam a bez ohľadu na príčinu alebo pôvod možného vzniku ochorenia. Vôbec to, že by mohla byť pravdepodobnosť vzniku nejakého ochorenia a to, o čom my diskutujeme teraz aj s pani Zemanovou, že viazať to nejak špecificky, keď tam sú presne už tie isté opatrenia napísané, len ešte raz ich zduplikujeme a napíšeme, že keď sa to týka environmentálnej záťaže, nič to nepridá na tom, že sa skvalitní fungovanie Úradu verejného zdravotníctva. Ak raz dnes sú definované tie opatrenia, ktoré sa majú sledovať, tak treba sa pýtať, prečo sa nedodržiava. To znamená, to čo aj povedal pán Zelník, čo navrhujem ja z titulu ministerstva, poďme sa pozrieť na to, ak ministerstvo životného prostredia určilo skládku a nejakú spádovú oblasť alebo mrak, ktoré vôbec hovoria o tom, že sa tam nachádzajú nejaké toxické látky, ktoré môžu mať vplyv na zdravie, tak dnes máme oporu v zákone na to, aby sa sledovali. A treba povedať, že ešte aj priamo v tom § 17 ods. 6 regionálne úrady verejného zdravia môžu rozšíriť monitorovanie ukazovateľov kvality pitnej vody o ďalšie látky, okrem iného aj parazity, mikroorganizmy, ale tie nás nezaujímajú tak v prípade environmentálneho znečistenia, o látky, ktoré neboli ustanovené v tých limitoch, o ktorých hovoríme vo vyhláške, ak existuje odôvodnené podozrenie, že v určitých koncentráciách môžu predstavovať riziko ohrozenia zdravia ľudí.
To znamená, áno, tu sa treba pozrieť na to, že ak je tu problém, dlhodobý problém neriešenia environmentálnych záťaží, lebo tých problémov v oblasti ochrany verejného zdravia je mnoho. Hygiena sa venuje mnohým veciam, majú nejaké kapacity, ale ak je tu úplne jasné, že v tejto otázke a v tejto oblasti je možno zanedbávaná táto činnosť, no tak povedal aj pán predseda výboru, že zvolá zdravotný výbor a pozve aj zástupcov ministerstva životného prostredia, aj hygieny alebo úradu verejného zdravia, aj ministerstva zdravotníctva, pozve aj vás ku konkrétnym problémom, hovoríme o vrakunskej skládke s konkrétnymi otázkami, akým spôsobom sa monitorujú tieto látky, prečo neni rozšírený povedzme zoznam alebo limity o niektoré látky a zároveň ako k tomu pristupuje, aby v kontexte už súčasného znenia zabezpečoval dostatočné počty kvality pitnej vody. Lebo celý ten, teraz nechcem to nazvať rozpor, je v tom, že akokoľvek doplníme čokoľvek do toho zákona, čo už v tom zákone je napísané, s tým neskvalitníme ten výkon verejnej moci, ktorý tu má byť a má zabezpečovať tie úlohy, ktoré zo zákona vyplývajú. O tom to je a ja si myslím, že toto chceme posunúť vpred. Takže len toľko som chcel zareagovať.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Nechcem vás dlho oberať o čas, ale skúsim zareagovať na niektoré veci aj na to, čo pán predseda výboru Zelník povedal. My sme s pani poslankyňou Zemanovou komunikovali a ja si myslím, že nemáme rozpory čo do cieľa, ktorý sa tým sleduje. Skutočne treba povedať, že charakter znečistenia, kvalitu podzemných vôd, je sledovaný ministerstvom životného prostredia. A ak hovoríme o environmentálnych záťažiach, tak tie treba vnímať, že sú veľmi dôležité, bez, samozrejme, bez nejakého komentára, ale treba povedať, že sú len jedným z možných faktorov a dôvodov znečistenia vôd.
Ak hovoríme o zákone, o ktorom teraz rokujeme, o zmene zákona o ochrane a podpore rozvoja verejného zdravia, tak v § 12 tohto zákona sa hovorí a sú taxatívne vymenované spôsoby, ktoré určujú konkrétne opatrenia na predchádzanie ochoreniam a bez ohľadu na príčinu alebo pôvod možného vzniku ochorenia. Vôbec to, že by mohla byť pravdepodobnosť vzniku nejakého ochorenia a to, o čom my diskutujeme teraz aj s pani Zemanovou, že viazať to nejak špecificky, keď tam sú presne už tie isté opatrenia napísané, len ešte raz ich zduplikujeme a napíšeme, že keď sa to týka environmentálnej záťaže, nič to nepridá na tom, že sa skvalitní fungovanie Úradu verejného zdravotníctva. Ak raz dnes sú definované tie opatrenia, ktoré sa majú sledovať, tak treba sa pýtať, prečo sa nedodržiava. To znamená, to čo aj povedal pán Zelník, čo navrhujem ja z titulu ministerstva, poďme sa pozrieť na to, ak ministerstvo životného prostredia určilo skládku a nejakú spádovú oblasť alebo mrak, ktoré vôbec hovoria o tom, že sa tam nachádzajú nejaké toxické látky, ktoré môžu mať vplyv na zdravie, tak dnes máme oporu v zákone na to, aby sa sledovali. A treba povedať, že ešte aj priamo v tom § 17 ods. 6 regionálne úrady verejného zdravia môžu rozšíriť monitorovanie ukazovateľov kvality pitnej vody o ďalšie látky, okrem iného aj parazity, mikroorganizmy, ale tie nás nezaujímajú tak v prípade environmentálneho znečistenia, o látky, ktoré neboli ustanovené v tých limitoch, o ktorých hovoríme vo vyhláške, ak existuje odôvodnené podozrenie, že v určitých koncentráciách môžu predstavovať riziko ohrozenia zdravia ľudí.
To znamená, áno, tu sa treba pozrieť na to, že ak je tu problém, dlhodobý problém neriešenia environmentálnych záťaží, lebo tých problémov v oblasti ochrany verejného zdravia je mnoho. Hygiena sa venuje mnohým veciam, majú nejaké kapacity, ale ak je tu úplne jasné, že v tejto otázke a v tejto oblasti je možno zanedbávaná táto činnosť, no tak povedal aj pán predseda výboru, že zvolá zdravotný výbor a pozve aj zástupcov ministerstva životného prostredia, aj hygieny alebo úradu verejného zdravia, aj ministerstva zdravotníctva, pozve aj vás ku konkrétnym problémom, hovoríme o vrakunskej skládke s konkrétnymi otázkami, akým spôsobom sa monitorujú tieto látky, prečo neni rozšírený povedzme zoznam alebo limity o niektoré látky a zároveň ako k tomu pristupuje, aby v kontexte už súčasného znenia zabezpečoval dostatočné počty kvality pitnej vody. Lebo celý ten, teraz nechcem to nazvať rozpor, je v tom, že akokoľvek doplníme čokoľvek do toho zákona, čo už v tom zákone je napísané, s tým neskvalitníme ten výkon verejnej moci, ktorý tu má byť a má zabezpečovať tie úlohy, ktoré zo zákona vyplývajú. O tom to je a ja si myslím, že toto chceme posunúť vpred. Takže len toľko som chcel zareagovať.
Ďakujem pekne.
Rozpracované