17. schôdza

Vážený pán predseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, vopred sa ospravedlním, ospravedlňujem, ak budem vo svojom vystúpení ostrejšia možno ako v iných prípadoch, ale myslím si, že v tejto veci a najmä z dôvodu, pre ktorý sa, jeden z dôvodov, pre ktorých sa prijíma tento návrh v takomto konaní, a to diaľnica D4, tak mám na to právo. Pretože v procese prípravy tejto diaľnice a na problémy s jej realizáciou a prípravou poukazujem od roku 2008, kedy sa prvýkrát, kedy prvýkrát vzišla myšlienka, že nultý obchvat Bratislavy sa transformuje na diaľnicu a stane sa z neho diaľnica a z toho dôvodu bol vnútený do územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja ako diaľnica, aby sa na výstavbu mohli použiť eurofondy. V tom čase to bolo ešte vlastne prvé programovacie obdobie a takáto teoretická možnosť tam bola, ak sa stane táto diaľnica súčasťou koridoru TEN-T.
To sa nestalo. Samozrejme, bola, táto diaľnica nebola schválená Európskou úniou, aby bola do tejto siete zahrnutá, a to z toho dôvodu, že zjavne táto diaľnica nenapĺňa úmysel, aby vozidlá, pre úmysel, pre ktoré sa diaľnice stavajú.
Ale je treba povedať, že od roku 2009 v územnom pláne Bratislavského samosprávneho kraja aj ostatných dotknutých obcí a miest v územnom pláne je. Čiže hovoriť o tom, že nebola známa trasa, to nie je pravda, pretože tá trasa minimálne v trase koridoru je známa od tohto roku. To znamená, hocikto, kto len trošku sa venuje samospráve, sleduje územné plánovanie, tak mohol investovať do pôdy a od tohto roku si byť istý, že jedného dňa je pravdepodobné, že tú diaľnicu tam nejakým spôsobom štát bude stavať, a nemusel to byť špekulant, mohol to byť obyčajný človek, ktorý trošku rozmýšľa dopredu.
Od tohto roku 2009 prebiehajú rôzne procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie, na jednotlivé úseky, avšak bez toho, aby táto trasa bola posúdená ako strategický dokument, ako v procese SEA. Som vstupovala do týchto procesov, cez Generálnu prokuratúru bola vyslovená aj námietka, že ten proces bol opačný. Aj nakoniec ministerstvo dopravy muselo pristúpiť a dodatočne takýto dokument spracovať, aj bol spracovaný. Tento dokument bol predložený na rokovanie vlády, aby sa doplnila tzv. koncepcia rozvoja, rozvoja diaľnic Slovenskej republiky, doplnok 3, ktorý mal do koncepcie tohto strategického dokumentu túto diaľnicu zahrnúť. Toto bolo z rokovania vlády stiahnuté a, pán minister, do dnešného dňa v oficiálnom dokumente ministerstva diaľnica D4 nefiguruje, ani ten úsek R7-ky. Napriek tomu dochádzalo k vynakladaniu obrovských finančných prostriedkov na ďalšiu prípravu, preprojektovanie a rôzne kadejaké štúdie, ktoré sa snažili zdôvodniť potrebu tej D4-ky, okrem dopravných analýz. Preto hovorím o tom a trvám si na svojom názore, že celá D4-ka v plnom profile tak, ako je povedaná, nesplní účel, na ktorý tieto obrovské prostriedky, takmer dve miliardy, a to ešte nehovoríme o tuneli Karpaty, majú byť vynaložené.
Opýtam sa vás, keď od tohto roku sme vedeli, že tá diaľnica pôjde, prečo sa tam nespravili pozemkové úpravy? Prečo štát nevyužil vlastný nástroj, ktorý mohol stáť ho nula peňazí? Pričom v tejto trase nemuselo byť vyvlastňovanie, mohlo tam byť, mohli tam byť štátne pozemky, keď by sa urobili v rámci pozemkových úprav.
Dodnes sa nepreukázala efektivita tejto trasy. Napriek tomu bol podpísaný projekt PPP. Napriek tomu sa obrovské peniaze plánujú do tzv. tunela Karpaty, ktorý má mať 11 km, je v trase, ktorý je veľmi, značne geologicky náročný. Geologická štúdia je utajená v geofonde, nie je sprístupnená pre ani odbornú, ani širokú verejnosť. Ja ako nielen poslanec, ako odborník, ktorý má prístup do knižnice geofondu, som si žiadala o sprístupnenie tohto dokumentu, mi bol odopretý tento prístup z titulu, že je utajený.
Pýtala som sa pána ministra na hodine otázok, ako je možné, že Národná diaľničná spoločnosť utají takýto dokument, ktorý je alfou a omegou pre posudzovanie tunela? Bolo mi povedané, je to z titulu toho, aby nedochádzalo k špekulatívnym výkupom pozemkov.
Pýtam sa vás, pán minister, ešte raz, akým pozemkom sa vykupuje pod tunelom? Tunel je z jednej diery do druhej diery v kopci, kde nie sú pozemky, pretože pozemky pod kopcom nemajú listy vlastníctva. A všetko po tie portály už je dávno oznámené, je dávno projektované a známe.
A ešte raz vás žiadam z tohto miesta, pán minister, aby bola odtajnená táto štúdia a aby bola sprístupnená s okamžitou platnosťou pre verejnosť. Je to situácia, kedy sa môžu opakovať tragické a ekonomické obrovské škody, podobné, ako sa dejú teraz v tuneli Višňová a v iných. Nepripusťme, aby nemala verejnosť, či široká alebo odborná, informácie o tom, ako sa tam plánuje tento tunel.
Vrátim sa k predmetu, k meritu tejto veci, o ktorej tu dnes hovoríme. Pán minister, toto je úplne obyčajné, prasprosté znárodňovanie. Neprípustné. Od roku 2009 mohlo dôjsť k usporadúvaniu týchto pozemkov a dnes vy idete takýmto spôsobom pošliapavať ľudské práva. Podobne ste konali pri Jaguari. Tam takisto dochádzalo k machináciám s pozemkom, k rozdielnym cenám. Na jednej strane od drobných ľudí sa vykupovali pozemky za malú cenu a potom následne, áno, tam verím tomu, že tá špekulácia bola, pretože umiestnenie Jaguaru nebolo dopredu známe, pretože tam bol znásilnený územný plán, tam boli znásilnené všetky procesy, ktoré, ktoré mali riadne prebehnúť, áno, a tam špekulácie boli. Máte dvojaký meter na ľudí a na snahy, ktoré robí vláda, a ktorá si myslí, že pre ňu zákony neplatia.
Pán minister, takže z môjho pohľadu sú to dve výzvy. Jedna výzva, aby sa tento zákon stiahol. Možno je to volanie o pomoc do pléna, ktoré zrejme nevypočuje, ale naozaj si myslím, že je to protiústavné a nesprávne.
A druhá výzva. Vás vyzývam, aby okamžite bola štúdia geologického prieskumu, pre geologický prieskum pre tunel Karpaty odtajnená v geofonde a sprístupnená pre odbornú verejnosť tak, aby ako každý jeden v čitateľni geofondu mal ju sprístupnenú, aby nemusel chodiť sa doprosovať nejakému projektantovi na, do Národnej diaľničnej spoločnosti a tam ponižujúcim spôsobom študoval takúto dokumentáciu, keď máme na to príslušnú inštitúciu a príslušné konania. Je to absolútne neprípustné, pretože potom dochádzajú takéto špekulácie a nezákonné situácie, ako ste nám navodili teraz.
Ďakujem pekne.

Moja faktická poznámka bude mať dve časti. Jednak rovnako by som chcel, pán minister, vedieť, aký úmysel má vláda, prečo stavia tunel. Tunel je jedna z najdrahších stavieb, aké si vieme predstaviť pri tvorbe dopravnej siete. Ale je tento tunel potrebný? Jeho výstavba je už dávno v rozpore s platným územným plánom Bratislavy. Ale je v súlade, je v súlade so záujmami občanov? Tí na Záhorí sa toho tunela desia, Bratislavčanom na žiadne cestovanie, iba ak na nejaký výletík, neposlúži, na diaľničnú dopravu úplne stačí cesta, ktorá existuje a ktorá odkláňa od Bratislavy dopravu cez tunel, cez most Lafranconi. Máte, prosím, nejaké výpočty, ktoré by ukazovali ratio takej veľkej investície, ako je tunel cez Karpaty?
A jasné, nesúvisí to presne s týmto zákonom, ale k nemu iba pár viet. Naozaj s pozemkami pod diaľnicami sa čachruje, ale tu treba začať zametať od vlastného prahu a konkrétne aj od vašej strany. Ako je to s tými informáciami, ktoré sa nechcú sprístupniť a ktoré sa týkajú pozemkov pod plánovaným obchvatom Bratislavy? Vyjdite transparentne s tým von, keď chcete iných ľudí dostať do nevýhodnej situácie, že hoci pozemok nepredali, tak už sa na ich pozemku začnú nejaké práce. Je to veľmi, veľmi neštandardné.

Dobrý deň všetkým prajem. My sme s pánom ministrom mali možnosť diskutovať na výbore o tom, prečo skrátené legislatívne konanie, prečo nie, možno, že niektoré argumenty, ktoré boli, ktoré tam zazneli, by bolo dobré povedať aj dnes tu v sále, prípadne troška ich rozviesť.
Ja som poukazoval hlavne na to, že áno, ideme tento zákon schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale v prípade samotného zákona je veľmi sporná práve tá ústavnosť, ktorá môže narušiť ten účel, ktorý sa dneska sleduje práve tým zákonom. To znamená, že dneska tu máme naozaj, aby platil od 15., ale ak dneska samotný zákon niekto napadne na Ústavnom súde a požiada o predbežné opatrenia, tak, bohužiaľ, Ústavný súd naozaj môže povedať, že ten zákon platný nebude, prípadne čo sa stane, ak tento zákon nepodpíše prezident.
Skrátené legislatívne konanie sa má diať za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv, slobôd, bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Áno, tu hrozia naozaj hospodárske škody, ako aj sám pán minister povedal, stojíme medzi tými dvoma mlynskými kameňmi. Tie škody boli spomenuté, teda je to v tom odôvodnení, že hrozia, ale potom sa nedozvedáme nijakým spôsobom, z čoho to rezultuje. Zákon je ale postavený na boji proti špekulantom a je to práve pod rúškou nutnosti zefektívnenia procesu povoľovania výstavby samotných diaľnic. Ja si dovolím konštatovať, že áno, tí špekulanti vždy boli, sú a vždycky aj budú. Ale tiež si dovolím upozorniť a nechcem sa ich v žiadnom prípade nijako zastávať, ich konanie v súčasnosti, predpokladám, že nie je v rozpore so žiadnym zákonom. Jednoducho je to iba špekulatívne konanie, ktoré sme my vyhodnotili ako špekulatívne a brzdí nás vo výstavbe diaľnic.
Tak isto ste spomínali na výbore, že takýmto zákonom, ktorý teraz máme v tom skrátenom legislatívnom konaní, by sme vedeli do budúcnosti odradiť od takéhoto podobného konania v iných prípadoch. Ale čo keď ich to neodradí? Tak aj na tom výbore som sa pýtal, kam pôjdeme ďalej. Zbavíme ich svojprávnosti alebo ich rovno zastrelíme? Môžeme to do zákona dať. Sme ústavno, teda zákonodarný výbor. Aj, pán minister, toto je sarkazmus, určite nie je pozmeňovací návrh, ani ho nebudem v žiadnej forme predkladať, ani nebudem pod neho zbierať žiadne podpisy.
Ja sám mám so špekulantmi alebo špekulantom jedným, teda keď ideme podľa tejto definície, jednu osobnú skúsenosť. V roku 2015 sme chystali jeden projekt na využitie geotermálnej vody v Šamoríne, bol tam jeden existujúci vrt. Zašli sme za majiteľom, čo boli kúpele, je to taký liečebný dom a vtedajší riaditeľ, ktorý šéfoval práve tomuto liečebnému ústavu, tak nám dal možnosť využiť ten vrt, pretože oni sami ho využívali iba na pár percent, ale súčasne si zapýtal sumu, ktorá zodpovedala hodnote toho vrtu. Pretože on vedel, že jednoducho k tomu vrtu má ministerstvo zdravotníctva vydané ochranné pásmo, a teda my na tých pozemkoch, ktoré sme mali k dispozícii, bez jeho vrtu takéto využitie tej geotermálnej vody, bohužiaľ, nikdy nezrealizujeme. Projekt nakoniec padol, no a sám pán riaditeľ dneska sedí práve u vás na ministerstve dopravy, bol dneska aj na výbore.
Čiže toľko možno k tým, že kto sú akí špekulanti. Aj keď, samozrejme, toto sa nedá porovnávať k tomu, lebo vtedy tam nebol žiaden štátny záujem, ale ako vidíte, naozaj ľudia zmýšľajú tým smerom, ako čo najlepšie vyťažiť zo súčasnej alebo z momentálnej možnosti.
Už tu bolo veľmi veľa povedané, nebudem zbytočne naťahovať tú rozpravu, ale chcem povedať, že áno, tento zákon, ktorý ide do toho skráteného legislatívneho konania, my nechceme poprieť to, že tí ľudia čakajú a majú právo na tú diaľnicu. My chceme iba upozorniť naozaj na to, že ak budeme takýmto spôsobom ohýbať zákony, v tomto prípade dokonca možno v rozpore s ústavou, tak kam až ďalej sa dostaneme. A keď si zvykneme na takéto postupy, potom v neistote nebudú iba tí špekulanti, ale prakticky každý jeden občan Slovenska.
Takže ja si myslím, že tento zákon môže so sebou priniesť viacej rizík ako prínosov práve kvôli tej protiústavnosti, ako som dal aj to prirovnanie na tom výbore. Zdá sa mi, že dneska hasíme oheň práve benzínom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja len v krátkosti. Ja musím uznať, že pán minister má veľkú snahu vyriešiť tento problém. Len, žiaľ, on hasí iba to, čo niekto iný spôsobil, a mal by tu niekto iný sedieť a nie on a mali by sme hľadať nejaké spoločné riešenia, aby sme vynašli sa z tohto problému a aby ten koncesionár nám tú vysokú pokutu nedal za to, že nemôže začať stavať. A mali by sme hľadať spoločné riešenia a podporiť ho v aktivite, že má snahu vyriešiť tento problém. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, možno v podstate a rýchlo veľmi ja sa napojím na faktickú pána Janckulíka. My sme na problém toho, čo nás môže čakať vo vzťahu k podpisu modelu PPP na obchvat Bratislavy, upozorňovali. Upozorňovali sme na to viackrát, upozorňovali sme na to ešte pred podpisom, v čase, kedy sa prezentovala firma, víťazná firma, ktorá nakoniec je teraz koncesionárom. Boli sme stále ubezpečovaní, že bude všetko v poriadku, všetko je pokryté, všetko máme pod kontrolou. Upozorňovali sme ešte tesne aj pod podpisom ministra, v tom čase Brecelyho, že najprv nech vykúpi pozemky, najprv nech ukončí všetky stavebné konania, potom nech podpíše model PPP. Zároveň sme upozorňovali aj na to, že nebola využitá, stále by mohla byť alebo v tom čase mohla byť využitá aj forma financovania obchvatu zo štátneho rozpočtu. Počúvali sme stále argumenty, že nie, pretože nás tlačí čas. A ten čas bol taký, že keby sme vtedy začali konať v tej veci, tak by výstavba začala niekedy v polovici tohto roka alebo na jeseň, čo nakoniec aj tak bude. Boli by sme teda v situácii dnes, že by sme si mohli vyberať. Mali by sme vykúpené pozemky, myslím tým obdobie niekedy leta tohto roka, a mali by sme aj stavebné povolenia. A mohli sme sa rozhodovať, či podpíšeme model PPP alebo to budeme financovať zo štátneho rozpočtu. Teraz máme zviazané ruky.
Nemuselo by to tak byť, keby nás minister Brecely v tom čase počúval. A kde je dnes pán Brecely? Chcel by som ho pozdraviť. A, pán Janckulík, bol to váš predseda, dnes už ani nie je predsedom, v dnešných správach som sa dopočul, že sa vzdal nielen pozície predsedu strany SIEŤ, ale ešte aj odchádza zo strany SIEŤ. Takže toto je veľmi smutný príbeh. Nie preňho, to už nech si zváži sám, čo urobil a čo, aký záväzok podpísal pre nás všetkých, ale je to predovšetkým problém občanov, ktorí to všetci zaplatia.
Teraz k tej téme skrátené konanie. Áno, kolegyňa Janka Kiššová už hovorila o tom, že chýbali nám už v prvých dokumentoch v dôvodovej správe k tomu skracovaniu konania čísla, prečo, čo sú tie hospodárske škody. Nakoniec sme sa ich dozvedeli, že to teda sú škody súvisiace so zvýšenými požiadavkami majiteľov pozemkov, ktorí chcú na tom niečo zarobiť. Nikdy by som nepoužíval slovo špekulant, lebo tu už vstupujeme zase do nejakej roviny závisti, poukazovania, že niekto niečo predá, niečo na tom zarobí. Tu zase si myslím, že zlyháva ministerstvo dopravy v tom, že neinformuje s dostatočným predstihom obyvateľov, ktorí vlastnia pozemky v plánovaných trasách diaľnic, a nevaruje ich práve pred ľuďmi, ktorí na tých pozemkoch chcú neúmerne zarobiť. Je to nie chyba tých ľudí, je to chyba aj ministerstva dopravy, ktoré musí transparentne, ale hlavne dopredu informovať ľudí, pozor si dávajte, cez tieto a tieto trasy alebo pozemky pôjdu trasy diaľnic, nenaleťte nikomu, dávajte si na svoj majetok naozaj pozor.
Ale teraz poďme k tým škodám, ktoré boli spôsobené. No čím boli spôsobené a kto ich spôsobil? V zákone alebo v rokovacom poriadku Národnej rady je napísané odôvodnenie, kedy použiť skrátené legislatívne konanie pri značných hospodárskych škodách. V tomto prípade ale kto spôsobil tie škody? No spôsobil ich štát, ktorý také zlé zmluvy podpísal. Takú zmluvu, ktorú podpíše, zaviaže sa na rôzne kompenzačné opatrenia a nemá pod kontrolou, ako vidno, výkup pozemkov a proces stavebného konania. Takže štát sám si spôsobil škody a teraz namiesto toho, aby si aspoň toto priznal, že to bol štát, kto toto spôsobil a že si dá pozor v budúcich zmluvách, tak ide zmeniť kvôli tomu zákon a ide ho zmeniť v priebehu piatich dní. Pýtam sa teda, prečo teraz, prečo päť dní? Od januára už museli byť jasné tieto problémy, od januára tohto roka sa malo začať konať, mali sa do tohto vtiahnuť odborníci, do tvorby takéhoto zákona a bola by znížená hrozba toho, že to nakoniec skončí na Ústavnom súde.
Ja som si včera vypočul viac právnych názorov a rozhodne prevládala väčšina takých, ktorí hovoria o riziku protiústavnosti tohto zákona. Ja nechcem vykladať zákon, či je ústavný alebo nie, ale, a necítim sa takým odborníkom, ale bolo, bolo tých právnikov viac, ktorí sa vyjadrovali, a nehovorím to na základe výroku jedného.
Na záver by som možno povedal veľmi dôležitú vec a možno tam sme mali aj začať. Kto konkrétne bol pri celej tvorbe modelu PPP od začiatku pri ministrovi Počiatkovi? Kto bol ten, ktorý stále obhajoval výhodnosť modelu PPP pred všetkými inými modelmi, a kto bol ten, kto hovoril, že máme všetko pod kontrolou a pri celom tomto procese bol? Počúvali sme neustále, ako je to všetko v poriadku. A kto je pri tom aj teraz na ministerstve dopravy? Je to štátny tajomník Viktor Stromček. A ja si myslím, že, pán minister, strana MOST – HÍD a strana SMER, ktorej pán Stromček je nominant na ministerstve dopravy, preberte zodpovednosť minimálne v rovine politickej zodpovednosti a odvolajte ho z funkcie štátneho tajomníka. To je to, čo som chcel k tomuto zrýchlenému konaniu povedať. K samotnému obsahu sa potom vyjadrím, keď to bude v prvom čítaní, čo predpokladám, že nakoniec ešte dnes aj bude.
Ďakujem za slovo.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegyňa a kolegovia, vážení poslanci, v krátkosti. Ja som v tom, úvodne, keď som prvýkrát vystupoval, povedal som k tomu všetko, čo si myslím, že musím vám povedať, čo si myslím, viem o tom, aby som vás o tom informoval.
Mám tu nejaké poznamenané ešte veci, čo sa týka, samozrejme, pán Heger hovoril o politickej kultúre. Pozrite sa, ja si myslím, že zrýchlené konania boli, sú aj budú. Ktokoľvek bude pri vláde, takéto niečo povoľuje zákon a už som vysvetlil, prečo používame tento model teraz. Otázka je dobre položená, že prečo ste ju nepoužili predtým, prečo to nejde? Áno, samozrejme, otázky sú. Po zvážení všetkých možností a všetkých dopadov som tlačil na to, aby sme prijali k tomu nejaký verdikt, a ten verdikt vyšiel z toho, že toto by sme mali spraviť na tejto schôdzi. Stojím si za tým a jednoducho myslím si, že postup aj čas ukáže, pretože tento zákon hocikto môže potom nejakým spôsobom zrušiť, napraviť, otvoriť ten zákon. Ale myslím si, že je to model, ktorý sa môže aj do budúcna, ako pán Ivan hovoril, tiež nenazveme tých ľudí špekulantmi, ale chytrými, to je možno lepšie slovo, ale takí chytrí stále boli, budú a sú. Jednoducho tento zákon to nejakým spôsobom ošetrí, aby sme sa tomu vedeli vyvarovať. A možno tento zákon bude môcť byť použiteľný aj pri ďalších diaľniciach, kde samozrejme tie výkupy musia prebehnúť.
Nakoľko tu nie sú tí poslanci, ktorí mi dali ďalšie otázky, ale budem korektný a skúsim na to odpovedať, lebo možno niekde sedia a pozorujú.
Pán Simon sa pýtal, kto podpísal zmluvu. To je jasné, tak kto podpísal zmluvu, bývalý minister. Nebudem teraz ja, neni mi cťou, lebo aj ja skončím raz túto funkciu, aby som hodnotil, či bolo vhodné podpísať, či bolo vhodné túto formu alebo ďalšiu. To hodnotiť ja v tomto prípade nebudem.
Čo sa týka pani Zemanovej, pristúpila k tej D4-ke, samozrejme, a hovorila o tuneli Karpatia, čo hovoril aj pán poslanec Budaj. Pozrite sa, treba jednu vec si uvedomiť, že ak samozrejme niekto hovorí, že netreba budovať tunel Karpatia, my ju teraz nebudujeme, ale keď som nastúpil do funkcie, tak som povedal, že nezabudneme na prípravu diaľnic. Jedna príprava diaľnic trvá minimálne šesť, sedem rokov. Ak my teraz postupne nezačneme pripravovať aj ten tunel Karpatia, hovorme aj o ostatných úsekoch na Slovensku, tak myslím si, že bez tej pripravenosti nevieme potom spraviť ďalší krok. A toto si ja nezoberiem na triko. Postupne, nie je to žiadna priorita, ale treba aj z toho spraviť tie kroky, ktoré do budúcna niekto bude použiť, a myslím na geológiu alebo nejaké veci. Ja nemám, fakt by som klamal, keby som povedal, že mám informácie, že jak vyšla tam geológia, ale overím si to. Dajte otázku, zodpoviem na tú tému. Teraz neviem vám na to odpovedať, nechcite odo mňa.
Čo sa týka, samozrejme, že nefiguruje D4-ka niekde v mapách alebo územnom pláne mesta, neviem to posúdiť. Podľa môjho názoru figuruje, ale nechcem ísť do tejto debaty, lebo neni mi to kompetenciou. Však to sú mestské záležitosti, ktoré tam mali byť.
No, ja si nemyslím, čo hovoril pán Budaj, že tunel Karpatia do budúcna nebude potrebný pre Bratislavu. Ja si myslím, že ak zvládneme, a to hovorím už teraz dopredu, ak zvládneme spojenie D4-ku a D1-ku, ten Karpatia tunel niekedy bude mať opodstatnenie. Nehovorím o tom, že teraz alebo do budúcna, ale určite ak bude možnosť ísť po, doprava cez tunel Karpatia, obísť Bratislavu, alebo doľava ísť na D4-ku a prejsť Novým mostom smerom na Rakúsko, myslím si, že vtedy bude ten kruh okolo Bratislavy 100-percentne hodnotný. Áno, samozrejme, ukazujete na financie. Ja neviem v tomto a z tohto miesta posúdiť financie, kedy na to budú. Ale to treba povedať, pán poslanec, že ak nebudeme pripravení s prípravou aj na ten tunel, hocijaké peniaze padnú z neba, čo nepadnú, ale budú nejakým spôsobom, jak sme mali teraz v rozpočtoch európske peniaze, nebudeme ich vedieť použiť z dôvodu, že jednoducho nebudeme pripravení. A nehovorím len o tejto jednej trase, ale o ostatných trasách, ktoré sú potrebné na Slovensku. Môžme sa baviť o tom, či to bude rýchlostná cesta, či to bude cesta I. triedy v plnom parametri. Môžeme sa o tých cestách baviť, či to budú obchvaty mesta, ale musíme ich pripravovať a musíme byť pripravení.
No, o ústavnosti sme už hovorili. Ja nie som ústavný právnik, ja sa vyvarujem tomu a žiadal som právnikov, aby sa vyvarovali, aby, každý hovorí o tom teraz, že je to protiústavné. Ja si to nemyslím, ale na druhej strane poviem, neviem to posúdiť, nie som ústavný právnik. Jednoducho nežiadajte odo mňa, aby som to hodnotil z tejto strany. Dúfam a pevne verím, že to nebude protiústavné, lebo vynechali sme tam, ako som pred chvíľou povedal, vynechali sme tam tie výtky, ktoré nám Ústavný súd dal v roku 2007. Ja neviem, kedy sa tento zákon tvoril.
Čo, je tu pán Ivan, samozrejme teraz ja nemôžem povedať, aby som povedal Brecelymu, že jednoducho nemal podpísať ten projekt. Ten PPP projekt bol, bol vysúťažený, je na zvážení. Áno, vy argumentujete tým, že neboli dokončené výkupy, ale my sme tiež nepredpokladali pri päťtisíc niekoľko, ale možno viac tisícoch výkupov, čo sme boli schopní spraviť, že ten, 0,5 % nám bude robiť tento problém. A podarilo sa to a bolo to hotové. Akurát tuto máme tento problém, ktorý s podporou vás by sme chceli vyriešiť, samozrejme.
To ste pomenoval, samozrejme, nemám s tým problém. Áno, pán Stromček bol od zrodu pri PPP projektoch, pri tomto PPP projekte. Jak je to zvládnuté, okrem tých výkupov, môžem to hodnotiť. Nemôžem to hodnotiť záporne, že bol zle zvládnutý tento PPP projekt na tento jediný segment, o ktorom tu dneska komunikujeme. Samozrejme, je to mojou úlohou ako terajšieho ministra tento stav poriešiť. Robím všetko pre to, jak riešim aj ostatné úseky diaľnic a čo patrí pod nás, aby som to riešil podľa môjho najlepšieho svedomia a vedomia.
Vážení, toto je všetko na záver, čo vám chcem povedať.
Ďakujem veľmi pekne

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov, poverených ich zastupovaním. Neprítomný je minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan, nie sú na neho žiadne otázky. A neprítomný by mal byť aj minister životného prostredia pán Sólymos, tak isto nie sú na neho postavené žiadne otázky.
Pán podpredseda, som pripravený v stanovenom limite odpovedať na otázky členov parlamentu.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, je to zaujímavá otázka, ale typická pre vás. Na rôznych internetových fórach, ale, bohužiaľ, sa to už opakuje často aj v Národnej rade, dostávam otázky, na ktoré pýtajúci sa má už vopred jasnú odpoveď, lebo Fico, lebo medveď. Pamätám si aj vašu otázku z minulosti, keď ste sa ma spýtali, že či voľba nového riaditeľa RTVS nie je náhodou nedemokratická.
Pán poslanec, chcem vám jednoducho povedať, že nemôžem za povojnové usporiadanie Európy. Rád by som možno mal na to nejaký vplyv, ale to, čo sa udialo po roku 1945, bolo mimo mojich možností.
Pán poslanec, minulosť Slovenska je vykladaná v učebniciach dejepisu. A bez emócií a na základe faktov a úrovne poznania spoločenských javov hodnotia historici časy minulé, aj ich príčinné súvislosti. To, že povojnové usporiadanie Európy sa rodilo ešte pred koncom druhej svetovej vojny a bez zásadného vplyvu Slovákov na toto usporiadanie, je obsahom už stredoškolského štúdia. Ďalší vývoj na Slovensku v kontexte spoločného štátu Čechov a Slovákov a pod gesciou vtedajšieho Sovietskeho zväzu v ekonomickom previazaní v podobe Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a vojenského zväzku Varšavskej zmluvy popisujú učebnice tak isto. Slovensko má svoj historický osud, ktorý je determinovaný časom a priestorom, a hádam uznáte aj vy, pán poslanec, že pozitívom dnešnej doby je, že môžeme oveľa objektívnejšie hovoriť o minulosti, že súčasná história oveľa plastickejšie môže popisovať minulosť. Práve v tomto kontexte sa ukazuje, že čierno-biele videnie sveta snahe o pochopenie histórie veľmi nesvedčí.
Nekritického prístupu k hodnoteniu života spoločnosti sme si užili pred rokom 1989, ale užívame si ho, bohužiaľ, aj dnes. Diagonálne vzdialené názorové skupiny vychvaľujú alebo úplne zatracujú socialistický spoločenský systém pred rokom 1989 a oba extrémne názory nie sú objektívne. Môžu vychádzať z rôznych osobných skúseností, ale isto sú znakom nepoznania historických štúdií alebo aspoň učebníc zo stredných škôl. Šírenie poloprávd zbytočne polarizuje spoločnosť a pod ľúbivou zámienkou principiálneho postoja len odvádza pozornosť od riešenia súčasných akútnych vecí. Je paradoxom doby, že viac dostupných informácií a objektívnejší obraz o minulosti je pre pochopenie zložitejší a bez hlbšieho poznania a záujmu aj ľahšie manipulovateľný.
Ako som už povedal, nemal som absolútne žiadny vplyv na povojnové usporiadanie Európy. Ale zopakujem to, čo som jednoducho vždy povedal. Keď som v Nitre na 1. mája, pán poslanec, a za týmito slovami si stojím, na deň Sviatku práce hovoril o tom, že som nikdy nepatril k tým, ktorí v našej krajine pred rokom ´89 videli len čiernu dieru, hovoril som o nespochybniteľných výsledkoch práce a rešpekte k práci a generáciám ľudí, ktorí sú už dnes na dôchodku. Rešpekte k hodnotám, ktoré svojou prácou vytvorili. Dodal som aj to, čo už necitujete, že ak by toto nebola pravda, nebolo by čo na Slovensku privatizovať. A vy ste veľký podporca privatizácie, takže tešte sa z toho, čo ľudia za socializmu vybudovali (potlesk), lebo ste to všetko mohli potom aj porozkrádať (doznievanie potlesku). A v týchto metaforách o čiernej diere doslova išlo o privatizáciu, o dehonestáciu štátu. Keď sme so SMER-om prišli s témou sociálneho štátu a volali po väčších istotách pre ľudí, tak sme tu boli pomaly za kontrarevolucionárov, ktorí chcú zvrátiť, nebodaj, chod dejín.
Takže ja si za svojimi slovami, pán poslanec, stojím a vy tiež porozmýšľajte o tom, čo vám tá predchádzajúca doba dala. Pretože určite aj vám niečo musela dať.
Mám päť minút, nemôžem ísť ďalej.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán predseda vlády, ďakujem vám za odpoveď. Ubezpečujem vás, že jediná moja forma účasti na privatizácii bolo, že som si kúpil kupónovú knižku. A nepripisujem vám vinu za povojnové usporiadanie Európy, ale s poľutovaním konštatujem, že som sa z vašej odpovede opäť nedozvedel váš jednoznačný názor na komunistický režim. Vy sám často hovoríte alebo občas hovoríte o boji proti extrémizmu, o tom vlastne bolo vznik vašej vlády údajne, že staviate hrádzu proti extrémizmu. A v tejto súvislosti je dôležité, aby politici zaujímali jasné postoje nielen k extrémizmu, ale aj k obom totalitným režimom, ktoré Slovensko zažilo v 20. storočí a ktoré sú zdrojmi extrémizmu. A tie totalitné režimy sú ako fašistický, tak komunistický. A nemali by sme relativizovať zločinnosť ani jedného z týchto režimov.
Čo by ste povedali napríklad na to, keby niekto o fašistickom Slovenskom štáte sa vyjadroval takým spôsobom, ako sa vy vyjadrujete o komunistickom režime? Teda, že to nebolo všetko len čierna diera, že ľudia poctivo pracovali, čo je nepochybne pravda, že nám je síce ľúto tých 10 tisícov ľudí, ktorí skončili v koncentračných táboroch, lebo ich tam ten štát vyviezol a ešte bolo zopár iných zlých vecí. Ale veď bola to slovenská štátnosť, rozvíjalo sa hospodárstvo, rozvíjala sa kultúra. Nemôžme to predsa zatracovať ako celok z úcty k tým ľuďom. Nebola by to relativizácia zločinov komunistického režimu?
A úplne, úplne záverom. Chcem sa spýtať, či vám nie je trochu trápne, aké otázky vám kladú poslanci vašej vlastnej strany, pretože toto má byť priestor pre slobodnú diskusiu v demokratickom parlamente medzi vládou a opozíciou a nie priestor na kladenie servilných otázok, ako by mohli zaznieť aj v komunistickom režime.

No, ja teraz neviem, aký mám čas.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Päť minút znovu.

Fico, Robert, predseda vlády SR
Môžem päť minút?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno, samozrejme.

Fico, Robert, predseda vlády SR
Dobre, ja budem veľmi, budem veľmi stručný. Predovšetkým, pán poslanec, ste prešli všelijakými stranami, ktoré nikdy nemali žiadny vplyv v tejto krajine. A treba pripomenúť aj to, že vaše extrémne názory, bohužiaľ, nikomu nepomáhajú. Ja nie som extrémista v názoroch. Vy ste extrémista v názoroch. (Potlesk.)
Prečo máme klamať? Ja si myslím, že rozumní ľudia z vecí, ktoré boli pozitívne, sa veľa poučia a z vecí, ktoré boli negatívne, odsúdia a odmietnu ich. Áno, v období do roku ´89 som aj ja žil. Mal som možnosť študovať a v roku 1987 som nastúpil do zamestnania. Možno je to krátke obdobie, ale ma nikdy neprinútite povedať, že to bola čierna diera. Nikdy. Pretože boli zlé veci a k tým sa staviam otvorene a odmietam ich. Porušovanie ľudských práv považujem za veľkú chybu, že krajina neumožnila ľuďom slobodne cestovať, že bola potláčaná náboženská sloboda, že boli potláčané iné ľudské práva. Áno, ale súčasne musím povedať, že ľudia vytvárali obrovské hodnoty.
Pán poslanec, politici ako vy, ste odovzdali Slovenský plynárenský priemysel Západu. Politici ako vy, ste odovzdali Slovenské elektrárne Západu. Politici ako vy, ste odovzdali distribučné firmy na elektrinu Západu. Vy ste to urobili. (Potlesk.) A tieto firmy, tieto firmy (doznievanie potlesku) nevznikli, nevznikli na ulici v roku ´89 v novembri. Tieto firmy sa budovali po desaťročia. Jednoducho boli výsledkom poctivej tvrdej roboty ľudí. To mám ľuďom napľuť do tváre kvôli vašim extrémnym názorom? Mám povedať dôchodcovi, ktorý má 70 rokov, že ty si vlastne nič neurobil? Ty si celý čas žil v nejakom režime, za ktorý sa máš hanbiť? Ja prejavujem svojimi postojmi k ľuďom to, že si ich vážim, lebo tí ľudia naozaj, naozaj tvrdo pracovali. A ja hovorím o hodnotách, ktoré boli vytvorené, o hodnotách, ktoré ste vy a vám podobní politici rozdali Západu zadarmo, za korunu. Takže toto je celý váš problém, ktorý ste urobili. (Potlesk.)