17. schôdza

Vážené kolegyne, kolegovia, nemal som už v úmysle vystupovať druhýkrát, ale zabudol som sa prihlásiť s faktickou poznámkou v čase na tom určenom. Keďže nebol všeobecný súhlas, aby som sa prihlásil s faktickou poznámkou, tak to riešim prihlásením sa do rozpravy. Paradoxné na tom je, že všeobecný súhlas nebol udelený vďaka pani poslankyni Grausovej, ktorá na mňa reagovala faktickou, a ja som pritom vôbec nemal v úmysle faktickou poznámkou reagovať na jej faktickú poznámku, ani teda nebudem v rozprave reagovať na jej faktickú poznámku, lebo na fašistické nezmysly nemá zmysel reagovať.
Takže pán poslanec Pčolinský údajne nepočul jediný závažný argument, prečo zákon nepovažujem za dobrý. Ja si myslím, že je to jasné, a ja som to povedal aj v prvom čítaní a o tom som hovoril aj pri tom diaľničnom zákone, nepovažujem ten zákon za dobrý, alebo ten návrh ústavného zákona za dobrý, z dôvodu, že obmedzuje vlastnícke právo nad rámec predpokladaný ústavou. Ústava hovorí, za akých podmienok je možné teda vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke právo a zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, lebo o ten v skutočnosti ide, lebo iba ten reálne môže zabezpečiť, aby cudzinci alebo zlé firmy zo zahraničia, nemohli sa stať vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy. Ten to môže upraviť, tá ústava to priamo nezakazuje, iba hovorí, že zákonom možno takúto vec upraviť. Ten obmedzuje ľudí, ktorí sú vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy, a obmedzuje ich nad rámec, ktorý podľa môjho názoru je nevyhnutný. Lebo nemôžem svoje vlastníctvo predať, komu ja uznám za vhodné. Musím absolvovať nejaký administratívny postup a najprv to ponúknuť poľnohospodárom z mojej obce alebo z môjho katastra, zo susedného katastra, ďalším, niektorým nemôžem, sú tam podmienky, koľko rokov to musí byť a podnikať, potom sú tam výnimky, ktoré to vlastne negujú, negujú. Myslím si, že tá úprava je zlá, v akom je v súčasnosti stave a bude zlá aj tak, keď by sa zmenila, tak ako to navrhovalo ministerstvo pôdohospodárstva, a bude zlá aj potom, ak bude zmenená v súlade s touto novelou ústavy, pretože si myslím, že štát nemá určovať vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, komu majú predať svoju pôdu. Je to zásah do vlastníckych práv nad rámec toho, čo ústava predpokladá. To je môj názor a to je môj dôvod, prečo považujem tento návrh za zlý.
Povedali ste, že nepovedal som nič, okrem argumentu, že by sme sa mali podriadiť Európskej únii, ale že to je len taký môj subjektívny dojem. No nie je to môj subjektívny dojem. Slovenské právo musí byť v súlade s právom Európskej únie. To je princíp fungovania Európskej únie, že právo jej členských štátov musí byť v súlade s právom Európskej únie. Ako inak by mohla fungovať Európska únia? Na tom nie je nič subjektívne.
Pán poslanec Zelník, tvrdíte, že moje vystúpenie k diaľniciam alebo k tomu diaľničnému zákonu bolo opačné ako moje vystúpenie k novele ústavy? Že tam som sa zastával vlastníctva a tu ho spochybňujem? Ale to je hlboký omyl. Ja v oboch prípadoch obhajujem vlastnícke právo, v oboch prípadoch namietam, že chceme umožniť zasahovanie do vlastníckeho práv. V prípade toho diaľničného zákona mám vážne pochybnosti, že je to v rozpore s ústavou, to, čo dnes navrhuje vláda, v prípade, v prípade vášho návrhu zákona alebo návrhu ústavného zákona, ktorý predkladá SNS, to nemôže byť v rozpore s ústavou, keď to chcete dať do ústavy, samozrejme. A myslím si, že aj keď to bude v ústave, tak ak na základe toho by ste chceli mať trebárs ten zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, tak možno bude v súlade s ústavou, ale ten rozpor s európskym právom tam naďalej pretrvá.
Chcel by som si vyprosiť, aby ste mi hovorili, že ja nenávidím túto republiku. To nie je pravda, neviem, ako ste, ako ste na to prišli. A skôr by som teda očakával od kolegov tam z tej časti politického spektra ako od vás, myslím, že mali sme tu aj dnes k viacerým témam úplne vecnú, vecnú diskusiu. A keď nesúhlasím s nejakým vaším návrhom a kritizujem ho, tak je to moje legitímne právo a tvrdiť na základe toho, že nenávidím svoju vlasť, je, je taká ozvena tej starej SNS z čias Jána Slotu, nie tej SNS, ktorú občas, som príjemne prekvapený, že dokáže prísť s návrhmi, ktoré aj ja, aj ja... (Reakcie z pléna.) Nevykrikujte, prosím, pán poslanec!
No, ak teda, keď vy mi pripomínate, pripomínate poslanecký klub, tak ja vám, poslanecký sľub, tak ja vám tiež pripomeniem, že súčasťou toho, toho poslaneckého sľubu je, že budem rešpektovať ústavu a zákony a snažiť sa, aby sa ústava a zákony uvádzali do života. Súčasťou ústavy je aj vlastnícke právo, jeho ochrana a podmienky, za ktorých možno do vlastníckeho práva zasahovať. A ja sa tu dnes celý deň aj pri diaľničnom zákone, aj pri, aj pri vašom návrhu ústavného zákona snažím argumentovať práve slovenskou ústavou.
Pán poslanec Fecko, môžem iba zopakovať to, čo som, čo som povedal. Vy ste spomínali výzvu Európskeho parlamentu Komisii. Výzva Európskeho parlamentu sama osebe nemení nič na práve Európskej únie, na zmluvných vzťahoch, na ktorých je Európska únia založená. A takže je možné, áno, je možné, že sa zmenia tie základné zmluvy a povie sa to, ale toto, iba samotné moratórium alebo stanovenie nejakých kritérií nemá za následok zmenu primárneho ani sekundárneho práva Európskej únie a ak tam existuje rozpor, tak s tým rozporom nejaké moratórium a ani nejaké kritéria nič neurobia.
Nakoniec pán poslanec Bernaťák, diskriminácia spočíva v nastavení priamych platieb. Súhlasím, ja nepodporujem rozličnú výšku priamych platieb, ja by som síce zrušil dotácie do pôdohospodárstva, myslím, že to nemá riešiť Európska únia, ale v poriadku, ak sú, tak majú byť na rovnakej úrovni, v tom sa zhodneme. Ale to neriešime vašou novelu ústavy, ani nerozumiem, ako to, ako to súvisí. Lebo ak argumentujete, že diskriminácia je, že v západných krajinách dostávajú farmári viac a zároveň hovoríte, že farmári západní nám tu skupujú pôdu, ale keď nám tu skupujú pôdu a hospodária na nej, no tak dostávajú, predpokladám, toľko ako slovenskí poľnohospodári, nedostávajú holandskí farmári hospodáriaci na slovenskej pôde dotácie, dotácie holandské, ale slovenské, takže celkom nerozumiem, o čom hovoríte.
A rád by som ale teda pripomenul, že vy ste to hovorili verejne, že Európska komisia začala proti Slovensku konanie vo veci toho zákona, a preto chcete zmeniť ústavu, aby ste zabezpečili, že pôda zo slovenských rúk neodíde. A to, čo som ja hovoril vo svojom prvom vystúpení, ktoré pôvodne malo byť jediné vystúpenie, je iba to, že, že tento cieľ novelou ústavy dosiahnuť nemôžete. Lebo ak je tam rozpor s európskym právom, tak zmenou ústavy nevyriešite rozpor s európskym právom. Tým môžte prípadne vyriešiť rozpor so slovenskou ústavou.
A teda povedal som, že sa nebudem vyjadrovať k pani poslankyni Grausovej, ale teda na záver to predsa len urobím. Týchto 10 minút som si mohol ušetriť a mohol som to nejako natesnať do dvoch minút, asi by som to nepovedal všetko. Takže vlastne jej ďakujem, že nedala všeobecný súhlas na to, aby som zareagoval faktickou poznámkou.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec. V tomto momente prerušujem rozpravu k tomuto bodu, nepustím ani faktické poznámky, ak dovolíte. Uvidíme sa zajtra ráno o deviatej a budeme pokračovať faktickými poznámkami na pána poslanca Dostála. Želám pekný zvyšok večera.

(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Eva Antošová, Alena Bašistová, Dušan Galis, Augustín Hambálek, Marian Kotleba, Igor Matovič, Dušan Muňko, Ján Mora, Jana Vaľová, Oto Žarnay. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Elemér Jakab.
Ešte kým začneme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní, chcem oznámiť, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko zvoláva dnes na 11. hodinu grémium. Takže poprosím poslancov, ktorí sú tu za poslanecké, za jednotlivé poslanecké kluby, aby upozornili členov grémia, že, opakujem, dnes o 11. hodine je zvolané grémium.
Takže pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Danka, Antošovej, Pašku a Bernaťáka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava (tlač 348).
Prosím poslanca Tibora Bernaťáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, takisto spravodajca.
S faktickými poznámkami sú na včerajšie vystúpenie poslanca Ondreja Dostála prihlásení poslanci Peter Pčolinský, Tibor Bernaťák, Natália Grausová, Štefan Zelník, Jaroslav Paška.
Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský. Nie je tu.
Pán poslanec Bernaťák.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Evy Antošovej, Jaroslava Pašku a Tibora Bernaťáka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 348.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Dostál tu nie je, takže ťažko je naňho reagovať v tejto chvíli a ťažko mu aj niečo povedať, ale ja by som len zhrnul. Ústava, resp. navrhovaná novela ústavy by mala riešiť vlastne aj zabezpečenie toho, aby sa naozaj pôda nedostala z vlastníctva občanov Slovenskej republiky do vlastníctva iných subjektov, korporácií. Riešili sme to takou trošku okľukou, poviem úprimne, jedná sa vlastne o zadefinovanie pojmu potravinová bezpečnosť do Ústavy Slovenskej republiky. V prípade, ak bude tento náš návrh prijatý, bezpečnosť ako taká je vyňatá z kompetencie Európskej komisie, takže na to by nemala mať Európska komisia dosah, takže predpokladáme, že ak táto novela bude prijatá, Európska komisia nebude mať právomoc o tomto rozhodovať, takže predpokladáme, že minimálne sťažíme tú možnosť, aby slovenská pôda odišla z rúk občanov republiky inde. Ďakujem.

Pán poslanec Zelník.

Ďakujem pekne za slovo. Aj keď tu nie je pán kolega Dostál, chcem len povedať, že Slovenská národná strana mala personálne problémy, ktoré si vyriešila. Slovenská národná strana ale ochraňovala a bude ochraňovať národnoštátne záujmy, aj vďaka Slovenskej národnej strane máme dnes Slovenskú republiku a dnes môžeme rokovať ako suverénna slovenská Národná rada. Obhajoba národnoštátnych záujmov ale nepopiera spoluprácu s inými národmi. Sme na strane spolupráce jednotnej Európy. Na druhej strane to neznamená, že sa máme vzdať rozhodovania o svojej republike a nemáme brať ohľad na záujmy občanov našej republiky.
Boli tu politici, ktorí presvedčili obyvateľov, že štát je najhorší vlastník a všetko vyrieši trh a zahraničný kapitál. Len taký malý príklad. Východoslovenské železiarne boli vyhlásené vtedy, že idú do kolapsu, do krachu, predali sme ich za 70 mil. Počas toho obdobia 100 mld., páni a dámy, 100 mld. sa vyviezlo zo Slovenskej republiky a dnes sa predávajú za 1,5 mld. To bol teda obchod!
Podľa vás je zlé, keď chceme posilniť cez ústavu ochranu toho najcennejšieho - pôdy? Som presvedčený, žeby to mala byť samozrejmosť a povinnosť všetkých poslancov, aby takýto ústavný zákon podporili.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Paška.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Tiež som chcel reagovať na pána poslanca Dostála, ktorý hovoril, že regulácie pri nakladaní s pôdou sú nemiestne a nepatričné. Chcel by som upozorniť, aj v súčasnosti máme regulácie pri nakladaní s pôdou, napríklad keď je niekto vlastníkom pôdy poľnohospodárskej, nemôže na tejto stavať, pretože má obmedzené práva k tejto pôde, môže ju používať iba v súlade s tým, ako je zadefinovaná. Rovnako keď niekto je vlastník pozemku a má spoluvlastníkov, rovnako nemôže slobodne rozhodovať o tomto svojom podiele, pretože sa musí poradiť so spoluvlastníkmi toho podielu. To znamená, že aj v súčasnosti máme regulácie pri nakladaní pôdy, nič nové sa nebude diať, ak štát povie, že pri obchodovaní s pôdou so zahraničným vlastníkom to nejakým spôsobom bude limitovať, obmedzovať.
Rovnako by som chcel upozorniť pána poslanca Dostála, že máme takisto limity a obmedzenia pri nakladaní s tovarom. Iste mu bude známe také jednoduché obmedzenie, že napríklad, keď si niekto ide kúpiť alkohol alebo cigarety, tak musí mať vek nad 18 rokov, pretože tieto produkty nepatria do rúk maloletým, rovnako keď si chce kúpiť čikuli alebo nejaký takýto chemický prostriedok, tak tiež musí mať na to isté oprávnenie.
Takže pán Dostál proste uteká z reality, z reálneho života, stavia nám tu nejaké vzdušné mosty o tom, že by sme mali nechávať všetko bežať rovno voľne, bez akýchkoľvek obmedzení, nezávisle, aké dôsledky tá transakcia prinesie pre spoločnosť a pre nás všetkých. Takže iba toľko k jeho vyjadreniu.
Regulácie sú prirodzené, používajú ich aj v krajinách, ktoré sú na západ od nás, od našej republiky, používajú ich v krajinách Európskej únie, ak ich aj oni používajú, môžme ich používať aj my.
Ďakujem za pozornosť.

Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, panie kolegyne, kolegovia, najprv by som začala, teda namiesto tej faktickej k pánu Dostálovi, je mi ho veľmi ľúto, pretože je plný nenávisti, neviem, kde sa to v ňom berie, ale treba si uvedomiť, že je za to aj veľmi dobre platený z tretieho sektoru a rôznymi zahraničnými organizáciami. Takže na to netreba zabúdať, a to znamená, že keď on takto bojuje proti slovenským záujmom, tak je to, v podstate zato je, nato tu je a za to je platený.
Dovolila som si pri svojej, v svojej rozprave použiť, vychádzať z niektorých vecí, resp. použiť niektoré citáty od jedného pána docenta, vysokoškolského pedagóga, ktoré zazneli na kolokviu o pôde v lete minulého roku 2016, s jeho láskavým súhlasom.
Takže svoj príspevok do rozpravy by som začala citátom: "Je hanbou, keď človek chodí po svojej krajine ako cudzinec." Tieto slová povedal rodený Riman Cassiodorus, keď sa Ríma zmocnili barbari. Teda už starí Rimania veľmi dobre vedeli, že najväčším bohatstvom štátu je pôda. Jej hodnota, hodnota pôdy je nevyčísliteľná a nenahraditeľná, lebo pôda nie je tovar. Pôda je kľúčovým miestom, kde sa dorábajú potraviny, o pôdu sa viedli vojny, spory, kvôli pôde sa menili hranice štátov. V pôde sú ukryté poklady našich predkov, ktorí si ju bránili proti nepriateľom, napríklad proti vpádom Tatárov, Turkov a iných. Pôdu si musíme chrániť. Jej význam si uvedomuje aj svetová verejnosť, preto bola vydaná svetová, európska a národná charta o pôde. Ale my, žiaľ, si svoju pôdu nevážime a neviem si ju ochrániť.
Západné firmy si u nás stavajú svoje závody na najúrodnejšej pôde. A my namiesto toho, aby sme im pôdu prenajali, my im ju predávame. Týka sa to najmä zahraničných automobiliek, ale aj iných. Takto sa sami vlastnou voľou dobrovoľne zriekame svojej pôdy a tým aj svojho územia. Okrem toho o pôdu prichádzame aj tým, že sa o ňu nevhodne staráme, že sa k nej správame macošsky.
Rozdiel, rozdiel medzi nami a západnými krajinami je v tom, že tam dostávajú poľnohospodárske dotácie ako tzv. staré krajiny Európy, to znamená neporovnateľne vyššie s tými, ktoré sú na Slovensku. V Nemecku, Francúzsku a vo Veľkej Británii sú vlastnícke vzťahy vysporiadané už niekoľko storočí. A od nás, na nás Európska únia tlačí, aby sme predali naše dedičstvo. Našu pôdu skupujú Dáni, Holanďania, ale aj Číňania, ktorí si svoje pozemky dokonca aj oplotili, hoci podľa našich zákonov nie je možné poľnohospodársku pôdu oplotiť.
Áno, je dobre vedieť, že my môžeme kupovať pôdu, že aj my môžeme kupovať lesy a minerálne pramene napríklad v Holandsku, Dánsku, Nemecku, tak ako oni môžu kupovať u nás. Ale toto možno vnímať iba ako nepodarený vtip. Pretože pri nerovnosti šancí je to nelogické, ba zločinné a vedie to slabých do záhuby. Holandsko má približne takú výmeru pôdy ako Slovensko, poľnohospodárskej pôdy. My z tejto pôdy nedokážeme uživiť 5 mil. ľudí a dovážame potraviny takmer za 5 mld. eur ročne. Holandsko z tej istej výmery poľnohospodárskej pôdy dokáže zasýtiť takmer 17 mil. svojich obyvateľov a ešte patrí aj k najväčším exportérom potravín. Dokonca aj Taiwan si chce zabezpečiť sebestačnosť krajiny v zásobovaní potravinami a chce pestovať obilniny. Tak sa, prosím, nedávajme napospas cudzincom, lebo sa ani nenazdáme a staneme sa cudzincami a otrokmi vo vlastnom štáte.
Preto sa chcem poďakovať predkladateľom tohoto návrhu, že prišli s takýmto návrhom. Zároveň by som sa chcela spýtať navrhovateľov, koľko pôdy v Slovenskej republike už patrí cudzincom, lebo k tomuto som sa nevedela dopátrať. Tak toto by som láskavo prosila o odpoveď, prípadne ak nie je známe, tak o zistenie.
A nakoniec dovoľte, aby som zakončila citátom, znova teda príkladom. V roku 1854 povedal prezidentovi Spojených štátov Indián, náčelník Seattle, povedal toto: "Musíme naučiť svoje deti, že pôda pod nohami je popol praotcov. Naučiť ich, aby si vážili pôdu. Povedzte im, že pôda obsahuje životy ich pokrvných príbuzných. Učte svoje deti, že zem je našou matkou a že čokoľvek sa stane zemi, zakrátko sa stane aj jej deťom."
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.