17. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, vážení kolegovia, Európska komisia pod hrozbou podania žaloby na Európsky súd vyzvala v máji 2016 Slovenskú republiku na odstránenie tých ustanovení zákona o nadobúdaní vlastníctva pôdy, ktoré považuje za diskriminačné voči občanom iných štátov Európskej únie. Podľa prístupových zmlúv podpísaných 16. apríla 2003 a dojednaných administratívou Mikuláša Dzurindu je tak Slovenská republika povinná vypustiť zo zákona č. 140/2014 podmienku minimálne desaťročného trvalého pobytu na Slovensku pre všetkých nadobúdateľov našej poľnohospodárskej pôdy. Vypustením uvedenej klauzuly ostane poľnohospodárska pôda na Slovensku bez účinnej ochrany pred jej rozsiahlym špekulatívnym skupovaním zahraničnými investormi, čo môže mať vážne dôsledky na potravinovú bezpečnosť nášho štátu. Nemyslím si, že by sme mali na túto falošnú hru Bruselu na obchodovanie s pôdou len tak jednoducho pristúpiť. Veď všetci vieme, že tá istá Komisia stále diskriminuje našich pôdohospodárov, napríklad nižšími dotáciami.
Vydávanie Komisie poľnohospodársku pôdu za tovar, s ktorým sa má voľne obchodovať, je podvodom a pripomína mi správanie sa konkiskádorov, ktorí kšeftovaním či výmenou za ohnivú vodu a farebné sklíčka dovtedy okrádali prostoduchých Indiánov o pôdu a zlaté poklady, až z nich urobili bedárov a bezdomovcov vo vlastnej krajine.
Vlastníctvo pôdy je aj vlastníctvom pozemku, územia, teritória, vlastného zdroja obživy či sférou vplyvu. Aj preto národy a štáty o svoje územia po stáročia zvádzali vojny a nikdy sa ich dobrovoľne nevzdávali. Jeden z denníkov, ktorý je ideologickým hlasom našej liberálnej pravice a eurohujerov, v poslednom čase vydal dva články hodnotiace asi historicky najrozsiahlejšiu transakciu s pôdou. Uvediem len titulky týchto článkov: "Geniálny ťah alebo totálna hlúposť", podtitulok "Ako Američania naozaj kúpili Aljašku". Druhý titulok: "Rusi predali Aljašku priľahko, ľutujú to už stopäťdesiat rokov". V USA sa najskôr vtipkovalo, že utratili hriešne peniaze za takúto chladničku. Dnes vedia, že to bol ich najlepší biznis v histórii.
Náš štát má zatiaľ dostatok nástrojov na to, aby si mohol uhájiť kontrolu nad nakladaním s pôdou pod novodobými konkiskádormi. Musí byť len dôrazný, musí vedieť dobre oponovať Komisii a možno si urobiť aj poriadok s vlastnými špekulantmi, ktorí skupujú pôdu s víziou jej dobrého speňaženia do zahraničia a lobujú za poslušnosť Bruselu.
Po viacerých analýzach pravidiel nakladania s poľnohospodárskou pôdou v iných štátoch sa potvrdilo, že Slovenská republika po zrušení ochranného ustanovenia sa stane najzraniteľnejšou krajinou z pohľadu rýchleho vykupovania pôdy. K 1. 1. 2015 evidovala Slovenská republika na svojom území 2 397 041 hektárov poľnohospodárskej pôdy a z toho len 1 412 228 hektárov ornej.
Pri serióznom posudzovaní potreby základných potravín pre výživu obyvateľstva v prípade krízového zlyhania externých dodávok potravín je treba vychádzať z princípu, že potravinovú bezpečnosť štátu tvorí zachovanie výrobných zdrojov a objemu výroby na úrovni okolo 90 % predpokladanej reálnej spotreby základných komodít domácej produkcie. Znamená to, že ak naše poľnohospodárstvo dnes produkuje potraviny pre cca dvoch obyvateľov, pre dvoch obyvateľov z jedného hektára, na dosiahnutie potravinovej sebestačnosti potrebuje mať štát pod kontrolou produkciu potrebnú vo výmere cca 5,4 mil., delené 2, delené 100, krát 90, 2,43 ha pôdy. Z uvedeného je zrejmé, že Slovenská republika pri súčasnej produkcii poľnohospodárstva nemá také disponibilné výbery pôdy, ktoré by mohla od roku 2017 uvoľniť zahraničným investorom na ich voľné podnikanie.
Netrpieť hladom a podvýživou je zároveň ľudským právom, ktoré je jasne vymedzené v medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv. Tomuto problému sa venovali viaceré konferencie a samity vrátane Svetovej konferencie o potravinách, Svetového potravinového samitu FAO. Potravinová bezpečnosť existuje vtedy, keď majú všetci ľudia a krajiny za každých okolností fyzický, sociálny a hospodársky prístup, postačuje bezpečnej a výživnej potrave, ktorá spĺňa ich výživové potreby z hľadiska aktívneho a zdravého života. To si vyžaduje viacrozmerné politiky vrátane rozvoja udržateľného poľnohospodárstva, spracovania potravín a obchodu s potravinami, poskytovania finančnej pomoci zraniteľným skupinám a úsilia bojovať proti podvýžive. Potravinová bezpečnosť alebo aj sebestačnosť či prebytkovosť v poľnohospodárskych produktoch sú vždy aktuálnym a naliehavým problémom pre každú krajinu na svete.
Miera sebestačnosti v potravinách je jedným z najdôležitejších ukazovateľov úrovne poľnohospodárskej výroby a nielen jej. V jednotlivých krajinách v makrooblasti či v hospodárskych zoskupeniach sa sebestačnosť či disponibilita potravín prejavuje v rôznych dimenziách, s rôznym stupňom naliehavosti jej riešenia, od zabezpečenia základných dodávok potravín v chudobných krajinách sveta až po presviedčanie istých skupín ľudí v rozvinutých krajinách, aby zmiernili spotrebu potravín.
V ostatnom období sa používa výraz "prah potravinovej bezpečnosti". Ak krajina nedokázala tento prah prekročiť, tak je v tej či onej miere v poľnohospodárskej a potravinovej prvovýrobe schodková. Základný aspekt sebestačnosti však všade na svete spočíva v tom, aby sa mobilizovali v národnom hospodárstve v poľnohospodárstve jednotlivých krajín výrobné faktory a rezervy tak, aby sa zvýšil celkový rozsah a kvalita štruktúry poľnohospodárskej výroby. Spôsoby riešenia tejto úlohy sú v podmienkach jednotlivých krajín rozdielne, avšak cieľ je jasný, zvyšovať mieru sebestačnosti a úroveň výživy obyvateľstva.
Jednou zo základných prekážok pri zlepšení zásobovania potravín sú spravidla nedostatočné kapacity drobných poľnohospodárov, ktorí sú hlavnou oporou poľnohospodárstva. Poľnohospodári sú často nedostatočne začlenení do formálneho hospodárstva z dôvodu obmedzeného prístupu k infraštruktúre, informáciám, ku kapitálu, k zručnostiam a technológiám. Poľnohospodári produkujú potraviny, okrem toho zvádzajú pri svojej výrobe čoraz intenzívnejší konkurenčný boj o zdroje, ako je pôda, ale aj energie a voda, s novovznikajúcimi odvetviami a odvetviami výroby biopalív. Následkom zmeny klímy a neod... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) výrobných metód sa zároveň znižuje dostupnosť a produktivita pôdy.
Závažné obavy vyvoláva aj rozsiahle nadobúdanie pozemkov rozličnými investormi a zaberanie pôdy, pri ktorých drobných poľnohospodárov často presúvajú alebo degradujú na platených robotníkov. Výroba býva v takých prípadoch často určená na vývoz a nie na miestnu spotrebu. Vytvorenie obchodných pravidiel na podporu rozvoja poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti je mimoriadne náročná úloha a jedna z najspornejších vecí v ... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) kole rokovania svetovej organizácie WTO o rozvoji.
Aj Európsky parlament dnes zdôrazňuje, že prístup k potravinám je ľudským právom a posilňuje nové zameranie Európskej únie a poľnohospodárstva a potravinovú bezpečnosť v rozvojovej spolupráci a záväzky bojovať proti nedostatočnej výžive. Európsky parlament už vo svojich uzneseniach sa zasadzuje aj za to, aby sa pozornosť zamerala na malé a stredné poľnohospodárske podniky, aby produkovali udržateľné a agroekologické postupy a integrovalo sa aj hľadisko o rodovej rovnosti.
Parlament najviac znepokojuje nedostatočná ochrana pozemkov a práv a nedostatočné opatrenie na predchádzanie zaberaniu pôdy. Preto sa začína usilovať o lepšiu súdržnosť politík v systéme hodnotenia vplyvu politík Európskej únie v oblasti poľnohospodárstva, obchodu a energetiky, ale aj napríklad v oblasti biopalív a potravinovej bezpečnosti.
Legislatívne zakotvenie garantovania potravinovej bezpečnosti svojich občanov do Ústavy Slovenskej republiky dáva Slovenskej republike možnosť definovania výmery pôdy, ktoré je potrebné ponechať v réžii a v režime stanovenom Slovenskou republikou, a to aj v oblasti regulácie majetkových práv a nakladania s touto pôdou. Politiky v oblasti bezpečnosti sú výlučnou kompetenciou členských štátov. Po zapracovaní parametrov potravinovej bezpečnosti štátu a vymedzení rozlohy poľnohospodárskej pôdy potrebnej na jej zachovanie v režime korektne v súlade s európskym právom sa dajú vymedziť tak podmienky nakladania pôdy a jej nakladania s ňou a jej obchodovania, že Slovenská republika nestratí kontrolu nad svojím územím a zachová pôdu pre ďalšie generácie našich detí a vnukov.
Milé dámy, vážení páni, zatiaľ máme v rukách možnosti, ako nakladanie s pôdou regulovať, obmedziť alebo usmerňovať. Nie sme povinní podľa európskej legislatívy považovať poľnohospodársku pôdu za tovar a nechať ju s ňou kšeftovať tak, ako sa to začína rozbiehať. Preto si myslím, že je naozaj nevyhnutné urobiť základné opatrenia aj v ústave a potom aj v následných právnych normách, ktoré tento režim nastavia a uchránia naozaj poľnohospodársku pôdu aj naše lesy pre budúce generácie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne pánu poslancovi Paškovi za tento smelý a odborný teda prejav. A dovoľte mi ešte, aby som zacitovala z knihy Margity Figuli jednu vec, ktorú napísala teda v jednej zo svojich kníh, a to je toto: "Len zveri je jedno, komu patrí hora, v ktorej prebýva." Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že ste povedal ten exkurz aj na tých Indiánov, aj ďalších, ako dopadli, lebo je to fakt. A ako sa hovorí: "Múdri sa učia na chybách iných, hlúpi na vlastných." Ja by som nerád, aby sme sa učili na vlastných chybách, keď vieme sa poučiť z dejín, z minulosti aj z iných krajín.
Áno, ako ste povedali, je veľmi dôležité, ako sa pôda využíva. A u nás máme hlavne ten problém, že záber poľnohospodárskej pôdy, záber poľnohospodárskej pôdy na iné využitie. Aj včera sme tu mali zákon o pozemkových úpravách, kde sú jednoduché pozemkové úpravy, kde prakticky tiež umožňujú na iné ako poľnohospodárske využitie, čo mne ako poľnohospodárovi doslova že trhá žily, ako sa hovorí, pretože tú pôdu si musíme chrániť v prvom rade na obživu, na dorobenie obživy, až potom na nejaké, výrobu chemických tovární a neviem nejakých chemikálií, liekov a všeckého možného, lebo tie lieky, ktoré budeme potom prácne vyrábať, máme aj v tej prírode. Že keď necháme tú prírodu, aby tam vyrástol či už ten ženšen, alebo neviem čo teraz, mňa tak napadlo prvé, tak dobre, môžme využiť tie lieky aj z tej prírody, ktorú tu máme. Len my sme si povedali, že budeme tu cez tie nejaké iné farmaceutické priemyselné nejaké loby a neviem cez čo tú pôdu na iné účely využívať. Ale to je iba taký príklad.
No u nás je najväčší problém ten, ako sa dostať k pôde. Ale to už bude iná téma a chcem veriť, že bude.
Ale chcel by som ešte upozorniť jedno predkladateľov zákonov, zákona, teda novely ústavy, špekulatívne nakladanie. Špekulatívne nakladanie, aby sme toto ozrejmili, čo je. Lebo keď som bol na určitých poľnohospodárskych fórach, kde bol aj štátny tajomník, tak sme to trošku rozobrali a musím povedať, že niekedy som sa zháčil, že keď poviem, že chcem svojmu synovi nechať tú pôdu, ktorý nebude gazdovať, tak je to špekulatívny záujem. Tak som povedal: "No tak, sorry, tak to už teda neberiem, lebo ja predsa nechcem, ja neviem, či môj syn nebude to potrebovať o dva roky, o tri, keď príde..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja veľmi pekne ďakujem za plodnú diskusiu. Myslím, že až na niektoré výnimky sme sa zhodli, že pôda naozaj nie je hocijaký tovar a nie je jedno, kto slovenskú pôdu vlastní.
Ja za predkladateľov tvrdím, a teda my aj chceme dať dôraz na poľnohospodárstvo, aj na bezpečné potraviny, na vyrovnávanie podmienok v rámci spoločného európskeho trhu, pretože je nemysliteľné, keď poľnohospodár v západnom, v západnej Európe má úplne iné podmienky, iné dotácie ako náš a pričom majú súťažiť na spoločnom trhu, to je proste nemysliteľné.
Rovnako je nemysliteľné, aby mali rovnaké podmienky k prístupu k pôde tým pádom. Samozrejme, sú krajiny, ako aj bolo povedané, ktoré majú iné režimy ochrany pôdy. Prečo my by sme mali našu pôdu len tak nechať napospas výkupu hocikoho? V žiadnom prípade nie.
My za navrhovateľov za Slovenskú národnú stranu, teda prehlasujem, že my v žiadnom prípade nedovolíme a neustúpime ani tlaku Európskej komisie a našu slovenskú pôdu budeme zubami-nechtami brániť.
Ja som aj spomínal v rámci jednej diskusie s pánom Feckom, že ministerstvo pôdohospodárstva pripravuje aj národný potravinový katalóg. Jedná sa o to, aby sme mali bezpečné potraviny, ktoré sa zase viažu k našej pôde. V súčasnosti vlastne nastavené je to tak, že nižšia cena vyhráva a, samozrejme, bez ohľadu na to, aké tie potraviny sú kvalitné, také sa kupujú. Chceme naozaj zaviesť národný potravinový katalóg, aby nemocnice, školy, vlastne naši najmenší, prípadne chorí nemuseli jesť "najlacnejšie mäso" niekde z druhého konca sveta. Aká kvalita tých potravín, keď cestujú cez celú, teda polku zemegule, aká tá kvalita môže byť? To je katastrofa. Preto je potrebné vypracovať národný katalóg potravín, v ktorom bude zadefinované, aká kvalita, aká čerstvosť a aká cena by mala, jednotlivé potraviny aké by mali obsahovať. A zaručí sa tým pádom aj čerstvosť tých potravín a predpokladám, že tým pádom sa aj podporia naši výrobcovia, naše slovenské potraviny, pretože tá čerstvosť bude zaručená jedine vtedy, keď, samozrejme, ten dovoz bude zblízka. Pre nás je to naozaj veľmi dôležité a veľmi prioritné.
Nie je tu Béla Bugár, ja spomeniem len jeden, jeden taký paradox, ma minule, minulý týždeň ma manželka poslala kúpiť jeden, teda jednu konzervu - zavárané jahody. Zaujímavé, že som zistil, že z piatich druhov zaváraných jahôd v našich regáloch všetkých päť druhov, mám to aj odfotené, sú "Made in China", vyrobené v Číne. Toto je niečo neuveriteľné, aby my na Slovensku sme si nevedeli dopestovať jahody? Prípadne zo strednej Európy? Spomínal som Bélu Bugára, už keby tie jahody boli z Maďarska, tak ich zjem s veľkou chuťou. Ale z Číny? To je katastrofa.
Takže ja za navrhovateľov novely ústavy chcem poďakovať všetkým diskutujúcim a verím tomu, že novela prejde, pretože naozaj novela zákona, ktorým, novela ústavy, ktorou chceme ochraňovať slovenskú pôdu, by mala prejsť celým spektrom všetkých nás poslancov bez ohľadu na politické tričká.
Takže ešte raz ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívna úprava fungovania neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ktorých zakladateľom alebo spoluzakladateľom je štát, v mene ktorého koná Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "nezisková organizácia založená štátom").
Predložený návrh zákona upravuje:
1. Zadefinovanie nepárneho počtu členov správnych rád neziskových organizácií založených štátom, z ktorých väčšinu bude menovať štát - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, a menšinu ostatní zakladatelia.
Zvyšovanie počtu členov správnej rady na párny počet vedúce k získaniu kvalifikovanej väčšiny hlasov prostredníctvom zmeny štatútu neziskovej organizácie založenej štátom a presadenej relatívnou väčšinou hlasov v správnej rade bolo v minulosti spochybnené aj Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a súdmi. Súčasné pravidlá neumožňujú meniť zakladateľskú štruktúru neziskových organizácií založených štátom, čo môže ohroziť práva a oprávnené záujmy doterajších zakladateľov, ktorými sú často aj fyzické osoby bez možnosti dedenia zakladateľského podielu. Keďže neziskové organizácie založené štátom vznikli v procese transformácie podľa transformačného zákona, je potrebné zabezpečiť, aby do zakladateľskej štruktúry nevstupovali iné osoby ako osoby oprávnené zúčastňovať sa transformačného procesu v postavení kvalifikovaných záujemcov.
2. Postavenie tzv. prioritného majetku ako majetku, ktorý do neziskových organizácií založených štátom vložil štát. Tento majetok musí byť aj naďalej osobitne chránený, pretože predstavuje základnú garanciu dodržiavania účelu transformačného procesu v zdravotníctve, a to poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Súčasné pravidlá však neprimerane zasahujú do možnosti neziskových organizácií založených štátom tento majetok prenajať, prípadne s ním inak dočasne naložiť, hoci by to prospelo zefektívneniu poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Zákon takisto zakazuje predaj, založenie alebo iné použitie prioritného majetku na zabezpečenie záväzkov neziskových organizácií. Prioritný majetok je teda legislatívne chránený prísnejšie ako majetok štátu, aj keď de iure o majetok štátu nejde. Prax však ukazuje, že ak sa časť prioritného majetku stane dočasne alebo celkovo dubióznou, neziskové organizácie nemajú žiadnu možnosť s ním nakladať a takýto majetok stojí a leží bez racionálneho využitia.
Preto sa ako vhodné javí umožniť neziskovej organizácii založenej štátom nakladať aj s takýmto majetkom, ak bude súčasne zabezpečená kontrola zo strany štátu, v tomto prípade prostredníctvom kvalifikovanej dvojtretinovej väčšiny v správnej rade, súhlas štyroch z piatich členov správnej rady, prevod alebo zaťaženie prioritného majetku by však mal podliehať nielen súhlasu správnej rady, ale aj všetkých zakladateľov vrátane štátu, ktorý prioritný majetok do neziskovej organizácie vložil.
3. Inštitút automatického zrušenia neziskovej organizácie z dôvodu omeškania s preukázaním oprávnenia na výkon činnosti upravenej osobitnými predpismi v lehote 30 dní od nadobudnutia takéhoto oprávnenia a z dôvodu neuloženia výročnej správy vo verejnej časti registra účtovných závierok v lehote do 15. júla.
V oboch prípadoch ide o administratívne pochybenia neziskovej organizácie, pri ktorých pôsobí sankcia v podobe automatického zrušenia neziskovej organizácie značne neprimerane, osobitne v situácii, ak nápravu už nie je možné dodatočne vykonať a nezisková organizácia smeruje už k likvidácii a zániku. Návrh zákona má preto za cieľ zmierniť tieto dôsledky, avšak pri zachovaní možnosti primeraného sankcionovania neziskovej organizácie formou jej zrušenia na základe rozhodnutia súdu, ak si nezisková organizácia vyššie uvedené povinnosti nesplní ani dodatočne po výzve súdu.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívne sociálne vplyvy, hospodárenie obyvateľstva ani negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som ešte poďakoval za pomoc pri príprave zákona Asociácii nemocníc Slovenska, aj pánovi kolegovi Alanovi Suchánkovi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci a vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač č. 509). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. K tejto novele by som teda chcel povedať len veľmi krátko. V podstate táto novela má meniť tri také okruhy, ktoré sú v tomto zákone a ktoré sa ukazujú, že časom, ktorý uplynul od toho, ako boli mnohé neziskové organizácie založené, tak začínajú mať tieto neziskové organizácie problém.
Ten prvý okruh alebo prvý problém, ktorý rieši táto novela, je kreovanie alebo vôbec zostavenie správnych rád. Ako ste určite to mali možnosť sledovať, tak v niektorých neziskových organizáciách v správnych radách došlo k takým zásahom do správnych rád, že to bolo dokonca v záujme médií, alebo teda stalo sa v záujme médií, rokoval, dokonca niektoré tieto neziskové organizácie žalovali, proste nekorešpondovanie so zákonmi, alebo teda s porušovaním zákonov. Stalo sa, samozrejme, aj to, že, a to konkrétne v našej nemocnici, takže mám s tým skúsenosť, že došlo k takému zásahu, že aj súd konštatoval, že kreovanie správnej rady bolo v rozpore so zákonom. Trvalo to asi dva roky, kým to bolo právoplatné. Potom aj Generálna prokuratúra sa stotožnila s týmto výrokom súdu a nakoniec potom aj registratúrny úrad musel uznať, že spravil zápis na registratúrnom úrade v rozpore so zákonom.
O čo ide. Zákon už aj predtým v podstate hovoril, že správna rada môže mať, teda že majoritný akcionár v správnej rade má väčšinu členov. Ovšem ten výklad bol taký voľný, že niektorí si vykladali, že keď je počet členov v správnej rade 5 a je ten pomer 3 : 2, alebo tam dosadia šiesteho člena a pomer je 4 : 2, však stále je to väčšina. A takto sa k tomu staval aj jeden registratúrny úrad a takúto zmenu zapísal.
Čo sa stalo? Majoritný akcionár si dosadil, keď bolo konkrétne u nás v nemocnici 5 členov v správnej rade, dosadil tam, zmenil, keďže na zmenu štatútu mu stačí len obyčajná väčšina, si zmenil štatút, do ktorého v rozpore so zákonom dal znenie, že môže zvýšiť počet členov na 6, z toho za majoritného akcionára si tam dal štvrtého člena a tým pádom mohol robiť rozhodnutia aj také, ktoré mu neprináležali dovtedy a ktoré mu umožňoval zákon, pretože mal dvojtretinovú väčšinu, tak mohol robiť aj zmeny, ktoré mu skutočne neprináležali. A to práve bol ten spor na tých súdoch, ktorý teda neskôr potom odobrila aj Generálna prokuratúra a stotožnila sa s tým.
Takže tento návrh zákona stanovuje to, že ten počet členov v správnej rade musí byť nepárny, a teda keď je počet členov 5, tak troch členov bude mať majoritný akcionár, dvoch minoritný. Pokiaľ by bolo 7 členov, tak 4 : 3 a tak ďalej, aby tam nebola tá kvalifikovaná, teda dvojtretinová väčšina.
Ten zákon aj hovorí o tom, že pokiaľ, lebo musím povedať, že nestalo sa to len v piešťanskej nemocnici, stalo sa to aj v iných nemocniciach, a ten zákon hovorí aj o tom, že pokiaľ je tam ten nesprávny počet, alebo teda ten párny počet, tak bude treba jedného člena toho majoritného akcionára odvolať, alebo pokiaľ by sa neodvolával jeden člen, že by s tým bol problém, tak by sa dovolili dvaja ďalší členovia tak, aby ten pomer zostal zachovaný len obyčajnou väčšinou. Prostou väčšinou, nie kvalifikovanou. To znamená 3 : 2, 4 : 3 a tak ďalej. To je jeden ten okruh.
Ten druhý okruh, ide o tzv. prioritný majetok. Väčšinou sa jedná o hnuteľný majetok, ale dokonca som zistil, že v niektorých tých neziskových organizáciách išlo aj o nehnuteľný majetok. To znamená, že pri tom zakladaní hlavne tých nemocníc ako neziskových organizácií sa ako prioritný majetok stanovili napríklad sanitky alebo kotle v tých nemocniciach. Tie sanitky už boli nepojazdné, ale nemohli sa predať pred tým, ešte keď teda mohli aj na niečo slúžiť, dneska tie sanitky stoja, hrdzavé, nepojazdné, a nedajú sa ani len vyradiť z toho majetku. Takisto ako kotle. Ale to si myslím, že to je ten menší problém.
Ďaleko väčší problém je s nadbytočným alebo dubióznym majetkom hnuteľným. Keďže za tých 27 rokov od revolúcie a potom v ďalšom tom postupe dochádzalo k redukcii oddelení, k redukcii počtu lôžok, dochádzalo k tomu, že sa niektoré činnosti tých nemocníc sprivatizovali, tak došlo aj k tomu, že niektoré tie majetky ostali nadbytočné. Tie nemocnice to zaťažuje, mali napríklad niektoré tie neziskové organizácie pred tým, keď vstupovali a určili im ako prioritný majetok, mali napríklad jasličky. Tieto dneska už nefungujú a majú takéto budovy, o ktoré sa musia starať. Majú niektoré budovy, ako napríklad naša nemocnica mala budovu s veľmi pekným pozemkom v podstate v centre mesta, kde kedysi fungoval, alebo teda bolo infekčné oddelenie, pľúcne oddelenie, neskôr sa to potom premenilo na doliečovacie oddelenie, a keď dochádzalo k redukcii lôžok a redukcii oddelení, tak to oddelenie bolo zrušené, boli s tým problémy, lebo s dopravou, stravou, laboratóriami a tak ďalej, toto sa zrušilo a táto budova ostala nadbytočná. Už mnoho rokov sa nemal o ňu kto starať, dokonca nemocnica musí platiť dane z nehnuteľnosti a tak ďalej, veľmi to zaťažuje. Tá budova chátra, nasťahovali sa tam bezdomovci, požiare tam vznikli, sú s tým problémy. Tá nemocnica takýto prioritný majetok nemôže predať a nemôže ho ani prenajať, lebo by porušovala zákon. Máme aj iné priestory, aj ostatné nemocnice majú mnoho priestorov, ktoré by mohli prenajať, no nemôžu ich, lebo by porušovali zákon.
Takže toto je ten dôvod, prečo to treba zmeniť a prečo to tie nemocnice zbytočne zaťažuje a aj profit povedzme z tých prenájmov, niektorých, nemocnica by mohla použiť na svoju prevádzku a nemôže.
Zákon ošetruje aj to, ako sa to môže stať. V správnej rade na to, aby sa takýto majetok mohol či už prenajať, alebo predať, stanovuje, že musí byť tou kvalifikovanou väčšinou v tej správnej rade odsúhlasený a musí sa k tomu potom aj tí akcionári vyjadriť, lebo bez súhlasu akcionára, a keďže ide o NO-čky, kde je majoritným akcionárom štát, ktorý zastupuje ministerstvo zdravotníctva, tak môže to byť len so súhlasom akcionárov. Bez toho sa to teda predať nemôže.
A tá tretia vec, ktorá sa touto novelou zákona má meniť, ako už povedal predseda zdravotníckeho výboru Dr. Zelník, ide v podstate o to, že pokiaľ takáto neziskovka spraví administratívnu chybu, tak aj niekto túto chybu napadne, tak v podstate súdu nezostáva nič iné, len takúto neziskovú organizáciu zrušiť. Táto novela má zmäkčiť tento problém v tom zmysle, že pokiaľ sa stane len nejaká administratívna chyba, že nejaký úradník to zabudne do 15. júla na registratúrny úrad oznámiť, aby tá nemocnica nezanikla, tak ten súd má povinnosť túto neziskovú organizáciu upozorniť, aby tak napravila do určitého termínu a nemocnica nemusí zaniknúť. Ide v podstate o administratívnu vec a bola by škoda, aby niektoré nemocnice zanikli len preto, a sú potrebné, aby keď nejaký úradník spraví chybu.
Ďakujem pekne, to je všetko.

Pán poslanec, porozumel som posolstvu vášho vystúpenia, možno maličké korekcie, ale porozumel som tomu, že to bolo možno obrazne, v neziskových organizáciách nie sú akcionári, ale sú zakladatelia a to je veľký rozdiel. A myslím si, že nezisková organizácia v zdravotníctve má veľký význam, pretože ona môže aj podnikať, ale všetok zisk, ktorý nejakým spôsobom získa, musí opäť použiť len na činnosť. A to je podľa mňa absolútne skvelé.
A tým chcem aj vyjadriť podporu tejto zmene, pretože neziskové organizácie, ktoré tu vznikli, naozaj majú mnohé administratívne prekážky. Zatiaľ neevidujem žiadnu neziskovú organizáciu, ktorá by v zdravotníctve podnikala, musela kvôli nejakým administratívnym chybám byť, mala ísť do likvidácie, čo je takisto veľmi komplikovaný proces, ale je dobré, keď sa preventívne na to myslí a že sa to upraví. Rovnako aj tie uvoľnenia s tým majetkom.
Čiže pochopil som aj z vašej strany, že podporujete túto novelu, ja rovnako chcem vyjadriť podporu tejto novele a aby sa aj ukázalo, že v podstate forma neziskovej organizácie v zdravotníctve je jedna z tých naozaj dobrých, ktorá môže prinášať naozaj benefit. Lebo rozdiel neziskovej organizácie je povedzme akciová spoločnosť, kde ten profit, bohužiaľ, akcionári môžu zo zdravotníctva dostať úplne preč a to nikto z nás nechce. Opak je pravdou a myslím si, že sa týmto pomôže významne neziskovým organizáciám.
Takže chcem aj týmto spôsobom vyjadriť podporu navrhovateľom k tejto novele.
Ďakujem.

Ďakujem za upozornenie, možno zle som ten termín použil, ale prijímam to, čo hovoríte, presne tak to doplnenie bolo úplne správne. A tie neziskovky majú opodstatnenie, je potrebné im umožniť, aby si mohli svoju činnosť zlepšiť a nerobiť im zbytočné prekážky a zaťažovať ich zbytočnými nejakými problémami. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám navrhla návrh zákona, ktorým sa zmení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Prečo vlastne pristupujeme k spolupráci, dve ministerstvá - ministerstvo školstva a ministerstvo vnútra, k tomuto zákonu, je jednoduchá odpoveď, že jednoducho to priniesol život a denná prax a je treba urobiť nejaké legislatívne zmeny, ktoré jednak zabezpečia bezpečnosť, ale po druhé, v druhom rade aj koniec koncov financie, ktoré patria do nášho rozpočtu, ktoré sú potom takto vynakladané.
Takže návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zameriava na § 24 zákona 404/2011 o pobyte cudzincov, ktorý rieši prechodný pobyt na účel štúdia. V § 24 ods. 1 dopĺňame zavedenie podmienky veku na udelenie prechodného pobytu na účel štúdia u žiakov stredných škôl, ktorí sú občanmi tretích krajín, a vypustenie možnosti získať prechodný pobyt na účel štúdia na jazykovej škole v Slovenskej republike.
Hlavným cieľom návrhu zákona je zabrániť zneužívaniu povolenia prechodného pobytu dospelými osobami aj na iné účely, ktoré súvisia napríklad s nelegálnou prácou alebo s voľnou migráciou štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko.
Sú zaznamenané mnohé prípady zneužívania tohto účelu udelenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. V praxi sa študentom strednej školy stáva občan iného štátu, ktorý má vek častokrát starší ako 30 rokov a jeho hlavným cieľom je iba získať prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Naším cieľom je uzákoniť, zákonne ukotviť podmienku, aby v deň žiadosti o prechodný pobyt na účel štúdia u žiakov stredných škôl bola podmienka veku žiadateľa mladší ako 18 rokov a pri nadstavbových formách stredoškolského štúdia nesmie byť žiadateľ starší ako 20 rokov. Uvedený návrh bude mať pozitívny vplyv, ako som už spomenula, na štátny rozpočet, z ktorého prestanú plynúť finančné prostriedky na takýto spomenutý typ študentov stredných škôl.
V návrhu navrhujeme vypustiť v § 24 ods. 1 písm. b), ktorého znenie je: "Je poslucháčom jazykovej školy starším ako 15 rokov a študuje alebo bude študovať najmenej 25 hodín týždenne."
Vypustením možnosti získať prechodný pobyt na účel štúdia na jazykovej škole v Slovenskej republike sledujeme, aby sa zabránilo zneužitiu udelenia prechodného pobytu cudzincami aj na iné účely, ktoré súvisia, už ako som spomenula, so svojvoľnou migráciou príslušníkov tretích krajín, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko s nelegálnou prácou a inými aktivitami cudzincov, ktoré skutočne nesúvisia so štúdiom. Uvedená zmena nezakazuje však cudzincom s oprávneným pobytom študovať na jazykovej škole v Slovenskej republike, ale podotýkam, že to spomenuté samotné štúdium na spomenutej škole nebude dôvodom na udelenie prechodného pobytu. Cudzinec môže získať prechodný pobyt napríklad za účelom zamestnania alebo podnikania na území Slovenskej republiky a popri tomto hlavnom účele pobytu môže rozvíjať svoje vedomostné schopnosti a môže študovať na strednej škole alebo jazykovej škole. Zákon bude naďalej umožňovať získať prechodný pobyt na jazykovú alebo odbornú prípravu k štúdiu na vysokej škole, ktorá je organizovaná vysokou školou v Slovenskej republike. Štúdium na jazykovej škole sa môže realizovať u týchto ľudí, spomenuté už popri zamestnaní, presne tak, ako to využívajú naši občania Slovenskej republiky.
Návrh zákona, ešte podotknem, že je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a v súlade s právom Európskej únie. Európska smernica Rady 114/2004 z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplatného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby taktiež, podotýkam, nepozná možnosť udelenia prechodného pobytu primárne pre štúdium na jazykovej škole.
Ďakujem veľmi pekne.