17. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívna úprava fungovania neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ktorých zakladateľom alebo spoluzakladateľom je štát, v mene ktorého koná Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "nezisková organizácia založená štátom").
Predložený návrh zákona upravuje:
1. Zadefinovanie nepárneho počtu členov správnych rád neziskových organizácií založených štátom, z ktorých väčšinu bude menovať štát - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, a menšinu ostatní zakladatelia.
Zvyšovanie počtu členov správnej rady na párny počet vedúce k získaniu kvalifikovanej väčšiny hlasov prostredníctvom zmeny štatútu neziskovej organizácie založenej štátom a presadenej relatívnou väčšinou hlasov v správnej rade bolo v minulosti spochybnené aj Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a súdmi. Súčasné pravidlá neumožňujú meniť zakladateľskú štruktúru neziskových organizácií založených štátom, čo môže ohroziť práva a oprávnené záujmy doterajších zakladateľov, ktorými sú často aj fyzické osoby bez možnosti dedenia zakladateľského podielu. Keďže neziskové organizácie založené štátom vznikli v procese transformácie podľa transformačného zákona, je potrebné zabezpečiť, aby do zakladateľskej štruktúry nevstupovali iné osoby ako osoby oprávnené zúčastňovať sa transformačného procesu v postavení kvalifikovaných záujemcov.
2. Postavenie tzv. prioritného majetku ako majetku, ktorý do neziskových organizácií založených štátom vložil štát. Tento majetok musí byť aj naďalej osobitne chránený, pretože predstavuje základnú garanciu dodržiavania účelu transformačného procesu v zdravotníctve, a to poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Súčasné pravidlá však neprimerane zasahujú do možnosti neziskových organizácií založených štátom tento majetok prenajať, prípadne s ním inak dočasne naložiť, hoci by to prospelo zefektívneniu poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Zákon takisto zakazuje predaj, založenie alebo iné použitie prioritného majetku na zabezpečenie záväzkov neziskových organizácií. Prioritný majetok je teda legislatívne chránený prísnejšie ako majetok štátu, aj keď de iure o majetok štátu nejde. Prax však ukazuje, že ak sa časť prioritného majetku stane dočasne alebo celkovo dubióznou, neziskové organizácie nemajú žiadnu možnosť s ním nakladať a takýto majetok stojí a leží bez racionálneho využitia.
Preto sa ako vhodné javí umožniť neziskovej organizácii založenej štátom nakladať aj s takýmto majetkom, ak bude súčasne zabezpečená kontrola zo strany štátu, v tomto prípade prostredníctvom kvalifikovanej dvojtretinovej väčšiny v správnej rade, súhlas štyroch z piatich členov správnej rady, prevod alebo zaťaženie prioritného majetku by však mal podliehať nielen súhlasu správnej rady, ale aj všetkých zakladateľov vrátane štátu, ktorý prioritný majetok do neziskovej organizácie vložil.
3. Inštitút automatického zrušenia neziskovej organizácie z dôvodu omeškania s preukázaním oprávnenia na výkon činnosti upravenej osobitnými predpismi v lehote 30 dní od nadobudnutia takéhoto oprávnenia a z dôvodu neuloženia výročnej správy vo verejnej časti registra účtovných závierok v lehote do 15. júla.
V oboch prípadoch ide o administratívne pochybenia neziskovej organizácie, pri ktorých pôsobí sankcia v podobe automatického zrušenia neziskovej organizácie značne neprimerane, osobitne v situácii, ak nápravu už nie je možné dodatočne vykonať a nezisková organizácia smeruje už k likvidácii a zániku. Návrh zákona má preto za cieľ zmierniť tieto dôsledky, avšak pri zachovaní možnosti primeraného sankcionovania neziskovej organizácie formou jej zrušenia na základe rozhodnutia súdu, ak si nezisková organizácia vyššie uvedené povinnosti nesplní ani dodatočne po výzve súdu.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívne sociálne vplyvy, hospodárenie obyvateľstva ani negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som ešte poďakoval za pomoc pri príprave zákona Asociácii nemocníc Slovenska, aj pánovi kolegovi Alanovi Suchánkovi.
Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Alanovi Suchánkovi, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci a vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač č. 509). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa ako prvý, teda ako jediný písomne prihlásil pán poslanec Dostál.
O slovo požiadal vystúpiť v rozprave spravodajca pán poslanec Suchánek, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. K tejto novele by som teda chcel povedať len veľmi krátko. V podstate táto novela má meniť tri také okruhy, ktoré sú v tomto zákone a ktoré sa ukazujú, že časom, ktorý uplynul od toho, ako boli mnohé neziskové organizácie založené, tak začínajú mať tieto neziskové organizácie problém.
Ten prvý okruh alebo prvý problém, ktorý rieši táto novela, je kreovanie alebo vôbec zostavenie správnych rád. Ako ste určite to mali možnosť sledovať, tak v niektorých neziskových organizáciách v správnych radách došlo k takým zásahom do správnych rád, že to bolo dokonca v záujme médií, alebo teda stalo sa v záujme médií, rokoval, dokonca niektoré tieto neziskové organizácie žalovali, proste nekorešpondovanie so zákonmi, alebo teda s porušovaním zákonov. Stalo sa, samozrejme, aj to, že, a to konkrétne v našej nemocnici, takže mám s tým skúsenosť, že došlo k takému zásahu, že aj súd konštatoval, že kreovanie správnej rady bolo v rozpore so zákonom. Trvalo to asi dva roky, kým to bolo právoplatné. Potom aj Generálna prokuratúra sa stotožnila s týmto výrokom súdu a nakoniec potom aj registratúrny úrad musel uznať, že spravil zápis na registratúrnom úrade v rozpore so zákonom.
O čo ide. Zákon už aj predtým v podstate hovoril, že správna rada môže mať, teda že majoritný akcionár v správnej rade má väčšinu členov. Ovšem ten výklad bol taký voľný, že niektorí si vykladali, že keď je počet členov v správnej rade 5 a je ten pomer 3 : 2, alebo tam dosadia šiesteho člena a pomer je 4 : 2, však stále je to väčšina. A takto sa k tomu staval aj jeden registratúrny úrad a takúto zmenu zapísal.
Čo sa stalo? Majoritný akcionár si dosadil, keď bolo konkrétne u nás v nemocnici 5 členov v správnej rade, dosadil tam, zmenil, keďže na zmenu štatútu mu stačí len obyčajná väčšina, si zmenil štatút, do ktorého v rozpore so zákonom dal znenie, že môže zvýšiť počet členov na 6, z toho za majoritného akcionára si tam dal štvrtého člena a tým pádom mohol robiť rozhodnutia aj také, ktoré mu neprináležali dovtedy a ktoré mu umožňoval zákon, pretože mal dvojtretinovú väčšinu, tak mohol robiť aj zmeny, ktoré mu skutočne neprináležali. A to práve bol ten spor na tých súdoch, ktorý teda neskôr potom odobrila aj Generálna prokuratúra a stotožnila sa s tým.
Takže tento návrh zákona stanovuje to, že ten počet členov v správnej rade musí byť nepárny, a teda keď je počet členov 5, tak troch členov bude mať majoritný akcionár, dvoch minoritný. Pokiaľ by bolo 7 členov, tak 4 : 3 a tak ďalej, aby tam nebola tá kvalifikovaná, teda dvojtretinová väčšina.
Ten zákon aj hovorí o tom, že pokiaľ, lebo musím povedať, že nestalo sa to len v piešťanskej nemocnici, stalo sa to aj v iných nemocniciach, a ten zákon hovorí aj o tom, že pokiaľ je tam ten nesprávny počet, alebo teda ten párny počet, tak bude treba jedného člena toho majoritného akcionára odvolať, alebo pokiaľ by sa neodvolával jeden člen, že by s tým bol problém, tak by sa dovolili dvaja ďalší členovia tak, aby ten pomer zostal zachovaný len obyčajnou väčšinou. Prostou väčšinou, nie kvalifikovanou. To znamená 3 : 2, 4 : 3 a tak ďalej. To je jeden ten okruh.
Ten druhý okruh, ide o tzv. prioritný majetok. Väčšinou sa jedná o hnuteľný majetok, ale dokonca som zistil, že v niektorých tých neziskových organizáciách išlo aj o nehnuteľný majetok. To znamená, že pri tom zakladaní hlavne tých nemocníc ako neziskových organizácií sa ako prioritný majetok stanovili napríklad sanitky alebo kotle v tých nemocniciach. Tie sanitky už boli nepojazdné, ale nemohli sa predať pred tým, ešte keď teda mohli aj na niečo slúžiť, dneska tie sanitky stoja, hrdzavé, nepojazdné, a nedajú sa ani len vyradiť z toho majetku. Takisto ako kotle. Ale to si myslím, že to je ten menší problém.
Ďaleko väčší problém je s nadbytočným alebo dubióznym majetkom hnuteľným. Keďže za tých 27 rokov od revolúcie a potom v ďalšom tom postupe dochádzalo k redukcii oddelení, k redukcii počtu lôžok, dochádzalo k tomu, že sa niektoré činnosti tých nemocníc sprivatizovali, tak došlo aj k tomu, že niektoré tie majetky ostali nadbytočné. Tie nemocnice to zaťažuje, mali napríklad niektoré tie neziskové organizácie pred tým, keď vstupovali a určili im ako prioritný majetok, mali napríklad jasličky. Tieto dneska už nefungujú a majú takéto budovy, o ktoré sa musia starať. Majú niektoré budovy, ako napríklad naša nemocnica mala budovu s veľmi pekným pozemkom v podstate v centre mesta, kde kedysi fungoval, alebo teda bolo infekčné oddelenie, pľúcne oddelenie, neskôr sa to potom premenilo na doliečovacie oddelenie, a keď dochádzalo k redukcii lôžok a redukcii oddelení, tak to oddelenie bolo zrušené, boli s tým problémy, lebo s dopravou, stravou, laboratóriami a tak ďalej, toto sa zrušilo a táto budova ostala nadbytočná. Už mnoho rokov sa nemal o ňu kto starať, dokonca nemocnica musí platiť dane z nehnuteľnosti a tak ďalej, veľmi to zaťažuje. Tá budova chátra, nasťahovali sa tam bezdomovci, požiare tam vznikli, sú s tým problémy. Tá nemocnica takýto prioritný majetok nemôže predať a nemôže ho ani prenajať, lebo by porušovala zákon. Máme aj iné priestory, aj ostatné nemocnice majú mnoho priestorov, ktoré by mohli prenajať, no nemôžu ich, lebo by porušovali zákon.
Takže toto je ten dôvod, prečo to treba zmeniť a prečo to tie nemocnice zbytočne zaťažuje a aj profit povedzme z tých prenájmov, niektorých, nemocnica by mohla použiť na svoju prevádzku a nemôže.
Zákon ošetruje aj to, ako sa to môže stať. V správnej rade na to, aby sa takýto majetok mohol či už prenajať, alebo predať, stanovuje, že musí byť tou kvalifikovanou väčšinou v tej správnej rade odsúhlasený a musí sa k tomu potom aj tí akcionári vyjadriť, lebo bez súhlasu akcionára, a keďže ide o NO-čky, kde je majoritným akcionárom štát, ktorý zastupuje ministerstvo zdravotníctva, tak môže to byť len so súhlasom akcionárov. Bez toho sa to teda predať nemôže.
A tá tretia vec, ktorá sa touto novelou zákona má meniť, ako už povedal predseda zdravotníckeho výboru Dr. Zelník, ide v podstate o to, že pokiaľ takáto neziskovka spraví administratívnu chybu, tak aj niekto túto chybu napadne, tak v podstate súdu nezostáva nič iné, len takúto neziskovú organizáciu zrušiť. Táto novela má zmäkčiť tento problém v tom zmysle, že pokiaľ sa stane len nejaká administratívna chyba, že nejaký úradník to zabudne do 15. júla na registratúrny úrad oznámiť, aby tá nemocnica nezanikla, tak ten súd má povinnosť túto neziskovú organizáciu upozorniť, aby tak napravila do určitého termínu a nemocnica nemusí zaniknúť. Ide v podstate o administratívnu vec a bola by škoda, aby niektoré nemocnice zanikli len preto, a sú potrebné, aby keď nejaký úradník spraví chybu.
Ďakujem pekne, to je všetko.