17. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy, ako aj odborníkmi priebežne posudzuje a konzultuje kvantitu a kvalitu vykonávaných činností zamestnancami jednotlivých odborov okresných úradov. Od roku 2013 doteraz boli zvýšené platové tarify 54 zamestnancov okresných úradov, z ktorých pôsobnosti prešli aj zrušené špecializované štátne správy. Zmeny sa týkali najmä zamestnancov katastrálnych odborov, starostlivosti o životné prostredie, cestnej dopravy a pozemných komunikácií a pozemkových a lesných odborov. Na katastrálnych odboroch sa zvýšenie platových tried dotýkalo zamestnancov vykonávajúcich vkladové konanie a úradné overovanie.
V súčasnosti z dôvodu účinnosti zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upravuje v informačnom systéme ministerstva vnútra zaradenie štátnych zamestnancov do nových platových tried. Súčasne sa zaoberá problémom odmeňovania zamestnancov okresných úradov s cieľom úpravy platov jednotlivých zamestnancov tak, aby došlo k vyrovnaniu rozdielov v rámci jednotlivých odborov okresných úradov.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán zastupujúci minister. Neviem, asi ten termín nebudete. Je to od 1. 6. alebo 1. 7.? Neviete mi na tú otázku asi odpovedať. Ale každopádne ďakujem za odpoveď. Vyzerá, že asi vyrovnanie by malo prísť. A pokiaľ by som ju mohol sa aj písomne, tak budem rád. Takže ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, kolegyne, kolegovia, moja odpoveď na interpeláciu pána ministra Tomáša Druckera, ministerstva zdravotníctva, ktorá bola, je pod číslom 4. (Rečníčka sa obrátila s otázkou k predsedajúcemu.) Takto to má byť? (Reakcia predsedajúceho.) Dobre.
Keďže ja nie som spokojná s touto odpoveďou, tak odpovedám takto.
Vážený pán minister, obviniť vás za všetko zlé, čo sa v minulosti v rezorte zdravotníctva urobilo, by bolo nespravodlivé. A dúfam, že ani moja interpelácia nevyznela v tomto duchu. K jej napísaniu ma vyprovokovali dve správy. Prvá, Ministerstva financií Slovenskej republiky, záverečná správa Revízia výdavkov pre zdravotníctvo, a druhá bola čiastočná správa Národného kontrolného úradu Verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení, ktoré vznikli v rovnakej dobe. Prienik týchto dvoch správ bol v sektore štátnej ústavnej zdravotnej starostlivosti, a preto som sa v interpelácii zamerala na túto oblasť. Obe správy opisujú aktuálny neradostný stav v tomto sektore zdravotnej starostlivosti, nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi, v čom sa obe inštitúcie v podstate zhodnú. A tieto závery sú nespochybniteľné. Oceňujem, že vy ako minister zdravotníctva sa účinne snažíte nedostatky odstrániť.
Správa Ministerstva financií Slovenskej republiky napísaná od zeleného stola na základe štatistických údajov má jasno v príčinách tohto stavu a aj v riešení situácie. Sú to tí zlí, zlí a ešte raz zlí a totálne neschopní riaditelia zdravotných zariadení a riešenie je, citujem správu, "vyvodenie osobnej zodpovednosti voči riaditeľom, fyzicky prítomný dohľad v nemocnici zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, prípadne zavedenie istej formy nútenej správy profesionálnymi manažérmi".
Správa NKÚ, vychádzajúca z fyzicky vykonaných kontrol v jednotlivých ústavných zariadeniach, je podstatne komplexnejšia. Okrem množstva individuálnych porušení zákonov zo strany vedenia nemocníc zaoberá sa aj systémovými anomáliami fungovania systému, reťazcom príčin a následkov, ktoré spôsobujú rádovo oveľa väčšie straty ako individuálne pochybenia. Konštatuje roky trvajúce nedofinancovanie tohto sektoru zdravotnej starostlivosti, čo neumožňuje ani jednoduchú reprodukciu majetku. V dôsledku toho sa nevykonávajú údržby, opravy, rekonštrukcie, až kým nedôjde k havarijnému stavu. Ďalej neobnovuje sa zdravotnícka technika, ale udržiava sa v chode po uplynutí morálnej aj technickej životnosti za cenu predražených opráv. Nemocnice v dôsledku insolventnosti nakupujú tovary a služby za stále vyššie ceny, pretože ich nakupujú od toho, kto je ochotný znášať riziko, že platbu uvidí až po nasledujúcom oddlžovaní nemocníc, čo si, pochopiteľne, zahrnie do ceny.
Nemocnice sú vystavené penalizáciám a exekúciám. Nemocnice museli strpieť, že im boli odobraté ziskové prevádzky SVALZ-y v prospech súkromných spoločností. Nemocnice nemajú krytý rast osobných nákladov v dôsledku zákonom prijatého mzdového automatu a tak ďalej. Tým všetkým a ďalším sa zaoberá správa NKÚ na rozdiel od správy ministerstva financií. A NKÚ koná. Podáva trestné oznámenia v prípade individuálnych porušení zákona.
Vážený pán minister, tu je pes zakopaný. NKÚ malo postupovať dôsledne. NKÚ na základe konštatovaných zistení malo podať trestné oznámenie na všetkých riaditeľov kontrolovaných subjektov, terajších aj predchádzajúcich, za porušenie zákona 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, porušenie zákona 18/1996 Z. z. o cenách, v zmysle § 237 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Také isté trestné oznámenie malo ísť za porušovanie tých istých zákonov na riaditeľov zdravotných poisťovní, ktorí narábajú a narábali s verejnými zdrojmi.
Pôjdem ďalej. NKÚ malo rovnako postupovať voči ministerstvu zdravotníctva, ktoré nielenže si neplní svoje povinnosti v zmysle predmetných zákonov, ale alibisticky a zbabelo hádže zodpovednosť za ich porušovanie na štatutárov ním riadených organizácií. Citujem z vašej odpovede na moju interpeláciu: "Spôsob a výška úhrady je výlučne predmetom zmluvných vzťahov medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva v rámci zákonom stanovených kompetencií nie je oprávnené do týchto vzťahov vstupovať. Je v kompetencii zmluvných strán dohodnúť si primerané zmluvné podmienky, ktoré budú akceptovateľné pre obe zmluvné strany."
Pán minister, vy ako právnik viete, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky môže a je povinné konať v zmysle platnej legislatívy. Pán minister, neúcta k zákonom v tomto prípade nemá len morálny rozmer. Táto neúcta prináša ekonomické straty veľkého rozsahu v zmysle sekundárne a úplne zbytočne vyvolaných nákladov a tieto straty musí zaplatiť daňový poplatník. Preto, vážený pán minister, neakceptujem vašu odpoveď na moju interpeláciu. Táto odpoveď nie je hodná muža vášho formátu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené poslanecké kolegyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som tu predniesol interpeláciu na ministra dopravy, výstavby Slovenskej republiky Árpáda Érseka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci zaradenia do plánu výstavby na rok 2018 projekt výstavby okružnej križovatky v meste Strážske.
Dňa 26. apríla 2017 bola odštartovaná občianskou iniciatívou Zemplína petícia v meste Strážske za výstavbu okružnej križovatky v tomto meste, pričom zber podpisov sa bude realizovať v celom regióne Zemplína. Obyvatelia nielen tohto regiónu sa už dlhodobo dožadujú toho, aby Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky zaradilo do plánu výstavby projekt výstavby okružnej križovatky v meste Strážske, konkrétne na križovatke ciest I. triedy 18 a 74 medzi ulicami Mierová, Osloboditeľov a Vihorlatská. Potreba realizácie tohto projektu je viac ako potrebná z mnohých dôvodov. Najmä z dôvodu vysokej nebezpečnosti a rizikovosti daného cestného úseku, kde sú ohrozené najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, teda najmä deti a mládež, v blízkosti sa nachádza základná škola, a taktiež aj dôchodcovia, v blízkosti sa nachádza kostol a obytná zóna. Daný úsek je navyše dopravnou temnou medzi okresmi Michalovce, Humenné a Vranov nad Topľou. Pričom dispozícia súčasnej križovatky je veľmi neštandardná a úsek je neprehľadný.
Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás, pán minister, obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok.
Prvá otázka: Plánuje Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky zaradiť do plánu výstavby projekt okružnej križovatky v Strážskom s realizáciou do konca roku 2018?
Druhá otázka: Na základe akých kritérií Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky vyberá jednotlivé projekty a zaradzuje ich do plánu výstavby?
Ďakujem, skončil som.

Príjemný, dobrý deň prajem. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som si dovolil osloviť pána ministra Árpáda Érseka v zmysle teda zákona, alebo teda čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov, si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci medzinárodnej osobnej železničnej dopravy, a to konkrétne na trase Zvolen - Budapešť.
Kedysi existujúce spojenie na trase Zvolen - Budapešť bolo zrušené z dôvodu údajnej nedostatočnej vyťaženosti a malého záujmu občanov. Avšak podľa informácií medializovaných začiatkom marca tohto roku zvažujete možnosť obnovenia medzinárodnej osobnej železničnej prepravy na tejto trase. V záujme podpory cezhraničného turizmu a mobility v regióne sa vás chcem opýtať nasledovné tri otázky.
Je možnosť vytvorenia spojenia na trase Zvolen - Budapešť v rámci medzinárodnej osobnej vlakovej prepravy stále aktuálna?
Ak áno, a to je už druhá otázka, v akom časovom horizonte ho možno očakávať?
A tretia otázka. V prípade, že možnou prekážkou zavedenia by mohli byť obavy z nedostatočného využitia vlakového spojenia, uvažujete aj o rozšírení daného spojenia v zmysle Krakov - Zvolen - Budapešť, a teda aj s miestami, ako sú Banská Bystrica a Žilina?
Vopred vám veľmi pekne ďakujem za vašu odpoveď. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 129 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku by som rád interpeloval predsedu vlády Slovenskej republiky k otázke tzv. akčných plánov.
Totižto minulý rok koncom leta, začiatkom jesene na prelome mesiacov august a september vláda absolvovala tour de východ v okresoch na východnom Slovensku. Navštívila okresy s vysokou nezamestnanosťou, čiže môžme to nazvať, že najviac chudobné okresy v rámci východného Slovenska. Na týchto svojich výjazdových rokovaniach vláda Slovenskej republiky sa zaviazala a prijala tzv. akčné plány, na základe ktorých sľúbila po každom tomto zasadnutí na tlačovej besede konkrétne počty pracovných miest, sľúbila konkrétne sumy, ktoré pošle týmto regiónom do konca roka 2016 dokonca.
Avšak prešlo už veľmi veľa mesiacov a, bohužiaľ, musím konštatovať, že tieto výjazdové rokovania bola jedna veľká marketingová akcia. Totižto od starostov, primátorov, rôznych ministerských úradníkov počúvam dookola len to isté. Nikto nedostal ani cent napriek tomu, že vláda sa v akčných plánoch zaviazala už do konca roka 2016 poslať nejaké finančné prostriedky. Počúvam od podnikateľov, ktorí boli zahrnutí v týchto akčných plánoch, že na ministerstvám žiadna odozva, žiadne reakcie, nič sa nedeje, všetko stojí. A už keď mi povie majiteľ firmy, ktorá v akčnom pláne je definovaná ako strategický zamestnávateľ v jednom z okresov a bola zahrnutá v týchto akčných plánoch, keď mi povie, citujem, že: "Ale prosím ťa, aké akčné plány, veď to bolo divadlo."
Čiže rád by som poznal odpoveď predsedu vlády, v akom stave, aké je plnenie týchto akčných plánov, čo s nimi ďalej bude a či naozaj išlo len o marketingovú akciu, ktorá daňových poplatníkov stála, nechcem teraz tu trieskať nejaké číslo, ale rádovo desať tisíce eur, pretože takéto výjazdové rokovanie vlády v jednom okrese niečo stojí. Že bolo by naozaj korektné voči východniarom, aby Robert Fico povedal, či tieto sľuby mieni naplniť, alebo nech rovno povie, že ich plniť nebude.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení pani, vážený pán predsedajúci, skôr ako ktokoľvek z nás prinesie do tejto sály návrh zákona, ktorým pridá niekomu nejakú povinnosť, mal by si uvedomiť v prvom rade a zodpovedať otázky, komu týmto prospeje, čo to niekomu prinesie a komu tou povinnosťou spôsobí akú záťaž. A keď bude mať odpovede na tieto otázky, potom si treba odpovedať na ďalšiu otázku, či tá záťaž je primeraná tomu výsledku, ktorý to prinesie. Skúsim povedať zopár výhrad, ktoré k tejto mnohonavrhovanej povinnosti pre zamestnávateľov vidím.
V prvom rade by som chcela naznačiť, že vychádzať pri stanovovaní povinností z toho, že všetci podnikatelia sú zlí a všetci podnikatelia chcú niekoho oklamať alebo podviesť, je veľmi zlé východisko pre takéto štandardizovanie a stavia to aj veľmi poctivých a slušných podnikateľov do zlého svetla. A toto rozhodne nie je prospešné.
Chcem sa ale spýtať, ak navrhovatelia tvrdia, že zamestnávatelia by mali mať povinnosť uvádzať do inzerátov mzdu a tú, minimálnu mzdu, a tú potom dodržať, chcem poukázať na pár vecí, pri ktorých si myslím, že to jednak nič neprinesie, určite nie to, čo tu sľubujú, že by sa mali zvýšiť mzdy, že je to zbytočná, možno nie až tak veľmi náročná, ale napriek tomu povinnosť. A posledná vec, ktorá je možno najpodstatnejšia z toho všetkého, že je to do veľkej miery aj nereálne.
Chcem sa spýtať, že čo je nenormálne na tom, že sa zamestnanec so svojím budúcim zamestnávateľom v trhovom mechanizme má dohodnúť na podmienkach. Ja na tom nevidím nič zlé. Jeden ponúka prácu a jej konkrétnu podobu predstaví až na tom pohovore. Druhý ponúka seba ako kandidáta a tiež až na pohovore seba a svoju kapacitu, svoje znalosti, skúsenosti bližšie predstaví. Až na tom pohovore si obidvaja povedia do veľkej miery veci, ktoré nie je možné dať ani do inzerátu, ani do životopisu, a na tom pohovore obe strany vidia, za akých podmienok by do tej spolupráce chceli ísť. Čo je zlé na tom, nechať týmto dvom zmluvným stranám dohodnúť sa aj na takej podmienke, akou je mzda?
Jedna z dôležitých vecí je aj, že zamestnávatelia svoje výberové procesy optimalizujú. A optimalizujú ich napríklad aj na úrovni inzercie. Ak napríklad vo firme hľadáte štyri pozície, napríklad, aby to bolo jednoduchšie, programátora juniora, programátora seniora, analytika juniora, analytika seniora, možno ešte nejakú pozíciu analytika programátora, pretože aj také sú, a rozhodnete sa pre tieto štyri alebo päť pozícií, na ktoré potrebujete nájsť 10 ľudí, dať jeden jediný inzerát, pretože ten inzerát niečo stojí, tak ho viete nadefinovať tak, aby sa vám presne ľudia v tejto škále týchto piatich rôznych pozícií hlásili. A to, že platy z jednej strany pólu až po druhú stranu je aj násobok, možno aj dvojnásobok ponúkanej mzdy, to asi nemusím o tom nikoho presviedčať. Čiže akú mzdu by sme uviedli do takéhoto inzerátu tak, aby mala nejakú relevanciu táto mzda? Môžeme tam, samozrejme, uviesť nejaké rozpätie, ale to sa potom pýtam, čo bol zamýšľaný zámer?
Som presvedčená, že zverejnená mzda v inzeráte vyšší plat nezabezpečí. Dokonca môžu byť prípady, kedy to bude mať presne opačný efekt. Predstavte si, že vypíšete inzerát na nejakú pozíciu a uvediete tam minimálnu ponúkanú mzdu, napríklad, vymyslím si, 700 eur. Prihlásia sa vám štyria kandidáti a jedného z nich chcete prijať. A je pre vás natoľko kvalitný a natoľko vám rovno sadne do toho vášho profilu, že keby si na tom pohovore vypýtal 1 000 možno, že by ste mu tých 1 000 aj dali, alebo možno o 100 viac, ale viete, že on akceptoval vašu inzerátom ponúkanú sumu, a preto môžete ísť na hranu tejto sumy a on už má veľmi ťažkú pozíciu vyjednávať.
Netvárme sa, že neexistujú vo firmách aj situácie, kedy musíte zamestnanca preplatiť. Je bežnou praxou, že potrebujete kvalitného človeka do tímu, pretože máte rozbehnuté nejaké projekty a závisí od toho, či ho v rýchlej dobe získate, alebo ho nezískate.
Je bežnou praxou vo firme, že sa o platoch nehovorí. Pracovala som vo firme, kde hovoriť o platoch bolo porušenie pracovnej disciplíny, a považujem to za správne. Dostanete sa do situácie, kedy potrebujete zamestnať človeka, ktorého veľmi rýchlo, veľmi kvalitného potrebujete z trhu práce stiahnuť k sebe do firmy. Ale máte tam ďalších 17 pracovníkov na veľmi podobnej pozícii, ktorí historicky nejaký plat majú, a vy tohto človeka, ktorého potrebujete rýchlo, preplatíte, ale nemôžete si dovoliť spustiť vo firme lavínu, že vám prídu ďalší 17 a následne na to ďalší 25 a následne 125 pýtať vyššie platy. Toto sa jednoducho môže stať situácia, ktorú by ste neuniesli, a netvárme sa, že by to bolo v poriadku. Čiže netvárme sa, že je hriech preplatiť zamestnanca, ak jednoducho je na trhu práce taká situácia, že ak ho chcete dostať do firmy, musíte ho preplatiť.
Zamestnanci nie sú rovnakí. Nemajú rovnaké pracovné skúsenosti, nemajú rovnaký výkon, ochotu pracovať ani potenciál, ani chuť rásť. Aj toto sú veci, ktoré sú cenené a odmeňované výškou mzdy, hoci pri rovnakom pracovnom zaradení. Ale to sú veci, ktoré sa z inzerátu ani zo životopisu nedozviete. To sú veci, ktoré zistíte až na pohovore. A stavať si dopredu nejaké limity, o ktorých vopred viete, že nie sú dodržateľné, je podľa mňa veľká chyba a je to potom pravidlo pre pravidlo a nemá reálnu oporu v ničom, ani nie je dodržateľné.
Chcela by som ešte reagovať na pár vecí, ktoré odzneli pri predstavovaní tohto návrhu. Argumentuje sa tým, že zamestnávateľ vychádza z toho, že chce na trhu práce získať čo najlacnejšie zamestnanca, a z kontextu som vyrozumela, že na tomto vidia predkladatelia niečo zlé. Ja na tom nevidím vôbec nič zlé, že podnikateľ optimalizuje výšku svojich nákladov. Koniec koncov aj zo zákona mu vyplýva povinnosť viesť svoje podnikanie tak, aby dosahoval zisk, a myslím si, že je úplne normálne, ak všetci podnikatelia optimalizujú svoje náklady a mzdové náklady rozhodne sú charakterom nákladov, ktorý by nemalo byť zakázané optimalizovať, a ak sa tomu chce nejakým spôsobom brániť, tak ja tu v tomto pléne budem asi vždy oponovať.
Argumentovalo sa tu príkladmi, kedy sa ozvali zamestnanci, alebo teda kandidáti, že sa im stala taká situácia, že absolvovali mnohé pohovory a po pohovoroch, na ktorých povedali výšku svojho platu, tak sa im už potom ani neozvali. A vy si naozaj myslíte, že týmto ľuďom, týmto kandidátom sa tie firmy neozvali preto, lebo povedali výšku svojej mzdy? Nechce sa mi veriť, že si niekto myslí, že práve toto je dôvod, prečo sa týmto ľuďom neozvali. Ja som absolvovala vyše 1 000 pohovorov na rôzne pozície a verte mi, toto rozhodne nebol nikdy dôvod, prečo sme sa nejakému kandidátovi neozvali. Ak išlo o kvalitného kandidáta, vhodného na danú pozíciu, tak bol priestor diskutovať o výške mzdy. Samozrejme, teraz nehovorím o extrémoch, že prišiel niekto s neúmerne vysokými požiadavkami, násobkami nejakej predstavy, o ktorej proste nebolo treba diskutovať, ale hovorím o normálnych, bežných, reálnych prípadoch nohami na zemi.
Ďalšia argumentácia, ktorá tu padla, bola, že 85, ak sa nemýlim, nechcem povedať zlé číslo, opýtaných ľudí sa vyjadrilo, že sa im tento návrh páči. No, ja predpokladám, že keby sme sa spýtali tohto istého spektra ľudí, či by sa im páčilo, keby sme teraz dali do zákona, že od zajtra všetci jednorazovo 1 000-eurový darček od svojho zamestnávateľa a od budúceho mesiaca o 100 euro vyšší plat, tak možnože aj 100 % by bolo za. Sto asi nie, lebo ten zvyšok by boli asi tí, ktorí by to museli zaplatiť celé, ale predpokladám, že návrhy tohto typu by asi mali podobné výsledky v rôznych prieskumoch. Ja sa ale obávam, že dominantne sa treba spýtať na takéto návrhy tých, ktorí reálne tieto procesy absolvujú, reálne tieto procesy majú na starosti, manažujú a potrebujú s nimi pracovať, a to sú v prvom rade zamestnávatelia, sú to personálne pracovníčky, personálne manažérky, tých sa treba spýtať, aká je prax, či si toto vedia predstaviť. Sú to možno aj personálne agentúry, ktoré tiež hľadajú pozície pre rôznych zamestnávateľov, tí, ktorí s tým naozaj reálne pracujú.
Ďalší argument bol, ktorý som si teraz spomenula, bol, že to ušetrí čas všetkým zúčastneným. No, verte mi, že zamestnávateľ je prvý, ktorý chce ušetriť čas všade na akomkoľvek procese, na akejkoľvek povinnosti, byrokratickej záťaži, všade chce ušetriť čas a chce aj optimalizovať svoje procesy. Ak by mu uvedenie sumy mzdy do inzerátu niečo uľahčilo, verte mi, že by to robil. Verte mi, že to nepotrebuje mať prikázané v zákone. Druhá strana je, ak si chce, no, nemá to zakázané zo zákona, to som tým chcela povedať, že dnes tú možnosť a tú voľnosť má. Ak si chce zamestnanec uľahčiť tento výberový proces a chce si ušetriť čas, aby sa až na pohovore nedozvedel, aké sú platové pomery pri danej pozícii, veď on tiež dneska nemá zakázané zákonom do svojho životopisu a motivačného listu uviesť, že, vážená spoločnosť, moja minimálna očakávaná predstava o plate je taká a taká. Na tomto nevidím nič zlé, úplne bežne sa to deje, bežne to uchádzači robia, je to normálna vec, keď sa ide rozprávať o tom, že aké podmienky do vzájomnej spolupráce dávame na stôl, je to jedna z mimoriadne dôležitých náležitostí. A verte tomu, že sa nikto neostýcha tieto veci normálne na stôl dať. A keby aj áno, nič to nemení na fakte, že vyšší plat ani takáto povinnosť neprinesie.
Čo som chcela možno povedať ešte na záver, to je, že vidím tento návrh zákona ako bezzubý, pretože bude podľa mňa nedodržiavateľný, bude ďalšou záťažou pre podnikateľov a nikomu žiadny vyšší plat neuvedie.
Napadla ma ešte teraz jedna vec, že o akých inzerátoch my vlastne hovoríme. Ja som minule išla po ulici a videla som, neviem, či to bol inzerát, povedzte, predkladatelia, na autobuse bol veľký plagát, že prijmeme šoférov autobusov v dopravnom podniku a nič k tomu. Nejaké tri vety. Zrejme niekto vyhodnotil, že takáto forma inzerátu je efektívna, keď je čo najmenej prepísmenkovaná. Aj tu bude potom potrebné uvádzať výšku platu? Alebo nebude? Keď bude jedna personálna agentúra hľadať po štyroch alebo piatich rôznych klientov asistentku, pričom všade budú rôzne požiadavky, dá jeden inzerát, pretože tiež optimalizuje, chcem veriť, že oprávnene svoje náklady na inzerciu, jeden jediný inzerát, pričom každá z firiem ponúka tejto asistentskej pozícii iný plat - čo tam uvedie, aký plat tam uvedie? Zase tam len bude musieť niečo uviesť, lebo tam tá kolónka bude a ten červený dzindzík vás nepustí ďalej, keď ju nevyplníte, ale uvedie tam číslo pre číslo. To číslo nič nezabezpečí.
Dalo by sa o tomto hovoriť asi z tej praxe veľmi veľa, ale myslím si, že tú podstatu som asi vystihla. Aspoň chcem veriť, že áno. Opakujem len, je to nereálne, nič to neprinesie, bezzubé, nekontrolovateľné. Ak dám štyri inzeráty s rôznymi mzdami na veľmi podobnú pozíciu alebo aj na rovnakú pozíciu, kľudne dám štyri inzeráty na pozíciu asistentka s rôznymi štyrmi minimálnymi mzdami. Kto mňa kedy skontroluje, na ktorý inzerát sa tá asistentka, ktorú prijmem, prihlásila? A keď sa aj prihlási a ja nikoho na tú pozíciu nevyberiem, pretože zistím, že pri takejto sume jednoducho nikto vhodný nebol, prinúti ma niekto za každú cenu prijať toho človeka alebo mi tá legislatíva dáva možnosť dať iný inzerát s inou sumou? Ak mi dáva možnosť dať iný inzerát s inou sumou, čo verím, že dáva, tak zasa som len obišla niečo, čo je podľa mňa úplne zbytočnou prekážkou v tom celom procese.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, napriek tomu, že naša politická orientácia aj svetonázor je zjavne odlišný, a keď aj sa zhodneme na nejakom riešení nejakého problému, tak tá cesta a spôsob riešenia je podstatne odlišná, napriek tomu si dovolím povedať, že vy aj pán poslanec Mihál patríte k poslancom, ktorí v pléne Národnej rady Slovenskej republiky sa snažia vystupovať vecne a odborne, až na to, že pán poslanec Mihál sa v poslednej dobe niekedy nechá uniesť zbytočnými emóciami.
Predkladaný návrh zákona je príkladom toho, aký právny nezmysel môže vzniknúť z dobrej myšlienky. Keď som si pripravoval toto moje vystúpenie, tak kládol som si otázku, že aký motív vás viedol k predloženiu novely zákona. Pohrával som sa s myšlienkou, že by to mohol byť populizmus politikov, ale nepatríte v mojich očiach k politikom, ktorí razia populistické tendencie. Možno som sa pohrával s myšlienkou, že chcete si urobiť nejakú PR akciu pred tým, aby ste sa zviditeľnili pri zakladaní novej politickej strany. Pohrával som sa aj s myšlienkou, že by mohlo ísť o neznalosť rezortnej legislatívy, ale keďže vy ste bývalý štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a pán poslanec Mihál dokonca bývalý minister tohto rezortu, tak tiež sa mi to nezdá veľmi pravdepodobné. A tá štvrtá myšlienka je, že či vám nejde o to, aby ste mohli poukazovať na to, že vládni poslanci nepodporili tento váš skvelý návrh, ktorý má pomôcť zamestnancom.
Podľa mňa je takto predložený návrh zlý. Ešte by som dokázal pochopiť, že takúto povinnosť chcete natlačiť do Zákonníka práce, ale čo hľadá povinnosť zamestnávateľa pri zverejňovaní ponuky voľného pracovného miesta v zákone o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, to ani pri najlepšej vôli pochopiť nedokážem. Ja vám odcitujem § 1 zákona, ktorý definuje zámer a ciele tohto zákona, citujem: "Tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania."
Takže ak by to tak malo byť, bude teda inzerát bez udania výšky mzdy formou nelegálneho zamestnávania? Zrejme nie, to by bolo skutočne absurdné a nič také nevyplýva ani z vašej dôvodovej správy. Chápem, že v tomto zákone ste našli § 4, ktorého názov znie Ponuka práce, ale, páni, tento paragraf má v tomto zákone úplne iný účel a súvisí vyslovene s odhaľovaním tzv. čiernej práce.
Pán poslanec Beblavý, keď ste boli štátnym tajomníkom, tak vaše ministerstvo v dôvodovej správe tento paragraf zdôvodnilo takto, citujem: "Účelom § 4 je zabrániť nelegálnemu poskytovaniu prác osobami, ktoré túto činnosť propagujú alebo zabezpečujú prostredníctvom informačných prostriedkov."
Aby sme sa vyhli nejakým nejasnostiam, uvediem príklad. Napríklad keď niekto napíše, že hľadá živnostníka, ale podľa popisu práce je zjavné, že to má byť zamestnanec. Ak inšpektorát takúto firmu nájde, pôjde o nelegálne zamestnávanie. Pretože ak niekto má mať pracovnú zmluvu, lebo vykonáva závislú prácu podľa § 1 Zákonníka práce, ale túto prácu vykonáva ako živnostník, ide o nelegálne zamestnávanie, resp. o nelegálnu prácu.
Ale opakujem to, čo som sa pýtal pred chvíľou, naozaj chcete, aby nezverejnenie mzdy alebo jej nedodržanie pri samotnom nábore bolo kvalifikované ako nelegálne zamestnávanie? Lebo si myslím, že o to vám nejde.
Na základe konzultácií, ktoré som z vlastnej iniciatívy absolvoval na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, sa domnievam, že ak už toto ustanovenie niekam patrí, tak je to buď priamo Zákonník práce, a to kompletne, s tým, že pokuty by boli ustanovené v zákone o inšpekcii práce, alebo v kombinácii so zákonom o službách zamestnanosti, ktorého v deviatej časti sa priamo už dnes nachádzajú povinnosti zamestnávateľa pri zverejňovaní ponuky zamestnania. Sú tam niektoré antidiskriminačné ustanovenia počínajúc § 62. Ak teda v § 62 ods. 2 definujeme, aké ponuky zamestnania zamestnávateľ nesmie zverejňovať, pokojne môžeme definovať, aj aké náležitosti ponuka mať musí, a to aj nad rámec zverejňovania takejto ponuky prostredníctvom úradu práce.
Páni predkladatelia, ešte za väčšiu chybu však považujem, ako ste povinnosť zamestnávateľa naformulovali. Domnievam sa, že takáto všeobecná a nekonkrétna formulácia umožní nepoctivým zamestnávateľom vyhýbať sa zverejneniu skutočnej mzdy, ktorú má zamestnanec poberať od prvého dňa nástupu do zamestnania. Pojem "mzdové podmienky" totiž zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nedefinuje. Takže v inzeráte zamestnávateľ napíše, že ponúka mzdu až do 800 eur. Podľa mňa tak splní vašu požiadavku, že musí zverejniť údaje o odmene. A pri pohovore sa uchádzač o pracovné miesto dozvie, že je v tom zarátaný bonus za dochádzku, bonus za vernosť, nárokovateľný až po nejakom čase, bonus za vysokokvalitné plnenie pracovných úloh podľa osobného ohodnotenia zo strany niekoho a nejaký výkonnostný bonus, prípadne ešte nejaké príplatky za prácu počas víkendov a cez noc. A keď ten človek ochorie, automaticky príde o bonus za dochádzku, keď nezostane aspoň dva roky, príde o bonus za vernosť, keď mu nevyjde nočná zmena, tiež príde o príplatok a tak ďalej atď. A vlastne jeho nástupná mzda bude teda v skutočnosti 500 eur. Samozrejme, presne takto to bude aj v návrhu pracovnej zmluvy, takže bude dodržané aj ustanovenie, že po výbere nebude mať horšie mzdové podmienky, ako boli v pracovnej ponuke.
Ak teda má mať takáto regulácia zmysel, nesmie to byť iba dymová clona, za ktorou sa potom schová všeličo, ani politické divadlo, ktoré sa oprávnene domáha zavedenie..., a ani politické divadlo a oprávnene sa verejnosť domáha zavedenia takejto povinnosti pre zamestnávateľov. A ak hovorím, že je to oprávnené, tak sa stotožňujem s tým, čo predkladatelia uvádzajú vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Nemám žiadne pochybnosti, že konkrétne skúsenosti ľudí, ktorí chodia po výberových konaniach, neraz dokazujú, že zamestnávatelia vytvárajú nekorektný tlak, aby znížili platy zamestnancov už pri ich nástupe do práce. Ľudia sú často zneistení, nepoznajú mzdové úrovne v danej oblasti a v danom odvetví, nevedia si vypýtať adekvátnu mzdu za svoju prácu, sú tlačení okolnosťami akceptovať aj neférovú ponuku. Ale najmä často strácajú čas pri hľadaní vhodného zamestnania tým, že sa až na konci pohovoru dozvedia, akú mzdu im vlastne zamestnávateľ ponúka. Pritom sa môžu dostať do situácie, že si musia vybrať z viacerých možností pohovorov v tom istom čase. A ak potom pre nízku mzdu ponuku odmietnu, nemajú už možnosť ísť na ten ďalší pohovor.
Pozorne sledujem aj kritiku takpovediac pravej časti politického spektra, napríklad som čítal článok pani poslankyne Kiššovej a musím povedať, že sú to názory dosť často odtrhnuté od reality. Tváriť sa, že zamestnávateľ a zamestnanec majú na pracovnom trhu rovnakú silnú pozíciu, nie je pravdou. Neplatí to dokonca ani v čase nedostatku pracovnej sily. Možno ešte s výnimkou vysokokvalifikovaných pracovníkov, ale u väčšiny rozhodne nie. O tom ma presviedčajú konkrétne skúsenosti konkrétnych ľudí. Som presvedčený, že zverejňovanie skutočných ponúkaných miezd je nástroj, ktorý prispieva k väčšiemu tlaku na lepšie odmeňovanie zamestnancov. Sme rozhodne v situácii, kedy vyššie platy sú aktuálnou a oprávnenou požiadavkou, ktorá má racionálny základ nielen z hľadiska pozitívnych dopadov, ale aj z hľadiska možností hospodárstva. Vážim si každého zamestnávateľa, ktorý ku svojim zamestnancom pristupuje férovo, a nepochybujem, že takýto zamestnávateľ nemá problém zverejniť reálnu mzdovú ponuku vo férovej a zrozumiteľnej podobe.
Priznám sa, že, dámy a páni, dosť často chodím na rôzne kultúrno-spoločenské podujatie najmä v okresoch Levice, Zlaté Moravce, Nitra a ešte nedávno malo Slovensko dva veľké problémy, a to vysokú nezamestnanosť a nízke mzdy. Som rád, že jeden z týchto problémov je nateraz vyriešený a pracovné príležitosti vznikajú a nezamestnanosť klesá, žiaľ, otázka nízkych platov rezonuje našou spoločnosťou naďalej. A preto si myslím, že naozaj nastal čas, aby zamestnávatelia zvýšili svojim zamestnancom mzdu.
Pán poslanec Beblavý, chcem sa vás opýtať, vy si myslíte, že ak by naozaj vláda pristúpila k zníženiu daňového, ale v tomto prípade najmä odvodového zaťaženia, že by to automaticky viedlo k zvýšeniu platov pre zamestnancov? Lebo ja tým nie som si až tak veľmi istý.
Na záver, páni predkladatelia, berúc do úvahy vaše pôsobenie vo vedení rezortu práce, ma neprekvapuje, že ste predložili návrh, ktorý je podľa mňa síce peknou, ale zároveň falošnou návnadou zakladateľov novej politickej strany. Keď si len spomeniem, aký Zákonník práce ste, pán Mihál, predložili, keď ste boli ministrom, a za aký ste, pán poslanec Beblavý, hlasovali, keď ste boli vládnym poslancom, aké nevýhodné podmienky pre zamestnancov ste v ňom nastavili, ako ste trestuhodne znevýhodnili zamestnancov a ako ste ich obrali o reálne možnosti presadzovať svoje požiadavky na lepšie pracovné podmienky, nemôžem tento váš krok vnímať ako úprimnú snahu podporiť pracujúcich.
Snažil som sa vyjadriť vecne, ak som niekedy odbočil, tak sa za to ospravedlňujem. A na záver poviem, že so zámerom súhlasím, ale podporím návrh, ktorý očakávam zo strany vlády a ktorý, ako verím, skutočne v reálnom živote zabezpečí povinnosť zamestnávateľov férovo informovať o ponúkanej mzde.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

Ďakujem. Ak správne čítam a chápem to, čo povedal pán poslanec Kéry, tak ak hovoril v mene poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia, tak SMER súhlasí s tým návrhom, podporí ho, presadí ho, ale teda ten návrh, ktorý predkladajú kolegovia Mihál a Beblavý, nepodporí, ale, ale nebude zaň hlasovať. A teda oceňujem, že aj ministri za SMER sú prítomní pri rokovaní o opozičnom návrhu zákona, aj keď už odchádzajú.
Ale aby som sa vyjadril aj k tým výhradám, ktoré, ktoré zazneli vo vystúpení pána poslanca Kéryho, myslím si, že to porovnávanie znižovania DPH a znižovania odvodov nie je celkom primerané, aby som to povedal, povedal decentne. Myslím, že tam náklady, náklady práce sú významnou mierou poznamenané práve odvodovým zaťažením a tam by sa to veľmi priamo mohlo dotknúť aj príjmov zamestnancov, keby došlo k výraznejšiemu zníženiu odvodového zaťaženia.
Ale je aj vec, v ktorej by som dal kolegovi zo SMER-u čiastočne za pravdu, a to je konštrukcia toho návrhu. Mňa tiež zarazilo, že sa tam novelizuje Zákonník práce a celá novela spočíva v jedom bode, kde hovorí, že "podrobnosti o postupe pri ponúkaní práce prostredníctvom informačných prostriedkov ustanovuje osobitný predpis". Zákonník práce bol už mnoho, mnohokrát novelizovaný a novelizovať ho iba kvôli tomu, aby sme povedali, že niečo bude upravené v nejakom inom zákone, tak tiež celkom tej konštrukcii nerozumiem, aby som sa priznal.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, vy ste sa vyjadrili, že moje argumenty sú odtrhnuté od reality, to je konštatovanie, ale nepovedali ste konkrétne v čom, mňa by celkom zaujímalo, že čo konkrétne je vytrhnuté z reality, pretože ja som hovorila o úplne konkrétnych situáciách z praxe, ktorú som 14 rokov vykonávala, a úplne presne viem, o čom som hovorila.
Vy vychádzate z toho, že každý, kto nechce zverejniť plat, je neférový. Povedali ste, že férový zamestnávateľ by toto nemal mať problém urobiť. Ale ja som úplne presne popísala situácie, kedy vôbec nejde o nejakú férovosť, ale úplne konkrétne situácie, kedy to nie je možné a nie je ani vhodné. A na toto ste nereagovali. Ja chápem, že teda ste mali napísaný prejav skôr, ako som ja predniesla ten svoj, ale možno ste mali na tie veci úplne konkrétne reagovať, lebo ja som povedala úplne konkrétne, jasné situácie z praxe, prečo som presvedčená, že je to ako nereálne, tak obíditeľné a tak nekontrolovateľné a tak nesankcionované tým pádom. A ani jednu poznámku ste k tomuto nepovedali.
Ďakujem.