18. schôdza

Reakcia na faktické, pán poslanec Budaj.

Ďakujem. Myslím, že ešte pribudli argumenty, ktoré varujú koalíciu. Toto volebné obdobie, vážení, bude nakoniec v dejinách Slovenska označené ako obdobie odumierajúcich politických síl, ktoré si za prvé, netrúfli na žiadne odvážne reformy a za druhé, ohlodávali demokraciu, oslabovali demokraciu. Toto je už druhý krok, o ktorom nikto z rečníkov by nemohol ho obhájiť, že čo je užitočné pre občanov na tom, keď nemajú kontrolu nad tým, kto je primátorom alebo starostom v ich obci, čo je demokratické a prospešné. Tak ako nie je možné obhájiť, čo je demokratické a prospešné na tom, keď občania nemajú druhé kolo pri župných voľbách a prečo už dávno sa nezaviedlo druhé kolo aj do primátorských a starostovských volieb, čo by zvýšilo atraktívnosť a legitimitu tých zvolených ľudí. Bez akýchkoľvek pochybností by dostal občan lepšiu šancu sa rozhodnúť, než je tomu teraz. Obidva tie kroky smerujú proti záujmom občana, ktorý chce mať, pokiaľ možno, demokratický komfort. Ak vy mu na rok blokujete možnosť rozhodovať o svojom šéfovi mesta alebo obce, o hlave obce, tak mu beriete kus demokracie.

Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé čítanie o zákone z 10. mája 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Materiál ma parlamentnú tlač 575.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Róbertovi Pucimu a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. 

(Rokovanie o zákone z 10. mája 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 575.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, prezident Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil zákon z 10. mája 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti V navrhol päť pripomienok.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 581 z 25. mája 2017 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktorý určil aj ako gestorský výbor. Lehotu na prerokovanie vráteného zákona vo výboroch vrátane gestorského výboru určil do 12. júna 2017.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona a zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vrátený zákon 6. júna 2017 a uznesením č. 220 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prerokoval vrátený zákon 6. júna 2017 a uznesením č. 107 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky schváliť v znení pozmeňujúcich návrhov.
Gestorský výbor prijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky podľa § 90 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov hlasovať:
- spoločne o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky pod bodmi 1 až 5 s odporúčaním neschváliť,
- spoločne o pozmeňujúcich návrhoch Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti v zmysle § 90 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pod bodmi 1 a 2 s odporúčaním schváliť,
- o zákone z 10. mája 2017, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky ako celku v znení schválených pozmeňujúcich návrhov s odporúčaním schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 10. mája 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 129 13. júna 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. Za klub SaS poslankyňa, pani poslankyňa Jana Kiššová, za klub OĽANO pán poslanec Eduard Heger a ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Dostál.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kiššová.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, opäť máme na stole zákon, ku ktorému existuje množstvo objektivizovaných pripomienok, ktoré smerujú a naznačujú do budúcna problémy. Či už to bolo v rámci medzirezortného pripomienkového konania, kedy už vtedy odborná verejnosť komunikovala veľmi jasne, že návrh zákona ide vo viacerých bodoch proti princípom nezávislej regulácie, ako aj proti tretiemu energetickému balíčku. Následne na to aj opozícia viackrát upozorňovala presne na tieto problémy, či už to bolo na výbore alebo to bolo aj tu priamo v pléne. Bez výsledku.
Ešte aj Európska komisia vo svojich odporúčaniach Rady zo dňa 22. mája tohto roku uvádza, teraz si dovolím zacitovať: "Komplexný a neprehľadný regulačný rámec komplikuje vzťahy medzi zainteresovanými stranami na trhu s energiou. Nedávne zmeny v stanovovaní distribučných taríf naznačujú pokračujúci vplyv z politického aj podnikateľského prostredia. Prijatie právnych predpisov, ktoré dávajú vláde výhradné právo menovať predsedu regulačného úradu a umožňujú ministerstvu hospodárstva a ministerstvu životného prostredia vstupovať do procesu stanovovania cien, bude pravdepodobne viesť k obmedzeniu nezávislosti regulátora cien energie."
Napokon s týmito istými výhradami vrátil aj pán prezident tento zákon tým, že ho nepodpísal a odporučil na opätovné prerokovanie. Chcem zdôrazniť, že regulačný úrad musí byť okrem toho, že musí byť transparentný, musí byť aj nezávislý, pretože pokiaľ tomu tak nie je, veľmi ťažké je dosiahnuť verejný záujem. A nezávislosť tohto regulačného úradu musí byť na viacerých úrovniach. Musí byť politická, politicky nezávislý.
Štát riadi, zriadi regulačný úrad, aby tento úrad mohol nezávisle od politického tlaku regulovať cenotvorbu v odvetviach, ktoré zo svojej podstaty musia byť regulované, keďže v ich priestore neexistuje prirodzená konkurencia, aj keď to už tiež tak celkom nie je, ale momentálne je to regulovaný subjekt. A ceny energií nesmú byť predmetom politického boja alebo politického marketingu, tak ako sme tomu boli v minulosti niekoľkokrát svedkami, či už to boli plagáty Roberta Fica po celom Slovensku alebo podobné iné marketingové aktivity, kde on sám vystupoval ako človek, ktorý ovplyvňuje ceny energií. Ako to následne dopadlo, sme asi všetci začiatkom tohto roku videli.
Nielen regulačný úrad musí byť nezávislý, musí nezávislým byť aj jeho predseda. Musí to byť apolitický, čestný odborník akceptovaný odbornou verejnosťou. Opäť sme videli, že náš predseda regulačného úradu tiež taký nebol a tiež sme videli, ako to dopadlo, keď takým nebol.
Úrad musí byť aj legislatívne nezávislý. To znamená ÚRSO má právomoc vydávať vyhlášky, ktoré musia byť v súlade s našimi zákonmi, ústavou, ako aj smernicami Európskej komisie. Opäť máme skúsenosti, keď toto neplatilo. Bývalé vedenie opäť postupovalo v rozpore s týmito princípmi, keď napríklad zaviedli poplatok za prístup do sústavy, tzv. G-komponent. A čo bol výsledok toho, že takýmto spôsobom úrad fungoval? No výsledkom bol prehratý Ústavný súd, ako aj posledné rozhodnutie súdu v Žiline, a to tiež vieme, ako dopadlo. Osemdesiat miliónov musia distribučky vrátiť výrobcom.
Úrad musí byť nezávislý aj čo do financií, to znamená, nemajú politici vstupovať do toho, ako bude vyzerať rozpočet. Majú ho len schváliť alebo neschváliť, ale nemajú sa podieľať na tvorbe rozpočtu. Tak isto by mal byť kompetenčne nezávislý, to znamená, musí to byť úrad obsadený odborníkmi, čestnými, neúplatnými ľuďmi, ktorí dokážu vyhodnotiť a stanoviť tie najvhodnejšie podmienky regulácie a z nej vyplývajúce práva a povinnosti či už na základe svojich vedomostí, skúseností, nastavených pravidiel, prípadne odporúčania iných nezávislých národných alebo nadnárodných výskumných inštitúcií. Toto tiež u nás neplatilo.
A takisto to musí byť úrad, ktorý je nezávislý informačne. ÚRSO má informovať verejnosť nezávisle, pravdivo a objektívne. Čiže žiadne spoločné tlačovky s premiérom tejto krajiny a spoločné vyhlásenia a spoločný postup pri regulácii. Toto je opäť v záujme nezávislosti a v záujme dosiahnutia verejného záujmu neprípustné.
Ja som naznačila už niektoré problémy, ktoré s našou reguláciou boli v minulosti. Boli komunikované aj Európskou komisiou a veľmi dobre sme videli, do akých problémov táto situácia vyeskalovala.
Návrh zákona, ktorý máme dnes na stole, rozhodne neprispieva k zvýšeniu ani transparentnosti, ani k zvýšeniu nezávislosti tohto úradu. Naopak, ešte viac tento úrad politizuje. A tento pocit nemáme len my. Tento pocit nemala len odborná verejnosť počas medzirezortného pripomienkového konania, nemá ho len Európska komisia. Má ho aj pán prezident. A ja si naozaj myslím, že by sme sa týmto problémom mali zaoberať.
Pán prezident poukazuje na dve problematické oblasti, ktoré zásadne oslabujú a majú v prípade, že táto, tento zákon bude prijatý v takej podobe, v akej bol pôvodne navrhnutý, oslabujú nezávislosť tohto úradu a oslabujú aj nezávislosť predsedu tohto úradu.

Pán prezident namieta, teda ako som povedala, dvomi vecami. Po prvé tým, že predsedu úradu už nemá vymenúvať a odvolávať prezident, ale vláda, čím sa ešte viac stane predseda úradu závislým od vlády a jej politického tlaku. Druhá vec, ktorú pán prezident Kiska namieta, je, že účastníkom konania vo vybraných cenových konaniach bude aj Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky alebo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Toto sú dve zásadné veci, ku ktorým máme v zhode pripomienku. A navyše som presvedčená o tom, že Slovensko má množstvo problémov, ktoré návrh vôbec nerieši.
Konkrétne som presvedčená, že problémom regulácie sieťových odvetví je zle formulovaná stratégia, protichodné ciele, konflikty záujmov, netransparentné pravidlá a slabá kontrola regulovaných subjektov. Toto všetko sme si v praxi vyskúšali, toto všetko sme videli, toto všetko vieme dnes pozitívne, že navyšuje ceny energií, ktoré, tak ako na svetových trhoch cena energie klesá, tak naopak u nás stúpa. Ale tieto problémy, o ktorých som hovorila, návrh zákona vôbec nerieši. Vôbec sa im nevenuje, vôbec ich nerieši. Preto pán prezident okrem toho, že teda jasne artikuloval problémy, ktoré v tomto vidí, predložil päť zmien, ktoré som presvedčená, že by mali byť touto snemovňou prijaté, pretože sa vyhneme do budúcnosti mnohým problémom a vyhneme sa aj tomu, že nami prijatá novela bude v rozpore s právom Európskej únie a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti cenovej regulácie.
Chcem sa teda prihovoriť za to, aby toto plénum prijalo všetkých päť návrhov pána prezidenta a v takomto stave by bol tento návrh zákona aj pre mňa akceptovaný a hlasovala by som zaňho. Pokiaľ ale tieto pripomienky pána prezidenta, návrhy teda na zmeny, ktoré navrhol, prijaté nebudú, nemôžem za tento návrh hlasovať, rovnako ako klub SaS. A opakujem, upozorňujeme na vážne problémy, ktoré z tohto je už dnes vidno, že nastanú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v takejto príjemnej komornej atmosfére poďme si trošku porozprávať o vrátenom návrhu zákona a vôbec o ÚRSO. Ja ďakujem kolegyni Kiššovej za to, že to tak veľmi dobre zreferovala a opäť poukázala na to, aký vážny problém tu naozaj máme.
Ja by som sa možno na úvod opýtal, načo vlastne máme ÚRSO? Načo máme tento úrad, keď s ním takto zametáme? Načo mi je perie? (Povedané so smiechom.)
ÚRSO by malo v prvom rade byť inštitúcia, ktorá zabezpečuje rovnováhu medzi spotrebiteľmi a regulovanými subjektami. Toto je účel tohto úradu. Toto je podľa mňa úplne kľúčová rola, nad ktorou sa potrebujeme zamýšľať a ktorú nesmieme pustiť zo zreteľa, ak sa chceme o ÚRSO baviť. Nezávislosť a rovnováha. Lenže ako môže prinášať rovnováhu niečo, nejaký úrad, pokiaľ nie je nezávislý? Pretože my týmto krokom robíme naozaj, tak to bolo povedané aj predrečníčkou, ale tak ako to bolo povedané aj pánom prezidentom a ja by som za chvíľočku, budem citovať práve z toho odôvodnenia pána prezidenta, lebo myslím, že sú tam naozaj veľmi dobré, veľmi dobrá argumentácia a my z nezávislého orgánu urobíme zamestnanca vlády. Čo iné to je, ak nie zamestnanec vlády, keď ho nominuje vláda, odvoláva vláda? Ako to bude vyslovene úrad, ktorý bude spadať pod právomoc vlády. Bude pracovať v prospech vlády. Takže ako sa tu vôbec môžeme baviť potom o nezávislom, o nezávislej inštitúcii, o regulátorovi, ktorý má prinášať rovnováhu?
Takže a teraz ešte by som položil jednu otázku, že čo tým vlastne chcete, koalícia alebo vláda, povedať, koaliční poslanci, ktorí teda budú hlasovať za tento návrh, ktorý priniesli a prezident ho vrátil späť, že to beriete pánovi prezidentovi? Veď pán prezident to, že mal túto funkciu, má svoj dôležitý význam. Čo tým vlastne komunikujete? Pán prezident, nie je na vás spoľah. Čo keď nebudete spolupracovať? My potrebujeme rýchlo konať. Nemôžeme sa tu teraz naťahovať nejakými rokovaniami s pánom prezidentom, či nám ho odvolá alebo neodvolá, či nám ho vymenuje - nevymenuje. Možno sú to nejaké staré šrámy z histórie politických bojov, ktoré sme my v histórii zažili a sú tu rôzne potom následky týchto šrámov a podobne.
Takže toto je ďalšia úloha, ktorá tu stojí ako veľký otáznik nad tým, že čo vlastne tento zákon, ktorý je veľmi tendenčný podľa mňa, prináša.
Ako už hovorila aj kolegyňa Kiššová, ale však sám si to pamätáte kolega, že boli tu aj pozmeňujúce návrhy, bola tu naozaj argumentácia aj zo strany opozície, ale už aj teda v pripomienkovom konaní, však dobre sme to počuli. Samotná situácia, veď tento problém nie je nový. On síce vyeskaloval začiatkom roka a tento zákon sám vo svojej podstate hovorí, aj vo svojej dôvodovej správe, že je následok riešenia toho problému, tak boli tu navrhované riešenia, skutočné riešenia, ale vy napriek tomu si valcujete a idete ďalej.
Ja by som teraz chcel poukázať alebo teda prečítať pár z tých, z tých problémov, na ktoré poukazuje pán prezident a naozaj citovať z toho jeho odôvodnenia, lebo je to veľmi dobre vypracované. A on viac-menej poukazuje na viaceré veci, na ktoré povedzme sme poukazovali aj my opozícia a budem, budem z toho čítať, lebo naozaj to stojí za to. Veľmi pekne to tu začína v ods. 2, kde teda je povedané, že podľa predkladateľov je cieľom schváleného zákona zvýšiť transparentnosť pri cenovej regulácii určením pravidiel a postupov pri cenovej regulácii. O tom by sme mohli polemizovať, ale ÚRSO je orgánom štátnej správy zodpovedným za reguláciu. Určuje ceny a reguluje subjekty na trhu s plynom, elektrinou, teplom, pitnou vodou a odpadovou vodou. Úhrnné tržby týchto subjektov sú okolo desať miliárd eur ročne. To je, myslím si, že veľmi podstatná informácia, veľkosť tohto čísla a dôležitosť tohto úradu práve aj z dôvodu tohto objemu.
Verejný záujem je v takomto prostredí možné brániť len transparentnou a nezávislou regulačnou politikou. Čiže opäť to len potvrdzuje. Lenže úrad v minulých rokoch odmietal napríklad zverejňovať podklady a odôvodnenia k rozhodnutiam o určení cien. Oprávnenosť kapitálových výdavkov, ktoré tvorí základ pre cenové rozhodnutia, bola kontrolovaná povrchne a bez referencií na porovnateľné subjekty v zahraničí. Transparentná a hlboká kontrola regulovaných subjektov je preto v záujme verejnosti aj štátu. Verím, že na tomto sa zhodneme. Schválený zákon tento problém však ignoruje. Toto hovorí aj pán prezident. My tu máme problémy, a teda ešte dočítam, čo tu je napísané, a na súčasnom stave fakticky nič nemení.
Sú tu skutočné problémy, ktoré sú v tejto oblasti, sú tu problémy, ktoré ÚRSO má, ale zákon sa tomu nevenuje. Venuje sa tomu, kto bude nominovať a vymenovávať predsedu úradu, ako keby toto bol všeliek. A pritom to berie tú základnú podstatu, tú esenciu nezávislosti tomuto úradu.
Neviem, či viete, kolega, ale však viete, lebo vlastne boli sme spolu na výbore. Tak ja už, keď teda bavíme sa o tých problémoch, tak tu spomeniem, keď sme sa bavili teraz naposledy so zástupcami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a dokonca kolega Jahnátek tak poukázal na to, že tam sú nejaké nízke, nízke výdavky a vzišla tam debata, že majú nedostatok pracovných síl. A naozaj sme sa bavili o tom na výbore, že to je reálny problém, že ľudia nechcú prichádzať do tohto úradu, respektíve ak prídu, ostávajú tam iba pár mesiacov a potom odchádzajú do regulovaných subjektov. Toto je jeden z ďalších závažných problémov, ktorý sa netýka len tohto úradu, ale je to dopad práve toho, že to, ako sú nastavené mzdy vo verejnej správe, to ako desať rokov tu nebol vykonaný audit, personálny audit celej verejnej správy, to, že sa tu naozaj nedeje žiadna konsolidácia na strane výdavkov, že sa tu neaudituje to, čo už je za desať rokov zastaralé, že sa treba pohnúť v tomto odvetví, aby sme mohli naozaj, tak ako aj hovorila kolegyňa Kiššová, dať priestor, aby v tomto úrade boli odborníci. Ale tí odborníci tam neprídu, ak nebudú zaplatení. Čiže toto je, podľa mňa, reálny problém. (Reakcia spravodajcu.) Áno, však tento zákon to nerieši. Presne tak.
Ale tento problém sa nerieši a to je to, čo sa tu snažíme povedať, že tu sa neriešia, tu sa, no lenže to nie je práveže úplne riešené a stále vieme, že tento problém tu pretrváva. A ja chápem, že to nemá byť súčasťou tohto zákona. To sa nesnažím povedať. Snažím sa povedať, že tu sú vážne problémy, ktoré tu pretrvávajú a ďalšie za chvíľku spomeniem, na ktorý poukázal aj pán prezident. A to sú veci, ktoré by mali byť tu na stole dnes, aby sme mali riešiť, ak chceme pomôcť úradu aj Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. A nie to, že teraz tuto bude to vymenovávať vláda a si to schová a spraví si z neho svojho zamestnanca. Takže, lebo toto je opäť.
Tento zákon, keby sme si to tak zjednodušene povedali, tak je to len o tom, že ako si rozdelíme moc. A teraz, kam ďaleko tá moc bude siahať, tá vládna moc? A teraz bude siahať aj na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, lebo je to efektívne takto robiť. Pretože zoberme si, odbočím trošku, ale súvisí to s tým.
V januári nastal problém. Poukázal na chovanie hlavného predstaviteľa regulátora, na pána Holjenčíka, a na to, ako teda neflexibilne alebo boli rôzne aj indície na to, že aj zle vlastne postupoval. A my namiesto toho, aby sme si uvedomili, že aha, tak táto nominácia asi nebola dobrá, tak poďme sa pobaviť o tom, ako vytvoriť taký nástroj, ktorý zabezpečí, že tá nominácia, respektíve ten výber toho kandidáta bude naozaj spoľahlivý. Osvedčilo sa a vidíte, nikde tu nepočujeme, že by pri tomto zákone chceme hovoriť niečo o výbere človeka na tento post, hoci by to tu mohlo byť, že by sme hovorili o tom, že bude verejné vypočutie, ktoré vidíme, ako veľmi sa osvedčilo práve teraz pred pár týždňami pri Úrade pre verejné obstarávanie. Čiže toto sú práve tie opatrenia, že my sme, tu nastal problém, reálne bol odhalený a my namiesto toho, aby sme si uvedomili, že tak poďme riešiť ten skutočný problém, ako zabezpečiť, aby tam bol človek, ktorý bude schopný niesť nezávislosť tohto úradu, ktorý bude schopný zabezpečovať tú rovnováhu, ktorá tu má byť bez toho, aby mohol, aby musel byť kontrolovaný vládou.
Pretože opäť. To, že my ho teraz ideme kontrolovať vládou a že tam pridávame ministerstvo hospodárstva, ministerstvo životného prostredia, čo to znamená? No vieš, milý regulátor, my ti až tak nedôverujeme. Preto tu bude ešte pri stole ministerstvo hospodárstva a ministerstvo životného prostredia, keby náhodou si to ty akože úplne nezvládal, tak aby sme mali ďalší nástroj na zasiahnutie. Čiže my to tu teraz ideme poisťovať, ale v skutočnosti to celé komunikuje nedôveru. Ako ty, hoci si nominovaný, nemáš našu dôveru. Toto je proste proti princípom, ktoré nezávislosť má niesť. Veď ten nezávislý orgán je preto nezávislý, aby mu do toho nikto nezasahoval. A preto je tak dôležité a preto je taká veľká zodpovednosť na to, kto ho bude viesť. Preto tam malo byť ťažisko, ťažisko riešenia problému a ťažisko pozornosti, aby sme vybrali kvalitného človeka, aby tam bol mechanizmus, ktorý zabezpečí, že ten človek počas tých rokov, ktorý bude viesť tento úrad, bude garantovať nezávislosť. A nieže teraz, keď to nevieme garantovať, tak budeme mať kopec mechanizmov, ktorými do toho vieme zasiahnuť a tým vlastne vykostíme akúkoľvek nezávislosť. A vykostíme rovnováhu, pretože tú rovnováhu budeme nakláňať podľa toho, ako potrebujeme. A na to poukazuje aj pán prezident.
Takže ďalšie, čo tu hovorí, je, že regulačná politika trhu s elektrinou na Slovensku je v schizofrenickej pozícii. Vypočujme si prečo. Na jednej strane spotrebitelia dotujú výrobu slnečnej a veternej energie s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov. Áno, však vidíme, že toto je trend celosvetový, nielen európsky. Vidíme, že áno, treba nejako podporiť to, ako to bolo robené a podobne, o tom by sme sa tu mohli dlho rozprávať, o tom, kto na tom ako zarobil, o tom by sme sa tiež mohli dlho rozprávať. Ale povedzme si, že okej.
To, či nám tieto zvýšené percentá energie alebo zdrojov energie obnoviteľných zdrojov vydržia aj potom, keď tieto dotácie skončia, alebo budú nejako modifikované, to je taktiež veľký otáznik. Ale pán prezident tu vo svojej dôvodovej správe uvádza, že na druhej strane dotujú ťažbu hnedého uhlia. A doplním. Spaľovanie uhlia v elektrárni v Novákoch pritom ročne vyprodukuje porovnateľný objem emisií ako osobná automobilová doprava na Slovensku. Tak my dotujeme, dotujeme obnoviteľné zdroje a dotujeme aj uhlie. Ale tie obnoviteľné zdroje dotujeme len preto, aby sme znížili ten, by som povedal, poškodzovanie životného prostredia, zjednodušene povedané, a dotujeme aj hnedé uhlie. Tak potom ako naozaj a pritom už to aj Inštitút finančnej politiky v roku 2010, ešte nebohý Martin Filko vtedy vykalkuloval, že nejakých 40 miliónov eur by sme ušetrili, ak by sme teraz hneď odstavili túto ťažbu hnedého uhlia, respektíve Nováky a platili tých zamestnancov, tie mzdy, ktoré dostávajú za prácu, ktorú teraz vykonávajú, že by ju nedostávali. Čiže kvázi nikoho nepoškodíme a ušetríme 40 miliónov. Veď toto je ďalšia silná schizofrénia, ktorá tu pretrváva.
Takže to, že to predražuje o ďalších 15 %, to je tiež ďalšia, ďalšia informácia, ktorá je dôležitá. Ale voči tomuto princípu schizo alebo ja neviem, jak by sa to malo nazvať, voči tomuto javu schizofrénie, ako to pán prezident nazval, sa to nemusí ani porovnávať.
Aj tento problém, ďalej teda citujem: "Aj tento problém schválený zákon prehliada." Čiže opäť vidíme, že tento problém sa tu nijako nerieši, neprichádzajú predkladatelia alebo vláda s tým, že tak vidíte, dobre, ideme riešiť toto, ale aj toto. Toto ako keby nebolo prioritou. No neni, lebo sa to nerieši v Národnej rade. "Dotačná schéma na podporu solárnej a veternej energie naďalej založená na doplatkoch za výrobu energie." A tuto on poukazuje na to, že táto schéma viedla v minulých rokoch k nadmerným ziskom pre úzku skupinu producentov elektriny. Hovorím, o tom by sme sa mohli baviť dlho. Takže zhrnul to, pán prezident to zhrnul do podobných argumentov, ako sme to komunikovali alebo teda opozícia to komunikovala počas tých predchádzajúcich schôdzí, že problémom regulácie sieťových odvetví je teda zle formulovaná stratégia, protichodné ciele, konflikty záujmov, netransparentné pravidlá a slabá kontrola regulovaných subjektov.
Tuto ma veľmi zaujalo v treťom odseku, že dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona, tlač 393, k tomuto uvádza, že navrhuje sa, aby predsedu menovala do funkcie vláda Slovenskej republiky. Tento krok, to je z dôvodovej správy, tento krok reflektuje reálnu zodpovednosť vlády Slovenskej republiky v oblasti regulácie sieťových odvetví, pričom v kontexte ďalších zmien nezávislosť úradu zostáva nedotknutá. Tak s týmto nemôžme súhlasiť, prepáčte, akože táto veta, ako môže byť nezávislosť nedotknutá, keď je dotknutá?
Ďalej sa tu uvádza, teda v tej dôvodovej správe: "Ak sa menovacia právomoc presunie z režimu spolupôsobenia dvoch ústavných orgánov", čo bol doteraz súčasný stav, "ktorým je v súčasnosti vláda Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky, do rúk len jedného z nich, tak možno odôvodnene predpokladať, že predseda úradu dostane, sa dostane do výrazne výraznejšej závislosti od vlády." A to je presne to, čo som aj hovoril na začiatku, že čo tým vlastne chceme prezidentovi komunikovať? A to som už hovoril na začiatku.
V prípade ÚRSO však ide o orgán, ktorý zákon o regulácii v sieťových odvetviach výslovne definuje ako nezávislý a nestranný. Takže dokonca samotný zákon to definuje. Takže to je len ďalší a ďalší dôkaz toho, že sa to tu bije, naozaj sa nám to bije. Tu to len potvrdzuje to, že momentálna parlamentná väčšina, teda koalícia sa dopúšťa chyby a my tomu tiež tak isto hovoríme: dopúšťate sa chyby. Ak účelovo meníte nastavenie právomocí jednotlivých orgánov, ústavných orgánov podľa toho, kto momentálne aké pozície zastáva. A toto vidíme, to sme videli pred chvíľkou, vidíme to teraz, vidíme to aj pri iných zákonoch. Proste máme teraz moc, tak si to potrebujeme upratať tak, aby sa nám dobre vládlo. Ale takto demokratická spoločnosť nefunguje a nemá fungovať.
Je tu veľmi zaujímavá časť, ktorá pojednáva práve o tej smernici, ktorú tiež spomínala kolegyňa Kiššová. A ja by som tiež, ja by som chcel zacitovať, lebo naozaj nie každý si zrejme čítal ten dokument pána prezidenta a je to tam veľmi explicitne vysvetlené a podľa odôvodnenia číslo 34 smernice z roku 2009/72 a odôvodnenia číslo 30 smernice 2009/73 citované. Citujem: "Ak má vnútorný trh s elektrinou správne fungovať, energetickí regulátori musia mať možnosť prijímať rozhodnutia vo všetkých relevantných regulačných záležitostiach a musia byť úplne nezávislí od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných záujmov." Čo viac k tomu dodať?
Článok 35: "Členské štáty zaručia nezávislosť regulačného orgánu a zabezpečia, aby vykonával svoje právomoci nestranným a transparentným spôsobom. Členské štáty na tento účel zabezpečia, aby bol regulačný orgán pri vykonávaní regulačných úloh, ktoré mu boli uložené na základe tejto smernice a súvisiacich právnych predpisov, právne oddelený a funkčne nezávislý od akého, od každého iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu." Vidíme, že toto ideme porušiť a vraciame sa do roku 2012, ako neskôr hovorí pán prezident vo svojom odôvodnení. Podľa článku 35 a článku 39 s cieľom chrániť nezávislosť regulačného orgánu členské štáty zabezpečia najmä, aby regulačný orgán mohol nezávisle od akéhokoľvek, mohol konať nezávisle od akéhokoľvek politického subjektu, aby mohol samostatne prijímať rozhodnutia. Ako toto bude naplnené, ak je riadený vládou? Takže táto politická nezávislosť sa týmto automaticky stráca.
Asi by som, ešte. ešte spomeniem pár vecí. Mám tu viacej, ale niektoré vypustím, lebo myslím si, že je úplne, úplne jasné, o čo tu vlastne ide a už len v poslednom, alebo ani nie. To som, to som už spomenul. Čiže ja to len krátko zopakujem a poviem, že vidíme, že aj pán prezident aj opozícia poukazujú na to isté. Predpokladám, že sa nebudete snažiť povedať, že teda sme, že to je nejaké tendenčné, lebo toto sú naozaj dva nezávislé pohľady na jednu vec a ideme tu spraviť krok, ktorý je naozaj krok zlým smerom. Idete sa dopustiť chyby, ako to nazýva aj pán prezident, pretože ideme spraviť z tohto orgánu závislý orgán. A potom naozaj si môžme povedať, načo vlastne máme takýto úrad, keď má úplne iné problémy, ktoré v skutočnosti neriešime?
Takže ja sa len pridám k tej výzve kolegyni Kiššovej, aby sme podporili výhrady pána prezidenta, pretože to je posledná inštancia, ktorú tu dnes máme na to, aby sme sa vyhli tomuto chybnému kroku, ktorý bude mať silný dopad a ktorý bude ťažké zvracať, alebo resp. najbližších pár rokov, ak teda budete naďalej vládnuť, zvrátený nebude a bude mať dopad na občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kaščáková.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len doplnila jednu informáciu k tomu, čo hovoril pán poslanec ohľadom Hornonitrianskych baní Prievidza. My, keď chodíme po tomto kraji a upozorňujeme na to, že akou nehoráznou sumou sa dotuje ťažba uhlia, tak sme sa dopočuli argument, že to tak nie je, že tie dotácie proste nepredstavujú tie náklady, ktoré by sa rovnali mzde baníka. Takže ja by som pri tejto súvislosti len odcitovala z komentára z roku 2011. Je to komentár Inštitútu finančnej politiky, ktorý som našla, kde sa teda píše okrem iného, ako ste povedali, že na Slovensku podporujeme ťažbu hnedého uhlia. Tu píšu, že tromi spôsobmi:
- dotáciou skrytou v cene elektriny, na ktorú sa skladá celá spoločnosť formou vyšších cien,
- nepriamou podporou oslobodením od spotrebnej dane na uhlie používané na výrobu elektriny a
- priamou dotáciou z kapitoly ministerstva hospodárstva.
Samozrejme, teda sú tu uvedené fakty ako, že na Slovensku sa vlastne podporuje výroba elektriny z domáceho uhlia od roku 2005 a na záver sa píše zhrnutie vlastne tejto štúdie alebo v tomto komentári, že inými slovami občania by ušetrili 37 miliónov eur ročne spolu s menším náporom na životné prostredie, ak by sme vyplácali ťažko pracujúcim baníkom v rizikovom prostredí rovnakú mzdu, ktorá by ich motivovala k preškoľovaniu alebo k predčasnému dôchodku. Toto sa písalo v roku 2011, prosím pekne, a dnes máme rok 2017 a vidíme, že veľa sa toho nezmenilo, ale práve naopak, sa v tom pokračuje.