18. schôdza

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Dostál. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, nebudem dlho hovoriť a chcem sa vyjadriť k tomu zvýšeniu limitu pre školské jedálne zo 40- na 200-tisíc. A, samozrejme, že táto vec má dve stránky, podobne ako celý zákon pre verejné obstarávanie.
Na jednej strane naozaj to môže zjednodušiť situáciu školským jedálňam alebo školským zariadeniam, ktoré nakupujú potraviny. Na druhej strane to rozširuje možnosti subjektívneho rozhodovania a až korupčného správania, samozrejme. To je ale problém celého verejného obstarávania, že keby všetci boli slušní, poctiví a zodpovední, tak nepotrebujeme žiadny zákon o verejnom obstarávaní. Jednoducho všetci, ktorí narábajú s verejnými prostriedkami, by sa snažili používať ich efektívne, používať ich tak, aby za ne nakúpili kvalitné tovary a služby, nikoho by nezvýhodňovali, nijako by sa nedali korumpovať, nedávali by žiadne malé domov. Ale práve preto, že to tak nie je, nie je to tak nikde vo svete, možno by som povedal, že u nás zvlášť, tak práve preto existuje zákon pre verejné obstarávanie, ktorý stanovuje pravidlá, ktoré, áno, niekedy pre tých slušných spôsobia ako zbytočná byrokracia, a dokonca niekedy znemožňujú vybrať si najlepšiu ponuku, lebo kvôli tomu, aby ste dodržali nejaké formálne postupy, sa nemôžete rozhodnúť pre riešenie, ktoré je reálne najlepšie, ale nezodpovedá nejakým formálnym postupom.
Napriek tomu je asi potrebné, aby taký zákon existoval a ak majú existovať z neho nejaké výnimky, tak tie výnimky musia byť dostatočne odôvodnené. A túto nejakú výnimku ideme zaviesť alebo rozšíriť povedzme. A preto sa chcem spýtať, že čo sú tie dôvody, že prečo práve zo 40 na 200, že ako ste dospeli k tomu číslu, lebo to nie je, že o 10 %, o 20 %, to je, päťnásobne zdvíhate ten limit. To je jedna otázka, ktorá by ma zaujímala, že ako predkladatelia uvažovali, z akých analýz vychádzali.
A druhá otázka je, že prečo práve školské jedálne, lebo podobný problém zrejme majú jedálne v zariadeniach sociálnych služieb, v domovoch dôchodcov, v nemocniciach. Čiže prečo špeciálne školské jedálne majú mať takúto výnimku a nie aj iné zariadenia, ak sa teda bavíme o jedálňach a nebavíme sa teda o iných nákupoch. Teda že v čom je to odôvodnené.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. (Reakcia navrhovateľa.) Záverečné slovo ti dám. Vzhľadom na to, že sa prihlásil len pán poslanec Dostál, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ? Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Očakával som možno túto otázku. Prečo práve 200-tisíc? Prečo bolo práve 40-tisíc? Na to som nenašiel odpoveď. Preto, lebo smernica o verejnom obstarávaní európska nám toto dovoľuje. Je to normálne, táto suma je, myslím, 207 alebo koľko je smernica, že v tomto limite môže byť, a pretože do tohto limitu sa zmestia de facto všetky školské jedálne.
A prečo školské jedálne? Preto, lebo tam som vnímal, tam sme vnímali najviac ten problém. A vravím, bol článok a nedávno to bolo publikované, pokiaľ si dobre pamätám, nie je tomu ani rok dozadu, kde skutočne bolo alarmujúce, že 20 % potravín sú slovenských. Viete, my si pamätáme dobu, kedy skutočne tá; lebo vedúca školskej jedálne v podstate je tá, čo aj v dnešnej dobe možno v 80 % nakupuje tie potraviny, možno v 20 % sú to starostovia; chodili s tými káričkami a kupovali skutočne to, čo bolo podľa nich kvalitné. Platí aj ďalej zákon o verejnom obstarávaní aj pre nich, to znamená hospodárnosť, efektívnosť týchto nákupov, ale nemôže byť alebo nebude kritériom, jediným kritériom najnižšia cena, čo, žiaľ, v tomto prípade bolo, a preto to takto aj dopadávalo.
To, že je tam korupčné správanie, že to, čo ste naznačili, že môže byť. Tam je limitujúcim faktorom jednotková cena jedla pre tú vedúcu školskej jedálne, ktorú nemôže jednoducho prekročiť. A nakupuje potraviny, ktoré si každý jeden človek dokáže overiť v tom obchode, či ich nekúpila náhodou drahšie, ako ich kúpi priamo v obchode, ktorý má niekde pod nosom.
Ja som riešil, my sme riešili školské jedálne. Ja nevylučujem a v druhom čítaní môžme rozšíriť o domovy sociálnych služieb, ja sa tomu absolútne nebránim. Len chcem poprosiť, tam, kde skutočne sú limitovaní tí vedúci, že jednoducho má jednotkovú cenu jedla, kde sa hrá s centami, to neni o eurách, tam sa hrá s centami, aby sa zmestila do toho svojho rozpočtu a jednoducho jej to pomôže. Viete, ak nebude môcť kúpiť to najkvalitnejšie a možno v tom prípade je to slovenské aj drahšie, ale vieme prečo, je drahšie jednoducho a povedzme si pravdu, je to tak, tak to nebude môcť kúpiť a bude sa musieť, neznamená to, že automaticky bude musieť nakupovať len slovenské výrobky, to v žiadnom prípade nie, lebo ten trh alebo teda aj tá ponuka možno ani nebude postačujúca na to, aby to dokázala kúpiť. Ale nehnevajte sa, ak my nakupujeme trebárs konkrétne v našom meste 50 ton zemiakov celkovo, tak bol by som rád, aby tie zemiaky, ktoré sa tu vždy pestovali, aby sa pestovali aj ďalej a tých 50 ton bolo slovenských, pokiaľ sa zmestí do ceny alebo do tej jednotkovej ceny jedla. A zažil som to na vlastnej koži, že som bol sa stravovať v zariadení takéhoto školského stravovania, kde mi doniesli také zemiaky, že skutočne by som ich ja nedal, neviem, či by mi ich niekto, prasiatka zedli. A som povedal, preboha, čo to dávate, a oni, že našťastie už nám dôjdu tie, nechcem povedať, z ktorej krajiny zemiaky, že už budú potom normálne.
Ja si myslím, že toto nie je normálne, aby sme skutočne deťom dávali takéto jedlá, takéto potraviny. A ja som presvedčený, že môže to pomôcť výrazným spôsobom domácim producentom hydiny, domácim producentom mäsa ako takého, domácim producentom zeleniny a tak ďalej. Čiže ja si nemyslím, že práve v tomto prostredí by malo dochádzať k akémusi korupčnému správaniu. A nemôžme sa na to pozerať tak, že všetci verejní obstarávatelia by mali byť; áno, nepovedali ste to, ja to beriem, ale skutočne toto je to prostredie, kde skutočne by som to neočakával, že by také niečo malo byť.
Ďakujem.

Ďakujem.
Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslancov Petra Antala, Gábora Gála, Jaroslava Bašku a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 583, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 601.
Dávam slovo poslancovi Petrovi Antalovi, aby návrh zákona uviedol.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Dôvodom predloženia tohto návrhu novely zákona je v praxi problematická aplikácia § 48 zákona, ktorá umožňuje obci využiť finančnú náhradu za výrub dreviny výlučne len na úhradu nákladov spojenú so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území. Je to jediný dôvod, prečo predkladáme tento návrh zákona, lebo jednoducho tak úzko špecifikované, na čo tá obec môže použiť, aby ste mali aj predstavu, že sú to peniaze nie malé, tak by som povedal, ktoré v nejednom prípade dostane obec za výrub drevín na jej území, a to je najmä pri infraštruktúrnych projektoch, kde sa vedú inžinierske siete, diaľkové vedenia, cesty a zrazu obec dostane na účet aj 100-tisíc euro, ktoré, ak si ten zákon prečítate, jednoducho nemá šancu, ak nechce porušiť zákon, zmysluplne využiť na ochranu prírody a krajiny. Z tohto dôvodu predkladáme tento návrh novely zákona, kde rozširujeme možnosti použitia takto získanej náhrady na širší okruh, avšak všetko sú to veci, ktoré súvisia s ochranou prírody a krajiny a striktne sa týkajú tohto, tejto veci.
Takže dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona. Je to krátky návrh zákona, ale myslím si, že pre mnohé obce prospešný. Zároveň si myslím, že bude prospešný aj pre životné prostredie. Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Mikulášovi Krajkovičovi. Nech sa páči.

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, je to tlač 583. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Pán predseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Ondrej Dostál. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, opäť by som rád využil prvé čítanie na teda ujasnenie si zámeru predkladateľov, ktorý v zásade, tak ako bol zdôvodnený, je na ňom, samozrejme, že niečo, že pokiaľ obce majú príjmy, ktoré nie sú schopné efektívne použiť na výsadbu novej zelene, tak treba hľadať spôsoby, ako ich v súlade so zákonom použiť na iné účely, ktoré bezprostredne súvisia s tým zámerom, pre ktorý sa ten poplatok vyberá.
A opäť by som mal dve drobné otázky. Prvá sa týka tej dokumentácie, že či tá dokumentácia je nejako zadefinovaná, že čo konkrétne to môže byť, lebo, aby sa nestalo, že miesto toho, že sa budú miesto vyrúbaných stromov sadiť nové stromy, tak alternatívou bude, že sa budú písať štúdie o tom, ako by sa mohli sadiť nové stromy, a na to sa spotrebujú všetky peniaze. Teda že či je to nejako vymedzené a existuje tam nejaká, nejaká poistka teda, aby sa miesto výsadby nových stromov nepísali štúdie o výsadbe nových stromov, teda, samozrejme, v nejakej primeranosti, že má to byť možné v zmysle zákona, ak bude schválená vaša novela, ale teda aby sa tam neminulo viac peňazí na štúdie ako na novú zeleň. Jedna otázka.
Druhá otázka je, že vlastne všetky tie účely, ktoré sú tam zadefinované, sú, dá sa povedať, nejaké také že verejnoprospešné, všeobecnoprospešné. Možno s jednou výnimkou a to sú tie zelené strechy, že teda bolo by to možné použiť aj na zelené strechy súkromných domov? Že keď niekto si postaví 20-poschodovú budovu súkromnú, čisto súkromnú, kde na strechu majú prísť... (Reakcia z pléna.) No, ide mi o to, že aká je predstava, lebo teda obecné peniaze asi nemožno investovať do súkromného majetku, tak čo sa myslí tými zelenými strechami, že na obecnom úrade bude zelená strecha alebo na škole alebo teda na aký účel by to malo byť, aby to rešpektovalo ten verejnoprospešný alebo všeobecnoprospešný charakter. Nekritizujem ten návrh, iba sa pýtam.
Ďakujem.