18. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážení kolegovia poslanci, vážené kolegyne, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom navrhovanej úpravy je zefektívnenie, zjednodušenie, zjednotenie a zrýchlenie postupov verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako aj pre hospodárske subjekty ako dodávateľov. Návrh si rovnako kladie za cieľ zníženie administratívnej záťaže, zbytočnej administratívnej záťaže a odstránenie niektorých problémov aplikačnej praxe.
Súčasné znenie zákona o VO upravuje postupy verejného obstarávania do veľkej miery podrobne a relatívne striktne. Ak môžem zhodnotiť, je to jeden z najkomplikovanejších zákonov, ktorý máme v právnom poriadku v Slovenskej republike, a ja som presvedčený, že či už z podnetu ÚVO bude musieť, mala by prísť aj veľká novela zákona o verejnom obstarávaní. V niektorých prípadoch je zákonom vyžadovaný postup vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam neflexibilný a nadmieru komplikovaný, čo vedie často k zbytočnému zvyšovaniu administratívnej záťaže pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov na jednej strane a zároveň hospodárske subjekty, teda dodávateľov, na strane druhej. Zároveň tým dochádza k neúčelnému predlžovaniu procesu verejného obstarávania, čo nebolo zmyslom určeného zákona, koniec koncov k nižšej efektivite verejného obstarávania. Zákonom sledovaný cieľ je pritom v niektorých prípadoch možné dosiahnuť aj iným, menej rigidným a jednoduchším postupom.
Návrh novely, ak by som mohol zjednodušiť, prináša zjednodušenie a zefektívnenie postupu pri nízkych prahových hodnotách. Konkrétne ide o zjednodušenie nákupu potravín pre zariadenia školského stravovania, ktoré budú vďaka tomu môcť vo zvýšenej miere využívať ponuky regionálnych výrobcov a overených dodávateľov. Ak ste si čítali štatistiku, koľko školské jedálne používajú slovenské výrobky, nehovoriac o regionálnych výrobcoch, tak to je žalostne málo. Dvadsať percent, len 20 % školských jedální používa slovenské výrobky. Kdežto spotrebiteľ, teda ten, čo nenakupuje cez verejné obstarávanie, má právo sa rozhodnúť sám, nakupuje 40 %, čo je podstatne viac. Ja som presvedčený, že práve tento paragraf pomôže našim, našim výrobcom presadiť sa, ja si myslím, že v tak potrebnom segmente, ako sú školské jedálne, lebo jednoducho nám záleží na tom, čo naše deti v tých školských jedálňach jedia. Nedávna minulosť nám dala za pravdu v tom, že nie všetko, čo má pečiatku Európskej únie, je skutočne zdravé a neškodné.
Cieľom návrhu je tiež zefektívniť dynamický nákupný systém, ktorý sám osebe predstavuje rýchlejšiu a flexibilnejšiu formu verejného obstarávania. A podľa mojich vedomostí cez tento systém, hoci je to dobrý systém, doteraz veľmi málo subjektov a dokonca, myslím si, že len dve ministerstvá nakupovali.
Zásadnou zmenou predloženého návrhu je zjednodušenie postupu v prípade tzv. podlimitných zákaziek. Návrh dopĺňa možnosť zadávania podlimitnej zákazky bez elektronického trhoviska aj na bežne dostupné tovary, služby alebo stavebné práce. Umožňuje tiež v prípade podlimitných zákaziek využiť tzv. jednoobálkový systém alebo zmeniť poradie vyhodnocovania dokumentov.
Návrh ďalej redukuje povinnosť vyhodnotiť splnenie podmienok účasti len na prípad uchádzača, ktorý sa svojou ponukou umiestnil na prvom mieste, namiesto súčasných troch uchádzačov.
Návrh ďalej ukladá verejným obstarávateľom a obstarávateľom, aby využívali už existujúci register referencií, ktorý vedie Úrad pre verejné obstarávanie, čím sa zjednotí ich postup a uľahčí sa účasť hospodárskych subjektov na VO.
Všetky uvedené kroky rozširujú možnosti verejného obstarávania, znižujú administratívnu náročnosť, celý proces urýchľujú a tým verejné obstarávanie zefektívňujú.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Predložený návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie. Nebude mať tiež dopad na životné prostredie, zamestnanosť a informatizáciu spoločnosti a predpokladá sa však pozitívny dopad na podnikateľské prostredie.
Ďakujem zatiaľ za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu tlače 577. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, nebudem dlho hovoriť a chcem sa vyjadriť k tomu zvýšeniu limitu pre školské jedálne zo 40- na 200-tisíc. A, samozrejme, že táto vec má dve stránky, podobne ako celý zákon pre verejné obstarávanie.
Na jednej strane naozaj to môže zjednodušiť situáciu školským jedálňam alebo školským zariadeniam, ktoré nakupujú potraviny. Na druhej strane to rozširuje možnosti subjektívneho rozhodovania a až korupčného správania, samozrejme. To je ale problém celého verejného obstarávania, že keby všetci boli slušní, poctiví a zodpovední, tak nepotrebujeme žiadny zákon o verejnom obstarávaní. Jednoducho všetci, ktorí narábajú s verejnými prostriedkami, by sa snažili používať ich efektívne, používať ich tak, aby za ne nakúpili kvalitné tovary a služby, nikoho by nezvýhodňovali, nijako by sa nedali korumpovať, nedávali by žiadne malé domov. Ale práve preto, že to tak nie je, nie je to tak nikde vo svete, možno by som povedal, že u nás zvlášť, tak práve preto existuje zákon pre verejné obstarávanie, ktorý stanovuje pravidlá, ktoré, áno, niekedy pre tých slušných spôsobia ako zbytočná byrokracia, a dokonca niekedy znemožňujú vybrať si najlepšiu ponuku, lebo kvôli tomu, aby ste dodržali nejaké formálne postupy, sa nemôžete rozhodnúť pre riešenie, ktoré je reálne najlepšie, ale nezodpovedá nejakým formálnym postupom.
Napriek tomu je asi potrebné, aby taký zákon existoval a ak majú existovať z neho nejaké výnimky, tak tie výnimky musia byť dostatočne odôvodnené. A túto nejakú výnimku ideme zaviesť alebo rozšíriť povedzme. A preto sa chcem spýtať, že čo sú tie dôvody, že prečo práve zo 40 na 200, že ako ste dospeli k tomu číslu, lebo to nie je, že o 10 %, o 20 %, to je, päťnásobne zdvíhate ten limit. To je jedna otázka, ktorá by ma zaujímala, že ako predkladatelia uvažovali, z akých analýz vychádzali.
A druhá otázka je, že prečo práve školské jedálne, lebo podobný problém zrejme majú jedálne v zariadeniach sociálnych služieb, v domovoch dôchodcov, v nemocniciach. Čiže prečo špeciálne školské jedálne majú mať takúto výnimku a nie aj iné zariadenia, ak sa teda bavíme o jedálňach a nebavíme sa teda o iných nákupoch. Teda že v čom je to odôvodnené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Očakával som možno túto otázku. Prečo práve 200-tisíc? Prečo bolo práve 40-tisíc? Na to som nenašiel odpoveď. Preto, lebo smernica o verejnom obstarávaní európska nám toto dovoľuje. Je to normálne, táto suma je, myslím, 207 alebo koľko je smernica, že v tomto limite môže byť, a pretože do tohto limitu sa zmestia de facto všetky školské jedálne.
A prečo školské jedálne? Preto, lebo tam som vnímal, tam sme vnímali najviac ten problém. A vravím, bol článok a nedávno to bolo publikované, pokiaľ si dobre pamätám, nie je tomu ani rok dozadu, kde skutočne bolo alarmujúce, že 20 % potravín sú slovenských. Viete, my si pamätáme dobu, kedy skutočne tá; lebo vedúca školskej jedálne v podstate je tá, čo aj v dnešnej dobe možno v 80 % nakupuje tie potraviny, možno v 20 % sú to starostovia; chodili s tými káričkami a kupovali skutočne to, čo bolo podľa nich kvalitné. Platí aj ďalej zákon o verejnom obstarávaní aj pre nich, to znamená hospodárnosť, efektívnosť týchto nákupov, ale nemôže byť alebo nebude kritériom, jediným kritériom najnižšia cena, čo, žiaľ, v tomto prípade bolo, a preto to takto aj dopadávalo.
To, že je tam korupčné správanie, že to, čo ste naznačili, že môže byť. Tam je limitujúcim faktorom jednotková cena jedla pre tú vedúcu školskej jedálne, ktorú nemôže jednoducho prekročiť. A nakupuje potraviny, ktoré si každý jeden človek dokáže overiť v tom obchode, či ich nekúpila náhodou drahšie, ako ich kúpi priamo v obchode, ktorý má niekde pod nosom.
Ja som riešil, my sme riešili školské jedálne. Ja nevylučujem a v druhom čítaní môžme rozšíriť o domovy sociálnych služieb, ja sa tomu absolútne nebránim. Len chcem poprosiť, tam, kde skutočne sú limitovaní tí vedúci, že jednoducho má jednotkovú cenu jedla, kde sa hrá s centami, to neni o eurách, tam sa hrá s centami, aby sa zmestila do toho svojho rozpočtu a jednoducho jej to pomôže. Viete, ak nebude môcť kúpiť to najkvalitnejšie a možno v tom prípade je to slovenské aj drahšie, ale vieme prečo, je drahšie jednoducho a povedzme si pravdu, je to tak, tak to nebude môcť kúpiť a bude sa musieť, neznamená to, že automaticky bude musieť nakupovať len slovenské výrobky, to v žiadnom prípade nie, lebo ten trh alebo teda aj tá ponuka možno ani nebude postačujúca na to, aby to dokázala kúpiť. Ale nehnevajte sa, ak my nakupujeme trebárs konkrétne v našom meste 50 ton zemiakov celkovo, tak bol by som rád, aby tie zemiaky, ktoré sa tu vždy pestovali, aby sa pestovali aj ďalej a tých 50 ton bolo slovenských, pokiaľ sa zmestí do ceny alebo do tej jednotkovej ceny jedla. A zažil som to na vlastnej koži, že som bol sa stravovať v zariadení takéhoto školského stravovania, kde mi doniesli také zemiaky, že skutočne by som ich ja nedal, neviem, či by mi ich niekto, prasiatka zedli. A som povedal, preboha, čo to dávate, a oni, že našťastie už nám dôjdu tie, nechcem povedať, z ktorej krajiny zemiaky, že už budú potom normálne.
Ja si myslím, že toto nie je normálne, aby sme skutočne deťom dávali takéto jedlá, takéto potraviny. A ja som presvedčený, že môže to pomôcť výrazným spôsobom domácim producentom hydiny, domácim producentom mäsa ako takého, domácim producentom zeleniny a tak ďalej. Čiže ja si nemyslím, že práve v tomto prostredí by malo dochádzať k akémusi korupčnému správaniu. A nemôžme sa na to pozerať tak, že všetci verejní obstarávatelia by mali byť; áno, nepovedali ste to, ja to beriem, ale skutočne toto je to prostredie, kde skutočne by som to neočakával, že by také niečo malo byť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Dôvodom predloženia tohto návrhu novely zákona je v praxi problematická aplikácia § 48 zákona, ktorá umožňuje obci využiť finančnú náhradu za výrub dreviny výlučne len na úhradu nákladov spojenú so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území. Je to jediný dôvod, prečo predkladáme tento návrh zákona, lebo jednoducho tak úzko špecifikované, na čo tá obec môže použiť, aby ste mali aj predstavu, že sú to peniaze nie malé, tak by som povedal, ktoré v nejednom prípade dostane obec za výrub drevín na jej území, a to je najmä pri infraštruktúrnych projektoch, kde sa vedú inžinierske siete, diaľkové vedenia, cesty a zrazu obec dostane na účet aj 100-tisíc euro, ktoré, ak si ten zákon prečítate, jednoducho nemá šancu, ak nechce porušiť zákon, zmysluplne využiť na ochranu prírody a krajiny. Z tohto dôvodu predkladáme tento návrh novely zákona, kde rozširujeme možnosti použitia takto získanej náhrady na širší okruh, avšak všetko sú to veci, ktoré súvisia s ochranou prírody a krajiny a striktne sa týkajú tohto, tejto veci.
Takže dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona. Je to krátky návrh zákona, ale myslím si, že pre mnohé obce prospešný. Zároveň si myslím, že bude prospešný aj pre životné prostredie. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, je to tlač 583. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Pán predseda, otvorte rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, opäť by som rád využil prvé čítanie na teda ujasnenie si zámeru predkladateľov, ktorý v zásade, tak ako bol zdôvodnený, je na ňom, samozrejme, že niečo, že pokiaľ obce majú príjmy, ktoré nie sú schopné efektívne použiť na výsadbu novej zelene, tak treba hľadať spôsoby, ako ich v súlade so zákonom použiť na iné účely, ktoré bezprostredne súvisia s tým zámerom, pre ktorý sa ten poplatok vyberá.
A opäť by som mal dve drobné otázky. Prvá sa týka tej dokumentácie, že či tá dokumentácia je nejako zadefinovaná, že čo konkrétne to môže byť, lebo, aby sa nestalo, že miesto toho, že sa budú miesto vyrúbaných stromov sadiť nové stromy, tak alternatívou bude, že sa budú písať štúdie o tom, ako by sa mohli sadiť nové stromy, a na to sa spotrebujú všetky peniaze. Teda že či je to nejako vymedzené a existuje tam nejaká, nejaká poistka teda, aby sa miesto výsadby nových stromov nepísali štúdie o výsadbe nových stromov, teda, samozrejme, v nejakej primeranosti, že má to byť možné v zmysle zákona, ak bude schválená vaša novela, ale teda aby sa tam neminulo viac peňazí na štúdie ako na novú zeleň. Jedna otázka.
Druhá otázka je, že vlastne všetky tie účely, ktoré sú tam zadefinované, sú, dá sa povedať, nejaké také že verejnoprospešné, všeobecnoprospešné. Možno s jednou výnimkou a to sú tie zelené strechy, že teda bolo by to možné použiť aj na zelené strechy súkromných domov? Že keď niekto si postaví 20-poschodovú budovu súkromnú, čisto súkromnú, kde na strechu majú prísť... (Reakcia z pléna.) No, ide mi o to, že aká je predstava, lebo teda obecné peniaze asi nemožno investovať do súkromného majetku, tak čo sa myslí tými zelenými strechami, že na obecnom úrade bude zelená strecha alebo na škole alebo teda na aký účel by to malo byť, aby to rešpektovalo ten verejnoprospešný alebo všeobecnoprospešný charakter. Nekritizujem ten návrh, iba sa pýtam.
Ďakujem.