19. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Ja veľmi oceňujem, že pani ministerka vo svojom úvodnom vystúpení naozaj objasnila a podrobne zdôvodnila účel a cieľ navrhovanej úpravy, a chcem oceniť, pani ministerka, aj to, že vzhľadom na to, že sa jedná o takú závažnú právnu normu a o naozaj závažné zmeny, ktoré sa v tejto novele Obchodného zákonníka idú prijať, že bolo komunikované aj so zamestnávateľskými zväzmi, aj so všetkými relevantnými organizáciami, pretože naozaj je to zmena, ktorá, pevne verím, tak ako protischránkový zákon a ďalšie právne predpisy, upraví podnikateľské prostredie na Slovensku tak, že, že bude aj transparentné a normálne štandardné.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, poprosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa pani poslankyňa Remišová, pán poslanec Heger a pán poslanec Baránik.
Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči, máte slovo.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, zákon, ktorý predkladá vláda prostredníctvom pani ministerky spravodlivosti, má ambíciu, citujem: "zamedziť nepoctivým fúziám obchodných spoločností, riešiť problematiku tzv. bielych koní, posilniť zodpovednosť štatutárnych orgánov obchodných spoločností, ako aj spoločníkov týchto spoločností".
Nepochybne ide o problematiku, ktorá je veľmi závažná, a otázka nie je, či je táto právna úprava potrebná, otázka je, prečo táto právna úprava nebola prijatá už oveľa skôr.
Na začiatok treba ozrejmiť, čo problematika bielych koní vlastne znamená. Podľa všeobecnej definície biely kôň je osoba, ktorá je nastrčená k páchaniu trestnej činnosti, aby zakryla skutočného páchateľa alebo osobu, ktorá má z tejto činnosti prospech. Veľakrát sú biele kone tí najzraniteľnejší v našej spoločnosti. Sú to ľudia so slabým sociálnym zázemím, vzdelaním, sú to osoby závislé na drogách, na alkohole, ktoré bývajú hrubo zneužité nepoctivými podnikateľmi a mafiánmi na zakrytie trestnej činnosti.
Príbehy bielych koní začali na Slovensku v 90. rokoch a sú neoddeliteľne späté s Mečiarovou vládou a s Mečiarovým HZDS, počas ktorej niekedy celkom nebolo jasné, aký je rozdiel medzi štátom a aký je rozdiel medzi mafiou. Dôsledkom bolo masové rozkrádanie štátneho aj súkromného majetku, mafiánske vraždy, ktoré často súviseli práve s potrebou navždy umlčať ľudí, ktorí slúžili ako biele kone. Dnes je, chvalabohu, iná doba, už sa nestrieľa, avšak s problematikou bielych koní sa štát stále nedokázal vysporiadať. Namiesto hrubokrkých vagabundov zabrali miesto bielych koní biele goliere a biele kone sú v našom podnikateľskom prostredí častým javom. Odpovede na otázku, prečo štát doteraz neprijal efektívne opatrenie na potlačenie tejto kriminálnej aktivity, by mal uviesť predovšetkým predseda vlády Robert Fico, ale aj ostatní poslanci a ministri SMER-u, ktorí za desať rokov pohodlného vládnutia, kedy v tomto parlamente vládli sami, mali pohodlnú väčšinu, nedokázali alebo skôr, si myslím, že nechceli zakročiť efektívne proti bielym koňom.
Aktuálny biznis s bielymi koňmi veľmi dobre vystihuje príbeh firemného cintorína na slávnej Okružnej ulici v Modre. Na tejto adrese skončili stovky firiem, mnohé s dlhmi voči Sociálnej poisťovni, dodávateľom, zamestnancom, živnostníkom. Po zmene sídla zanikli alebo sa zlučovali s desiatkami ďalších podobných firiem. Noví konatelia či spoločníci sú osoby s exotickými menami v exotických destináciách, ktoré nikto nikdy nevidel a zrejme ani nikto neuvidí, samozrejme, ani peniaze, ktoré dlhujú štátu, nikto nikdy nevidel a už nikto nikdy neuvidí.
Pri spočítaní a vyčíslení škôd, ktoré tento biznis model spôsobil štátu aj súkromným osobám a obyvateľom Slovenska, dospejeme k sumám v stovkách miliónov eur. Je namieste pýtať sa predsedu vlády a politikov SMER-u, ako to chcú vysvetliť ľuďom v schátraných nemocniciach, ľuďom, ktorí sú zaťažení exekúciami, ktorí doplácajú na nefungujúce školstvo a súdnictvo. Ako je možné, že v takejto závažnej oblasti desať rokov nechránili verejný záujem, nechránili majetok štátu, nechránili majetok poctivých podnikateľov alebo ho chránili len nedostatočne. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj fakt, že na spomínanom firemnom cintoríne skončila aj zadlžená firma brata predsedu vlády Ladislava Fica HF Steel. Na tom istom cintoríne skončila aj firma LTB RENT, s. r. o., ktorá patrila daňovému podvodníkovi Ladislavovi Bašternákovi, s ktorým podnikal a obchodoval minister vnútra Robert Kaliňák. Práve osobu Roberta Kaliňáka, jeho postavenie a využitie podobnej populárnej schémy niektoré médiá pripomínajú aj pri starej kauze, pri kauze Kovošrot, kde mal práve vtedy budúci minister vnútra fungovať ako biely kôň.
Vo výpočte podobných prípadov, ktoré majú podozrivo blízko k niektorým vysokým predstaviteľom štátu, by sa dalo pokračovať veľmi dlho a je v záujme všetkých slušných a poctivých občanov Slovenska, aby bola táto a jej podobné praktiky zákonom eliminované a tvrdo trestnoprávne postihované. Preto vítam iniciatívu ministerky Žitňanskej aj v oblasti novely Trestného zákona a zavedenia skutkovej podstaty trestného činu nekalej likvidácie, ktorá má trestnoprávne postihovať práve vyššie spomenuté nepoctivé praktiky.
Zároveň sa však obávam jednej veci a to je to, že pri súčasnom nastavení najvyšších predstaviteľov tejto vlády a pri súčasnom nastavení polície– dopadne snaha potlačiť tieto nebezpečné kriminálne aktivity práve tak, ako to vidíme pri problematike korupcie. Nadarmo bude predseda vlády vyzývať ľudí, aby nahlasovali aktívne korupciu, keď celé roky vidíme šikanovanie a zastrašovanie práve tých, ktorí tak urobili a ktorí korupciu nahlásili. Nadarmo bude policajný prezident zvolávať tlačové konferencie o odhaleniach drobných trestných činov, ako sú napr. darčekové tašky alebo 4 kg klobás, keď jeho najvyšší nadriadený vyhlási, že vlastne korupcia na najvyšších miestach ani neexistuje.
Som presvedčená, že efektívne uplatnenie navrhovaného zákona je možné len vtedy, keď si predseda vlády po desiatich rokoch uvedomí svoju zodpovednosť voči občanom a začne proti takýmto škodlivým javom naozaj účinne bojovať. Naozaj - tým myslím nielen bombastickými vyhláseniami, ale aj tým, že polícia si začne reálne plniť svoje povinnosti, aby pomáhala a chránila občanov Slovenska, a nielen nejakých „našich ľudí“.
V každom prípade tento zákon z dielne ministerstva spravodlivosti vítam a dúfam, že, OECD vyhlásila, že zákony v protikorupčnej oblasti máme dobré, problém je len v ich nedodržiavaní, tak pevne verím, že budeme dbať aj na to, aby sa tento užitočný zákon, aby sa aj v praxi dodržiaval.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pani Remišová, keďže ste urobili prednášku na tému biele kone, doplním vás. Biele kone vznikli hneď po roku 1989, začali fungovať za vášho Václava Havla. Tento názov vymysleli olaskí Rómovia a takto rasisticky nazvali bielych ľudí, ktorých zneužívali. To je na ozrejmenie.
Ďakujem.

Reakcia? Nie.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Heger. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja by som kratučko nadviazal na kolegyňu Remišovú, ktorá vlastne hovorila o dôležitosti tohto zákona, a ja chcem prízvukovať, že naozaj tento zákon a vôbec riešenie tých, hlavne teda tých nekalých fúzií z môjho pohľadu je úplne žiadané a bytostné, a pridám sa k tomu názoru, že už prezčasujeme s týmto zákonom, ale teda na druhej strane, vďakabohu, že teda dnes už tu je a že pôjde do platnosti, pretože naozaj môže odstrániť mnohé škody, ktoré popísala kolegyňa Remišová.
Ja by som práve pri tejto príležitosti možno sa opýtal aj vás, pani ministerka, ako predsa človeka, ktorý je v tejto oblasti skúsený, ako očakávate, aká bude prax s tým zákonom, lebo vieme, a teraz to tak možno trošku ľudovo poviem, ale vieme, že naozaj v tejto oblasti boja proti daňovým únikom, alebo teda v oblasti daňových únikov sú ľudia veľmi vynaliezaví, obzvlášť v našej zemepisnej šírke, čiže či ste analyzovali pri návrhu tohto zákona aj možnosti, teda určite ste analyzovali, ale čo ste prišli, a že či je to naozaj tak vykryté, že nebude môcť nič nastať v tej aplikačnej praxi, kde by mohli predsa len nájsť spôsob, ako sa vyhnúť, alebo resp. aby mohli pokračovať v tých vzorcoch, ktoré fungovali predtým, ako tento zákon prišiel do platnosti, čiže z takého vášho profesionálneho hľadiska možno také zhodnotenie by ma určite zaujímalo, teda keď vás tu máme.
Po druhé vlastne ten, akože som sa vás aj pýtal, ten zákon hovorí o tom, že bude 60-dňová lehota, ak som to správne pochopil, na to, ak tam sú nejaké pripomienky alebo podnet z daňového úradu, že sú teda nejaké nedoplatky a tak ďalej, tak môže sa k tomu vyjadriť a tým pádom nebude môcť k tej fúzii dôjsť. Tuto teraz si kladiem tú otázku, že, tak ako aj hovorila kolegyňa Remišová, že samotný zákon je dobre naformulovaný, ale teraz tá aplikačná prax, pretože vidíme, že naozaj, žiaľ, u nás platí aj to, že sú proste ľudia, ktorí sú, ako by som ich nazval, že nedotknuteľní, a že vedia si zabezpečiť nejakým spôsobom to krytie, a či táto 60-dňová lehota poskytne dostatočný nástroj na to, aby sa nemohlo stať, že niekto si ten spis nevšimne alebo sa k nemu nevyjadrí a vyjadrí sa k nemu až neskôr, že ako je toto ošetrené, lebo myslím si, že tu môže práve nastať ten problém s tou aplikačnou praxou, pretože pravdu ako, keď to môžem uviesť na jednom konkrétnom príklade.
Dostali sme jeden podnet, lebo však tých podnetov dostávame viacej, ale bol jeden podnet, kde sa, ten vzorec vyzeral tak, že človek, ktorý vlastne mal nehnuteľnosť, tak on ju chcel predať, ale bol platca DPH a vlastne predal ju, ale aby si zarobil, tá nehnuteľnosť bola pomerne drahá, čiže tam, myslím, že o nejaký 1,6 mil. sa jednalo, tá nehnuteľnosť k tomu by bola, z toho by bola teda tá DPH a on na to, aby nemusel tú DPH odviesť, tak stihol ešte následne sfúzovať a do 30 dní to celé prebehlo, takže ju sfúzoval do nejakej firmy, ktorá je pohrebiskom. A teraz ide o to, že keď už aj teda správca dane príde na to, že tu chýba, a on, to ani úplne nepríde, lebo on to ani neuviedol v daňovom priznaní, čiže to by museli naozaj prísť na kontrolu a dohľadať. A teraz si hovorím, že takéto prípady, či, či to bude vedieť postihnúť, keď vy nebudete vedieť prekontrolovať, či ten daňový podvod nastal, alebo nie. Lebo on keď ho neuvedie v daňovom priznaní, tak my ani nevieme, že má nedoplatok. Čiže to neni ani vec toho, že by mal nedoplatok, ale toho, že on v tých svojich doplatkoch podviedol. A teraz keď si zoberieme, že on podvedie, odovzdá teda daňové priznanie, ktoré je čisté, ale v skutočnosti nie je a daňový úrad povie, dobre, ja tu naňho nevidím žiadny problém, v mojom systéme vyzerá, že má všetko, teda všetko vysporiadané, tak vám nakoniec zase len môže sfúzovať a pýtam sa, že či to zachytí takýto, takýto model. Lebo to je práve ten problém, ako dohľadať, a tí ľudia sa, samozrejme, nehlásia, že urobil som vo svojom účtovníctve podvod a teraz, že dopátrať to je ťažké a bez tej daňovej kontroly. Čiže neviem, či samotný len ten podnet alebo či nie je potrebné, a tom sa môžme pobaviť možno ešte pred tým druhým čítaním, že či tam by nemala prísť aj nejaká daňová kontrola a vyslovene skontrolovať účtovníctvo. Ako teraz trošku improvizujem (povedané so smiechom), ale pretože chcel som sa opýtať konkrétne na ten, na tento príklad.
Takže by ma zaujímalo, váš pohľad ako predsa navrhovateľky, aj človeka skúseného v tomto odvetví, že čo si o tom myslíte.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto. Končím možnosť sa prihlásiť.
Ďalší v rozprave, pán poslanec Baránik, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja aj tu krátko by som chcel vyjadriť podporu tomuto návrhu zákona a uviedol vy som k nemu možno pár poznámok.
Tento návrh v istom smere sa podobá na ten predchádzajúci návrh, ktorý nám priniesla pani ministerka, v tom, že sa týka obetí trestných činov. Lenže tu sú tieto obete v oblasti obchodného práva, zatiaľ čo predtým boli to obete trestných činov povedzme násilných. To, že tento zákon prichádza až teraz, je smutné, ale opäť tá podobnosť s tým predchádzajúcim je tá, že je to lepšie teraz ako vôbec, teda lepšie neskôr ako vôbec. Ale čo je dôležité povedať, je to, že, a to je ďalšia podobnosť, že týmto zákonom len, dúfame, že nastane nejaké nové obdobie v tom, aká je ochrana veriteľov obchodných spoločností.
Kolegovia tu spomínali oblasť daňovú, ale to v skutočnosti vôbec nie je tá, tá hlavná časť ochrany, ktorú takáto právna úprava má poskytovať. Tá hlavná časť je, sa týka obyčajných veriteľov, ktorí vstúpili do akéhokoľvek obchodného vzťahu s nejakou obchodnou spoločnosťou, ktorí sa jednoducho nevedia domôcť svojich pohľadávok voči týmto spoločnostiam, pretože tie podvodným spôsobom zanikli. A ja viem, že tu je určitá tendencia sa zaoberať kvôli aktérom spojeným s touto vládou tým, že ako sa vyberajú alebo nevyberajú dane, ako sa určité osoby vyhýbajú platení daní, ale v tom nie je podstata. Podstata je v tom, že obchodujú nečestne tieto, tieto osoby. A nečestný obchod nie je u nás trestaný. Ani dosiaľ nebol na základe tých, tej právnej úpravy, ktorú tu už teraz máme. Jednoducho stále sa vraciame k tomu, čo povedal, povedal aj nebohý kolega advokát Valko, keď citoval svojho klienta tak, že načo by som si kupoval advokáta, keď si môžem kúpiť sudcu. A to bolo dávno. Od tej doby sa to už výrazne zhoršilo, pretože nie je nič, čo by, alebo nič podstatné, čo by tento trend mohlo, mohlo nejako zmeniť. Naopak, máme tu, máme tu sudcov, ktorí, ktorí cítia potrebu žalovať poslanca Národnej rady za to, že povie pravdu o tom, že ako súdy fungujú. Alebo niektorí sudcovia.
Takže podstata tejto právne úpravy by mala byť chápaná tak, že je to úprava na ochranu slušných podnikateľov proti podnikateľom neslušným. A aby som bol konkrétny, aby som uviedol aspoň jednu konkrétnu výhradu, aby som nehovoril len všeobecne, tak poviem to, že nie celkom som pochopil, že prečo je taká dlhá legisvakančná doba pri tejto právnej úprave. Pretože tak ako to pani ministerka v úvode povedala, tak všetci títo podvodníci, vagabundi sa už pripravujú na to, že ako to budú robiť následne. To by nám pani ministerka mala vysvetliť, že prečo táto úprava nie je, nie je účinná čo najskôr, pretože tu sa jedná o úmyselné konania. A navyše konania, kde náprava musí prebehnúť na základe nejakého súdneho konania. A zase sa dostávame do oblasti, kde vymožiteľnosť práv z nejakého obchodného vzťahu sa len odďaľuje. Teda akonáhle sa dostane niečo na súd, tak vieme, ako dlho to u nás trvá. A s tým je spojená aj tá obrovská obava, ktorú som už naznačil, že naše súdy aj pri najlepšej vôli, aj keď sa to dostane tým sudcom, ktorí povedzme majú morálnu kapacitu takúto vec rozhodnúť, tak mám veľké obavy o to, že akú budú mať technickú kapacitu pri, pri schopnosti, intelektuálnych schopnostiach a vzdelanostných schopnostiach našich sudcov, obzvlášť keď pani ministerka neprihliadla na moju požiadavku pri výbere sudcov, aby, aby mali schopnosť komunikovať v európskom cudzom jazyku. Čiže všetci tí sudcovia, ktorí sa na tie vysoké súdy dostali na základe, na základe toho, že vedia po rusky, tak nie som si istý, že či tí budú schopní vedieť takúto zložitú právnu úpravu naozaj aplikovať. Mám o tom veľké pochybnosti. A to hovorím, hovoríme o tých, ktorí majú tú morálnu kapacitu, čo, ktorých podnikatelia spojení so stranou SMER nemajú kúpených. Takže táto jedna výhrada, pokiaľ ide o legisvakančnú dobu.
Ináč túto, tento návrh podporujeme a do druhého čítania si, keďže sme nemali tie výhody, ako by sme chceli, alebo možnosť, alebo schopnosť sa oboznámiť s touto, s týmto návrhom lepšie, tak ešte si, ešte sa oboznámime s tým návrhom lepšie a možnože prídeme s nejakými vylepšeniami, ktoré pani ministerke navrhneme na jej láskavé posúdenie.
Ďakujem.

Ďakujem. S reakciou pán poslanec, s faktickou pán poslanec Heger. Ukončujem možnosť hlásiť sa s faktickými.
Pán poslanec, nech sa páči.