19. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa tak zamýšľam nad tým, že kvôli čomu sa deje to, čo sa deje, a takýmto spôsobom sa tvárime, že nevidíme problémy, ignorujeme ich. Možno že som práve Slovenskému ochranárskemu snemu teraz vykonal kvázi veľkú službu tým, že som to spomenul a prečítal tu, pretože môže dôjsť teraz k obvineniu, že sa ide spolitizovať tento odborný problém. Ja si myslím, že treba to hovoriť už priamo a rázne. Tieto veci sú nad všetkým. Pretože ide tu o naše bohatstvo, ide tu o to, čo nám má byť všetkým sväté. Takže skončíme pozerať na to, že kto z akej strany je a začnime naozaj rázne riešiť problém, pretože ten problém nás všetkých prerastie a potopí, ako je to spomínané pri tých povodniach. Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Zemanová.

Prajem pekný deň. Pán podpredseda, vážení kolegovia, v krátkosti by som rada vystúpila tiež k tomuto návrhu zákona, ktorý sa do tohto parlamentu dostáva už opakovane. Bola som pred niekoľkými dňami na takom poslaneckom výjazde na strednom Slovensku v Národnom parku NAPANT z dôvodu vidieť na vlastné oči v súčasnosti, ako ozaj vyzerá lokalita katastrálne územie, konkrétne Vyšná Boca a Čertovica, kde ľudia často poukazujú aj na sociálnych sieťach, alebo aj vypisujú, že naozaj tam takýto ten pohľad je naozaj veľmi kritický.
Tejto téme sa venujem, získala som aj množstvo leteckých snímok, kde vidno od roku 2000, presne ako v rokoch niektoré oblasti strácajú lesný porast. A som rada, že téme sa venujeme, že sa téme venuje aj Slovenský ochranársky snem. Tu by som chcela povedať, že som jeho členkou. Je to neformálne združenie, apolitické, ktoré vzišlo vlastne z takého ľudového hlasovania ochranárov, kde vytipovali stovku ľudí, ktorí sa rôznym témam, ochrane životného prostredia venujú a navzájom komunikujú a dávajú spoločné odborné stanoviská, najmä s výzvou ku strane, vláde a k spoločnosti. Takže som rada, že ste to, pán kolega, prečítali tu na pôde parlamentu, a Slovenský ochranársky snem tu získava určite aj väčšiu, najmä odbornú váhu.
Ja sa chcem len prihovoriť vlastne k tejto samotnej téme, ktorú dnes máme. A síce sa hovorí, že v roku 2014 sa v domácnostiach, v odvetviach energetiky a drevospracujúceho priemyslu a medzi ďalšími výrobcami a spotrebiteľmi spotrebovalo približne 4 mil. ton drevnej biomasy. Sú to len odborné odhady. Ďalšie číslo, ktoré chcem povedať, je, že, píše sa, že odvetvie lesného hospodárstva dodalo vlani, to znamená v roku 2016, to je údaj zo zelenej správy, na trh 1,45 mil. ton palivovej drevnej biomasy vo forme palivového dreva, čo je 830-tisíc ton a štiepok 620-tisíc ton. Údaje o spotrebe stanovilo ministerstvo na základe údajov o množstve a pôvode drevnej biomasy u veľkých a stredných výrobcov energií a spoločností pôsobiacich v zásobovacích reťazcoch palivovej drevnej biomasy.
Odkiaľ môže pochádzať takéto drevo? Drevo používané na energetické účely sa okrem suroviny vznikajúcej pri výrobe sortimentov produkuje z ťažbových zvyškov formou samovýroby tenkého dreva, ktorého ťažba nie je evidovaná, a tiež korunové časti stromov dreva predávaného na pni. Toľkoto je tiež písané v tejto zelenej správe.
Avšak treba povedať, že celá správa aj údaje, ktoré sa často dávajú pri tých úbytkoch lesných porastov alebo lesa, je hra s číslami. A štatistika, si povedzme, že to je umenie hry z čísiel, aby vám vlastne veci vyšli tak, ako ich chcete, ako ich chcete interpretovať. Keď si pozrieme zelenú správu, ktorá bude prerokovaná pravdepodobne na najbližšom výbore životného prostredia, tak vidíme, že má veľa nedostatkov práve v tejto oblasti energetického dreva. Nie sú tam evidované extra energetické porasty. Zvlášť nie je evidovaná biomasa z údržby verejnej zelene, lebo zeleň je popri vodných tokoch a cestnej zelene, čiže nevie sa naozaj identifikovať to množstvo tej, tých tón štiepky, ich skutočný pôvod. A môže to byť aj nedbanlivosť, môže to byť aj úmysel, ale rozhodne to pridáva na hre tomu, že tá situácia, ktorá je v našich lesoch, ale nielen v lesoch, treba povedať, že, v úvodzovkách, vďaka biomase dochádza aj k veľmi veľkým výrubom brehových porastov, taktiež veľkým výrubom vetrolamov a zelene popri cestách. A, žiaľ, je to pod rúškom životného prostredia.
Keď sa začínala táto téma obnoviteľných zdrojov energie a rôzne kombinované kotly, tak množstvo aj samospráv prechádzalo na takúto výrobu kombinovanú s tým, že vlastne využije takéto v rámci údržby zeleň. Avšak sa ukázalo, že toto nie je veľmi populárne, pretože je to veľmi prácne. Oveľa jednoduchšie je získať tú štiepku inak a, žiaľ, zisťujeme, že to inak je štiepkovanie zdravého dreva. Nie je to výmysel, ale naozaj v roku aj 2014 sa potvrdilo, že pôvod štiepky, ktorý sa využíval v tom čase v príslušných spaľovniach, bol z takéhoto kvalitného dreva.
Jedna hrozba je v zelenej správe, kde sa píše, že, doslova: "Lesné pozemky sú v podmienkach Slovenskej republiky najväčším potencionálnym zdrojom palivovej drevnej biomasy. Ich ročný využiteľný potenciál sa pohybuje na úrovni 2,8 mil. ton." Tu je presne tá obava, pretože zrejme to nebudú tie množstvá myslené z nejakých haluzí ako odpadové drevo z ťažby, ale zrejme je, môže tam byť v tých číslach aj číslo dreva, ktoré je oveľa vyššej kvality.
Tak ako som hovorila, ročná produkcia štiepok bola v minulom roku 610-tisíc ton. Chcem povedať toľko, že zelená správa má byť prerokovaná vo výbore, ale dám návrh na uznesenie, aby plénum rozhodlo o tom, že táto závažná dokumentácia, aby bola predložená tomuto plénu, aby mohla byť k tomu verejná diskusia, pretože už dnes cez médiá, cez rôzne vyjadrenia aj odborníkov k tejto zelenej správe poukazujú na jej nedostatočnosť a rozhodne do budúcna treba, aby tie údaje, ktoré potrebujeme, boli jasné. Bo stále pretrváva nepomer medzi produkciou a spotrebou energetickej dendromasy.
Chcem povedať ešte jednu vec, že v prílohe samotnej zelenej správy je jedna závažná, závažná chyba. Či to je chyba alebo úmysel, alebo kamufláž, ťažko povedať. Ale v prílohách, kde sa hovorí o štruktúre dodávok dodávok surového dreva podľa jednotlivých sortimentov, je uvedené, že drevo na energetické účely, ihličnaté drevo, v roku 2015 bolo spolu vyťažené 32 603 metrov kubických. A v roku 2016 221 869. Keď však spočítam čísla, ktoré mali predchádzať tomuto súčtu, tak to číslo je oveľa, oveľa vyššie. Malo by tam byť podľa súčtu nejakých 20-tisíc niekoľko, do 30-tisíc ton. Pýtam sa, či náhodou, ale to číslo, tých 220, naozaj nie je správne, že sa niekto pomýlil, že tými číslami, ktoré tam boli predtým, bola hra. Čiže to sú veci, ktoré musí pani ministerka určite zodpovedať.
Tento návrh zákona je veľmi potrebné schváliť. Treba si uvedomiť, ide o dve vety v zákone, dve vety, ktoré ale pomôžu k tomu, aby došlo k jasnej definícii, čo biomasa je. Aby takáto hra štatistiky, hra producentov štiepky a taktiež hra prevádzkovateľov spaľovní tejto biomasy musela skončiť, pretože aj v predchádzajúcom období, keď sme schvaľovali novelu zákona, kde sa definovala štiepka, tak toto plénum neodsúhlasilo, neodsúhlasilo jeden z mojich pozmeňujúcich návrhov, kde som poukazovala na tú nohu v dverách, ktorá umožňuje napriek novele zákona stále využívať aj iné drevo na štiepku, ako by malo byť využiteľné. Takže podporíme určite tento návrh zákona a poprosím plénum, aby tak urobilo tiež.
Ďakujem pekne.

Prepáčte, neskoro.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči, môžte vystúpiť podľa zákona.

Dámy a páni, veľmi pekne ďakujem všetkým poslancom za mimoriadne kvalitné vystúpenia, ktorými ilustrovali jednak šírku záberu a jednak aj tento detailný problém, ktorým je, to je dielčím problémom, lebo tá šírka záberu je obrovská. Je to náš vzťah k zdedenému prírodnému dedičstvu. Je to ale aj vzťah vlády k občanom, pretože tu vidíme stav, kedy vláda má nejaké vládne projekty, napríklad podporu majiteľov týchto elektrární na drevnú štiepku, alebo podporu hnedouhoľných baní na Hornej Nitre. Tieto vládne projekty sú veľmi drahé. To sú luxusné veci. Podporovať baníkov obrovskými dotáciami, ide o 400 mil. eur, si ale vláda vie ušetriť, ak účtuje túto podporu cez účty elektrickej energie. Čiže energetika v prípade nášho hnedého uhlia naozaj ekologicky zničujúca, táto energetika je platená pod titulom ekologických poplatkov ukrytých v tarifách cien elektrickej energie. Takáto veľká šírka problematiky pred nami stojí. Postoj k prírodnému dedičstvu, postoj k občanom, z ktorých len málokto si dokáže zistiť, čo to vlastne spôsobuje, že Slovensko má stále vysoké ceny elektrickej energie, najvyššie zo všetkých postkomunistických štátov.
Čím je toto spôsobené?
Pritom máme vystavené Gabčíkovo za obrovské spoločenské náklady, čo je lacná energia. Máme vystavenú jadrovú elektráreň, ktorá tiež svoje náklady do istej miery amortizovala. Mala by to byť, ak platia sľuby energetikov a atomčíkov, mala by to byť veľmi lacná energia. Kam teda miznú v tejto krajine, ktorá je treťou najatómovejšou krajinou, pokiaľ ide o energetiku? Kam miznú všetky tieto lacné zdroje, že my máme stále najdrahšiu energiu z krajín postkomunistického bloku? Najdrahšiu z V4, nepomerne, teda samozrejme, tým pádom drahšiu než krajiny, ktoré som menoval, ktoré majú lacnejšiu než my, napríklad Francúzsko alebo Veľká Británia, pri ich platoch a príjmoch, či už dôchodcov alebo odkázaných ľudí. Ako je možný tento enormný rozdiel?!
Chcel by som apelovať na príslušné koaličné sily. Objasnite občanom v účtoch, môže to rozhodnúť ÚRSO, dá sa to rozhodnúť aj zákonom, dá sa rôznymi cestami na to ísť, koľko vlastne platia v účtoch za elektrinu na vládne programy. Ja neupieram vládnej koalícii právo na ich programy. Ak jeden z tých programov brutálne odlesňuje Slovensko tak, že v deň, keď sme začali prerokovávať túto novelu, ktorá tomu bráni, vydalo výzvu rešpektované združenie odbornej verejnosti Slovenský ochranársky snem, keď zároveň laická verejnosť si s desom fotografuje pri vychádzkach svahy našich hôr, kde nedávno boli lesy a dnes sú holoruby, a keď táto verejnosť robí veľké petície, kde je reakcia politikov?
Zverejnite povolenia na ťažbu! Už to zaznelo, že aj v niektorých balkánskych štátoch sa zverejňujú povolenia na ťažbu dreva. Ľudia tam, kde žijú, by si vedeli pozrieť, kto to vlastne odváža to drevo, aké objemy sú toho a aký dopad to má na krajinu. Informácia slovenskej verejnosti sa zatiaľ vždy ukázala ako tá najlepšia cesta k tomu, aby štát hospodáril fair play a aby sa nerobili protekcionistické alebo korupčné zásahy. Čiže informujme verejnosť o tom, aké sú povolenia na ťažbu dreva.
Tretia výzva, samozrejme, je logická. Napravte tento chybný zákon, jeden z viacerých, ktoré sa týkajú drancovania slovenských lesov! Toto opatrenie na štiepku sa preukázalo ako neefektívne, príjmy nestúpajú, my sme týmito dotáciami spôsobili iba pokles cien dreva a tým pádom vlastne čím viac sa bude ťažiť, tým väčší hlad bude. Ak necháme bežať tento zákon, od minulého roku, ako hovorí a priznáva aj zelená správa, o ktorej kvalite tu bola polemika, oprávnená, musím povedať, ak teda od minulého roku z 9,1 to stúplo na 9,2, tak potom to pôjde ďalej a prekročíme aj 10 mil. metrov kubických ťažby dreva. A stále sa nespamätáme?! Naozaj chceme odlesniť Slovensko a urobiť z neho krajinu bez stromov?!
Ďalšia výzva je, prestaňte prenášať ťarchu vašich vládnych programov mimo štátny rozpočet, mimo kontrolu poslancov! My nevieme ovládnuť to, s čím sa dohodne na ÚRSO, ktoré by malo byť nezávislým inštitútom, ale kam ste nominovali práve bývalého ministra Jahnátka. A ako tu bolo spomenuté, práve za jeho ministrovania prišlo k brutálnej deformácii cien, resp. pravidiel pri alternatívnej energii smerom k zvýhodneniu fotovoltaiky alebo k výberu vopred vybratých záujemcov o fotovoltaiku. A práve tento muž sa teda stáva strážcom nezaujatosti. Cením si, že pán kolega v tom vidí aj šancu na to, že by oľutoval svoje hriechy, napravil sa a naozaj bol nezávislým. Kiež by, tiež si to prajem.
Napokon vyzývam, určite limit, tak ako je to v susednej Českej republike, kde po katastrofických skúsenostiach s protekcionizmom pri fotovoltaike sa takisto spamätali, ale urobili aj opatrenia na ochranu občanov pred podobnými výtržnosťami, že by štát začal cez ich účty za elektrinu siahať do ich vrecka vlastne nepravými daňami, takými skrytými daňami. Urobili opatrenie v tom zmysle, že určili limit, koľko sa smie dávať do účtov a zvyšok, ak štát realizuje energetickú politiku, zvyšok musí hradiť zo štátneho rozpočtu. My takýto limit nemáme, čiže hry na záchranu hnedouhoľných baní sa ľahko pánovi premiérovi sľubujú. Nedávno tam, pred nejakým polrokom sfáral a sľúbil, že do roku 2030 bude dotácia pokračovať. Lenže to je dotácia nie z vládnych peňazí. To je dotácia cez naše účty.
Mimochodom, podľa čísiel, ktoré mám k dispozícii, tá veľká dotácia, ktorá je de facto 2 200 eur na jedného baníka pracujúceho v týchto neefektívnych baniach, sa nakoniec pretaví jemu na ruku v sume 600, 700 eur. Nie je to teda veľká sláva a celá tá finančná vec končí aj ťarchou na životnom prostredí a nie je to, nie je to veru veľký cieľ. A udržateľnosť týchto baní do roku 2030 iba dosvedčuje, že vláda nemá rekvalifikačný program a nevie, nevie vyriešiť tento problém a tlačí ho pred sebou.
Ale hovoríme tu o zákone o drevnej štiepke a vrátim sa k tej základnej otázke. Padali tu mená a spomínať by sa mali mená pána Žigu, pána Jahnátka, pána Fica, ale tu dnes mal sedieť a reagovať na celú túto diskusiu poslancov, odbornej verejnosti a na petíciu pán minister Solymos. My sme s trpezlivosťou, aj ktorí sme vo výbore – je tu pán minister? – my sme s trpezlivosťou vnímali, že je teda politickým nominantom a nechyrovať o jeho environmentálnych odborných znalostiach, postojoch, ktoré by boli pred rokom 2016 niekde zaznamenané, že mal záujem o životné prostredie viac než len o kosenie svojho trávnika pred domom. Brali sme to ako daň za ten spôsob, akým koalícia vznikala. A aj ja som trpezlivo čakal, že sa pán Solymos prejaví nejakými svojimi iniciatívami a sa v novom úrade osvedčí. Dnes ale nereaguje na tieto výzvy odbornej verejnosti. Ešte raz chcem za to poďakovať, že v piatok vydal ochranársky snem výzvu a osobitne Mikulášovi Hubovi, aj ostatným osobnostiam a odborníkom, ktorí dlhoročne zápasia o ochranu prírodného dedičstva. Nereagujú ani na predkladanie zákona už opakované. Sľuby o tom, ešte pán minister Žiga sľuboval, že napríklad k týmto dotáciám sa tzv. vrátia. "Prinesieme verejnú diskusiu s podnikateľskou sférou, zamestnávateľmi, s verejnosťou a niekoľko návrhov o tom, aký spôsob si zvoliť." V každom prípade tieto slová, takisto aj slová Roberta Fica, že bude vládna koalícia predkladať riešenia aj napríklad proti odlesňovaniu Slovenska, sa zatiaľ nesplnili.
Pán Solymos, zastavte odlesňovanie Slovenska! Poslanci Národnej rady vám tu ponúkajú na tácke hotový text. Hodiny a hodiny zdôvodňujú a vysvetľujú argumenty, možnože nás pozeráte niekde vo svojej kancelárii, ale do Národnej rady ste diskutovať neprišli. Nezaznievajú tu ani žiadne argumenty, a predsa skúsenosť hovorí, že zákon, ktorý takto mlčky odprevádzate, tak ho chcete odprevadiť znovu preč z parlamentu, zhodiť ho, neodhlasovať ho.
Ale toto naozaj nie je opozičná agenda. Prevezmite si to! Prevezmite, ja neverím, že SMER, SNS a MOST by boli nejakými nepriateľmi slovenských lesov. Už to predkladám druhý raz. Tak si to ukradnite, ako sa tomu povie, proste zoberte si to a uznajte, že ide o vážny spoločenský problém. Čo vás presvedčí? Iba keď naplníme námestie SNP? Tak my to urobíme, ak chcete, za ochranu slovenských lesov. Nemyslite si, že to nie je téma, ktorá by nemobilizovala.
Je to veľká škoda, že neprebieha odborná diskusia. Pán minister na túto tému neprišiel ani do výboru. Ten výbor, ako už spomenul kolega Fecko, stále zostáva nerozdelený, stále je tam na jednej kôpke aj problematika pôdohospodárstva, aj životného prostredia. O to viac by mal pán minister usilovať, aby jeho témy a jeho problémy na výbore zaznievali a aby polemizoval, viedol odbornú diskusiu aj o takých návrhoch, aký som predložil.
Dámy a páni, šírka tohto zákona, ale nakoniec dnes nie som v tom jediný, mnohí z vás, ktorí predkladáte novelizácie zákonov, zisťujete, že sa týkajú celej škály neriešených problémov. Problematika tohto zákona sa v prvom pláne týka jedného písmena v zákone o energetických témach, ktoré písmeno spôsobilo pohromu v slovenských lesoch, alebo spôsobuje pohromu, pretože štát nevie, zákon je tak napísaný, že už vopred malo byť jasné, že štát ani nebude vedieť vynucovať dodržovanie kontroly tohto zákona. Dnes teda po toľkých rokoch je to x-krát potvrdené, a predsa akoby vplyv tých majiteľov bol väčší, než je vplyv voličov, ktorí volajú, a odborníkov, ktorí volajú po náprave.
Prosím vás, pošlite tento zákon do druhého čítania. Ak máte koncepčné riešenia, budeme mať v tom druhom čítaní šancu o nich diskutovať a možno aj o súvisiacich problémoch, ktoré som, niektoré z nich si dovolil, na ktoré som si dovolil upozorniť.
Slovenská republika je zelená republika. Prosím vás, nech takou zostane aj po existencii vlád Roberta Fica.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia faktických poznámok.
Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega, pekne ste to zhrnul a, samozrejme, tiež súhlasím s vami, aby sa zverejňovali tie plnenia na ťažbu dreva. Veľký problém po osemdesiatom deviatom vznikol v tom, že časť lesných pozemkov išlo či už urbariátom, fyzickým osobám alebo právnickým osobám a zhruba z výmery dva miliónov hektárov, čo máme lesa na Slovensku, Lesy Slovenskej republiky, š. p., zhruba milión, 900-tisíc hektárov užívajú oni. To znamená, viac-menej na to máme dosah. Už veľký problém je s tými súkromníkmi a musím povedať, že niektoré urbariáty sa správajú veľmi macošsky ku svojmu majetku, ktorý teda zdedili v rámci svojich predkov, a tam je tá kontrola neskutočne ťažká, ako to vlastne skontrolovať. Už nehovorím o tých nočných kadejakých výjazdoch, kde vetriesky a plné autá pod rúškom tmy odvážajú drevo, a mám veľa hlásení ľudí, ktorí, viac-menej im to tiež drása srdce.
Ja som sa pýtal aj keď tu bolo programové vyhlásenie vlády, ako si jednotliví ministri predstavujú udržateľnosť ich rezortu. Udržateľnosť ich rezortu aj v tom lesníctve a nech povedia tie svoje kritériá ako to odovzdáme ďalšej generácii. Ako ste povedali, Slovensko je zelené a myslím, si, že nemáme právo, aby naše deti žili v horších podmienkach, ako sme my zdedili od našich rodičov alebo našich prarodičov. Sľuby, ako vidíte, boli tu už veľa a riešenie problémov, som rád, že ste to povedali, nech si to vezmú aj oni. Nech si to vezmú, tie naše rozumy, ktoré my im dávame. Ja hovorím, že oni momentálne, tí, čo sú veriaci, vo vládnej koalícii hrešia tým, že zanedbávajú dobro. My sa snažíme im, v dobrej viere im dať návod, že riešte to, lebo je to veľký problém, a oni to zanedbávajú. No raz, ja ako veriaci hovorím, raz sa budeme hore spovedať a budeme si to komunikovať, čo sme tu robili my, vy, opoziční, koaliční. No a chcem vedieť ako to budú zdôvodňovať, že toto neprijali alebo tieto naše dobre mienené rady pod svoju vlajku nevzali.
Ďakujem.

Pán poslanec Galek.

Aj ja by som chcel veľmi pekne poďakovať pánovi Budajovi, ktorý upozornil na naozaj jednu schizofréniu, obrovskú schizofréniu tejto vlády. To znamená, na jednej strane tu životné prostredie chránime a na druhej ničíme. Hovoril o podpore uhlia a na druhej strane podpore obnoviteľných zdrojov. Iba si dovolím ho trocha poopraviť. Tých štyristo miliónov eur nejde na uhlie, ale naopak na tie obnoviteľné zdroje. Na uhlie ide sto miliónov. Ale naozaj ten vplyv tých sto miliónov je tak devastačný, že tých štyristo miliónov sa absolútne akýmkoľvek spôsobom zneguje.
Hovorili ste tiež o takzvanej tarife za prevádzku systému, čo je podpora uhlia a obnoviteľných zdrojov kombinovanej výroby elektriny a tepla, ktoré sú v podstate nejakou skrytou daňou, ktorú my všetci platíme v cenách elektriny. Celkovo to ročne dosahuje 550 až 600 mil. eur. Tak ako je nastavený zákon o podpore obnoviteľných zdrojov, tie sa budú podporovať minimálne do 2025 alebo aspoň tie prvé, po tom sa začne postupne vypadávať. Čo sa týka uhlia, toto má byť až do roku 2030. Čiže naozaj neskutočné, neskutočné údaje.
Dovolím si ale pripomenúť náš návrh zákona, ktorý sme na minulej schôdzi s Jankou Kiššovou predkladali, ktorý hovoril práve o tom, že táto tarifa za prevádzku systému ako politické opatrenie alebo rozhodnutie by sa mala presunúť na štátny rozpočet, aby naozaj tí politici prevzali zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Bohužiaľ, tento nám vtedy neprešiel. My sme vtedy dokonca aj vyčíslili, kde máme v tom rozpočte na to nejaké rezervy.
No a posledný bod, čo si dovolím upozorniť. Na tejto schôdzi predkladáme zákon, kde chceme regulovať cenu uhlia ako komodity, pretože naozaj my dneska nevieme, čo všetko platíme práve v tej podpore uhlia, a týmto by sme tomu mohli zabrániť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Vzhľadom na to, že bol len jeden poslanec prihlásený ústne do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nech sa páči.