19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo aj za ocenenie mojej láskavosti. Tých láskavostí bude ale teraz viacej, pretože týmto návrhom zákona nerobíme láskavosť len spolupredkladateľom, za ktorých prednášam veľmi rád tento zákon, ale robíme napr. tým láskavosť aj vláde, aj strane SMER a úplne špeciálne pánu Robertu Ficovi. Ak ste zvedaví, že čím, tak ja to potom lepšie alebo viac rozvediem v rozprave, do ktorej sa potom ako prvý hlásim.
Ale tak technicky, o čo ide? Je to návrh zákona o príplatkoch za prácu cez víkend. My veľmi jednoducho navrhujeme, aby tí, ktorí sú nútení, resp. ktorí pracujú cez víkendy, teda v sobotu a v nedeľu, aby dostali za to príplatok vo výške 100 % svojho priemerného zárobku. To odôvodnenie aj o tej láskavosti, potom viac v rozprave. Takže teraz som skončil a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy.

Ja sa teším, prvé spravodajstvo na tejto schôdzi. Takže ďakujem pekne, pán predsedajúci. A dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu skupiny poslancov (tlač 681). Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci, za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 681. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 704 z 21. augusta 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Takže, ako to celé je. Máme teraz 11. septembra, to je taký pamätný dátum. Vrátil by som späť do novembra 2016 a niekde medzi tým sa nachádza 1. máj 2017. Prečo sú tieto dátumy dôležité v súvislosti s týmto zákonom?
Po tom, ako v roku 2016, po voľbách vznikol poslanecký klub OĽANO a začali sme pracovať aj s niektorými novými kolegami, napr. s Ankou Verešovou, so Soňou Gaborčákovou, s ďalšími, tak jedna z tém, na ktorú sme sa zamerali, bola vlastne práca v nedeľu. Nebolo to len preto, že by sme chceli riešiť nedeľu, lebo nedeľa, ale práve preto, lebo fakty, ktoré v tom čase vychádzali aj z Eurostatu, prípadne z ďalších zdrojov, hovoria o tom, že na Slovensku je nedeľná, vôbec teda sviatočná alebo víkendová práca veľmi rozšírený fenomén a to nie je tak, že by sme boli nejakí mierne nadpriemerní, ale hovorili sme to a budem opakovať znova, sme prví nielen vo V4, ale sme prví v celej Európskej únii, prví. Zhruba 20 % ľudí pravidelne dochádza do práce v nedeľu.
Niektorí by to možno povedali, že super. My to až nevidíme ako také super. Tak isto, pokiaľ poznám ľudí, ktorí pracujú cez víkend, nie sú nadšení tým, že môžu chodiť do práce v nedeľu, aj keď isto by sa našli niektorí, ktorí by to chceli. Ale viete, ten piatok, keď prichádza, tak všetci sa tešia, že príde víkend.
Ak sa pozrieme na čísla, tak vo V4-ke napríklad Maďarsko, myslím, a Česko majú okolo 6 % ľudí, ktorí pracujú v nedeľu. My máme trojnásobok, 20 percent. Ja by som tu ukázal aj nejaké grafy, ale tuto nesmiem. Takže pozrite si záznam z našej tlačovky, kde sme ich ukazovali. A tak isto priemer v Európskej únii je okolo nejakých 13, 14 percent. My máme teda 20 % tejto nedeľnej práce.
Naša ambícia bola a aj v tom duchu sme boli legislatívne aktívny, aby bolo obmedzenie nedeľnej práce tak bežne, tak ako je to vo vyspelej Európe, že v nedeľu sú zatvorené maloobchodné prevádzky, resp. sú tam určité pravidlá, tak sme to navrhovali v tomto duchu. Tento návrh zákona neprešiel. Prijal sa istý kompromis, ktorý bol proklamovaný ako polkrok k tej voľnej nedeli. Mnohí z nás ho podporili, ja som ho podporil tiež a je dobré, ak je sviatok sviatočný deň. A na druhej strane nie som si celkom istý, či je to úplne presne tým smerom k tej voľnej nedeli, pretože tie niektoré obavy, ktoré boli spomenuté pri tých voľných sviatkoch, tak sa naplnili. Minimálne tu v Bratislave, keď príde štátny sviatok, ktorý nemá paritu na rakúskej strane, tak začíname mať problémy, ako keď boli normálne hranice, proste zapchá sa to, lebo ľudia to vidia ako veľkú výhodu, že môžu ísť nakupovať do Rakúska. V nedeľu by s tým problém nebol, pretože v nedeľu aj v Rakúsku je ten predaj obmedzený. Čiže my stále si myslíme, že je to krok dobrým smerom riešiť nedeľu ako deň pracovného pokoja.
Na druhej strane, toto je iba A, časť B je, že nie všetkých sa to obmedzenie nedeľnej práce týka. Nie všetky prevádzky sú takto riešiteľné. A naozaj sú aj ľudia, ktorí teda sú ochotní pracovať v nedeľu. Tak krok B je, že navrhujeme príplatok za prácu cez víkend v sobotu a nedeľu.
A my keď sme tieto zákony predložili, tak v parlamente neboli podporené poslancami vládnej koalície, nie je to pre nás nejaký šok alebo nečakané prekvapenie. Ale je nám to trocha ľúto, ale zdá sa, že tieto zákony a tieto návrhy pokladá vláda, konkrétne aj pán premiér, za veľmi užitočné, správne, že sú dobré a zároveň, že sa to aj páči ľuďom, že ľudia to chcú, lebo s veľkou pompou toho spomínaného prvého mája pán premiér ohlásil, že áno, on zabezpečí príplatky za prácu cez víkend. Potešenie na našej strane. Ale viete, v prípade rôznych káuz sa hovorí, že skutok sa nestal, aj keď sa stal v skutočnosti, no ale tu sa naozaj skutok nestal. Skutek utek. Prvého mája nazvážaní ľudia, veľmi vhodná príležitosť, deň práce, poďme na to, sľúbime, a nič. Keby som si trocha štuchol, tak v lete ste mali ťažkú, ťažké leto, naťahovali ste sa vo vláde, v koalícii. Keby som bol trocha taký hnusnejší, zaoberali ste sa sebou samým, a nie problémami ľudí. My sme pracovali a keďže deadline na podávanie zákonov bol do 18. augusta, tak sme ho pekne bez problémov stihli a predložili sme zákon presne v takom duchu, ako to pán premiér sľúbil. Čiže zase nemôžem použiť vizuálnu pomôcku, ale dal by som tu nejakú zlatú alebo striebornú tácku, na podnose to tu máte, to, čo pán premiér sľúbil, my plníme. Máte tu zákon veľmi jednoduchý, novela Zákonníka práce, príplatky za sobotu a nedeľu. Čo je veľkou výhodou, že ak ho prijmeme, tak vlastne ľudia už na Vianoce by mohli dostať na základe tohto zaplatené za svoju prácu.
A škoda je na druhej strane, že od toho 1. mája už uplynulo dosť veľa času. Bola medzitým májová schôdza, júnová schôdza, táto schôdza je teraz, nič nie je predložené, že prišli už zhruba o polroka príplatkov, ktoré mohli dostať. Áno, samozrejme, môžte namietať. V mnohých firmách to tak je, majú to dohodnuté v kolektívnej zmluve, áno, samozrejme. Ale my tu hovoríme o Zákonníku práce, ktorý má taký všeobecný ráz.
Tiež môže byť jedna z námietok, že či sme to vyjednali s tripartitou. No to sme sa nezdržovali z dvoch dôvodov. Prvá vec, my sme opoziční poslanci, nie vláda, hej, a myslím, že aspoň my poslanci chápeme rozdiel medzi vládou a parlamentom. A druhá vec, istotne, istotne, keď to pán premiér 1. mája sľúbil, tak to už má vyjednané, že určite s tým súhlasia. Lebo keď príde pred voličov a povie, že to zabezpečí, tak to isto už vyjednané je. Takže týmto sme sa my nezdržiavali, to nie je naša práca. My sme si odviedli tú legislatívnu prácu a predložili sme do parlamentu.
Preto vás naozaj chcem požiadať, to, čo sa sľúbilo, nech sa splní, nech to majú ľudia čím skôr. Prosím pekne, môžete za to zahlasovať. Nejde o to, či vám budeme vďační my, ale že vám budú vďační ľudia, a my radi priznáme, že bez vašich hlasov by sme to určite nepresadili. A v tej téme nedele budeme pokračovať ďalej. Teraz riešime to béčko, myslím, že sa opäť vrátime k tomu áčku. Ja by som naozaj privítal a bolo by to aj praktickejšie, aj kvôli tomu Rakúsku, keby sme mali nedeľu ako deň pracovného pokoja, a možno by sme neriešili až tak rôzne polovičatosti, ale robili to tak, ako to má byť, môže byť. A tí, ktorí pracujú teda cez víkendy, aby to dostali normálne, slušne zaplatené.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pre mňa je veľmi zaujímavé, prekvapujúce, že my ako opoziční poslanci vlastne máme snahu plniť sľuby pána premiéra. Keďže je tu tento zákon, veľmi dobrý a veľmi potrebný, som za to a vyzývam aj koaličných poslancov aby ho podporili, aby ľudia mohli mať zaplatené už na Vianoce. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Naozaj tento návrh zákona je už predkladaný, neviem, druhý- alebo tretíkrát. Budeme veľmi radi, ak sa poslanci vládnej koalície rozhodnú podporiť ho. Pretože nielenže plníme ich sľuby, ale naozaj je to zákon, ktorý sociálne zlepší situáciu našej pracujúcej chudoby. Jednoznačne musíme hovoriť v tomto prípade o pracujúcej chudobe. Ak, pán kolega, si hovoril o rokovaní s tripartitou, ja znova len pripomeniem, neformálne sme sa rozprávali s tripartitou. A moje také nepríjemné prekvapenie bolo, ich reakcia, teda nebudem asi menovať radšej, reakcia bola: však nech vstúpia do odborov, budú to mať v kolektívnych zmluvách. Tak takto scestne odpovedať práve človeka z odborov som teda, takéto neočakávala som, že takýmto spôsobom mi zodpovie na otázku, že či podporia vlastne zvýšené príplatky za soboty a nedele.
Jednoznačne sa prikláňam k tomu, čo si aj povedal, Richard, že je dobré, ak to bude vo všeobecnej norme. A ešte možno že sa budú, nájdeme také pripomienky od zamestnávateľov, že to veľmi predraží prácu. Ono, ak to zvládne jeden zamestnávateľ, verím, že takéto niečo potom zvládnu aj ostatní zamestnávatelia. Nemusí byť len veľký a možnože je to aj taký, taký zdvihnutý prst pre zamestnávateľov, aby využívali pracovníkov vtedy, keď je to naozaj nevyhnutne nutné. Jednoducho ľudia nie sú stroje a potrebujú mať svoj čas aj na oddych.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, my samozrejme súhlasíme s týmto návrhom zákona a podporíme ho, celý poslanecký klub. Ale vy ste zabudli na jednu vec, v tomto pléne sa schvaľujú zákony nie podľa toho, či sú dobré alebo zlé, ale podľa toho, že kto ich predkladá. Čiže automaticky, keďže to predkladá OĽANO, tak určite, v úvodzovkách, to bude zlý zákon a nedostane nadpolovičnú podporu. To isté platí pre ostatné opozičné strany. Jedni sú takí, ďalší takí, ale čo mnohých nových poslancov dosť prekvapilo, keďže mnohí sme tu išli s takými naivnými predstavami o riadení štátu a fungovaní, že tie zákony sa neposudzujú, či sú dobré alebo zlé, ale kto ich predkladá. Čiže určite si budeme musieť počkať, kým ich predloží vládna koalícia, ktorá mala leto na riešenie, ktorá mala horúce leto namiesto horúcej jesene, čo je vraj lepšie. Čiže počkáme si asi na vládny návrh toho istého zákona. Predpokladám, že sa tam nezmení dokopy nič. Ale každopádne je to vec, ktorú by sme nemali posudzovať politicky, ale je to len na prospech ľudí, ktorí sú zamestnaní a tie peniaze navyše si naozaj zaslúžia. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tak opakovane ako hnutie predkladáme tento návrh zákona s tým, že skutočne požiadavka vychádza zdola. Keďže sa nám, ako vždy tvrdíme, znižuje nezamestnanosť a zvyšuje zamestnanosť, tak ľudia, ktorí si nedoprajú nedeľu, by mali teda mať isto za to zaplatené. A skutočne si myslím, že hrať sa na zlých a dobrých a na opozíciu a koalíciu sa nepatrí pri kultúrnej politike. Takže verím, že napriek tomu, že je to teda návrh OĽANO, bude podporený aj SMER-om – SD.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som tak hlavne reagoval, alebo zhrnul tú reakciu na pána poslanca Pčolinského. Pán poslanec Sopko pred chvíľou hovoril o tom, že niekedy je lepšie byť skeptik a potom nie je prekvapený. Ja som asi ešte taký ten naivný, nepolepšiteľný optimista, aj keď som tu už druhé volebné obdobie, že predsa len niečo sa niekedy podarí. Nie kvôli mne alebo kvôli OĽANO, alebo kvôli opozícii, ale kvôli ľuďom. A čo ma hlavne povzbudzuje, že pán premiér to sľúbil, sľúbil. My sme mali tlačovku, ktorú sme tak nazvali, že čo Fico sľubuje, my plníme. Žiaden problém, máte to na podnose. Spokojne, my naozaj povieme, že to je zásluha pána premiér, on to sľúbil a podporili to jeho poslanci, krásne funguje to, bude to pre ľudí. No a keby ste nás boli predbehli s tým návrhom, my sa vôbec nehneváme, sme zvyknutí, že sa to tak robí, na tom nie je nič neobvyklé, že opozícia príde s nejakým návrhom zákona, začne s nejakou témou, ale nemá dostatok hlasov, no tak preto sme opozícia, hej, keď to tak poviem. Priznávam, vyhrali ste voľby alebo viete zostaviť väčšinu. To je samozrejmé. No tak vám to tu ponúkame, tak zoberte si to, adoptujte si to, prípadne to úplne opajcujte, spokojne, aj keď vo vlastnostiach dokumentu zostane, že to zostavilo OĽANO. Ale to mi nevadí vôbec. Podajte to, ale pre ľudí to bude. Ale keď to pán premiér už sľúbil na toho 1. mája, tak už by sme naozaj do toho mohli ísť. Ja tomu fakt verím, že teda keď aj teraz nedokážete to prehryznúť, je to tak zaužívané, okej, ale spravte to teda čím skôr, nech to pre tých ľudí je tak, ako to pán premiér sľúbil. Čo Fico sľubuje, my plníme. Amen.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som z plejády nášho hnutia teraz za sebou idúcich zákonov predniesol návrh zmeny zákona o energetike.
Som tu, keď sa nemýlim, už štvrtýkrát s týmto zákonom a budem nadväzovať aj na moje pripomienky k programovému vyhláseniu vlády, keď sme tu stáli v tomto volebnom období, a hovoril som, čo si myslím, aby vláda mala zlepšiť, a dával som určité podnety. Jeden z nich aj tento, ktorý hovorí o energetike.
Cieľom návrhu zákona je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zakotvenej v zákone 251/2012 o energetike vrátane tých, ktoré vo svojom náleze Ústavný súd pod č. 42/2015-105 z 12. októbra 2016 označil za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky, a posilniť tak práva vlastníkov nehnuteľností, čím by sa mala dosiahnuť požadovaná úroveň ochrany súkromného vlastníctva pri zohľadnení jeho obmedzenia z dôvodu verejného záujmu.
O čo v kocke ide? Ide prakticky o to, že ak máte na vašom pozemku, poľnohospodárskom, lesnom alebo inom, nejaký stĺp, tak sa opýtam, čo za to máte? Máte za to jedno veľké vecné bremeno, s ktorým máte veľký problém, a nikto sa vás nepýta. Takže práve takéto právo toho vlastníka pozemku v zákone o energetike sa snažím chrániť. Viac by som potom povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
A budem ešte citovať z dôvodovej správy pre našich občanov, ktorí nás asi aj počúvajú, že podľa čl. 20 ods. 1 ústavy má právo vlastniť majetok každý. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. To znamená, že nieže ty si majiteľom stožiaru, máš väčšiu ochranu ako majiteľ pozemku, na ktorom stojí ten stožiar. Rovnaké právo, aby bolo jasné. A vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho právo je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Zdá sa mi, že toto a túto vetu musíme tu opakovať stále, pretože ešte my stále žijeme asi v ére socializmu a tie prežitky sú tak, by som povedal, zakorenené v našich ľuďoch, teraz hovorím o nejakých tých štyridsiatnikoch vyššie, že prakticky si to nedajú povedať a stále to vlastnícke právo si dávajú na svoj vrub, akože oni sú väčší vlastníci ako ten chudák, vlastník, čo má ten pozemok, a s vlastníkom pozemku v mnohých takýchto situáciách sa nakladá, ako keby ani neexistoval.
Preto navrhujeme aj v tejto našej novele, lebo som spolupredkladateľom aj ďalšími mojimi kolegami, navrhnúť a prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú negatívny dopad súčasnej právnej úpravy na súkromný život občanov v Slovenskej republike a ktoré sú nevyhnutné na ochranu ich oprávnených záujmov a budú v súlade aj s našou ústavou, ako aj s čl. 17 Charty základných práv Európskej únie, pričom zaručia proporcionalitu vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom, najmä v prípadoch, ak ide o obmedzenie základných ľudských práv dané zákonom.
Čo tam navrhujeme, zdôvodním v odôvodnení, teda v rozprave, ako som už povedal, že sa budem do nej hlásiť prvý. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Očakáva sa mierne negatívny dopad návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a negatívny dopad na podnikateľskú sféru. Naopak, očakáva sa výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia dotknutého obyvateľstva, ktorému bude priznaný nárok na primeranú opakovanú náhradu z obmedzenia vlastníckeho práva.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Myslím si, že v prvom čítaní dávame a predostierame našim zákonodarcom, ktorými ste vy, kolegyne a kolegovia, predostierame problém, ktorý chceme riešiť. Ja to predostieram štvrtýkrát, tak chcem veriť, že toto plénum, v tomto pléne v takomto zložení ako sme dneska je to po prvýkrát, tak chcem veriť, že nájde vaše svedomie súhlasné stanovisko, aby ste mi ho postúpili do druhého čítania.
Takže ďakujem pekne. To je môj úvod a hlásim sa do rozpravy ako prvý, pán predsedajúci. Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 673.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.