19. schôdza

Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovaného návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zase ako vždy, keď sa hovorí o školstve, je tu komorná atmosféra. Možno je to, možno je to naschvál, možno to tak má byť, ale dnes som tu už spomínal čosi o tom, ako sa z optimizmu dá prejsť ku skepse, v rámci toho ak človek má vo svojom snažení vytrvať. Zabudol som pritom dodať, veď napr. zdravú skepsu nebohý Július Satinský v svojich Divoch sveta považoval za jeden z vlastných siedmich divov sveta, a preto sme tu po roku zas s týmto návrhom zákona, ktorým chceme napraviť vec, ktorá podľa nás a podľa učiteľskej verejnosti nie je celkom v poriadku.
Repetitio est mater studiorum, hovoria starí Rimania, opakovanie je matka učenia, a preto pokiaľ si dobre pamätám predchádzajúcu diskusiu, väčšinou nebola o samotnom nástroji veta zriaďovateľa, ale skôr bola zo strany zriaďovateľov, ktorí v nej vystupovali, argumentačne podoprená ich slabými pákami, aké majú na riaditeľov, u ktorých dochádza k narušeniam zákona alebo ktorí jednoducho nevykonávajú svoj post tak, ako by mali.
Paradoxne, k tomu alebo k tejto situácii v mojej osobnej praxi mám množstvo podnetov, tak ako aj moji kolegovia, kedy skôr narážame na iný problém, kedy zriaďovatelia by mohli konať, ale nekonajú. Mohol by som tu rozprávať príbehy riaditeľov, ktorí sú v konaní, kde preukázateľne boli aj odsúdení, napriek tomu je tam problém.
Preto sa pýtam, čomu slúži potom takýto nástroj, ak v súčasnom stave vymožiteľnosti práva sa nevedia využiť všetky nástroje na to, aby sme vedeli očistiť život v škole od ľudí, ktorí tam viditeľne nemajú čo robiť? Alebo inak sa opýtam, prečo musíme v prípade viditeľných pochybení, ktoré sa vyskytujú v každej sfére spoločenského života, meniť systémy? Prečo skôr neposilňujeme kontrolné zložky? Prečo nevykonávame dôslednejšie kontroly a kontrolné zložky?
Sám som bol niekoľkokrát v komunikácii s pani hlavnou školskou inšpektorkou, ktorú asi všetci tu poznáme, a osobne nechápem, ako je možné, že v poslednom rozhovore pre Plus 7 dní uvádza takúto odpoveď na otázku: "A ako sa vám darí s nástrojom odvolania riaditeľa zlej školy?" Neviem, či ste ten rozhovor čítali. Dovoľte mi ho zacitovať, jej odpoveď v plnom znení, ako je, pričom podotýkam, nepaušalizujem, nechcem všetkých zriaďovateľov hádzať do jedného vreca, ale jej názor na základe dlhodobej praxe a praktických skúseností pri kontrolnej činnosti je mimoriadne cenný a je dôležité ho tu povedať.
Takže odpoveď na jej otázku bola: "Problém je v reakcii zriaďovateľov, najmä predsedov samosprávnych krajov na tieto návrhy. Zriaďovateľ dostal ohromnú personálnu právomoc. Vlastne je to on, kto rozhoduje o tom, na rozdiel od nedávnej minulosti, kto bude riaditeľom školy. Môže totiž vetovať návrh rady školy. Naťahovať to teda môže dovtedy, kým sa nestane riaditeľom osoba, ktorú preferuje. Právomoc má, ale zodpovednosť za kvalitu vzdelávania nenesie." Opakujem, právomoc má, ale zodpovednosť za kvalitu vzdelávania nenesie. "No a vyzerá to tak, že mnohí zriaďovatelia trpia syndrómom Matúša Čáka Trenčianskeho, pána Váhu a Tatier, a teda chcú na svojom území o osude svojich poddaných, rozhodovať iba oni sami. Nezávisle od toho, akú škodu títo riaditelia na vzdelávaní žiakov napáchajú. Jednoducho pohŕdanie zákonmi a nevyvodzovanie osobnej zodpovednosti za zlyhania ľudí, ktorí sú zodpovední za iných ľudí, je zažraté do pórov slovenskej spoločnosti. Potom je ťažké čakať v takej atmosfére nejakú podporu pre kvalitnú výchovu a vzdelávania." Koniec citácie odpovede.
Áno, ja som minule, minulého roku vystupoval v rozprave k tomuto pokusu o zvrátenie stavu a napraveniu a upozorňoval som na to, že kľúčovým slovom, ktoré by tu malo zaznieť a má zaznievať, je rovnováha. Rovnováha, ktorá ako argument zaznela i pri zmene zákona, keď bol prijímaný v roku 2015. Konkrétne, argumentovalo sa konkrétne faktom, že tu ide o nastolenie rovnováhy medzi školskou samosprávou, reprezentovanou radou školy, a územnou samosprávou. Pamätám si, v diskusii, teda v následných vystúpeniach, kde mi bolo to vyvrátené a povedané, že teraz, v súčasnosti rovnováha je. Tak neviem, aká to je potom rovnováha, keď zriaďovateľ má svojich zástupcov v rade školy a popritom má ešte aj tento nástroj? Nejak mi to, prepáčte mi, nesedí. Neviem si to dobre predstaviť. Ale asi to je môj problém.
Podľa môjho skromného názoru treba totiž nastaviť dva druhy rovnováhy. Tou prvou má byť rovnováha medzi školskou a územnou samosprávou, na tom sa zhodneme. A je tu ešte rovnováha medzi ekonomicko-manažérskou a pedagogickou spôsobilosťou. V tej druhej som vtedy spomínal, že mi je osobne blízky český model, pretože bol uverejnený aj v štúdii Parlamentného inštitútu a pomerne rozsiahle rozpísaný a v krátkosti ho popíšem, aby sme si ho pripomenuli. Organizačno-ekonomickú stránku má v plnej kompetencii územná samospráva. V pedagogických veciach má plnú právomoc riaditeľ školy, ktorý je pedagógom. Ďalej je nastavenie také, že riaditeľom školy je pedagóg a vo veciach ekonomických pracuje pod kontrolou samosprávy, ktorá mu nastavuje mantinely, a možno celá táto diskusia by sa mala preniesť na nastavenie týchto mantinelov.
Ale vráťme sa k tej školskej a územnej samospráve. Tu by sa nemalo zabudnúť na detail, ktorý tom už spomenul, že hlas zriaďovateľa školy je predsa v rade školy zastúpený. Má tam svojich zástupcov a je to takto aj v mnohých európskych krajinách. A zase v iných to takto nie je zabezpečené. Takže máme nastavenie, ktoré tu už má určitú tradíciu. A teraz je momentálne rovnováha vychýlená na stranu územnej samosprávy. Ak samospráva trvá na tom, že jednoducho toto právo veta v prípade voľby riaditeľa musí mať, potom ale musíme nájsť aj mechanizmus, ako umožniť veto nejakému pedagogickému odborníkovi v procese výberového konania. Napríklad inšpekcii, ktorá sa tiež zúčastňuje výberových konaní. Častokrát práve jej zásah v procese výberového konania dosiahol najlepšiu možnú voľbu.
Prešiel rok a neprišiel žiaden návrh, ktorý by upravoval jednak túto možnosť veta inšpekcie, alebo ktorý by upravoval právomoci rady školy. Stojíme na mŕtvom bode, vôbec sa nehýbeme. Ak sa spoliehame na to, že je relatívne ticho, že médiá neprinášajú každý týždeň alebo mesiac nejaké bombastické titulky o tom, že na tej škole došlo k takému porušeniu, na inej onakvejšiemu, tak vás musím ubezpečiť, že v školstve to funguje systémom, keď trpíš, tak buď ticho. A naozaj slovenskí učitelia nám trpia. Pretože je zaznamenaný počet rôznych podnetov pre ľudí, ktorí sa im profesionálne venujú. Nie, nejdú so všetkými svojimi prípadmi do médií. A možnože by mali.
Minulý rok som vyzýval z tohto miesta učiteľov, aby sa realizovali v komunálnej politike, ale teraz by som to skôr obrátil. Podľa mňa v prvom rade nesmú mlčať. Musia sa snažiť o svojich problémoch hovoriť verejne. Veď napokon aj dneska v Reportéroch má byť reportáž, ktorú vám všetkým odporúčam, aby ste nadobudli predstavu, ako to na našich školách funguje. Celkovo sme prestali aj tu v pléne spomínať tak pálčivý problém, ako je mobbing a bossing na pedagogických pracoviskách. Síce, a nielen na nich, je, je to rozšírená choroba tohto storočia a, bohužiaľ, bohužiaľ, pokiaľ sa budeme tváriť, že neexistuje, tak nebudem preháňať, situácia bude časom kritická.
Ja s obdivom sa skláňam pred všetkými ľuďmi, ktorí nadobudli odvahu a v prípade nátlaku, v prípade toho, že sa postavili na odpor a začali bojovať za svoje práva na pracoviskách, to nevzdali a ozvali sa. A v prvom rade je to aj naša povinnosť, aby sme ich vedeli vypočuť a poskytnúť im pomoc.
Opakujem ešte raz, je to stále zhoršujúci sa problém. Preto vás tu z tohto miesta vyzývam, naozaj minulá diskusia bola najmä o tom, aký je problém sa zbaviť riaditeľa, ktorý nezodpovedá, ktorý nesedí na tej správnej stoličke a ktorý zneužíva svoje právomoci. V poriadku, nastavme kritériá, dajme právomoci rade školy, vytvorme spoločne čo najlepšie podmienky. Ale spoliehaním sa na to, že takto, ako to je teraz, je to v poriadku, robíme obrovskú chybu.
Ako som už povedal, som skeptik, ale snažím sa byť zdravým skeptikom. A z tohto miesta hovorím, že neprestanem, tak ako ja, aj moji kolegovia, v tom snažení, aby sa o týchto problémoch nielen hovorilo, ale aby sa v nich aj s nimi niečo reálne urobilo.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Aj keď budem o chvíľku vystupovať v rozprave, chcem sa poďakovať kolegovi Sopkovi za vynikajúci prejav a za tlmočenie názorov početnej skupiny učiteľov, ktorí píšu určite nielen jemu, ale aj mne a ďalším poslancom. A vo svojich častokrát veľmi emotívnych mailoch a listoch hovoria o tom, aké ťažké problémy majú na škole, ako sú vystavení šikanovaniu, čiže bossingu zo strany svojich riaditeľov alebo vedúcich zamestnancov, a o ďalších rôznych problémoch.
Presne, ako Miro povedal, s tým súhlasím, že pokiaľ samotní učitelia sa nevzchopia, pokiaľ nezačnú otvorene bojovať za svoje práva, ale nielen za zvyšovanie platov, ale aj za to, aby žili v dôstojnejších podmienkach na školách, aby nebolo na nich tak, tak, aby sa na nich nerobil taký nátlak a bossing, ako je to doposiaľ, tak dovtedy všetky naše výstupy v Národnej rade, všetky aktivity poslancov budú zbytočné. Bez ich aktivity my sami nič nedokážeme.
Súhlasím s Mirom aj v tom, že pokiaľ sa neposilnia kompetencie zriaďovateľov v tom, že budú môcť odvolať riaditeľov, ktorí sú častokrát zabetónovaní vo svojich funkciách a nie sú odvolateľní, dovtedy sa taktiež nepohneme. A ďalšie veci asi až potom poviem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No mohol by som o tom hovoriť podstatne dlhšie, pretože aj v súčasnosti mnohí zriaďovatelia majú konkrétne podnety na stole. Prídu za nimi učitelia, hovoria im o svojich problémoch a dostanú odpoveď štýlu: veď ono raz bude svietiť slnko. Takým spôsobom komunikovať s ľuďmi, ktorí sú pod permanentným tlakom, je podľa mňa neprijateľné. Ako som povedal, nepaušalizujem, nehádžem všetkých do jedného vreca. Myslím si, že i zriaďovatelia veľmi dobre poznajú tých svojich kolegov, ktorí by mali konať a nekonajú. Mali by sme spoločne tlačiť na to, aby sa tu dala vymôcť spravodlivosť.

Ďakujem za slovo. Ešte jednu vec by som chcel doplniť k tomu, čo Miro pred chvíľou hovoril. Spomínal reláciu Reportéri, ktorá dnes prinesie príbeh, a pokiaľ sa nemýlim, Miro asi myslel príbeh košického učiteľa. Áno? Ešte aj iný príbeh? Aha. Tak neviem, či práve dnes alebo v nejakej ďalšej relácii Reportérov bude príbeh, odvysielaný príbeh košického učiteľa, ktorý dlhodobo na svojej škole, kde pôsobil, bol vystavený bossingu zo strany svojich nadriadených. Poukazoval na rôzne nedostatky v činnosti školy a ja som tento prípad riešil niekoľko mesiacov. Napokon aj ja som dal typ relácii Reportéri, ale to nehovorím preto, aby som sa tým chválil, ale preto, že som chcel úprimne tomuto človeku pomôcť a vyzdvihnúť jeho aktivity. A spomínal som ho už aj na zasadnutí parlamentu kedysi, keď som spomínal prípad učiteľa, ktorému vlastný kolega, predstaviteľ rady školy, ho vlastný kolega, dal naňho trestné oznámenie za to, že sa vraj údajne mal vyhrážať vyhodením školy do povetria. Aj o tom bude tento príbeh v relácii Reportéri. A naozaj odporúčam všetkým kolegom, aby si ho pozreli, pretože je veľmi poučný. Hovorí o tom, čo sa deje na našich školách, hovorí o tom, v akom postavení sú naši učitelia, akému nátlaku sú vystavení. Hovorí o strachu a hovorí o tom, že systém, aký je nastavený na Slovensku, čo sa týka mobbingu a bossingu a ochrany pracovníkov pred mobbingom a bossingom, je zlý a doposiaľ sa nenašiel nikto ani z radov koalície, ale ani z radov predchádzajúcich vlád, ktorý by sa pustil do tohto problému s oveľa väčšou vervou a aktivitou a priniesol na svetlo sveta zákon, účinný zákon, ktorý by chránil pracovníkov nielen v školstve, ale aj v iných odvetviach pred mobbingom a bossingom. Máme tu len rôzne súdne prípady, ojedinelé mediálne prípady, kde sa súdia ľudia, kde bojujú za svoje práva, ale my ako parlament ich nedokážeme ochrániť. Takže toľko na úvod.
A teraz mi dovoľte, aj keď už čas asi sa kráti, povedať pár slov o téme, ktorú Miro začal. Ako už pán Sopko povedal, už druhýkrát v tomto volebnom období sa na pretras dostáva téma zrušenia práva veta zriaďovateľa pri voľbe riaditeľa školy. Téma takzvaného starostovského veta už dlhší čas vyvoláva ostrú polemiku medzi jeho zástancami a početnou, ak nie drvivou väčšinou tých, ktorí tento majestát zriaďovateľov, čiže hlavne starostov a primátorov miest, jednoznačne odmietajú akceptovať. Riaditelia škôl v súčasnosti vôbec nie sú samostatnou riadiacou jednotkou. Naopak, sú často vazalmi zriaďovateľov a zo strachu pred možnými dôsledkami, predovšetkým zo straty pracovného postu, sú ochotní urobiť čokoľvek, čo od nich zriaďovatelia požadujú. Strach vo všeobecnosti pôsobí paralyzujúco, obzvlášť, ak máme čo stratiť. Vtedy sú ľudia zatlačení do kúta, ochotní prehliadať aj veci hraničiace s trestnoprávnou zodpovednosťou a nepodniknú kroky, ktorými by kompetentné orgány mohli tejto činnosti zamedziť, alebo, nebodaj, že by o celej situácii otvorene hovorili. A riaditelia škôl nie sú výnimkou.
Je ťažké bez oznámenia prešetriť a dokázať, že napríklad vedúci odboru školstva dá riaditeľom finančnú odmenu, ale riaditelia mu musia časť odmeny osobne vrátiť.
Rovnako, ako je ťažké bez oznámenia a náležitého prešetrenia dokázať, že starostovia, či vedúci odborov školstva rôznymi spôsobmi nútia riaditeľov škôl, aby pri opravách škôl či iných technických službách alebo výberových konania uprednostňovali firmy, ktorých konatelia sú v priamom či nepriamom príbuzenskom pomere s ich nadriadenými. Veď hľadanie príbuzenských prepojení či prepojení na spriaznené osoby si vyžaduje veľa času, energie a nezriedka aj talentu. Lebo zorientovať sa v množstve faktúr nie je vôbec jednoduché.
Ako dlhoročný člen rady školy som sa dvakrát zúčastnil na voľbách riaditeľa školy. Vtedy ešte právo veta zriaďovateľa, našťastie, neplatilo. Ak si niekto myslí, že voľby riaditeľa školy prebiehajú bez priamej či nepriamej intervencie zriaďovateľa školy, je na omyle. Aj ja som sa stal svedkom toho, že už mesiac dopredu sme v zborovni vedeli, ktorý kandidát vo výberovom konaní zvíťazí, a že to bude človek z vonku, ktorého tam chce mať vedúci odboru školstva, Moji dvaja kolegovia, ktorí sa do výberového konania prihlásili, nemali žiadnu šancu. A takýto model fungovania pri voľbe riaditeľa je na Slovensku častým javom.
Pravidelne dostávam správy z rôznych regiónov Slovenska, v ktorých mi kolegovia učitelia píšu o zmanipulovaných voľbách, ale aj o ďalších praktikách uplatňovaných na ich školách. Riaditeľ školy bol, je a bude, ak sa systém nenastaví inak, vazalom zriaďovateľa a jeho poslušným psíkom odkázaným na milosť, nemilosť svojho dobrodinca. O jeho osude zriaďovateľ nebude rozhodovať len pri samotných voľbách, ale aj počas jeho funkčného obdobia, aj keď, samozrejme, nebude škole a jej štatutárovi upierať právo na vlastnú svojbytnosť a právnu subjektivitu.
Ktorý riaditeľ školy však pôjde proti svojmu chlebodarcovi, keď nad ním bude neustále visieť Damoklov meč v podobe toho, že pri ďalších voľbách ho aj v prípade zvolenia zriaďovateľ nebude musieť akceptovať a rozhodnutie rady školy bude vetovať? Ktorý riaditeľ školy sa otvorene postaví proti svojmu nadriadenému, ak pôjde o nejakú vážnu vec? Ktorý riaditeľ školy sa postaví za svojich kolegov, učiteľov, ak zriaďovateľ školy sa bude snažiť nejakými spôsobmi ovplyvňovať ich autonómne postavenie? Ktorý riaditeľ školy otvorene pomenuje nekalé praktiky svojich nadriadených, ak budú zasahovať do života školy? Štyri roky bude viesť školu v neistote a strachu, pokorne znášať aj nezmyselné príkazy nadriadených, napríklad vedúceho odboru školstva a tváriť sa pritom, že riadi školu, ktorá má právnu subjektivitu.
Zástancovia veta zriaďovateľa často argumentujú tým, že zriaďovateľ má mať predsa vplyv na školy v jeho pôsobnosti, keďže ich financuje zo svojich zdrojov, a teda tým pádom aj právo na to, aby riaditeľa, ktorý nebude spĺňať predpoklady na to, aby školu rozvíjal, mohol nevymenovať do funkcie. Málo však už hovoria o tom, že zriaďovateľ má oklieštené alebo temer žiadne právomoci odvolať riaditeľa školy, keď pochybí. Na to sa zriaďovatelia radi vyhovárajú, keď ich učitelia žiadajú o pomoc a neraz poukazujú nielen na morálne, ale aj finančné a hospodárne zlyhanie svojich nadriadených. A to už nehovorím o bossingu, fenoméne, ktorý sa na našich školách šíri priam rýchlosťou svetla, ale jeho dopady na jedincov, ktorí sú obeťami šikanovania svojich nadriadených, ale aj na celkovú atmosféru v zborovniach, sa bagatelizujú. Veď učitelia doposiaľ nemajú ani vlastného ombudsmana.
Kolegovia, môžem vás poprosiť? Prepáčte, ale keď vy ste hovorili, ja som bol ticho.
Keď sa prenasledovaní či prepustení učitelia domáhajú spravodlivosti a prosia o pomoc zriaďovateľov škôl, či je to už primátor, župan alebo vedúci odboru školstva, všade narážajú na nezáujem o ich problémy. Naopak, zriaďovatelia sa vo väčšine prípadov postavia na stranu riaditeľa a vedú štvavú kampaň proti tým, ktorí si dovolili sťažovať sa alebo dovolávať sa spravodlivosti. Neraz až zásahom médií sa podarí napraviť krivdy, ktoré riaditelia škôl spáchali voči svojim podriadeným. Kde je vtedy ten hlas volajúci po práve rozhodovať či kontrolovať školu? Prečo vtedy zriaďovatelia a tí, ktorí zastávajú právo veta, nekričia, že chcú byť objektívni, spravodliví a že chcú pomáhať pedagógom? Prečo im vtedy tak veľmi záleží na tom, aby ochránili riaditeľa a sťažujúci sa učitelia obišli ako chronickí sťažovatelia? A neraz pritom neváhajú zastrašovať učiteľov volajúcich po svojich právach alebo intrigujú, aby proti nim postavili zvyšok pedagogického zboru.
To všetko svedčí len o jednom. Zriaďovateľovi nejde o to, aby mal dosah na školy, ktoré financuje a právom veta pri voľbe riaditeľa školy si nechce zachovať svoju suverenitu v rozhodovaní. Naopak, ide o to, aby mohli na miesta riaditeľov škôl dosadzovať spriaznené osoby vedenia miest a obcí a mali tak priestor na ich manipuláciu. A samozrejme, aby oni sami mali priestor na manipuláciu volieb prostredníctvom rady školy, robenie úsluh, podplácanie aj formou hostenia členov rady školy, či iných pôžitkov tak, aby sa na svojich miestach doslova zabetónovali.
Zriaďovateľ školy má predsa v rade školy svojich ľudí, preto nemôže argumentovať tým, že nemá dosah na správu školy a nemôže aktívne kontrolovať jej hospodárenie a ďalšie činnosti. Ak by riaditeľ za päť rokov ľudsky, organizačne či manažérsky zlyhal, zriaďovateľ ho predsa môže vďaka svojim ľuďom v rade školy odvolať a nemusel by použiť ani právo veta. To by sa však zástupcovia zriaďovateľa v rade školy museli viac zaujímať o chod školy a problémy, ktoré v nej za dané funkčné obdobie riaditeľa vznikali.
Právo veta zriaďovateľa je ako ušité na mieru preto, aby sa zriaďovateľ mohol zbaviť buď tých riaditeľov, ktorí neboli voči nemu lojálni a z rôznych príčin sa priečili poslušne plniť jeho príkazy, či napĺňať jeho predstavy, alebo jednoducho zabetónovať svojich spriaznených ľudí v riaditeľských kreslách a nedopustiť, aby sa na ich miesto dostal kandidát, s ktorým by boli problémy. Najlepšie je predsa mať podriadeného, ktorý bude pokorný, poslušný a bude rešpektovať zaužívaný systém, aký sa medzi zriaďovateľom a školami za tie roky vytvoril. Spriaznený riaditeľ dokáže vybrať na dodávateľské služby spriaznenú firmu pre zriaďovateľa alebo vedenie obce a tým sa dá lepšie manipulovať s pridelenými finančnými prostriedkami prostredníctvom tzv. kreatívneho účtovníctva. (Rečník sa odmlčal a pozerá sa na časomer v rokovacej sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, poslankyne už, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Účelom návrhu zákona je implementácia nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2017/852 o ortuti a o zrušení nariadenia ES 1102/2008, ktoré sa uplatňuje od 1. januára 2018, a odstránenie nedostatočnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19 zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení.
Cieľom tohto zákona je aj riešenie aktuálnych problémov na trhu a zapracovanie požiadaviek, ktoré vyplynuli počas obdobia platnosti nového zákona o odpadoch z praxe, a to nielen zo strany ministerstva a iných orgánov štátnej správy, ale aj zo strany podnikateľských subjektov.
Medzi hlavné zmeny, ktoré sa od tejto aplikačnej novely zákona o odpadoch očakávajú, patria jednak riešenie vyhradeného prúdu odpadu, obaly a neobalové výrobky vo väzbe na spresnenie definície výrobcu tak, aby nevznikli nedorozumenia v aplikácii týchto ustanovení; zlepšenie kontroly organizácií zodpovednosti výrobcov a výrobcov zo strany štátu; zlepšenie autorizačného procesu organizácie zodpovednosti výrobcov; spružnenie mechanizmu odnímania autorizácií ministerstvom v prípade neplnenia podmienok autorizácie a požiadaviek na funkčný systém organizácie zodpovednosti výrobcov; riešenie problematiky koordinačných centier pre jednotlivé prúdy odpadov – jasné definovanie podmienok ich vzniku a zániku, zlepšenie kontroly ich fungovania; odstránenie administratívnej a ekonomickej záťaže zavedením zmien týkajúcich sa ohlasovacích povinností povinných subjektov a zavedením spodného limitu pre obaly a neobalové výrobky; možnosť obce rozhodnúť sa pre zavedenie množstvového zberu drobného stavebného odpadu alebo pre zavedenie paušálneho poplatku za drobný stavebný odpad tak, ako to bolo od roku 2016.
Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh schválite. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca a vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Dobré ráno prajem. Vážení kolegovia, kolegyne, pani podpredsedníčka, ďakujem pekne za slovo a dovoľte mi vyjadriť sa za poslanecký klub SaS k návrhu zákona o odpadoch.
Pán minister, povedali ste, že je, bolo snahou novely zákona odbremeniť tisícky podnikateľov a živnostníkov od zbytočnej administratívy, sprehľadniť systém odpadov, ale taktiež ľudí motivovať viac odpad triediť, menej ho ukladať na skládky odpadov. Ambície veľké, avšak aj návrh zákona asi nebol jednoduchý, pretože k novele zákona prišlo zhruba 960 pripomienok, z toho 634 zásadných. Niečo sa podarilo dorokovať, ale iba 224 pozmeňujúcich bodov sa podarilo odstrániť.
Ministerstvo pri príprave novely zákona deklarovalo veľké zmeny, ale realita sú kozmetické úpravy, technické zmeny s argumentom, že ihneď sa začne pracovať na novej, veľkej, zásadnej novele opäť. Ambície ministerstva pri príprave aktuálnej aplikačnej novely pohoreli v medzirezortnom pripomienkovacom konaní, pretože rezort si nedokázal obhájiť navrhované zmeny. Obhájiť si to nedokázali, pretože nikto nevie na ministerstve, ako z tejto zapletitej situácie von. Chýba jasná vízia, a preto sa len lepia drobné zmeny. Drobné zmeny, ktoré ale pozostávali v tomto návrhu len takmer z 226 bodov novely zákona.
Pán minister, ja verím, že je to pre vás ťažké, lebo ako opozičný poslanec ste k tomuto zákonu dávali podnet na Ústavný súd, ktorý ešte vo veci nerozhodol, a teraz máte obhajovať a opravovať paškvil s názvom zákon o odpadoch. Najlepšie by ho bolo dať do koša a naozaj upraviť, urobiť nový zákon, jednoduchý, ľahký, čitateľný, pretože toto, čo máme na stole, je podľa mňa neaplikovateľné, nečitateľné a tým pádom nevykonateľné v praxi.
Pozrime sa na to v nejakých detailoch. Napríklad samospráva. Začal platiť nový zákon o odpadoch. V starom systéme obce platili časť nákladov na triedený zber zo svojho rozpočtu, po novom všetky náklady majú uhrádzať organizácie zodpovednosti výrobcu. Separuje sa viac a primerane by mal sa znižovať objem komunálneho odpadu a logicky by obciam malo zostať viacej peňazí z vybraného miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad. Áno, je pravdou, že pribudli nové povinnosti, napríklad zavedenie zberu biologického rozložiteľného odpadu, ale neviem o tom, že by niektorá obec upravila svoj poplatok smerom dole. Práve naopak.
V portáli Odpady robili prieskum, z ktorého vyplynulo, že žiadne mesto výšku poplatkov neznížilo. Naopak, uvoľnené prostriedky si ponechávajú na rozvoj odpadového hospodárstva vo svojich mestách a obciach, to znamená, že neprišlo k žiadnej motivácii občana, aby separoval viac, pretože len obec si vylepšila svoju finančnú situáciu. A to znamená, že jeden zo základných predpokladov zavedenej reformy financovania triedeného zberu spočíval v tom, že pôjde o presunutie priamych nákladov od občanov na výrobcov, teda s nulovým zvýšením celkových výdavkov na triedený zber. A tento zámer zrejme nevyšiel. Konštatujú, portál Odpady, že do systému sa tak nenápadne naliali ďalšie milióny. Nebola až taká chyba, keby ten efekt aj v krajine bol lepší.
Druhé zistenie je podobne pozoruhodné. Mestá totiž hromadne priznávajú, že výška vybraných poplatkov za komunálny odpad im nepostačuje pokryť celkové náklady na služby, ktoré z poplatku majú byť kryté. To znamená, že opäť túto službu dotujú. Pýtam sa, koľko vlastne stojí obec likvidácia odpadu. Kto to vie? No, takže prečo potom reálne nezdvihnú ten poplatok, aby tie peniaze boli jednoznačne určené, toto je na odpad, a nie nenápadne sa prelievajú z rozpočtov na jednu a na druhú stranu peniaze a ten efekt sa stále nedostavuje.
No, takže poďme ďalej. Pán minister, najdôležitejšie zmeny, ktoré prináša aplikačná novela. Povedali ste, že odbremeníme malých podnikateľov od zbytočnej administratívy, pre podnikateľov, ktorí na trh dodajú menej ako 100 kg obalov či neobalových výrobkov. Po novom odpadne väčšina povinností výrobcov, vyhradených výrobcov ustanovených v zákone vrátane povinnosti uzatvárať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov. Je tam len taká jedna drobnosť, no, musia sa jednorazovo zaregistrovať na ministerstve a viesť evidenciu, či skutočne vyprodukovali menej ako 100 kg a ohlasovať ročne tieto údaje. Má im to ušetriť náklady i administratívu.
Neviem, pán minister, či ste túto agendu robili, ale rozhodne keď majú napriek tomu túto evidenciu viesť o tom, že vlastne nič neprodukujú, je to zbytočná šikana, načo je to dobré? Ani pri daniach, keď máte nulový príjem, nemusíte ohlasovať, že máte nulu, je to vaša povinnosť ohlásiť, ak niečo máte. Čiže ja by som tu navrhovala naozaj nechať to na zodpovednosť tých podnikateľov, keď má do 100 kíl, nemusí sa registrovať. Načo má ohlasovať niečo, načo má zaťažovať úrady? Ale, samozrejme, ak by klamal a mal viacej, tak za to by mal byť postihovaný.
Pre zlepšenie podnikateľského prostredia by veľmi pomohlo zrušenie inštitútu splnomocneného zástupcu. Splnomocnený zástupca totižto umožňuje zahraničným subjektom vyhnúť sa plneniu povinností, pretože môže fungovať ako tzv. biely kôň, ktorý na seba stiahne zodpovednosť a následne zanikne. Vymáhanie povinností sa tým stane nevymožiteľné. Táto povinnosť je pre obaly neopodstatnená, pretože zodpovednosť za obaly je jasne definovaná v celom distribučnom reťazci. Ak si výrobca neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, tak zodpovednosť za ich plnenie prechádza predsa na distribútora.
Snažíte sa o vyšší prehľad a efektivitu, zefektívnenie celého systému odpadového hospodárstva. Avšak častou pripomienkou zo strany výrobcov bolo, že dostatočne nevidia do hospodárenia ich organizácie zodpovednosti výrobcov. Samozrejme, je vítaný zlepšený kontrolný mechanizmus, avšak nominácia štátu do OZV-čka je nadbytočná a zavádza politiku a nie odbornosť. Tu navrhneme aj pozmeňovák, aby tento bod bol z návrhu zákona vypustený.
Sankcie. Samozrejme, zákon, ktorý nie je aj sankciovateľný za porušenia, je bezzubý. Avšak keď si pozriete ten váš návrh zákona, niekoľko strán odkazov na písmená a body, to je proste absolútna spleť, bludisko typu kto chce biť, palicu si nájde. Pretože to, aby nejaký podnikateľ, samozrejme, má dodržiavať zákon, ale ak si má pozrieť, teda, aha, dobre, tak čo s čím súvisí, aká sankcia, a má si to naštudovať, je to absolútne nečitateľné. Ale súhlasím s tým, že najväčším, jedným z veľkých problémom zákona o odpadoch je nedôsledná kontrola a jeho nedodržiavanie, resp. netrestanie jeho porušovania. Aj keď bude najlepší zákon na svete a štát bude zlyhávať v hlavnej úlohe kontroly a dodržiavania pravidiel, tak sa určite v triedení odpadu nezlepšíme.
Je snaha zjednodušiť aj zber odpadových pneumatík, ktoré často končia naozaj voľne pohodené v prírode a predstavovali hrozbu pre životné prostredie, pretože často to bol práve ten základ tých čiernych skládok, pohodené pneumatiky, a malá kopa pýta viac. Snažíte sa upraviť zákon tak, aby nielen spätný zber bol u distribútorov alebo v servisoch, ale bol umožnený aj na zberných dvoroch alebo na iných určených miestach v obciach. Nie sú však nikde prepočítané náklady pre obce. Neviem, či toto je úplne tá najlepšia cesta, či naozaj nebolo efektívnejšie rokovať s distribútormi a výrobcami pneumatík o lepšej organizácii zberu, pretože toto bude len pohodlnejšia cesta práve pre týchto distribútorov a výrobcov, aby nemali starosť, ako sa bude robiť evidencia, s kým bude mať zmluvu obec. To sú veci, ktoré stále sú otvorené.
Cieľom nového zákona o odpadoch bolo naštartovať triedený zber tak, aby sme menej odpadu skládkovali a viacej recyklovali. Nestalo sa tak a je to aj z dôvodu nerovnosti medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, čo ohrozuje fungovanie celého triedeného zberu v mestách a obciach. Inšpekcia životného prostredia, ktorá priamo spadá pod ministerstvo, napríklad nebola spôsobilá ani po siedmich mesiacoch rozhodnúť v konaní voči šiestim organizáciám zodpovednosti výrobcu, u ktorých existuje podozrenie, že porušujú zákon, čím podstatne ohrozujú triedený zber obalov na Slovensku.
Ministerstvo si skomplikovalo prechod na nový zákon tým, že udelilo autorizácie a v podstate povolilo fungovanie OZV-čkám len veľmi formálne. Podmienkou na získanie autorizácie bolo, aby cez zmluvy s obcami dokázali vyzbierať a recyklovať dosť odpadu na to, aby zabezpečili výrobcom plnenie povinnosti recyklácie. Výrobcovia tak platia OZV-čky za to, že ich odpad pozbierajú a recyklujú. Avšak tým, že autorizáciu získali aj spoločnosti, ktoré mali uzatvorené zmluvy s veľmi málo obcami a tým mali limitovanú kapacitu odpadov pre výrobcov, pred výrobcami sa tvárili, že vyberú peniaze, avšak; tvárili sa, že majú zmluvy so stovkami obcí, kde dokážu vyzbierať a recyklovať dosť odpadu, aby si splnili povinnosti. Avšak tieto OZV-čky predávali čosi, čo nemali. A nemajú to ani doteraz.
Je pozitívom novely, že ministerstvo navrhuje zavedenie, povinné prerozdeľovanie presahujúcich množstiev vyzbieraných obalov, čo určite pomôže k vyrovnaniu spomínanej nerovnováhy. To znamená, že veľké OZV-čky budú musieť ponúknuť prebytok z vyzbieraného odpadu a vytvorí sa tak možnosť, aby aj malé OZV-čky si splnili svoje povinnosti, ktoré vyzbierali od klientov, a budú môcť byť použité lepšie financie triedeného zberu.
Tiež sa chcem vyjadriť aj k odpadu pri potravinárstve. Iste viete, že slovenskí potravinári sa vyjadrili negatívne a upozorňujú na dôsledky ďalších zmien v odpadovej legislatíve, ktorá výrazne negatívne zasiahne, môže zasiahnuť do ekonomiky potravinárskych podnikov. Odmietajú názor, a ja sa s tým stotožňujem, že táto novela bude mať pozitívny dopad na podnikateľský sektor. Práve naopak, pri potravinárstve sa dá očakávať ďalšie zníženie množstva slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie je v návrhu zákona nedostatočná a v podstate sústreďuje sa len na niektoré oblasti.
Chcem spomenúť aj jednu vec, ktorá sa týka lokality Nováky, kde bude musieť byť ukončená, odstavená do konca tohto roka výroba na transformáciu ortuti v prevádzke Nováky, kde bude táto odstávka prepočítaná na jednorazové náklady na podnikateľské prostredie jeden milión eur. Nie je známe, koľko tu bude pracovných miest, aký to bude mať celý dopad na prevádzku chemických závodov.
Ešte sa chcem vyjadriť k pneumatikám. Znenie; pneumatiky, ktoré sú v pomerne veľkej miere dovážané zo zahraničia, nie sú len vyrábané na Slovensku, novela zákona môže dosť sťažiť túto situáciu. Napríklad v bode 53 v návrhu aplikačnej novely, kedy je zákaz prepojenia OZV-čiek na zahraničné subjekty, kde je nejasná formulácia, že čo je členský štát. Malo by byť jednoznačne napísané, že o čo ide, že mal by byť, či je členský štát niečo iné ako členský štát Európskej únie. Malo by dôjsť k zjednoteniu terminológie, aby bola táto definícia jednoznačná, pretože ak by to zostalo tak, mohlo by dôjsť k zúženiu zákazu prepojenia, čo vlastne by pre zahraničné subjekty nakladajúce s odpadom mohlo urobiť ťažkosti a iste to nebolo cieľom tejto novely. Takže tu by som bola rada, aby sa to zosúladilo a pri aplikačnej praxi nedochádzalo k mylnej, k mylnému výkladu. Pretože takýto zákaz by znamenal zánik väčšine OZV-čiek na Slovensku, pretože tie sú často prepojené na zahraničné subjekty, keďže výrobcovia majú obchodné povinnosti prakticky vo všetkých členských štátoch.
Taktiež bod 57 návrhu aplikačnej novely, kde sa hovorí o použití zisku OZV-čky povinnosťou použiť ho do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Zamedzuje sa navrhovanou úpravou vytvoriť rezervy, ktoré sú základným predpokladom pre stabilný systém, ktorý by mohol umožniť lepšie OZV-čke fungovať v prípade neočakávaného výpadku finančných prostriedkov. To znamená, že bolo by dobré, aby sa umožnila vytvárať aj rezerva v prostriedkoch, financovaní. Bola by to, mala by byť minimálne nejakých ročných, vo výške ročných nákladov na jej činnosť. Čiže môžme sa o tom pobaviť, chceme v tomto bode pripraviť tiež pozmeňujúci návrh.
Ďalším bodom je vlastne, čo sa týka pri pneumatikách hustota zbernej siete a povinnosť uzatvoriť alebo neuzatvoriť zmluvu. V § 17 (pozn. red.: správne malo byť "v § 70") sa udáva, že spätný zber odpadových pneumatík v rozsahu najmenej jedného distribútora pneumatík v každom okrese je potrebné "na základe zmluvy". Bolo by potrebné, aby tam bolo napísané "písomnej zmluvy". A ďalšia požiadavka, aby distribútor pneumatík bol, mohol uzatvoriť zmluvu bez ohľadu na odberateľsko-dodávateľský vzťah. Čiže tuto tiež máme pripravený pozmeňujúci návrh.
Ešte ďalšia taká drobnosť. Sa vrátim do úvodu návrhu zákona, v § 3, kde sa hovorí o skladovaní výkopovej zeminy, kde definujete, že je to dočasné uloženie odpadu pred jej využitím na zásypové práce a terénne úpravy. V súčasnosti sme svedkami neuveriteľných záberov poľnohospodárskej pôdy bez súhlasu záberu PPF z titulu práve takéhoto nejakého skladovania, dočasného skladovania výkopovej zeminy. Tu by bolo potrebné previazanosť na zákony o pôde, aby takýto záber poľnohospodárskej pôdy na akože dočasné uloženie odpadu, voči ktorému mohutne protestujú ľudia, lebo sa koná v blízkosti sídel, je to ohromne prašná záležitosť. A zábery poľnohospodárskej pôdy aj s tým, že tieto výkopové zeminy sú často zamiešavané aj s rôznym iným odpadom, môžte sa ísť pozrieť kúsok vedľa letiska na tej ceste, keď pôjdete z Bratislavy do Ivanky. Čiže toto by som, tiež bolo dobré, keby ste sa na to pozreli a sa upravila táto časť tak, aby nemohlo dochádzať k zneužívaniu tohto inštitútu.
V podstate to sú nejaké moje pripomienky, poznatky, ktoré som chcela opísať. Pripravíme nejaké pozmeňujúce návrhy. Ja verím, že tak ako aj v iných prípadoch niekde nájdeme spoločnú reč, lebo je to ťažká téma. Trošku politická, ale hlavne odborná vo vzťahu k životnému prostrediu. Takže napriek tomu, že ten zákon je ako taký celý zlý, je platný a účinný. Musíme sa s ním naučiť žiť a aspoň trošku, keď sa nám ho podarí vylepšiť, iste to bude lepšie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Mne ako laikovi ochrany životného prostredia sa tvoje vystúpenie, Anka, páčilo. Rozobrala si veľa vecí a dobre si ich vysvetlila, zrozumiteľne. Osobitne by som vypichol tú časť, kde si hovorila o hodnote za peniaze, teda o tom, že aj investície do životného prostredia podliehajú analýzam návratnosti vložených prostriedkov. V tejto súvislosti by som možno ešte pridal, že podľa správy analytikov z ministerstva projekty environmentálneho fondu nevykazujú žiadne povinné ukazovatele, a teda nie je možné určiť ich efektívnosť. Verím, že aj v tomto sa ministerstvo posunie ďalej, tak, aby sa efektívnosť dala rátať pri všetkých, aby sa rátala pri všetkých investíciách, u ktorých sa rátať dá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem tiež za vystúpenie, veď vlastne to je tvoj fach, takže máš to akože v krvi, by som povedal. A tak ako si úvodom povedala, že pán minister má ťažkú pozíciu, pretože pred troma rokmi sme ešte bojovali na jednej lodi spolu a teraz musí obhajovať to, čo viac-menej sme kritizovali, ale dobre, to už je jeho svedomie a vedomie, to už nechávam naňho.
Ale tak ako vtedy sa hovorilo, keď sa ten zákon prijímal, že hurá, super, musíme to spojiť, pretože máme odpady v rôznych zákonoch, ôsmich, desiatich zákonoch, dajme to do jedného zákona, bude to super, ukážeme, ako sa to dá všetko zladiť. Vyzerá, že ten hlas praxe, ktorý vtedy zaznieval, že pozor, pozor, je tam veľa nezrovnalostí, že trebalo by tento zákon ešte trošku oddialiť a vysporiadať sa s mnohými vecami, teraz reálny, jeho realizácia dáva to za pravdu. 226 bodov pozmeňujúcich v tejto novele plus tri nepriame novely ďalších zákonov hovorí o tom, že, jednak o komplikovanosti tohto zákona, ale aj o možnože tej, nechcem povedať, že slabej, ale možnože trošku podcenenej príprave pri jeho finalizácii. Že ešte možnože sa mohlo trošku počkať a ešte niečo vycibriť.
Nemám teraz, je to, samozrejme, prvé čítanie, takže nemám teraz žiadne pozmeňujúce návrhy, ale tiež budem niečo predkladať po debatách s odbornou praxou. A chcem veriť, že zákon, ktorý je tu teraz novelizovaný, bude následne mať aj vykonávacie vyhlášky. Neviem, pán minister, možnože by ste mi mohli odpovedať, či už nejaké vykonávacie vyhlášky sú, nesledoval som to až tak podrobne, zákon o odpadoch, pretože tam sa mnoho vecí môže vyjasniť, utriasť, a preto potom by to nemuselo byť v tom, v tej novele tohto zákona. Takže iba toľko a chcem veriť, že spoločnými silami pomôžeme sprehľadniť a zjednotiť tento zákon, aby prinášal čo najmenej problémov.
Ďakujem.