19. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 700 z 15. júna 2017 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Gábora Gála, Jaroslava Bašku a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, je to tlač 583, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 243 zo 4. septembra 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 103 z 24. augusta 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bode spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy alebo v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Gábora Gála, Jaroslava Bašku a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkou.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Gábora Gála, Jaroslava Bašku a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 112 z 5. septembra 2017. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Ak dovolíte, hneď na úvod by som chcel predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Petra Antala, Gábora Gála, ktorý vychádza z pripomienok odboru legislatívy a aproximácie práva, kde medzi základné pojmy sa dopĺňajú štyri nové pojmy, ktoré sú súčasťou navrhovaného poslaneckého návrhu zákona. Uvedené pojmy sa čoraz častejšie používajú v dokumentoch Európskej komisie.
Zelená infraštruktúra sa zaradila k novým politikám Európskej únie, čoho dôkazom je aj prijatá Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 prijatou Európskou komisiou 3. mája 2011. Pojmy sú vymedzené z hľadiska ich všeobecného významu, ako aj z hľadiska vzhľadom na ich použitie v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zároveň sa zosúlaďuje pojem s pojmom uvedený v § 54 ods. 19.
Ak dovolíte, prečítal by som teraz znenie pozmeňujúceho návrhu a doplňujúceho.
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 2 sa odsek 2 dopĺňa písmenami zj) až zm), ktoré znejú:
zj) zelenú infraštruktúru sieť prírodných a poloprírodných oblastí s ďalšími súvisiacimi environmentálnymi prvkami vytváranú a spravovanú tak, aby poskytovala široký rozsah ekosystémových služieb,
zk) zelený park územie so súvislými plochami drevinovej a inej vegetácie poskytujúce prostredie pre biodiverzitu v urbanizovanom prostredí, ktoré je územným plánom vymedzené na tento účel,
zl) zelenú strechu vrchná časť budovy alebo inej stavby pokrytú vegetáciou, ktorá poskytuje prostredie pre biodiverzitu v urbanizovanom prostredí,
zm) ekodukt objekt, ktorý prekonáva umelú prekážku v migračných trasách živočíchov a ktorý slúži ich migrácii a zároveň znižuje negatívne dopady fragmentácie krajiny."
Doterajší novelizačný bod 1 sa označuje ako bod 2.
Bod 2 v pozmeňováku: V čl. I bode 1 v § 48 ods. 1 písm. a) sa slová "dokumentácie súvisiacej s ochranou a starostlivosti o dreviny" nahrádzajú slovami "dokumentu starostlivosti o dreviny".
Koniec pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, práve to, že nie je jasne vymedzené, na čo to bude môcť použité, byť použité, tie prostriedky. A pojmy, ktoré používate, neboli vymedzené. Boli jedným z predmetov kritiky v prvom čítaní, alebo teda otázok. Ja len stále vo vzťahu k tej zelenej streche som tie pochybnosti nestratil, lebo z tohto nie je jasné, že ide o zelenú strechu iba na verejnej budove. Že teoreticky nejakým spôsobom by sa, by sa tie prostriedky trebárs prostredníctvom dotácií alebo neviem čo mohli využiť aj na objekty, ktoré, ktoré nie sú verejné. A teraz spomínam to najmä z dôvodu, že zelený park teoreticky, ak je verejne prístupný, alebo ekodukt objekt sú veci, ktoré sa týkajú viac-menej všetkých, kdežto, kdežto zelená strecha je, je niečo, čo, áno, je, využívajú to teda primárne alebo to môžu využívať obyvatelia, obyvatelia domu, a teda ten nejaký bezprostredný efekt vo vzťahu k ostatným a vo vzťahu k verejnosti tam nie je zjavný, aj keď teda chápem, že to môže mať aj nejaké celkové ekologické účinky na, na klímu v meste a podobne. Ale nie je to, nie je to niečo identické s parkom.
Takže sa chcem spýtať, že či toto považujete za ošetrené, že tá zelená strecha sa bude týkať len, len verejných budov, alebo teda budov vo vlastníctve samospráv. Alebo teda ako je to myslené?

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, kvitujem snahu predkladateľov sa zapojiť do novely zákona o ochrane prírody. Avšak návrh zákona, ktorý je predložený na rokovanie ohľadom výrubov stromov a náhrady za ich vyrúbanie, žiaľ, nie je tá šťastná cesta. Ani nie je šťastné, že tu na pôde parlamentu chceme riešiť takúto citlivú a odbornú tému, ktorá v súčasnosti nejakým spôsobom funguje, má nejaké svoje aplikačné aj ťažkosti. A nehovorím, že by nebolo dobré jasnejšie zadefinovať, na čo sa budú môcť použiť peniaze za vyrúbané stromy.
Avšak treba si uvedomiť, že zmyslom zákona pri výruboch stromov bolo to, že malo by ísť o náhradu strom minimálne za dva, keď sa vyrúbe strom, minimálne dva stromy. A vyrúbať by sa mali len vtedy, keď naozaj ten strom, či už zo zdravotného stavu, alebo naozaj pre stavebnú činnosť nemôže, musí byť odstránený. A tu by som sa chcela pozastaviť, pretože to sú dva hlavné argumenty v žiadostiach, pre ktoré sa stromy vyrúbavajú. Stavebná činnosť a zlý zdravotný stav.
Keď si povieme stavebná činnosť, tak tiež by to malo byť len v minimálnych mierach a každý architekt a navrhovateľ by mal poznať, kde umiestňuje svoju stavbu, a rešpektovať, ak je tam vzrastlá zeleň, aby umiestnil tak, aby ju v maximálnej miere rešpektoval. To, že sa to dá aj v individuálnych, aj verejných, aj iných stavbách, svedčí množstvo príkladov zo sveta. Dnes a často projektuje tak, že vlastne sa nad holou mapou a nerešpektujú sa nejaké danosti, ktoré ten samotný terén má, a v prvom rade, čo sa týka zelene.
Druhým argumentom pri žiadostiach je dôvod zlý zdravotný stav dreviny. A tu by som sa chcela pozastaviť. Ako je možné, že zlý zdravotný stav dreviny, keď obec má práve na špeciálnom účte relatívne pravdepodobne aj dosť peňazí za, ako za náhradnú výsadbu, a tieto peniaze neuplatňuje na ošetrovanie zelene?
Veď pozrime sa na prípady, ktoré, ako vyzerajú naše stromy. Pri kalamitách dochádza k obrovským polámaným stromom. Pri rôznych školských areáloch a parkoch a pod. sa o zeleň, o vzrastlú zeleň obce starajú nedostatočne - a majú na to peniaze. Na to je presne tento špeciálny fond. Peniaze, ktoré sú určené, mali by ísť v prvom rade na to, aby ten zdravotný stav tých drevín bol taký, aby dôvod na to, že je zo, že sa vyrubuje zo zlého zdravotného stavu, nebol. A k tomu aj dnes sú legitímne používané prostriedky, ako je pasport zelene, ako sú dokumentácie pre starostlivosť o zeleň. To sú dokumenty, ktoré súvisia aj úplne v súlade s duchom, platným zákonom, ktorý hovorí, že peniaze sa majú používať na starostlivosť o dreviny na území obce. To znamená o akúkoľvek drevinu, ktorá sa nachádza kdekoľvek na území obce. A je to bez ohľadu na vlastníctvo. To si treba tiež uvedomiť. To znamená, že aj súkromný vlastník vlastní gaštanicu alebo iný, iný strom, ktorý potrebuje orezať. To neznamená, že obec mu nemôže zabezpečiť orez tejto dreviny. Pretože ak zákon hovorí o tom, že aj ten súkromný vlastník je obmedzený z pohľadu žiadosti o výrub, a ten strom v jeho záhrade má už viacej ako 80 cm, sa v podstate stáva ako keby verejným majetkom z pohľadu jeho spoločenských a ekologických funkcií. Tak takisto aj tá obec mu môže poskytnúť alebo zabezpečiť pomoc pri zabezpečení zdravotného stavu tej dreviny. A obce toto nevyužívajú.
Ďalšia vec je, váš argument bol, že obce nemajú kde tie peniaze minúť, nemajú kde urobiť, resp. náhradnú výsadbu. Tu si treba tiež pozrieť jednu vec, že v súčasnosti § 48, ktorý hovorí o náhradnej výsadbe, tak ukladá vlastne povinnosť obci viesť evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu vo svojom územnom obvode. To znamená, že on má mať pripravenú plochu, kde tá náhradná výsadba sa môže uskutočniť. To má byť prioritné. Až druhotná vec je finančná náhrada. No a vaším návrhom zákona vlastne podsúvame alternatívu, že bude vlastne pohodlnejšie pre obidve strany, to znamená aj toho, kto rúbe, aj pre obec, dať peniaze. A potom tie peniaze obec, si povedzme pravdu, zase opätovne nepoužije na starostlivosť o zeleň, ale začne ich používať úplne na iné funkcie, ktoré nehovorím, že sú zlé, ale nemali by byť použité paušálne na ochranu životného prostredia alebo paušálne na, na klimatickú, na zmiernenie klimatickej zmeny. Na to majú ísť iné peniaze. Peniaze za vyrúbané stromy majú ísť výlučne do zelene, do stromov. Nebránila by som sa ani tomu, že keď by sa povedalo starostlivosť o zeleň, aby to mohla byť aj starostlivosť o nejakú bylinu alebo krovinnú vegetáciu, ale to nie je, žiaľ, predmetom vášho, vášho návrhu.
Dávate ďalšiu alternatívu, aby mohli sa napríklad budovať za to, v rámci vášho návrhu, tzv. zelenej infraštruktúry, ekodukty. Tu musím povedať, že to je v rozpore so zákonom, pretože samotný zákon o ochrane prírody hovorí, že každý, kto pri svojej stavebnej činnosti poruší, preruší biokoridor, je povinný zabezpečiť takýto zelený ekodukt zo svojich peňazí v rámci svojej investičnej činnosti. A nie je dôvod, aby obec takéto peniaze za vyrúbané stromy používala na takúto, na takúto činnosť.
A taktiež čo sa týka tej zelenej infraštruktúry, váš pozmeňovací návrh som si pozrela, sa obraciate alebo argumentujete používanou nejakou formuláciou v rámci európskych nejakých dokumentov, kde však tiež tá zelená infraštruktúra nie je presne definovaná. A práve naopak, používa sa v rámci takých pojmov, ako je strategické plánovanie, že... A to, čo vlastne chýba na Slovensku. To, čo vlastne náš štát ani naše ministerstvo nerobí. To je to, čo pravidelne vytýkam. Že prijímajú sa rôzne strategické dokumenty, ktoré sa potom následne neuplatňujú do praxe. A práve tá zelená infraštruktúra je súbor strategických dokumentov, áno, sú to aj tie MÚSES-y, sú to rôzne územnoplánovacie a krajinné plány, ktoré dodnes nemáme. Krajinný plán - nemáme zákon o ochrane krajiny.
A tu by mala prísť zmena, aby vlastne, keď budeme mať aj zákon o ochrane krajiny, kde sa nie v územnoplánovacom podklade, tzv. v tom územnom systéme ekologickom stability, ktorý je, ktorý je len podkladom a nie je často premietnutý do záväznej časti územného plánu, aby práve tieto plochy z týchto územných systémov ekologickej stability boli plochami, ktoré obec si v zmysle zákona vyčlení na náhradu výsadbu a nebude mať problém s tým, že pri takýchto nejakých väčších investičných stavbách nebude mať kam umiestniť zeleň.
Tu si treba tiež povedať, že vy riešiť vlastne problém, ktorý je jednorazový. No ako často v tej, katastri nejakej obce sa stavia diaľnica? Ako často sa tam stavia nová železnica? Sú to plánované jednorazové investície, o ktorých obec dávno dopredu vie, a mala sa v zmysle tohto zákona na to pripraviť, že mala vyčleniť na svojom území plochy na tú náhradnú výsadbu. A to nemusia byť len v intraviláne. Na jej území. Dokonca to mohli byť plochy aj v súkromnom vlastníctve. Tam len, samozrejme, musí dôjsť k dohode s majiteľom toho pozemku. A v tom prípade je, úrad nariadi starostlivosť o tú náhradnú výsadbu tri roky. To, že sa opätovne nekontroluje tá náhradná výsadba, že dochádza, že sa vysadí a následne, následne dochádza k jej vyschnutiu, alebo nebodaj aj k výrubu po jej, po tých troch rokoch starostlivosti, tak tu už je zase tiež znásilňovanie práva. A áno, treba sa k tomu posadiť a nájsť aj na tieto chyby, ktoré sú z aplikačnej praxe, nejaké sankcie, resp. právne, právne, právny tlak, aby sa to nedialo.
V samotnej aj v správe, ktorá bola v stanovisku, resp. v stanovisku Kancelárie Národnej rady, odbor legislatívy a aproximácie práva, tiež upozorňuje na používanie pojmov, ktoré sa, zákon nedefinuje ani sa nepoužíva.
Niečo opravujete vo vašom pozmeňujúcom návrhu, avšak nemyslím si, že váš návrh odstraňuje výtku, ktorú tiež oni uvádzajú, že nie je jasné pojmy ako zelená infraštruktúra, zelené parky, zelené strechy, ekodukty, zákon, sa snažíte ich zadefinovať, avšak nemyslím si, že sú, tá definícia tak jednoznačná, aby neprinášala aplikačnú prax.
Tu chcem poukázať na aj súdne rozhodnutia. Ústavný súd vyjadril názor, ktorý ukladá, že pri prijímaní všeobecne záväzných predpisov hocijakej úrovne je nevyhnutné, aby vydávané právne predpisy boli vydávané s takou vysokou mierou určitosti, aká je v danom prípade možná. To znamená, že aby zákon zodpovedal požiadavkám jasnosti, prehľadnosti a justiciability. To znamená, je o právnej vykonateľnosti a uplatniteľnosti zo strany orgánov verejnej moci aplikujúcich právnu normu, čo vyplýva aj z nejakého princípu právneho štátu. Váš návrh, žiaľ, si myslím, že toto nespĺňa. Je nemysliteľné, aby peniaze, ktoré až v treťom rade majú byť poukazované za výrub stromov, išli na stavebnú činnosť. A zelené strechy, ekodukty je jednoducho stavebná činnosť. Opakujem, že to odporuje samotnému duchu zákona o ochrane prírody.
Rada by som dala procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že tento zákon, hoc je naozaj dôležitý, bol vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. A vás prosím, pán kolega, pán predseda výboru životného prostredia, naozaj stretnime sa, stretnime sa s ľuďmi, ktorí vykonávajú tento zákon, z praxe, s ochranármi, ktorí sú nahlásení ako účastníci konania, pretože to je tiež jeden z takých výnimočností pri ochrane stromov a pri výrubových konaniach, že sa môžu ochranárske združenia nahlásiť ako účastníci konania. Stretnime sa s orgánmi zo životného prostredia, ktoré dávajú povolenia, s obcami, ale aj z Inšpekcie životného prostredia, ktoré následne toto kontrolujú. Oni poznajú veľmi dobre z praxe a tú aplikáciu a tie ťažkosti. Som za to, aby sme hľadali nejaké širšie možnosti uplatnenia týchto finančných náhrad, nech je to celkovo o starostlivosť o zeleň, dajme tomu aj aby mohli peniaze na kosenie, možno údržbu parkov takú paušálnejšiu, ale nie na fontánky, lebo to je aj železná, to je tiež zelená infraštruktúra, nie na zelené strechy, ktoré sa... Akým spôsobom ich tá obec v rámci rozpočtových pravidiel by mala poskytnúť? Jedine cez nejaký grantový systém.
A znovu tu prichádzame k situácii, že nebude to, nemusí to byť transparentné. A zase to bude len možno pre nejakých vybraných uchádzačov. Čiže nemyslím si, že to bolo cieľom vášho návrhu zákona. Ale môže sa to stať tunelom na financovanie stavebných činností z peňazí za vyrúbané stromy. Ale netvrdím, že to bol váš, cieľom tohto návrhu, že chápem zmysel, aj som ochotná o ňom rozprávať, lebo naozaj je priestor na to, aby zákon zadefinoval väčší priestor na použitie tej zelene. Ale nie takto.
Takže poprosím vás, poďme o ňom rokovať, odhlasujme to, alebo keby ste stiahli z rokovania tohto pléna teraz tento návrh, a presuňme ho na hlasovanie na ďalšie, ďalšie rokovanie, aby sme ešte... No už teraz sme vlastne v druhom čítaní. Už asi veľký priestor na to nemáme. Ale poďme o tom debatovať a predložme o pol roka nový návrh spoločný, ktorý bude, alebo váš, ale taký, ktorý bude naozaj dobrý.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím, že si vystihla v svojom vystúpení tie anomálie, ktoré sa v praxi vyskytujú. Hovorila si, že projektanti vôbec nerešpektujú tú zeleň, a môžem ti povedať, že aj ja z mojej praxe, keď som ako pracovník pozemkového úradu išiel riešiť pozemkové úpravy, tak si predstavte, že tí projektanti ani neboli ani v teréne. On ani nevedel, že kde vlastne to bude stavať, kde bude navrhovať. Mapa je krásna, to je super vec, ale na tej mape ty nemáš ten krík, nemáš ten sólo strom zaznamenaný a potom zisťujeme, že hlava-nehlava sa to tam rúbe a nikoho to nezaujíma.
Povedala si, že strategické materiály máme. Keď si spomeniem, v ’89., v ’90. čo som videl na ministerstve, koľko je tam materiálov aj životného prostredia, aj pôdohospodárstva, teda koľko sme tam, celé štósy dávali projektov ekologizácie poľnohospodárstva, kde sme ozeleňovali krajinu poľnohospodársku, a ešte vám ukážem, v ktorých skriniach, ešte možno dneska to tam nájdeme, proste rozumy našich predkov sme nechali v skrini a teraz sa robíme, že sme najmúdrejší na svete, lebo máme nejaké programy, a to, čo naši predkovia dali, že tak by to malo byť, na 90 % poviem, že to je to isté, čo teraz sa projektuje, len zase za nejaké iné peniaze, ktoré sme už raz do toho vrazili, a to isté územie sa dvakrát ako keby prepracovalo, raz v socializme, teraz v demokracii.
A tak ako si povedala, že aj v extraviláne sa môžu nájsť tie plochy, ja apelujem na plochy Slovenského pozemkového fondu, že Slovenský pozemkový fond má plus-mínus v správe okolo 600-tisíc hektárov. Veď to je kvantum hektárov, kde Slovenský pozemkový fond môže zo svojej právomoci povedať, že tu budeme robiť tie náhradné výsadby, ktoré by mohli byť, a s tým sa nikto nezaoberá proste. Povie, že nie, nemáme, vybavené.
Takže áno, súhlasím s tebou, že poďme, debatujme o tom a urobme priestor spoločne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážení páni, pán predkladateľ je z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde sme aj spolu s kolegyňou Zemanovou, a ja si vážim, že prichádzajú s iniciatívou. Samozrejme, záujmy obcí sú predovšetkým a občania to aj od svojich starostov a primátorov čakajú, o urbanizácii miest a obcí a diskusia, v ktorej sme sa zatiaľ nenašli, je teraz o tom, ako má vlastne ten rozvoj, tá urbanizácia vyzerať. Zalievanie asfaltom, zalievanie betónom?
Pred dlhými rokmi napríklad bolo nemysliteľné aj diskutovať o, o bariérach. To bola tak iracionálna, bývalý režim mal iracionálny strach z vozíčkárov, z hendikepovaných ľudí, že, že keď sme už zo zúfalstva, ako im inak pomôcť a ako symbolizovať našu, náš odpor voči tomu, že táto menšina je diskriminovaná, tak sme v Bratislave čakanmi rozbíjali niektoré najvyššie obrubníky, a kým teda prišla polícia, tak sme zmizli, a vytvárali sme pre vozíčkárov a, samozrejme, aj pre mamičky s kočíkmi aspoň symbolické cestičky bez bariér. Vtedy sa to zdalo, že, že je to až skoro politické gesto. Dnes nikto nepochybuje, že chceme žiť v spoločnosti, ktorá odstraňuje bariéry. Aj tieto fyzické bariéry napríklad. A že sme radi, ak sa tí ľudia, ktorí majú hendikep začlenia do práce, že každá spoločnosť môže povedať, že tak ako nesmierne získala, keď sa začlenili do vedy, práce, vzdelávania ženy, a nie je to tak dávno, tak takisto tie spoločnosti, ktoré dokážu začleniť, začleniť hendikepovaných, nesmierne získavajú.
Diskusia o tom, či stromy môžu byť vyrúbané a nahrádzané potom aj stavbami, hoci aj s názvom, že je to zelená infraštruktúra, je trošku podobného charakteru. Už teda vieme, že rúbať zbesilo stromy tie obce odzelení, že je tu nejaká zmena klímy, že nemôžme hazardovať, najmä vo väčších mestách s tým, s tou bublinou prehriatia, pre ktorú starší ľudia potom predčasne zomierajú a kolabujú v betónových sídliskách, že je výborné, že povedzme v bratislavskej Petržalke, ktorá tak vyzerala ako betónová džungľa, je dnes zeleň a vďaka tomu je tá štvrť neporovnateľne obývateľnejšia aj prívetivejšia pre svojich občanov.
Nepochybujem, že ste vedení v podstate slušným úmyslom trochu rozviazať ruky tým starostom, nepochybujem, že je aj veľa starostov, povedzme v ZMOS-e, ktorým sa zdá, že keď okolo nich, okolo ich dedinky je také záľahy zelene, aspoň im to tak pripadá, kopce stromov a lesy, tak prečo by mali robiť náhradnú výsadbu. No ale zákony nie sú len pre nejaké koncové obce, ktoré sú na konci ciest. Zákony sú potom aj pre iné mestá. A zo skúseností komunálneho politika a ešte predtým aktivistu v obidvoch tých režimoch môžem povedať, že no, už je to tak v povahe, v povahe vecí, že aj táto na pohľad nevinná novela sa, obávam, zmení na to, že drvivá väčšina tých financií, ktoré idú za výrub stromov, sa potom premení na technické diela, ktoré teda už podľa slušnosti tých ľudí raz budú viac, raz menej imitovať tú tzv. zelenosť.
Problémom je, že v novele sa používa pojem napríklad zelená infraštruktúra, ktorý nie je prenesený do tej základnej legislatívy, a to je stavebný zákon. Ja by som si veľmi prial, aby koalícia obnovila myšlienku nového stavebného zákona. Veď v minulom volebnom období, keď vládol SMER, bol ten stavebný zákon už na spadnutie a ja som vtedy ako komunálny politik chodil dokonca na mnohé konzultácie, ale nakoniec akoby stále je nad tým zákonom taká kliatba, nakoniec sa to nepodarilo. Nemôžte podľa môjho názoru celkom improvizovať pojmy, ktoré hoci sa aj frekventujú v európskej legislatíve, nie sú ukotvené v tomto základnom zákone, ktorý sa týka urbanizmu a rozvoja miest a obcí, a to je stavebný zákon.
Takisto, ako tu už bolo zmienené, chýba zákon o ochrane krajiny, ktorý by mnohé pojmy zakotvil. Napríklad aj verejný záujem. Lebo napríklad, tie peniaze, keby sme mali niekde zakotvený a spresnený pojem verejný záujem, čo je naozaj veľký paradox, 27 rokov už tuná sa buduje krajina nie podľa vôle štátostrany, ale podľa vôle verejného záujmu, mali by politici slúžiť verejnému záujmu, ale akosi sa vyhýbame celé tie roky povedať si presnejšie alebo až úplne presne, kedy sa niečo dá označiť za verejný záujem a kedy je to prikrývka iných záujmov, podnikateľských alebo straníckych alebo súkromných. Mám s tým mnohoročnú skúsenosť v Bratislave, skoro každý pekný ideál, raz to boli majstrovstvá sveta v hokeji, šport, ten je pomerne často takouto prikrývkou, takým figovým listom, inokedy cirkev, áno, ochrana bitých žien, aj na to išla nehnuteľnosť, ktorá sa nedávno, ako ste možno čítali, mestu už definitívne stratila.
Práve táto skúsenosť ma vedie k obavám, že to písmeno e), ktoré tam máte, proti ostatným nemám výhradu, ide o, ide o § 48 ods. 1 písm. e), kde práve definujete využívanie peňazí z výrubu stromov na, na akési druhy technických stavieb, alebo teda tú zelenú infraštruktúru, že podobne ako v spomínaných prípadoch bude tá zelená farma tým figovým listom, bude tou, tým prikrytím čisto podnikateľských alebo privátnych cieľov.
Keďže, ako tu tiež už zaznelo, nie je ani len to definované, že keď zelené strechy, čo, medzi nami, zelená strecha je proste súčasť stavby, a to, že sa volá zelená je pekné, ale je to (povedané so smiechom) stavba jak hrom a dobre drahá. Oveľa drahšia, ako všetci vieme, než strecha tradičná. Čiže či cez takéto slovíčka nepôjde dokonca o podporu súkromných stavieb, lebo nie je tam, nie je tam explicitne definované, že má ísť o stavby, zelené strechy verejných inštitúcií alebo nejakých inštitúcií neprivátnych.
Myslím, že pre predkladateľov je ten hlavný problém, a to bola ich úloha a statočne sa s ňou teda boria, vypočuť si intervenciu alebo hlas starostov a možno aj poslancov z lokálnych, z lokalít Slovenska a na druhej strane teda až tak úplne neísť proti stromom. Ja vám rozumiem, len vás vyzývam, aby ste sa nevracali do čias, keď zelená politika bol neznámy pojem. Tu v tejto sále medzi vami aj v strane SMER, aj v SNS a aj v MOST-e je zelená politika dávno pojem známy a rešpektovaný. Nemôžme celkom vždy vyhovieť úplne všetkým, aj tým, ktorí by chceli preniesť všetky peniaze na stromy na celkom iné účely.
Máme za sebou napokon tak horúce leto a také výkyvy počasia v celej Európe, že môžme byť vďační, že Slovensko je stále ešte zelené. Apelujem na vás aj kvôli tomu, že pred pár hodinami teda bol zmetený zo stola za veľkej neľúbosti aj signatárov petícií, občianskych aktivistov, ochranárov zákon, ktorý by bol vylepšoval využívanie stromov na biomasu.
Toto je, ako sa zdá, by mal byť ďalší zákon, ktorý obmedzí využívanie verejných prostriedkov na ochranu pred, pred týmito zmenami a pred, ochranu pred ničením zelene. Vyvarujme sa, aby nám začali hovoriť, že biomasaker sa odohráva rovno v tejto sále pléna Národnej rady, že odtiaľto vychádzajú takéto neperspektívne plány. Neperspektívne za to, že ak naozaj odlesníme Slovensko, možno mnohí z nás a z vás už budú dávno mimo politiky, ale možno si tí mladí, ktorí budú musieť na takom Slovensku žiť, spomenú, kto ako zahlasoval a akými malými a na pohľad dokonca nazeleno nafarbenými slovami to odlesňovanie prebiehalo. Veď aj to spaľovanie biomasy a spaľovanie teda, bohužiaľ, často zdravých stromov je pod prikrývkou alternatívnych zdrojov energie. Tak sa to robí u nás a musíme, musíme tomu čeliť a snažiť sa tieto záujmové skupiny vybalansovať s tým verejným záujmom a obhájiť ten verejný záujem.
V tomto prípade sa vám núka, vám ako predkladateľom, vynikajúca možnosť diskutovať s celým radom aktivistov, ktorí stoja vlastne na strane zelene a ktorí vám núkajú, nekritizujú celý zákon, tak ako ani my poslanci, ale núkajú vám ruku, podávajú vám ruku, aby ste o tom diskutovali, možno aj aby ste svoj zákon spojili teraz s novelizáciou toho stavebného zákona, prípadne so zákonom s ešte väčšou ašpiráciou dať na stôl zákon o ochrane krajiny, kde tie pojmy už potom budú dávať zmysel a budú zadefinované také slová, ako je zelená infraštruktúra, a nebudú pôsobiť iba ako pláštik na presmerovanie peňazí povedzme do súkromných vrecák alebo zo stromov na stavby.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, že si spomenul v tejto veci aj ten biomasaker, pretože naozaj pri výruboch stromov, ktoré sa zdajú ako v zlom zdravotnom stave, alebo sú to zelene popri cestách alebo v korytách riek, tak naozaj dochádza k nim, masívnym úbytkom práve z titulu tzv. zelenej energie, ako si, ako si povedal, a tie súvislosti, ktoré majú výruby stromov a zdravotný stav a ich ďalšia, ďalšia nejaká výsadba.
Tá väzba tuná je a preto treba o tom trošičku viacej hovoriť a je veľmi správne a ďakujem, že ste túto diskusiu otvorili, aj vám, pán navrhovateľ, ale poprosím, poďme pokračovať v tej diskusii a naozaj, keby ste skúsili stiahnuť tento návrh teraz.

Pán Budaj, chcem povedať, že ja, naozaj môžme byť šťastní, že ešte, tých zopár stromov ešte máme. My už nie sme nejaká zelená krajina. My, naozaj u nás tie stromy ubúdajú a ubúdajú. A ja vás preto, na vás chcem apelovať a zároveň vás požiadať, vy ste v mestskom zastupiteľstve v Bratislave, tuto v konkrétnom, bojujte. Alebo, prosím vás pekne, pretože tu vyzerá to tak, ako keby tu niekto bol, ale to nie je len teraz, to je už od socializmu, ako keby tu bol ktosi, komu každý strom, ktorý vyrastie, prekáža a musí ho dať zotnúť. Tak prosím, aj v tej Bratislave, lebo máme tu veľmi málo stromov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, dobre si povedal, že tá zelená infraštruktúra nie je v stavebnom zákone prenesená a každý si ju vysvetľuje po svojom. A ten verejný záujem, tak to asi sa budeme s ním ešte boriť, s jeho definíciou, ako by to malo vlastne vyzerať, čo by malo byť tým verejným záujmom, pretože v každej oblasti sa stretávame, že ten verejný záujem si zadefinuje niekto nejako, a potom je to na tom súde, že áno, veď to bolo vo verejnom záujme, však to je taká, taký pojem všehoobjímajúci a potom to takto aj obhajujú.
Ďakujem pekne, že si povedal aj o tej Petržalke, kde prakticky sa tá zeleň dokázala postarať aj o ten komfort iný v tých bytovkách, čo žijú, a v panelákoch, a ja by som doporučoval každému, aby si prečítal knihu Muž, ktorý sadil stromy. Možnože to, tú publikáciu ste mnohí aj čítali, kde prakticky človek, ktorý nehostinnú krajinu svojou pevnou vôľou, vysádzaním stromov, hovoríme o rozhraní Španielsko - Francúzsko, spôsobil to, že momentálne na tomto území niekoľko stoviek hektárov vyrástlo mesto a stromy urobili z nehostinnej krajiny doslova že krajinu obývateľnú.
Vážení, uvedomme si, že stromy nás nepotrebujú, my potrebujeme stromy a rastliny. Oni bez nás prežijú, my bez nich neprežijeme. A keď niektorý starosta povie, že okolo obcí nemá byť veniec zelene, tak nech sa ide pozrieť do hociktorej krajiny EÚ 15, ako si oni vážia každý strom, každú tú zeleň a aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem všetkým za prispetie do debaty. No naozaj, stromy ako také neprekážajú nikomu, no ani tým, čo ich rúbu. V skutočnosti proste majú iné záujmy a tie uprednostnia a dokonca ani to im nemožno a priori zazlievať, pretože žijeme v slobodnej dobe, v slobodnej krajine a v tej prebieha jednoducho zápas záujmov. Je len otázka, že pri tom pretláčaní, je to ako keď sa pretláčajú dve ruky. Pri tom pretláčaní tá ruka, ktorá chce zarobiť peniaze, je jasná. Je to privátny podnikateľ, je to nejaká korporácia. A otázka ale na Slovensku vždy bolestná je tá, bude dosť silná ruka na tej druhej strane? Verejnosť nám nedá za to do vrecka úplatok. Pôjdeme napriek tomu obhajovať jej záujem? A takto stojí otázka aj pri tomto zákone, aj pri zákone, ďalších zákonoch, ktoré obhajujú prírodné dedičstvo.
Prírodné dedičstvo mlčky stojí a pozerá sa na nás, či nájde obhajcov verejného záujmu.