19. schôdza

Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Mikulášovi Krajkovičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 700 z 15. júna 2017 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Gábora Gála, Jaroslava Bašku a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, je to tlač 583, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 243 zo 4. septembra 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 103 z 24. augusta 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bode spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy alebo v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Gábora Gála, Jaroslava Bašku a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkou.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Gábora Gála, Jaroslava Bašku a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 112 z 5. septembra 2017. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky, za klub SaS pani poslankyňa Zemanová a potom ďalej normálne pán poslanec Ján Budaj, pani poslankyňa Jana Vaľová.
Ako prvý vystúpi pán navrhovateľ, ktorý o to požiadal, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ak dovolíte, hneď na úvod by som chcel predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Petra Antala, Gábora Gála, ktorý vychádza z pripomienok odboru legislatívy a aproximácie práva, kde medzi základné pojmy sa dopĺňajú štyri nové pojmy, ktoré sú súčasťou navrhovaného poslaneckého návrhu zákona. Uvedené pojmy sa čoraz častejšie používajú v dokumentoch Európskej komisie.
Zelená infraštruktúra sa zaradila k novým politikám Európskej únie, čoho dôkazom je aj prijatá Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 prijatou Európskou komisiou 3. mája 2011. Pojmy sú vymedzené z hľadiska ich všeobecného významu, ako aj z hľadiska vzhľadom na ich použitie v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zároveň sa zosúlaďuje pojem s pojmom uvedený v § 54 ods. 19.
Ak dovolíte, prečítal by som teraz znenie pozmeňujúceho návrhu a doplňujúceho.
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 2 sa odsek 2 dopĺňa písmenami zj) až zm), ktoré znejú:
zj) zelenú infraštruktúru sieť prírodných a poloprírodných oblastí s ďalšími súvisiacimi environmentálnymi prvkami vytváranú a spravovanú tak, aby poskytovala široký rozsah ekosystémových služieb,
zk) zelený park územie so súvislými plochami drevinovej a inej vegetácie poskytujúce prostredie pre biodiverzitu v urbanizovanom prostredí, ktoré je územným plánom vymedzené na tento účel,
zl) zelenú strechu vrchná časť budovy alebo inej stavby pokrytú vegetáciou, ktorá poskytuje prostredie pre biodiverzitu v urbanizovanom prostredí,
zm) ekodukt objekt, ktorý prekonáva umelú prekážku v migračných trasách živočíchov a ktorý slúži ich migrácii a zároveň znižuje negatívne dopady fragmentácie krajiny."
Doterajší novelizačný bod 1 sa označuje ako bod 2.
Bod 2 v pozmeňováku: V čl. I bode 1 v § 48 ods. 1 písm. a) sa slová "dokumentácie súvisiacej s ochranou a starostlivosti o dreviny" nahrádzajú slovami "dokumentu starostlivosti o dreviny".
Koniec pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Pán poslanec Dostál.

Ďakujem. Pán poslanec, práve to, že nie je jasne vymedzené, na čo to bude môcť použité, byť použité, tie prostriedky. A pojmy, ktoré používate, neboli vymedzené. Boli jedným z predmetov kritiky v prvom čítaní, alebo teda otázok. Ja len stále vo vzťahu k tej zelenej streche som tie pochybnosti nestratil, lebo z tohto nie je jasné, že ide o zelenú strechu iba na verejnej budove. Že teoreticky nejakým spôsobom by sa, by sa tie prostriedky trebárs prostredníctvom dotácií alebo neviem čo mohli využiť aj na objekty, ktoré, ktoré nie sú verejné. A teraz spomínam to najmä z dôvodu, že zelený park teoreticky, ak je verejne prístupný, alebo ekodukt objekt sú veci, ktoré sa týkajú viac-menej všetkých, kdežto, kdežto zelená strecha je, je niečo, čo, áno, je, využívajú to teda primárne alebo to môžu využívať obyvatelia, obyvatelia domu, a teda ten nejaký bezprostredný efekt vo vzťahu k ostatným a vo vzťahu k verejnosti tam nie je zjavný, aj keď teda chápem, že to môže mať aj nejaké celkové ekologické účinky na, na klímu v meste a podobne. Ale nie je to, nie je to niečo identické s parkom.
Takže sa chcem spýtať, že či toto považujete za ošetrené, že tá zelená strecha sa bude týkať len, len verejných budov, alebo teda budov vo vlastníctve samospráv. Alebo teda ako je to myslené?

Ďakujem. S reakciou nikto.
V rozprave vystúpi pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, kvitujem snahu predkladateľov sa zapojiť do novely zákona o ochrane prírody. Avšak návrh zákona, ktorý je predložený na rokovanie ohľadom výrubov stromov a náhrady za ich vyrúbanie, žiaľ, nie je tá šťastná cesta. Ani nie je šťastné, že tu na pôde parlamentu chceme riešiť takúto citlivú a odbornú tému, ktorá v súčasnosti nejakým spôsobom funguje, má nejaké svoje aplikačné aj ťažkosti. A nehovorím, že by nebolo dobré jasnejšie zadefinovať, na čo sa budú môcť použiť peniaze za vyrúbané stromy.
Avšak treba si uvedomiť, že zmyslom zákona pri výruboch stromov bolo to, že malo by ísť o náhradu strom minimálne za dva, keď sa vyrúbe strom, minimálne dva stromy. A vyrúbať by sa mali len vtedy, keď naozaj ten strom, či už zo zdravotného stavu, alebo naozaj pre stavebnú činnosť nemôže, musí byť odstránený. A tu by som sa chcela pozastaviť, pretože to sú dva hlavné argumenty v žiadostiach, pre ktoré sa stromy vyrúbavajú. Stavebná činnosť a zlý zdravotný stav.
Keď si povieme stavebná činnosť, tak tiež by to malo byť len v minimálnych mierach a každý architekt a navrhovateľ by mal poznať, kde umiestňuje svoju stavbu, a rešpektovať, ak je tam vzrastlá zeleň, aby umiestnil tak, aby ju v maximálnej miere rešpektoval. To, že sa to dá aj v individuálnych, aj verejných, aj iných stavbách, svedčí množstvo príkladov zo sveta. Dnes a často projektuje tak, že vlastne sa nad holou mapou a nerešpektujú sa nejaké danosti, ktoré ten samotný terén má, a v prvom rade, čo sa týka zelene.
Druhým argumentom pri žiadostiach je dôvod zlý zdravotný stav dreviny. A tu by som sa chcela pozastaviť. Ako je možné, že zlý zdravotný stav dreviny, keď obec má práve na špeciálnom účte relatívne pravdepodobne aj dosť peňazí za, ako za náhradnú výsadbu, a tieto peniaze neuplatňuje na ošetrovanie zelene?
Veď pozrime sa na prípady, ktoré, ako vyzerajú naše stromy. Pri kalamitách dochádza k obrovským polámaným stromom. Pri rôznych školských areáloch a parkoch a pod. sa o zeleň, o vzrastlú zeleň obce starajú nedostatočne - a majú na to peniaze. Na to je presne tento špeciálny fond. Peniaze, ktoré sú určené, mali by ísť v prvom rade na to, aby ten zdravotný stav tých drevín bol taký, aby dôvod na to, že je zo, že sa vyrubuje zo zlého zdravotného stavu, nebol. A k tomu aj dnes sú legitímne používané prostriedky, ako je pasport zelene, ako sú dokumentácie pre starostlivosť o zeleň. To sú dokumenty, ktoré súvisia aj úplne v súlade s duchom, platným zákonom, ktorý hovorí, že peniaze sa majú používať na starostlivosť o dreviny na území obce. To znamená o akúkoľvek drevinu, ktorá sa nachádza kdekoľvek na území obce. A je to bez ohľadu na vlastníctvo. To si treba tiež uvedomiť. To znamená, že aj súkromný vlastník vlastní gaštanicu alebo iný, iný strom, ktorý potrebuje orezať. To neznamená, že obec mu nemôže zabezpečiť orez tejto dreviny. Pretože ak zákon hovorí o tom, že aj ten súkromný vlastník je obmedzený z pohľadu žiadosti o výrub, a ten strom v jeho záhrade má už viacej ako 80 cm, sa v podstate stáva ako keby verejným majetkom z pohľadu jeho spoločenských a ekologických funkcií. Tak takisto aj tá obec mu môže poskytnúť alebo zabezpečiť pomoc pri zabezpečení zdravotného stavu tej dreviny. A obce toto nevyužívajú.
Ďalšia vec je, váš argument bol, že obce nemajú kde tie peniaze minúť, nemajú kde urobiť, resp. náhradnú výsadbu. Tu si treba tiež pozrieť jednu vec, že v súčasnosti § 48, ktorý hovorí o náhradnej výsadbe, tak ukladá vlastne povinnosť obci viesť evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu vo svojom územnom obvode. To znamená, že on má mať pripravenú plochu, kde tá náhradná výsadba sa môže uskutočniť. To má byť prioritné. Až druhotná vec je finančná náhrada. No a vaším návrhom zákona vlastne podsúvame alternatívu, že bude vlastne pohodlnejšie pre obidve strany, to znamená aj toho, kto rúbe, aj pre obec, dať peniaze. A potom tie peniaze obec, si povedzme pravdu, zase opätovne nepoužije na starostlivosť o zeleň, ale začne ich používať úplne na iné funkcie, ktoré nehovorím, že sú zlé, ale nemali by byť použité paušálne na ochranu životného prostredia alebo paušálne na, na klimatickú, na zmiernenie klimatickej zmeny. Na to majú ísť iné peniaze. Peniaze za vyrúbané stromy majú ísť výlučne do zelene, do stromov. Nebránila by som sa ani tomu, že keď by sa povedalo starostlivosť o zeleň, aby to mohla byť aj starostlivosť o nejakú bylinu alebo krovinnú vegetáciu, ale to nie je, žiaľ, predmetom vášho, vášho návrhu.
Dávate ďalšiu alternatívu, aby mohli sa napríklad budovať za to, v rámci vášho návrhu, tzv. zelenej infraštruktúry, ekodukty. Tu musím povedať, že to je v rozpore so zákonom, pretože samotný zákon o ochrane prírody hovorí, že každý, kto pri svojej stavebnej činnosti poruší, preruší biokoridor, je povinný zabezpečiť takýto zelený ekodukt zo svojich peňazí v rámci svojej investičnej činnosti. A nie je dôvod, aby obec takéto peniaze za vyrúbané stromy používala na takúto, na takúto činnosť.
A taktiež čo sa týka tej zelenej infraštruktúry, váš pozmeňovací návrh som si pozrela, sa obraciate alebo argumentujete používanou nejakou formuláciou v rámci európskych nejakých dokumentov, kde však tiež tá zelená infraštruktúra nie je presne definovaná. A práve naopak, používa sa v rámci takých pojmov, ako je strategické plánovanie, že... A to, čo vlastne chýba na Slovensku. To, čo vlastne náš štát ani naše ministerstvo nerobí. To je to, čo pravidelne vytýkam. Že prijímajú sa rôzne strategické dokumenty, ktoré sa potom následne neuplatňujú do praxe. A práve tá zelená infraštruktúra je súbor strategických dokumentov, áno, sú to aj tie MÚSES-y, sú to rôzne územnoplánovacie a krajinné plány, ktoré dodnes nemáme. Krajinný plán - nemáme zákon o ochrane krajiny.
A tu by mala prísť zmena, aby vlastne, keď budeme mať aj zákon o ochrane krajiny, kde sa nie v územnoplánovacom podklade, tzv. v tom územnom systéme ekologickom stability, ktorý je, ktorý je len podkladom a nie je často premietnutý do záväznej časti územného plánu, aby práve tieto plochy z týchto územných systémov ekologickej stability boli plochami, ktoré obec si v zmysle zákona vyčlení na náhradu výsadbu a nebude mať problém s tým, že pri takýchto nejakých väčších investičných stavbách nebude mať kam umiestniť zeleň.
Tu si treba tiež povedať, že vy riešiť vlastne problém, ktorý je jednorazový. No ako často v tej, katastri nejakej obce sa stavia diaľnica? Ako často sa tam stavia nová železnica? Sú to plánované jednorazové investície, o ktorých obec dávno dopredu vie, a mala sa v zmysle tohto zákona na to pripraviť, že mala vyčleniť na svojom území plochy na tú náhradnú výsadbu. A to nemusia byť len v intraviláne. Na jej území. Dokonca to mohli byť plochy aj v súkromnom vlastníctve. Tam len, samozrejme, musí dôjsť k dohode s majiteľom toho pozemku. A v tom prípade je, úrad nariadi starostlivosť o tú náhradnú výsadbu tri roky. To, že sa opätovne nekontroluje tá náhradná výsadba, že dochádza, že sa vysadí a následne, následne dochádza k jej vyschnutiu, alebo nebodaj aj k výrubu po jej, po tých troch rokoch starostlivosti, tak tu už je zase tiež znásilňovanie práva. A áno, treba sa k tomu posadiť a nájsť aj na tieto chyby, ktoré sú z aplikačnej praxe, nejaké sankcie, resp. právne, právne, právny tlak, aby sa to nedialo.
V samotnej aj v správe, ktorá bola v stanovisku, resp. v stanovisku Kancelárie Národnej rady, odbor legislatívy a aproximácie práva, tiež upozorňuje na používanie pojmov, ktoré sa, zákon nedefinuje ani sa nepoužíva.
Niečo opravujete vo vašom pozmeňujúcom návrhu, avšak nemyslím si, že váš návrh odstraňuje výtku, ktorú tiež oni uvádzajú, že nie je jasné pojmy ako zelená infraštruktúra, zelené parky, zelené strechy, ekodukty, zákon, sa snažíte ich zadefinovať, avšak nemyslím si, že sú, tá definícia tak jednoznačná, aby neprinášala aplikačnú prax.
Tu chcem poukázať na aj súdne rozhodnutia. Ústavný súd vyjadril názor, ktorý ukladá, že pri prijímaní všeobecne záväzných predpisov hocijakej úrovne je nevyhnutné, aby vydávané právne predpisy boli vydávané s takou vysokou mierou určitosti, aká je v danom prípade možná. To znamená, že aby zákon zodpovedal požiadavkám jasnosti, prehľadnosti a justiciability. To znamená, je o právnej vykonateľnosti a uplatniteľnosti zo strany orgánov verejnej moci aplikujúcich právnu normu, čo vyplýva aj z nejakého princípu právneho štátu. Váš návrh, žiaľ, si myslím, že toto nespĺňa. Je nemysliteľné, aby peniaze, ktoré až v treťom rade majú byť poukazované za výrub stromov, išli na stavebnú činnosť. A zelené strechy, ekodukty je jednoducho stavebná činnosť. Opakujem, že to odporuje samotnému duchu zákona o ochrane prírody.
Rada by som dala procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že tento zákon, hoc je naozaj dôležitý, bol vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. A vás prosím, pán kolega, pán predseda výboru životného prostredia, naozaj stretnime sa, stretnime sa s ľuďmi, ktorí vykonávajú tento zákon, z praxe, s ochranármi, ktorí sú nahlásení ako účastníci konania, pretože to je tiež jeden z takých výnimočností pri ochrane stromov a pri výrubových konaniach, že sa môžu ochranárske združenia nahlásiť ako účastníci konania. Stretnime sa s orgánmi zo životného prostredia, ktoré dávajú povolenia, s obcami, ale aj z Inšpekcie životného prostredia, ktoré následne toto kontrolujú. Oni poznajú veľmi dobre z praxe a tú aplikáciu a tie ťažkosti. Som za to, aby sme hľadali nejaké širšie možnosti uplatnenia týchto finančných náhrad, nech je to celkovo o starostlivosť o zeleň, dajme tomu aj aby mohli peniaze na kosenie, možno údržbu parkov takú paušálnejšiu, ale nie na fontánky, lebo to je aj železná, to je tiež zelená infraštruktúra, nie na zelené strechy, ktoré sa... Akým spôsobom ich tá obec v rámci rozpočtových pravidiel by mala poskytnúť? Jedine cez nejaký grantový systém.
A znovu tu prichádzame k situácii, že nebude to, nemusí to byť transparentné. A zase to bude len možno pre nejakých vybraných uchádzačov. Čiže nemyslím si, že to bolo cieľom vášho návrhu zákona. Ale môže sa to stať tunelom na financovanie stavebných činností z peňazí za vyrúbané stromy. Ale netvrdím, že to bol váš, cieľom tohto návrhu, že chápem zmysel, aj som ochotná o ňom rozprávať, lebo naozaj je priestor na to, aby zákon zadefinoval väčší priestor na použitie tej zelene. Ale nie takto.
Takže poprosím vás, poďme o ňom rokovať, odhlasujme to, alebo keby ste stiahli z rokovania tohto pléna teraz tento návrh, a presuňme ho na hlasovanie na ďalšie, ďalšie rokovanie, aby sme ešte... No už teraz sme vlastne v druhom čítaní. Už asi veľký priestor na to nemáme. Ale poďme o tom debatovať a predložme o pol roka nový návrh spoločný, ktorý bude, alebo váš, ale taký, ktorý bude naozaj dobrý.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím, že si vystihla v svojom vystúpení tie anomálie, ktoré sa v praxi vyskytujú. Hovorila si, že projektanti vôbec nerešpektujú tú zeleň, a môžem ti povedať, že aj ja z mojej praxe, keď som ako pracovník pozemkového úradu išiel riešiť pozemkové úpravy, tak si predstavte, že tí projektanti ani neboli ani v teréne. On ani nevedel, že kde vlastne to bude stavať, kde bude navrhovať. Mapa je krásna, to je super vec, ale na tej mape ty nemáš ten krík, nemáš ten sólo strom zaznamenaný a potom zisťujeme, že hlava-nehlava sa to tam rúbe a nikoho to nezaujíma.
Povedala si, že strategické materiály máme. Keď si spomeniem, v ’89., v ’90. čo som videl na ministerstve, koľko je tam materiálov aj životného prostredia, aj pôdohospodárstva, teda koľko sme tam, celé štósy dávali projektov ekologizácie poľnohospodárstva, kde sme ozeleňovali krajinu poľnohospodársku, a ešte vám ukážem, v ktorých skriniach, ešte možno dneska to tam nájdeme, proste rozumy našich predkov sme nechali v skrini a teraz sa robíme, že sme najmúdrejší na svete, lebo máme nejaké programy, a to, čo naši predkovia dali, že tak by to malo byť, na 90 % poviem, že to je to isté, čo teraz sa projektuje, len zase za nejaké iné peniaze, ktoré sme už raz do toho vrazili, a to isté územie sa dvakrát ako keby prepracovalo, raz v socializme, teraz v demokracii.
A tak ako si povedala, že aj v extraviláne sa môžu nájsť tie plochy, ja apelujem na plochy Slovenského pozemkového fondu, že Slovenský pozemkový fond má plus-mínus v správe okolo 600-tisíc hektárov. Veď to je kvantum hektárov, kde Slovenský pozemkový fond môže zo svojej právomoci povedať, že tu budeme robiť tie náhradné výsadby, ktoré by mohli byť, a s tým sa nikto nezaoberá proste. Povie, že nie, nemáme, vybavené.
Takže áno, súhlasím s tebou, že poďme, debatujme o tom a urobme priestor spoločne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)