19. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Ústav pamäti národa, odkaz Jána Langoša a inštitúcia, ktorá nám odhaľuje tie najtemnejšie stránky našej minulosti si s ohľadom na neľahké okolnosti háji svoju pozíciu so cťou. To je podľa môjho vnímania fakt, ktorý chcem hneď na úvod zdôrazniť. Ústav pamäti národa dnes funguje a plní si svoju funkciu. Zohráva vážnu a váženú úlohu v odhaľovaní zločinov komunizmu a fašizmu u nás. A verím, že túto úlohu bude zohrávať napriek týmto skutočnostiam, ktorým dnes čelíme, aj naďalej.
A napriek tomu sme svedkami neustálych priamych, ale často i nepriamych útokov, ktoré spochybňujú jeho činnosť, podkopávajú autoritu vedenia a tým aj celej inštitúcie. Paradoxne, aj keď pre niekoho možno účelne, sa tlaky na Ústav pamäti národa začali znásobovať v čase, keď sa vo veľkom otvorila diskusia jeho činnosti v súvislosti s kritickým pohľadom na fašistický Slovenský štát. Iní zas poukážu na to, že sa tieto tlaky začali po tom, čo ústav trval na svojich zisteniach v súvislosti s prípadom veľkopodnikateľa a politika Andreja Babiša. Jedno i druhé poukazujú na to, že naša minulosť je doteraz témou veľmi politicky citlivou. Pri otváraní tém takých i takých trafené husi gágajú a gágajú a zrazu napriek tomu, že tento ústav funguje a plní si svoje úlohy, prichádza aj legislatívna úprava. A práve v tomto svetle je snaha predkladateľov o zavedenie transparentného modelu riadenia smiešna až tragikomická. Obávam sa, že po tejto novele deklarovaná snaha naplnená nebude. Áno, od riadenia tejto inštitúcie parlamentom voleným zástupcov odovzdáme riadenie do rúk ľudí, ktorých volí jednak toto plénum, jednak vláda, a jednak prezident. Áno, možno to s ohľadom na transparentnosť riadenia znie lepšie, no stále príliš politicky. Až príliš politicky na to, že hovoríme o odbornom, nezaujatom pohľade na našu históriu. Jediným skutočným riešením, ktoré by mohlo naplniť deklarovanú snahu predkladateľov, by bolo definitívne odpolitizovanie vedenia takejto inštitúcie.
My však naopak z každej strany cítime toľko prítomnú snahu o ovládanie Ústavu pamäti národa. Tento návrh navyše prichádza od vládnej koalície v konkrétnom čase, kedy v Správnej rade ústavu sedia konkrétni ľudia. A práve to, žiaľ, nateraz prehlbuje podozrenie o účelovosti návrhu. Účelovosť pre mňa podčiarkuje fakt, že máme zmeniť pravidlá hry opäť raz za behu a predčasne ukončiť funkčné obdobie súčasného predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Príčiny týchto náhlych krokov mi z doteraz deklarovaných vyjadrení predkladateľov nie sú známe, aj keď sa odvolávajú na údajne komplikované personálne vzťahy na úrade.
Ak sa seriózne chceme zaoberať budúcnosťou tejto inštitúcie, tak hovorme o jej nastavení do dlhej budúcnosti dopredu. Otvorme diskusiu o tom, ako by mala, podľa možnosti nezávisle, plniť svoje úlohy lepšie ako dnes a nastavme nové systémy. Ale zodpovedne, a nie k najbližšiemu možnému termínu účinnosti zmeny zákona, vlastne už za mesiac. V takomto prípade totiž ťažko obhájite svoju snahu o systémové stransparentnenie fungovania ústavu, ale len podčiarkujete svoju prvoplánovú snahu o vyriešenie aktuálnej personálnej otázky.
Ďakujem.

Ďakujem vám za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia aj vážení hostia, ktorí sledujete priamo tu na balkóne celú túto rozpravu k Ústavu pamäti národa, novela zákona o pamäti národa má naozaj iba jeden cieľ, odstrániť nepohodlného predsedu. Podľa nového návrhu na čele Ústavu pamäti národa predčasne skončí jeho predseda a ústav nebude riadiť predseda, ale celá deväťčlenná rada. Ako som to už povedala aj vo faktickej poznámke, poviem to tak natvrdo, zlé pracovnoprávne vzťahy sa v tejto novele riešia zmenou zákona. O tom, že to nie je právne čisté, hovoril aj JUDr. Kresák, náš kolega poslanec, že ak teda chceme niečo robiť s človekom, ktorý si neplní svoje funkcie, tak sa má do zákona zaviesť dôvod, pre ktorý ho môžeme odvolať, ale nie aby niekomu zanikla funkcia. Preto som aj na zasadnutí ľudskoprávneho výboru navrhla, aby aspoň v tomto koalícia ustúpila a pozíciu predsedu nerušila, keďže to nie je čisté riešenie. Pre svoj pozmeňujúci návrh som však nenašla dostatočnú podporu.
Základným argumentom predkladateľov je, že vraj chcú sfunkčniť zle fungujúcu štátnu inštitúciu. Doteraz však nikto z predkladateľov novely nepovedal, ktoré úlohy neplní ústav, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Ja som s vami, pani predkladateľka, aj s vami, pán spravodajca, som v jednom výbore, ale doteraz to nikto nepovedal, že ústav neplní tie úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Na ľudskoprávnom výbore, na jeho zasadnutiach som vždy počula iba o zlých pracovnoprávnych vzťahoch.
V októbri 2016 prišli na zasadnutie výboru, ľudskoprávneho výboru, Dozorná rada ÚPN, Ústavu pamäti národa. Upozorňovali nás na zistené nedostatky v činnosti a riadení ústavu. Je to tak, však? Napríklad upozornili na nelegálne zamestnávanie bez akéhokoľvek podloženia dôkazov. Keď som sa pýtala na podrobnosti, však to je strašne vážna vec, povedať niekomu pred médiami, verejnosťou, že na ústave alebo v tejto inštitúcii bolo nelegálne zamestnávanie. To je nenormálne vážna vec. Nikto mi z dozornej rady na túto moju otázku neodpovedal. Po tomto obvinení bola vykonaná kontrola Inšpektorátom práce a tá potvrdila, že nebolo zistené žiadne porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Takže takto máme brať všetky tie zistenia dozornej rady? Boli vyslovené pred médiami, pred nami aj pred verejnosťou takéto vážne obvinenia.
Ideme meniť zákon, pretože je nám niekto nepohodlný? Zdá sa, že práveže si ústav plní svoje úlohy, lebo keďže sa deje to, čo sa deje. Zdá sa to tak. A o tom, že si plní svoje úlohy vyplývajúce zo zákona, svedčí aj fakt, že ústav bol prijatý do Platformy európskej pamäti a svedomia ešte len minulý rok, ktorá združuje 55 inštitúcií z 19 krajín, z toho 13 sú členské krajiny Európskej únie. Tak plní si tie úlohy zo zákona? Bol by prijatý náš Ústav pamäti národa do takejto platformy európskej?
Už tu bol spomenutý zaslaný list predsedovi Národnej rady z tejto platformy. Bolo to 10. augusta. Zdôraznili mu v liste, že prijímať právny predpis namierený proti konkrétnej osobe nie je v súlade s demokratickými princípmi. Jednou z dôležitých úloh Ústavu pamäti národa je pomáhať v dozrievaní spoločnosti. K vlastnostiam hrdého národa a k skutočnému vlastenectvu patrí schopnosť pozrieť sa pravdivo na temné etapy v jeho dejinách. A práve toto Ústav pamäti národa robí. A toto nie je určite každému príjemné. Zdá sa, že to je dôvod, pre ktorý sa predloženou novelou snažia predkladatelia de facto zlikvidovať Ústav pamäti národa ako nezávislú verejnú inštitúciu, ako nezávislú verejnú inštitúciu, ktorá sa významným spôsobom podieľa na spoluvytváraní historickej pamäte a historickej politiky, ktorá je pre každý štát dôležitá.
Áno, ústav odhaľuje temné stránky našej národnej histórie a to nie je príjemné. Je to však veľmi potrebné pre nás všetkých, pre zdravý vývoj tejto spoločnosti, nášho Slovenska. O potrebe pravdivého pohľadu na dejiny, aj keď neraz bolí, hovoril v súvislosti s temnými stránkami dejín vlastného národa už pred 100 rokmi známy poľský spisovateľ Stefan Žeromski nazývaný svedomím poľskej literatúry, ktorý povedal: „Je potrebné jatriť poľské rany, aby sa nezacelili jazvou podlosti.“ Nie sú jeho slová aktuálne aj tu a teraz? A nie sú aktuálne aj teraz prípadne predkladania tohto návrhu zákona?
Áno, ústav jatrí naše slovenské historické rany. No jatrí ich preto, aby sa nezrástli veľmi nepeknými jazvami klamstva a lži, a jatrí ich preto, aby sme boli zrelým národom, aby sme sa vyrovnali so svojou minulosťou, lebo len vtedy sa budeme môcť pozrieť do budúcnosti so vztýčenou hlavou. To vám vadí, predkladatelia?
V závere môjho príspevku chcem ešte upozorniť na to, že o túto novelu sa veľmi intenzívne zaujímajú občania. Vo verejnosti sú dve petície. Od Dcér politických väzňov aj od mladých ľudí pod názvom Pamätaj. V tejto petícii Pamätaj zozbierali už skoro 7 700 podpisov a boli odovzdané. Sa teším veľmi k tomu, že o zápas svedomia pamäti národa, že sa o toto zaujímajú mladí ľudia a že, že je to ich záležitosťou. Musím povedať pánovi Hrnkovi, že som ich spoznala minulý týždeň, aby ste nepovedali, že sa s nimi poznám už veľmi dlho. Takže iba v deň zasadnutia ľudskoprávneho výboru. Mladí ľudia vás vyzývali k diskusii. U vládnej koalícii však nenašli pochopenie. Práve naopak. V júli, v auguste, pani kolegyňa, ste sa s nimi stretli a ste s nimi debatovali a ste počúvali občanov?
Keď som to čítala, že nenašli pochopenie a nenašli ústretovosť diskusií, tak ja som si spomenula na svoju vlastnú, osobnú skúsenosť, keď som už či ako občianka, alebo ako odborníčka sa snažila dostať k diskusii, vyzývala som k diskusii predstaviteľov verejnej či štátnej správy, ale často to končilo v rovine, že vypočuli sme si vás, urobíme si po svojom. A títo mladí ľudia, tých si ani nikto nevypočul. Rovno ste si urobili po svojom. Však načo by ste počúvali, veď ste nepočúvali odborníkov, a nieto ešte mladých ľudí. A preto sa pýtam poslancov vládnej koalície, chcete týmto mladým ľuďom zobrať nádej, že žijú v slobodnej, demokratickej krajine? Chcete aj týchto mladých ľudí, ktorí tu ešte zostali, vyhnať zo Slovenska? Nestačí vám ten doterajší exodus 300 tisícov ľudí zo Slovenska? Veď oni tu nejdú preto naspäť, pretože tu nachádzajú takúto krajinu a systém. A korupciu a klientelizmus. Však sa ich spýtajte, prečo neprichádzajú nazad, keď už načerpali skúsenosti.
Vyzývam vás poslancov vládnej koalície, zvlášť poslancov strany MOST - HÍD, nehlasujte za túto novelu zákona. Berte to späť, zoberte to späť a rokujte. Hovorte s ľuďmi, oni na to čakajú. Občania vás sem zvolili, tak s nimi debatujte, debatujte s odborníkmi a príďte sem s novelou opäť. Neberte Slovákom ešte nádej.
Ďakujem.

Pani Verešová, obávam sa, že vami, vám spomínaných mladým ľuďom, žiaľ, sú systematicky vymývané mozgy. To je po prvé.
Po druhé. Či... Spomínali ste tú platformu akúsi európsku. Či je v tejto platforme, chcem sa vás opýtať a odpovedzte mi, aj Francúzsko? Pokiaľ viem, doteraz Francúzsko oslavuje krvavé jatky, ktoré sa nazývajú Francúzska revolúcia. Ak je to tak, ak je tam aj Francúzsko, tak si myslím, že prijatie Ústavu pamäti národa do takejto európskej platformy je skôr hanbou ako cťou.

Pani poslankyňa Verešová, viete, mali by ste rozprávať so znalosťou veci. A ja som sa so zástupcami tejto organizácie stretol. Stretli sme sa u mňa v kancelárii, boli štyria a rozprávali sme, teraz neviem, či hodinu, ale, alebo 2 hodiny. Povedal som im svoj názor, oni mi vysvetlili svoj názor. Oni mi niečo deklarovali, že chcú urobiť, ale neurobili a ja si ich vážim, že zozbierali 7 000 hlasov, ale mne dalo 19 000 ľudí hlas a tí žiadajú to, aby som urobil poriadok niekde, kde vy si myslíte, že poriadok je. Ľutujem vás, keď máte takú domácnosť, akú vy tu obhajujete.
Ďakujem.

Ďakujem. Podobne ako poslankyňa Verešová, aj ja by som sa chcel poďakovať občanom a verejnosti, ktorí sa v tejto veci zaangažovali, ktorí vyslovili svoj názor, ktorí vyslovili svoj názor, ktorí dali najavo, že im nie je ľahostajné, čo sa stane s Ústavom pamäti národa, ako Dcéram politických väzňov, tak mladým ľuďom z iniciatívy Pamätaj. Kým u Dcér politických väzňov je to niečo, čo sa dá očakávať, že im je táto téma blízka, čo neznižuje hodnotu ich aktivity, a teda zvlášť u mladých ľudí je to mimoriadne a dôležité, že sú ochotní a schopní sa v takejto veci verejne angažovať a miesto toho, aby trávili prázdniny na dovolenkách alebo zábavou, tak venujú svoj čas, úsilie verejnému záujmu. Pretože tu ide o verejný záujem.
Ešte raz, je to mimoriadne dôležité a chvályhodné a dôležité je aj to, že to nebola iniciatíva organizovaná, koordinovaná alebo prepojená s Ústavom pamäti národa. Bola to ich vlastná, samostatná aktivita. A keď sa pán Hrnko usmieva, tak tým skôr niečo hovorí o sebe, ako o tých mladých ľuďoch, ktorí, ktorí tomu venovali svoj čas.
A pani poslankyňa spomínala aj motivácie, ktoré za tým, ktoré za tým boli, a či už, naozaj nevieme, aký je ten hlavný dôvod, či to súvisí s Babišom, Lackom alebo Bobákom, a ak teda to nebol ten telefonát venovaný pána Hrnka Lackovi, ale Bobákovi, tak to je možno technický detail, ale na podstate veci to nič nemení, ale bol to Lacko a mám na to ešte jedného svedka okrem samotného pána Krajňáka, bodka.