21. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem povedať, že nebolo to nesystémové, nebolo to ani tak, že za päť minút alebo nakrátko. Pán minister to na výbore pre zdravotníctvo jasne vysvetlil, že od prípravy rozpočtu v minulom roku sa pamätalo na to, že ak sa urobia opatrenia v zdravotníctve, tak môžme rátať s nejakým dofinancovaním.
Neviem si predstaviť, že by otázka dofinancovania išla do medzirezortného pripomienkového konania alebo že ak má s tým niekto vôbec problém, pretože vieme, že tá zadlženosť v rezorte je veľká a zdravotníctvo dofinancovanie potrebuje. Takže len na tú poznámku, ktorú pani kolegyňa povedala, že bolo to chaotické. Vôbec nie. Bolo to dlhodobo pripravované, a pokiaľ aj minister zdravotníctva ukázal a deklaroval pred ministerstvom, pred ministrom financií, že opatrenia sa v zdravotníctve urobili, takisto sa prijal ozdravný plán vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Treba povedať, že to neboli peniaze, ktoré by bol niekto nejakým spôsobom niekde odlial, ale boli to peniaze, ktoré boli vyplatené zdravotníckym zariadeniam a bolo nakontrahovaných viacej, ako poisťovňa v skutočnosti mala. Takže nehovoril by som o tom, že poisťovňa sa správala nehospodárne.
Čiže ja vítam to, že poslanci, väčšina poslancov to podporila, tento návrh, na dofinancovanie zdravotníctva, pretože naozaj aj zdravotné poisťovne, ale najmä poskytovatelia a najmä pacienti dofinancovanie veľmi potrebujú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pánovi predsedovi zdravotníckeho výboru a, samozrejme, ja som počula pána ministra, keď hovoril, že preto sa to teda, predtým ste aj nehlasovali všetci za tie pozmeňováky na zvýšenie peňazí do zdravotníctva, pretože sa nevedelo a plánovalo sa a proste bude sa brániť tomu, aby neodtekávali, neodtekali zbytočné peniaze zo zdravotníctva.
Ja sa ale chcem spýtať, či teda už je tá situácia, že či už naozaj sa urobili také radikálne riešenia, aby sa tomuto pomohlo. Pretože ja si myslím, že ak niekto niečo robí, tak naozaj treba uznať, že všeobecka, ale to na základe ozdravného plánu a na základe toho, v akej situácii sa ocitla. Napríklad benchmark cien prístrojov si pamätám, že toto je určite opatrenie, ktoré oceňujem. Ale pamätám si, a ja teraz nehovorím, že s tým by som hneď súhlasila alebo že to navrhujem, ale pamätám si, že ste hovorili o limitoch na lieky, že ste hovorili o stratifikácii nemocníc. Sme v polovici funkčného obdobia, ja si myslím, že tá odvaha sa bude už len strácať a nejaké naozajstné riešenia, ktoré by zabezpečili hospodárnejšie vynakladanie finančných prostriedkov v zdravotníctve, si myslím, že, že naozaj nie sú reálne a, a sú minimálne, tie opatrenia mohli byť hlbšie. Preto si nemyslím, že toto je argument, prečo predtým nie a teraz áno zrazu a hlavne teda prídete s nejakým číslom a minútu pred hlasovaním sa dozvieme, á, však o 50 mil. viacej, pohoda. To ako naozaj nie je úplne podľa mňa taký rozmer, ktorý by sme tu mali na zdravotníckom výbore a v pléne Národnej rady vidieť.
A čo sa týka medzirezortného pripomienkového konania, možno k navýšeniu nie. Ale napríklad k zmene prerozdeľovacieho procesu určite by sa mohli napríklad poisťovne vyjadriť. Myslím si, že to by bolo viac ako namieste, a ja osobne by som rada počula ich názor, čo mi nebolo umožnené týmto postupom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť teda k tomuto návrhu. Ja by som možno začal tak, že možno aj, pán minister, aby ste rozumeli, naozaj my chceme túto debatu viesť v takom konštruktívnom duchu, preto aj myslím si, že vystúpenie pána Suchánka bolo veľmi také, by som povedal, založené na faktoch a na skutočnostiach. Pretože z toho, čo aj počujeme zatiaľ v rozprave, vidíme, že rozumieme tomu systému, vieme, v čom sa nachádzame, že nehovoríme teraz, my ani a priori nechceme kritizovať, že teraz akože ideme niečo zhodiť zo stola, ale vyjadrujeme sa k situácii, v ktorej sa nachádzame, vyjadrujeme sa k systému, ktorý tu je. A robíme to aj preto, lebo chceme tým ukázať, že naozaj nám ide o to, aby zdravotníctvo konečne začalo fungovať dobre.
My vidíme vaše úsilie, vaše kroky a to, že niekedy niektoré kroky kritizujeme alebo vyjadrujeme sa možno kriticky, tak je len preto, aby sme poukázali možno na niektoré veci, ktoré vy vidíte a možno nedávate im takú prioritu, a myslíme si, že by to tú prioritu malo mať. Čiže chceme poukázať na dôležitosť, a preto to aj vysvetľujeme. A toto je jedna z tých oblastí, že chceme ukázať, že naozaj to, čo sa tu momentálne deje a tak ako to aj vykreslil pán Suchánek a ja to chcem ešte trošku podložiť rozpočtom, vidíme, že je problém. A ten problém nie je zase až taký malý na to, aby sme ho mohli tolerovať do ďalšieho roku. Lebo samotný pán Bastrnák vlastne povedal, že bolo by lepšie, aby sme to robili na začiatku roka. Potom pán, pán Zelník tiež vlastne hovoril o tom, že ten systém tu momentálne takto je nastavený a že, žiaľ, máme tu teda aj tie, a nechcem povedať žiaľ, lebo to neni žiaľ, ale máme tu teda zdravotné poisťovne, máme tu štátnu a máme tu súkromné, a tak, ako som hovoril, to prerozdeľovanie, resp. keď ideme sanovať všeobecnú, nevyhneme sa tomu, aby tie peňažné toky išli aj do tých súkromných zdravotných poisťovní.
Ale ja by som sa teda vrátil trošku v tej debate na začiatok, ešte možno do minulého roka, pretože to bol moment, kedy sme mali na stole práve tento rozpočet a v tom rozpočte teda sme mali, alebo teda vy ste narozpočtovali 1,2 mld. na poistné platené štátom a ja rozumiem aj tomu argumentu, čo povedal pán Blanár, že sa tu očakávalo, že tým zrušením stropov príde k navýšeniu výberu poistného a tá prognóza sa ako keby nenaplnila, pretože ak by sa naplnila, tak by sme dneska nemali ten problém, že tých 100 mil. nám chýba.
A ja sa, teda chcem vám položiť pár otázok v tejto súvislosti. Pretože to je, to je pre mňa trošku možno také otázne, že nastala nám tu situácia, lebo ak som správne pochopil argumentáciu pána Blanára, tak povedal, že dôvod, prečo sa nenavýšilo, lebo sa očakávalo, že zrušenie stropov navýši tie zdroje, ak to správne chápem. Nie? Tak potom ma opravte možno vo faktickej poznámke, alebo neviem, nie? Dobre. Čiže ale teda v každom prípade tá situácia je taká, že sme mali 1,2 mld. narozpočtované a dneska vidíme, že potrebovali by sme 1,3 mld. Lebo tu tých 100 mil. vlastne teraz dolievame. A my sme vlastne mali, ten štandard je tie 4 %, ale znižovalo sa to teda na 3,78 a toto je tá otázka, že dneska spätne vidíme, že tých, tá 1,3 mld. by sa dala pokryť, ak by to bolo cez 4 %, 4,09, ak by bolo počas roka na ten počet zamestnancov, ktorý tu máme, alebo teda, pardon, nie zamestnancov, ale poistencov, tak by to bolo 4,09. Čiže to, čo, na čo poukazovali aj moji kolegovia pred rokom pri rozpočte, keď hovorili, 4 je málo a dokonca 3,70 je ešte menej, nebude to stačiť, tak ako teraz sa naplnili ich slová. Čiže to varovanie vlastne sa tu naplnilo a vidíme, že to musíme dolievať.
A ja teraz len hovorím o tom, že ten prvok alebo tá situácia sa nám môže znovu zopakovať. A teraz otázka je, či sa poučíme z tejto situácie, lebo vidíme, že nie vždy sa môžme oprieť o nejaké prognózy a o nejaké očakávania. Tie očakávania sa môžu vyvinúť aj ináč. A my sa môžme aj budúci rok ocitnúť v tejto situácii. A prečo vlastne je táto situácia zlá alebo prečo nie je až taká vhodná? No práve preto, že tu máme aj súkromné poisťovne, ktoré majú to hospodárenie nastavené tak, že hospodária so ziskom a budú hospodáriť tým pádom s väčším ziskom. A teraz ja sa pýtam, že prečo my teda neurobíme žiadny systémový krok a to je to, prečo sme priniesli aj ten pozmeňujúci návrh, lebo toto je jedna z ciest. Prvá cesta by podľa mňa bola, že naozaj nastaviť to poistenie na vyššiu sumu, odhadnúť ju, čiže neznižovať ju na 3,78, jak sme to urobili vlastne pred rokom, ale nastaviť to na reálne odhadnuté poistné. Dobre, toto nás môže nejakým spôsobom mýliť, ale, alebo potom teda opatrenie, ktoré hovoril pán doktor Suchánek, že teda v tom prípade, aby sme nemuseli nalievať peniaze do súkromných zdravotných poisťovní a tým pádom im navyšovať zisky, ktoré teda fungujú hospodárne, tak preveďme všetkých našich teda tých poistencov pod Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a v tom prípade takéto opatrenie vieme, že nebude spôsobovať odliv peňazí štátneho rozpočtu do vrecák súkromných poisťovní, ktoré tie peniaze nepotrebujú, povedzme si na rovinu, nepotrebujú tieto ďalšie zisky. Ony nás ani o to nejakým spôsobom nežiadali, že vieme, že toto opatrenie je zamerané hlavne teda na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Kde teda vy robíte kroky, tak ako aj povedal kolega Suchánek, robíte kroky na to, aby fungovala efektívnejšie a podobne.
Čiže ja to možno na jednej strane rozširujem, tú debatu, ale chcem zúžiť to práve na ten konkrétny problém toho, že tie peniaze v súčasnej situácii, žiaľ, nalejeme súkromným poisťovniam a to sú peniaze, ktoré nám v rozpočte budú chýbať, pretože sa bavíme tu naozaj často, keď sa bavíme aj o rozpočte alebo o nejakých opatreniach a viac-menej sa naťahuje koalícia s opozíciou, kde pán minister financií nám vyčíta, že prinášame opatrenia, ktoré navyšujú rozpočet a nehovoríme o tom, ako ich získať. No, my hovoríme o tom, ako ich získať. A toto je práve to, že hovoríme, že tuto treba urobiť systémové opatrenie, dokonca prinášame aj riešenie na to, aby tie peniaze tu boli aj na tie iné priority, kde tie peniaze chýbajú.
Takže toto je ten príspevok v duchu, ktorý som chcel ja do toho priniesť, aby možno aj kolegyne, kolegovia alebo aby sme tu naozaj pomenovali veľmi konkrétne ten problém. A mňa by teda zaujímalo, ešte teda aby som sa mohol vrátiť k tej otázke, že ako to vy vysvetľujete, pán minister, že teda, alebo aký je váš pohľad na to, že teda sa znížilo na 3,78, teraz nám to chýba a vlastne takýmto spôsobom nám to odíde aj do tých zdravotných poisťovní, že či teda nebola naozaj chyba na začiatku roka ten rozpočet dovoliť ponížiť tak, ako, ako bol ponížený. Lebo predsa vy ste na tom rezorte dlhšie ako minulý rok. A z hľadiska toho plánovania a manažmentu, ktorý vy máte, že či to vy vyhodnocujete spätne ako chybné rozhodnutie a čo je podľa vás teda tá cesta dopredu, akou by sme sa mali hýbať, aby sme sa nevyhli. A ja rozumiem aj tomu, tým sedemdesiatim miliónom, ktoré tu vlastne v rozpočte je zadefinované, že vlastne je potrebné ich použiť na kapitálové výdavky. Ale ono svojím spôsobom tu sú narozpočtované a nevidím ja úplný dôvod, prečo by tam nemohli byť narozpočtovaných aj tých 100 mil., ktoré sme potrebovali, teda, samozrejme, v podobe toho zvýšeného poistného na úroveň 4,09.
Dobre, vtedy sme možno nemohli vedieť, ale keby sme ponechali 4, dneska sanujeme menšiu čiastku, a keby sme sanovali menšiu čiastku, tak menšia čiastka z toho ide do tých súkromných vrecák. Takže to je tá moja pointa, ktorú som chcel vykresliť a zároveň poznať na ňu váš pohľad a váš názor.
A naozaj na záver chcem zdôrazniť, že neni to nič také, že by sme teraz chceli vyslovene zhadzovať zo stola alebo nejak kriticky, ale veríme, že to vnímate ako konštruktívnu debatu o probléme, ktorý tu máme, pretože nám veľmi záleží na tom, aby zdravotníctvo fungovalo a aby fungovalo už teraz, nie až keď vás snáď v roku 2020 vymeníme.
Vďaka.

Ďakujem pekne. Ja len na upresnenie, Edo, aj pre teba. Ja som napríklad poistencom, asi vás neprekvapím, že som poistencom práve jednej zo súkromných poisťovní a chcem povedať, že ja ako poistenec jednej z týchto poisťovní potrebujem, aby moja poisťovňa dostala to isté čo štátna. Prečo poistenci súkromných poisťovní, preboha, by mali dostať menej peňazí? Prečo? Lebo súkromná poisťovňa hospodárila lepšie, tak jej poistenci nedostanú na lepšiu zdravotnú starostlivosť? Lebo nemusia ísť tie peniaze len do zisku. Môžu sa zazmluvniť lepší lekári, môžu sa zabezpečiť lepšie prístroje, dostupnejšia zdravotná starostlivosť. A ja nerozumiem, prečo by všetky peniaze, ktoré pán minister vynaloží, mali ísť na zachraňovanie nie úplne šťastného bývalého hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne. S týmto mám problém.
A čo sa týka, Alino, Edo, o tom pozmeňováku, ktorý ste podali, o ktorom hovoríte, ja vám stále nerozumiem. Lebo ak teda moje vedomosti sú správne, tak už dnes máme predsa prerozdeľované financie do zdravotných poisťovní podľa riziku kmeňa. To znamená, ak má, ak vy hovoríte, že Všeobecná poisťovňa má jednoducho horší, nákladnejší, chorejší kmeň, nie je až tak ekonomicky aktívny, tak predsa dostáva na tento, na tento rizikovejší kmeň viacej peňazí od štátu. A na druhej strane súkromná poisťovňa, ktorá nemá takýto rizikový kmeň, dostáva menej peňazí. O tom je dnešný prerozdeľovák. Tak prečo sa tu bavíme o tom, že ešte pridať? Tak bavme sa potom o, možno aj s poisťovňami, o zmene prerozdeľováku, ale tak, aby sme videli aj ich vyjadrenia, lebo to sú ľudia z fachu, a aby sme sa vedeli rozhodnúť kompetentne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len by som chcel kolegovi Hegerovi povedať, že systém zdravotného poistenia je založený na princípe solidarity. To znamená, všetci dávame peniaze do nejakého balíka a potom sa platia menej a viac náročné výkony pre pacienta, pre chorého.
To, čo už hovorila aj predrečníčka, je rizikový kmeň. Každá poisťovňa má aj zdravých alebo tých, čo menej navštevujú zdravotnícke zariadenia, a aj tých, ktorí sú chronicky chorí a potrebujú podstatne nákladnejšiu a dlhodobejšiu liečbu. Toto práve upravuje ten prerozdeľovací mechanizmus a zo štatistík vidíme, že Všeobecná zdravotná vynakladá viacej na liečbu pacientov, ako vynakladajú iné. Preto sa upravuje aj v tomto, teda nie je to nesystémové, práve naopak, je to systémové riešenie, kedy ministerstvo zachytilo túto informáciu, a preto v tom prerozdeľováku sa odzrkadľuje to, že vyššia platba asi o 10 mil. pôjde teraz do Všeobecnej zdravotnej, pretože práve Všeobecná zdravotná v rámci toho, tej miery solidarity má pacientov, ktorí sú nákladnejší, a preto potrebujeme ten prerozdeľovák urobiť ho lepším a, poviem, spravodlivejším, ako to je doteraz.
Ďakujem pekne.

Uhm, ďakujem pekne.
Janka, možno pre teba, my sa tu stále bavíme o poistencoch platených štátom. Čiže peniaze za nich, lebo... (Reakcia z pléna.) No neni to úplne to isté, lebo všetky tie poisťovne majú ešte iných poistencov, ktorých teda neni málo, a ony z toho fungujú. Len my hovoríme o tom, že keď máš poistencov platených štátom, tak za týchto prispieva štát a prispieva za nich inú čiastku, ako si prispievajú ľudia, ktorí nie sú poistení, platení štátom. A teraz to je práve to, že štát nemusí platiť tú štandardnú výšku zdravotného poistenia, ako musí platiť podnikateľ za svojho zamestnanca a podobne.
No ale tým chcem povedať, že preto my prichádzame s tým pozmeňovákom, lebo ten problém vzniká tým, že štát si znížil túto čiastku a tým pádom v tom systéme chýbali tie peniaze. A teraz vidíme na konci roka, lebo, áno, to je, je to jeden z nástrojov, ako môžeš manažovať alebo ako môžme manažovať tento trh, je tým, že ja si to na začiatku schválim v nejakej výške a na konci to dolejem. Len problém prichádza vtedy, keď sú tu aj tie súkromné zdravotné poisťovne a ja automaticky prilievam aj im, hoci ony nemajú taký chorý kmeň, ako majú a podobne, a tým pádom sa tomu nevyhneme. A my hovoríme, toto treba vyriešiť, lebo toto každý rok my časť toho rozpočtu vynaložíme na zisky týchto súkromných zdravotných poisťovní a toto je problém toho systému podľa mňa, že proste na to, aby sme zasanovali všeobecnú, tak musíme dať časť peňazí aj Dôvere, ktorá to vôbec, alebo Unionu, ktorá to vôbec nepotrebuje, tie peniaze. A to sú tie stratené peniaze, ktoré by sme nemuseli vynaložiť, ak by ten systém takto nefungoval. Snáď som to vysvetlil, no, takže.
Pán Zelník, a ešte možno, ak mám pár sekúnd, tak tie štatistiky, však áno, to je presne to dôležité, že treba sa v tých štatistikách orientovať a podľa toho ten systém prispôsobiť. Čiže opäť to mala byť konštruktívna, by som povedal, kritika k tomu, že s tým systémom treba niečo robiť, lebo v tejto podobe nám neslúži dobre.

Ďakujem pekne. Ja vás nechcem dlho v týchto diskusiách oberať o čas, ale padli tu otázky a mojou povinnosťou je na ne odpovedať.
V prvom rade asi taká spoločná, ktorá tu padla, bola otázka, akým spôsobom sme zostavovali U platbu za poistencov štátu v minulom roku. Od úvodu, myslím si, nielen z mojej pozície, ale aj z pozície asi všetkých členov výboru pre zdravotníctvo bolo namietané, že objem finančných prostriedkov smerujúcich na zdravotníctvo je nízky. Treba si povedať ale, že objem na verejnú zdravotnú starostlivosť alebo objem peňazí, ktoré smerujú na verejné zdravotné poistenie, sa skladá z dvoch zložiek, vy to viete dobre, jedno sú poistenci ekonomicky aktívni, to znamená zamestnanci a zamestnávatelia, a druhá zložka sú poistenci štátu. Nemá zmysel sa rozprávať o jednej bez druhej, to si treba povedať. A celkové verejné zdroje na zdravotné poistenie alebo potom následne na zdravotnú starostlivosť nám medziročne stúpajú zhruba, keď by som to absolútne povedal, možno okolo 200 až 300 mil. eur ročne. A skladajú sa z rôznych oblastí, náklady na lieky nám stúpali. Môžem povedať, že tento rok prvýkrát, ak neberiem metodicky referencovanie liekov, sa nám podarilo zastaviť výdavky. Za I. polrok máme pokles výdavkov za lieky.
Je tam značná časť za nemocnice v dôsledku platového automatu, ktorý je potrebné nejakým spôsobom odzrkadľovať. Áno, druhá oblasť je ambulantný sektor, komplexne celý, na ktoré, na ktoré takisto si pýtajú zdroje poskytovatelia. A minulý rok, keď sme zostavovali rozpočet, tak sme kričali, že peňazí je málo, ale zároveň bola debata aj s ministerstvom financií aj po tom, ako prišiel problém, nazvime to, ukázal sa problém z hľadiska toho, ako sa účtovali technické rezervy, že sa zazmluvnilo viac, ako bolo príjmov. Treba povedať, že jeden z kľúčových dôvodov, prečo zrazu poklesli príjmy vo verejnom zdravotnom poistení, bolo zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky. Tá za rok 2015 predstavovala celkový objem 209 mil. eur, ktoré vypadli z verejného zdravotného poistenia a neboli nahradené ďalšími zdrojmi. Boli nahrádzané len prirodzenou, lepšou ekonomickou aktivitou.
Prečo hovorím tak zložito o tomto? Keď sa štátu darí ekonomicky, súhlasím, že je aj lepší výber daní, lepšia zamestnanosť, tak nám automaticky, ak je väčšia zamestnanosť a rastú nám mzdy, prichádza do verejného zdravotného poistenia cez zdravotné odvody viac peňazí. To, čo ministerstvo financií hovorí, tak asi nám automaticky nerastie oveľa viac chorobnosť ani výdavky, takže brzdíme z hľadiska objemu peňazí, ktoré chodí za platbu poistencov štátu a naopak, povinnosť štátu bude potrebná dorovnávať túto úhradu v prípade, keď sa tak dariť nebude, bude vyššia miera nezamestnanosti a podobne.
Ja nemôžem povedať, že na tento typ debaty by som bol hluchý a nepočúval ho. Preto som hovoril, že, áno, zaujíma ma celkový objem finančných prostriedkov. Možno ten ukazovateľ 4, 5, 3,8 alebo 4,5 % nie je správny a treba sa rozprávať o skutočnej, by som povedal, nákladovosti na jedného poistenca bez ohľadu na to, či je zamestnaný alebo nezamestnaný, závisí tu demografia, chorobnosť a tak ďalej. A od toho odvíjať istú úhradu. To je debata, na ktorú ja som aj s ministerstvom financií, by som povedal, taký názorovo v nezhode a budeme chcieť urobiť v tomto tiež poriadok.
Ale keď sme pristúpili na konci roka k debate, že či to má byť štyri alebo viacej, ja som tvrdil, že bude treba, aby to bolo minimálne o 150 mil. eur viacej, ako bol navrhnutý, 4 %, tak bolo povedané, že dobre, máme tu zámer v revízii výdavkov, zámer v opatreniach, máme tu, máme tu otázku Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ak nalejeme dnes veľa peňazí do zdravotníctva, tak nebude snaha ani ambícia z celého sektora sa tomu prispôsobiť. Ale aj z ministerstva financií bol prísľub, že k dofinancovaniu dôjde. A tento prísľub som si ja vymáhal hneď na začiatku na jar a takto sme aj vo výbore diskutovali, aj sa nakoniec tu v pléne schválilo v doložke, alebo teda v uznesení k rozpočtu, že sa vyhradí 50 mil. v pokladničnej správe pre zdravotníctvo, ktoré bude dofinancované, a procesne sme si povedali, počkáme na finálny účet za rok 2016, počkáme, ako dopadne Všeobecná zdravotná poisťovňa. To sa udialo. My sme začali pracovať aj na koncepte oddlženia, aj na dofinancovaní a v júni sme takýto zámer predstavili s ministerstvom financií verejne a následne išiel normálne, štandardne legislatívnym procesom na vládu návrh zákona, ktorý tu dnes prerokúvavame.
To znamená, tento prípad zvýšenia za poistencov, platbu za poistencov štátu nebol prípadom, tak ako sa to robilo v minulosti, že na poslednú chvíľu sa v otvorenom zákone novelizuje zákon č. 580 o zdravotnom poistení, ale tento zákon je iniciatívny vládny návrh zákona, ktorý bol predložený na vládu v júni a priamo v predkladacej správe zákona hovoríme o tom, o celom tomto procese, čo som povedal, aj s tým, že číslo 50 mil. euro sa spresní vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo po tom, ako bude zverejnená prognóza 20. septembra. A po 20. septembri v diskusiách aj s ministerstvom financií sme prišli k záveru, že napriek tomu, že za ekonomicky aktívnych poistencov do zdravotného, verejného zdravotného poistenia príde v tomto roku zhruba o 100 mil. eur viacej, ako bolo počítané na začiatku roka, tak po dohode s ministerstvom financií sme povedali, že navrhuje sa, že príde 100 mil. euro, pretože my sme počítali s úverom pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a takýmto spôsobom príde k vykrytiu niektorých výnosov.
Prichádza legitímna otázka od všetkých, že, dobre, ako k tomu teda prídu ostatné zdravotné poisťovne, súkromné. Ja to, čo som povedal na výbore, poviem aj tu, nemám prečo sa, prečo to skrývať. Naša požiadavka - a nie je to prvýkrát, čo došlo k takejto situácii - smerujúca k súkromným zdravotným poisťovniam bola, že celý rok sme robili opatrenia. Nie je dôvod navyšovať ďalšie úhrady, pretože máme pred sebou konsolidačné obdobie, ten účet je jasný a peniaze, ktoré prídu, zostanú na účtoch a budú použité na zdravotnú starostlivosť v nasledujúcich obdobiach, ak takéto navýšenia nebudú použité na tvorbu zisku alebo vyplácanie zisku.
A teraz komplexne k tej problematike k vášmu pozmeňovaciemu návrhu, lebo je to podstatné povedať. My si uvedomujeme, že táto téma je citlivá, že je legitímna, debatovať o tom, že či z verejného zdravotného poistenia sa má tvoriť zisk, alebo nemá, resp. potom aká má byť odmena za niekoho, kto pôsobí na trhu a spravuje tie peniaze, či to robí zadarmo, alebo to spracuje za poplatok. Máme pripravený koncept, ktorý si myslím, že ale v prvom rade musí byť aj v súlade už dnes nie s jednoduchým právnym stavom, a to je nález Ústavného súdu z 26. januára 2011.
A dovoľte mi malinkú, malý exkurz do faktov. Osemdesiat, pardon, 49 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky 15. 10. 2008 doručilo návrh Ústavnému súdu na začatie konania o súlade zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení s Ústavou Slovenskej republiky, nebudem citovať vôbec, čo tam je, všetky tie ustanovenia, a v súlade s čl. 1 dodatku Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, to na základné a je to, má to, myslím, 87 strán, ten nález, odôvodnenie, ale to základné, čo sa žaluje, aby som vám pripomenul, je neprístupný (pozn. red.: správne "neprípustný") zásah do vlastníckeho práva, po prvé, neprípustný zásah do princípu, princípov právneho štátu, neprípustný zásah do práva podnikať, neprístupný, neprípustný zásah, pardon, do povinnosti chrániť hospodársku súťaž. V náleze Ústavného súdu sa rozhodlo o nesúlade tohto zákona, pretože sú tam tri veci, v ktorých sa vyhovelo. V prvom rade sa vyhovelo v náleze Ústavného súdu, že "došlo k zásadnému obmedzeniu majetkových práv súkromných zdravotných poisťovní", to citujem z nálezu Ústavného súdu, "súkromných zdravotných poisťovní, ktoré má charakter núteného obmedzenia vlastníckeho práva disponovať s vlastnými majetkovými hodnotami v súvislosti so zákazom zisku". Po druhé, "došlo k ústavne neakceptovateľnému zásahu do práva súkromných zdravotných poisťovní vo sfére verejného zdravotného poistenia, ktoré im bolo priznané pôvodným znením zákona".
A aby som bol teraz ešte konzekventný, neviem, či ste si všimli, že Národná rada prehrala súd s Európskou zdravotnou poisťovňou - čo je pre mňa úplne nepochopiteľný precedens - za zákonodarnú činnosť Národnej rady o obmedzení zisku zdravotných poisťovní. Nie je to ešte v konečnom dopade právoplatné rozhodnutie, ale zdá sa mi to dosť vážne, ak je Národná rada žalovaná za zákonodarnú činnosť o náhrade škody a ušlého zisku.
A tento právny skutkový stav, ktorý tu máme, sa mu musíme istým spôsobom vysporiadať. Neberte to v zlom teraz, ale myslím si, že ten návrh, ktorý máte, by bol v príkrom rozpore s týmto nálezom Ústavného súdu. My pracujeme na tom, aby sme obmedzili alebo regulovali ziskovosť. Ani nejde o to, že by sa mal tvoriť zisk verejného zdravotného poistenia, môžme hovoriť o správnom fonde. Chceme odmeňovať a hodnotiť zdravotné poisťovne podľa toho, ako si plnia svoje povinnosti z hľadiska kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré dosahujú. A ak sme hodnotení za odvrátiteľnú úmrtnosť, ak sme hodnotení za výskyt kolorektálneho karcinómu, chorobnosti pôvodne, tak ak niekto spravuje tie peniaze a zazmluvňuje, tak za to má byť hodnotený. A podľa úspešnosti týchto ukazovateľov môžme debatovať o tom, či to robí dobre, alebo nie a za to si viem predstaviť priznať istú odmenu. Toto je nejaký princíp, o ktorom hovorím, ale musíme sa popasovať s týmto nálezom Ústavného súdu, na ktorý samotných 49 poslancov Národnej rady, ktorí napádali práve ziskovosť a neboli to, nechcem teraz hovoriť, neboli to poslanci za stranu SMER v tom čase, ktorí to, ktorí to napadli, a sme v nie príjemnom, by som povedal, právnom, kde môžem mať na to ja svoj laickoprávny názor a aj ako právnik, ale mám takýto právny skutkový stav a musíme sa s ním vysporiadať.
No a čo ste sa spýtali poslednú vec, a to ste sa pýtali, že aký mám názor na to zníženie. Postupoval by som rovnako. Zníženie zo 4 na 3,78 bolo postavené na dohode a pán poslanec Suchánek povedal a vy všetci viete, že do zdravotníctva neišlo veľa peňazí v minulosti, do investícií, boli tu nejaké operačné programy. My sme sa zaviazali aj v programovom vyhlásení vlády, že musí pravidelne, a nejde o to, aby prišlo jedenkrát 70 alebo raz 200, ani sa to nedá poriadne vyčerpať, obstarávania, projekty, aby to bolo, musia to byť dlhodobé peniaze tak, aby boli adresne a účelne využité. Žiadal som ministerstvo financií, že každoročne je potrebné, aby do štátneho rozpočtu chodili peniaze okrem európskych prostriedkov a nielen pre štátne zdravotné zariadenia. Áno, teraz riešime zdravotné zariadenia štátne, ktoré nie sú oprávnené na eurofondy, alebo sú to proste tie najväčšie nemocnice, ale do budúcna to majú byť aj peniaze aj pre ostatných poskytovateľov na granty rôzne a podobne. Tak návrh, ktorý prišiel, a ja som ho tu obhajoval, bol, že sa zrušili stropy na zdravotné poistenie. Debata tu bola, že to je nespravodlivé voči a trestanie úspešných ľudí. Moja argumentácia bola, že si viem predstaviť rôzne systémy, ale zrovnoprávnili sme v podstate odvody za zdravotné poistenie všetkých zarábajúcich a sľúbili sme, že tieto peniaze použijeme na investície, že ich neprehajdákame alebo neprejeme. No a práve preto, že sa zrušili zdravotné odvody, prišlo zhruba okolo tých 80, pardon, stropy zo zdravotných odvodov zhruba 86 mil. eur cez ekonomicky aktívnych poistencov, no a preto sa znižovalo len technicky. Tieto peniaze sú určené aj na budúci, teda v návrhu štátneho rozpočtu aj na tento rok, aj na ďalší rok ako peniaze, ktoré sa stále počítajú podľa pôvodného čísla, koľko to bolo peňazí, keby to bolo, keby tie stropy existovali a koľko sa ušetrilo a idú do kapitálových výdavkov.
To, že celkový objem peňazí bol menší, je pravda, ale dohodli sme si ten mechanizmus, že príde, robte opatrenia, príde k dofinancovaniu. Keby nedošlo tak, ako došlo, vtedy by sme mali ten problém, o ktorom hovoríte aj v tej diskusii, že to je nekorektné, ale nikto, teraz chcem povedať aj za poslancov všetkých, ktorí boli, nebol spokojný s návrhom rozpočtu, ani ministerstvo, ale držali sme dohodu o tom, že je potrebné preukázať opatrenia, je potrebné vidieť čísla a potom dôjde k dofinancovaniu.
Nie je to, pani poslankyňa, na poslednú chvíľu, vy to viete, a to, že to číslo sa zmenilo, zmenilo sa, ale my sme, ja som naňho upozorňoval aj tu v prvom čítaní v pléne, že sa zmení po prognóze a po dohode s ministerstvom financií, že to môže byť menej ako 50 a viacej ako 50 mil. eur.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážená snemovňa, konštatujem, že v rozprave vystúpili traja poslanci a jeden z poslancov, pán poslanec Suchánek, predložil pozmeňujúci návrh, o ktorom budeme hlasovať. Avšak vyjadrenie predkladateľa pána ministra je, že neodporúča tento pozmeňujúci návrh, aby bol schválený.
Využijem v krátkosti príležitosť, nechcel som tiež naťahovať tú rozpravu, aby som odpovedal aj pánovi poslancovi Suchánkovi, aj pánovi poslancovi Hegerovi. Pán minister detailne vysvetlil súvislosť s Ústavným súdom a nálezom, lebo tu bolo také nedorozumenie, keď pán poslanec Suchánek povedal, že nie je to vôbec žiadny problém, keď to nebol problém, keď tu bola jedna zdravotná poisťovňa, tak prečo by to mal byť teraz problém. Videli ste sami, že to bol problém z toho, čo tu predniesol pán minister. A úprimne keď to poviem, ja rešpektujem nálezy Ústavného súdu, ale pri tých argumentáciách, ktoré som videl, naozaj krútim hlavou. A z tohto pohľadu aj to, čo navrhoval vo svojej rozprave pán poslanec Heger, že preraďme všetkých poistencov do Všeobecnej zdravotnej poisťovne a tým pádom súkromné poisťovne nebudú mať nikoho. No garantujem vám, že na základe toho, čo už teraz sme počuli, tak by sme mali, mám tu citáciu, že ich presuňme do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, tak by sme mali medzinárodné arbitráže na krku a naozaj je to komplikovaná vec. Mňa to osobne neteší, pretože som zástancom jednej zdravotnej poisťovne. A rovnako si myslím, že súkromné zdravotné poisťovne by nemali čo vynášať nejaký zisk odtiaľ. Ak to raz je určené pre zdravotníctvo, tak to tam má ostať. Tie snahy, ktoré tu boli, sa urobili. Ale Ústavný súd skonštatoval niečo, čo naozaj musíme rešpektovať, čo teda mňa naozaj neteší. To, čo odvedieme do zdravotníctva, malo by tam podľa môjho názoru aj ostať.
Čiže posledný dôvetok, tým, že sa urobilo to technické opatrenie, že sa zrušili tie stropy odvodové, tak de facto za poistencov štátu týmto technickým opatrením išlo rovnako ako v predchádzajúcom roku, ba dokonca o 16 mil. viac. Ale všetci na výbore, pán poslanec, viete to veľmi dobre, že neboli sme spokojní, ale sme radi, že sme vyrokovali aj tých 70 mil., a som presvedčený, že keď budeme takto pokračovať ďalej aj s tými opatreniami, ktoré sme tu schválili, napríklad v tej liekovej politike, kde sa ušetrilo, že dokážeme dostať viacej peňazí do zdravotníctva.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom tohto predloženého návrhu zákona je odstránenie problémov v aplikačnej praxi, skvalitnenie služieb a zamedzenie výberu neoprávnených poplatkov, ktoré v súčasnom znení zákona neboli dostatočne precizované alebo dochádzalo k obchádzaniu zákona, alebo k nelegálnemu výberu poplatkov od pacientov.
Týmto návrhom zákona sa navrhuje predovšetkým transformácia poskytovania súčasnej lekárskej služby prvej pomoci na ambulantnú pohotovostnú službu, ktorá by od 1. júla 2018 mala úplne nahradiť súčasnú lekársku službu prvej pomoci. Ambulantná pohotovostná služba bude poskytovaná v tzv. pevných bodoch, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva osobitným predpisom. Na základe analýzy využívania súčasnej lekárskej služby prvej pomoci sa navrhuje umiestnenie takýchto pevných bodov do každého okresu Slovenska okrem bratislavského a košického obvodu, čo z pohľadu súčasnej dostupnosti zvýši počet okresných miest s takouto ambulantnou pohotovosťou o 10 bodov. Ambulantnú pohotovostnú službu bude poskytovať a zabezpečovať organizátor, teda poskytovateľ, ktorému bude vydané povolenie ministerstva zdravotníctva na prevádzkovanie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby.
Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovujú podmienky a pravidlá na výber organizátora poskytujúceho pevnú ambulantnú pohotovostnú službu v pevnom bode, nový spôsob financovania ambulantnej pohotovostnej služby v pevných bodoch a zároveň sa aj určuje minimálny rozsah ordinačných hodín ambulancie všeobecného praktického lekára.
Vo vzťahu k navrhovanej úprave sa precizuje kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a samosprávnych krajov, ktoré ustanovujú aj nové povinnosti pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zdravotné poisťovne a určuje sa aj výška sankcií za porušenie týchto povinností. Súčasne sa navrhovanou právnou úpravou z dôvodu jednoznačnosti určuje výška úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ide napríklad o výpis z karty pacienta. Takáto regulácia nebola v súčasnosti spresnená, my sme vyregulovali maximálnu výšku úhrady do 2 eur z výpisu z karty pacienta pre zdravotné účely. To znamená pre prípad, že ide o výpis zo zdravotnej dokumentácie pacienta pre iné ako zdravotné účely, či už ide o súkromné zdravotné poistenie a podobne. Tam takáto regulácia ustanovená nie je.
Zároveň sme kvalitatívne aj rozšírili okruh osôb oslobodených od niektorých úhrad. To sa týka samotnej ambulantnej pohotovostnej služby a ústavnej pohotovostnej služby. Doteraz boli oslobodené osoby, iba ktoré následne boli hospitalizované v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti, po novom by mali byť oslobodení aj ľudia, ktorí navštívia ambulantnú pohotovostnú službu alebo ústavnú pohotovostnú službu, teda urgentné príjmy nemocníc, s úrazmi ľudia, ktorým bude poskytnutá zdravotná starostlivosť po dobu aspoň 2 hodín, deti, ktorým bola nariadená liečba a zdravotne ťažko postihnuté osoby.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že aj tento predložený návrh zákona podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 630).
Predseda Národnej rady pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo, ktorého súčasne určil za gestorský výbor. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote. Súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 630), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 24 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 71 z 10. októbra 2017, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.