21. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o správe daní. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 762 z 5. septembra 2017 pridelila návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu. K návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch zo spoločnej správy č. 1 až 11 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 214 z 9. októbra 2017. Týmto uznesením ma zároveň výbor určil ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní vládneho návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Dobrý, pán minister, zdravím vás, dobrý večer.
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpil k tomuto návrhu zákona aj s pozmeňujúcim návrhom, ale ešte predtým vám možno vysvetliť jeho podstatu.
Hovorili sme o tom už v prvom čítaní, že s pánom ministrom vedieme už dlhšie takú diskusiu o tzv. záväzných stanoviskách finančnej správy v oblasti daňovej. Je to inštitút, ktorý sa zaviedol, ak sa nemýlim, asi pred štyrmi rokmi a je to inštitút, ktorý mal uľahčiť život podnikateľom tak, aby v citlivejších, dôležitejších, ťažších, vážnejších prípadoch si mohli dopredu vyžiadať stanovisko finančnej správy o tom, že teda ako by mali danú operáciu zaúčtovať, zdaniť, vyriešiť, aby sa tým vyhli vlastne situácii, ktorá môže nastať, že urobia najlepšie, ako vedia, ale o rok, o dva, o päť rokov príde finančná správa a označí to za rozpor so zákonom.
Bol to, pokiaľ sa nemýlim, myslím, že aj v rámci Slovenskej republiky to bol taký precedensný krok, že štátny úrad sa teda dal na to, že bude takéto stanoviská poskytovať a mohli by sme to vnímať aj ako veľkú inšpiráciu pre iné rezorty. Ja si dovolím citovať z rozhovoru, ktorý som mal s jedným z riaditeľov jednej z najväčších slovenských firiem, ktorý pôsobí v maloobchode a ktorý mi povedal, že pre nich najväčší problém so štátom je práve táto miera neistoty, pretože kedykoľvek riešia niečo s hygienou alebo, ja neviem, so stavebným úradom a s kýmkoľvek ďalším, tak vždy úrad im povie, že urobte to, ako chcete, my vás potom prídeme skontrolovať. A to je veta, ktorá ich veľmi znepokojuje, lebo oni sú ochotní to urobiť podľa zákona, podľa toho, ako im to úrad prikáže, ale potrebovali by to vedieť vopred, nie to riešiť až potom.
No a tento mechanizmus je mechanizmus, ktorý to práve umožňuje. Len, bohužiaľ, keď sme si vyžiadali údaje o tom, ako často je využívaný, tak sme zistili, že v roku 2014 nebolo vydané žiadne takéto stanovisko, v roku 2015 nebolo vydané žiadne takéto stanovisko, v roku 2016 bolo vydané jedno a v roku 2017 tiež nebolo vydané zatiaľ žiadne. To znamená, za štyri roky používania bol tento inštitút využitý spolu jedenkrát.
Rozmýšľali sme teda, prečo to tak je. Jedna z možností je, že, samozrejme, aj nie všetci podnikatelia o tom vedia, ale určite o tom vedia ich daňoví poradcovia a mnohí iní profesionáli. Druhé možné vysvetlenie je, že slovenský daňový poriadok je tak jednoduchý a čitateľný, že daňoví, že podnikatelia necítia potrebu si to žiadať, ale obávam sa, že toto vysvetlenie nie je pravdivé, a verím, že ani pán minister, ani moji ostatní kolegovia v neho neveria. No a potom je tu ten tretí možný dôvod, a to je veľmi vysoká cena, pretože ten poplatok začína na 4 000 eurách za takéto stanovisko a to je len za to najjednoduchšie a potom ide prudko hore. Zaplatiť si takúto sumu je pre väčšinu podnikateľských subjektov nemožné, tých menších a stredných a pre väčšie je to možné, ale je to teda, je to stále veľmi, veľmi drahé.
Preto sme s pánom ministrom otvorili komunikáciu o tom, či by nebolo možné tento poplatok znižovať a ja teda, ako som už ocenil v prvom čítaní, chcem oceniť aj v druhom čítaní, že ministerstvo v tomto zákone navrhuje následne na tú diskusiu ten poplatok znížiť. A dokonca aj na polovicu, čo znie na prvý pohľad celkom radikálne, ale keď si uvedomíme, že sumy sú dneska obrovské, tak aj po tom znížení budú stále veľmi vysoké. Najnižší teda bude o 2 000 eur a potom pôjdu vyššie až opäť k mnohonásobne vyšším sumám. To znamená, že myslíme si, že keď už je tu táto dobrá vôľa a snaha, tak by bolo účelné to zmeniť razantnejšie.
Rozmýšľali sme, ako to stanoviť, lebo stotožnil som sa zase s pripomienkou pána ministra, ktorý povedal, že nechce, aby sa z daňových úradov stali daňoví poradcovia, len teda neplatení, že treba nájsť taký poplatok, ktorý naozaj je pre tých poplatníkov, ktorí to naozaj potrebujú, znesiteľný, ale zároveň teda odrádza od nejakého frivolného zneužívania toho zákona. No a vždy je lepšie sa pozrieť, samozrejme, ako to robia inde, tak sme sa pozreli do Českej republiky a tam sme našli, že pri obdobnom inštitúte, ktoré sa volá "závazné posouzení", čo je asi to isté, je stanovená vo výške 10 000 korún, teda asi 380 eur.
Preto si dovoľujem navrhnúť, aby sme aj my na Slovensku znížili ten dolný, tú dolnú hranicu na 500 eur a ona postupne aj tak bude stúpať podľa zložitosti až k pár tisícom, ale takáto suma by už naozaj umožnila, aby tento inštitút začal byť širšie využívaný. Preto si vás dovolím poprosiť aj o jeho podporu.
Dovoľte mi teda prečítať ten pozmeňujúci návrh a požiadať vás o hlasovanie za jeho schválenie. Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
K čl. I. V čl. I novelizačné body 16 až 18 znejú:
Bod 16. V § 53c ods. 1 písm. a) sa suma "4 000 eur" nahrádza sumou "500 eur".
Bod 17. V § 53c ods. 1 písm. b) sa suma "5 000 eur" nahrádza sumou "1 000 eur".
Bod 18. V § 53c ods. 1 písm. c) sa suma "6 000 eur" nahrádza sumou "1 500 eur".
Odôvodnenie už som predniesol, tým pádom mi dovoľte ukončiť svoje vystúpenie a poďakovať vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, no tak ja som tu kvôli tomu, že sa mi nepáči riešenie problému elektronickej komunikácie, nepáči sa mi riešenie problému elektronickej komunikácie § 14 ods. 1 písm. a) zákona daňového poriadku, ktorým sa teda zavádza povinnosť touto novelou, zavádza sa povinnosť elektronickej komunikácie. Doterajší stav - a trošku budem obšírnejšie rozprávať, už som sa aj vydýchal, lebo som cez Prístavný most nevedel prejsť do parlamentu, tak som sa zadýchal, aj s autom.
Takže pozrite, doteraz to bolo tak, že tá povinnosť elektronickej komunikácie bola v zákone pred novelou, pred novelou, tak ako to tam zatiaľ stále je, len pre subjekty, ktoré sú platiteľmi DPH. Logické, jasné, akceptovateľné. Vládny návrh, vládny návrh, o ktorom sa teraz bavíme, túto povinnosť elektronickej komunikácie rozširuje na všetky právnické osoby zapísané v obchodnom registri, čiže aj tie právnické osoby nejaké, ktoré nie sú platiteľmi DPH, všetky právnické osoby zapísané v obchodnom registri, to je, samozrejme, akceptovateľné. Ale ďalej vládny návrh hovorí, že elektronická komunikácia bude povinná pre všetky, ja to poviem teraz svojimi slovami, pre všetky fyzické osoby, ktoré sú registrované na daňovom úrade, lebo majú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Aké sú to možné príjmy? Tak to môže byť typické príjmy zo živnosti, ja neviem, z činnosti notára, súdneho znalca, advokáta, samostatne hospodáriaceho roľníka, umelca, finančného sprostredkovateľa, hej, čiže teraz vlastne vymenovávam to, čo je v § 6 technicky v odsekoch 1 a 2, čiže tie rôznorodé formy samostatnej zárobkovej činnosti, kde tá povinnosť elektronickej komunikácie je relatívne prirodzená, nemám osobne proti tomu nič.
Ale ten § 6 má aj odsek 3, ktorý hovorí, že to sú vlastne osoby, ktoré majú príjem z prenájmu nejakej nehnuteľnosti ako občania, ako nepodnikatelia, ale technicky je to v zákone v § 6 ods. 3. Tak to, skrátka, historicky je v zákone. A to je napríklad babička, ktorá má nejaké políčko v Hornej Lehote, ktoré niekomu prenajíma, má za to nejaký príjem, dozvedela sa svojho času, že musí sa kvôli tomu registrovať na daňovom úrade, tak možno pre 10 rokmi si to DIČ fakt vybavila a ktosi jej raz do roka možno podáva daňové priznanie, možnože ani nie, i keď je ten príjem nejaký zanedbateľný, tam sa daňové priznanie nemusí podať, a takáto osoba, ktorá teda od podnikania má strašne, strašne ďaleko, ale má nehnuteľnosť, má pozemok, má kus lesa alebo nejakú chatičku alebo čokoľvek podobné, čo prenajíma, a my ju vlastne teraz podľa vládneho návrhu zákona nútime na tú elektronickú komunikáciu. No možnože to pre ňu nebude problém, ja neviem, sadne si za svoj počítač, má doma štyri, je zbehnutá v narábaní s internetom, tak to jednoducho zmákne. Ale možno, keďže už má vyšší vek, a možno leží v nejakom zariadení, hej, možno leží v nejakom zariadení, pretože teda ten prenájom jej beží, hej, lebo je stále majiteľka, je tu ešte stále medzi nami, stará sa o ňu tím opatrovateľov, hej, lebo je v nejakej nemocnici a tak ďalej, ale teda povinnosť elektronickej komunikácie bude mať tak či tak.
Ďalšie osoby, ktoré máme v § 6, § 6 ods. 4, to sú príjemcovia tzv. pasívnych autorských honorárov. Čiže napríklad si zoberte, vdova po našom úspešnom spisovateľovi, ktorý už zomrel, po ňom zdedila autorské práva na jeho knižky, ktoré sa stále vydávajú, kupujú, ona je teda poberateľkou ako vdova po autorovi autorských honorárov, hej, zdedila tieto práva, tak teda dostáva nejaké peniaze, je aj poctivo zaregistrovaná na daňovom úrade, má pridelené DIČ, má teda pasívny príjem z autorských honorárov, takže aj túto pani nútime nabehnúť na elektronickú komunikáciu.
Nám sa to zdá byť neprimerané. Hej, keď teda niekto podniká ako fyzická osoba, fakt podniká, má živnosť, je to advokát, je to aktívny umelec, dobre, nech teda komunikuje elektronicky, ale aby takéto osoby, ktoré majú príjmy typu prenájom niečoho alebo tie pasívne povedzme zdedené autorské honoráre po predkovi, tak tam si myslíme, že to, to je, to je asi, to bude pre tie osoby zaťažujúce a nebude to v praxi fungovať a nenúťme ich do toho zákonom. Čiže to je vlastne odôvodnenie pozmeňovacieho návrhu, ktorý v závere svojej reči prednesiem oficiálne, tu je.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 650).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:
V čl. I 6. bod znie: 6. V § 14 ods. 1 písm. a) sa na konci vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová: "alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou - podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov".
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, pán minister, ja len krátko možno aj kvôli tomu, aby som vám mohol povedať, že alebo aby ste videli, že naozaj sa snažíme konštruktívne diskutovať, a keď je, sú dobré návrhy, tak sa snažíme ich aj oceniť. A tak ako som vystúpil aj v prvom čítaní, tak chcem to len potvrdiť aj v tom druhom čítaní, že napríklad ten daňový index, ktorý je súčasťou teda tohto zákona, je naozaj opatrenie, ktoré veľmi vítame a myslíme si, že je veľmi dobré. Takže chcem aj tu oceniť prácu a vôbec to smerovanie, že ideme týmto smerom, že proste aj ministerstvo financií má záujem, a teda finančná správa vychádza takto v ústrety daňovým poplatníkom, ktorí si naozaj plnia svoje povinnosti a ktorí sú poctivými daňovými poplatníkmi, keď to tak môžem povedať.
Krátko by som chcel ešte nadviazať aj práve na tú elektronickú komunikáciu, pretože to je niečo, čo sa za posledný mesiac od toho prvého čítania vyvinulo a teraz vlastne na to reagoval aj pán poslanec Mihál. Ja by som to dal trošku možno do iného svetla a chcel by som len povedať, že v súčasnosti je problém s tým, že finančná správa ako taká nie je napojená na systém elektronickej komunikácie cez Slovensko.sk, že človek sa musí zatiaľ samostatne zaregistrovať a vlastne toto priame prepojenie tu momentálne nefunguje. Ak toto správne chápem, čo na druhej strane tomu aj rozumiem, je to z dôvodu toho, že naozaj táto databáza alebo vôbec tento systém je veľmi dôležitý, aby bol chránený a práve Slovensko.sk túto ochranu neposkytuje. Videli sme vlastne aj posledný mesiac, aké boli problémy, aj sme na ne poukazovali, a toto je niečo, čo by malo byť vyriešené, lebo takisto ako na to napríklad pán Mihál poukázal, tak my si myslíme, že vôbec, ak chceme, aby fungovala naozaj elektronizácia, keď tak poviem, alebo informatizácia spoločnosti, tak je dôležité, aby každý občan, alebo najlepšie to bude fungovať, ak každý občan bude súčasťou tohto systému a bude môcť jednak využívať, ale zároveň aj bude súčasťou toho. Vieme, že napríklad toto je príklad Estónska. Ale robiť to paralelne, ak to, opäť hovorím, že komunikovať samostatne s finančnou správou a potom mať samostatne komunikovať cez elektronickú schránku, si myslíme, že nie je dobré riešenie a že je potrebné, aby tuto nastal čo najskôr posun, aby finančná správa bola ako podskupina tejto celej informatizácie, aby to čo najskôr začalo fungovať.
Čiže toto len tým, že sa táto tu téma objavila, a tým, že za ten mesiac naozaj vyplávali na povrch aj skutočnosti, ktoré vyplávali, tak chcem len poukázať na to a dať taký apel aj vám ako predstaviteľovi vlády, aby proste toto bolo zabezpečené čo najskôr, lebo myslím si, že to prinesie naozaj ten skutočný benefit.
Takže to už len kratučko som chcel k tomu. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, na úvod mi dovoľte kvitovať to, že ideme teraz schváliť zverejňovanie tzv. vratiek DPH a potom ešte v inom vládnom návrhu takisto upratanie fúzií firiem, vďaka ktorým bolo možné firmy s daňovým alebo iným dlhom a záväzkami jednoducho upratať ako do smetného koša, čiže tieto veci kvitujem.
Musím však povedať, že ani tieto opatrenia nie sú v žiadnom prípade všeliekom. Zverejňovanie vratiek DPH pri tomto hovoríme o opatrení, ktoré ex post, čiže následne, keď sa už dajme tomu daňový podvod stane, tak sa to dozvieme, alebo keď si zanalyzujeme na základe zverejnenia, tak sa vieme dopátrať, že čo sa stalo. Ale ten čin sa už stal. Fúzie sú lepším opatrením z hľadiska prevencie, pretože nielen daňové dlhy, ale aj záväzky voči svojim obchodným partnerom a podobne sa dali cez fúzie upratať.
Keď teda hovoríme o opatreniach, dám príklad. Bol zavedený kontrolný výkaz DPH v roku 2014. Bolo to vychvaľované ako niečo, čo naozaj minimálne bude kontinuálne znižovať daňové podvody s DPH. Máme najnovšiu štatistiku, ktorá sa robí s dvojročným oneskorením, najnovšiu štatistiku, čo sa týka tzv. diery alebo medzery DPH. Čiže najnovšia je z roku 2015, to znamená rok po zavedení tých kontrolných výkazov. V roku 2014, kedy sa iba zavádzali, bola daňová medzera 2 148 mil. V roku 2015, keď už bol kontrolný výkaz plne funkčný, tak to bolo o vyše 100 mil. viac, bolo to 2 a štvrť miliardy eur, to znamená, podvody s DPH sa zvýšili z roka na rok po zavedení kontrolného výkazu. Dokonca sa stalo to, že sme sa v rámci rebríčku krajín EÚ posunuli z nejakého 24. miesta, boli sme 4. najhorší, a posunuli sme sa na 26. miesto, sme 2. najhorší, je tam 27 krajín, ktoré majú systém DPH. Takže sme 2. najhorší teraz vo výbere DPH aj po zavedení kontrolného výkazu.
Ani zavedenie teda zverejňovania vratiek DPH, si myslím, že nebude viesť v nejakej významnejšej miere k obmedzeniu podvodov s DPH, aj keď myslím si, že je to dôležité opatrenie, ktoré svoju funkciu si splní.
Čo by zabránilo podvodom s vratkami DPH? No, samozrejme, taký systém, kde nadmerné odpočty, čiže vratky - ľudovo povedané - dane z pridanej hodnoty neexistujú a takýto systém tu máme, je to tzv. prenesenie alebo odloženie daňovej povinnosti DPH, po anglicky reverse charge, a dokonca ho EÚ aj umožňuje teraz zaviesť na faktúry nad 10-tisíc eur na nejakú skúšobnú lehotu pár rokov, a keď sa osvedčí a čím viacej krajín ho schváli, tak tým pravdepodobnejšie ho zavedie celá Európska únia ako štandard na všetko.
O tomto sme debatovali v júni tohto roka, na júnovej schôdzi s pánom ministrom, hovorili sme teda o zavedení zverejňovania vratiek DPH, to sa stalo, to je výborné. Hovorili sme o reverse charge, kde sa pán minister vyjadril pozitívne v tomto smere, že už sa to v nejakej oblasti zaviedlo a zrejme, ak sa bude, ak sa to osvedčí, takže by sa s tým išlo ďalej, len netreba príliš otáľať, lebo tá šanca môže, čo sa týka takéhoto povolenia z EÚ, aj vypršať, takže netreba otáľať. A tam by som sa chcel opýtať, čo teda je tam nové a či sa to už plánuje zaviesť, neplánuje, aký je pohľad ministerstva na túto vec.
No a poslednú vec, čo sme diskutovali, poslednú dôležitú vec v tejto oblasti, v júni, tak bola výmena, z môjho pohľadu, riaditeľa, alebo teda prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho, ktorý je kniežaťom korupcie a ktorý je garantom pre oligarchov, že ich bude podporovať a že sa tam bude diať to, čo sa deje a že to bude kryté. Na to som dostal odpoveď, že sa chystajú významné, významné zmeny na finančnej správe, personálne zmeny, ktoré by tú situáciu mali napraviť. Pozeral som, že nejaké sa udiali, myslím, že hovorkyňa sa vymenila a niektoré funkcie, ale s Františkom Imreczem sa, bohužiaľ, aspoň teda zatiaľ, nepohlo.
Takže tá zvyšná otázka na pána ministra je, čo bude s kniežaťom korupcie, ktorý je naozaj oporným bodom oligarchov a ich podvodov s DPH na finančnej správe.
Chcem ešte zdôrazniť, že dlhodobý tlak opozície, pretože keď som začal na začiatku volebného obdobia hovoriť o podvodoch s DPH, Bašternák, Kočner atď., tak nielenže sme upozorňovali na konkrétne skutky, ale zároveň sme analyzovali, že vďaka čomu sa mohli stať. Vďaka tomu, že firmy sa dali potom cez fúzie upratať, že sa dali prepísať na konateľov. Vďaka tomu, že sa nezverejňujú vratky DPH, to znamená, je veľmi ťažká kontrola. Tak chcem zdôrazniť a prízvukovať, že ten tlak z opozície mal obrovský, obrovský zmysel, lebo čiastočne sme teda dospeli k riešeniu. Avšak opäť musím povedať, že skutočné riešenie je až zavedenie systému, kde vratky DPH jednoducho nebudú, pretože nič iné v našich podmienkach dokázateľne nezabralo a nezaberá.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Rajtár, súhlasím s vami, že zverejňovanie vratiek DPH nie je všeliek, ale napriek tomuto chcem kvitovať, pretože z toho vyplývajú dve veci.
Po prvé, že pán minister financií dodržal svoje slovo, keď to v júni povedal, tak to urobil. To je pre mňa dôležitá vec, pretože potom, povedal by som, je pre nás partnerom serióznym na diskusiu.
A po druhé, veľmi ťažko sa bude najmä organizovaným skupinám točiť tie kolotoče na DPH, pokiaľ budú vedieť, že už od nejakej veľmi malej sumy DPH budú môcť byť aj verejnosťou alebo tými ľuďmi, ktorí sa budú chcieť tým zaoberať, takpovediac prichytení. A teraz mne ani nejde o to, že z trestnoprávneho hľadiska, na to máme orgány činné v trestnom konaní, ale podstatné je, že sa bude vedieť, kto to je. To sme doteraz nevedeli.
Samozrejme, tam je nejaká minimálna suma, od ktorej sa budú zverejňovať, neviem, či ste na finančnom výbore hovorili o tom, že... (Reakcia z pléna.) Nula? Bude nula. No tak si myslím, že to je dobrý tlak na to, aby si každý rozmyslel, že či chce figurovať v takýchto schémach, alebo nie.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Rajtár, čo sa týka zverejňovania vratiek, sme sa o tom bavili v minulosti, to, čo teraz bolo spomínané, chcem pripomenúť, že tá, dokonca aj opoziční poslanci navrhovali nejaký ten, nejaký ten threshold, z ktorého sa to bude odvíjať, bolo to 50-tisíc eur. Ja skutočne kvitujem to, že ideme od nuly, to, že každá vratka DPH bude kontrolovateľná. Čiže - a kto to spravil? No urobil to minister Kažimír, ktorý sa na rozdiel od vašej vlády, máme nejaký plán boja s daňovými únikmi, ktorý postupne dávame do života. Myslím, že nie je to, že nešibnete čarovným prútikom a zrazu všetko bude ideálne.
Čo sa týka toho kontrolného výkazu, ktorý sa snažíte kritizovať, ja hovorím, to je jedno z opatrení, bez ktorých by sa nezabránilo karuselovým obchodom. Máme tu, samozrejme, daňovú medzeru, alebo teda opačne, keď si budeme pozerať sa na efektívnu daňovú sadzbu, tu chcem podotknúť, že efektívna daňová sadzba, opakujem, v roku 2012 za Radičovej vlády bola 12,4 %, 2017 14,82 a dnes je to 15,2. Čiže smer máme dobrý, samozrejme, že stále je čo doháňať a ja budem rád, ak budeme v tom rebríčku stúpať a ja som o tom presvedčený.
Čo sa týka reverse chargeu, to je asi na dlhšiu debatu, odbornú, tam skutočne je to francúzsky model, v ktorom sa nejak delí tá dépeháčka medzi jednotlivé subjekty a na konci je nejaký subjekt, ktorý, ak teda nebude tento spôsob, tak bude musieť odviesť nejakú obrovskú čiastku DPH, čiže na konci toho reťazca musí ju zaplatiť. A tam, samozrejme, potom je tam veľké pokušenie zase siahnuť na tieto peniaze.

Ďakujem. Ten reverse charge je založený na tom, že tá dépeháčka sa odvedie až na konci, teda odpadá tam ten pinpong, ale nie je to, že vďaka tomu sa naakumuluje nejaká veľká suma, to bol systém tzv. dane z obratu, ktorý bol predtým vo Švajčiarsku, podobný, kde sa vždy, keď sa niečo predalo ďalšej firme, tak jednoducho sa platila daň z obratu. Ale toto nie je ten istý princíp. Toto je princíp podobný tomu, ako je to v USA, kde sa jednoducho platí tá daň až pri predaji tomu konečnému spotrebiteľovi, tomu konzumentovi a dovtedy sa neplatí tá daň. Čiže tam sa nič vďaka takémuto systému oproti súčasnému systému neakumuluje na nejakú brutálnu čiastku. Čiže takáto, takáto zmena tam nie je.
Čo sa týka zverejňovania, ja tu som to tiež kvitoval a kvitujem to, je to odvážny krok od ministra financií. Aj ten kompromis dosiahnutý bol vynikajúci, pretože najprv ministerstvo navrhovalo to, že by spravilo nejakú sadu pravidiel a zverejňovalo by iba tých, ktorí by sa označili, alebo tie firmy, ktoré by boli označené na základe týchto pravidiel za rizikové a podobne, čo je veľmi selektívna metóda, ktorá sa dá ľahko manipulovať, či už úmyselne, alebo aj neúmyselne v nej spraviť chyby. A tento návrh našťastie ministerstvo stiahlo a dohodli sme sa, že sa bude zverejňovať všetko, dokonca aj bez toho prahu alebo threshold.
Áno, aj tu sa môže stať, že finančná správa, keď pôjde o citlivé veci, jednoducho, v úvodzovkách, zabudne niečo zverejniť. Áno, nie je to možno ľahké, ale aj teraz vieme, že niektoré firmy sú, majú špeciálnu ochranu a v systéme sú zablokované a môže sa ne pozrieť, možno traja ľudia, čiže takéto veci sa môžu stávať, ale kvitujem to opatrenie ako také, ale nie je naozaj všeliekom a mali by sme viac diskutovať tú odloženú dépeháčku.

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Dovoľte mi vlastne zareagovať na dva pozmeňovacie návrhy.
V prípade pána poslanca Beblavého ide v podstate o zníženie ceny za záväzné stanovisko. Tu musím povedať, že nedosiahli sme v podstate alebo ani on nedosiahol dohodu s technickým personálom alebo proste s mnohými ľuďmi z ministerstva financií alebo z finančnej správy, takže chcem len povedať asi toľko, že k tomuto pozmeňovaciemu návrhu ja zaujímam totálne neutrálne stanovisko, a ak niečo také existuje, tak voľné hlasovanie je namieste a úplne nemám k tomu žiadny iný postoj len ten, že zatiaľ berieme to zo strany predkladateľa ako krok tým správnym smerom. Znižujeme cenu o polovicu, pretože sa tento nástroj neujal, ale je tu istá miera opatrnosti, či už navrhovaná hranica ceny, ktorá je na úrovni 500 eur, nie je príliš malá, neviem to dneska posúdiť, možno by sme sa vedeli k tomu vrátiť o rok, aby sme vedeli, že či táto dnes navrhovaná cena nie je stále odstrašujúca. Ale nechávam to naozaj na vaše posúdenie, bude to otázka odvahy stanovenia proste ceny tohto. Je to úplne, úplne proste názor. Všetci máte nejaké skúsenosti, máte kontakty aj s ľuďmi z biznisu, takže treba sa na to pozrieť týmito očami. Naozaj platí, a to bolo zopakované aj pánom poslancom Beblavým, proste princíp, že toto nie je neplatené poradenstvo. Ide o snahu poskytnúť istú dávku istoty, veľkú mieru, dávku istoty pri zložitých daňových schémach, z ktorých má mať daný podnikateľ alebo nejaký game watcher naozaj nejaký konkrétny prospech. Viete, že sú aj jednoduché, aj zložité schémy a to, samozrejme, má nejakú svoju hodnotu. Na druhej strane je tu zahltenie finančnej správy naozaj mnohými agendami a kritikou, tak ako ju prezentoval napríklad aj pred chvíľou pán poslanec Rajtár, takže je tu také možno malé sebavedomie aj pracovníkov finančnej správy na to, či budú schopní takýto nápor potom zvládnuť.
Čiže k tomuto pozmeňovaciemu návrhu neutrálny postoj.
K tomu, čo hovoril pán Mihál, tu musím povedať, že ja rešpektujem pána exministra Mihála, samozrejme, ako odborníka v mnohých oblastiach, ale platí a v spolupráci s rezortom financií, myslím, že to bolo mnohokrát potvrdené, ak, pán poslanec, ak chcete mať naozaj z nášho hľadiska skutočný postoj a viete, že ja nemám problém vám povedať áno alebo nie priamo do očí, tak musíme mať takýto pozmeňujúci návrh skôr k dispozícii. Ale aj tak tu mám reakciu, lebo podľa toho, na čo som bol svojimi kolegami upozornený, si treba prečítať stranu 24 dôvodovej správy, ktorá hovorí, že bodom 6 a 7 § 14 ods. 1 písm. a) a d) "navrhuje sa, aby sa povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami vzťahovala aj na všetky daňové subjekty, ktoré sú právnickými osobami zapísanými v obchodnom registri alebo fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi registrovanými pre daň z príjmov podľa § 49a zákona č. 595/2003 o dani z príjmov", blabla. "Ide o daňové subjekty, ktoré majú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona v znení neskorších predpisov. Napríklad fyzické osoby registrované pre daň z príjmov iba z dôvodu prenájmu nehnuteľností, ktorý nie je živnosťou, nebudú povinné komunikovať elektronicky." Zopakujem, "napríklad fyzické osoby registrované pre daň z príjmov iba z dôvodu prenájmu nehnuteľnosti, ktorý nie je živnosťou, nebudú povinné komunikovať elektronicky". Toto píše dôvodová správa. Pán poslanec nesúhlasí, kývajúc hlavou. Poprosím teda komunikovať s tvorcami zákona. Takže toto je náš postoj. Nám sa zdá tento pozmeňovací návrh síce ľúbivý, ale dubiózny, to je môj postoj.
K reverse chargeu, resp. k uloženej daňovej povinnosti. Pán poslanec Rajtár má pravdu v tom, že existuje v Európe iniciatíva, lídruje ju Česká republika, konkrétne Andrej Babiš ako bývalý minister financií, dnes minister Pilný, ktorý navrhoval zavedenie možnosti pilotného zavedenia odloženej daňovej povinnosti alebo reverse chargeu na všetky platby za tovary a služby nad 10-tisíc eur. Spolu s Rakúskom bolo Slovensko proste tou krajinou, ktoré podporovalo takýto koncept. Musím vás ale informovať, že mýlite sa, ak si myslíte, že toto bolo schválené, tento postoj nebol schválený, lebo je tu odpor jednak Komisie a jednak jedna z významných členských krajín Európskej únie zablokovala tento návrh. Stalo sa tak ešte v lete, tuším na júlovom Ekofine, odvtedy sa Čechom ani Francúzom, teraz som pomenoval tú druhú krajinu, nepodarilo odblokovať tento file alebo túto agendu. A je tu iný návrh, ktorý sa volá "definitívny režim dane z pridanej hodnoty". Zajtra bude hovoriť o tomto postoji nášho rezortu k tejto agende moja štátna tajomníčka Dana Meager na VEZ-e, na výbore pre európske záležitosti. Takže tam budú, vám poskytneme detailnejšie informácie. Ale zatiaľ pilot na reverse charge na všetky tovary a služby nad 10-tisíc eur nebol schválený na úrovni Európskej komisie, my to považujeme za škodu, naozaj si myslíme, že dokázateľne dnešný postup je taký, že v podstate existuje zoznam tovarov a služieb, kde môže štát využiť možnosť prenesenie daňovej povinnosti. Viete, že Slovensko vyčerpalo ten zoznam, alebo takmer ho vyčerpalo zavedením tohto systému zdaňovania v stavebníctve, predtým to bolo pre komodity v poľnohospodárstve, pre obilniny, a v ďalšom je to možné len cez tzv. systém rýchlej reakcie, ktorý je ale tak rýchly, že aj na naše pomery je to proste hrozná pomalosť. My žiadame dva roky o zavedenie tohto systému na obchodovanie s mäsom, napríklad. Pretože máme jasné dôkazy o podvodných schémach medzi Českom a Slovenskom v oblasti, nechcem vás teraz obťažovať, hovädzích a bravčových poliek, napríklad. (Reakcia z pléna.) A sú tu proste prípady jasné, polovičiek, áno, sú tu jasné prípady, aj kriminalizované proste prípady, aj konkrétni ľudí.
Bohužiaľ, v týchto veciach je dosť zložité postupovať. Daňová agenda podlieha jednohlasnosti a to je tá druhá strana mince. Na jednej strane nás tento systém chráni od mnohých nápadov a na druhej strane nás, samozrejme, obmedzuje v tom, že musíme dostať totálnu zhodu všetkých aj pri takýchto návrhoch. Takže tento návrh Slovensko podporuje spolu s Českom a Rakúskom, ale zatiaľ tento návrh, bohužiaľ, nevieme využiť.
Toľko asi z mojej strany, aj vyjadrenie k pozmeňovacím návrhom.
Ďakujem veľmi pekne.

Hlasovanie bude zajtra o 11.00 hodine.