21. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Ešte raz, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky reaguje na požiadavky aplikačnej praxe pri vyhodnocovaní žiadostí o poskytnutie dotácie na projekty v oblasti vedy a výskumu Vedeckou radou ministerstva zdravotníctva podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Vedecká rada ako odborný poradný orgán ministra zdravotníctva plní v rámci svojej činnosti aj úlohy vedecko-výskumného zamerania v rámci rezortu zdravotníctva vzhľadom na to, že sú jej členovia vymenovávaní z pracovísk zaoberajúcich sa vedeckými úlohami výskumu a vývoja v oblasti biomedicíny, ako sú napríklad univerzity a vysoké školy, Slovenská akadémia vied a podobne.
V rámci doterajšej právnej úpravy však nie je možné hodnotiť mnohé žiadosti o dotácie, pri ktorých je člen vedeckej rady ako orgánu posudzujúceho žiadosti vo vzťahu k žiadateľovi, napríklad ako je štatutárny orgán alebo člen jeho štatutárneho orgánu, zamestnanec a podobne. Vo veľkej väčšine prípadov sú však žiadateľmi o dotácie práve vyššie zmienené kvalitné vedecko-výskumné a vzdelávacie inštitúcie, ktoré doterajšia právna úprava takýmto spôsobom diskvalifikuje. Cieľom predkladanej novely je preto upraviť proces hodnotenia žiadostí, kde žiadatelia sú v takom vzťahu k členovi vedeckej rady, aby bola zachovaná nestrannosť pri hodnotení žiadostí o poskytnutie dotácie, ale súčasne aby sa vytvoril aj priestor pre kvalitné vedecké projekty v záujme podpory výskumu a vývoja v oblasti zdravotníctva.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, verím, že aj tento predložený návrh podporíte. Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
18:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:28
Ján MaroszA k tomu obsahu poviem tak, že slovami Karla Kryla: "Trasiem sa strachom pred prízrakom, že raz zo mňa bude dôchodca." Pokiaľ by sme naozaj pri takýchto vládach sa mali dožiť dôchodku, tak dovidenia. Zatiaľ čo nemeckí, rakúski dôchodcovia cestujú, užívajú si starobu, tak naši dôchodcovia živoria. A to je veľmi smutné. Ďakujem za tvoj príklad pracovitosti.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.10.2017 o 18:28 hod.
Mgr.
Ján Marosz
Videokanál poslanca
Erika Jurinová, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja len zdôrazním nejaké okolnosti, ktoré tu nastávajú, keď nikto z kandidátov na županov sociálnej vlády SMER nie je prítomný pri obrane tých najzraniteľnejších, najslabších dôchodcov v tejto sále, tak ty napriek pokročilej kampani tu dlho, odborne, precízne dávaš zo seba energiu, dávaš pozmeňovacie návrhy a trpezlivo predstavuješ riešenia pre tých najzraniteľnejších, a to sú naši dôchodcovia. Klobúk dolu. Toto je naozaj príklad pracovitosti teba ako človeka napriek tomu, že hovoríš, že keď sa staneš župankou, tak sa zriekneš mandátu. To bude obrovská strata pre všetkých ľudí na Slovensku, že takíto pracovití ľudia odídu z parlamentu. Zatiaľ čo sociálni demokrati, župani a poslanci v jednej osobe, pri predkladaní takýchto dôležitých aj návrhov zákonov sú možno niekde v regióne. Klobúk dolu, si vzorom pre mňa pracovitosti.
A k tomu obsahu poviem tak, že slovami Karla Kryla: "Trasiem sa strachom pred prízrakom, že raz zo mňa bude dôchodca." Pokiaľ by sme naozaj pri takýchto vládach sa mali dožiť dôchodku, tak dovidenia. Zatiaľ čo nemeckí, rakúski dôchodcovia cestujú, užívajú si starobu, tak naši dôchodcovia živoria. A to je veľmi smutné. Ďakujem za tvoj príklad pracovitosti.
Rozpracované
18:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:30
Erika JurinováA hovorila som o tom, že takýto prístup k valorizácii môže spôsobiť aj ústavný chaos. Preto som sa snažila vysvetliť, že možno jediné riešenie ako to zmeniť bude aj práve podanie na Ústavný súd. Ten nám dá jasné stanovisko, že či takýto spôsob prípravy zákonov je v poriadku, alebo nie. Je to podľa mňa hazardovanie s dôverou v náš systém.
Druhú oblasť, ktorú som riešila, sú dávky v nezamestnanosti. A tak ako som bola príjemne prekvapená alebo teda uvoľnením toho testovacieho obdobia na štyri roky, zarazilo nás, že ste neupravovali aj k tomu určenie vymeriavacieho základu pre dávky v nezamestnanosti, denného vymeriavacieho základu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.10.2017 o 18:30 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne kolegom za povzbudivé slová. Aj ja som chcela hlavne v tom príspevku naozaj riešiť len tie dve oblasti, to je spôsob valorizácie, čo považujem za nie dobré, že každý rok, teraz na štyri roky, ale naozaj od roku 2014 sa stále mení spôsob valorizácie. Nerozumiem, že prečo nemá to ministerstvo zadanú jasnú úlohu vytvoriť taký spôsob valorizácie, ktorý by nastavil systém, ktorý by viedol k väčšej stabilite a ochrane dôchodkov, vlastne ľudí, ktorí sú v dôchodkovom veku. Všetci, ako tu sedíme, teda verím, aj tí, ktorí tu nesedia, že majú záujem na tom, aby sa dôchodcom žilo v našej krajine dobre, aby žili slušne, aby z dôchodkov, ktoré vieme, že už dnes spôsobujú veľký problém v rozpočte, rátame s tým, ale za tú cenu, aby sa im žilo aspoň slušne. Aby naozaj nemuseli živoriť, pokiaľ odvádzali väčšiu časť svojho života odvody na sociálne poistenie.
A hovorila som o tom, že takýto prístup k valorizácii môže spôsobiť aj ústavný chaos. Preto som sa snažila vysvetliť, že možno jediné riešenie ako to zmeniť bude aj práve podanie na Ústavný súd. Ten nám dá jasné stanovisko, že či takýto spôsob prípravy zákonov je v poriadku, alebo nie. Je to podľa mňa hazardovanie s dôverou v náš systém.
Druhú oblasť, ktorú som riešila, sú dávky v nezamestnanosti. A tak ako som bola príjemne prekvapená alebo teda uvoľnením toho testovacieho obdobia na štyri roky, zarazilo nás, že ste neupravovali aj k tomu určenie vymeriavacieho základu pre dávky v nezamestnanosti, denného vymeriavacieho základu.
Rozpracované
18:32
Vystúpenie 18:32
Irén SárközyCieľom predloženého návrhu je v zásade poskytnúť dôchodcom pracujúcim na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru rovnakú výhodu, akú majú v súčasnosti žiaci...
Cieľom predloženého návrhu je v zásade poskytnúť dôchodcom pracujúcim na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru rovnakú výhodu, akú majú v súčasnosti žiaci stredných a študenti vysokých škôl. Budú mať právo určiť si dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. A tak oni a ich zamestnávatelia budú oslobodení od platenia odvodov na povinné dôchodkové poistenie a zamestnávatelia aj do rezervného fondu solidarity. Oslobodenie sa navrhuje v rovnakej výške vymeriavacieho základu, ako je tomu už v súčasnosti u študentov, to znamená 200 eur mesačne, čo predstavuje 2 400 eur ročne.
Jedným z dôvodov na prijatie navrhovaného opatrenia je aktuálny rast ekonomiky a s ním súvisiaci vyšší dopyt po pracovnej sile. Návrh sa
bude týkať v súlade so zásadou rovnosti poberateľov starobných dôchodkov, invalidných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov a výsluhových dôchodkov, ktorých poberatelia dovŕšili dôchodkový vek.
K najväčšej zmene dôjde u poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktorí v súčasnosti vôbec nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť a zároveň poberať tento dôchodok. V súčasnosti zaniká nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, ak vznikne dôchodkové poistenie jeho poberateľovi bez ohľadu na výšku vymeriavacieho základu. Podľa predloženého návrhu sa poistencovi, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, bude vyplácať predčasný starobný dôchodok až do kalendárneho mesiaca, v ktorom dosiahne úhrnný príjem z dohody v kalendárnom roku 2400 eur. Predloženým návrhom sa umožňuje, aby aj poberateľ predčasného starobného dôchodku, ktorý si určil dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, mohol do zákonom ustanovenej sumy príjmu 2 400 eur ročne vykonávať zárobkovú činnosť bez toho, aby mu zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Do príjmu v sume 200 eur mesačne nebude poberateľ predčasného starobného dôchodku dôchodkovo poistený. Navrhované riešenie je zvolené tak, aby jeho praktická realizácia znamenala čo najmenšiu administratívnu záťaž pre Sociálnu poisťovňu a poistenca, pokiaľ ide o rozhodovanie o vzniku a zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku v závislosti od vzniku a zániku dôchodkového poistenia a jej praktické vykonávanie.
Dôchodkové dávky sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách ustanovených Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ oznamuje Sociálnej poisťovni údaje o príjme zamestnanca za príslušný kalendárny mesiac až v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Nie je prakticky možné, aby Sociálna poisťovňa nevyplatila predčasný starobný dôchodok za mesiac, v ktorom bola prekročená úhrnná suma príjmu 2400 eur. Z toho dôvodu sa ustanovuje zúčtovanie dôchodkových dávok, aby Sociálna poisťovňa nemusela zdÍhavým administratívnym procesom vymáhať neoprávnene vyplatenú dávku.
Upravuje sa spôsob zvyšovania predčasného starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého sa vyplácal predčasný starobný dôchodok. Pokiaľ sa predčasný starobný dôchodok poberateľovi predčasného starobného dôchodku vypláca k 1. januáru kalendárneho roka, prepočet sumy predčasného starobného dôchodku vykoná Sociálna poisťovňa ex offo a rozhodne o zvýšení sumy predčasného starobného dôchodku najneskôr do 31. marca tohto kalendárneho roka. Pokiaľ nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku k 1. januáru kalendárneho roka netrval, zvýšenie vykoná Sociálna poisťovňa na žiadosť.
V súvislosti s uplatnením tejto úľavy pre dôchodcov-dohodárov rovnako, ako je tomu už v súčasnosti u študentov, sa navrhuje vykonať aj zmeny v definícii zamestnanca a zamestnávateľa na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v ustanoveniach upravujúcich vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia zamestnanca, v ustanoveniach upravujúcich vymeriavací základ pre dôchodcov-dohodárov s úľavou v splatnosti poistného pre dôchodcov-dohodárov s úl'avou v prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti zamestnávateľov za dôchodcov-dohodárov s úľavou.
Prečítala by som pozmeňujúci a doplňujúci návrh, znie nasledovne:
V čl. I sa pred doterajší 1. bod vkladá nový 1. bod až 6. bod, ktoré znejú:
,,1. V § 4 ods. 1 písm. b) sa za prvý bod vkladá nový druhý bod, ktorý znie: ,,2. predčasného starobného dôchodku,".
Doterajší druhý bod až štvrtý bod sa označujú ako tretí bod až piaty bod.
V § 4 ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová ,,o brigádnickej práci študentov". V § 4 ods. 2 písm. a) sa slová "dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a" nahrádzajú slovami "dohody podľa § 227a".
V § 4 ods. 2 písm. b) znie: "fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je fyzickou osobou uvedenou v ods. 1 písm. b), okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5,".".
5. V § 4 ods. 5 a v § 7 ods. 3 sa vypúšťajú slová "o brigádnickej práci študentov".
6. V § 7 ods. 4 písm. c) sa za prvý bod vkladá nový druhý bod, ktorý znie: ,,2. predčasného starobného dôchodku,".
Doterajší druhý bod až štvrtý bod sa označujú ako tretí bod až piaty bod.".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za 4. bod vkladá nový 5. bod a 6. bod, ktoré znejú:
"5. V § 20 ods. 2 druhá veta znie: "Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe tejto dohody, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia alebo dňom zániku právneho vzťahu na základe tejto dohody.".
6. V § 20 ods. 3 písm. a) sa za slová "starobného dôchodku," vkladajú slová "predčasného starobného dôchodku,".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za 9. bod vkladá nový 10. bod až 13. bod, ktoré znejú:
"10. V § 67 sa za ods. 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 2 400 eur; na určenie príjmu sa primerane použije § 139c. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikol nárok na jeho výplatu podľa prvej vety.".
Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7.
11. V § 67 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: "Sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku po zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odseku 6 prvej vety sa zúčtujú so sumami predčasného starobného dôchodku, na ktorého výplatu opätovne vznikne nárok alebo so sumami starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1.".
12. V § 68 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený z dôvodu právneho vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku, určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia poistenca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy predčasného starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, suma predčasného starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.".
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
13. V § 68 ods. 4 a 7 sa slová "odseku 2" nahrádzajú slovami "odsekov 2 a 3".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za 9. bod vkladá nový 10. bod, ktorý znie:
"10. V § 69a ods. 2 druhej vete sa za slová "ods. 2" vkladajú slová "a 3".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za 18. bod vkladá nový 19. bod, ktorý znie:
"19. V § 75 ods. 3 prvej vete a v § 77 ods. 3 prvej vete sa za slová "ods. 2" vkladajú slová "a 3".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa za 20. bod vkladá nový 21. bod, ktorý znie:
"21. V § 84 ods. 5 písm. b) sa vypúšťajú slová "o brigádnickej práci študentov".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I sa za 41. bod vkladá nový 42. bod, ktorý znie:
"42. V § 138 ods. 8 písm. a) a v § 139c ods. 2 a 3 sa vypúšťajú slová ,,o brigádnickej práci študentov".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I sa za 42. bod vkladá nový 43. bod, ktorý znie:
"43. V § 143 ods. 1 tretej vete a štvrtej vete sa vypúšťajú slová "o brigádnickej práci študentov".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I sa za 56. bod vkladá nový 57. bod až 59. bod, ktoré znejú:
"57. V § 227a odsek 1 znie:
"(1) Fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá je fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. b), má právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu.".
58. V § 227a ods. 2 úvodnej vete sa slová "o brigádnickej práci študentov" nahrádzajú slovami "podľa odseku 1".
59. V § 227a ods. 4 sa vypúšťajú slová "o brigádnickej práci študentov".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
10. V čl. I sa za 59. bod vkladá nový 60. bod, ktorý znie:
"60. V § 231 ods. 1 písm. b) prvom bode až piatom bode sa vypúšťajú slová "o brigádnickej práci študentov".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Navrhované zmeny nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018. V tejto súvislosti sa upraví čl. IV o účinnosti.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za slovo. V rozprave by som chcela predkladať pozmeňujúci a doplňujúci návrh spolu s pani poslankyňou Editou Pfundtner, s pánom podpredsedom Bélom Bugárom a s pánom poslancom Elemérom Jakabom. Najprv by som odôvodnila náš pozmeňujúci návrh.
Cieľom predloženého návrhu je v zásade poskytnúť dôchodcom pracujúcim na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru rovnakú výhodu, akú majú v súčasnosti žiaci stredných a študenti vysokých škôl. Budú mať právo určiť si dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. A tak oni a ich zamestnávatelia budú oslobodení od platenia odvodov na povinné dôchodkové poistenie a zamestnávatelia aj do rezervného fondu solidarity. Oslobodenie sa navrhuje v rovnakej výške vymeriavacieho základu, ako je tomu už v súčasnosti u študentov, to znamená 200 eur mesačne, čo predstavuje 2 400 eur ročne.
Jedným z dôvodov na prijatie navrhovaného opatrenia je aktuálny rast ekonomiky a s ním súvisiaci vyšší dopyt po pracovnej sile. Návrh sa
bude týkať v súlade so zásadou rovnosti poberateľov starobných dôchodkov, invalidných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov a výsluhových dôchodkov, ktorých poberatelia dovŕšili dôchodkový vek.
K najväčšej zmene dôjde u poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktorí v súčasnosti vôbec nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť a zároveň poberať tento dôchodok. V súčasnosti zaniká nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, ak vznikne dôchodkové poistenie jeho poberateľovi bez ohľadu na výšku vymeriavacieho základu. Podľa predloženého návrhu sa poistencovi, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, bude vyplácať predčasný starobný dôchodok až do kalendárneho mesiaca, v ktorom dosiahne úhrnný príjem z dohody v kalendárnom roku 2400 eur. Predloženým návrhom sa umožňuje, aby aj poberateľ predčasného starobného dôchodku, ktorý si určil dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, mohol do zákonom ustanovenej sumy príjmu 2 400 eur ročne vykonávať zárobkovú činnosť bez toho, aby mu zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Do príjmu v sume 200 eur mesačne nebude poberateľ predčasného starobného dôchodku dôchodkovo poistený. Navrhované riešenie je zvolené tak, aby jeho praktická realizácia znamenala čo najmenšiu administratívnu záťaž pre Sociálnu poisťovňu a poistenca, pokiaľ ide o rozhodovanie o vzniku a zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku v závislosti od vzniku a zániku dôchodkového poistenia a jej praktické vykonávanie.
Dôchodkové dávky sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách ustanovených Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ oznamuje Sociálnej poisťovni údaje o príjme zamestnanca za príslušný kalendárny mesiac až v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Nie je prakticky možné, aby Sociálna poisťovňa nevyplatila predčasný starobný dôchodok za mesiac, v ktorom bola prekročená úhrnná suma príjmu 2400 eur. Z toho dôvodu sa ustanovuje zúčtovanie dôchodkových dávok, aby Sociálna poisťovňa nemusela zdÍhavým administratívnym procesom vymáhať neoprávnene vyplatenú dávku.
Upravuje sa spôsob zvyšovania predčasného starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého sa vyplácal predčasný starobný dôchodok. Pokiaľ sa predčasný starobný dôchodok poberateľovi predčasného starobného dôchodku vypláca k 1. januáru kalendárneho roka, prepočet sumy predčasného starobného dôchodku vykoná Sociálna poisťovňa ex offo a rozhodne o zvýšení sumy predčasného starobného dôchodku najneskôr do 31. marca tohto kalendárneho roka. Pokiaľ nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku k 1. januáru kalendárneho roka netrval, zvýšenie vykoná Sociálna poisťovňa na žiadosť.
V súvislosti s uplatnením tejto úľavy pre dôchodcov-dohodárov rovnako, ako je tomu už v súčasnosti u študentov, sa navrhuje vykonať aj zmeny v definícii zamestnanca a zamestnávateľa na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v ustanoveniach upravujúcich vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia zamestnanca, v ustanoveniach upravujúcich vymeriavací základ pre dôchodcov-dohodárov s úľavou v splatnosti poistného pre dôchodcov-dohodárov s úl'avou v prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti zamestnávateľov za dôchodcov-dohodárov s úľavou.
Prečítala by som pozmeňujúci a doplňujúci návrh, znie nasledovne:
V čl. I sa pred doterajší 1. bod vkladá nový 1. bod až 6. bod, ktoré znejú:
,,1. V § 4 ods. 1 písm. b) sa za prvý bod vkladá nový druhý bod, ktorý znie: ,,2. predčasného starobného dôchodku,".
Doterajší druhý bod až štvrtý bod sa označujú ako tretí bod až piaty bod.
V § 4 ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová ,,o brigádnickej práci študentov". V § 4 ods. 2 písm. a) sa slová "dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a" nahrádzajú slovami "dohody podľa § 227a".
V § 4 ods. 2 písm. b) znie: "fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je fyzickou osobou uvedenou v ods. 1 písm. b), okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5,".".
5. V § 4 ods. 5 a v § 7 ods. 3 sa vypúšťajú slová "o brigádnickej práci študentov".
6. V § 7 ods. 4 písm. c) sa za prvý bod vkladá nový druhý bod, ktorý znie: ,,2. predčasného starobného dôchodku,".
Doterajší druhý bod až štvrtý bod sa označujú ako tretí bod až piaty bod.".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za 4. bod vkladá nový 5. bod a 6. bod, ktoré znejú:
"5. V § 20 ods. 2 druhá veta znie: "Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe tejto dohody, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia alebo dňom zániku právneho vzťahu na základe tejto dohody.".
6. V § 20 ods. 3 písm. a) sa za slová "starobného dôchodku," vkladajú slová "predčasného starobného dôchodku,".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za 9. bod vkladá nový 10. bod až 13. bod, ktoré znejú:
"10. V § 67 sa za ods. 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 2 400 eur; na určenie príjmu sa primerane použije § 139c. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikol nárok na jeho výplatu podľa prvej vety.".
Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7.
11. V § 67 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: "Sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku po zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odseku 6 prvej vety sa zúčtujú so sumami predčasného starobného dôchodku, na ktorého výplatu opätovne vznikne nárok alebo so sumami starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1.".
12. V § 68 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený z dôvodu právneho vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku, určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia poistenca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy predčasného starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma predčasného starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma predčasného starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, suma predčasného starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.".
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
13. V § 68 ods. 4 a 7 sa slová "odseku 2" nahrádzajú slovami "odsekov 2 a 3".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za 9. bod vkladá nový 10. bod, ktorý znie:
"10. V § 69a ods. 2 druhej vete sa za slová "ods. 2" vkladajú slová "a 3".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za 18. bod vkladá nový 19. bod, ktorý znie:
"19. V § 75 ods. 3 prvej vete a v § 77 ods. 3 prvej vete sa za slová "ods. 2" vkladajú slová "a 3".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa za 20. bod vkladá nový 21. bod, ktorý znie:
"21. V § 84 ods. 5 písm. b) sa vypúšťajú slová "o brigádnickej práci študentov".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I sa za 41. bod vkladá nový 42. bod, ktorý znie:
"42. V § 138 ods. 8 písm. a) a v § 139c ods. 2 a 3 sa vypúšťajú slová ,,o brigádnickej práci študentov".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I sa za 42. bod vkladá nový 43. bod, ktorý znie:
"43. V § 143 ods. 1 tretej vete a štvrtej vete sa vypúšťajú slová "o brigádnickej práci študentov".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I sa za 56. bod vkladá nový 57. bod až 59. bod, ktoré znejú:
"57. V § 227a odsek 1 znie:
"(1) Fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá je fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. b), má právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu.".
58. V § 227a ods. 2 úvodnej vete sa slová "o brigádnickej práci študentov" nahrádzajú slovami "podľa odseku 1".
59. V § 227a ods. 4 sa vypúšťajú slová "o brigádnickej práci študentov".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
10. V čl. I sa za 59. bod vkladá nový 60. bod, ktorý znie:
"60. V § 231 ods. 1 písm. b) prvom bode až piatom bode sa vypúšťajú slová "o brigádnickej práci študentov".".
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Navrhované zmeny nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018. V tejto súvislosti sa upraví čl. IV o účinnosti.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
18:48
Vystúpenie v rozprave 18:48
Ľubomír VážnyV čl. I 70. bode sa pred doterajší § 293dw vkladá nový §...
V čl. I 70. bode sa pred doterajší § 293dw vkladá nový § 293dw, ktorý vrátane nadpisu nad § 293dw znie:
"Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l. januára 2018 §293dw
(1) Do obdobia dôchodkového poistenia sa započítava obdobie pred 1. januárom 2018, počas ktorého fyzická osoba, ktorá a) sa starala o dieťa, spĺňala podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. c) alebo písm. d), okrem podmienky podania prihlášky, b) poberala peňažný príspevok na opatrovanie alebo vykonávala osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, spĺňala podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. e), okrem podmienky podania prihlášky.
(2) Za obdobie podľa odseku 1 sa osobný mzdový bod určí ako podiel úhrnu vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých by platil štát poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, a všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, za ktorý by štát platil toto poistné.".
Úvodná veta 70. bodu sa primerane upraví, nasledujúce ustanovenia v 70. bode sa primerane prečíslujú a vypúšťa sa nadpis nad doterajším § 293dw.
Odôvodnenie: Sociálna poisťovňa môže získať informácie o fyzickej osobe, ktorá spĺňa vecné podmienky dôchodkového poistenia z dôvodu "starostlivosti" podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) z iných dostupných zdrojov, a preto tieto osoby nemusia už podávať prihlášku na dôchodkové poistenie. V predloženom návrhu zákona sa preto vypúšťa podmienka podania prihlášky na dôchodkové poistenie. V súlade s princípom rovnakého zaobchádzania navrhujeme umožniť, aby sa aj osobám v rovnakom postavení z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo o ťažko zdravotne postihnutú osobu zhodnotilo obdobie starostlivosti ako obdobie dôchodkového poistenia. Ide o skupinu osôb, ktoré pred účinnosťou predloženého návrhu splnili podmienky dôchodkového poistenia, ale opomenuli splniť podmienku podania prihlášky na dôchodkové poistenie. Predkladateľ návrhu zákona sa vo svojej úvodnej reči už zmienil o podpore takéhoto návrhu zákona.
Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.
Vystúpenie v rozprave
17.10.2017 o 18:48 hod.
Ing.
Ľubomír Vážny
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Bašistovej, Podmanického, Buriana, Tomáša, Vaľovej, Kuciaňovej a Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 664.
V čl. I 70. bode sa pred doterajší § 293dw vkladá nový § 293dw, ktorý vrátane nadpisu nad § 293dw znie:
"Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l. januára 2018 §293dw
(1) Do obdobia dôchodkového poistenia sa započítava obdobie pred 1. januárom 2018, počas ktorého fyzická osoba, ktorá a) sa starala o dieťa, spĺňala podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. c) alebo písm. d), okrem podmienky podania prihlášky, b) poberala peňažný príspevok na opatrovanie alebo vykonávala osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, spĺňala podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. e), okrem podmienky podania prihlášky.
(2) Za obdobie podľa odseku 1 sa osobný mzdový bod určí ako podiel úhrnu vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých by platil štát poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, a všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, za ktorý by štát platil toto poistné.".
Úvodná veta 70. bodu sa primerane upraví, nasledujúce ustanovenia v 70. bode sa primerane prečíslujú a vypúšťa sa nadpis nad doterajším § 293dw.
Odôvodnenie: Sociálna poisťovňa môže získať informácie o fyzickej osobe, ktorá spĺňa vecné podmienky dôchodkového poistenia z dôvodu "starostlivosti" podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) z iných dostupných zdrojov, a preto tieto osoby nemusia už podávať prihlášku na dôchodkové poistenie. V predloženom návrhu zákona sa preto vypúšťa podmienka podania prihlášky na dôchodkové poistenie. V súlade s princípom rovnakého zaobchádzania navrhujeme umožniť, aby sa aj osobám v rovnakom postavení z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo o ťažko zdravotne postihnutú osobu zhodnotilo obdobie starostlivosti ako obdobie dôchodkového poistenia. Ide o skupinu osôb, ktoré pred účinnosťou predloženého návrhu splnili podmienky dôchodkového poistenia, ale opomenuli splniť podmienku podania prihlášky na dôchodkové poistenie. Predkladateľ návrhu zákona sa vo svojej úvodnej reči už zmienil o podpore takéhoto návrhu zákona.
Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.
Rozpracované
18:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:51
Soňa GaborčákováVystúpenie s faktickou poznámkou
17.10.2017 o 18:51 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Tak som rada, že zákon, ktorý som predkladala minulý mesiac, padol na úrodnú pôdu tak, ako padli aj starodôchodcovia. Ak dáme hlavy dohromady, je zdravý sedliacky rozum, že musí vyhrať to, čo je spravodlivé. Keď jednoducho naše inštitúcie medzi sebou si nedokážu podať informáciu, nesmie trpieť človek, ktorý sa celý život stará o svojho opatrovaného. Takže aj napriek tomu, že teda som opozičná politička a teda neprechádzajú mi návrhy zákonov, tak určite som rada, že, že teda ste to prebrali, lebo tým ľuďom sa naozaj pomôže v živote. Ďakujem.
Rozpracované
18:52
Vystúpenie v rozprave 18:52
Simona Petríkl. V čl. I sa za bod 6. vkladajú nové body 7 až 9, ktoré znejú:
"7. V § 30 písmeno b) znie:
"b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1 a § 39 ods. 1.".
8. V § 31 odsek 1 písmeno b) znie:
"b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.".
9. V § 32 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
"c) poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období, kedy poberala materské alebo rodičovský príspevok a ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, trvá až do dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Teraz to odôvodním. Účelom predloženého pozmeňujúceho návrhu je náprava nedostatkov zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov iniciovaná skúsenosťami z praxe a požiadavkami konkrétnych občanov. Ide o okruh problémov týkajúcich sa poskytovania dávky nemocenského poistenia, teda o materské.
V prvom rade návrh rieši súčasné nedostatky pri uplatňovaní nároku na materské a výpočtu materského v prípade tzv. reťazových pôrodov. Návrhom sa spravodlivo upravia nároky matiek na materské pri druhom a ďalšom dieťati, a to v prípadoch straty zamestnania v období po pôrode, resp. počas rodičovskej dovolenky, práceneschopnosti v rozhodujúcom období (napr. rizikové tehotenstvo), predčasného návratu do zamestnania a zníženia pracovného úväzku a nahlasovania tzv. pravdepodobného príjmu zamestnávateľom pri ďalšom dieťati.
Ďalej návrh upravuje nárok otca na materské na staršie dieťa v prípade, že matka dieťaťa poberá materské pri mladšom dieťati. Návrh odstraňuje tvrdosť zákona v prípade SZČO, ktorá je dlžníkom Sociálnej poisťovne. Ak má rodič záujem, umožní sa mu pracovať v čase, kedy poberá materské bez straty nároku na materské. Návrh bude mať negatívny dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne. Mierne sa zvýšia výdavky fondu nemocenského poistenia na materské.
Návrh nemá dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a má pozitívny dopad na sociálne vplyvy a na zamestnanosť.
A teraz pôjdem postupne k bodu 7, ktorý hovorí o zákaze práce počas materskej a ktorú chceme teda týmto veľmi pustiť, tento zákaz.
Podľa súčasnej právnej úpravy je podľa § 30 písm. b) všeobecnou podmienkou nároku na nemocenské dávky zamestnanca, aby v zamestnaní, v ktorom je nemocensky poistený, nemal príjem za prácu vykonávanú v období trvania dôvodu na poskytnutie niektorej z nemocenských dávok – nemocenské, ošetrovné alebo materské. V praxi však počas starostlivosti o narodené dieťa, resp. pred jeho narodením mnohé matky, resp. otcovia majú záujem, resp. môžu pracovať napríklad z domu, resp. na kratší úväzok. Súčasná právna úprava im v tom však bráni a pod hrozbou straty nároku na materské. V protiklade k tomu samostatne zárobkovo činná osoba v čase, keď poberá materské, môže naďalej podnikať. Pri úvahe, či môže alebo nemôže poberateľ materského pracovať, nie je správne dávať na jednu úroveň nemocenské, kedy poistenec musí dodržiavať liečebný režim, a materské, kedy starostlivosť o dieťa je často možné vykonávať v súbehu s pracovnou aktivitou. Preto sa navrhuje, aby pri poberaní materského bola táto podmienka zákazu práce pre zamestnanca zo zákona vypustená.
K bodu 8. Všeobecnou podmienkou nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby v prípade dlžného poistného je úhrada dlžnej sumy najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. V prípade, že vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, pripadne na koniec mesiaca tieto osoby nemajú dostatočný časový fond a priestor na úhradu dlžného poistného a tým pádom im nárok na dávku prepadá, čo má nepriaznivé dôsledky najmä v prípade materského.
Príklad: Matka, ktorá je SZČO, žiada o materské napríklad k 30. 9. 2017. Ak sa pri podávaní žiadosti v tento deň dozvie v Sociálnej poisťovni, že nemá zaplatené poistné, nemusí byť vždy jednoduché požadovanú sumu v ten istý deň aj uhradiť. Preto sa navrhuje, aby uvedené osoby mali čas na úhradu dlžného poistného o jeden kalendárny mesiac dlhšie.
K bodu 9, ktorý sa týka ochrannej lehoty. Navrhuje sa, aby ochranná lehota poistenkyne alebo poistenca, ktorým nemocenské poistenie zaniklo v období, kedy poberali materské alebo rodičovský príspevok, a ktorí sa riadne starajú o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, trvala až do dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa.
V praxi sa stáva, že matka získa len krátkodobé zamestnanie na dobu určitú a pracovný pomer jej skončí vypršaním dohodnutej doby v čase, kedy poberá materské, resp. kedy je na rodičovskej dovolenke a stará sa o dieťa. Takéto matky sú jednak objektívne hendikepované pri hľadaní nového zamestnania, jednak napríklad v situácii, keď majú ročné alebo dvojročné dieťa, logicky uprednostnia starostlivosť o dieťa pred hľadaním si nového zamestnania. V prípade ďalšieho otehotnenia počas starostlivosti o dieťa tak nemajú nárok na materské pri ďalšom dieťati, pretože nie sú nemocensky poistené a podľa súčasného právneho stavu, ak k otehotneniu došlo po skončení pracovného pomeru, nie sú ani v ochrannej lehote. Predĺženie ochrannej lehoty je v záujme tejto skupiny žien a zabezpečí im v uvedených prípadoch nárok na materské aj pri ďalšom dieťati. Získajú tak nárok na ďalšie materské rovnako ako matky, ktoré majú to šťastie, že mali pracovný pomer na dobu neurčitú a počas celého trvania rodičovskej dovolenky im pracovný pomer trval.
Podobne to bude znamenať spravodlivé riešenie pre matky, ktoré získali prvé materské z povinného nemocenského poistenia SZČO a povinné poistenie im zaniklo počas starostlivosti o dieťa z dôvodu, že podnikať prestali a z titulu nízkeho, resp. žiadneho príjmu im povinné poistenie SZČO zaniklo. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, máte toho ešte veľa?
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Ešte je to na dve a pol strany, no. Ešte je to druhá polovica pozmeňujúca návrhu.
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No trošku je aj problém potom s tou časomierou. Ja sledujem technikov, že oni nevedia, že kedy majú časomieru púšťať a kedy nie.
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
To je v poriadku, ja to určite stíham do 20 minút.
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Hej? Dobre, tak poďme na to.
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Dobre, takže druhá časť pozmeňujúceho návrhu.
2. V čl. I sa za bod 7. vkladajú nové body 8. až 11., ktoré znejú:
,,8. V § 49 odsek 2 písmeno d) znie:
"d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,".
9. V § 54 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6 ktorý znie:
,,(6) Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorej zamestnávateľ upravil pracovný čas na kratší pracovný čas v období, kedy poberala materské alebo rodičovský príspevok sa zisťuje ku dňu tejto úpravy, ak je to pre zamestnankyňu výhodnejšie.".
Doterajšie odseky 6 až l0 sa označujú ako odseky 7 až 11.
10. § 57 odsek 4 znie:
,,(4) Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania nemocenského alebo materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako.".
11. V § 57 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5 ktorý znie:
,,(5) Pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 4 v prípade zamestnanca, ktorý poberal v rozhodujúcom období alebo pred rozhodujúcim obdobím materské, je najmenej denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ z ktorého bolo určené predchádzajúce materské; § 55 ods. 2 platí rovnako.".
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Účinnosť navrhovaných bodov sa navrhuje 1. januára 2018, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.
A teraz, ak dovolíte, odôvodnenie k tomuto druhému bodu alebo druhej časti.
Takže k bodu 8. Podľa platného znenia § 49 ods. 2 písm. d) si otec dieťaťa nemôže uplatniť nárok na svoje materské v prípade, ak súčasne poberá materské matka. Toto ustanovenie je logické v prípade, ak by si chcel otec uplatniť nárok na svoje materské vtedy, ak súčasne poberá materské matka na to isté dieťa. Nie je však najmenší dôvod brániť otcovi uplatniť si nárok na svoje materské pri staršom dieťati vtedy, ak matka poberá materské na ďalšie novonarodené dieťa, respektíve v čase pred pôrodom ďalšieho dieťaťa.
Preto sa navrhuje, aby si otec mohol uplatniť nárok na materské aj v prípadoch, kedy matka poberá materské na druhé dieťa.
K bodu 9, k reťazovým pôrodom. Pri tzv. reťazových pôrodoch sa v praxi stáva, že sa matka počas rodičovskej dovolenky dohodne so zamestnávateľom na predčasnom návrate do zamestnania s tým, že pracovný čas sa v súlade s § 164 ods. 2 Zákonníka práce upraví na kratší pracovný čas. Čiže inými slovami, tá žena ide medzi dvomi materskými na part time alebo na čiastočný úväzok pracovať k zamestnávateľovi. Pri ďalšom otehotnení to môže znamenať, že materské pri ďalšom dieťati bude nižšie ako v prípade, že by zamestnankyňa nepracovala vôbec a dočerpala si rodičovskú dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa.
Návrh na doplnenie nového odseku 6 v § 54 túto nespravodlivosť odstráni, pretože materské sa vypočíta z príjmu zamestnankyne, ktorý bol dosiahnutý pred úpravou na kratší pracovný čas, ak je to pre zamestnankyňu výhodnejšie.
K bodu 10. Podľa platného znenia § 57 ods. 4 zákona sa nemocenská dávka prizná z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného ako jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v prípadoch, kedy v rozhodujúcom období zamestnanec alebo povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba nemali vymeriavací základ z dôvodu poberania materského alebo z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, teda rodičovského príspevku. V takom prípade sa nepoužije obmedzenie výšky pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 ods. 3, čo je pravdepodobný denný vymeriavací základ, je najviac suma zodpovedajúca jednej tridsatine tzv. minimálneho vymeriavacieho základu. Pri tzv. reťazových pôrodoch sa však v praxi stáva, že v rozhodujúcom období zamestnankyňa nemala vymeriavací základ z dôvodu kombinácie obdobia, napríklad obdobia práceneschopnosti, poberania materského a obdobia rodičovskej dovolenky, napríklad ak v priebehu rozhodujúceho obdobia po sebe postupne nasleduje práceneschopnosť, ktorá môže byť spôsobená rizikovým tehotenstvom, poberanie materského a napokon čerpanie rodičovskej dovolenky.
Podľa súčasnej právnej úpravy je takáto zamestnankyňa pri druhom dieťati diskriminovaná tým, že druhé materské sa vypočítava len zo sumy minimálneho vymeriavacieho základu, v roku 2017 zo sumy 441,50 eura, a nie z predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by mala v mesiaci, v ktorom začína poberať druhé materské. Predložený návrh túto diskrimináciu odstraňuje.
A k bodu 11, posledné odôvodnenie. V praxi je obvyklé, že sa pri určení výšky materského pri druhom dieťati pri tzv. reťazových pôrodoch zistí, že v rozhodujúcom období, obvykle je to predchádzajúci rok, zamestnankyňa nemala vymeriavací základ, pretože bola v rozhodujúcom období na materskej, resp. rodičovskej dovolenke so starším dieťaťom. Preto sa pri určení výšky materského použije pravdepodobný denný vymeriavací základ. Postupuje sa tak, že zamestnávateľ nahlási Sociálnej poisťovni pravdepodobný vymeriavací základ, teda predpokladanú mzdu v mesiaci, v ktorom sa začína zamestnankyni poskytovať materské pri ďalšom dieťati. Tu sa často stáva, že zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ je nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené materské pri predchádzajúcom prvom dieťati. Býva to preto, lebo zamestnávateľ nahlási len základnú mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve a nezohľadní napríklad mesačné alebo ročné odmeny, nadčasy, náhrady mzdy a už vôbec neuvažuje o tom, že by malo dôjsť k postupnému zvyšovaniu základného platu. Vo výsledku sa potom stane, že materské pri druhom dieťati je nižšie ako materské pri prvom dieťati, čo nemá najmenšiu logiku a je to voči matke nespravodlivé. Ako pardon, ale mám tu ešte asi dve vety tohto celého... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, pani poslankyňa Vaľová, zbytočne to predlžujeme. Nechajte ju, nech to dočíta.
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Zodpovednosť nesie zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa v takýchto prípadoch záujem matky nezastane. Podľa navrhovanej úpravy by predpokladaný denný vymeriavací základ pri druhom dieťati nemal byť nižší ako denný vymeriavací základ pri prvom dieťati. Inými slovami, nemohlo by sa stať, aby mala matka pri druhom dieťati nižšie materské ako pri prvom dieťati.
To je koniec môjho odôvodnenia.
Vystúpenie v rozprave
17.10.2017 o 18:52 hod.
Mgr.
Simona Petrík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, ja v prvom rade len odkážem od pána Mihála, že toto je teda náš spoločný predkladaný väčší pozmeňovací návrh, ale jeho predkladateľom mal byť on. Takže ja dúfam, že ho adekvátne zastúpim. Ide o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a mení a dopĺňa sa takto:
l. V čl. I sa za bod 6. vkladajú nové body 7 až 9, ktoré znejú:
"7. V § 30 písmeno b) znie:
"b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1 a § 39 ods. 1.".
8. V § 31 odsek 1 písmeno b) znie:
"b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.".
9. V § 32 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
"c) poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období, kedy poberala materské alebo rodičovský príspevok a ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, trvá až do dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Teraz to odôvodním. Účelom predloženého pozmeňujúceho návrhu je náprava nedostatkov zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov iniciovaná skúsenosťami z praxe a požiadavkami konkrétnych občanov. Ide o okruh problémov týkajúcich sa poskytovania dávky nemocenského poistenia, teda o materské.
V prvom rade návrh rieši súčasné nedostatky pri uplatňovaní nároku na materské a výpočtu materského v prípade tzv. reťazových pôrodov. Návrhom sa spravodlivo upravia nároky matiek na materské pri druhom a ďalšom dieťati, a to v prípadoch straty zamestnania v období po pôrode, resp. počas rodičovskej dovolenky, práceneschopnosti v rozhodujúcom období (napr. rizikové tehotenstvo), predčasného návratu do zamestnania a zníženia pracovného úväzku a nahlasovania tzv. pravdepodobného príjmu zamestnávateľom pri ďalšom dieťati.
Ďalej návrh upravuje nárok otca na materské na staršie dieťa v prípade, že matka dieťaťa poberá materské pri mladšom dieťati. Návrh odstraňuje tvrdosť zákona v prípade SZČO, ktorá je dlžníkom Sociálnej poisťovne. Ak má rodič záujem, umožní sa mu pracovať v čase, kedy poberá materské bez straty nároku na materské. Návrh bude mať negatívny dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne. Mierne sa zvýšia výdavky fondu nemocenského poistenia na materské.
Návrh nemá dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a má pozitívny dopad na sociálne vplyvy a na zamestnanosť.
A teraz pôjdem postupne k bodu 7, ktorý hovorí o zákaze práce počas materskej a ktorú chceme teda týmto veľmi pustiť, tento zákaz.
Podľa súčasnej právnej úpravy je podľa § 30 písm. b) všeobecnou podmienkou nároku na nemocenské dávky zamestnanca, aby v zamestnaní, v ktorom je nemocensky poistený, nemal príjem za prácu vykonávanú v období trvania dôvodu na poskytnutie niektorej z nemocenských dávok – nemocenské, ošetrovné alebo materské. V praxi však počas starostlivosti o narodené dieťa, resp. pred jeho narodením mnohé matky, resp. otcovia majú záujem, resp. môžu pracovať napríklad z domu, resp. na kratší úväzok. Súčasná právna úprava im v tom však bráni a pod hrozbou straty nároku na materské. V protiklade k tomu samostatne zárobkovo činná osoba v čase, keď poberá materské, môže naďalej podnikať. Pri úvahe, či môže alebo nemôže poberateľ materského pracovať, nie je správne dávať na jednu úroveň nemocenské, kedy poistenec musí dodržiavať liečebný režim, a materské, kedy starostlivosť o dieťa je často možné vykonávať v súbehu s pracovnou aktivitou. Preto sa navrhuje, aby pri poberaní materského bola táto podmienka zákazu práce pre zamestnanca zo zákona vypustená.
K bodu 8. Všeobecnou podmienkou nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby v prípade dlžného poistného je úhrada dlžnej sumy najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. V prípade, že vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, pripadne na koniec mesiaca tieto osoby nemajú dostatočný časový fond a priestor na úhradu dlžného poistného a tým pádom im nárok na dávku prepadá, čo má nepriaznivé dôsledky najmä v prípade materského.
Príklad: Matka, ktorá je SZČO, žiada o materské napríklad k 30. 9. 2017. Ak sa pri podávaní žiadosti v tento deň dozvie v Sociálnej poisťovni, že nemá zaplatené poistné, nemusí byť vždy jednoduché požadovanú sumu v ten istý deň aj uhradiť. Preto sa navrhuje, aby uvedené osoby mali čas na úhradu dlžného poistného o jeden kalendárny mesiac dlhšie.
K bodu 9, ktorý sa týka ochrannej lehoty. Navrhuje sa, aby ochranná lehota poistenkyne alebo poistenca, ktorým nemocenské poistenie zaniklo v období, kedy poberali materské alebo rodičovský príspevok, a ktorí sa riadne starajú o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, trvala až do dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa.
V praxi sa stáva, že matka získa len krátkodobé zamestnanie na dobu určitú a pracovný pomer jej skončí vypršaním dohodnutej doby v čase, kedy poberá materské, resp. kedy je na rodičovskej dovolenke a stará sa o dieťa. Takéto matky sú jednak objektívne hendikepované pri hľadaní nového zamestnania, jednak napríklad v situácii, keď majú ročné alebo dvojročné dieťa, logicky uprednostnia starostlivosť o dieťa pred hľadaním si nového zamestnania. V prípade ďalšieho otehotnenia počas starostlivosti o dieťa tak nemajú nárok na materské pri ďalšom dieťati, pretože nie sú nemocensky poistené a podľa súčasného právneho stavu, ak k otehotneniu došlo po skončení pracovného pomeru, nie sú ani v ochrannej lehote. Predĺženie ochrannej lehoty je v záujme tejto skupiny žien a zabezpečí im v uvedených prípadoch nárok na materské aj pri ďalšom dieťati. Získajú tak nárok na ďalšie materské rovnako ako matky, ktoré majú to šťastie, že mali pracovný pomer na dobu neurčitú a počas celého trvania rodičovskej dovolenky im pracovný pomer trval.
Podobne to bude znamenať spravodlivé riešenie pre matky, ktoré získali prvé materské z povinného nemocenského poistenia SZČO a povinné poistenie im zaniklo počas starostlivosti o dieťa z dôvodu, že podnikať prestali a z titulu nízkeho, resp. žiadneho príjmu im povinné poistenie SZČO zaniklo. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, máte toho ešte veľa?
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Ešte je to na dve a pol strany, no. Ešte je to druhá polovica pozmeňujúca návrhu.
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No trošku je aj problém potom s tou časomierou. Ja sledujem technikov, že oni nevedia, že kedy majú časomieru púšťať a kedy nie.
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
To je v poriadku, ja to určite stíham do 20 minút.
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Hej? Dobre, tak poďme na to.
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Dobre, takže druhá časť pozmeňujúceho návrhu.
2. V čl. I sa za bod 7. vkladajú nové body 8. až 11., ktoré znejú:
,,8. V § 49 odsek 2 písmeno d) znie:
"d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,".
9. V § 54 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6 ktorý znie:
,,(6) Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorej zamestnávateľ upravil pracovný čas na kratší pracovný čas v období, kedy poberala materské alebo rodičovský príspevok sa zisťuje ku dňu tejto úpravy, ak je to pre zamestnankyňu výhodnejšie.".
Doterajšie odseky 6 až l0 sa označujú ako odseky 7 až 11.
10. § 57 odsek 4 znie:
,,(4) Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania nemocenského alebo materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako.".
11. V § 57 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5 ktorý znie:
,,(5) Pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 4 v prípade zamestnanca, ktorý poberal v rozhodujúcom období alebo pred rozhodujúcim obdobím materské, je najmenej denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ z ktorého bolo určené predchádzajúce materské; § 55 ods. 2 platí rovnako.".
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Účinnosť navrhovaných bodov sa navrhuje 1. januára 2018, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.
A teraz, ak dovolíte, odôvodnenie k tomuto druhému bodu alebo druhej časti.
Takže k bodu 8. Podľa platného znenia § 49 ods. 2 písm. d) si otec dieťaťa nemôže uplatniť nárok na svoje materské v prípade, ak súčasne poberá materské matka. Toto ustanovenie je logické v prípade, ak by si chcel otec uplatniť nárok na svoje materské vtedy, ak súčasne poberá materské matka na to isté dieťa. Nie je však najmenší dôvod brániť otcovi uplatniť si nárok na svoje materské pri staršom dieťati vtedy, ak matka poberá materské na ďalšie novonarodené dieťa, respektíve v čase pred pôrodom ďalšieho dieťaťa.
Preto sa navrhuje, aby si otec mohol uplatniť nárok na materské aj v prípadoch, kedy matka poberá materské na druhé dieťa.
K bodu 9, k reťazovým pôrodom. Pri tzv. reťazových pôrodoch sa v praxi stáva, že sa matka počas rodičovskej dovolenky dohodne so zamestnávateľom na predčasnom návrate do zamestnania s tým, že pracovný čas sa v súlade s § 164 ods. 2 Zákonníka práce upraví na kratší pracovný čas. Čiže inými slovami, tá žena ide medzi dvomi materskými na part time alebo na čiastočný úväzok pracovať k zamestnávateľovi. Pri ďalšom otehotnení to môže znamenať, že materské pri ďalšom dieťati bude nižšie ako v prípade, že by zamestnankyňa nepracovala vôbec a dočerpala si rodičovskú dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa.
Návrh na doplnenie nového odseku 6 v § 54 túto nespravodlivosť odstráni, pretože materské sa vypočíta z príjmu zamestnankyne, ktorý bol dosiahnutý pred úpravou na kratší pracovný čas, ak je to pre zamestnankyňu výhodnejšie.
K bodu 10. Podľa platného znenia § 57 ods. 4 zákona sa nemocenská dávka prizná z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného ako jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v prípadoch, kedy v rozhodujúcom období zamestnanec alebo povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba nemali vymeriavací základ z dôvodu poberania materského alebo z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, teda rodičovského príspevku. V takom prípade sa nepoužije obmedzenie výšky pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 ods. 3, čo je pravdepodobný denný vymeriavací základ, je najviac suma zodpovedajúca jednej tridsatine tzv. minimálneho vymeriavacieho základu. Pri tzv. reťazových pôrodoch sa však v praxi stáva, že v rozhodujúcom období zamestnankyňa nemala vymeriavací základ z dôvodu kombinácie obdobia, napríklad obdobia práceneschopnosti, poberania materského a obdobia rodičovskej dovolenky, napríklad ak v priebehu rozhodujúceho obdobia po sebe postupne nasleduje práceneschopnosť, ktorá môže byť spôsobená rizikovým tehotenstvom, poberanie materského a napokon čerpanie rodičovskej dovolenky.
Podľa súčasnej právnej úpravy je takáto zamestnankyňa pri druhom dieťati diskriminovaná tým, že druhé materské sa vypočítava len zo sumy minimálneho vymeriavacieho základu, v roku 2017 zo sumy 441,50 eura, a nie z predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by mala v mesiaci, v ktorom začína poberať druhé materské. Predložený návrh túto diskrimináciu odstraňuje.
A k bodu 11, posledné odôvodnenie. V praxi je obvyklé, že sa pri určení výšky materského pri druhom dieťati pri tzv. reťazových pôrodoch zistí, že v rozhodujúcom období, obvykle je to predchádzajúci rok, zamestnankyňa nemala vymeriavací základ, pretože bola v rozhodujúcom období na materskej, resp. rodičovskej dovolenke so starším dieťaťom. Preto sa pri určení výšky materského použije pravdepodobný denný vymeriavací základ. Postupuje sa tak, že zamestnávateľ nahlási Sociálnej poisťovni pravdepodobný vymeriavací základ, teda predpokladanú mzdu v mesiaci, v ktorom sa začína zamestnankyni poskytovať materské pri ďalšom dieťati. Tu sa často stáva, že zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ je nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené materské pri predchádzajúcom prvom dieťati. Býva to preto, lebo zamestnávateľ nahlási len základnú mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve a nezohľadní napríklad mesačné alebo ročné odmeny, nadčasy, náhrady mzdy a už vôbec neuvažuje o tom, že by malo dôjsť k postupnému zvyšovaniu základného platu. Vo výsledku sa potom stane, že materské pri druhom dieťati je nižšie ako materské pri prvom dieťati, čo nemá najmenšiu logiku a je to voči matke nespravodlivé. Ako pardon, ale mám tu ešte asi dve vety tohto celého... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, pani poslankyňa Vaľová, zbytočne to predlžujeme. Nechajte ju, nech to dočíta.
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Zodpovednosť nesie zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa v takýchto prípadoch záujem matky nezastane. Podľa navrhovanej úpravy by predpokladaný denný vymeriavací základ pri druhom dieťati nemal byť nižší ako denný vymeriavací základ pri prvom dieťati. Inými slovami, nemohlo by sa stať, aby mala matka pri druhom dieťati nižšie materské ako pri prvom dieťati.
To je koniec môjho odôvodnenia.
Rozpracované
9:01
Na záver vzhľadom na isté pripomienky alebo návrhy, ktoré...
Na záver vzhľadom na isté pripomienky alebo návrhy, ktoré tu boli prednesené hlavne z pozície pani poslankyne Jurinovej, sa mi žiada povedať asi jednu vec. Keď sme nastúpili pred tými šiestimi rokmi, pokladali sme za absolútne nevyhnutné urobiť zásadnú reformu dôchodkového systému. Zmenili sme prvý, druhý, tretí pilier, zaviedli sme minimálny dôchodok a pripravili sme zákon, na základe ktorého bolo možné vyplácať dôchodky z druhého piliera. Zmenili sa viaceré veci. Áno, zmenil sa aj spôsob valorizácie, kde sa z tzv. švajčiarskeho modelu, to znamená 50 % vývoja štatistiky miezd, 50 % vývoja štatistiky cien prešlo na tzv. dôchodcovskú infláciu. To znamená tovary a ceny vlastné dôchodcom.
Priznám sa, že trošku som ostal prekvapený, že to tak jednoducho vtedy prešlo, ale postupne, akonáhle sa začínajú niektoré kontúry z toho napĺňať, sa k tej problematike vraciame, čo je celkom prirodzené.
Základný cieľ celej tej reformy dôchodkového systému súvisel s tým, že je potrebné prijať isté garancie, aby bola zabezpečená udržateľnosť a hlavne dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému. Inak povedané, aby dôchodcovia v istom období, keď budú mať nárok na dôchodok, mali garanciu a istotu, že im ten dôchodok – či už z prvého, respektíve z druhého piliera – bude vyplatený. Som osobne presvedčený, že tá dôchodková reforma túto úlohu plní.
Otázka valorizácie. Pred tými šiestimi rokmi so sociálnymi partnermi, v tomto prípade hlavne s predstaviteľmi dôchodcov, prišlo k dohode, že budeme valorizovať pevnou sumou. Dôvod, ďaleko viacej do popredia vstúpila solidarita, to znamená otázka urobiť všetko pre to, aby tí nižší príjmoví dôchodcovia čo najviac pocítili akékoľvek percento alebo v tomto prípade pevnú čiastku valorizácie. Som presvedčený, to splnilo svoju úlohu. V čom by som to deklaroval? Vlani vydala Európska komisia štatistiky, ktoré sa týkajú vývoja životnej úrovne a hlavne prehlbovania, resp. neprehlbovania tohto rozdielu medzi tými najchudobnejšími a relatívne solventnejšími. Ja som veľmi rád, že aj na základe tohto rozhodnutia Slovensko skončilo v rámci Európskej únie v prvej štvorke, že sa tie nožnice neroztvorili, ale naopak, že sa postupne tá životná úroveň vyrovnávala. Prešlo toto obdobie. Zo zákona bolo potrebné sa zaoberať otázkou ako ďalej. Som znovu rád, že sme našli dohodu hlavne s predstaviteľmi Jednoty dôchodcov na Slovensku, uplatnili sme tento, nazvime ho, hybridný spôsob, ktorý rieši otázku aj, aj. Som presvedčený, že to je správne rozhodnutie, i keď, a to tu istým spôsobom pripúšťam, z hľadiska budúcnosti asi percentuálne pravidelné zvyšovanie nebude možné. Ale to je otázka, ktorá je aktuálna a možno bude aktuálna pre vládu, ktorá vzíde z volieb a bude mať zodpovednosť na roky ´20 a tie ďalšie.
Toľko sa mi žiadalo povedať úvodom. A teraz, ak dovolíte, by som plynule prešiel na niektoré veci, ktoré súvisia s tými pozmeňujúcimi návrhmi jednak pani poslankyne Jurinovej a jednak pani poslankyne Petrík, respektíve Mihál, ktorí v podstate spoločne predložili jeden pozmeňovací návrh.
K pani poslankyni Jurinovej, Gaborčákovej a Verešovej, pretože to je spoločný návrh. Ak dovolíte, odcitujem k prvej časti, ktorá sa týka problematiky tej prvej časti vášho pozmeňujúceho návrhu. Predkladateľky vo svojom návrhu navrhujú predĺženie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie dávky v nezamestnanosti z doterajších dvoch rokov pred vznikom nároku na túto dávku na tri roky a to v súvislosti s predĺžením porovnávacieho obdobia na splnenie podmienky minimálneho obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti. Logika súčasného ustanovenia rozhodujúceho obdobia na určenie dávky v nezamestnanosti spočíva v zjednotení dĺžky tohto obdobia – dva roky pred vznikom nároku na túto dávku s minimálnou dĺžkou obdobia poistenia v nezamestnanosti, ktorá je tiež dva roky. Ministerstvo práce plánuje však v nasledujúcom kalendárnom roku prehodnotiť súčasnú právnu úpravu rozhodujúcich období na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie všetkých krátkodobých dávok a navrhnúť novú právnu úpravu, ktorá zásadne zjednoduší súčasnú viackrát zmenenú, ja by som ju pomenoval, trošku komplikovanú právnu úpravu. Toto komplexné riešenie si však vyžaduje dôslednú vecnú, právnu analýzu a v neposlednom rade aj istú dopadovú štúdiu, ktorú v súčasnosti my na ministerstve realizujeme. Vzhľadom na uvedené, neodporúčam podporiť, i keď isté ratio tá pripomienka má.
Žiada sa mi povedať ešte jednu vec. Možnože aj nie je najaktuálnejšia doba. My sme uvoľnili v tom našom návrhu možnosti, ktoré z toho vyplývajú, máme úplne iné starosti. 75-tisíc nových pracovných miest, pretože naša v tomto prípade priorita súvisí s tým, všetci, ktorí majú záujem pracovať, aby tú prácu prijali, pretože reálne tomu zodpovedajú možnosti a aktuálny stav na trhu práce.
Čo sa týka valorizácie, prečo sme zmenili, prečo z tej pevnej sadzby dnes hybrid? No jednoducho tá prvotná časť splnila úlohu a my sme prijali systémové opatrenia. Tie systémové opatrenia spočívajú v tom, že sme zaviedli minimálny dôchodok. Tam riešime systémove tie skupiny, inak povedané, kto minimálne 30 rokov bol dôchodkove poistený, musí mať iný dôchodok ako ten, ktorý nepracoval a poberá len sociálne dávky. To je splnené, tá úloha je splnená, a preto je teraz hybrid.
A k tej valorizácii, samozrejme, je to znovu dočasné riešenie, v zákone je aj presne vymedzené, navrhuje sa tak, že pevná suma sa dotkne len určitej časti dôchodcov. No a čo sa týka percentuálna, tiež sa dotkne určitej časti dôchodcov od výšky, ktorá je presne tam stanovená. Áno, ide o istú kombináciu zásluhovosti a solidarity.
A teraz k tej otázke, ktorá sa týka toho ústavnoprávneho rozmeru, pretože to pokladám za veľmi dôležité v tejto oblasti. Pani poslankyňa, máme tu ďalší nález Ústavného súdu, ktorý hovorí, alebo Ústavný súd sa vyjadril, že sociálne práva sú pravidlami tzv. tretej generácie. Čo z toho vyplýva? Že štát má väčší priestor na úpravu podmienok ako pri základných ľudských právach. To je výrok Ústavného súdu. V kontexte tohto výroku sme pripravili aj túto novelu zákona. Áno, dočasnú, ale som presvedčený, že v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Toľko možno k tomu ústavnoprávnemu problému.
Čo sa týka problematiky, ktorá je riešená v návrhu pána Mihála, resp. Petrík. Po prvé treba povedať, že v súčasnosti veľmi intenzívne pracujeme na zákone ohľadom ročného zúčtovania. Ročného zúčtovania odvodov, sociálnych odvodov. Táto problematika, ktorá je tu do istej miery obsiahnutá v tom návrhu, bude súčasťou komplexného zákonného riešenia, pretože na ročné zúčtovanie sociálnych odvodov sa relatívne veľmi dlho čaká. A tam bude potrebné viaceré veci, ktoré s tým súvisia, veľmi konkrétne zohľadniť.
Týka sa to aj tej druhej otázky, ktorá sa týka nevylúčenia súbežného poberania materského oboma rodičmi. My si osobne myslíme, teraz to v zákone je. Ja som minule informoval, že na Sociálnu poisťovňu nastúpi dozor, ktorý tieto veci potvrdí. Za týmto si stojíme a som presvedčený, že táto problematika je riešená. Ale opakujem ešte raz, problémy, ktoré sú navrhnuté v tomto riešení z hľadiska pozmeňovákov, budú súčasťou riešenia komplexného systémového, a to je návrh zákona ohľadom ročného zúčtovania sociálnych odvodov. Toľko reakcia ku konkrétnym otázkam, ktoré tu zazneli.
Chcem v závere zvýrazniť ešte jednu vec: K tomuto návrhu, ktorý predkladáme, sme dospeli v veľmi úzkej komunikácii a konzultácii aj so sociálnymi partnermi. Sú stotožnení, prijali takýto návrh riešenia. A ja vás preto chcem veľmi pekne požiadať, aby ste podporili takéto riešenie, ktoré sme do pléna Národnej rady predložili. Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Z úcty ku kolegom, ktorí prišli takto zavčasu ráno, si myslím si, že je potrebné niečo povedať na záver rozpravy k takto dôležitému zákonu. Neurobil som to včera, dnes by som chcel pozdraviť aj pána Lipianského, predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku, s ktorým sme veľmi úzko spolupracovali. A vôbec ďakujem pekne aj za ten sociálny dialóg.
Na záver vzhľadom na isté pripomienky alebo návrhy, ktoré tu boli prednesené hlavne z pozície pani poslankyne Jurinovej, sa mi žiada povedať asi jednu vec. Keď sme nastúpili pred tými šiestimi rokmi, pokladali sme za absolútne nevyhnutné urobiť zásadnú reformu dôchodkového systému. Zmenili sme prvý, druhý, tretí pilier, zaviedli sme minimálny dôchodok a pripravili sme zákon, na základe ktorého bolo možné vyplácať dôchodky z druhého piliera. Zmenili sa viaceré veci. Áno, zmenil sa aj spôsob valorizácie, kde sa z tzv. švajčiarskeho modelu, to znamená 50 % vývoja štatistiky miezd, 50 % vývoja štatistiky cien prešlo na tzv. dôchodcovskú infláciu. To znamená tovary a ceny vlastné dôchodcom.
Priznám sa, že trošku som ostal prekvapený, že to tak jednoducho vtedy prešlo, ale postupne, akonáhle sa začínajú niektoré kontúry z toho napĺňať, sa k tej problematike vraciame, čo je celkom prirodzené.
Základný cieľ celej tej reformy dôchodkového systému súvisel s tým, že je potrebné prijať isté garancie, aby bola zabezpečená udržateľnosť a hlavne dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému. Inak povedané, aby dôchodcovia v istom období, keď budú mať nárok na dôchodok, mali garanciu a istotu, že im ten dôchodok – či už z prvého, respektíve z druhého piliera – bude vyplatený. Som osobne presvedčený, že tá dôchodková reforma túto úlohu plní.
Otázka valorizácie. Pred tými šiestimi rokmi so sociálnymi partnermi, v tomto prípade hlavne s predstaviteľmi dôchodcov, prišlo k dohode, že budeme valorizovať pevnou sumou. Dôvod, ďaleko viacej do popredia vstúpila solidarita, to znamená otázka urobiť všetko pre to, aby tí nižší príjmoví dôchodcovia čo najviac pocítili akékoľvek percento alebo v tomto prípade pevnú čiastku valorizácie. Som presvedčený, to splnilo svoju úlohu. V čom by som to deklaroval? Vlani vydala Európska komisia štatistiky, ktoré sa týkajú vývoja životnej úrovne a hlavne prehlbovania, resp. neprehlbovania tohto rozdielu medzi tými najchudobnejšími a relatívne solventnejšími. Ja som veľmi rád, že aj na základe tohto rozhodnutia Slovensko skončilo v rámci Európskej únie v prvej štvorke, že sa tie nožnice neroztvorili, ale naopak, že sa postupne tá životná úroveň vyrovnávala. Prešlo toto obdobie. Zo zákona bolo potrebné sa zaoberať otázkou ako ďalej. Som znovu rád, že sme našli dohodu hlavne s predstaviteľmi Jednoty dôchodcov na Slovensku, uplatnili sme tento, nazvime ho, hybridný spôsob, ktorý rieši otázku aj, aj. Som presvedčený, že to je správne rozhodnutie, i keď, a to tu istým spôsobom pripúšťam, z hľadiska budúcnosti asi percentuálne pravidelné zvyšovanie nebude možné. Ale to je otázka, ktorá je aktuálna a možno bude aktuálna pre vládu, ktorá vzíde z volieb a bude mať zodpovednosť na roky ´20 a tie ďalšie.
Toľko sa mi žiadalo povedať úvodom. A teraz, ak dovolíte, by som plynule prešiel na niektoré veci, ktoré súvisia s tými pozmeňujúcimi návrhmi jednak pani poslankyne Jurinovej a jednak pani poslankyne Petrík, respektíve Mihál, ktorí v podstate spoločne predložili jeden pozmeňovací návrh.
K pani poslankyni Jurinovej, Gaborčákovej a Verešovej, pretože to je spoločný návrh. Ak dovolíte, odcitujem k prvej časti, ktorá sa týka problematiky tej prvej časti vášho pozmeňujúceho návrhu. Predkladateľky vo svojom návrhu navrhujú predĺženie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie dávky v nezamestnanosti z doterajších dvoch rokov pred vznikom nároku na túto dávku na tri roky a to v súvislosti s predĺžením porovnávacieho obdobia na splnenie podmienky minimálneho obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti. Logika súčasného ustanovenia rozhodujúceho obdobia na určenie dávky v nezamestnanosti spočíva v zjednotení dĺžky tohto obdobia – dva roky pred vznikom nároku na túto dávku s minimálnou dĺžkou obdobia poistenia v nezamestnanosti, ktorá je tiež dva roky. Ministerstvo práce plánuje však v nasledujúcom kalendárnom roku prehodnotiť súčasnú právnu úpravu rozhodujúcich období na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie všetkých krátkodobých dávok a navrhnúť novú právnu úpravu, ktorá zásadne zjednoduší súčasnú viackrát zmenenú, ja by som ju pomenoval, trošku komplikovanú právnu úpravu. Toto komplexné riešenie si však vyžaduje dôslednú vecnú, právnu analýzu a v neposlednom rade aj istú dopadovú štúdiu, ktorú v súčasnosti my na ministerstve realizujeme. Vzhľadom na uvedené, neodporúčam podporiť, i keď isté ratio tá pripomienka má.
Žiada sa mi povedať ešte jednu vec. Možnože aj nie je najaktuálnejšia doba. My sme uvoľnili v tom našom návrhu možnosti, ktoré z toho vyplývajú, máme úplne iné starosti. 75-tisíc nových pracovných miest, pretože naša v tomto prípade priorita súvisí s tým, všetci, ktorí majú záujem pracovať, aby tú prácu prijali, pretože reálne tomu zodpovedajú možnosti a aktuálny stav na trhu práce.
Čo sa týka valorizácie, prečo sme zmenili, prečo z tej pevnej sadzby dnes hybrid? No jednoducho tá prvotná časť splnila úlohu a my sme prijali systémové opatrenia. Tie systémové opatrenia spočívajú v tom, že sme zaviedli minimálny dôchodok. Tam riešime systémove tie skupiny, inak povedané, kto minimálne 30 rokov bol dôchodkove poistený, musí mať iný dôchodok ako ten, ktorý nepracoval a poberá len sociálne dávky. To je splnené, tá úloha je splnená, a preto je teraz hybrid.
A k tej valorizácii, samozrejme, je to znovu dočasné riešenie, v zákone je aj presne vymedzené, navrhuje sa tak, že pevná suma sa dotkne len určitej časti dôchodcov. No a čo sa týka percentuálna, tiež sa dotkne určitej časti dôchodcov od výšky, ktorá je presne tam stanovená. Áno, ide o istú kombináciu zásluhovosti a solidarity.
A teraz k tej otázke, ktorá sa týka toho ústavnoprávneho rozmeru, pretože to pokladám za veľmi dôležité v tejto oblasti. Pani poslankyňa, máme tu ďalší nález Ústavného súdu, ktorý hovorí, alebo Ústavný súd sa vyjadril, že sociálne práva sú pravidlami tzv. tretej generácie. Čo z toho vyplýva? Že štát má väčší priestor na úpravu podmienok ako pri základných ľudských právach. To je výrok Ústavného súdu. V kontexte tohto výroku sme pripravili aj túto novelu zákona. Áno, dočasnú, ale som presvedčený, že v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Toľko možno k tomu ústavnoprávnemu problému.
Čo sa týka problematiky, ktorá je riešená v návrhu pána Mihála, resp. Petrík. Po prvé treba povedať, že v súčasnosti veľmi intenzívne pracujeme na zákone ohľadom ročného zúčtovania. Ročného zúčtovania odvodov, sociálnych odvodov. Táto problematika, ktorá je tu do istej miery obsiahnutá v tom návrhu, bude súčasťou komplexného zákonného riešenia, pretože na ročné zúčtovanie sociálnych odvodov sa relatívne veľmi dlho čaká. A tam bude potrebné viaceré veci, ktoré s tým súvisia, veľmi konkrétne zohľadniť.
Týka sa to aj tej druhej otázky, ktorá sa týka nevylúčenia súbežného poberania materského oboma rodičmi. My si osobne myslíme, teraz to v zákone je. Ja som minule informoval, že na Sociálnu poisťovňu nastúpi dozor, ktorý tieto veci potvrdí. Za týmto si stojíme a som presvedčený, že táto problematika je riešená. Ale opakujem ešte raz, problémy, ktoré sú navrhnuté v tomto riešení z hľadiska pozmeňovákov, budú súčasťou riešenia komplexného systémového, a to je návrh zákona ohľadom ročného zúčtovania sociálnych odvodov. Toľko reakcia ku konkrétnym otázkam, ktoré tu zazneli.
Chcem v závere zvýrazniť ešte jednu vec: K tomuto návrhu, ktorý predkladáme, sme dospeli v veľmi úzkej komunikácii a konzultácii aj so sociálnymi partnermi. Sú stotožnení, prijali takýto návrh riešenia. A ja vás preto chcem veľmi pekne požiadať, aby ste podporili takéto riešenie, ktoré sme do pléna Národnej rady predložili. Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
9:12
Súčasne sa s prihliadnutím na požiadavky aplikačnej praxe precizujú niektoré ustanovenia zákona, napríklad ustanovenia o odbornej spôsobilosti na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, v ktorých sa dopĺňajú doklady na preukazovanie odbornej spôsobilosti na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami a navrhuje sa predĺžiť lehotu troch rokov na šesť rokov na preukázanie, či riziková látka má vlastnosti omamnej látky alebo psychotropnej látky.
Návrh zákona prispeje k zvýšeniu sociálnej ochrany a k prevencii vzniku závislosti od užívania omamných látok a psychotropných látok. Doplním potom, poprosili sme ešte v rámci výboru pre zdravotníctvo, aby sa doplnili ešte dve látky, ktoré boli v rozhodnutí v septembri zaradené na zoznam psychoaktívnych látok. Takže toto je pozmeňovací návrh, ktorý bol v zásade požiadaný aj z našej strany, z ministerstva zdravotníctva.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, verím, že tento návrh zákona podporíte. Ďakujem.
Dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom tohto predloženého návrhu zákona je doplniť prílohu č. 1 zákona o dve omamné látky I. skupiny, dve psychotropné látky I. skupiny na základe rozhodnutia prijatého na 59. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a zločinnosť. Ďalej o jednu omamnú látku I. skupiny a šesť psychotropných látok I. skupiny na základe rozhodnutia prijatého na 60. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a zločinnosť. A doplniť jednu psychotropnú látku I. skupiny na základe hodnotenia rizík novej psychoaktívnej látky v súlade s čl. 6 rozhodnutia Rady z roku 2005 o výmene informácií týkajúcich sa hodnotenia rizík a kontroly nových psychoaktívnych látok.
Súčasne sa s prihliadnutím na požiadavky aplikačnej praxe precizujú niektoré ustanovenia zákona, napríklad ustanovenia o odbornej spôsobilosti na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, v ktorých sa dopĺňajú doklady na preukazovanie odbornej spôsobilosti na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami a navrhuje sa predĺžiť lehotu troch rokov na šesť rokov na preukázanie, či riziková látka má vlastnosti omamnej látky alebo psychotropnej látky.
Návrh zákona prispeje k zvýšeniu sociálnej ochrany a k prevencii vzniku závislosti od užívania omamných látok a psychotropných látok. Doplním potom, poprosili sme ešte v rámci výboru pre zdravotníctvo, aby sa doplnili ešte dve látky, ktoré boli v rozhodnutí v septembri zaradené na zoznam psychoaktívnych látok. Takže toto je pozmeňovací návrh, ktorý bol v zásade požiadaný aj z našej strany, z ministerstva zdravotníctva.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, verím, že tento návrh zákona podporíte. Ďakujem.
Rozpracované
9:14
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:14
Igor JanckulíkPredseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o omamných...
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo, ktorý súčasne určil za gestorský výbor.
Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote. Súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy.
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorskému výboru v zmysle § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predložil pozmeňujúci návrh na svoje stanovisko poslanec Martin Poliačik.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (tlač 617), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 a 2 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 68 z 10. októbra 2017, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
18.10.2017 o 9:14 hod.
Igor Janckulík
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (tlač 617).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo, ktorý súčasne určil za gestorský výbor.
Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote. Súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy.
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorskému výboru v zmysle § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predložil pozmeňujúci návrh na svoje stanovisko poslanec Martin Poliačik.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (tlač 617), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 a 2 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 68 z 10. októbra 2017, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Rozpracované
9:17
V rámci doterajšej právnej úpravy však nie je možné hodnotiť mnohé žiadosti o dotácie, pri ktorých je člen vedeckej rady ako orgánu posudzujúceho žiadosti vo vzťahu k žiadateľovi, napríklad ako je štatutárny orgán alebo člen jeho štatutárneho orgánu, zamestnanec a podobne. Vo veľkej väčšine prípadov sú však žiadateľmi o dotácie práve vyššie zmienené kvalitné vedecko-výskumné a vzdelávacie inštitúcie, ktoré doterajšia právna úprava takýmto spôsobom diskvalifikuje. Cieľom predkladanej novely je preto upraviť proces hodnotenia žiadostí, kde žiadatelia sú v takom vzťahu k členovi vedeckej rady, aby bola zachovaná nestrannosť pri hodnotení žiadostí o poskytnutie dotácie, ale súčasne aby sa vytvoril aj priestor pre kvalitné vedecké projekty v záujme podpory výskumu a vývoja v oblasti zdravotníctva.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, verím, že aj tento predložený návrh podporíte. Ďakujem.
Ďakujem pekne. Ešte raz, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky reaguje na požiadavky aplikačnej praxe pri vyhodnocovaní žiadostí o poskytnutie dotácie na projekty v oblasti vedy a výskumu Vedeckou radou ministerstva zdravotníctva podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Vedecká rada ako odborný poradný orgán ministra zdravotníctva plní v rámci svojej činnosti aj úlohy vedecko-výskumného zamerania v rámci rezortu zdravotníctva vzhľadom na to, že sú jej členovia vymenovávaní z pracovísk zaoberajúcich sa vedeckými úlohami výskumu a vývoja v oblasti biomedicíny, ako sú napríklad univerzity a vysoké školy, Slovenská akadémia vied a podobne.
V rámci doterajšej právnej úpravy však nie je možné hodnotiť mnohé žiadosti o dotácie, pri ktorých je člen vedeckej rady ako orgánu posudzujúceho žiadosti vo vzťahu k žiadateľovi, napríklad ako je štatutárny orgán alebo člen jeho štatutárneho orgánu, zamestnanec a podobne. Vo veľkej väčšine prípadov sú však žiadateľmi o dotácie práve vyššie zmienené kvalitné vedecko-výskumné a vzdelávacie inštitúcie, ktoré doterajšia právna úprava takýmto spôsobom diskvalifikuje. Cieľom predkladanej novely je preto upraviť proces hodnotenia žiadostí, kde žiadatelia sú v takom vzťahu k členovi vedeckej rady, aby bola zachovaná nestrannosť pri hodnotení žiadostí o poskytnutie dotácie, ale súčasne aby sa vytvoril aj priestor pre kvalitné vedecké projekty v záujme podpory výskumu a vývoja v oblasti zdravotníctva.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, verím, že aj tento predložený návrh podporíte. Ďakujem.
Rozpracované