23. schôdza

Ďakujem pekne, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Vladimírovi Matejičkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem, pani predsedajúca. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 897 zo 17. októbra 2017 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 699) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 185 z 23. novembra 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 129 z 21. novembra 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 9 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 138 z 28. novembra 2017. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásili dvaja poslanci, za klub OĽANO pán poslanec Budaj a ako jednotlivec pani poslankyňa Zemanová z poslaneckého klubu SaS.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči, máte slovo.

Dobrý podvečer. Pani predsedajúca, pán minister, pani, pani, panie kolegyne a páni kolegovia, novelizácia zákona, ktorú máme pred sebou, sa odôvodňuje novým elektronickým, lepším elektronickým systémom, ale oveľa závažnejšie sú v ňom podľa mojej mienky týkajúce sa obchodovania s emisiami a zmeny týkajúce sa využívania financií, ktoré štát získa z obchodovania s voľnými emisnými kvótami. Tie sa predpokladajú pomerne vo veľkom rozsahu.
Čo sa mení? No predovšetkým treba povedať, že ten lepší elektronický systém by sa pravdepodobne dal zaviesť aj bez novelizácie zákona. Mení sa správca emisií, to sa bez novelizácie urobiť nedá, ale najmä umožňujú sa v zákone priame predaje.
Čiže ja by som prosil pána ministra, ako to teda bude fungovať. Mám tomu rozumieť tak, že už nikdy žiaden Interblue, už sa nikdy nebude musieť predstierať tender cez nejaké nástenky, pretože vlastne budete môcť predávať na priamo? V zákone v § 18, kde sa dopĺňa, navrhuje doplniť ods.13 a 14, má znieť: „Ročne pridelené emisné kvóty spravuje ministerstvo, ktoré s nimi môže obchodovať formou priameho predaja, sprostredkovane alebo na dražbe.“
Prečo nie iba na dražbe? Dražba, resp. burza, komoditná burza je štandardným nástrojom na obchodovanie s podobnými, s podobnými komoditami a zatiaľ máme nádej, že zväčša sa osvedčila ako protikorupčný nástroj, kedy to obchodovanie prebehne relatívne férovo, čím je odôvodnená myšlienka priameho predaja, čo priamo signalizuje, ako dopadnú, ako dopadnú emisie. Aj v ods. 14 sa potom priznáva, že s výnosmi sa ráta získanými z priameho predaja.
Druhá časť sa týka Environfondu. Zároveň s novelizáciou formy predaja, lebo to je tá podstatná novelizácia, novelizujete aj spôsob využívania. Chválim, že v ods. a) a c) umožňujete Slovenskej republike, aby lepšie podporovala dotáciu zahraničných fondov na ochranu lesa, ktoré sú európske fondy, čiže úver môžme z nich aj my čerpať, a týkajú sa Európy, prírody okolo nás, do ktorej, do týchto fondov Slovenská republika zatiaľ prispieva nedostatočne, čo je aj predmetom kritiky. Dobrá situácia s emisiami nám umožňuje stať sa trochu viac Európanmi a táto novelizácia zákona to umožňuje zase vám ako ministrovi a vášmu ministerstvu.
No ale čo si mám myslieť o ods. ad)? Zacitujem, podporu manažmentu lesov, čiže peniaze sa majú používať na: „podporu manažmentu lesov zaradených do pásiem ohrozenia pod vplyvom imisií podľa osobitného predpisu a na podporu projektov zameraných na úsporu a záchyt emisií skleníkových plynov v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva“.
Pán minister, tento záchyt je možný najrozličnejšími spôsobmi. Z odbornej literatúry sa dozvieme, že emisie sa dajú zachytávať aj vo vode alebo napríklad v banských dielach, najrôznejší spôsob záchytu emisií. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo a lesníctvo, keď to má byť špecifikované v tejto oblasti, že čo nad, čo tým myslíte, čo tým autor myslel, nie je vôbec vysvetlené v dôvodovej správe. Poviem, záchyt emisií v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva je doteraz nepoužívaný pojem. Má ísť o nejaké špecifické plodiny? Nejaký druh stromov, uprednostňovanie nejakého druhu stromov? Alebo zlikvidujete, dáte zlikvidovať chovy hovädzieho dobytka, ktorých plyny sú známym zdrojom oxidu?
Pán minister, práve takéto tajomné pojmy používal kedysi zákon o emisiách, keď bol uvádzaný po prvý raz. Dokonca bol tu uvádzaný v skrátenom konaní, to bolo, myslím, v nejakom roku 2008, ak si to dobre pamätám. Dôsledkom bol nástenkový tender v prospech schránky Interblue, čoho dôsledkom dodnes prebieha trestné konanie voči zodpovedným.
Práve tak na biznis bol podľa mojej mienky nachystaný, čo pod krytím ekológie umožnil tunelovanie financií z vreciek občanov v prospech fotovoltaiky. Potom sa ten zákon s hanbou rušil. Pre, jednoducho ekológia je neodolateľne príťažlivá na zakrytie nejakého lobistického biznisu. Prosím vás, aby ste s tým rátali. A keď nám sem predkladáte zákon, aby ste strážili, aby sa vám pod krytím tej slávnej ekológie znovu neprešmykli biznismeni. Podľa môjho názoru to isté sa stalo vašim predchodcom, keď tu presadili zákon o štiepke. Keď vstúpil do platnosti, už boli nachystaní ľudia s elektrárňami, čo podnes zvýšili ničenie slovenských lesov nad únosnú mieru.
Moja otázka po týchto prejavoch ekologickej citlivosti politikov a politických strán, ktoré vládnu aj dnes, je, znie tá otázka, aký je teda budúci biznis trčí z prijatia týchto nových možností využívania Envirofondu podľa písmenu, písmena ae). Po týchto skúsenostiach si nič iné nemôžem myslieť a ako poslanec som aj povinný strážiť záujem občanov a nepripustiť, aby boli tak tunelovaní, napr. na cenách elektriny, ako sú teraz kvôli zákonu o štiepke, ktorý vy osobne ste sľúbili, keď som ho prvýkrát chcel novelizovať, resp. zrušiť, že prídete s vlastným návrhom, ale doposiaľ ste neprišli. Predložil som ho teda aj druhýkrát, znovu vládna koalícia umožnila pokračovanie tohoto vyberania peňazí z vrecák občanov, lebo doslova každý jeden musí platiť na biznismenov, ktorí podľa tohoto zákona drancujú naše lesy a ešte to majú exkluzívnymi dotáciami podplatené, že sú platení za to, aby ničili lesy nad mieru, ktorá by bola únosná, a platia im to občania podľa zákona, ktoré prijala táto snemovňa.
Ten postup je, ja verím, aj pre vás proste neprijateľný. Aj v tejto chvíli znovu na vás apelujem, aby ste predložili ten zákon, ktorý ste tu sľubovali, keď ste reagovali na môj, na môj návrh na zrušenie tohoto tunelovania cez štiepku.
A na záver, abych sa vrátil k predmetu, o ktorom rokujeme, znovu vás vyzývam, aby ste neumožnili a zabránili, lebo to je vaša povinnosť ako verejného činiteľa, aby znovu pod pláštikom ekológie neprišlo k podvodom, ako bol, ako bol nástenkový podvod, alebo dokonca k takej zmene zákona, že tieto podvody na tunelovanie peňazí štátu už ani vôbec nebudú potrebné. To teda by bol smutný koniec poučenia z kauzy nástenkového tendra. Kradnime bez nástenkového tendra, lebo tendre už nebudú treba.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec Budaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Heger, nech sa páči.

Ďakujem. A ja by som sa len pridal vlastne k tej výzve pána kolegu Budaja a doplnil by som tiež výzvu na vás, pán minister, teda naozaj je veľa otázok okolo tohto fondu. Ja som si pozeral dokonca aj hospodárenie v rámci rozpočtu. Pokúsim sa teda v ústnej rozprave ešte k tomu vystúpiť, ale ak by ste teda vedeli reagovať aj predtým, tak možno by ste mi ušetrili pár otázok, tak len na margo toho.
Ďakujem.

Pán poslanec Fecko, s faktickou.

Ďakujem pekne. Pán kolega, správne si to pomenoval, že voči tej prírode a tej našej krajine je veľa tých dravcov, ktorí by ju chceli nejakým spôsobom ekonomicky vo svoj prospech obrátiť, a robí sa to veľmi sofistikovane. Neviem, čo ešte vybuchne, čo ešte nevybuchne, tá príroda, žiaľ, nevie v mnohých prípadoch kričať z dňa na deň a to je ten veľký problém. A keď sme hovorili aj celá Európa hovorí o nejakej udržateľnosti v rôznych tých ekonomických, v rôznych tých oblastiach, tak ako mi bolo tlmočené, tak Európska únia sa prikláňa k udržateľnému rozvoju, vieš kedy? Vtedy, ak to neni na ekonomickú ujmu. No ďakujem pekne s takým udržateľným rozvojom. Toto neni o udržateľnosti, to je o ekonomickom drancovaní tejto zemegule, ktorú máme iba jednu, a pokiaľ si tu neurobíme poriadok, a ja som vyzýval, keď bolo programové vyhlásenie vlády, aby každý minister vo svojom rezorte si povedal, čo je uňho udržateľný rozvoj, čo je uňho udržateľný rozvoj. Lebo udržateľný rozvoj, to je jedno, v ktorej oblasti, je ten, že nežiješ na úkor ďalších generácií a spotrebuješ iba toľko, koľko potrebuješ, nieže dávaš ešte naviac.
Takže vážení, pán minister, zamyslime sa nad tým. A ďakujem pekne, pán kolega, že si to správne pomenoval, ako sa tu teraz voči prírode správame.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Rada by som sa venovala tejto problematike obchodovania s emisiami v súvislosti s použitiami prostriedkov, ktoré sú z predaja emisií alokované v Environmentálnom fonde.
To, čo hovoril pán kolega Budaj, samozrejme, je veľmi zaujímavé a bolo by dobré, aby sme si vyjasnili, že či naozaj tá forma toho predaja priameho, že ako je to myslené, pretože naozaj som si to ešte opätovne pozrela, ako on o tom hovoril, je to tam napísané, ale nie je napísané vysvetlenie, v akých prípadoch ten priamy predaj je možný, takže sa prihováram k tomu, pán minister, keby ste nám to naozaj mohli jednoznačne vysvetliť.
Mňa ale zaujímajú potom tie samotné prostriedky, ktoré sú už alokované na účte Environmentálneho fondu. Mali sme zákon o štátnom rozpočte, kde sme sa, tiež súčasťou ktorého je, aj teda v rozpočte verejnej správy, aj samotný Environmentálny fond, kde sú každoročne už od roku 2014, myslím, rozpočtované prostriedky z príjmov predaja z emisných kvót na výške, na úrovni 116 mil. eur. Ten výnos nebol nikdy dosiahnutý, kolísal možno okolo nejakých 60 eur, ale napriek tomu aj tak do budúceho roku je takto rozpočtovaný.
Napriek tomu, že, teda príjem z predaja emisií je asi jedným z najvyšších položiek príjmov rozpočtu Environmentálneho fondu, tak samotné výdaje Environmentálneho fondu sú rozpočtované na úrovni 27 mil. eur. V minulých rokoch to bolo trošku viacej, keď sa, keď sa tam urobili tie tzv. čierne skládky a sa tam prisunuli peniaze, čo tiež sa mi nezdalo celkom v poriadku, aby sa toto z Environmentálneho fondu hradilo.
Treba však vidieť, že tým, že čerpanie Environmentálneho fondu je podstatne nižšie, ako sú jeho príjmy, najmä príjmy z predaja emisných kvót, tak na účte na Štátnej pokladnici sa kumulujú prostriedky, ktoré sú, patriace, Environmentálneho fondu, a v súčasnosti vlastne sa predpokladá transfer na účet okolo 0,5 mld. eur, vyše 500 mil. eur, ktoré sú na týchto účtoch a ktoré vlastne nemajú konkrétne použitie. A ja zdieľam obavy, ktoré som vyslovila aj, aj vo výbore, ale myslím si, že tak veľký balík peňazí, ktorý nielenže navyšuje štátnu, likviditu Štátnej pokladnice, lebo tie peniaze sú tam v podstate ako keby hotovostný balík, ale mám, zdieľam obavy, ako sa tieto prostriedky použijú, pretože súčasná legislatíva, ktorá, ktorá je vcelku benevolentná na použitie prostriedkov a ešte doplnená novelou zákona, ktorú ste nám predložili, vzbudzuje ešte o to väčšie obavy, aby to použitie naozaj bolo adekvátne, aby bolo použité prostriedky na Slovensku a aby sa tieto prostriedky nemíňali na nejasne špecifikované klimaticko-energetické fondy, resp. na podporu projektov alebo záväzkov vo vzťahu, ktoré Slovensko prijalo vo vzťahu k rôznym dohovorom a na podporu možno tretích krajín.
Tu chcem poukázať na ten § 4, ktorým sa, ktorý sa v zákone o Environmentálnom fonde dopĺňa spomínaným bodom, o ktorom hovoril pán kolega Budaj, a to ad) podpora manažmentu lesov, čo môžme považovať, že dajme tomu manažment lesov je, je otázkou opatrení adaptácie Slovenska na zmenu klímy, avšak myslím si, že v prvom rade by mal byť financovaný z hospodárenia lesov, a nie z predaja emisií, že tých výdavkov na, ktoré bude potrebné na adaptáciu Slovenska na zmenu klímy, je, bude podstatne viacej, ako, ako by mali sa využiť práve na manažment lesov. Z jedných z opatrení, kde by sa tie peniaze mohli získať, je aj mnou pripravovaný pozmeňovací návrh k štátnemu rozpočtu, kde navrhujem, aby paragraf, ktorý prikazuje Štátnym lesom vykazovať osobitný odvod vo výške 5 mil. eur, bol vypustený zo štátneho rozpočtu, a tieto peniaze nech sa vrátia do lesov, tieto peniaze nech sú v rámci fungovania lesohospodárenia v našich lesoch použité na tieto opatrenia.
Ale nevidím dôvod, aby tieto prostriedky z predaja emisných kvót boli použité na, na, nehovorím, že by mali byť úplne vylúčené, ale tak, ako je to nastavené v zákone, to vo mne vzbudzuje obavy, že bude to zase využitie pre lesnícku loby a nebude to využité napríklad na prvky územného systému ekologickej stability, na budovanie krajiny, na budovanie vodozádržných opatrení, ktoré by mali byť podľa môjho pohľadu prioritné na prispôsobenie Slovenska na, ako na zmenu klímy.
To, čo ma vzbudzuje, to, moja obava je, je písmeno ae) a to sú tie príspevky do klimaticko-energetických fondov. A dokonca teda je to aj popísané v dôvodovej správe, kde sa mi nepáči, že, teda, aspoň teda oceňujem, že je to tam napísané, ale aby tieto prostriedky boli použité ako príspevok do Zeleného klimatického fondu, Globálneho environmentálneho fondu a iných medzinárodných fondov s podobným zameraním. Si myslím, že Slovensko, keď pristupovalo k rôznym dohodám, ako je napríklad Parížska dohoda a ďalšie, ďalšie záväzky, tak nemalo tam vyčíslené dopady na, na rozpočet ani dopady na podnikateľské prostredie, ani na iné. My sme na to poukazovali, sme na to potom boli spŕškou kritiky zavalení, ale teraz, keď vidím zákon, ktorý ste predložili do parlamentu, tak si myslím, že v podstate ideme ošklbať slovenský národ o peniaze, ktoré sú z predaja emisií, ktoré by mohli ísť do akčného plánu na opatrenia zlepšenie kvality ovzdušia, sme tu pri zákone o ovzduší o týchto veciach hovorili. A jeden z dôvodov, pre ktorý nebol aj môj pozmeňovací návrh prijatý, ktorý hovoril o akčných plánoch, ktoré by boli zaväzujúce pre tie jednotlivé subjekty, ktorým opatrenia boli uložené, že nie sú na to prostriedky. Si myslím, že práve prostriedky z takýchto zdrojov by mohli byť na to určené a nemali by byť určené na plnenie záväzkov Slovenskej republiky voči tretím krajinám. Čiže s týmto sa naozaj, naozaj nedá, nedá súhlasiť. Taktiež ma k tomu, tie obavy ma vedú k tomu, že som si vlastne nechala svojho času zaslať informáciu o tom, že na aké účely sú použité prostriedky z Environmentálneho fondu. No bola som dosť prekvapená, keď medzi peniazmi z... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, veľmi nerada vás prerušujem. Chcem sa opýtať, že či je vaše vystúpenie ešte nadlho, lebo sú 3 minúty po 19.00 hodine.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Tak ešte to pár minút je. 30 minút mám, čiže mám ešte 20 minút na rozpravu.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Ale ja vás nie preto prerušujem, ja vás prerušujem preto, že je koniec rokovacieho dňa. Sme 3 minúty po 19.00 hod., preto sa vás pýtam, že či, na koľko to máte ešte minút.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Ešte 15 minút určite.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Dobre, pokračovať budeme zajtra, poprosím vás.
Prerušujem rokovanie o tomto, v tomto momente a pokračovať budeme zajtra. V rozprave dokončí svoje vystúpenie pani poslankyňa Zemanová.
Ďakujem, všetkým želám pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.)