23. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 897 zo 17. októbra 2017 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 699) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 185 z 23. novembra 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 129 z 21. novembra 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 9 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 138 z 28. novembra 2017. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý podvečer. Pani predsedajúca, pán minister, pani, pani, panie kolegyne a páni kolegovia, novelizácia zákona, ktorú máme pred sebou, sa odôvodňuje novým elektronickým, lepším elektronickým systémom, ale oveľa závažnejšie sú v ňom podľa mojej mienky týkajúce sa obchodovania s emisiami a zmeny týkajúce sa využívania financií, ktoré štát získa z obchodovania s voľnými emisnými kvótami. Tie sa predpokladajú pomerne vo veľkom rozsahu.
Čo sa mení? No predovšetkým treba povedať, že ten lepší elektronický systém by sa pravdepodobne dal zaviesť aj bez novelizácie zákona. Mení sa správca emisií, to sa bez novelizácie urobiť nedá, ale najmä umožňujú sa v zákone priame predaje.
Čiže ja by som prosil pána ministra, ako to teda bude fungovať. Mám tomu rozumieť tak, že už nikdy žiaden Interblue, už sa nikdy nebude musieť predstierať tender cez nejaké nástenky, pretože vlastne budete môcť predávať na priamo? V zákone v § 18, kde sa dopĺňa, navrhuje doplniť ods.13 a 14, má znieť: „Ročne pridelené emisné kvóty spravuje ministerstvo, ktoré s nimi môže obchodovať formou priameho predaja, sprostredkovane alebo na dražbe.“
Prečo nie iba na dražbe? Dražba, resp. burza, komoditná burza je štandardným nástrojom na obchodovanie s podobnými, s podobnými komoditami a zatiaľ máme nádej, že zväčša sa osvedčila ako protikorupčný nástroj, kedy to obchodovanie prebehne relatívne férovo, čím je odôvodnená myšlienka priameho predaja, čo priamo signalizuje, ako dopadnú, ako dopadnú emisie. Aj v ods. 14 sa potom priznáva, že s výnosmi sa ráta získanými z priameho predaja.
Druhá časť sa týka Environfondu. Zároveň s novelizáciou formy predaja, lebo to je tá podstatná novelizácia, novelizujete aj spôsob využívania. Chválim, že v ods. a) a c) umožňujete Slovenskej republike, aby lepšie podporovala dotáciu zahraničných fondov na ochranu lesa, ktoré sú európske fondy, čiže úver môžme z nich aj my čerpať, a týkajú sa Európy, prírody okolo nás, do ktorej, do týchto fondov Slovenská republika zatiaľ prispieva nedostatočne, čo je aj predmetom kritiky. Dobrá situácia s emisiami nám umožňuje stať sa trochu viac Európanmi a táto novelizácia zákona to umožňuje zase vám ako ministrovi a vášmu ministerstvu.
No ale čo si mám myslieť o ods. ad)? Zacitujem, podporu manažmentu lesov, čiže peniaze sa majú používať na: „podporu manažmentu lesov zaradených do pásiem ohrozenia pod vplyvom imisií podľa osobitného predpisu a na podporu projektov zameraných na úsporu a záchyt emisií skleníkových plynov v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva“.
Pán minister, tento záchyt je možný najrozličnejšími spôsobmi. Z odbornej literatúry sa dozvieme, že emisie sa dajú zachytávať aj vo vode alebo napríklad v banských dielach, najrôznejší spôsob záchytu emisií. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo a lesníctvo, keď to má byť špecifikované v tejto oblasti, že čo nad, čo tým myslíte, čo tým autor myslel, nie je vôbec vysvetlené v dôvodovej správe. Poviem, záchyt emisií v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva je doteraz nepoužívaný pojem. Má ísť o nejaké špecifické plodiny? Nejaký druh stromov, uprednostňovanie nejakého druhu stromov? Alebo zlikvidujete, dáte zlikvidovať chovy hovädzieho dobytka, ktorých plyny sú známym zdrojom oxidu?
Pán minister, práve takéto tajomné pojmy používal kedysi zákon o emisiách, keď bol uvádzaný po prvý raz. Dokonca bol tu uvádzaný v skrátenom konaní, to bolo, myslím, v nejakom roku 2008, ak si to dobre pamätám. Dôsledkom bol nástenkový tender v prospech schránky Interblue, čoho dôsledkom dodnes prebieha trestné konanie voči zodpovedným.
Práve tak na biznis bol podľa mojej mienky nachystaný, čo pod krytím ekológie umožnil tunelovanie financií z vreciek občanov v prospech fotovoltaiky. Potom sa ten zákon s hanbou rušil. Pre, jednoducho ekológia je neodolateľne príťažlivá na zakrytie nejakého lobistického biznisu. Prosím vás, aby ste s tým rátali. A keď nám sem predkladáte zákon, aby ste strážili, aby sa vám pod krytím tej slávnej ekológie znovu neprešmykli biznismeni. Podľa môjho názoru to isté sa stalo vašim predchodcom, keď tu presadili zákon o štiepke. Keď vstúpil do platnosti, už boli nachystaní ľudia s elektrárňami, čo podnes zvýšili ničenie slovenských lesov nad únosnú mieru.
Moja otázka po týchto prejavoch ekologickej citlivosti politikov a politických strán, ktoré vládnu aj dnes, je, znie tá otázka, aký je teda budúci biznis trčí z prijatia týchto nových možností využívania Envirofondu podľa písmenu, písmena ae). Po týchto skúsenostiach si nič iné nemôžem myslieť a ako poslanec som aj povinný strážiť záujem občanov a nepripustiť, aby boli tak tunelovaní, napr. na cenách elektriny, ako sú teraz kvôli zákonu o štiepke, ktorý vy osobne ste sľúbili, keď som ho prvýkrát chcel novelizovať, resp. zrušiť, že prídete s vlastným návrhom, ale doposiaľ ste neprišli. Predložil som ho teda aj druhýkrát, znovu vládna koalícia umožnila pokračovanie tohoto vyberania peňazí z vrecák občanov, lebo doslova každý jeden musí platiť na biznismenov, ktorí podľa tohoto zákona drancujú naše lesy a ešte to majú exkluzívnymi dotáciami podplatené, že sú platení za to, aby ničili lesy nad mieru, ktorá by bola únosná, a platia im to občania podľa zákona, ktoré prijala táto snemovňa.
Ten postup je, ja verím, aj pre vás proste neprijateľný. Aj v tejto chvíli znovu na vás apelujem, aby ste predložili ten zákon, ktorý ste tu sľubovali, keď ste reagovali na môj, na môj návrh na zrušenie tohoto tunelovania cez štiepku.
A na záver, abych sa vrátil k predmetu, o ktorom rokujeme, znovu vás vyzývam, aby ste neumožnili a zabránili, lebo to je vaša povinnosť ako verejného činiteľa, aby znovu pod pláštikom ekológie neprišlo k podvodom, ako bol, ako bol nástenkový podvod, alebo dokonca k takej zmene zákona, že tieto podvody na tunelovanie peňazí štátu už ani vôbec nebudú potrebné. To teda by bol smutný koniec poučenia z kauzy nástenkového tendra. Kradnime bez nástenkového tendra, lebo tendre už nebudú treba.
Ďakujem.

Ďakujem. A ja by som sa len pridal vlastne k tej výzve pána kolegu Budaja a doplnil by som tiež výzvu na vás, pán minister, teda naozaj je veľa otázok okolo tohto fondu. Ja som si pozeral dokonca aj hospodárenie v rámci rozpočtu. Pokúsim sa teda v ústnej rozprave ešte k tomu vystúpiť, ale ak by ste teda vedeli reagovať aj predtým, tak možno by ste mi ušetrili pár otázok, tak len na margo toho.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, správne si to pomenoval, že voči tej prírode a tej našej krajine je veľa tých dravcov, ktorí by ju chceli nejakým spôsobom ekonomicky vo svoj prospech obrátiť, a robí sa to veľmi sofistikovane. Neviem, čo ešte vybuchne, čo ešte nevybuchne, tá príroda, žiaľ, nevie v mnohých prípadoch kričať z dňa na deň a to je ten veľký problém. A keď sme hovorili aj celá Európa hovorí o nejakej udržateľnosti v rôznych tých ekonomických, v rôznych tých oblastiach, tak ako mi bolo tlmočené, tak Európska únia sa prikláňa k udržateľnému rozvoju, vieš kedy? Vtedy, ak to neni na ekonomickú ujmu. No ďakujem pekne s takým udržateľným rozvojom. Toto neni o udržateľnosti, to je o ekonomickom drancovaní tejto zemegule, ktorú máme iba jednu, a pokiaľ si tu neurobíme poriadok, a ja som vyzýval, keď bolo programové vyhlásenie vlády, aby každý minister vo svojom rezorte si povedal, čo je uňho udržateľný rozvoj, čo je uňho udržateľný rozvoj. Lebo udržateľný rozvoj, to je jedno, v ktorej oblasti, je ten, že nežiješ na úkor ďalších generácií a spotrebuješ iba toľko, koľko potrebuješ, nieže dávaš ešte naviac.
Takže vážení, pán minister, zamyslime sa nad tým. A ďakujem pekne, pán kolega, že si to správne pomenoval, ako sa tu teraz voči prírode správame.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Rada by som sa venovala tejto problematike obchodovania s emisiami v súvislosti s použitiami prostriedkov, ktoré sú z predaja emisií alokované v Environmentálnom fonde.
To, čo hovoril pán kolega Budaj, samozrejme, je veľmi zaujímavé a bolo by dobré, aby sme si vyjasnili, že či naozaj tá forma toho predaja priameho, že ako je to myslené, pretože naozaj som si to ešte opätovne pozrela, ako on o tom hovoril, je to tam napísané, ale nie je napísané vysvetlenie, v akých prípadoch ten priamy predaj je možný, takže sa prihováram k tomu, pán minister, keby ste nám to naozaj mohli jednoznačne vysvetliť.
Mňa ale zaujímajú potom tie samotné prostriedky, ktoré sú už alokované na účte Environmentálneho fondu. Mali sme zákon o štátnom rozpočte, kde sme sa, tiež súčasťou ktorého je, aj teda v rozpočte verejnej správy, aj samotný Environmentálny fond, kde sú každoročne už od roku 2014, myslím, rozpočtované prostriedky z príjmov predaja z emisných kvót na výške, na úrovni 116 mil. eur. Ten výnos nebol nikdy dosiahnutý, kolísal možno okolo nejakých 60 eur, ale napriek tomu aj tak do budúceho roku je takto rozpočtovaný.
Napriek tomu, že, teda príjem z predaja emisií je asi jedným z najvyšších položiek príjmov rozpočtu Environmentálneho fondu, tak samotné výdaje Environmentálneho fondu sú rozpočtované na úrovni 27 mil. eur. V minulých rokoch to bolo trošku viacej, keď sa, keď sa tam urobili tie tzv. čierne skládky a sa tam prisunuli peniaze, čo tiež sa mi nezdalo celkom v poriadku, aby sa toto z Environmentálneho fondu hradilo.
Treba však vidieť, že tým, že čerpanie Environmentálneho fondu je podstatne nižšie, ako sú jeho príjmy, najmä príjmy z predaja emisných kvót, tak na účte na Štátnej pokladnici sa kumulujú prostriedky, ktoré sú, patriace, Environmentálneho fondu, a v súčasnosti vlastne sa predpokladá transfer na účet okolo 0,5 mld. eur, vyše 500 mil. eur, ktoré sú na týchto účtoch a ktoré vlastne nemajú konkrétne použitie. A ja zdieľam obavy, ktoré som vyslovila aj, aj vo výbore, ale myslím si, že tak veľký balík peňazí, ktorý nielenže navyšuje štátnu, likviditu Štátnej pokladnice, lebo tie peniaze sú tam v podstate ako keby hotovostný balík, ale mám, zdieľam obavy, ako sa tieto prostriedky použijú, pretože súčasná legislatíva, ktorá, ktorá je vcelku benevolentná na použitie prostriedkov a ešte doplnená novelou zákona, ktorú ste nám predložili, vzbudzuje ešte o to väčšie obavy, aby to použitie naozaj bolo adekvátne, aby bolo použité prostriedky na Slovensku a aby sa tieto prostriedky nemíňali na nejasne špecifikované klimaticko-energetické fondy, resp. na podporu projektov alebo záväzkov vo vzťahu, ktoré Slovensko prijalo vo vzťahu k rôznym dohovorom a na podporu možno tretích krajín.
Tu chcem poukázať na ten § 4, ktorým sa, ktorý sa v zákone o Environmentálnom fonde dopĺňa spomínaným bodom, o ktorom hovoril pán kolega Budaj, a to ad) podpora manažmentu lesov, čo môžme považovať, že dajme tomu manažment lesov je, je otázkou opatrení adaptácie Slovenska na zmenu klímy, avšak myslím si, že v prvom rade by mal byť financovaný z hospodárenia lesov, a nie z predaja emisií, že tých výdavkov na, ktoré bude potrebné na adaptáciu Slovenska na zmenu klímy, je, bude podstatne viacej, ako, ako by mali sa využiť práve na manažment lesov. Z jedných z opatrení, kde by sa tie peniaze mohli získať, je aj mnou pripravovaný pozmeňovací návrh k štátnemu rozpočtu, kde navrhujem, aby paragraf, ktorý prikazuje Štátnym lesom vykazovať osobitný odvod vo výške 5 mil. eur, bol vypustený zo štátneho rozpočtu, a tieto peniaze nech sa vrátia do lesov, tieto peniaze nech sú v rámci fungovania lesohospodárenia v našich lesoch použité na tieto opatrenia.
Ale nevidím dôvod, aby tieto prostriedky z predaja emisných kvót boli použité na, na, nehovorím, že by mali byť úplne vylúčené, ale tak, ako je to nastavené v zákone, to vo mne vzbudzuje obavy, že bude to zase využitie pre lesnícku loby a nebude to využité napríklad na prvky územného systému ekologickej stability, na budovanie krajiny, na budovanie vodozádržných opatrení, ktoré by mali byť podľa môjho pohľadu prioritné na prispôsobenie Slovenska na, ako na zmenu klímy.
To, čo ma vzbudzuje, to, moja obava je, je písmeno ae) a to sú tie príspevky do klimaticko-energetických fondov. A dokonca teda je to aj popísané v dôvodovej správe, kde sa mi nepáči, že, teda, aspoň teda oceňujem, že je to tam napísané, ale aby tieto prostriedky boli použité ako príspevok do Zeleného klimatického fondu, Globálneho environmentálneho fondu a iných medzinárodných fondov s podobným zameraním. Si myslím, že Slovensko, keď pristupovalo k rôznym dohodám, ako je napríklad Parížska dohoda a ďalšie, ďalšie záväzky, tak nemalo tam vyčíslené dopady na, na rozpočet ani dopady na podnikateľské prostredie, ani na iné. My sme na to poukazovali, sme na to potom boli spŕškou kritiky zavalení, ale teraz, keď vidím zákon, ktorý ste predložili do parlamentu, tak si myslím, že v podstate ideme ošklbať slovenský národ o peniaze, ktoré sú z predaja emisií, ktoré by mohli ísť do akčného plánu na opatrenia zlepšenie kvality ovzdušia, sme tu pri zákone o ovzduší o týchto veciach hovorili. A jeden z dôvodov, pre ktorý nebol aj môj pozmeňovací návrh prijatý, ktorý hovoril o akčných plánoch, ktoré by boli zaväzujúce pre tie jednotlivé subjekty, ktorým opatrenia boli uložené, že nie sú na to prostriedky. Si myslím, že práve prostriedky z takýchto zdrojov by mohli byť na to určené a nemali by byť určené na plnenie záväzkov Slovenskej republiky voči tretím krajinám. Čiže s týmto sa naozaj, naozaj nedá, nedá súhlasiť. Taktiež ma k tomu, tie obavy ma vedú k tomu, že som si vlastne nechala svojho času zaslať informáciu o tom, že na aké účely sú použité prostriedky z Environmentálneho fondu. No bola som dosť prekvapená, keď medzi peniazmi z... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, veľmi nerada vás prerušujem. Chcem sa opýtať, že či je vaše vystúpenie ešte nadlho, lebo sú 3 minúty po 19.00 hodine.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Tak ešte to pár minút je. 30 minút mám, čiže mám ešte 20 minút na rozpravu.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Ale ja vás nie preto prerušujem, ja vás prerušujem preto, že je koniec rokovacieho dňa. Sme 3 minúty po 19.00 hod., preto sa vás pýtam, že či, na koľko to máte ešte minút.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Ešte 15 minút určite.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Dobre, pokračovať budeme zajtra, poprosím vás.
Prerušujem rokovanie o tomto, v tomto momente a pokračovať budeme zajtra. V rozprave dokončí svoje vystúpenie pani poslankyňa Zemanová.
Ďakujem, všetkým želám pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.)

Ďakujem pekne. Príjemné dobré ráno vospolok, takže pokračujeme v rozprave k zákonu o obchodovaní s emisnými kvótami a o Environmentálnom fonde.
Ja som zostala v takej časti ohľadom Environmentálneho fondu, kde som hovorila o rozpočte, ktorý Environmentálny fond má a kde sa plánujú príjmy prakticky od roku 2015, myslím, na úrovni 116 mil. ročne, pričom ten skutočný príjem z výnosu emisií je teda o dosť nižší a pohybuje sa na úrovni 60 mil. ročne.
To, čo je však pozoruhodné a nejasné, ako sa plánuje naložiť s peniazmi, ktoré vlastne sa naakumulovali na účtoch Environmentálneho fondu v štátnej pokladnici vo výške 570 mil. eur, ktoré tam sú, pričom výdavky Environmentálneho fondu je rozpočet plánovaný na 27 mil. eur.
Tie výdavky, ktoré tento zákon upravuje, výdavky, na ktoré je možné použiť prostriedky Environmentálneho fondu, sa rozširujú o dve také časti, sú to tie príspevky na podporu manažmentu lesov, o tom som včera hovorila, že zdá sa mi to nesprávne, aby tieto prostriedky išli výhradne na lesy, pričom si myslím, že ak by naozaj mali ísť na pomoc adaptácie Slovenska na zmenu klímy, tak by mali ísť do krajinotvorných prvkov, nie výhradne na lesy, kde lesy sú v prevažnej miere hospodárske a v podstate povinnosťou lesného hospodára je dodržiavať manažment, je dodržiavať aj opatrenia klimatické, aj nevidím správne, aby sa vyslovene vyčleňovali takéto prostriedky z Environmentálneho fondu.
To, čo však je tam druhá vec, je ten klimaticko-energetický fond, kde sa aj v dôvodovej správe uvádza, že prostriedky Environmentálneho fondu, môže byť použitý aj na takzvané tie globálne zelené fondy, čo vieme, že v rámci prístupovej dohody z; v Parížskej dohode takýto zelený fond je každá prístupová krajina povinná urobiť na podporu tretieho sveta. A tu si myslím, že je to neprípustné, aby tieto prostriedky, ktoré sa vytvorili ako výnos z predaja emisií slovenských podnikateľov, aby boli použité na financovanie zeleného fondu v treťom svete. Sme pristúpili k tomuto dohovoru ako krajina a tvorba prostriedkov na tieto záväzky by mala byť zo štátneho rozpočtu alebo iných zdrojov.
Tieto prostriedky si myslím, že si zaslúžia, aby použité, teda prostriedky, ktoré sú na účte Environmentálneho fondu, aby boli použité na skvalitnenie životného prostredia explicitne, k adaptácii Slovenska na zmenu klímy, na zlepšenie ovzdušia na Slovensku. Nebránila by som sa, ak by vlastne boli špeciálne použité napríklad na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží, pretože tam vieme, že máme málo peňazí a tie dopady, ktoré z nich sú, sú nielen na podzemné vody, ale sú aj na zdravie ľudí, sú aj na tie súvisiace veci ohľadne ochrany životného prostredia.
Z tohto dôvodu mám pripravený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je veľmi jednoduchý a kratučký a hovorí o tom, aby použitie prostriedkov envi; o použití environmentálneho; teda výška použiteľného výnosu z dražieb aby bola prerokovaná v príslušnom výbore Národnej rady. Ja som si svojho času vyžiadala na základe dvestojedenástky zoznam projektov, ktoré boli v minulosti použité na financovanie z výnosu emisií, a iste výstavba alebo rekonštrukcia kultúrneho domu je významná záležitosť pre niektoré obce, ale nemyslím si, že je to priorita, na ktorú by mali byť tieto prostriedky použité. A v podstate bolo to gro takýchto výdavkov, ani nie že zateplenie, čo by sa dalo istým spôsobom považovať za zlepšenie v tomto duchu, ale rekonštrukcia, čiže nejasné výdavky. A preto si myslím, že aj v súvislosti naozaj so zmenou klímy príslušný výbor by mal mať informácie, nehovorím, že rozhodovať, ale minimálne by bolo slušné s príslušným výborom to prerokovať. Preto by som teraz prečítala môj návrh.
V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
„5. V § 18 ods. 9 sa na konci pripája táto veta: „Ministerstvo vopred prerokuje výšku použiteľného výnosu z dražieb a spôsob jeho použitia vo vecne príslušnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.“
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku III upravujúceho účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Cieľom návrhu zákona je dosiahnuť transparentnosť použitia výnosu z dražieb kvót. Zákon síce predpokladá dohodu ministerstva financií a ministerstva životného prostredia, obsah dohody je však ponechaný na citované dve ministerstvá. Navrhovanou novelou zákona sa do procesu prijímania dohody včlení ďalší subjekt kontroly tak, aby mohlo byt' zabezpečené dodržanie percentuálnych rozpätí použitia výnosu z dražieb ustanovených v zákone. Ročne pritom ide o prostriedky v objeme cca 140 mil. eur.
Príjmy z aukcií emisných kvót tvoria najväčšiu časť príjmov Environmentálneho fondu. Na zlepšenie napĺňania environmentálnych cieľov by pomohlo stanovenie pevného podielu príjmov z aukcií emisných kvót, ktoré budú použité na projekty fondu. Zmenu rozpočtovania príjmov je nevyhnutné spojiť s lepším plánovaním výdavkov, ktoré zaručí nedeficitné hospodárenie. Európska únia odporúča 50 % výnosov z predaja emisných kvót použiť na zelené ciele. Efektívna výška výnosov použitá na zelené ciele kolíše, v rokoch 2013 až 2016 bolo priemerne na dotácie použitých asi 54 % príjmov, na rok 2017 je rozpočtovaných na dotácie asi 22 % príjmov.
Ďakujem pekne, skončila som.

Dobrý deň prajem či dobré ráno prajem. Ďakujem pekne za všetky vystúpenia. Nemám tu kolegu Budaja, ale rád odpoviem na tie námety, ktoré on včera povedal.
Chcem povedať jednu vec, tieto emisné kvóty, o ktorých teraz rokujeme, sú, nie sú tie, ktoré sa obchodujú v tej schéme, ale sú také, ktoré sme dostali my, ako každý štát Európskej únie dostane určité limity na emisie, ktoré sú produkované v rôznych politikách, ako je doprava, ako je pôdohospodárstvo, ako je, ako sú domácnosti a ako je odpadové hospodárstvo napríklad.
A v roku 2020 končí to obdobie, to prvé obdobie, a vyzerá to tak, že Slovensko si ušetrí nejaké tieto kvóty. Zatiaľ nemáme v legislatíve upravený systém, že čo môžme s týmito kvótami robiť, a keď tento zákon proste neschválime alebo by sme neschválili, tak by sme nemohli nakladať s tými kvótami, ktoré sme si ušetrili. Je tu možnosť, že tie kvóty, emisné kvóty, ktoré si ušetríme, aby nám neprepadli, lebo inak by nám prepadli, tak by sme mohli predať takým členským štátom, lebo sa dá, tieto kvóty sa dajú obchodovať len medzi členskými štátmi, ktoré o to budú mať záujem.
Pán Budaj mal obavu, aby ten predaj, keď k tomu dôjde vôbec, aby bol transparentný. Ja si myslím, že bude úplne transparentný, aj keď chápem po tých skúsenostiach, čo sa na Slovensku dávno urobilo s tými kvótami alebo s tým obchodovaním, že sú tu tie obavy, ale musím povedať, že nie sú tie obavy teraz už namieste, lebo tento predaj by sa uskutočnil medzi štátmi, to znamená, medzi ministerstvami by bolo dohadované a vládou schválené. To znamená, že ten proces by bol úplne transparentný, to je jedna vec.
A druhá vec je, že vyzerá to tak, že z tých 26 členských štátov asi 24 bude mať prebytok a dvaja budú takí, ktorí možnože budú chcieť kúpiť. To znamená, aj keď prijmeme ten zákon, aj keby sme to chceli predať, možnože sa nám to nepodarí alebo sa to podarí len za minimálnu cenu.
Potom, samozrejme, tento zákon hovorí aj o tom, že keby sme získali tie prostriedky, tak jako s nimi nakladať, tak je to logické, že by tie peniaze mali ísť do Environmentálneho fondu. Totižto pri dohode, keby došlo k dohode medzi nejakými štátmi, medzi nami a iným štátom na tom, že od nás odkúpia tie kvóty, tak v tej dohode by sa stanovilo aj to, musí sa stanoviť aj to, že na čo sa majú využiť tie prostriedky, ktoré budeme mať z toho predaja, a musia sa použiť proste na zníženie emisií, na také programy, s ktorými vieme znížiť emisie v tých oblastiach, o ktorých som hovoril, či to je doprava, či sú to domácnosti, alebo proste povedzme odpadové hospodárstvo. Takže tie peniaze by išli do Environmentálneho fondu a Environmentálny fond by podľa tej dohody, ktorá by sa vyrokovala s tým členským štátom, ktorý kupuje tie, tieto kvóty, by boli tieto peniaze použité na takéto projekty. Takže nič neštandardné, úplne všetko je štandardné, úplne všetko je logické a hlavne – čo je najdôležitejšie – je to úplne transparentné.
Chcem ešte povedať pani poslankyni, lebo my sme už na výbore sa bavili o tom, že prečo má envirofond proste takéto, prečo takéto, má takéto príjmy alebo proste nastavené má takéto príjmy. Jednoducho je to aukcia, nevieme, že aká bude cena. Ministerstvo financií nastaví nejaký príjem a či sa to naplní, alebo nenaplní, tak to závisí od toho, že za akú cenu sa na tej aukcii, na čo nemáme, samozrejme, dosah, sa tie kvóty speňažia. A, samozrejme, je tam tá, je v tom zákone vlastne tá klauzula, že ministerstvo životného prostredia alebo minister životného prostredia každý rok rokuje s ministrom financií o tom, že koľko z tých peňazí, ktoré natečú do Environmentálneho fondu sa použije v tom danom roku. Minulý rok to bolo 24 mil., tento rok to bude určite viac, vlastne budúci rok to bude určite viac, ale vždy to je na dohode. A proste to, že na čo sa použijú, tak to je úplne transparentné a proste sa tie schémy zverejňujú na Environmentálnom fonde, zverejňuje to Environmentálny fond, každý má k tomu prístup. Ale, samozrejme, keď bude chcieť výbor, tak tieto údaje môžme preposielať aj výboru, že proste kam idú, na čo sa vypisujú tie schémy a čo chce Environmentálny fond v danom roku, jaké projekty podporiť.
Čo sa týka medzinárodných záväzkov alebo tej klauzuly, ktorá sa tam vkladá, tak, samozrejme, Slovensko je v medzinárodných štruktúrach, sme na to aj hrdí patrične, že sme. Tak ochrana prírody, životné prostredie, vzduch je jednoducho spoločný. To znamená, to nemôžme si nejak tu na Slovensku oddeliť a riešiť to sami.
Ale musím povedať jednu vec. Neviem, či viete o tom, možnože nie, že v rámci V4 Slovensko je jedna jediná krajina, ktorá ešte vôbec doteraz neprispela nikde. Ja si myslím, že to je nie korektné, lebo nemôžme len čakať podporu, ale proste musíme sa aj my, samozrejme, v tej miere, v akej môžme, k tomu pristúpiť, ale my sme jediní, ktorí sme doteraz neprispeli. To, že sem dávame do tohto zákona túto možnosť riešiť cez Environmentálny fond, to je tá možnosť, ktorú ja si myslím, že by sme mali potom aj patrične robiť tak, aby sme si hanbu nenarobili.
Takže z mojej strany k tomuto zákonu toľko. Ja dúfam, že prijmete, aby sme aspoň mali možnosť tie kvóty, ktoré sme si ušetrili, keď sa bude dať, aby sme speňažili, aby sme to využili na rozumné veci, ktoré jednoducho budú v boji proti klimatickým zmenám na Slovensku nám všetkým a našim podnikateľom, podnikom, obciam, mestám a občanom pomáhať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ja sa ospravedlňujem za ten dlhý úvod. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uplatňovanie vodného zákona v praxi orgánmi štátnej vodnej správy si vyžiadalo nevyhnutnosť ďalšej novelizácie vodného zákona.
Predkladaný vládny návrh zákona jednak ustanovuje procesný postup vo vzťahu k aplikácii § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, ktorým bol prebratý čl. 4 zo smernice európskeho, odsek 7 zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60 z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. Upravuje používanie povrchových vôd na plavbu, ustanovuje spôsob a podmienky na vypúšťanie banských vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd. Upravuje dobu platnosti povolenia na osobitné užívanie vôd, ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy v konaniach štátnej banskej správy, ustanovuje povinnosti pri zneškodňovaní odpadových vôd akumulovaných v žumpách, ustanovuje postup vo vodoprávnych konaniach a ustanovuje aj nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov.
V čl. II návrhu zákona sa ustanovuje v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov povinnosť pre vlastníka stavby alebo vlastníka pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu najneskôr do 31. decembra 2021.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy. Nemá žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyv na informatizáciu. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na životné prostredie.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona postúpite do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne, pán minister.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Kvorkovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 759. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Takže máme tu ďalší zákon z rezortu životného prostredia, dôležitý zákon o vodách. Preštudovala som si aj pripomienky z medzirezortného konania, všimla som si, že niektoré veci teda boli zapracované, niektoré sa odkazujú na to, že budú zapracované, najmä čo sa týka zákona o kanalizáciách, ale napriek tomu som našla veci, ktoré, myslím si, že si zaslúžia debatu a zvážiť, či by nebolo vhodné ich upraviť.
Týka sa to najmä § 16 Osobitosti určovania environmentálnych cieľov, kde sa vlastne dopĺňajú, dopĺňa odsek, ktorý, ktorým sa ustanovuje, že zhoršenie alebo zabránenie dosiahnutia dobrého stavu alebo dobrého ekologického potenciálu dotknutého útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je možné len na základe postupu uvedeného v novom paragrafe 16a. V odseku sa zavádza nová legislatívna skratka "navrhovaná činnosť".
Tu by som chcela poprosiť, či by nebolo ozaj vhodné zvážiť nejaký iný názov, pretože pojem "navrhovaná činnosť" je zaužívaný pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie a navrhovanou činnosťou sa nazývajú všetky činnosti, ktoré sú v prílohe 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a domnievam sa, že to môže spôsobovať v budúcnosti aplikačnú, problém v aplikačnej praxi, pretože tie činnosti podľa tohto zákona – viaceré z nich alebo možno aj všetky – bude potrebné posudzovať aj podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Čiže môže tu dôjsť k mýlkam potom vo vyjadrovaniach, pretože hovorím, je od roku 2006, čo; od roku 1998, kedy bol prvý zákon o posudzovaní, používaný pojem "navrhovaná činnosť" pri činnosti podľa toho zákona.
Taktiež pojem "správa o hodnotení podmienok", to je tiež nový pojem, ktorý je veľmi obdobný pri používaní, pri posudzovaní v procese EIA.
Zavádzajú sa nové povinnosti pre okresný úrad v sídle kraja, kde podľa navrhnutej úpravy má okresný úrad povinnosť posúdiť možnosť zhoršenia či nedosiahnutia dobrého stavu alebo; dobrého stavu alebo dobrého ekologického potenciálu navrhovanou činnosťou dotknutého útvaru povrchovej alebo podzemnej vody, podkladom ktorého je odborné stanovisko poverenej osoby. Orgán štátnej vodnej správy požiada poverenú osobu o vydanie odborného stanoviska, medzitým konanie podľa ods. 1 preruší, pričom poverená osoba musí vypracovať odborné stanovisko na náklady žiadateľa.
A taktiež sa tam zavádza pojem teda "poverená osoba", ktorá má spracovať odborné stanovisko a potom je tam "oprávnená osoba", ktorá vypracuje správu na náklady žiadateľa. Sú to rôzne osoby, pričom ďalej v zákone sa hovorí len o oprávnenej osobe, kde sa zavádza nový register osôb, ktoré majú, budú spĺňať kritériá na túto oprávnenú osobu, a pritom nie je povedané, kto je poverená osoba, že kto to môže byť, z akého zoznamu a aké kritériá musí spĺňať.
Taktiež čo sa týka zmluvného vzťahu s tou poverenou osobou, áno, funguje to, je to, by som povedala, tiež také trošku napasované na spôsob procesu pri EIA, kde tiež sa vyberá posudkár, ktorého určí ministerstvo, a ten posudkár je platený navrhovateľom. Avšak tuná poverená osoba nie je zadefinovaná, kto je poverená osoba. Je zadefinovaná iba, pardon, naopak, oprávnená osoba, ale poverená osoba máte zoznam. Čiže ministerstvo priebežne aktualizuje aj register odborne spôsobilých osôb na vypracovanie správy, čiže správu vypracováva tá oprávnená osoba.
Ešte raz, lebo som to trošku, trošku, aby ste mali jasno. Čiže poverená osoba vypracuje odborné stanovisko na náklady žiadateľa a oprávnená osoba vypracuje správu na náklady žiadateľa, ale pritom ministerstvo vedie zoznam len tých oprávnených osôb. A ja sa pýtam, ešte raz teda, aby z toho bolo jasné, čo je, kto sú poverené osoby, na základe čoho sa, podľa akého zoznamu sa vyberajú.
Ďalej, čo sa týka tej oprávnenej osoby, tak kritériá, ktoré tam sú, sú veľmi všeobecné, i keď viem si predstaviť, že keď je tam napísané, že má byť vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päť rokov praxe v oblasti posudkovej činnosti, že zrejme nepôjde o nejakého tlmočníka, ktorý má vysokú školu päť rokov a posudky robí v preklade. Ale nie je to tu napísané, že v príslušnom odbore. I keď pri vodohospodárovi je to uvedené. Čiže myslím si, že toto je nedostatočne zadefinované, aby nedochádzalo tiež k problémom, kto teda je odborne spôsobilá osoba, lebo nezdá sa mi úplne dobré kritérium len päť rokov a prax v nejakej posudkovej činnosti. Toto treba došpecifikovať.
Ďalej, je tam explicitne povedané, že odborne spôsobilá osoba na vypracovanie správy nemôže byť zároveň aj odborne spôsobilou osobou podľa osobitného predpisu. To znamená, ten osobitný predpis je zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Pýtam sa prečo. Prečo by nemohla byť osoba zapísaná v tomto zozname? Ak je to myslené, že nemôže vypracovávať ten istý posudok, že tá odborne spôsobilá osoba nemôže vypracovať posudok a zároveň vypracovávať správu alebo byť účastná v procese EIA, to by som pochopila. Ale takto, ako to čítam, je to o tom, že vlastne vôbec nemôže byť v tom zozname. A to sa mi zase, až takú kapacitu tuná, databázu odborníkov nemáme, aby sme takýmto spôsobom selektovali ľudí, že ty keď si v jednom zozname, nemôžeš byť už v druhom zozname.
Takto to máte napísané: "Odborne spôsobilá osoba na vypracovanie správy nemôže byť zároveň aj odborne spôsobilou osobou podľa osobitného predpisu", odkaz na § 61 zákona 24/2006. Čiže keď si presne počúvate, čo tam je napísané, tak môj výklad pre prax je, že môžem byť v jednom alebo v druhom zozname. Nemôžem byť v obidvoch a toto sa mi zdá, že nie je dobré.
Ďalej, rozhodnutia, ktoré okresný úrad v sídle kraja vydá, nie je uvedené, v akom konaní sa, či sú to konania vydávané v správnom konaní. Nie je tam napísané, že kto je odvolací orgán, že poučenie o odvolaní. Takže toto sú, toto sú vážne veci, ktoré by som poprosila, aby sme si ich prešli do, kým pôjde zákon do druhého čítania.
Ďalej, v § 21 ods. 4 sa rozširujú, sa činnosti, pre ktoré je zákonom určený čas, na ktorý je možné povoliť osobitné užívanie vôd. Pre ostatné neuvedené činnosti sa povolenia na osobitné užívanie vôd vydávajú na určitý čas, ktorý nie je taxatívne určený zákonom. Povolenia sa vydávajú podľa konkrétnych žiadostí, ktoré sú doložené prílohami a tak ďalej. V tejto súvislosti si myslím, že je treba upraviť príslušný odsek 5, ktorý hovorí, že "orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané". Si myslím, že by sa mala zmeniť dikcia na "orgán štátnej vodnej správy predĺži", pretože keď sa nezmenia podmienky, tak by mal na základe, samozrejme, žiadosti a vydokladovania, že tie podmienky sa nezmenili, tak aby bola povinnosť okresného úradu predĺžiť toto povolenie. Pretože malo by ísť aj o trošku právnu a vecnú istotu tých užívateľov, pretože je to, sú to väčšinou aj podnikatelia, ktorí nemalé prostriedky investujú do týchto, do tohto, osobných podmienok na to, aby mohli užívať osobitné vody, užívanie vôd, a vlastne je taká právna neistota, že vlastne aj z iných dôvodov ako možno nedodržia, teda dodržiavania podmienok, môže dodržiavať podmienky a z iných dôvodov ten okresný úrad mu to nepredĺži, čím vlastne de facto bude musieť možno aj ukončiť svoju činnosť. Čiže môj názor je, ak nedochádza k zmenám, ak si plní povinnosti, ak je všetko tak, ako bolo v čase, kedy získal povolenie, okresný úrad by mal mať povinnosť predĺžiť a nie možnosť predĺžiť.
Dôležitú vec, a to by som vás, pán minister, poprosila naozaj, keby ste, keby ste jednoznačne vyslovili odpoveď na moju otázku. V bode 16 v § 21 ods. 7 písm. b) sa nad slovom "správy" vypúšťa odkaz 31a a poznámka pod čiarou. Zdanlivo malá zmena, ale ja sa pýtam na to aj kolegov z ministerstva, paragraf; odkaz 31a je § 18 zákona 569/2007, geologický zákon. A v podstate vy, teda sa pýtam, že naozaj sa záverečná správa nebude vypracovávať podľa geologického zákona? Vy vlastne teraz to povolenie, čo sme tu mali debatu o záverečnej správe a o osobitnom, a o nutnosti vypracovávať záverečnú správu s výpočtom zásob podzemných vôd, sa nebude robiť podľa geologického zákona? Podľa akého sa potom bude robiť?
Píšete v dôvodovej správe k tomuto, k tomuto bodu 16, že úprava § 21 ods. 7 súvisí so skutočnosťou, že ani v § 8 (pozn. red.: správne má byť "v § 18"), ani v § 45b zákona, geologického zákona "nie je ustanovené, že záverečná správa sa schvaľuje rozhodnutím ministerstva. Obidve ustanovenia sa vzťahujú iba na povinnosť odovzdať záverečnú správu ministerstvu na schválenie". Čiže správne tomu rozumiem, že končí povinnosť obhajoby záverečnej správy pred komisiou podľa geologického zákona? Lebo to sú veci, ktoré sme uložili minulý rok povinnosť týmto užívateľom na 15-tisíc metrov kubických ročne alebo 1 250 metrov kubických, aby do konca budúceho kalendárneho roku mali obnovené povolenia, inak ich odber, ich povolenia stratia platnosť. A je rozdiel, či predložia komisii nejakú záverečnú správu, alebo na to, aby mohli tie orgány rozhodnúť, musia mať rozhodnutie ministerstva životného prostredia s komplexnou správou. Toto je zásadná zmena, ktorá si zaslúži jednoznačný výklad.
Ďalej, oblasť kanalizácií a žumpy. Dávate návrh, že, rozumiem tomu, že povolenie na stavbu nejakého iného systému ako kanalizačného, to znamená žumpa alebo čistička odpadových vôd, že aby sa vydávala len na dobu určitú a ak takéto rozhodnutie bolo vydané na dobu určitú, tak že nebude sa po skončení platnosti povolenia toto povolenie predlžovať. Chápem to v nových lokalitách, avšak nevidím na to dôvod, keď niekde bola povolená čistička alebo žumpa, ktorá spĺňa všetky náležitosti, kde prevádzkovateľ týchto vodných stavieb dodržiava všetky podmienky, to znamená, robí tesnostné skúšky, robí skúšky technického stavu týchto zariadení, aby, a dokladuje ich, že naozaj je to všetko v poriadku, dokladuje, že mu sedia aj počty vývozu žúmp, aby nemohol takéto technické zariadenie, do ktorého on investoval a ktoré riadne spravuje, aby nemohol aj naďalej využívať podľa seba. Je to jeho ekonomická záležitosť, že či mu vychádza toto lepšie, alebo či by preňho vychádzalo lepšie, lebo aj tak tie splašky z tej žumpy končia v čistiarni odpadových vôd. Čiže on aj tak tie čistiarne odpadových vôd musí platiť, ak teda dodržiava zákon.
Ďalej dopĺňate, že vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady. A v prechodných ustanoveniach udávate, že vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný splniť túto povinnosť do 31. decembra 2021. To znamená, každý, kto mal povolenú žumpu alebo čo, bude musieť sa do roku, do konca roku 2021 napojiť na kanalizáciu bez ohľadu na to, že jeho technické zariadenia spĺňajú všetky kritériá, dodržiava zákon a podobne.
V dopadoch pre sociálne vplyvy som si to prečítala, že aké teda budú dopady, a máte tam prepočty, s ktorými sa dá polemizovať. Samozrejme, pozitívny vplyv uvádzate, že bude to pre producenta odpadových vôd lacnejšie, keď bude napojený na kanalizáciu, ako keď bude vyvážať obsah žumpy (splaškových vôd) fekálnym vozidlom. Samozrejme, pre tých, ktorí sú poriadni, hej, negatívny vplyv bude to mať pre tých, ktorí poriadni nie sú a ktorí majú rôzne trativody. Lenže si treba povedať, že na takýchto už máme dnes páky. My zase ideme trestať poctivých za to, aby sme prichytili nepoctivých.
Ale tu treba povedať, že do dnešného dňa si príslušný orgán štátnej vodnej správy, ktorý má túto kompetenciu, obce, neplnia svoje povinnosti, pretože už dávno ony mali každého jedného takéhoto producenta, si vyžadovať od neho všetky tie náležitosti, ktoré platia, ktoré sa ani nemenia, na ne sa odvolávate, na technické normy, na tesnostné skúšky, podrobne vydokladovať. Nikto to nerobil, pretože, samozrejme, je to nepopulárne zo strany starostov a primátorov, aby takéto veci, niečo si vyžadovali. No ale za to, že starosta, primátor je populista a neplní si riadne svoju úlohu, ktorá mu vyplýva z preneseného výkonu štátnej správy, tak my ideme teraz zo zákona všetkých paušálne, aj tých, čo si plnia, ideme navyšovať jeho náklady, aby sa povinne musel pripojiť, aj keď je poctivý. Prečo ten, čo naozaj to poctivo robí, však zase sú aj takí, nehovorme, že všetci sú tí zlí, tak aj jeho ideme, vlastne mu vnucovať zase investície na to, aby nezodpovedný starosta a primátor mal ľahšiu cestu dotlačiť ľudí ku kanalizácii? Čo robí inšpekcia? Čo robí okresný, príslušný okresný úrad na to, aby kontroloval takéto žumpy? Ako nezdá sa mi to správne. Jednoducho toto je zase len nahrávka tým, k spohodlneniu si výkonu práce príslušných starostov a primátorov.
Myslím si, že je tam aj chyba v kalkulácii, pretože porovnávate, že, dobre, že musí byť dosť už veľká rodina, aby mesačne 10 metrov kubických splaškov vyprodukovala, ale dobre, tak rátajme, že 10 metrov kubických, rátate že krát 12 mesiacov krát 55 euro, na vývoz môže byť, tá cena je taká asi 10 metrov kubických vozidlo, čiže celkovo že výdavky sú 660 eur, avšak keď už počítate prepočet na stočné, už počítate ročne iba 36 metrov kubických. Čiže najprv, keď počítate, že vyváža žumpu, vyváža 120, ale keď je napojený na kanalizáciu, už vám vychádza len 36 metrov kubických a že vlastne za rok zaplatí 42 euro. Takže jasne je to menej, ja keď som to prerátala, je to 142, ale je tam chyba v tej správe o vplyvoch na sociálne prostredie, treba to minimálne opraviť a uviesť na správnu mieru.
V podstate to sú také tie moje hlavné pripomienky, ktoré som chcela tuná tlmočiť. Myslím si, že niektoré by stáli za to, aby sme sa o nich porozprávali, aby ste ich zvážili, či už nejako pozmeňovákom cez výbor, alebo ja sa budem potom, keď neprejde cez výbor, tak pokúsim sa dať sama pozmeňovacie návrhy, ale poprosím, keby ste sa zamysleli nad mojimi pripomienkami.
Ďakujem pekne.