23. schôdza

Takže, vážení kolegovia, chcem sa vám poďakovať, že ste vystúpili, teda aj vám, pán Baránik, aj vám kolegovia, ktorí ste vystúpili s faktickými poznámkami. Ja som rád, že teda sa opäť potvrdilo to, že opozícia musí negovať všetko, čo tu predloží buď vláda, alebo vládna koalícia a, pardon, pán poslanec Pčolinský, výnimka, svetlá. Výnimka potvrdzuje ale pravidlo.
Pretože, vážený pán kolega Baránik, presne za takýto zákon v minulom volebnom období, keď bola vaša strana, za ktorú sedíte v parlamente, vaši kolegovia a takisto aj pán novozvolený župan Viskupič, hlasovali. Je to zákon, ktorý sme už podávali teda v minulom volebnom období prostredníctvom Mira Beblavého. Netajím sa tým, že vznikol na základe istej situácie, ktorá vznikla v meste Martin, ktorého som primátorom, a vyzbieralo sa za pár dní 16-tisíc podpisov, na základe ktorého sme žiadali vládu, aby konala. Vláda nekonala. Pripravili sme novelu zákona, ktorú predkladal kolega Beblavý, za ktorú ste vy, kolegovia, ktorí to teraz kritizujete, hlasovali "za". Čiže vtedy to bol dobrý zákon, teraz je to zlý. Okej. Ja sa budem snažiť vysvetliť, že o čo tu ide a prečo vlastne, v čom spočíva tá osobná skúsenosť a možno vám dám aj také odpovede na tie vaše otázky.
Pani Zemanová, vy sa tiež dlhodobo venujete samospráve a závidím vám, naozaj vám úprimne závidím, že ste sa nestretli so situáciou, že čelíte nejakému útoku alebo protiprávnemu konaniu, aj keď za to nemôžete. Ja, žiaľ, som sa s takouto situáciou stretol, pretože som 11 rokov primátor a bol som zvolený v roku 2006, kedy už 10 rokov bežal nejaký spor v meste Martin, ktorý dlhodobo, tento spor, mesto Martin vyhrávalo na všetkých inštanciách, na krajskom a Najvyššom súde. A zrazu sa stalo to, že tri dni alebo šesť dní pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty prišlo mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora vtedajšej Generálnej prokuratúry, ja verím, že už nikdy, nikdy v živote nebude mať na Slovensku, teda Slovensko také vedenie Generálnej prokuratúry, ako bolo za tandemu Tichý a Trnka, a dostalo sa to do toho slávneho senátu, ktorý rozhodol v prospech cyperskej schránkovej spoločnosti a zaviazal právnym názorom odvolacie súdy, aby konali až tak, že sme celý tento spor prehrali.
Nebudem teraz hovoriť, nikoho nebude zaujímať história, je to už za nami, my sme sa s tým vysporiadali. Ale nie našou nezodpovednosťou, ale, žiaľ, vtedajším skorumpovaným systémom Generálnej prokuratúry, ktorú ste aj vy kritizovali, pán poslanec Baránik, sme sa dostali do problémov a začali sme čeliť exekúcii, hoci sme boli aj sme veľmi zdravé mesto, 9-percentnú zadlženosť sme vtedy mali, teraz je to o čosi viac, keďže sme museli zaplatiť to, čo sme zaplatili. Ale čo sa stalo? My sme mali ešte možnosť obracať sa na súdy, na Ústavný súd, čo už sme aj urobili, ale práve v tomto období vákua, kedy sme ešte nevedeli definitívne rozhodnutie, sa začali útoky exekútorov na mesto a začali útočiť na to najcitlivejšie, čo mesto má. Samozrejme, aby znervóznili obyvateľov, aby znervóznili vedenie mesta a aby vyvolali tlak na mesto.
Keď hovoríte o vodovodoch, vodovod, to nie je len rúra v zemi. Sú to lukratívne vodárenské spoločnosti, ktoré, žiaľ, väčšina primátorov na Slovensku dovolila sprivatizovať skrytou privatizáciou prostredníctvom prevádzkových spoločností. Mesto Martin je 52-percentným akcionárom Turčianskej vodárenskej spoločnosti. Je to zlaté vajce, ktoré patrí celému regiónu, nielen mestu Martin, ale všetkým mestám a obciam v Turci. A mohol by som vám povedať o rôznych tlakoch a lobingoch zahraničných spoločností, ktoré chceli takisto tú našu spoločnosť sprevádzkovať prostredníctvom prevádzkovej spoločnosti tak, ako sa to udialo v iných slovenských regiónoch. My sme sa proti tomuto postavili, urobili sme opatrenia, aby sa to ani v budúcnosti nestalo, ale keďže sme boli vo vákuu, kým nerozhodol Ústavný súd, nebolo ešte konečné riešenie, exekútori začali útočiť aj na tieto akcie. Čiže mesto alebo celý región by prišiel o to najcennejšie, čo má. My tú vodu chránime ústavou. A prečo by sme takéto strategické podniky, ktoré sú, kde majú mestá a obce majetkovú účasť, neochránili exekučnou imunitou? Čiže naozaj ani v budúcnosti nemôžme vylúčiť, že budú rôzne organizované skupiny, ktoré budú rôznym spôsobom sa snažiť zmocniť sa akcií, majetku miest a obcí.
A to nie je len mesto Martin. Ja by som vám mohol vymenovať ďalších x prípadov, kedy boli vykonštruované sfalšované zmenky a rôzne obchodné vzťahy, kde boli napádané mestá a obce a prišli o veľké finančné prostriedky.
Takže minulé volebné obdobie ste za tento zákon hlasovali. Teraz zrejme nebudete. Je to prvé čítanie. Ja sa teším, že pán kolega Viskupič sa bude chcieť konštruktívne asi, zrejme zapojiť s nejakým pozmeňovacím návrhom. O tom je to druhé čítanie, aby sa veci, ktoré sa predkladajú v prvom čítaní, vylepšili. Takže nech sa páči, máte možnosť, ale prepáčte, naozaj mi príde veľmi detinské, keď za niečo, čo ste hlasovali pred dvomi rokmi, teraz nebudete a kritizujete, že to je zlý zákon, lebo presne za takýto zákon ste hlasovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hrnčiar, ja si myslím, že naši kolegovia zo strany Sloboda a Solidarita majú trošku skreslený pohľad na vec, ale ja sa tomu ani veľmi nečudujem, lebo už niekoľkokrát som už zažil, že mnohí poslanci SaS-ky prioritne zastávajú záujmy firiem a záujmy spoločnosti, ale nejak nepozerajú na záujmy ľudí. A v tomto prípade som presvedčený, že tento zákon dokáže ochrániť záujmy ľudí v prvom rade. Pretože ak obec bude mať exekvovaný napríklad ten vodovod, tak v konečnom dôsledku budú trpieť a budú uškodení ľudia v danej obci, ktorí budú mať problém. Súhlasím, samozrejme, s hmotnou zodpovednosťou politikov za ich rozhodnutia, o tom sa nemusíme baviť, ale to nie je predmetom tohto zákona.
A ďalšia vec je, že tento zákon rieši práve tie problémy s tými strategickými časťami infraštruktúry. A ako spomínal už aj kolega Viskupič, sú tam tie autá. Ja som skôr myslel na služobné autá, nie na cestárske, to ma, priznám sa, ani nenapadlo, ale kľudne urobme aj pozmeňovací návrh a nejakým spôsobom nech je to tam zakomponované, a veľmi radi to podporíme.

Tak vyžaduje sa nejaké vysvetlenie. Za ten zákon, o ktorom ste hovorili, že SaS-ka hlasovala, tak v prvom rade toto bol zákon, ktorý bol prijatý ako dôsledok toho, že moja firma, ako advokát som inicioval zrušenie zákona o exekučnej imunite a v dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu bol ten zákon zrušený, na čo v bleskovom konaní bol prijatý zákon, ktorý mal v podstate ten istý efekt a v rozpore s mojím právnym názorom a v rozpore s tým, čo ja som tvrdil, že ako treba hlasovať, tak SaS-ka áno, hlasovala tiež a je to kolegu Poliačika práca, že hlasovala za to. Takže toto je za prvé.
Za druhé, nevysvetlili ste mi, že ako zmena vlastníka vodovodu postihne obyvateľov. To je jednoducho, tá voda potečie v tej rúre, to je jedno, či to vlastní mesto alebo či to vlastní nejaký súkromník. Čiže to je čistý populizmus, čo tu hovoríte. Ak a pritom vy sa tu vychvaľujete, že aký vy ste úžasný primátor. Čo ste urobili pre to, aby ste zjednali nápravu za všetky tie nepravosti, ktoré sa pred vaším pôsobením odohrali? Podali ste trestné oznámenia? Stíhali ste obchodno-právne tých štatutárov v tých obchodných spoločnostiach, ktoré spôsobili škodu? Nestíhali, nič ste neurobili, pretože to sa u nás nerobí, že sa stíhajú tí, ktorí spôsobia škodu, pretože my by sme neradi, keď už sa tam raz dostaneme, videli, že potom nás bude niekto stíhať. Čiže je to celé o vyvodení zodpovednosti.

Pán podpredseda Hrnčiar, nuž, áno, máte pravdu, niekedy je to tak, že poslanci v jedno volebnom období hlasujú tak a v inom volebnom období hlasujú inak. Napríklad poslanci MOST-u v predchádzajúcom volebnom období ako opoziční poslanci hlasovali za novelu zákona o štátnom občianstve, ktorou sa má zrušiť odoberanie štátneho občianstva. Teraz v tomto volebnom období ako poslanci vládnej koalície už za tú novelu nehlasovali a potom znovu za ňu hlasovali, čo teda oceňujem, a je to zmena názoru o 360 stupňov. A teda ten posledný obrat oceňujem a bol v rámci jedného volebného obdobia, nie dvoch volebných období.
Ale máme tu ešte aj kratšie zmeny. Napríklad také zmrazovanie platov. Pred rokom celá vládna koalícia aj väčšina opozície hlasovala za zmrazenie platov v skrátenom legislatívnom konaní. Prešiel rok a za skrátené legislatívne konanie hlasovalo iba 30 poslancov. Ani väčšina poslancov koalície tento návrh nepodporila. Prešiel rok a aj vy ste hlasovali inak ako pred rokom a som teda veľmi zvedavý, kedy opäť sa dovŕši ten obrat na 360 stupňov. A keď si pán premiér Robert Fico buchol pästičkou a dá naspäť ten návrh, a o pár dní predpokladám, že znova to obrátite o 180, čiže v priebehu jedného roka to opäť bude o 360 stupňov. Takže moc by som s tým, že kto ako hlasoval v minulom volebnom období, neoperoval, keď máme tu príklady, že v priebehu pár dní dokážu poslanci zmeniť názor.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, myslím, že politická strana SaS môže byť príkladom konzistentnosti svojím hlasovaním, či bola v opozícii alebo v koalícii, teda vo väčšine prípadov na rozdiel od politickej strany MOST aj SIEŤ, ktorí tvrdili, že nepôjdu do vlády so SMER-om a pozrime sa na predsedníctvo, kto je v koalícii. No ste tam.
Ale k meritu veci, o čom ste hovorili. Spomínali ste, že už 10 rokov trvá spor mesta Martin, lebo nie je o ňom rozhodnuté. Kritizovali ste prokuratúru, ktorá nekonala, resp. že dúfate, že už taký stav sa nevráti, no ten stav na prokuratúre je rovnaký. Kritizovali ste, poukazovali ste na situácie s falošnými zmenkami, ktoré doviedli niektoré obce na pokraj krachu. Ja chcem povedať, že toto všetko sú veci, ktoré sú nezákonné, sú to podvody a takýmto zákonom týmto podvodom nezabránime. Máte ministerku Žitňanskú, tak myslím si, že skôr by ste mali tieto veci riešiť cez to, aby sa tuná konečne začalo uplatňovať právo, vymožiteľnosť zákonov, a nie takýmito zákonmi, kde vlastne istým spôsobom možno niekomu pomôžete a na druhej strane aj umožníte konanie tým nezodpovedným samosprávam, že však, dobre, nevadí, ale toto nám hlavné zostane, môžme naďalej konať na hrane zákonnosti.
Čo sa týka VÚC-iek, ja vám poviem, prečo to tam nie je, pán kolega Viskupič. Pretože VÚC-ky zatiaľ nie sú zadlžené na hranu svojej dlhovej služby, lebo väčšinou sú to tak okolo 30 % a nehrozí im ešte nejaká nútená správa alebo takéto konania. Ale mnohé obce, a je to katastrofa, naozaj sa zvyšuje ten počet, sa dostávajú prakticky do platobnej neschopnosti, ale z dôvodu zlých konaní ich volených funkcionárov. Nech nie sú zvolení, nech ľudia ich potrestajú, jednoducho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ach, bavíme sa o exekučných imunitách a potom tuto vyplynú všelijaké rôzne iné súvislosti. Pán Hrnčiar, ad jedna, hovorím komplexnejšie, alebo vôbec. Na rozdiel od toho zákona, ktorý vtedy prišiel z opozície a riešil nejakú ad hoc situáciu súvisiacu s vami, si myslím, že táto úprava, ak má prejsť a má byť čo najkomplexnejšia, by mohla prejsť medzirezortom a mohla by sem vplávať ako vládny návrh zákona. To, čo sa snažíte povedať, je pre mňa jednoducho nedostatočné. A točiť to na to, kto akým spôsobom a kedy hlasoval, úplne odkláňa tú pozornosť. Pretože aj kolegyňa tuná zo strany SaS, pani Zemanová, no Trnava skončí pravdepodobne 47 % v dlhovej službe, nech sa páči. A ja som hovoril aj o infraštruktúre, ktorá tam je, ktorá bazálne súvisí s majetkom aj župy, aj štátu, aj mesta, a tento zákon to nerieši že absolútne vôbec, ale tam nieže hrozia exekučné, tam sú. Proste také veľké odmeny si nadelili orgány, aj predstavenstvo, aj dozorná rada, že dlhová služba oproti majetku je síce v 10 %, ale bežal tam proces likvidácie letiska Piešťany, pretože títo ľudia vytvorili dlh svojimi vlastnými odmenami. To nevymyslíte, to sa jednoducho musí stať.
No a preto sa pýtam aj pri tomto type debaty, prečo z balíka samospráv obce – mestá vypadli napríklad župy. Tie župy sa aj volajú oficiálne samosprávne kraje. Čiže ak sa niekto chcel nad tým, zamyslieť nad tým komplexne, tak mohol s takým návrhom prísť. Bohužiaľ, tento návrh to neobsahuje. To nikto nehovoril, či to podporujeme alebo nepodporujeme.

Takže, pán Baránik, ešte raz, asi sme sa nerozumeli. Ja som hovoril o zákone, ktorý predkladal Miroslav Beblavý na základe nejakej skúsenosti, ale aplikovaný pre celé Slovensko, nie pre jedno mesto. A ak sa chcete opýtať, že ako môže ovplyvniť vlastníctvo nejakého strategického podniku občanov, tak napríklad cenou. Aj preto máme v Turci jednu z najlacnejších vôd na Slovensku. Cena vody v Turci je jedna z najlacnejších na Slovensku, mám taký dojem, že je druhá najlacnejšia, a práve preto, že nemáme sprivatizovanú vodárenskú spoločnosť prostredníctvom prevádzkovej spoločnosti, pretože zahraniční investori tam prichádzajú len a len kvôli tomu, aby si odtiaľ vytiahli zisk. My zisk nevyťahujeme, my ho investujeme späť, je to majetok miest a obcí, nie je tam žiadny súkromný investor a verím, že ani nebude.
Súhlasím s tým, čo povedala pani Zemanová, ale nikdy som nepovedal, že je to ochrana nezodpovedných starostov a primátorov. Každý, ktorý...
A ešte, pán Baránik, trestné oznámenie som podal, a rieši sa to tak, že podal som trestné oznámenie a rieši sa to už asi tretí rok, rieši to špeciálna prokuratúra, lebo je to podvod, kde bola škoda veľkého rozsahu.
Čiže, pani kolegyňa Zemanová, každý, kto urobí chybu, by mal za ňu pykať, ale nemali by za ňu pykať občania, preto chceme chrániť strategický majetok. A ten majetok – obecný úrad, budovy, autá, všetko nech si berie exekútor. Ak urobí primátor, starosta chybu, ak zastupiteľstvo urobí chybu, nech príde o všetko, ale nech ľudia z daného regiónu neprídu o strategický majetok. A to je voda, teplo a odpad. To je celé.

Ďakujem pekne za slovo. Ja možno iba krátko dovolím si pár poznámok k tomu, čo tu odznelo. Chcem povedať, že áno, iste, pán kolega Baránik, je námietka, ktorú ste tu zniesli, dá sa o nej diskutovať. Ale jedna vec tu neodznela v tejto súvislosti, predkladateľ to zvýraznil, ale asi nie tak možno, ako by to celkom mohol povedať.
Dovolím si povedať, že tie veci, ktoré sa navrhujú v tom novom znení ustanovenia zákona o exekučnom poriadku, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, komunálny odpad, výroba, rozvod tepla, to sú veci, ktoré plnia verejnoprospešný účel. A to je rozdiel medzi nimi, medzi týmito funkciami, ktoré sú bazálne. Bazálne pre fungovanie obyvateľov, pre život obyvateľov v každej obci. A to je rozdiel medzi týmito a trebárs s tými autami alebo telefónmi, tam akože, to sa samozrejme nedá porovnať a nedá sa povedať, že keď nie toto, tak by ste mohli toto aj toto. Ja si myslím, že plnenie toho verejnoprospešného účelu, že stojí za to, aby sa tieto veci zaradili.
A tiež si nedovolím ešte neupozorniť iba na to, že vlastne exekúcia je iba jedna z foriem uspokojenia pohľadávok. Existuje aj iné. A možno, keď sa práve tieto bazálne veci dostanú do tejto osobitnej ochrany, možno aj to bude nástrojom k tomu, aby vlastne sa nútil aj veriteľ, aj dlžník k tomu, alebo teda na splnenie pohľadávky, aby dochádzalo aj tým spôsobom, ktorý nepredstavuje iba samotná exekúcia.
Takže toľko som si iba dovolil na záver, ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi, aby som vám predniesla návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Andreja Danka, Tibora Bernaťáka a Tibora Jančulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Milí kolegovia, potreba novelizácie školského zákona sa nám javí aktuálna vzhľadom na efektívne zabezpečenie výkonu verejnej moci elektronicky podľa zákona o e-Governmente a vzhľadom na snahu poskytovať aj ďalšie služby elektronicky v záujme rýchlejšieho vybavovania vecí medzi školou a zákonnými zástupcami detí a žiakov a zníženia administratívnej náročnosti vnútorných procesov v školách a v školských zariadeniach.
Uvediem príklad. V súvislosti napríklad s právomocou riaditeľov stredných škôl vydávať rozhodnutia o prijatí žiaka na strednú školu, kde je potrebné upraviť príslušné ustanovenia školského zákona tak, aby bolo možné podávať prihlášky aj ako elektronické podania. Ďalší príklad, má sa umožniť aj vytváranie a používanie elektronických formulárov niektorých ďalších podaní zákonných zástupcov voči škole a elektronických podôb významnej časti v pedagogickej dokumentácii školy a školského zariadenia, ktoré sa v súčasnosti podľa školského zákona realizujú výlučne na tlačivách, teda v listinnej podobe.
Návrh zákona tiež reaguje na požiadavku okresných úradov v sídle kraja predĺžiť časový rámec na vykonanie skúšok, ktorými stredné školy overujú špeciálne schopnosti, zručnosti alebo nadanie uchádzačov pri ich prijímaní na štúdium. Keďže sme v prvom čítaní, tak na úvod iba toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu, uvedeného návrhu zákona, tlač 774. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 26. januára 2018 a gestorský výbor do 29. januára 2018.
Pán predsedajúci, prosím, skončil som, otvorte rozpravu.