23. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dodržiavanie pravidiel zdravej životosprávy, do ktorej spadá čas na prácu a oddych každého pracujúceho človeka, dáva predpoklady na to, že jeho výkonnosť v pracovnom čase bude viac-menej vyrovnaná, ale zároveň sa zabráni rozvoju zdravotných rizík, ktoré v konečnom dôsledku ohrozujú nielen chod spoločnosti, kde daný pracovník vykonáva svoju prácu, ale aj ekonomiky a záťaže pre sociálny systém.
Jednou zo súčastí starostlivosti o zamestnancov, ktorá je zakotvená aj v Zákonníku práce v § 152, je aj povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy a to vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby za podmienok ustanovených v zákone. Táto povinnosť je najčastejšie realizovaná prostredníctvom stravovacích poukážok, tzv. gastrolístkov. O ich existencii, distribúcii i využití bolo toho popísané a povedané veľa, ale v podstate sa nič nezmenilo. Zamestnanec dostane na daný počet pracovných dní v mesiaci gastrolístky, ktoré sčasti platí sám, sčasti na cenu jedného lístka prispieva zamestnávateľ a veľmi často sú tieto lístky dotované aj zo sociálneho fondu, ktorý je povinný každý zamestnávateľ vytvárať. Za tieto gastrolístky sa môže ísť najesť do reštaurácie či bufetu, rovnako si za ne môže kúpiť hotové jedlo, či šalát, šalát v niektorom z obchodov, najčastejšie tých, ktoré sú súčasťou nejakého obchodného reťazca, alebo si nakúpi potraviny a hotové, doma pripravené jedlo si prinesie na druhý deň do práce. Takto to vyzerá, že je všetko v najlepšom poriadku, zamestnanec je spokojný, pretože dostal gastrolístky, na ktoré mu prispel zamestnávateľ, zamestnávateľ je spokojný, pretože si splnil svoju zákonnú povinnosť bez zvýšenej námahy, a najviac je spokojná distribučná spoločnosť, ktorá dané gastrolístky vydáva a je tak zabezpečený neustály prísun finančných prostriedkov do jej dosahu.
Problém je však v tom, že takto nastavený systém eliminuje možnosť voľby samotného zamestnanca, ale i zamestnávateľa. Tento návrh zákona dáva možnosť rozhodnúť sa, či zamestnávateľ bude povinný prispieť na stravovanie zamestnancov formou stravovacích poukážok, alebo tú istú sumu vyplatí zamestnancovi ako finančný príspevok, čo bude možné zrealizovať buď na základe kolektívnej zmluvy, alebo uzavretím písomnej dohody so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku, ktorý by mal byť oslobodený od dane z príjmu. Týmto spôsobom bude zároveň odstránená pozitívna diskriminácia zamestnancov, ktorí na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôžu využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom a tento ich nárok nepodlieha dani z príjmu. Dochádza tak k zrovnoprávneniu nárokov všetkých zamestnancov pri poskytovaní finančného príspevku na stravovanie tým, že od dane bude oslobodený každý finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 Zákonníka práce.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zabezpečenie rovnoprávneho a zároveň funkčného systému pre stravovanie zamestnancov by malo byť vecou nás všetkých. Mali by sme však dať reálnu možnosť, aby sa zamestnanci a zamestnávatelia rozhodli a dohodli, akým spôsobom budú danú povinnosť realizovať bez participácie spoločností, ktoré, povedzme si otvorene, nie sú prínosom, ale ťarchou pre daný systém, pretože participujú bez náležitej reálnej protislužby na finančných prostriedkoch, ktoré by mali byť adresne a vhodne využité tými, ktorým náležia. Rovnako antidiskriminačné zrovnoprávnenie nárokov všetkých zamestnancov v súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov na stravovanie je pozitívnym signálom k právnej istote.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem kolegovi Žarnayovi, je presne tak, ako popísal. A keby ste sa šli pozrieť do nejakej prevádzky stravovacieho zariadenia po záverečnej, tak by ste videli majiteľa alebo jedného zo zamestnancov, ako ešte hodiny rátajú a triedia na kôpky gastrolístky, ktoré počas toho dňa dostali. Ale tým to nekončí, lebo oni ich musia potom následne posielať niekde, tie platby meškajú, čiže je to obrovská záťaž, obrovská záťaž pre samotných prevádzkovateľov stravovacích zariadení, je to záťaž pre zamestnávateľov a je to záťaž pre zamestnancov.
My už roky tvrdíme, že toto treba jednoducho vyriešiť, dať priamo peniaze ľuďom, nech sa, oni si rozhodnú, čo si chcú kúpiť a ako sa chcú stravovať. A hovorím, to, ako tieto firmy prežívajú a aký biznis robia, je len vďaka podpore politikov, že toto prostredie podporuje. Čiže ešte raz, by som bola veľmi rada, keby, keby tento návrh našiel podporu, alebo keby vládna koalícia predložila vlastný návrh.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, predkladá skupina poslancov Národnej rady za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je skrátiť dĺžku praxe advokátskeho koncipienta z piatich rokov na tri roky a zjednodušiť prístup k slobodnému povolaniu advokáta tak, aby bolo možné do praxe advokátskeho koncipienta započítať aj prax vyššieho súdneho úradníka či inú právnu prax. Podľa súčasne platného zákona o advokácii je možné započítať prax len niektorých právnických profesií, napríklad sudca či právny čakateľ prokuratúry. Prekladanou novelou sa tento výpočet navrhuje rozšíriť aj o prax na inej právnickej pozícii, ktorá podľa platného znenia nie je započítateľnou praxou advokátskeho koncipienta a to aj napriek obdobnej náplni práce. Momentálne platná päťročná prax advokátskeho koncipienta sa javí ako neopodstatnene dlhá až diskriminačná oproti iným právnickým profesiám. Z tohto dôvodu predkladáme uvedený návrh zákona.
Pôvodne som mal v úmysle potom ešte zvlášť vystúpiť v rozprave, ale od tohto zámeru som upustil po tom, ako som sa dopočul, že niektorí poslanci vládnej koalície vážne zvažujú, že by buď podporili tento návrh, čomu sa mi veriť veľmi nechce, ale počkáme na hlasovanie, alebo dokonca takým tým klasickým spôsobom by si tento návrh osvojili a prišli s ním ako s vlastným nápadom. Dalo by sa to všelijako komentovať, ale nebudem to robiť. Myslím si, že v tomto prípade je naozaj dôležitý výsledok, výsledok, na ktorý čakajú mnohí advokátski koncipienti, predovšetkým teda budúci advokátski koncipienti, ktorí, ktorých znechucuje a odrádza súčasný právny stav a ktorí odchádzajú zo Slovenska, pretože všade inde majú lepšie podmienky. Takže z tohto dôvodu ja v rozprave nevystúpim a nebudem nijako ironizovať, ani, ani vyťahovať výroky či hlasovania niektorých v súčasnosti koaličných predstaviteľov k tejto problematike. Takže toľko úvodné slovo.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, prečo toľko mladých ľudí odchádza zo Slovenska do zahraničia? Ukážme si to na príklade praxe advokátskych koncipientov. Na Slovensku nám vyjde zo škôl advokátsky koncipient, ktorý častokrát je, alebo teda človek, ktorý má záujem robiť advokáciu, ktorý častokrát je zo sociálne slabšej rodiny a teraz má za minimálnu mzdu robiť päť rokov prax advokátskeho koncipienta v nejakej advokátskej kancelárii na Slovensku. A prečo by to robil, keď môže odísť do Česka a robiť iba trojročnú prax? Naši právnici, to znamená, nazvime to, isté mozgové kapacity odchádzajú do zahraničia, mladí právnici, šikovní právnici, práve preto, že sa dostanú k advokátskym skúškam o dva roky skôr ako na Slovensku.
Pre vašu informáciu. Iba trojročná prax advokátskych koncipientov je napríklad v Česku, v Belgicku, v Maďarsku a v ďalších a ďalších krajinách Európskej únie. Tak my vlastne vyháňame tých našich študentov, ktorí majú robiť kvalitnú prácu, odbornú prácu, kvalifikovanú prácu na Slovensku, ich vyháňame do Česka, kde v Česku si urobia po troch rokoch advokátske skúšky a potom môžu pôsobiť aj na Slovensku, ale väčšina z nich sa už nevráti. Toto je jeden z dôvodov, prečo sme tento návrh zákona predložili, pretože si myslíme, že je hlúposť, keď už do týchto ľudí zainvestujeme tým, že im poskytneme vysokoškolské vzdelanie, aby sme ich kvôli päťročnej praxi vyháňali zo Slovenska. Oni potom zostanú v Českej republike, v Rakúsku alebo prípadne v Belgicku a ďalej.
Z tohoto dôvodu vás chcem poprosiť o podporu tohto nášho návrhu zákona.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni predkladatelia, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedeným dvom návrhom zákonov. Oba návrhy zákona spĺňajú z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrhy zákonov prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval oba návrhy do 29. januára 2018.
Zo znenia návrhov zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ktorý je v oboch prípadoch zhodný. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. A nakoniec oznamujem, že v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu o výkone funkcií verejných, pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa tento zákon môže dotknúť aj mňa, keďže som vyštudoval právo a možno niekedy v budúcnosti budem advokátsky koncipient, takže by som na tom mohol mať aj osobný záujem, čo týmto vopred deklarujem.
Ďakujem. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážení prítomní, možno ako člen ústavnoprávneho výboru a zástanca žien sa chcem dotknúť pár faktov, ktoré som si vygooglil k tejto téme, že naozaj týmto návrhom zákona by sme pomohli veľkej skupine mladých študentiek alebo absolventiek právnických fakúlt, aby nemuseli podstúpiť takú Sofiinu voľbu, či si vyberú kariéru advokátky, resp. kariéru matky. A k tomuto by som uviedol pár čísiel, ktoré by tu mali zaznieť bez toho, že by som naťahoval túto diskusiu.
Zásadné obmedzenie možnosti advokátok porodiť prvé dieťa pred 30. rokom života sa od roku 2012 významnou mierou podpísalo pod prepad počtu študentiek prvého ročníka právnických fakúlt takmer o tretinu, o 30 %, a pokles počtu advokátok o viac ako takmer 7 percent. Alarmujúci prepad záujmu o štúdium práva nie je možné vyargumentovať demografiou spoločnosti. Prepad záujmu priamo súvisí s tým, čo tu teraz riešime, že koncipientska prax trvá päť rokov a návrat na tri roky by značne pomohol ženám, aby sa nemuseli rozhodovať medzi kariérou matky a kariérou advokátky.
Skutočnosť, že päťročná koncipientska prax pôsobí odradzujúco viac na ženy ako na mužov, dokazuje fakt, že pokles študentiek prvého ročníka bol až trojnásobne rýchlejší ako u mužov. Zároveň sa znížilo zastúpenie žien voči mužom v radoch študentiek prvých ročníkov právnických fakúlt o 6 %, čo je ostro v kontraste napríklad s architektúrou, medicínou a inými regulovanými povolaniami. Taktiež kým počet advokátok od roku 2012 do 2015 klesol o spomínaných 7 %, tak počet advokátov mužov len o 1,11 percenta. Čiže ženy majú oveľa menšie šance presadiť sa a pôsobiť v advokácii oproti mužom. Čiže na Slovensku pôsobí 2,5-krát viac mužov advokátov ako žien v advokácii.
Tieto analýzy teda si môžte samozrejme všetci nejakým spôsobom, sú dostupné a stojí za nimi Iniciatíva za lepšiu advokáciu, ktorá, ktorú tvorí skupina advokátskych koncipientov, študentov práva, vyštudovaných právnikov advokátov, ktorí sa usilujú o zlepšenie stavu advokácie na Slovensku. Sumárne treba naozaj povedať, že už len z tohto dôvodu, aby niekto sa nemusel rozhodovať medzi kariérou matky a kariérou advokátky, by bolo dobré, aby bol podporený tento návrh. Lebo aj podľa tejto iniciatívy by im to zásadne pomohlo v rozhodovaní tejto, v tejto Sofiinej voľbe.
Takže prosím naozaj všetkých zodpovedných a rozumných zákonodarcov, aby podporili tento návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Maroszovi, že zdôraznil jeden dôležitý aspekt tej súčasnej právnej úpravy, ktorý naozaj pôsobí špeciálne znevýhodňujúco voči, voči ženám, ale tá právna úprava je zlá, vo všeobecnosti je zlá aj voči mužom a neplní žiadny z tých účelov, pre ktorý bola schválená, pre ktorý bola predĺžená prax advokátskych koncipientov z troch na päť rokov. Jediným skutočným dôvodom je bránenie prístupu k povolaniu, bránenie konkurencii. Advokátska komora je regulované povolanie. Advokáta nemôže robiť len tak hocikto, trebárs keď vyštuduje právo alebo spraví nejaké skúšky, advokáta môže robiť iba člen advokátskej komory. A advokáti mali pocit, že advokátov je už dosť a treba pribrzdiť nárast počtu advokátov, treba obmedziť konkurenciu ešte nad rámec toho, že majú advokátsku komoru. Na rozdiel od notárov nemajú advokáti uzavretý počet, takže teoreticky by ich mohlo byť neobmedzene veľa, tak sa advokátska komora roky usilovala obmedziť prístup k advokátskemu povolaniu cez sprísnenie kritérií a nejaké podrobnejšie vykazovanie administratívy, že čo koncipient robí, čo možno nie je na škodu, ale ak sa to má nejako obmedziť, tak sa to má obmedziť cez advokátske skúšky, ktoré majú byť, majú byť náročné a ktoré majú preukázať, či koncipient spĺňa kritériá, ktoré sú kladené na advokáta. Ale v žiadnom prípade nebolo potrebné predlžovať dĺžku advokátskej praxe z troch na päť rokov, pretože už ten rozdiel medzi troma a piatimi rokmi z hľadiska prípravy, z hľadiska kvality budúceho advokáta nie je žiadny.
Pokiaľ advokát pracuje s koncipientom, pokiaľ advokát mu dáva odbornú robotu, tak za tie tri roky sa dokáže bez problémov pripraviť. Napokon drvivá väčšina dnešných advokátov sa stala advokátmi po trojročnej koncipientskej praxi. A pokiaľ dáva advokát koncipientovi iba nejaké podradné, pomocné alebo dokonca neprávnické úlohy, tak či to budú tri roky, päť rokov alebo desať rokov, nič sa na tom nezmení.
Ak je niečo pravdy na tom, čo hovoril kolega Gábor Grendel, že vo vládnej koalícii uvažujú nad tým, že by zákon zmenili a vrátili sa z tých piatich rokov na nižšie číslo, na tri roky, tak bolo by to pozitívne bez ohľadu na to, akou formou by to spravili, či tou štandardnou, že teraz zamietnu oba opozičné návrhy a prídu po čase s nejakou vlastnou úpravou, alebo výnimočne by aj podporili nejaký opozičný návrh. Ja za seba hovorím, že budem hlasovať za oba poslanecké návrhy, pretože oba riešia tento problém spôsobom, akým by mal byť vyriešený.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť opäť návrh zákona, ktorý v tejto sieni Národnej rady nepredkladáme prvýkrát. Je výsledkom našej snahy o zlepšenie situácie ľudí, ktorí sa starajú o svojich blízkych príbuzných, sú opatrovateľmi na 24 hodín denne, 365 dní v roku. Šetria náklady štátu, pretože sa rozhodli istým spôsobom sa aj obetovať pre svojho blízkeho člena rodiny. Viem, že možno niektorí by povedali, že veď vláda už prijala opatrenie, že zvýšila tento príspevok na opatrovanie o istú sumu. Zvýšila ju maximálne o sumu 27 eur, čo uznáte pri tom, ak vieme, že sa zvyšuje minimálna mzda opäť od 1. januára 2018 na sumu 480 eur v hrubom, tak zvýšenie opatrovateľského príspevku v tejto chvíli sa môže zdať až smiešne. Zopakujem, že títo ľudia sa starajú o svojich blízkych príbuzných 24 hodín denne a 365 dní v roku bez nároku na nemocenskú, bez nároku na dovolenku. Odľahčovacie služby, ktoré sú síce uvedené v zákone, ak sa týmto veciam venujete, tak viete, že v podstate môžme povedať, že neexistujú.
Preto vás žiadam o podporu takéhoto návrhu zákona, ktorého cieľom je zlepšiť podmienky opatrovateľov, ľudí, ktorí sa starajú o svojich blízkych príbuzných a chceme, aby tento príspevok na opatrovanie sa zvýšil na sumu čistej minimálnej mzdy.
Toto zvýšenie sumy príspevku na opatrovanie významne prispeje aj k zvýšeniu životnej úrovne osôb opatrujúcich ťažko zdravotne postihnuté osoby, čím sa vzhľadom na prípadné rodinné väzby medzi opatrovaným a opatrujúcim nepriamo zlepší aj životná úroveň opatrovaných ťažko zdravotne postihnutých osôb. To je jedna časť návrhu.
Druhá časť návrhu sa týka ochrany príjmu, kde chceme, aby sa zvýšila ochrana príjmu z 1,7-násobku na 1,8-násobku sumy životného minima, o ktorý je vlastne chránený alebo chránené zníženie príspevku na opatrovanie, pokiaľ poberáte invalidný, pokiaľ opatrovaný poberá invalidný dôchodok. Určite má logiku, pokiaľ chceme zvýšiť výšku opatrovateľského príspevku, aby sme navýšili aj práve túto hodnotu násobku mzdy na 1,8-násobok, aby sa tá suma, zvýšená suma týkala zmluvného počtu ľudí.
Na úvod toľko. Ďakujem, pán predsedajúci, zároveň sa hlásim a do rozpravy.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru pre sociálne veci určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 777.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 801 z. 10. novembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Tak chcela som sa všeobecne vyjadriť k problémom, čo sa týka domáceho opatrovania ako takého. Na základe toho vlastne hnutie OĽANO pripravuje súbor návrhov zákona, ktoré majú práve podporovať opateru doma. Hneď na začiatku tohto volebného obdobia sme podali návrh zákona, ktorý riešil dĺžku poistenia, dôchodkového poistenia, ktoré, bol v minulosti obmedzený na určitý počet rokov, a domáci opatrovateľ teda nemal nárok počas celej starostlivosti byť dôchodkovo poistený. Vďakabohu, že teda vládni poslanci a ministerstvo si to osvojilo a prijali sme opatrenia, kde teraz je dĺžka dôchodkového poistenia počas celej doby starostlivosti o opatrovaného doma.
Ďalší problém je poistenie osobných asistentov, pretože dnes musíte byť poistený vo všetkých balíkoch poistenia a nemôžte si vyberať v okruhu len niektorých poistení. To sme tiež predkladali ako návrh zákona, pretože ten príspevok za osobného asistenta nie je tak vysoký, aby si títo asistenti dokázali zaplatiť celý balík, a po tom, ak napríklad osobná asistentka ide na materskú, tak nemá žiaden príjem. To bol ďalší bod, zatiaľ tento problém naďalej trvá.
Ďalej je to poistenie opatrovateľov ako takých, to znamená, že nie všetci keď sa dávajú posudzovať, že opatrujú svojho príbuzného doma, sú dôchodkovo poistení aj napriek tomu, že sa dĺžka poistenia zjednotila, pretože ich príjem presahuje určitú hodnotu a tým pádom títo opatrovatelia nie sú poistení ako poistenci štátu, čo je tiež obrovská strata práve pre ľudí, hoci by im nevznikal nárok na príspevok za opatrovanie, ale aspoň by boli poistenecky krytí. To znamená, že by boli poistencami štátu. Aj to by jednej cieľovej skupine opatrovateľov pomohlo.
Čo sa týka vlastne počtu poberateľov príspevku za opatrovanie, ktoré navrhujeme na výšku minimálnej mzdy, je potrebné povedať, že k tomuto kroku sa hnutie OĽANO odhodlalo aj preto, že od roku 2014 nám klesá počet poberateľov príspevku za opatrovanie a, naopak, navyšuje sa nám počet ľudí v pobytových zariadeniach. Je potrebné naozaj istým spôsobom sanovať opatrovanie doma, a preto prichádzame s návrhom zákona. Avšak nesmieme opomenúť ďalší problém, ktorý zahŕňa problematiku opatrovania, a to sú teda osobní asistenti. Týmto sa nevalorizoval príspevok za osobnú asistenciu 3 roky. Činil 2,76, tohto roku sa im zdvihlo o dva centy, to znamená, že ide o veľmi nízku sumu. A obávam sa toho, ak nezačneme všetky nástroje zjednocovať na podporu domácej opatery, stane sa nám to, že nám vypadnú zo systému zase osobní asistenti.
Takže ak budeme upravovať práve domácu opateru, ďalší z nástrojov, zákonov, ktorý bude podávať hnutie OĽANO, bude každopádne úprava nastavenia osobných asistentov, a to je, osobitného poistenia, teda v jednotlivých balíkov a určite aj sumy, pretože rastie nám síce počet ľudí, ktorí poberajú osobnú asistenciu, ale ak by sme si pozreli na priemernú mesačnú výšku, tak je rovnaká ako pri nižšom počte osobných asistentov.
Z tohto všetkého, z tejto analýzy vyplýva, že nestačí len zvýšiť príspevok za opatrovanie, ale je potrebné sanovať ďalšie nástroje ako ucelený spôsob koncepcie nášho štátu podporovať domácu opateru cez príbuzných, alebo teda cez profesionálnych opatrovateľov v rámci domácej opatrovateľskej služby.
Ďakujem za pozornosť.