23. schôdza

Pán poslanec Žarnay.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dodržiavanie pravidiel zdravej životosprávy, do ktorej spadá čas na prácu a oddych každého pracujúceho človeka, dáva predpoklady na to, že jeho výkonnosť v pracovnom čase bude viac-menej vyrovnaná, ale zároveň sa zabráni rozvoju zdravotných rizík, ktoré v konečnom dôsledku ohrozujú nielen chod spoločnosti, kde daný pracovník vykonáva svoju prácu, ale aj ekonomiky a záťaže pre sociálny systém.
Jednou zo súčastí starostlivosti o zamestnancov, ktorá je zakotvená aj v Zákonníku práce v § 152, je aj povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy a to vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby za podmienok ustanovených v zákone. Táto povinnosť je najčastejšie realizovaná prostredníctvom stravovacích poukážok, tzv. gastrolístkov. O ich existencii, distribúcii i využití bolo toho popísané a povedané veľa, ale v podstate sa nič nezmenilo. Zamestnanec dostane na daný počet pracovných dní v mesiaci gastrolístky, ktoré sčasti platí sám, sčasti na cenu jedného lístka prispieva zamestnávateľ a veľmi často sú tieto lístky dotované aj zo sociálneho fondu, ktorý je povinný každý zamestnávateľ vytvárať. Za tieto gastrolístky sa môže ísť najesť do reštaurácie či bufetu, rovnako si za ne môže kúpiť hotové jedlo, či šalát, šalát v niektorom z obchodov, najčastejšie tých, ktoré sú súčasťou nejakého obchodného reťazca, alebo si nakúpi potraviny a hotové, doma pripravené jedlo si prinesie na druhý deň do práce. Takto to vyzerá, že je všetko v najlepšom poriadku, zamestnanec je spokojný, pretože dostal gastrolístky, na ktoré mu prispel zamestnávateľ, zamestnávateľ je spokojný, pretože si splnil svoju zákonnú povinnosť bez zvýšenej námahy, a najviac je spokojná distribučná spoločnosť, ktorá dané gastrolístky vydáva a je tak zabezpečený neustály prísun finančných prostriedkov do jej dosahu.
Problém je však v tom, že takto nastavený systém eliminuje možnosť voľby samotného zamestnanca, ale i zamestnávateľa. Tento návrh zákona dáva možnosť rozhodnúť sa, či zamestnávateľ bude povinný prispieť na stravovanie zamestnancov formou stravovacích poukážok, alebo tú istú sumu vyplatí zamestnancovi ako finančný príspevok, čo bude možné zrealizovať buď na základe kolektívnej zmluvy, alebo uzavretím písomnej dohody so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku, ktorý by mal byť oslobodený od dane z príjmu. Týmto spôsobom bude zároveň odstránená pozitívna diskriminácia zamestnancov, ktorí na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôžu využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom a tento ich nárok nepodlieha dani z príjmu. Dochádza tak k zrovnoprávneniu nárokov všetkých zamestnancov pri poskytovaní finančného príspevku na stravovanie tým, že od dane bude oslobodený každý finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 Zákonníka práce.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zabezpečenie rovnoprávneho a zároveň funkčného systému pre stravovanie zamestnancov by malo byť vecou nás všetkých. Mali by sme však dať reálnu možnosť, aby sa zamestnanci a zamestnávatelia rozhodli a dohodli, akým spôsobom budú danú povinnosť realizovať bez participácie spoločností, ktoré, povedzme si otvorene, nie sú prínosom, ale ťarchou pre daný systém, pretože participujú bez náležitej reálnej protislužby na finančných prostriedkoch, ktoré by mali byť adresne a vhodne využité tými, ktorým náležia. Rovnako antidiskriminačné zrovnoprávnenie nárokov všetkých zamestnancov v súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov na stravovanie je pozitívnym signálom k právnej istote.
Ďakujem za pozornosť.

Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem kolegovi Žarnayovi, je presne tak, ako popísal. A keby ste sa šli pozrieť do nejakej prevádzky stravovacieho zariadenia po záverečnej, tak by ste videli majiteľa alebo jedného zo zamestnancov, ako ešte hodiny rátajú a triedia na kôpky gastrolístky, ktoré počas toho dňa dostali. Ale tým to nekončí, lebo oni ich musia potom následne posielať niekde, tie platby meškajú, čiže je to obrovská záťaž, obrovská záťaž pre samotných prevádzkovateľov stravovacích zariadení, je to záťaž pre zamestnávateľov a je to záťaž pre zamestnancov.
My už roky tvrdíme, že toto treba jednoducho vyriešiť, dať priamo peniaze ľuďom, nech sa, oni si rozhodnú, čo si chcú kúpiť a ako sa chcú stravovať. A hovorím, to, ako tieto firmy prežívajú a aký biznis robia, je len vďaka podpore politikov, že toto prostredie podporuje. Čiže ešte raz, by som bola veľmi rada, keby, keby tento návrh našiel podporu, alebo keby vládna koalícia predložila vlastný návrh.

Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete zaujať stanovisko? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz malo nasledovať prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie novely školského zákona, tlač 765. Chcem vás informovať, že navrhovateľ, poslanec Miroslav Sopko za skupinu poslancov vzal tento návrh späť. Teraz malo nasledovať prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorý má predkladať pani poslankyňa Shahzad, ale tu nie je, takže, takže podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 49 a 50 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Pri prerokovaní návrhov budeme postupovať tak, že najskôr vystúpia predkladatelia a po nich vystúpi určený spravodajca.
Takže najskôr pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 776, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 800.
Dávam slovo poslancovi Gáborovi Grendelovi, aby návrh zákona uviedol.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, predkladá skupina poslancov Národnej rady za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je skrátiť dĺžku praxe advokátskeho koncipienta z piatich rokov na tri roky a zjednodušiť prístup k slobodnému povolaniu advokáta tak, aby bolo možné do praxe advokátskeho koncipienta započítať aj prax vyššieho súdneho úradníka či inú právnu prax. Podľa súčasne platného zákona o advokácii je možné započítať prax len niektorých právnických profesií, napríklad sudca či právny čakateľ prokuratúry. Prekladanou novelou sa tento výpočet navrhuje rozšíriť aj o prax na inej právnickej pozícii, ktorá podľa platného znenia nie je započítateľnou praxou advokátskeho koncipienta a to aj napriek obdobnej náplni práce. Momentálne platná päťročná prax advokátskeho koncipienta sa javí ako neopodstatnene dlhá až diskriminačná oproti iným právnickým profesiám. Z tohto dôvodu predkladáme uvedený návrh zákona.
Pôvodne som mal v úmysle potom ešte zvlášť vystúpiť v rozprave, ale od tohto zámeru som upustil po tom, ako som sa dopočul, že niektorí poslanci vládnej koalície vážne zvažujú, že by buď podporili tento návrh, čomu sa mi veriť veľmi nechce, ale počkáme na hlasovanie, alebo dokonca takým tým klasickým spôsobom by si tento návrh osvojili a prišli s ním ako s vlastným nápadom. Dalo by sa to všelijako komentovať, ale nebudem to robiť. Myslím si, že v tomto prípade je naozaj dôležitý výsledok, výsledok, na ktorý čakajú mnohí advokátski koncipienti, predovšetkým teda budúci advokátski koncipienti, ktorí, ktorých znechucuje a odrádza súčasný právny stav a ktorí odchádzajú zo Slovenska, pretože všade inde majú lepšie podmienky. Takže z tohto dôvodu ja v rozprave nevystúpim a nebudem nijako ironizovať, ani, ani vyťahovať výroky či hlasovania niektorých v súčasnosti koaličných predstaviteľov k tejto problematike. Takže toľko úvodné slovo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Druhým bodom je prvé čítanie o

návrhu poslancov Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Adriany Pčolinskej a Petra Pčolinského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Vážené dámy, vážení páni, prečo toľko mladých ľudí odchádza zo Slovenska do zahraničia? Ukážme si to na príklade praxe advokátskych koncipientov. Na Slovensku nám vyjde zo škôl advokátsky koncipient, ktorý častokrát je, alebo teda človek, ktorý má záujem robiť advokáciu, ktorý častokrát je zo sociálne slabšej rodiny a teraz má za minimálnu mzdu robiť päť rokov prax advokátskeho koncipienta v nejakej advokátskej kancelárii na Slovensku. A prečo by to robil, keď môže odísť do Česka a robiť iba trojročnú prax? Naši právnici, to znamená, nazvime to, isté mozgové kapacity odchádzajú do zahraničia, mladí právnici, šikovní právnici, práve preto, že sa dostanú k advokátskym skúškam o dva roky skôr ako na Slovensku.
Pre vašu informáciu. Iba trojročná prax advokátskych koncipientov je napríklad v Česku, v Belgicku, v Maďarsku a v ďalších a ďalších krajinách Európskej únie. Tak my vlastne vyháňame tých našich študentov, ktorí majú robiť kvalitnú prácu, odbornú prácu, kvalifikovanú prácu na Slovensku, ich vyháňame do Česka, kde v Česku si urobia po troch rokoch advokátske skúšky a potom môžu pôsobiť aj na Slovensku, ale väčšina z nich sa už nevráti. Toto je jeden z dôvodov, prečo sme tento návrh zákona predložili, pretože si myslíme, že je hlúposť, keď už do týchto ľudí zainvestujeme tým, že im poskytneme vysokoškolské vzdelanie, aby sme ich kvôli päťročnej praxi vyháňali zo Slovenska. Oni potom zostanú v Českej republike, v Rakúsku alebo prípadne v Belgicku a ďalej.
Z tohoto dôvodu vás chcem poprosiť o podporu tohto nášho návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán navrhovateľ, vzhľadom na to, že sme zlúčili rozpravu, prosím, aby ste zaujali svoje určené miesto v rokovacej sále.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, Ondrejovi Dostálovi, aby v Národnej rade podal, aby Národnej rade podal spravodajské informácie k obidvom návrhom.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni predkladatelia, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedeným dvom návrhom zákonov. Oba návrhy zákona spĺňajú z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrhy zákonov prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval oba návrhy do 29. januára 2018.
Zo znenia návrhov zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ktorý je v oboch prípadoch zhodný. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. A nakoniec oznamujem, že v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu o výkone funkcií verejných, pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa tento zákon môže dotknúť aj mňa, keďže som vyštudoval právo a možno niekedy v budúcnosti budem advokátsky koncipient, takže by som na tom mohol mať aj osobný záujem, čo týmto vopred deklarujem.
Ďakujem. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.