23. schôdza

Pán poslanec Suchánek s reakciou na faktickú.

Ďakujem za reakciu. Ja teda v tom vystúpení som chcel práve povedať toto, že je to určitá zmena paradigmy v prístupe k tomuto celému problému. A minulý rok som bol na jednom takom pracovnom stretnutí, kde Holanďania predstavovali systém svojho poistenia a pripoistenia, a tam sa ukazovalo, že tie pripoisťovacie alebo tie lepšie balíčky, ktoré, ktoré poskytujú ďaleko viacej služieb, vôbec nevychádzajú tak draho. Medzi základným a prvým stupňom, ktorý už výrazne zvyšoval možnosti v tom zdravotnom poistení, bol rozdiel 4 eurá. Myslím si, že to ozaj nie je veľký rozdiel. Keď si predstavíme, že dnes sú niektoré štatistiky, ktoré hovoria, že až 25 % v zdravotníctve sa dopláca z vlastných zdrojov alebo zo súkromných, tak si myslím, že možno politicky je to problémové, ale prakticky by to bolo pre ľudí ďaleko lepšie. Ďakujem.

Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Heger, ale nevidím ho v rokovacej sále, stráca poradie.
Pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

Dobré ránko. Po včerajšej noci som tak trošku ešte unavená, ale budem sa snažiť vlastne vysvetliť alebo teda vyjadriť svoje pripomienky práve k ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci. Keďže je to blízka téma mne a teda s množstvom ľudí, či už zdravotníckeho personálu alebo v rámci sociálnych služieb, diskutujem o týchto veciach. Sama vlastne, každý pondelok som ešte v zariadení, kde teda sa poskytuje starostlivosť o zdravotne ťažko postihnuté deti, a máme tam aj ležiace deti. Pred pár rokmi, ja som vám to už vlastne na začiatku spomínala, bol problém v zariadeniach sociálnych služieb, že nám odišli sestry tým, že sa stanovila vlastne tarifa pre platy a teda sociálne služby si ich nedokázali zaplatiť, tak nám boli buď preklasifikované na opatrovateľky, čo niektoré degradovalo, a preto vlastne odišli nám preč zo zariadení, alebo teda nemali, nemali také finančné ohodnotenie, ktoré by si zaslúžili ako kvalifikované sestry.
Druhý problém bol, že teda deväť úkonov, ktoré boli platné v legislatíve a za ktoré zdravotná poisťovňa mohla uhrádzať teda platbu, tak to nejako nefungovalo. Veľmi málo zariadení, tuším, že jedenásť z celého Slovenska vlastne bolo zapojených do tejto formy ako keby viaczdrojového financovania, ale keďže skutočne tých financií aj tam dostávali málo, tak jednoducho sa nám za tie roky tie sestry vytratili zo systému. Tie, ktoré sú tam teraz, tak vlastne aj komora sestier, tuším, že predvčerom alebo v piatok, ale už si veľmi dobre nepamätám, avizovala za nich, že teda naozaj majú nízke platy, čo chcem potvrdiť. Vy prichádzate s návrhom zákona, ktorý teda by mal podľa vás riešiť túto situáciu v sociálnych službách, avšak zazmluvňujete 10-tisíc miest, čo musím povedať, že v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré pracujú s odkázanými ľuďmi, je len v zariadení pre seniorov 7 540 ľudí, v DSS-kách, kde nedostanete s nižším stupňom odkázanosti človeka ako päťka, šestka, je 12 694 ľudí a v DSS-kách pre deti je 699 detí. V resocializačnom stredisku je to 614, v ZOS-ke, čiže v zariadení opatrovateľskej služby, je to 2 178 a viac ako 800 detí s ťažkým zdravotným postihnutím máme aj vlastne v detských domovoch, lebo keďže zákon o sociálnych službách nám zrušil jeden typ zariadenia, tak v podstate buď sa nám dostali do hospicu, kde ich ako keby držali, lebo nevedeli, čo s nimi, alebo teda sa dostali do detských domovov a tam si opäť, potvrdzujem, že nevedia dovoliť zaplatiť zdravotnú starostlivosť.
Z toho dôvodu vlastne chcem možno poukázať na také, pán minister, anomálie. Myšlienka je dobrá, ale v podstate denne ide o paušál 3,30 na hodinu je to 13 centov. Z toho, ak sa pozrieme na kritériá, ktoré máme nastavené, keď môžu zariadenia dostať tento príspevok, tak musíme si povedať, že sestra, ktorá robí priamy výkon, čiže ošetrovateľský výkon s týmto dieťaťom alebo seniorom, nemôže byť zároveň garantom. To znamená, že potrebujete finančné prostriedky na garanta, potrebujete na priamy výkon tej sestry. A tretie kritérium, ktoré máme, tak je, tak je vlastne, tie materiálne podmienky aby mali zabezpečené, a tam sú vlastne polohovacie postele. V podvyživenom sociálnom sektore bude veľký problém pre tie zariadenia mať tie polohovacie postele z toho dôvodu, že ani vo všetkých nemocniciach nemáte polohovacie postele, a v sociálnych službách, kde od roku 2008 nebol valorizovaný príspevok odkázanosti, až teraz sa bude od januára poskytovať, tak jednoducho tí poskytovatelia nemajú finančné prostriedky, aby splnili materiálne podmienky.
Tým pádom chcem povedať, že sa môžme dostať do stavu, ako to bolo predtým s tými deviatimi úkonmi. Na jednej strane áno, chceme získať sestru, ale potrebujeme aj teda odborného garanta, tie materiálne podmienky, a tiež musí spĺňať špecializácie. Ja mám za to, že nie všetky sestry, podľa toho, na akom oddelení robia, majú tiež špecializácie. A to sú ďalšie výdavky pre zariadenia. Napriek tomu, že teda sestry skončili zdravotnícke vzdelanie, musia mať špecializáciu. Ja nemám s tým problém, aby mali špecializácie v zariadeniach sociálnych služieb, aby ste ma vnímali takto, ja skôr mám, ak si to porovnávam na zdravotnícky systém, tak mám za to, že ani tam nemajú všetky na chirurgii špecializáciu, na neurológii a tak ďalej, lebo sa aj striedajú, podľa toho, kde, kde ju preložia. Dva roky robí tam, tri roky tam a tak ďalej. A to sú ďalšie výdavky pre tie sociálne zariadenia.
Tým pádom ten dobrý úmysel, ktorý chcete nastaviť, hoci naozaj s malým počtom miest, ale je určite potrebné to istým spôsobom aj vyskúšať v tej aplikačnej praxi, ako to bude fungovať. Ja by som akože urobila trošku to ináč, ale rešpektujem to, že ste si vybrali túto cestu. Na druhej strane upozorňujem na tie veci, ktoré môžu byť problémom práve pri uplatňovaní nároku na príspevok zo zdravotnej starostlivosti, kde v konečnom dôsledku si to môžme vyhodnotiť, veď kde bol záujem. Preto upozorňujem na tie veci, že nemajú priestor sa pripraviť ani materiálne, ani personálne, ani teda špecializáciou na to, a tým pádom vlastne to môžme vyhodnocovať, že nebol záujem.
Ešte možno by som sa k jednému kritériu dostala, a to sú indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. V zmluvnom zariadení sociálnej pomoci budú teda viazané záväzným právnym predpisom. Chcem sa opýtať, či ide o národné ošetrovateľské štandardy, ktoré sa teraz tvorili. Lebo ak, ak je to tak, že ešte dokonca sa budú, aj ten príspevok sa bude viazať na to, že musia splniť národné ošetrovateľské štandardy, chcem upozorniť na jednu vec, že tieto národné ošetrovateľské štandardy sa vytvorili vo veľkom pracovnom nasadení pri využití know-how poznania a praktizovania manažérskej kvality s oceneniami na národnej úrovni. Boli akceptované a boli podporené, bola podporená ich implementácia do ošetrovateľstva, predovšetkým v zdravotníckych zariadeniach a teda v zariadeniach, kde sú dlhodobo chorí a umierajúci, čiže v DOS-kách, LDK-áčkach a ODK-áčkach a hospicoch. Štandardy však sa netvorili prioritne pre zariadenia sociálnych služieb a teda ľudia, ktorí tvorili tieto národné a ošetrovateľské štandardy, to považujú za nefér, že teda v prvom rade ako keby sa degradoval ich status, že v nemocniciach nebudú platiť, ale v zariadeniach sociálnych služieb budú platiť. Takže naozaj je potrebné, aby sme sa na tieto veci pozreli a jednoducho potom to nevyhodnocovali tak, že jednoducho tento kľúč alebo tento nástroj, ktorý ste zvolili, nie je, nie je zaujímavý pre zariadenia sociálnych služieb, naopak, myslím si, že v tom je budúcnosť, len je potrebné urobiť k tomu takú reformu a viac sa zaujímať o to. Ale skutočne treba na tieto veci pozerať takto.
Ďakujem pekne.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pani poslankyňa Gaborčáková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Šebová.

Sonka, ja ti ďakujem, že si nám vysvetlila trošku túto časť novely zákona. Zdieľam ten tvoj názor, že problém aj ja vidím v tom materiálno-technickom zabezpečení pre tieto zariadenia, lebo tie bojujú s inými vecami, ktoré musia spĺňať, a ešte keď sa im dá toto, neviem.
Druhá vec, s tou špecializáciou sestier. Ja si myslím, že celkovo budú mať problém, povedzme aj také sestry, ktoré to budú chcieť robiť. Čiže neviem, či sa tam zrovna by bolo dobré sa baviť o nejakej špecializácii.
A tretia vec, si spomínala, že príspevok na deň je 3,30. Nie som v tomto tak doma, tak by som ťa poprosila, to je na klienta alebo je to na deň na zariadenie? Ďakujem.

Pán poslanec Zelník.

Ďakujem pekne za slovo. Nuž, musíme si povedať, že čo je cieľom toho príspevku, ktorý dostanú zo zdravotných poisťovní. Cieľom by malo byť, lebo je to naozaj pravda, že sú tam ľudia, ktorí sú prestarelí, ľudia, ktorí sú imobilní, a tá pozornosť alebo tá starostlivosť by sa mala zásadným spôsobom zlepšiť. Ale nemalo by to skončiť iba tým, že takéto zariadenie dostane príspevok a fajn, sme radi. Čiže ja si myslím, že to je veľmi dobré, že ministerstvo zdravotníctva zadefinovalo aj podmienky, za akých tento príspevok môže čerpať, pretože neviem si predstaviť prevenciu dekubitov na normálnej posteli. Teda musia tam byť polohovateľné postele, musia tam byť tie dekubitárne matrace a tak ďalej a tak ďalej, teda nejaké materiálno-technické a personálne vybavenie tam rozhodne musí byť. Tak ako to musí spĺňať, poviem, bežná ambulancia alebo operačný sál, tak takisto aj toto by malo spĺňať.
Ale ja vidím iný problém. Ja súhlasím s vami, že naozaj o týchto ľudí sa treba postarať. Ale tu ide o peniaze, tu musí byť spoločný záujem ministerstva práce, sociálnych vecí a ministerstva zdravotníctva. Ide o zdroje. V zahraničí napríklad je vytvorená tzv. ošetrovateľská, ošetrovateľské poistenie, kedy platí pol percenta občan, pol percenta platí štát. Treba vytvoriť zdroje, povedať, že, viete, zazmluvníte všetky postele a nech to zaplatí zdravotná poisťovňa, nuž, nutne nám tie peniaze budú chýbať v ústavnej, ale aj v starostlivosti ambulantnej. Takže de facto sa jedná o peniaze, a to, že to ide z rozpočtu zdravotných poisťovní, osobne nie som z toho nadšený, nieže nechcem dopriať týmto ľuďom, ale treba túto vec vyriešiť systémovo. A myslím si, že takáto, takéto financie by mali ísť napriamo z rozpočtu, zo štátneho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Blanár.

Pani kolegyňa, oceňujem, že ste otvorili práve túto časť tejto novely zákona, pretože nemôžeme si zatvárať oči pred tým, že v našich domovoch sociálnych služieb sa už dnes poskytujú zdravotnícke výkony. Čiže to nie je niečo, čo by bolo nové. Ak boli doteraz zadefinované výkony v počte deväť, tak dnes sa to rieši nejakým iným systémovým prístupom, a môžeme diskutovať o tom, že či poplatok 3,30 na lôžko je dostatočný, ale zhodneme sa na tom, že je potrebné, aby takáto služba mala zadefinované štandardy, čo je ďalší veľmi dobrý krok.
Nie celkom súhlasím s tým, že môže byť prekážka, povedzme, polohovateľná posteľ, lebo ak prejdete si dnes domovy sociálnych služieb, tak už tam dnes sú tie polohovateľné postele. Možno sa zhodneme, že nie sú v dostatočnom počte, ale som presvedčený, že tam, kde je to potrebné a kde sa o túto službu prihlásia a budú chcieť, aby to bolo preplácané zo zdravotného poistenia, tak tam tú polohovateľnú posteľ nájdu, vytvoria ten priestor na to, aby naozaj tá zdravotná starostlivosť tak, ako je zadefinovaná, bola poskytnutá veľmi dobre a na dobrej úrovni, lebo myslím si, že už aj dnes sa poskytuje na veľmi dobrej úrovni.
Zaujalo ma však, že ste hovorili, že by ste to urobili nejako ináč, ale ste to nekonkretizovali. Mohli by ste to nejako povedať, že čo by ste ináč urobili z hľadiska tohoto systému, ktorý sa dnes zavádza v tomto, v tejto novele? Pretože ja to vnímam ako systémové riešenie a potom do budúcnosti môžeme sa k tomu vrátiť a povedať si, čo ešte by sa dalo, povedzme, zlepšiť, aj si vyhodnotiť, že či to naozaj bolo dostatočné, alebo či je naozaj dopyt v tých domovoch sociálnych služieb v takom množstve, ako je zadefinované teraz, že je to 10-tisíc.