23. schôdza

Dobré ránko. Po včerajšej noci som tak trošku ešte unavená, ale budem sa snažiť vlastne vysvetliť alebo teda vyjadriť svoje pripomienky práve k ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci. Keďže je to blízka téma mne a teda s množstvom ľudí, či už zdravotníckeho personálu alebo v rámci sociálnych služieb, diskutujem o týchto veciach. Sama vlastne, každý pondelok som ešte v zariadení, kde teda sa poskytuje starostlivosť o zdravotne ťažko postihnuté deti, a máme tam aj ležiace deti. Pred pár rokmi, ja som vám to už vlastne na začiatku spomínala, bol problém v zariadeniach sociálnych služieb, že nám odišli sestry tým, že sa stanovila vlastne tarifa pre platy a teda sociálne služby si ich nedokázali zaplatiť, tak nám boli buď preklasifikované na opatrovateľky, čo niektoré degradovalo, a preto vlastne odišli nám preč zo zariadení, alebo teda nemali, nemali také finančné ohodnotenie, ktoré by si zaslúžili ako kvalifikované sestry.
Druhý problém bol, že teda deväť úkonov, ktoré boli platné v legislatíve a za ktoré zdravotná poisťovňa mohla uhrádzať teda platbu, tak to nejako nefungovalo. Veľmi málo zariadení, tuším, že jedenásť z celého Slovenska vlastne bolo zapojených do tejto formy ako keby viaczdrojového financovania, ale keďže skutočne tých financií aj tam dostávali málo, tak jednoducho sa nám za tie roky tie sestry vytratili zo systému. Tie, ktoré sú tam teraz, tak vlastne aj komora sestier, tuším, že predvčerom alebo v piatok, ale už si veľmi dobre nepamätám, avizovala za nich, že teda naozaj majú nízke platy, čo chcem potvrdiť. Vy prichádzate s návrhom zákona, ktorý teda by mal podľa vás riešiť túto situáciu v sociálnych službách, avšak zazmluvňujete 10-tisíc miest, čo musím povedať, že v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré pracujú s odkázanými ľuďmi, je len v zariadení pre seniorov 7 540 ľudí, v DSS-kách, kde nedostanete s nižším stupňom odkázanosti človeka ako päťka, šestka, je 12 694 ľudí a v DSS-kách pre deti je 699 detí. V resocializačnom stredisku je to 614, v ZOS-ke, čiže v zariadení opatrovateľskej služby, je to 2 178 a viac ako 800 detí s ťažkým zdravotným postihnutím máme aj vlastne v detských domovoch, lebo keďže zákon o sociálnych službách nám zrušil jeden typ zariadenia, tak v podstate buď sa nám dostali do hospicu, kde ich ako keby držali, lebo nevedeli, čo s nimi, alebo teda sa dostali do detských domovov a tam si opäť, potvrdzujem, že nevedia dovoliť zaplatiť zdravotnú starostlivosť.
Z toho dôvodu vlastne chcem možno poukázať na také, pán minister, anomálie. Myšlienka je dobrá, ale v podstate denne ide o paušál 3,30 na hodinu je to 13 centov. Z toho, ak sa pozrieme na kritériá, ktoré máme nastavené, keď môžu zariadenia dostať tento príspevok, tak musíme si povedať, že sestra, ktorá robí priamy výkon, čiže ošetrovateľský výkon s týmto dieťaťom alebo seniorom, nemôže byť zároveň garantom. To znamená, že potrebujete finančné prostriedky na garanta, potrebujete na priamy výkon tej sestry. A tretie kritérium, ktoré máme, tak je, tak je vlastne, tie materiálne podmienky aby mali zabezpečené, a tam sú vlastne polohovacie postele. V podvyživenom sociálnom sektore bude veľký problém pre tie zariadenia mať tie polohovacie postele z toho dôvodu, že ani vo všetkých nemocniciach nemáte polohovacie postele, a v sociálnych službách, kde od roku 2008 nebol valorizovaný príspevok odkázanosti, až teraz sa bude od januára poskytovať, tak jednoducho tí poskytovatelia nemajú finančné prostriedky, aby splnili materiálne podmienky.
Tým pádom chcem povedať, že sa môžme dostať do stavu, ako to bolo predtým s tými deviatimi úkonmi. Na jednej strane áno, chceme získať sestru, ale potrebujeme aj teda odborného garanta, tie materiálne podmienky, a tiež musí spĺňať špecializácie. Ja mám za to, že nie všetky sestry, podľa toho, na akom oddelení robia, majú tiež špecializácie. A to sú ďalšie výdavky pre zariadenia. Napriek tomu, že teda sestry skončili zdravotnícke vzdelanie, musia mať špecializáciu. Ja nemám s tým problém, aby mali špecializácie v zariadeniach sociálnych služieb, aby ste ma vnímali takto, ja skôr mám, ak si to porovnávam na zdravotnícky systém, tak mám za to, že ani tam nemajú všetky na chirurgii špecializáciu, na neurológii a tak ďalej, lebo sa aj striedajú, podľa toho, kde, kde ju preložia. Dva roky robí tam, tri roky tam a tak ďalej. A to sú ďalšie výdavky pre tie sociálne zariadenia.
Tým pádom ten dobrý úmysel, ktorý chcete nastaviť, hoci naozaj s malým počtom miest, ale je určite potrebné to istým spôsobom aj vyskúšať v tej aplikačnej praxi, ako to bude fungovať. Ja by som akože urobila trošku to ináč, ale rešpektujem to, že ste si vybrali túto cestu. Na druhej strane upozorňujem na tie veci, ktoré môžu byť problémom práve pri uplatňovaní nároku na príspevok zo zdravotnej starostlivosti, kde v konečnom dôsledku si to môžme vyhodnotiť, veď kde bol záujem. Preto upozorňujem na tie veci, že nemajú priestor sa pripraviť ani materiálne, ani personálne, ani teda špecializáciou na to, a tým pádom vlastne to môžme vyhodnocovať, že nebol záujem.
Ešte možno by som sa k jednému kritériu dostala, a to sú indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. V zmluvnom zariadení sociálnej pomoci budú teda viazané záväzným právnym predpisom. Chcem sa opýtať, či ide o národné ošetrovateľské štandardy, ktoré sa teraz tvorili. Lebo ak, ak je to tak, že ešte dokonca sa budú, aj ten príspevok sa bude viazať na to, že musia splniť národné ošetrovateľské štandardy, chcem upozorniť na jednu vec, že tieto národné ošetrovateľské štandardy sa vytvorili vo veľkom pracovnom nasadení pri využití know-how poznania a praktizovania manažérskej kvality s oceneniami na národnej úrovni. Boli akceptované a boli podporené, bola podporená ich implementácia do ošetrovateľstva, predovšetkým v zdravotníckych zariadeniach a teda v zariadeniach, kde sú dlhodobo chorí a umierajúci, čiže v DOS-kách, LDK-áčkach a ODK-áčkach a hospicoch. Štandardy však sa netvorili prioritne pre zariadenia sociálnych služieb a teda ľudia, ktorí tvorili tieto národné a ošetrovateľské štandardy, to považujú za nefér, že teda v prvom rade ako keby sa degradoval ich status, že v nemocniciach nebudú platiť, ale v zariadeniach sociálnych služieb budú platiť. Takže naozaj je potrebné, aby sme sa na tieto veci pozreli a jednoducho potom to nevyhodnocovali tak, že jednoducho tento kľúč alebo tento nástroj, ktorý ste zvolili, nie je, nie je zaujímavý pre zariadenia sociálnych služieb, naopak, myslím si, že v tom je budúcnosť, len je potrebné urobiť k tomu takú reformu a viac sa zaujímať o to. Ale skutočne treba na tieto veci pozerať takto.
Ďakujem pekne.

Sonka, ja ti ďakujem, že si nám vysvetlila trošku túto časť novely zákona. Zdieľam ten tvoj názor, že problém aj ja vidím v tom materiálno-technickom zabezpečení pre tieto zariadenia, lebo tie bojujú s inými vecami, ktoré musia spĺňať, a ešte keď sa im dá toto, neviem.
Druhá vec, s tou špecializáciou sestier. Ja si myslím, že celkovo budú mať problém, povedzme aj také sestry, ktoré to budú chcieť robiť. Čiže neviem, či sa tam zrovna by bolo dobré sa baviť o nejakej špecializácii.
A tretia vec, si spomínala, že príspevok na deň je 3,30. Nie som v tomto tak doma, tak by som ťa poprosila, to je na klienta alebo je to na deň na zariadenie? Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Nuž, musíme si povedať, že čo je cieľom toho príspevku, ktorý dostanú zo zdravotných poisťovní. Cieľom by malo byť, lebo je to naozaj pravda, že sú tam ľudia, ktorí sú prestarelí, ľudia, ktorí sú imobilní, a tá pozornosť alebo tá starostlivosť by sa mala zásadným spôsobom zlepšiť. Ale nemalo by to skončiť iba tým, že takéto zariadenie dostane príspevok a fajn, sme radi. Čiže ja si myslím, že to je veľmi dobré, že ministerstvo zdravotníctva zadefinovalo aj podmienky, za akých tento príspevok môže čerpať, pretože neviem si predstaviť prevenciu dekubitov na normálnej posteli. Teda musia tam byť polohovateľné postele, musia tam byť tie dekubitárne matrace a tak ďalej a tak ďalej, teda nejaké materiálno-technické a personálne vybavenie tam rozhodne musí byť. Tak ako to musí spĺňať, poviem, bežná ambulancia alebo operačný sál, tak takisto aj toto by malo spĺňať.
Ale ja vidím iný problém. Ja súhlasím s vami, že naozaj o týchto ľudí sa treba postarať. Ale tu ide o peniaze, tu musí byť spoločný záujem ministerstva práce, sociálnych vecí a ministerstva zdravotníctva. Ide o zdroje. V zahraničí napríklad je vytvorená tzv. ošetrovateľská, ošetrovateľské poistenie, kedy platí pol percenta občan, pol percenta platí štát. Treba vytvoriť zdroje, povedať, že, viete, zazmluvníte všetky postele a nech to zaplatí zdravotná poisťovňa, nuž, nutne nám tie peniaze budú chýbať v ústavnej, ale aj v starostlivosti ambulantnej. Takže de facto sa jedná o peniaze, a to, že to ide z rozpočtu zdravotných poisťovní, osobne nie som z toho nadšený, nieže nechcem dopriať týmto ľuďom, ale treba túto vec vyriešiť systémovo. A myslím si, že takáto, takéto financie by mali ísť napriamo z rozpočtu, zo štátneho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani kolegyňa, oceňujem, že ste otvorili práve túto časť tejto novely zákona, pretože nemôžeme si zatvárať oči pred tým, že v našich domovoch sociálnych služieb sa už dnes poskytujú zdravotnícke výkony. Čiže to nie je niečo, čo by bolo nové. Ak boli doteraz zadefinované výkony v počte deväť, tak dnes sa to rieši nejakým iným systémovým prístupom, a môžeme diskutovať o tom, že či poplatok 3,30 na lôžko je dostatočný, ale zhodneme sa na tom, že je potrebné, aby takáto služba mala zadefinované štandardy, čo je ďalší veľmi dobrý krok.
Nie celkom súhlasím s tým, že môže byť prekážka, povedzme, polohovateľná posteľ, lebo ak prejdete si dnes domovy sociálnych služieb, tak už tam dnes sú tie polohovateľné postele. Možno sa zhodneme, že nie sú v dostatočnom počte, ale som presvedčený, že tam, kde je to potrebné a kde sa o túto službu prihlásia a budú chcieť, aby to bolo preplácané zo zdravotného poistenia, tak tam tú polohovateľnú posteľ nájdu, vytvoria ten priestor na to, aby naozaj tá zdravotná starostlivosť tak, ako je zadefinovaná, bola poskytnutá veľmi dobre a na dobrej úrovni, lebo myslím si, že už aj dnes sa poskytuje na veľmi dobrej úrovni.
Zaujalo ma však, že ste hovorili, že by ste to urobili nejako ináč, ale ste to nekonkretizovali. Mohli by ste to nejako povedať, že čo by ste ináč urobili z hľadiska tohoto systému, ktorý sa dnes zavádza v tomto, v tejto novele? Pretože ja to vnímam ako systémové riešenie a potom do budúcnosti môžeme sa k tomu vrátiť a povedať si, čo ešte by sa dalo, povedzme, zlepšiť, aj si vyhodnotiť, že či to naozaj bolo dostatočné, alebo či je naozaj dopyt v tých domovoch sociálnych služieb v takom množstve, ako je zadefinované teraz, že je to 10-tisíc.

Ďakujem za pripomienky. Čo sa týka vlastne tých klientov a 3,30 na lôžko, tak je to 3,30 na lôžko na deň, pani kolegyňa. Tu sme opomenuli napríklad aj typy služieb, ktoré teraz poskytujú zdravotnú starostlivosť, ale v ambulantných sociálnych službách. Ak tam máme ležiace dieťa štyri až osem hodín, tak už teraz vlastne poskytujeme tú zdravotnú starostlivosť cez ADOS. Tým pádom vlastne musíme hovoriť o tom, že my máme v akcii aj služby, ktoré nie sú pobytové, a poskytujeme tam zdravotnú starostlivosť. V tomto zákone vlastne na takýto typ zariadenia a takéto starostlivosti vôbec nemyslíme.
Čo sa týka týchto podmienok, ja si myslím, že pán minister dal správne tie podmienky. Ja sa len obávam a poukazujem na riziká, ako to vlastne v tej praxi funguje, hej? Čiže to je taká prax, s ktorou sa stretávam ja bežne, a obávam sa, aby vlastne tým pádom sme si nevyhodnocovali, že to ako, ako keby sa to neujalo. Ale skôr si myslím, že tam, kde budú tie lôžka, ako hovoríte, tam nebude problém. Bude problém s tými, ktorí si ich budú musieť kúpiť. Čiže ja skôr rozprávam o tých rizikách.
Čo sa týka vlastne tej reformy sociálno-zdravotnej, tak určite je potrebné, ako aj pán Zelník hovoril, prepojiť čo, ktorý rezort čo bude platiť, a musí to začať vlastne od posudkového systému chronicky chorého, kde si už v nemocnici zadefinujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň. Dámy a páni, po tom nočnom rokovaní som dúfal, že vedenie parlamentu si uvedomí, že poslanci nemôžu začať rokovať o tri-štyri hodiny alebo tak nejak, lebo potrebujeme sa ešte domov dostať a tak ďalej. Ale predsa tento, táto novelizácia je podľa mojej mienky veľmi závažná, a preto som zozbieral sily a prišiel som povedať pánovi ministrovi, že mu nezávidím, do akej situácie sa dostal. Vzhľadom na výborné hospodárske výsledky sa dalo čakať, že vláda dá do rozpočtu konečne viac peňazí za svojich poistencov. No ale percento je jedno z najnižších – 3,7 alebo 3,71, ak si to dobre pamätám. A čakal som aj od pána ministra, aj od ľudí zo zdravotníckeho výboru, že predovšetkým z tohoto urobia témy.
Naozaj neviem už, na čo má štát použiť dobré hospodárske výsledky. Teraz ráno hlásili médiá, že budeme mať 3,5-percentný hospodársky rast alebo máme v treťom štvrťroku, čo dáva veľmi dobrú prognózu záverečným výsledkom hospodárenia Slovenskej republiky. Na čo iné má štát použiť peniaze, než na to, že nám ostatným, ktorí financujeme v celom rozsahu, aký určuje zákon, zdravotné poistenie, že aj on pridá svojim poistencom, a k tejto komicky, nízkom, nízkeho percenta dosiahne aspoň 4 percentá. Aspoň 4 %, lebo určite by sa pocítila každá desatina percenta, ktorým by to išlo ešte vyššie.
Žiaľ, pán minister tým, že nemá za sebou politickú stranu, napríklad také SMK vybojuje poľahky aj jedno euro pre každého poslanca mesačne, SMK, MOST, ospravedlňujem sa. Človek sa denne stretá s tým SMK, potom si to mýlim. (Reakcia z pléna.) MOST je to, alebo aj HÍD vybojuje. Ale pán minister takú stranu za sebou nemá, je v tej vláde expertom, a preto zrejme nemohol zdvihnúť hlas alebo diktovať nejaké ultimáta, že odstúpi jeho strana z koalície, a doplatili na to práve financie zdravotníctva.
No a teraz čo s tými financiami? Samozrejme, situácia v zdravotníctve je vlastne napätá. Na jednej strane sa tunelujú alebo zadlžujú nemocnice, aby som nekrivdil každému riaditeľovi, ale zdá sa, aj tie veľké továrne na zdravie sa buď teda zadlžujú, alebo niekedy aj tunelujú. Preto je tá diera. Ja ako poslanec si už pamätám niekoľko tých oddlžovaní. Na pánovi ministrovi si vážim, že aspoň neťahá medové motúzy, že: prisahám vám, že je to poslednýkrát a už teraz nastavím systém. Čo môže nastaviť ten minister systém, keď systém je rozkradnutý, keď možno ani ten riaditeľ nevie nastaviť systém? Lebo okolo neho sú zas ďalší ľudia a všade miznú peniaze až po tú vrátničku. Kdesi sa strácajú v systéme peniaze. Do nášho systému idú peniaze ako do priemernej stredoeurópskej krajiny, porovnateľnej s vyspelými zdravotníckymi systémami, a predsa od pacientov sa očakáva, že si donesú toaletný papier. V nemocnici bežne nájdete chýbajúce súčasti až po toaletné, na záchode dosku. Zdravotníci nemajú dosť sestier, nemajú uspokojivé technické vybavenie a hlavne teda tie povestné financie na svoje ordinačné hodiny.
Poisťovne, ktoré sú, zdá sa, aspoň ja sa považujem, samozrejme, iba za laika a spotrebiteľa, ale povinného ako poslanec sa zaujímať, tak sa zdá, že víťazom skoro každého boja sú napokon poisťovne, pritom poisťovne ani tentoraz neprídu skrátka. Poisťovne nechceli vašim lekárom, pán minister, pripustiť, aby mali viac zákrokov, aby mali viac pacientov, aby si zapísali viac výkonov. To ony vám manažujú výkon v zdravotníctve. Majú ho nastavený tak, ako sa samy rozhodnú. Obávam sa, že toto gesto, ktoré navrhujete, je práve výrazom kapitulácie.
A teraz kapitulácie čoho? No ja nie som odporca toho, aby zdravotníctvo malo aj privátne časti. Od začiatku predsa máme stomatológiu, to sa osamostatnilo od verejných zdrojov hneď po novembri a postupne prišlo k tomu nešťastnému outsourcingu strojov a zariadení za ministra Zajaca. Ja ho považujem za nešťastný, pretože rozdávali sa, rozdávala sa technika, ktorá bola amortizovaná z hľadiska papierov, ale ktorá samozrejme mala hodnotu. Dneska v tých krabiciach, ktoré sa volajú nemocnice, fungujú súkromné firmy, ktoré posielajú poisťovniam svoje faktúry. Namiesto výplatných listín, ktoré by boli v celkom iných, radovo iných číslach, dnes je každý z týchto odborných lekárov alebo mnohí z týchto odborných lekárov sú predovšetkým eseročkami a súkromnými podnikateľmi.
Predsa ale verejné zdravotníctvo si stále uchovávalo prinajmenej zdanie, že ústavný záväzok, že každý občan má nárok na zdravotnú starostlivosť, sa plní. V tejto chvíli vy navrhujete, aby sa privatizovali aj osoby lekárov, a to v tom zmysle, že nejaké hodiny budú lekármi platenými zo, z nášho zdravotného poistenia, čiže budú súčasťou nášho kvázi bezplatného zdravotného systému, v ktorom platí napríklad solidárnosť, a potom uplynú tie hodiny, nastanú tie hodiny, ktoré im poisťovňa nechcela zazmluvniť, hoci by mohli pracovať a mohli by vyhovieť poistencom tej poisťovne. Tým poistencom, tým občanom, o ktorých ona tvrdí, že sa veľmi chce starať, preto ich nalákala do svojho kmeňa a preto ich vedie ako svojich občanov, o ktorých sa stará. Ale táto macošská inštitúcia proste bola ochotná zazmluvňovať len do istej výšky. A vy prichádzate, opravte ma v každom momente, pán minister, kde sa mýlim, je to možné, lebo opakujem, ja som skôr ten občan, ktorý je odkázaný k tomu lekárovi čas od času chodiť, vodiť tam svojich príbuzných a podobne.
Takže mne sa zdá, že vy idete vytvoriť hybridného lekára, bytosť dvojdomú, ktorá bude sčasti dostávať platby v rámci všeobecnej povinnosti občanov zdravotného poistenia, bude teda lekárom v tom systéme solidárnom, a v druhých hodinách sa nám tento lekár zmení a stane sa lekárom cudzincov. Cudzincov, podivných exulantov, ktorými budeme my všetci, ktorí budeme chcieť prísť k nemu v týchto hodinách na lekársku opateru. Pretože tak isto ako cudzinec, aj my si budeme platiť výkony, akoby sme neboli poistení. Ale má to jeden limit, len ja sa bojím o ten limit, že či má zmysel a do kedy bude limitom, dokedy sa drží. Ten limit mal byť najprv 50 eur na túto súkromnú starostlivosť alebo súkromne hradenú starostlivosť, a teraz hovoríte o 30 eurách. Bol som u lekára osobitne sa ho spýtať, ako to asi vyzerá, taký, lebo doteraz som sa nikdy nepýtal, čo stojí ten odber krvi alebo nejaký iný zákrok. Taký odber krvi by the way stojí vraj okolo 20 eur, tá chémia. Čiže z tých 30 eur, ak vám odoberú čo i len krv a možno sa pozrú do hrdla, tak asi už veľa nezostane. Preložené do slovenčiny, je to zákrok teda pomerne, ktorý má pomerne ostrý limit. Ja som presvedčený, že v niektorých regiónoch bude prichádzať k tomu, že ľudia budú hľadať cesty ako, keď je už u lekára, si tam zariadiť zákrok, ktorý potrebuje, nie do 30 eur. On napokon ani ten občan samozrejme nevie, čo presne stojí a čo bude vlastne potrebovať.

Ďakujem pekne. Pán Budaj, ja len teda v krátkosti. Hovorili ste, že ste očakávali väčšie haló okolo toho 3,7 %, presne 3,71. Tak ja chcem teda povedať, že som okolo toho haló sa snažila robiť a hlavne teda o tú, ide mi o tú kombináciu a ide mi o tú kombináciu, tak potvrdím vaše slová, kedy sociálna vláda povie, no, že, prepáčte, ľudia, nemáme viac na zdravotníctvo, preto znižujeme odvod za poistenca štátu. A na druhej strane povie tým istým ľuďom, ktorí sú pracovne aktívni, lebo práve od tých sa očakáva, že teda zrejme na to budú mať, tým istým ľuďom povie, viete čo, keď chcete ísť k lekárovi, skôr ako o 4 mesiace, tak si to zaplaťte, aj poplatok za objednanie na termín a aj samotné vyšetrenie, aj keď si už raz zaplatili poistné. No a potom tie peniaze, ktoré teda nemusí použiť na zdravotníctvo, môže použiť štát na iné skvelé nápady, ako napríklad vlaky zadarmo, čo už som viackrát hovorila, tak si myslím, že také plošnejšie riešenia by boli asi lepšie. Tak len toľko k tým 3,7.

Spomenuli ste, pán Budaj, ministra Zajaca, tak chcela by som pripomenúť, že minister Zajac, keď bol ministrom, tak dostal pochvalu, bol pochválený ako najlepší minister vo vláde, pretože žiadal najmenej peňazí, potreboval najmenej peňazí do zdravotníctva. Takže to len ako takú malú reminiscenciou. Žiadal najmenej do zdravotníctva. Takže naozaj myslím, že minister Zajac bol nešťastím pre Slovenskú republiku ako minister a pre zdravotníctvo.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len, pán kolega, troška sa vrátim k tej histórii, ako bolo s poplatkami. Zajacove poplatky, dvadsaťkorunáčky, ja len chcem sa dostať k tomu, čo ste hovorili, to bola povinnosť. Pacient vošiel do ambulancie a musel zaplatiť 20 korún. Tie sa zrušili, potom prišli poplatky tzv. za prednostné vyšetrenie. Tam treba povedať, zase zlyhali mnohí kolegovia, ktorí tak isto začali vyberať od pacientov, nemalo to nijaký systém, všetko sa zrušilo a do zákona sa dostalo, že lekár, ktorý má zmluvu so zdravotnou poisťovňou, nesmie vybrať od pacienta ani cent. A tu práve táto novela hovorí o tom, že doplnkové ordinačné hodiny, to nie je povinnosť ani lekára, ani pacienta, je to, poviem, aby to bolo zrozumiteľné, lekár kvázi po pracovnej dobe môže pacienta ošetriť a za jeho prácu si môže, za svoju prácu si môže vypýtať odmenu, aj tá je limitovaná do výšky 30 euro. Teda lekár po pracovnej dobe podľa súčasného právneho stavu nesmie od pacienta, alebo nemohol mu pacient zaplatiť, napriek tomu, že ten lekár by bol ochotný a bol by v tej ambulancii zostal dlhšie. Nuž, ako to riešiť? Riešiť to nejakými, poviem, naturálnymi produktami alebo šedou ekonomikou?
Čiže tento zákon zavádza do tohoto nejaký systém, kde hovorí, áno, môže ti pacient zaplatiť za tvoju prácu, ale lieky a všetky vyšetrenia už sú hradené zo zdravotného poistenia. Je to na báze dobrovoľnosti toho lekára a aj samozrejme toho pacienta. Čiže toto je diametrálny rozdiel. Škoda, že sa tento inštitút zneužil a strašilo sa obyvateľstvo s tým, že teda budú platiť 30- alebo 50-eurové poplatky, čo absolútne nie je pravda.
Ďakujem.

Pán poslanec, ja by som hneď na úvod povedal, že cítil som trošku iróniu v tom, čo ste hovorili, že pán minister nemá za sebou žiadnu politickú stranu a že je v podstate horšie na tom ako MOST – Híd, ktorý v podstate vyrokoval 1 euro. To bola taká irónia nechutná, že no, je mi z toho smutno.
Treba sa pozrieť trošku na to číslo 3,71 z iného pohľadu. Každý z nás, ako sme tu, by sme boli radi, aby išlo do zdravotníctva čo najviac peňazí. Ale ak počítate 3,71 zo 100 miliónov, je to nejaká suma, ak počítate 3,71 z 200 miliónov, je to opäť v absolútnom čísle iná suma. A áno, ja by som bol rád, aby tam bolo viacej peňazí, ale ono reálne pri tomto čísle tam bude viacej peňazí. A my sme to podrobne rozoberali aj na zdravotníckom výbore, ale poďme viac ešte k ďalším veciam, ktoré ste hovorili.
Zjednodušovať problém zdravotníctva tým, že nie je toaletný papier a že, nebodaj, chýbajú tam nejaké dosky, je takisto tak nechutný populizmus. Viete, že zdravotníctvo je úplne o niečom inom. Zavše sa stane, že je tam aj nejaký takýto problém, ale mnohé veci sa napravili a sú v lepšom stave.
Zdravotné poisťovne ste označili ako macošské. No áno, tak ste mali povedať, tak chcete, aby tu boli privátne, alebo aby tu bola len jedna. Ale poďme skôr teraz k tým doplnkovým hodinám. Je to systémové riešenie. Dodnes sa mohli vyberať poplatky len za presne určené výkony, to sú za potvrdenia a mnohé iné. Teraz dávame do systému možnosť pre každého, aby si mohol túto zdravotnú starostlivosť, keď ju bude chcieť, jednoducho zaplatiť a hlavne ju dostať. Ale čo je dôležité, že bude mať preplatené všetky SVaLZ-y, to znamená. činnosti, ktoré sú s tým vyšetrením potrebné, a rovnako ho budú mať preplatené aj lieky, ale bude mať vyšetrenia. A to je dôležité.