26. schôdza

Ďakujem. Pani kolegyňa Zemanová, vy ste vraveli, že sám na seba by mal posielať kontrolu, a to je to, čo som sa snažil vysvetliť, že kontrolór nekontroluje len starostu, alebo teda ako zákon hovorí, obecný úrad. Ale pod písmenom b) rozpočtové príspevkové organizácie zriadené obcou, c) právnické osoby, v ktorých má majetkovú účasť, d) osoby, ktorým bola poskytnutá z rozpočtu obce účelová, účelová dotácia alebo náhradná finančná pomoc. Čiže to, zužujeme to úplne na, len na kontrolu obecného úradu, ale ten starosta niekedy môže mať potrebu vykonať okamžitú kontrolu práve v týchto organizáciách a nemôže čakať na, nemôže čakať na najbližšie zastupiteľstvo. Čiže toto som sa snažil vysvetliť, ale je to váš názor.
Pán kolega Dostál, môj pôvodný návrh bol, že má doručovať miestne referendum aj do domácností, avšak ten pojem domácnosť, žiaľ, nedá sa stotožňovať s pojmom domácnosť podľa Občianskeho zákonníka a teraz, aby sme znovu neurobili ten problém, čo znamená domácnosť v zmysle tohto zákona, kam to je domácnosť? Schránka? Alebo, alebo čo to je vlastne? Čiže nech rozhodnú, a keď poslanci povedia, že to bude do každej schránky alebo podľa súpisného čísla, tak to nazvem správne, tak to bude správne, ale nech oni sa rozhodnú, akým spôsobom. Môžu nakoniec dať, že každému jednému občanovi do rúk, svojím spôsobom môžu doručovať. Takže nič, lepšiu formuláciu, by som povedal, sme nenašli, ako, lebo aj v tých volebných zákonoch, sa to tam tiež dostalo takým podivným spôsobom a keby niekto chcel povedať, že nedoručili ste mi do domácnosti, lebo sa to hádže len do schránok, svojím spôsobom je to tiež pochybné ustanovenie v tých ostatných zákonoch. Takže na vysvetlenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som niekoľkými slovami sa povenoval aj tejto novele zákona o obecnom zriadení, ktorú už tu máme v druhom čítaní.
Keď si pozrieme na spoločnú správu, ktorá samozrejme musí tomuto druhému čítaniu predchádzať, tak vidíme, že viac-menej či už ústavnoprávny alebo výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj v spoločnej správe viac-menej legislatívno-technické veci riešil. Nešlo o nejaké zásadné, ktoré, by som povedal, transponovali celkom iné nazeranie na túto novelu, takže beriem, že viac-menej vychytali muchy, ktoré musí vychytať legislatíva, pokiaľ chceme, aby to nejako fungovalo aj po tej stránke nejakej pravopisnej a inej. Dobre.
Ako už povedal pán kolega Antal predo mnou, tak vyzerá, že nakoľko jeho pozmeňujúci návrh je tu a je z lavíc koaličných, tak mám za to, že asi na tých 99 % prejde, takže berte takto, že áno, vyzerá, že rušíte teda to znižovanie počtu poslancov, ktoré aj podľa mňa a podľa ľudí, ktorí v samospráve fungujú, nebol správnym krokom a mnoho starostov a primátorov mne volalo, že pán Fecko, toto by sme mali nejakým spôsobom prehodnotiť, pretože niektoré možnože ulice a časti týmto by strácali, keby bol počet znížený, poslancov, a tým pádom by nemohli mať svoje zastúpenie v danom samosprávnom orgáne, ktorým je mesto, obec, resp. niečo iné. Takže myslím si, že keď tento pozmeňujúci návrh ste dal, pán Antal a spol., aj pán spravodajca je tam navrhovateľ, tak myslím, že áno, je to tá dobrá cesta.
Zároveň ešte jednu vec, ktorú v tomto pozmeňujúcom návrhu som si všimol a chcel by som ju tiež vyzdvihnúť v mojom teda vstupe k tomuto zákonu, a síce, čo mne vyslovene že vadilo, ak pôvodný návrh novely hovoril, že vypustíme slová nariadením, teda "obec nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste". To znamená, keď toto vyhodíme, tak myslím si, že to je dosť zásadná vec, pretože nemôžme si dovoliť v samospráve mať tam neviem čo, atómové rakety alebo chemické továrne len tak halabala, že to obmedzenie musí predsa z obce nejaké byť, aj to VZN-ko je o niečom inom. Takže myslím, že tiež ste vychytali muchy, ktoré ten, pôvodná novela sa snažila nejako utlmiť a tiež som to mal na mysli, že to by som ako vypustil okamžite preč, že je to volovina.
Čo ma ďalej zaujalo, hovoríme o tzv. verejnom priestranstve. Áno, máme verejný záujem, ktorý je definovaný 1 500 rôznymi názormi, vyjadreniami rôznych vykladačov zákona a nevieme sa v tom ujasniť. A mne teda aj to verejné priestranstvo nejako udrelo do očí v tejto novele zákona a budem citovať, ako je v znení tejto novely: "Verejné priestranstvo je ulica, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy", ešte raz, "ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak.". Je tam nejaký odkaz a ten odkaz mám najradšej, keď máme odkazy "napríklad", lebo keď máme "napríklad", tak to je 0 až 10 500 našich zákonov, ktoré v Slovenskej republike fungujú, plus-mínus, a to je napríklad odkaz na zákon o miestnych daniach, správe poplatkov, komunálnych odpadoch a týchto, hej? Päťsto osemdesiat dvojka.
To znamená, ja sa pýtam, mne tu verejný priestor rezonuje bez ohľadu na vlastnícke vzťahy, ktorý je na všeobecné užívanie a bez obmedzenia prístupný verejnosti. To znamená, keď mám tam záhradu, ktorá nemá plot a je skratkou možno v rámci obci ku nejakej zastávke, alebo neviem kde, k nejakému obchodu, tak to zadefinujem ako verejné priestranstvo? Lebo slúži verejnému záujmu? Mal by byť podľa tohto znenia verejného priestranstva na každom pozemku súkromný majetok zákaz vstupu? Pýtam sa navrhovateľa, či tak to bolo myslené, aby sme zadefinovali jasne, čo znamená verejný priestor v tej samospráve, lebo mne to takto vychádza, že potom oznámime, áno, každý súkromný majetok s ceduľkou, keď nebude, je to verejné priestranstvo a bez ohľadu na vlastnícke vzťahy môžme tam fungovať v tej danej obci alebo v tom meste. Takže to by som mal takú rečnícku otázku, ako sa s tým vysporiadať v takomto znení, ako je to v tomto zákone.
Ďalej. Veľmi som sa potešil, keď som si tam prečítal, nakoľko nebol som poslancom v samospráve, až teraz mám tú česť byť v regionálnej, takže prakticky dopĺňame § 25 ods. 1, dopĺňame o dva, dve písmená, e), poslanec je povinný najmä:
"e) informovať na požiadanie voličov o svojej činnosti a činnosti obecného zastupiteľstva.".
Pýtam sa, v akej forme by to malo byť, to požiadanie? Hovoríme požiadanie voličov, to znamená, jeden keď dá, tak asi nie, keď dajú dvaja, už sa to ako berie množné číslo, že áno, už sa to dá? A ako to má byť? Akou formou? Stačí, keď dá maila, sms pošle, či to dá písomne na obec. A v akom režime by mal ten poslanec informovať o činnosti zastupiteľstva? To by ma tiež zaujímalo, lebo z tohto je také na všetko a na nič.
Druhé písmeno, ktoré je tam a dopĺňate to v tejto novele zákona, je f), a síce: "prehlbovať si vedomosti v potrebe na výkon funkcie poslanca". No a tu by som teda chcel vedieť vysvetlenie, či máme zvládať všetky zákony stavebné, životné prostredie, cestné a ja neviem, čo všetko možné, lebo takto tu vyzerá, že prehlbovať si vedomosti znamená, aby som fundovane vedel zahlasovať, fundovane sa postaviť k veci a povedať tak alebo tak. Neviem, ako doteraz bolo vykonávané školenie poslancov zastupiteľských, mestských, obecných a možnože aj regionálnych v tejto veci, ako si ten výkon funkcie má v akej hĺbke naštudovať pri svojom výkone.
Takže, pán minister, hneď sa pýtam, či dávate aj nejaký vykonávací predpis, nejakú vykonávaciu vyhlášku, aby sme možnože na tieto otázky vedeli nájsť v tom vykonávacom predpise odpoveď. Zatiaľ som to v návrhu zákona nevidel, že by, teda v tejto novele, aby išla k tomu aj vykonávacia vyhláška.
Ďalej. Tá účinnosť, že od 1. marca 2018, dobre, beriem, že 1. marec, to ešte stihneme, neni problém, to by sa dalo. Ale zrušuje sa. To ma tiež zaujalo, pretože ja niekedy idem od konca toho zákona a zrušovacie opatrenia sú na konci a tu som si prečítal, že zrušujeme:
1) zákon č. 89/1920 Sb. teda o pamětných knihách obecních, hovoríme ešte v českom znení;
2) vládní nařízení č. 169/1932 Sb. o pamětných knihách obecních.
To znamená, to sú tie asi kroniky, ja to beriem, obecné. Povedzte, v akom zákone, neviem, poučte ma, ľudia zo samosprávy, či máme iný náš adekvátny predpis, keď až teraz ho ideme zrušiť, zákon 360/1990, to znamená, predpokladám, že podľa týchto zákonov sme sa správali, vedenie tých kroník, zákona z roku 1920 a 1932 a sme ich viedli. Takže chcel by som vedieť, že ktorý náš zákon nasleduje po týchto, po zrušení týchto zákonov a ktorý bude tú kroniku viesť. Pretože myslím si, že zabudnúť na pamäť obce a mesta je trestuhodné a my sme to takto nejako deklarovali. Tak chcel by som aj k tomu vysvetlenie, či je tam niečo nahradené, lebo som sa v zákone, v návrhu zákona, teda novely zákona nedočítal.
Mám tu ešte jednu vec, a to teraz poviem, budem tlmočiť pána ministra spred minulého vystúpenia predchodcu, ktorý hovoril o tom, že samozrejme, aj v obciach máme problémy, možnože aj s lekármi, a ja som dostal tiež teraz takéto avízo, že niektoré obce majú veľký problém, keď pani doktorka, ktorá je tam už niekoľko desiatok rokov, možno ide na dôchodok a potrebujú zazmluvniť na to malé zdravotné stredisko, nie na pol mesta, ale na to malé zdravotné stredisko nejakú ďalšiu lekárku a je veľký problém a pokiaľ napríklad hovorím o okrese Prešov, skade pochádzam, chceme mať ukrajinskú lekárku, ukrajinskú zubárku a ďalších, no nemáme, lebo, pán minister, ich atestácie a ich odborné vzdelanie dané papierom a diplomom u nás neakceptujeme.
Takže, pán minister, keď na jednej strane chceme, že máme nedostatok, aby sme umožňovali, tak potom urobme aj tento tu prielom nejaký a umožnime, aby po nejakých tých skúškach, nieže ktoré budú päť rokov, ale po nejakých skúškach, aby ten ich diplom teda bol uznaný, keď máme takýto nedostatok lekárov a niektoré obce doslova že zaplačú, pretože presúvať sa 20 km, 30 km ku svojmu lekárovi, alebo sa presúvať kilometer, dva, je podstatný rozdiel. Takže, vážení, aj na to by som teda upozornil, keď pán minister teda v predchádzajúcom vystúpení povedal, že to by sme mali s týmito vecami počítať aj na posty lekárov.
Takže, vážení, toto je tu a ešte jedna vec ma zaujala, a síce, že ako viac-menej to pričleňovanie obcí? Takže, vážení občania tých malých obcí, kde ste neboli v stave zvoliť ani starostu, ani poslancov, berte na vedomie, že dva pokusy sú vaše, kedy máte právo povedať, že nebudem pričlenený. Tretí pokus už sa neráta a tam už ide štát a nariadi, že budete pričlenení ku obci, ktorá je susediaca, keď je jedna, tak samozrejme k tej, keď ste väčší a jedna neni, je tam viacero, s tým, že vaše nejaké referendum alebo neviem čo, o tomto pričlenení nebude, bude sa skôr pýtať tej susednej obce, či tí ľudia chcú to pričlenenie, alebo nechcú k tej obci, v ktorej nemajú ani toho starostu, ani toho poslanca alebo zastupiteľstvo.
Takže, občania, to by som vás chcel upozorniť, že dajte si pozor, že dvakrát a dosť. Nebudete môcť trikrát rozhodovať o tom, či budete mať tam alebo nebudete mať tam a budete pričlenení. A ja by som chcel sa teraz opýtať predkladateľa, že akým spôsobom, pokiaľ nezíska súhlas susediacich obcí na pričlenenie k danej časti, ktorá, k obci, ktorá neni spôsobilá na vykonávanie, ako hovoríte, funkcie samosprávy, ako to bude? Bude to nariadením, rozhodnutím alebo čím? A ktorej to bude teda prisúdené, keď všetky dajme tomu obce povedia, že nie, že ja nechcem? Takže to by som tiež rád, keby ste vysvetlili, lebo neviem, kde to bude vysvetlené, ale v návrhu som to nenašiel. Takže asi tak.
No a samozrejme teraz, keď už hovoríme o tom pričlenení, tak ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť a požiadať, aby sme riešili, keď už raz pričleňujeme obce, tak zákon o demokracii by mal hovoriť o tom, že aj rozčleňovanie obce je možné a keď sme si už raz dali podmienku v našom zákone, čo myslím, že demokratické je, lebo demokracia v našom vydaní by mala riešiť aj krivdy socializmu, ktorý tu bol a môžem vám povedať, že však my sme to zažili, čo máme okolo päťdesiatky a vyššie, že tam sa tiež jednalo o referende, keď sa pričleňovali obce ku mestám, ktoré mali mať určitý počet obyvateľov a bolo to v straníckom príkaze, že musíš a žiadne referendum v tých obciach nebolo a či sa im to páči alebo nepáči, musia teraz tam byť, lebo demokracia im povedala jedno veľké zabudni. Demokracia v dnešnom zriadení zákonom povedala zabudni, pretože to referendum o odčlenení nebude v tej nespokojnej časti, v historickej danej časti, ale bude v celom meste.
Takže, vážení, ešte raz budem apelovať a budem to dávať, pokiaľ tu budem stáť na tomto poste a občania mi dajú mandát poslanca Národnej rady, aby sme tento biľag socializmu, ktorý tu máme v tomto zákone o obecnom zriadení, raz a navždy ukončili. Pýtam sa, keď Veľká Británia chcela vystúpiť z Európskej únie, že sa jej tu nepáči, referendum bolo v EÚ alebo vo Veľkej Británii? Keď Škótsko chcelo vystúpiť zo Spojeného kráľovstva, tak bola, bolo referendum v Spojenom kráľovstve alebo v Škótsku? Veď to je základný princíp demokracie, vážení, keď ste si neuvedomili, že tá nespokojná časť, ktorá je v minorite, má právo, má právo povedať, ako si predstavuje svoj historický, historickú budúcnosť, ktorú momentálne píšu občania danej obce alebo mesta.
Vážení, ako sme stanovili podmienky v zákone o obecnom zriadení? Kedy sa môže nespokojná časť odčleniť? Štyri podmienky sme dali. Prvá podmienka, minimálne 3-tisíc obyvateľov. Áno, Česi majú tisíc, Maďari 300, Nemci 10-tisíc. Áno, naša legislatíva hovorí o 3-tisíc. Áno, beriem. Toto Slovenská republika považuje za akcieschopný a životaschopný prvok, čo sa týka počtu obyvateľov v samospráve, 3-tisíc obyvateľov.
Druhá podmienka: musí mať historicky dané územie. To znamená nejakú históriu. Nemôže vzniknúť teraz, keď sa ide odčleňovať. Áno, beriem.
Tretia podmienka: nemôže byť pevne spojený s tou časťou, od ktorej sa odčleňuje. To znamená dom na dom, ja tomu hovorím. Áno, beriem.
A štvrtá podmienka, že investície, ktoré boli do nej vrazené, nie sú rozhodujúce do tej nespokojnej časti, nie sú rozhodujúce voči mestu, ktoré doňho vrazilo tie financie, lebo tým pádom by to mesto skrachovalo. Áno, aj to beriem.
Tak sa pýtam, vážení zákonodarci, a myslím, že nemám tu pána Faiča, škoda, pretože on bol pri tom, ako som sa dozvedel, keď sa tento zákon schvaľoval a mnohí aj ďalší, o ktorých neviem, tak sa pýtam, povedzte mi, čo má to za zmysel, keď dáte následne do vašeho § 11, myslím, dáte podmienku, áno, ale keď sa chcete oddeliť, tých štyri podmienky spĺňajúci subjekt, tak referendum sa robí v celom meste. No mi povedzte, kde je tu zas tá logika? To mi teraz vysvetlite niektorí, aj zo ZMOS-u, keď ste tu niektorí, lebo ja tomu nerozumiem, že de jure áno a de facto nič. Hej?
Takže, vážení, nie, toto neberiem a preto dávam, keď dovolíte, pozmeňujúci návrh, ktorý už tu dávam asi šiestykrát, ktorý hovorí o tom, že akonáhle nespokojná časť obyvateľov, ktorý vidí, že chátra a spĺňa tie štyri podmienky a chce sa oddeliť, tak referendum sa bude robiť v tejto nespokojnej časti, budú sa spočítavať hlasy týchto občanov do počtu, či referendum je úspešné alebo nie a toto je o demokracii, ktorú keď si chceme vážiť a budovať, tak mali by sme túto moju novelu prijať. A ako povedal pán minister svojho času, pán poslanec, aby sa nám Petržalka neodčlenila od Bratislavy. Neodčlení sa. Neodčlení sa, lebo je pevne zrastená. Neodčlení sa.
Takže, vážení, dá sa to, nebude sa to týkať tisíce častí, možnože na toľkých rukách som v stave to spočítať, ktorých sa to bude týkať v rámci Slovenska a ešte raz hovorím, nie som za to, aby sme robili malé komunity, ale dali sme podmienku, ktorá komunita na Slovensku samosprávy je životaschopná. Tak jej umožníme, aby tú životaschopnosť mohla preukázať a povedať, že áno, žijem v demokracii a biľag socializmu, keď som sa tridsať rokov nemohol odčleniť, konečne môžem a môžem rozhodovať o svojich peniazoch. Lebo najhoršie je o tom, keď nemôžte rozhodovať o sebe a niekto iný o vás rozhoduje, a to sú tie prímestské časti mnohých okresných a krajských miest.
Takže, vážení, dovoľte, aby som vám prečítal môj pozmeňujúci návrh, ktorý, mám teda dva pozmeňujúce, ale viac-menej súvisia, pretože aby sme to ešte zdupľovali, tak ešte dávam ďalšiu podmienku ku tým štyrom v jednom mojom pozmeňujúcom návrhu, a síce jedna bude, že nesmie mať dĺžku hranice spoločnej menšiu ako polovicu celého obvodu so susednými katastrálnymi územiami a cez danú časť neni pevne spojená s tým, s tou časťou obce cestou, od ktorej sa odčleňuje. Takže ešte pritvrdzujem podmienky, aby tá Petržalka a ďalšie sa nemohli odtrhnúť.
Takže, vážení, toľko na zdôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu. Myslím, že som ho podal zrozumiteľne a apelujem na vaše svedomie a vedomie, aby ste sa prejavili ako demokrati, nie ako despoti, ktorí budú ubíjať časť našej populácie občanov iba tým, že, žiaľ, majú smolu, lebo nežili možnože v Nemeckej, ale žili možnože v Šebastovej pri Prešove a tým pádom sú pri okresnom meste a majú problém. Neodčlenia sa podľa týchto zákonov.
Takže dovoľte, aby sme to stihli ešte do tej devätnástej hodiny, aby som prečítal môj pozmeňujúci návrh, ktorý bol zdôvodnený pred chvíľou.
Takže doplňujúci a pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: 1. V § 2a odstavec 5 v prvej vete na konci, sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak dĺžka spoločnej hranice katastrálneho územia odčleňovanej časti obce a obce je menšia než polovica obvodu celkovej dĺžky hranice katastrálneho územia odčleňovanej časti obce a ak cesta spájajúca odčleňovanú časť obce s obcou, ktorej je súčasťou, vedie cez inú obec.". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
To je môj pozmeňujúci návrh číslo 1, ktorý je kratší a teraz pozmeňujúci návrh, ktorý je trošku dlhší, ale hovorím iba trošku.
Takže tiež doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona Slovenskej Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, návrh Martina Fecka.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 33 vkladajú nové body 34 a 35, ktoré znejú:
Bod 33. V § 11a ods. 1 písm. c) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak ide o petíciu na rozdelenie obce, vyžaduje sa aspoň 60 % oprávnených voličov odčleňovanej časti obce".
Bod 34. V § 11a ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o rozdelenie obce, miestne referendum sa uskutoční len v odčleňovanej časti obce." Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. I sa za doterajší bod 35 vkladá nový bod 36, ktorý znie:
Bod 36. V § 11a ods. 8 v prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: ak ide o oddelenie, pardon: "Ak ide o rozdelenie obce, oprávnenými voličmi sa rozumejú len oprávnení voliči odčleňovanej časti obce.". Doterajšia, doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne. Takže myslím, že sme to stihli akurát a chcem požiadať o podporu týchto mojich pozmeňujúcich návrhov a končím stále tak, ako zvyčajne: žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Martin, prešiel, prešla noc, ale dúfam, že som si zapamätal to, čo som chcel.
Bolo to tam to, ten pojem verejné priestranstvo. Verejné priestranstvo z môjho pohľadu bolo nevyhnutné definovať a si myslím, že je veľmi dobre zadefinované. Aj keď tá tvoja výhrada, že vo vzťahu k súkromnému vlastníctvu, no, žiaľ, mestá a obce sú také, že veľké voľné plochy sú, sú vo vlastníctve súkromných osôb, avšak pre účely proste normálneho fungovania to musí byť zadefinované ako verejné priestranstvo, lebo potom by sme tam nerobili údržbu, nekosili by sme a tak ďalej a tak ďalej a mnoho ďalších vecí. Ten pojem verejné priestranstvo je vo viacerých zákonoch. Je v zákone o miestnych daniach, je v zákone o psoch a všade sa definuje nejakým spôsobom práve pre účely toho zákona. Toto je veľmi dobre zadefinované, to znamená, ak tam nie je ohradené, ak tam nie je zabránený prístup iným spôsobom, tak je to verejné priestranstvo, keď je to v intraviláne obce. Paragraf 4 ods. 3 písm. s) hovorí o kronike, o kronike, ktorú musí obec viesť, čiže správne vyhodené, ten, ten, ten..., ten odkaz, lebo je to skutočne prežité ustanovenie, a myslím, že z deväťdesiateho-, neviem, či deviateho, či ôsmeho roku to potom rieši zákon, kde je odkaz práve v tomto zákone o obecnom zriadení. Ja sa chcem poďakovať aj ministrovi vnútra, aj úradníkom, ktorí boli spolusúčinní pri, pri tomto pozmeňováku aj, ktorý som predkladal, a aj za to, ako definovali verejné priestranstvá a ostatné veci, ktoré sa dostali do zákona. Som veľmi rád, že sme mali spoločné stretnutie tak za účasti pána Hrnčiara... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Fecko, podobne ako pán poslanec Antal aj ja som chcel reagovať na tú časť, ktorá sa týkala vymedzenia pojmu verejné priestranstvo, o tomto prebehla diskusia ešte v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Pôvodná formulácia, ktorú ministerstvo navrhovalo, bolo, že verejné priestranstvo je ulica, námestie, miestna komunikácia, trhovisko, park a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia vo vlastníctve správe alebo v užívaní obce, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Čiže tam by to bolo užšie vymedzené, my sme v rámci našej hromadnej pripomienky namietali, že toto vymedzenie je príliš obmedzujúce, lebo napríklad niektoré komunikácie sú vo vlastníctve, správe, alebo užívaní nie obce ale vyššieho územného celku alebo, alebo štátu dokonca a potom by mohlo to mať napríklad dôsledky typu, že, že keďže obec určuje názvy verejných priestranstiev, no tak keď tá ulica je, je, patrí, patrí trebárs VÚC-ke, tak by, teoreticky by z toho mohlo vyplynúť, že, že nemôže určiť, čiže bolo to treba nejako inak zadefinovať. My sme síce žiadali, aby z toho bolo vyňaté súkromné vlastníctvo, teda aby za verejné priestory neboli označované priestory, ktoré, ktoré sú súkromné, ale, ale aj tá prvá formulácia bola problematická.
Druhá vec, pýtal si sa, že čo sa stane, že ak teda pri tom pričleňovaní obcí, ak. ak tá obec, ku ktorej sa má tá nefunkčná obec pričleniť, nebude súhlasiť s tým, ak nevyjadrí súhlas s tým, že tá nefunkčná obec sa k nej má, má pričleniť, no nie je to priamo napísané v zákone, ale tým, že to nie je napísané v zákone, je jasná aj tá odpoveď, nestane sa nič, lebo nemožno k nejakej obci pričleniť inú obec bez toho, aby tá funkčná obec s tým súhlasila.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, páni kolegovia, že ste reagovali na mňa.
Dobre, beriem to verejné priestranstvo, ale stále myslím si, že táto otázka bude stále nejako škrieť tých ľudí, keď je to vo fyzickom, vo vlastníctve fyzickej osoby, neviem, či na liste vlastníctva by sa dalo nejakým spôsobom, možnože aj tá definícia verejného priestranstva nejako zakomponovať, pretože to možno by bolo tiež nejaké riešenie, aby sa ujasnilo, čo to je, neviem, či takáto situácia bola na pretrase, alebo nebola, lebo to je tiež myslím že jed na z definícií nejakého obmedzenia, ktoré by teda občania mali o tom vedieť.
A dobre, čo sa týka kroniky, pán Antal, áno, super, dobre, takže pokiaľ je to tak, že je tam odkaz, že to je, tieto zákony, ktoré som citoval o nejakých tých knihách obecných, že už sú akože zastaralé, tak beriem, keď je tam náhrada.
Pán Dostál, keď ste teda odpovedali že za pána ministra, lebo som dával otázku na neho, tak som rád, keď zastupujete aj ministra v týchto otázkach (povedané so smiechom a smiech v sále), takže dobre, O. K., pokiaľ je to tak, tak, že sa nebude môcť a ostane starý stav, tak beriem, keď to aj potvrdí minister, tak je to zodpovedané.
Ďakujem pekne.

Rád som zaskočil za pána ministra, pán poslanec Fecko. Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, máme v druhom čítaní návrh novely zákona o obecnom zriadení, novely, ktorú si vyloboval ZMOS, teda Združenie miest a obcí Slovenska, teda starostovia a primátori, ktorých primárne táto organizácia zastupuje. Pri príprave novely, v rámci pripomienkového konania, predpokladám, že aj vo výslednom tvare boli ignorované alebo nie dostatočne zohľadnené názory iných aktérov, ktoré participujú na samospráve, či už sú to poslanci miestnych zastupiteľstiev, hlavní kontrolóri, občianska verejnosť. Už som spomínal, že sme k tomuto návrhu zákonu dávali hlavnú pripomienku, teda predovšetkým Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, spolu s ďalšími organizáciami a viacerými komunálnymi poslancami aj starostami, aj hlavnými kontrolórmi, aj aktivistami a pokúsili sme sa vniesť do tej pripravovanej novely iný pohľad, pretože starostovia si prostredníctvom ministerstva riešili nejaké veci, ktoré z ich pohľadu boli v situácii alebo vo fungovaní samosprávy problematické, ale to nie sú všetky problémy, ktoré existujú vo fungovaní samosprávy, a nie raz ten pohľad starostov je jednostranný, ak starostovia vnímajú zastupiteľstvo ako nejaké obmedzenie alebo, alebo prekážku v svojej efektívnej činnosti, tak zase z pohľadu zastupiteľstva je dôležité, aby starostovia boli kontrolovaní, aby nekonali svojvoľne.
A, bohužiaľ, táto novela ide smerom k obmedzeniu zastupiteľstiev. A hovorím to aj ako poslanec Mestského zastupiteľstva v Bratislave a Miestneho zastupiteľstva v Bratislave-Staré Mesto, čím v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov dávam na známosť, že môj pohľad môže byť ovplyvnený aj týmto, aj keď nevidím v tom žiadny konflikt záujmov.
Snáď najdiskutovanejšou otázkou bolo zníženie počtu, počtu poslancov, ale v zákone o obecnom zriadení je oveľa viac vecí, ktoré by stáli za zmenu, ktoré sa týkajú postavenia hlavných kontrolórov, aj o tom sme včera hovorili, ktoré sa týkajú vzťahov medzi zastupiteľstvom a starostom, ktorý sa neustále od začiatku posúva smerom k posilňovaniu moci starostov na úkor zastupiteľstiev, a tá rovnováha sa narúša. A vo vzťahu, a teda potom sú tam, samozrejme, veci, ktoré sa týkajú občianskej participácie, transparentnosti, zverejňovania informácií, možnosti poslancov efektívnym spôsobom ovplyvňovať napríklad program zastupiteľstva alebo, alebo, alebo prerokovanie niektorých vecí, lebo hoci poslanci, poslanci majú, majú právo navrhovať návrhy uznesení aj nariadení zastupiteľstvu, v praxi je to niekedy dokonca nevykonateľné, lebo návrhy všeobecne záväzných nariadení musia byť napríklad zverejnené na úradnej tabuli a webovom sídle obce. Ale pokiaľ, pokiaľ starosta nechce, tak návrh, ktorý by inicioval napríklad poslanec, sa, sa na webovej, webovej stránke obce nemá ako ocitnúť alebo úradnej tabuli.
Keďže sme v druhom čítaní, chcem sa venovať tomu, čo sa dá na tomto návrhu, návrhu zmeniť, a budem aj reagovať na ten pozmeňujúci návrh, s ktorým prišli koaliční poslanci prostredníctvom pána poslanca Antala, ktorý predložil, ktorý predložil včera, a tú spomínanú najdiskutovanejšiu otázku zníženia počtu poslancov zastupiteľstiev, ten návrh rieši. Rieši ju uspokojivým spôsobom tým, že vypúšťa body, body návrhu vládnej novely, ktoré sa, ktoré sa toho, toho týkajú. Ja som presvedčený, že je to správne, že, že toto nie je cesta, ako zefektívniť fungovanie samosprávy, tým, že sa budú kresať počty poslancov v mestách a vo veľkých obciach, tam, kde môžu vytvárať prirodzenú protiváhu, protiváhu starostom. Áno, treba samosprávu zefektívniť, ale cesta k zefektívneniu samosprávy ide inou cestou, ide cestou znižovania počtu existencie samosprávy na úrovni malých obcí, ktorých je na Slovensku neprimerane veľa.
A potom okrem nejakých technických vecí boli, boli diskutované, diskutované ďalšie dve veci, ktoré rieši aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Antala, a pokúša sa ich riešiť aj pozmeňujúci návrh, ktorý v mene skupiny opozičných poslancov predložím ja. A teda tá asi dôležitejšia časť sa týka postavenia hlavných kontrolórov.
Hlavní kontrolóri by mali byť, mali byť nezávislí a predovšetkým nezávislí od toho koho kontrolujú. A kontrolóri kontrolujú úrad. Môžme sa síce tváriť, že nekontrolujú starostu, lebo nekontrolujú priamo starostu, ale úrad dnes, podľa dnešnej legislatívy, podlieha starostovi, nie zastupiteľstvu. Čiže ak má byť účinným nástrojom, nástrojom kontroly hlavný kontrolór, tak by mal byť nezávislý od toho, koho kontroluje, čiže aj od starostu. Ak dáme starostom právo ukladať úlohy hlavným kontrolórom, môžeme, nemusíme, môžeme tým v niektorých prípadoch znefunkčniť činnosť hlavného kontrolóra alebo prinajmenšom vytvárať, vytvárať tam to napätie. Návrh koaličných poslancov, ktorý sa, ktorý sa tejto veci týka, mení vládny návrh tým, že úlohy hlavnému kontrolórovi môže ukladať zastupiteľstvo, ako je to doteraz, alebo starosta, ako si to navrhli starostovia prostredníctvom ZMOS a ministerstva vnútra a vlády, a koaliční poslanci na to, na to reagujú spôsobom, že alebo starosta, ak vek, ak vec neznesie odklad. Z môjho pohľadu je to nepochybne zmena pozitívnym smerom, že obmedzí to svojvôľu starostu pri, pri účelovom úkolovaní hlavných kontrolórov. Takže drobná zmena zlého návrhu k menej zlému, aby som nehovoril, že k lepšiemu, ale myslím si, že naďalej nedostatočná. Lebo odklad neznesú, môžu nezniesť aj banality, ktorými môže byť zahltený hlavný kontrolór, odvolávajúc sa, odvolávajúc sa na práve toto ustanovenie. Čiže keby to boli nejaké super dôležité veci, čo neviem, ako by sa dalo zadefinovať v zákone, tak prosím, ale samotná formulácia, že vec neznesie odklad, podľa môjho názoru tie obavy, ktoré návrh ministerstva a vlády vyvolal, neodstraňuje.
Tu, aby som teda nehovoril iba, iba svoj názor, tak si dovolím zacitovať z vyjadrenia pána Ľudovíta Budzáka, prezidenta Združenia hlavných kontrolórov Slovenskej republiky, ktorý reaguje už aj na váš pozmeňujúci návrh. Napísal, že nadobudol presvedčenie, že tento bod s vašou úpravou, ak vec neznesie odklad, nebude správne pochopený pri aplikácii do praxe, naruší aj nezávislosť výkonu kontroly, ako nám to potvrdzuje aj stanovisko medzinárodnej organizácie EURORAI, ktoré je k tomu priložené, a je to organizácia, ktorá má viac ako 90 členov v 18 krajinách, a jej cieľom je výmena skúseností a osvedčených postupov pri kontrole verejnej správy a združuje práve kontrolné inštitúcie regionálne a verejnosprávne kontrolné inštitúcie. A táto inštitúcia po oboznámení sa s návrhom novely vyjadrila znepokojenie nad pokusom obmedziť nezávislosť práce hlavných kontrolórov miest a obcí v Slovenskej republike tým, že poskytujú výkonnej moci na lokálnej úrovni právo na základe vlastného uváženia a bez súhlasu miestneho zastupiteľstva vyžadovať od kontrolórov vykonávanie kontrol.
Štatutár obce, a teraz sa vraciam k tomu, čo napísal pán prezident Združenia hlavných kontrolórov Budzák, štatutár obce aj v súčasnej legislatíve disponuje dostatočnými možnosťami vykonať kontrolu, zákon o finančnej kontrole a audite. Návrh na doplnenie súčasného znenia o slová "alebo starosta" je neopodstatnený a výrazným spôsobom zasahuje do výlučných kompetencií obecného zastupiteľstva, nezávislosti výkonu činnosti hlavného kontrolóra a narušenia rovnováhy funkčnosti a samotného princípu postavenia samosprávy medzi štatutárnym orgánom obce, ktorým je starosta alebo primátor, a obecným zastupiteľstvom. Predložený návrh okrem už vyššie uvedených skutočností je zbytočný, nakoľko požiadavka na možnosť a potrebu vykonať kontrolu zo strany starostu alebo primátora ako štatutárnych orgánov verejnej správy je v ich plnej kompetencii a zodpovednosti v zmysle jednotlivých ustanovení zákona o finančnej kontrole a audite, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 1. 2016.
Súhlasím s názorom, že je potrebné riešiť tieto veci systémovo, a v prípade, že systém súčasnej kontroly v samospráve je prekonaný, je potrebné hľadať efektívnejšiu formu kontroly. Zástupcovia nášho združenia sú pripravení prispieť svojimi skúsenosťami a odbornosť v odbornej diskusii k príprave príslušnej legislatívy.
Včera sme o tom hovorili aj s pánom poslancom Antalom, že možno bude potrebné nájsť nejakú samostatnú úpravu, možno nejaký aj samostatný zákon o, o hlavných kontrolóroch, ktorý by podrobne upravil ich postavenie, lebo tých vecí, ktoré by mohli posilniť postavenie hlavných kontrolórov a ich nezávislosť a zefektívniť ich činnosť, je ďaleko viac, ale určite tam nepatrí to, čo, to, čo navrhlo ministerstvo a vláda, a určite to všetky tie problémy neodstráni, ani pozmeňujúci návrh koaličných poslancov, preto lepšie riešenie, ako, ako to iba upraviť, je podľa môjho názoru tento bod úplne vypustiť, čo tiež v našom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme.
Ďalšou, ďalšou zmenou, ktorá bola diskutovaná, bol spôsob informovania obyvateľov o konaní miestneho referenda. Dnes alebo dodnes sú, je táto informácia doručovaná domov, teda každému, každému obyvateľovi. Vládny návrh hovorí o tom, že, že sa, že sa táto informácia má zverejniť na webovom sídle a úradnej tabuli, čo sa stalo predmetom kritiky už v rámci medzirezortného pripomienkového konania, lebo to zníži informovanosť obyvateľov o konaní miestneho referenda. Argumentuje sa nejakými nákladmi, ktoré to má. Ale, samozrejme, demokracia niečo stojí.
Vo volebnom zákone máme ustanovenie, že sa, že sa tá informácia o konaní volieb doručuje do každej domácnosti. Môžeme diskutovať, čo je to do každej domácnosti, možno tá, tá úprava nie legislatívne najpresnejšia, ale v každom prípade zaručuje to vyššiu mieru informácií obyvateľstva o konaní v jednom prípade volieb, v druhom prípade, prípade miestneho referenda. Takže ja aj nie som veľkým priaznivcom priamej demokracie, rešpektujem, že žijeme v zastupiteľskej demokracii, kde zvolení zástupcovia majú na obdobie, keď sú zvolení, rozhodovať a niesť zodpovednosť za to čo urobia, tak som priaznivcom participácie. A podmienkou participácie toho, aby sa občania mohli podieľať na správe vecí verejných, či už vo voľbách, alebo aj mimo volieb, je dostatočná informovanosť. Vládny návrh to nezaručuje. Návrh koaličných poslancov je opäť drobným krokom späť, či drobným krokom späť v tom, v tom, v tej zlej ceste, čiže drobným zlepšením, že okrem informácií na úradnej tabuli a webovom sídle bude, bude tá informácia zverejnená aj iným spôsobom, ktorý určí obecné zastupiteľstvo. Samozrejme, že obecné zastupiteľstvo môže určiť, že sa to bude doručovať do domácností, môže určiť, že sa to, že sa to vyhlási v miestnom rozhlase a môže určiť, že, že sa budú posielať esemesky obyvateľom. Záleží, záleží to na zastupiteľstve, ale môže nájsť aj nejaký spôsob, že to bude vylepené ešte na nejakej inej tabuli, a tým, tým to bude celé, tým to bude celé vybavené. Čiže ten návrh je nedostatočný, lebo teoreticky, ani keby sme ho tam nedali, tak zastupiteľstvo, ak chce informovať obyvateľov o konaní, no tak nič mu nezakazuje, aby trebárs každý obyvateľ dostal informáciu o konaní miestneho referenda, ani keď sa to schváli. Čiže to zlepšenie je veľmi diskutabilné. Zlepšením je napísať priamo do zákona, že sa informácia o konaní miestneho referenda doručuje obyvateľom do domácností, tak ako je to, tak ako je to upravené vo volebnom zákone.
Tieto tri body riešime aj v našom pozmeňujúcom návrhu. Zaznie tu ešte, už zazneli aj zaznejú aj ďalšie pozmeňujúce návrhy zo strany opozičných kolegov, ale som presvedčený, že ten návrh, tak ako bol pripravený, aj preto, že bol pripravovaný za zatvorenými dverami, iba so ZMOS-om, ignorujúc ostatné organizácie a ostatných reprezentantov samosprávy, v medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo vyhovené iba minimu tých pripomienok zo strany, zo strany občianskej verejnosti. A tie zmeny, ktoré je dnes ochotná urobiť koalícia, sú z môjho pohľadu zmenami k lepšiemu, ale nedostatočnými zmenami, ktoré nedokážu zo zlého zákona urobiť zákon dobrý. Čiže aj po ich schválení nepredpokladám, že by koalícia bola ochotná schváliť akýkoľvek opozičný, opozičný návrh, ostane tento návrh zlým návrhom a bude treba hlasovať proti nemu.
Začínam čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Ondreja Dostála a Vladimíra Slobodu a Renáty Kaščákovej k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 755).
1. V čl. I sa vypúšťa bod 31.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 34 v § 11a ods. 7 sa za prvú vetu vkladá druhá veta, ktorá znie: „Obec takisto zašle oznámenie o vyhlásení miestneho referenda každému oprávnenému voličovi.“ Odkaz na poznámku pod čiarou číslo 12.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 57.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
O každom z týchto bodov žiadame hlasovať samostatne. Poprosím pána spravodajcu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, ja som veľmi rada, že tu zazneli argumenty, ktoré sme obdržali od Združenia hlavných kontrolórov písomne, mailom. A ak by si ich neprečítal ty, Ondrej, tak bola by som pripravená prihlásiť sa do rozpravy ústne ja a prečítať ich ja a bolo by to preto, lebo prezident Združenia hlavných kontrolórov nemohol tieto svoje argumenty predložiť na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj napriek tomu, že sa tam unúvali, prišli v nádeji, že budú môcť predložiť svoje názory, tak nedostali jednoducho slovo, pretože poslanci vládnej koalície nedali k tomu všeobecný súhlas, ktorý je k tomu, aby na výbore mohli vystúpiť aj neposlanci, podľa rokovacieho poriadku potrebný. Takže takpovediac boli odtiaľ vypoklonkovaní a bez možnosti vôbec niečo povedať. A pre mňa bol smiešny argument, že ide o lobistickú skupinu, ktorú nepotrebujeme počúvať. Hlavný kontrolór v meste alebo obci je kontrolný inštitút práce samosprávy a nie je žiaden lobistami riadený subjekt. Ale aj toto o niečom svedčí.
A čo sa týka samotnej témy, tak ako bývalá viceprimátorka viem a potvrdzujem, že starosta, primátor má všetky páky na kontrolnú činnosť, ako šéf exekúcie si skontroluje činnosť svojho úradu a podriadených organizácií, kedy chce a ako chce, pričom poslanci a cez nich de facto občania sprostredkovane, ktorých zastupujú, majú túto možnosť iba cez činnosť hlavného kontrolóra, poťažmo cez infozákon a podobne. Preto, preto sa prihováram za osobitnú legislatívu, ktorou by sa postavenie hlavných kontrolórov stalo ešte viac nezávislým.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Dostál, budem sa venovať len tej, tomu odseku, alebo tomu, čo ste sa, čo ste vraveli o hlavnom kontrolórovi. Ja som sa s pánom prezidentom Budzákom stretol predtým. Myslím, že som, a bol som v tom, že sme si to vykomunikovali, že táto formulácia svojím spôsobom neublíži.
Nesúhlasím s tým, čo ste povedali, že ak to bude chcieť zneužívať, ak bude stále ukladať úlohy, že že to bude zneužívané. No, kontrolór vtedy odmietne vykonať kontrolu a svojím spôsobom je postihnuteľný len zastupiteľstvom. A zastupiteľstvo vyhodnotí, či to bolo oprávnené alebo nebolo oprávnené, alebo si obháji starosta ten pokyn na vykonanie kontroly. Tieto názory, čo tu počúvame...
A ešte k tej nezávislej organizácii medzinárodnej. Nevyjadrovala sa k môjmu návrhu. Vyjadrovala sa dozadu, čiže aby sme to na správnu mieru uviedli. Ak hovoríme o kontrolórovi ako nezávislej inštitúcii, súhlasím, ale potom nemôže mať pracovnoprávny vzťah. Samotný pracovnoprávny vzťah je závislý vzťah ku zamestnávateľovi. Ak chceme z toho urobiť skutočne, že absolútne nezávislú, tak ako som povedal, potom to musí nastať systémová zmena a oddelený kontrolór. Ja sa budem snažiť to aj vysvetliť možno v ústnej, v ústnej rozprave, lebo mrzí ma, že sa to, že sa to celé, celé toto vzťahuje, alebo to je, celá tá debata väčšinou krúti len o hlavnom kontrolórovi a skutočne, ja nevnímam, že by boli až také veľké problémy v mestách a obciach v súvislosti s hlavným kontrolórom, alebo teda so vzťahom hlavný kontrolór a, a starosta. Takže viac asi poviem v ústnej rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja oceňujem, že pán kolega Dostál podtrhol, že tu existuje znepokojivý trend. To je trend legislatívy v oblasti komunálnej samosprávy, kedy, kedy sa akoby vraciame do minulosti, kedy národné výbory vládli z vôle strán, cez straníckych nominantov a s minimálnou verejnou kontrolou alebo prakticky so žiadnou.
Akoby tu existovali sily a vládna koalícia im ustupovala, ktorá znižuje a znižuje právomoci tých orgánov, ktoré zastupujú širšiu verejnosť a ktoré zastupujú práve kontrolné, kontrolné funkcie na úrovni samosprávy. Pokiaľ ide o to oddelenie kontrolóra, ktoré tu bolo zmienené, podľa tunajších legislatívnych zvyklostí alebo takého chápania zastupiteľskej demokracie, aké máme na Slovensku, je kontrolór oddelený najviac, ako sa dá. To znamená, je zvolený niekým, ale nie je ho možné bezdôvodne stiahnuť, bezdôvodne zrušiť. Takisto jeho odmeňovanie už nie je na rozdiel od rokov dávnejších, nie je vecou ľubovôle, ale má svoje limity, nie je ho možné pauperizovať a tým ho vydierať k nejakej práci. Čiže v tejto miere oddelenia kontrolóra od orgánov, takisto máme v našej zvyklosti oddeleného generálneho prokurátora a iné kľúčové, šéfa NKÚ a tak ďalej, riaditeľa televízie.
Čiže podľa našich, netvrdím vôbec, že ideálnych pomerov je kontrolór oddelený a týmto zásahom, kedy ten, koho má úrad kontrolovať mu môže dávať nejaké úlohy, týmto zásahom sa to posúva. Posúva nie tým najšťastnejším smerom.

Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie. Pán poslanec Budaj povedal, že sa vraciame do éry národných výborov, no, ešte celkom nie, to zase skúsme, skúsme ako ostať radšej v tej vecnej, vecnej rovine, ale je naozaj fakt, že aj táto novela je ďalším krokom smerom k posilneniu postavení, posilneniu starostov a primátorov na úkor zastupiteľstiev, a ak bude takto schválená, povedzme bez toho nášho pozmeňujúceho návrhu, tak to bude aj posilnenie vo vzťahu, vo vzťahu k hlavným kontrolórom.
Pani poslankyňa Kaščáková, povedala ste, povedala si, že na výbore pre verejnú správu nedostalo Združenie hlavných kontrolórov slovo s odôvodnením, že lobistická skupina, tak to potom naozaj aj ZMOS je lobistická skupina starostov a primátorov a v podstate si pripravil celú túto vládnu novelu, čím ale nechcem povedať, že ZMOS mal byť ignorovaný, lebo starostovia a primátori rovnako ako zastupiteľstvá, rovnako ako hlavní kontrolóri sú orgánmi samosprávy a legislatíva má zohľadňovať názory všetkých týchto skupín, má vzísť z ich diskusie, majú mať možnosť sa k tomu, sa k tomu vyjadriť, tak je teda smutné, ak nedostali kontrolóri slovo.
Pán poslanec Antal, samozrejme, vyjadrenie tej medzinárodnej organizácie sa týkalo vládneho návrhu, ale kritizuje možnosť výkonnej moci, teda starostov zadávať úlohy, úlohy, úlohy kontrolórom, čo sa nezmení, iba trošku upraví aj po vašom návrhu. A áno, nemali by byť kontrolóri v pracovnoprávnom vzťahu. Aj to sme navrhovali v našej hromadnej pripomienke a, samozrejme, že aj tento bod bol ministerstvom odmietnutý.