26. schôdza

Pán poslanec Baška.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, Policajný zbor, ktorý, a policajti, ktorí predvádzajú takýchto ľudí na obvodné oddelenia, sú nie ľudia, ktorých by ste si pozvali do obývačky, a treba aj s určitým spôsobom s týmito ľuďmi zaobchádzať, čiže nie sú to ľudia priateľsky naladení, keď ich policajti nejakým spôsobom zadržia a predvedú na obvodné oddelenie, to je prvá vec. Čiže treba si to aj toto uvedomiť, že nie sú to čistí, nie sú to čistí ľudia.
Čo sa týka ciel predbežného zaistenia, a ja som si bol pozrieť aj u nás v Trenčianskom kraji niektoré tieto obvodné oddelenia, kde aj v priebehu minulého roka napríklad v Partizánskom a v Bánovciach vznikli v každom v tomto obvodnom oddelení dve cely predbežného zaistenia, a tieto cely predbežného zaistenia musia niečo, musia spĺňať všetky tie štandardy a normy, ktoré sú dané, a nejakým spôsobom to celé schvaľuje hygienik ministerstva, hygienik ministerstva vnútra, takže naozaj tie cely predbežného zaistenia spĺňajú všetky tie štandardy, ktoré sú, ktoré sú požadované.
Hovorili ste, že Policajný zbor a policajti by mali byť zodpovední, keď sa zhorší takémuto zadržanému občanovi zdravotný stav, aby zabezpečili aj prehliadku zdravotnú u lekára. Ja si to naozaj neviem predstaviť, ako v praxi toto bude vyzerať, tí policajti naozaj nemajú na tieto, na tieto veci čas, aj keď prevážajú týchto zadržaných na výsluchy, k prokurátorovi, na súd atď. z týchto ciel predbežného zaistenia, ja si asi toto neviem, neviem v realite, v reálnom živote naozaj predstaviť.
A chcem poďakovať ministrovi vnútra za to, akým spôsobom rieši tieto cely predbežného zaistenia.

Pán poslanec Schlosár.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, podstatou novely zákona o Policajnom zbore, ktorú tu dnes predkladáte, nech sa to už tvári akokoľvek a nech sa toto skrýva za čokoľvek, podstatou tejto novely nie je v skutočnosti nič iné ako ďalšie sledovanie a monitorovanie slovenských občanov. A nielen ich.
Keď hovorím ďalšie sledovanie, mám na mysli, to, že už teraz o nás všetkých vládny systém elektronicky zhromažďuje, spracováva a uchováva nepreberné množstvo informácií a údajov. Spomeniem len tie najdôležitejšie, ktoré má vládny systém k dispozícii celkom legálne a bez toho, aby to musel nejak tajiť. Vláda disponuje našimi osobnými údajmi uvedenými v občianskych preukazoch, vodičských preukazoch a cestovných pasoch. Vláda má k dispozícii naše otlačky prstov, ktoré dnes musíme pomerne dávať vždy, ak chceme dostať cestovný pas. Vláda vie, kde sme zamestnaní, čím sa živíme a koľko zarábame. Vláda vie, aké autá vlastníme či používame, a vďaka elektronickému mýtnemu systému môžme, môže vedieť aj to, kde sa tieto vozidlá pohybujú.
Vláda môže od roku 2016 dostať od telekomunikačných operátorov pod zámienkou boja proti extrémizmu údaje o telefonátoch a mailoch každého obyvateľa Slovenska, čiže údaje o tom, kto s kým kedy a kde telefonoval alebo mailoval, vďaka čomu môže dlhším pozorovaním získať detailné informácie o našich záľubách, politickej príslušnosti, sklonoch, silných aj slabých stránkach.
Ale častokrát to nie je ani nutné, stačí, ak si vláda aj orgány pozrú to, čo sami ľudia dávajú a zverejňujú o sebe na sociálnych sieťach. A to nehovorím o tom, že vďaka elektronickým dokladom a platobným kartám s čipom, vďaka všade prítomnému internetu, mobilom, verejným kamerám a najnovšie aj vďaka elektronickej zdravotnej dokumentácii prístupnej cez internetovú sieť vie v prípade potreby vláda legálne či nelegálne odpočúvať a sledovať pohyb, správania a dokonca aj zdravotný stav každého z nás.
No to všetko vláde nestačí, najnovšie tu máme na stole návrh zákona, ktorý ukladá leteckým dopravcom povinnosť pod hrozbou pokuty až 20-tisíc eur poskytovať záznamy o cestujúcich celej plejáde štátnych orgánov, ministerstvu vnútra, ministerstvu zahraničných vecí, Policajnému zboru, súdom, prokuratúre, ale aj Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu. Tieto všetke orgány budú môcť získať potrebné podrobné údaje o cestujúcich, ktorými sa zďaleka nemyslí len meno a priezvisko ako, ale aj celý rad ďalších informácií, napríklad pohlavie, dátum narodenia, štátnu príslušnosť cestujúceho, dátum, čas a miesto odletu, dátum, čas a miesto príletu vrátane čísla letu a názvu leteckého dopravcu, celú trasu letu vrátane počiatočného letiska nastúpenia až po posledné cieľové letisko, celkový počet cestujúcich, dátum rezervácie a vystavenia letenky, číslo sedadla, na ktorom cestujúci počas letu sedel, informácie o batožine, kontaktné údaje na pasažiera v rozsahu adresa, telefóne číslo a mailová adresa, informácie o všetkých spôsoboch platby za letenku vrátane za fakturačnej adresy, o cestovnej agentúre alebo zástupcovi cestovnej agentúry.
Ja sa vás preto pýtam, pán minister, čo všetko ešte chcete o slovenských občanoch vedieť, kam ste ešte schopný zájsť? Dnes chcete vedieť o údajoch cestujúcich lietadlami, budete zajtra chcieť vedieť údaje o cestujúcich autobusmi, vlakmi, loďami či dokonca autami? Nechcete vedieť, na akom sedadle v lietadle cestujúci sedia, budete chcieť zajtra vedieť, sedel v kine či v škole? S akou ďalšou totalitnou absurditou ešte prídete?
A pýtam sa preto, lebo je známym faktom, že každá totalita v dejinách začínala práve zhromažďovaním osobných údajov o všetkých obyvateľov daného štátu. Samozrejme, môžte si povedať, že toto všetko je nutná daň za boj proti terorizmu, lenže boj proti terorizmu, ktorým sa tu vy oháňate, je len hlúpa zámienka, hlúpa zámienka pre hlúpych, ktorí vám naivne veria, že máte len tie najlepšie úmysly a že nikdy tieto informácie nezneužijete. Vám strašenie ľudí terorizmom v podstate vyhovuje, pretože ľudia sa najľahšie vzdávajú svojich práv vtedy – aj svojich slobôd a svojho súkromia –, ak sa cítia ohrození, ak majú z niečoho strach, a tento strach vy cielene využívate.
V skutočnosti vám nejde o nič iné ako permanentné sledovanie ľudí tak, aby ste mohli ľahšie odhaliť a eliminovať každého, kto by váš prehnitý a skorumpovaný systém mohol ohroziť. Nejde vám o nič iné ako o zlikvidovanie skutočných a potenciálnych politických odporcov, ak sa cítia ohrození, ak majú z niečoho strach. A tento strach vy cielene využívate. V skutočnosti vám nejde o nič iné ako permanentne sledovanie ľudí tak, aby ste mohli ľahšie odhaliť a eliminovať každého, kto by váš prehnitý a skorumpovaný systém mohol ohroziť. Nejde vám o nič iné ako zlikvidovanie skutočných a potenciálnych politických odporcov, o totalitnú moc budovanú po malých, postupných krokoch, z ktorých jeden je tento váš návrh zákona.
V najlepšom prípade tohto návrhu zákona už boj proti terorizmu ako zámienku ani nepotrebujete. Návrh je totiž koncipovaný tak, že záznamy o cestujúcich sa môžu spracovať nielen na účely predchádzania odhaľovania alebo stíhania vybraných trestných činov, ale aj na účely pátrania po ich páchateľoch, ale aj na účely uľahčenia hraničnej kontroly. A práve do týchto slovíčok sa schová absolútne všetko. Inými slovami, už nemusí byť, nebyť podozrivý terorista na to, aby sa údaje o vás dostali po policajnej tzv. Národnej ústrednej informácie o pasažieroch, kde budú legálne uchovávané až do 5 rokov. Stačí, ak to bude nutné pre nikde nedefinovaný účel uľahčenia hraničnej kontroly. A aby toho nebolo málo, celý tento špás nás bude stáť 5 mil. eur! Päť miliónov eur vyhodených na naše sledovanie, päť miliónov euro vyhodených na to, aby o nás vláda vedela viac, ešte viac ako doteraz.
A teraz si položme otázku, prečo je to tak. Prečo máme vyhadzovať peniaze na niečo, čo je nielenže nepotrebné, ale je predovšetkým škodlivé voči našim vlastným občanom. Odpoveď nájdete priamo v návrhu zákona, konkrétne v tzv. doložke vybraných vplyvov, kde sa v časti alternatívne riešenia píše, citujem: „Vzhľadom na skutočnosť, že ide o transpozíciu práva Európskej únie, nebolo možné uplatniť nulový variant. V prípade ak by Slovenská republika netransponovala príslušné smernice do svojho právneho poriadku, Európska komisia by začala konanie o porušení povinnosti podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, z ktorými sa spája možný následok aj v podobe finančnej sankcie.“ Koniec citátu. Inými slovami, celá táto totalitná absurdita nepochádza od nikoho iného, ako od Európskej únie, ktorá nás pod hrozbou sankcií núti prijímať zákony proti našim vlastným občanom.
No aj napriek tomu je zodpovednosť aj na vás, pán minister, a na vašich poslancoch. Európska únia by nám nikdy nemohla nič prikazovať, ak by priamo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nezakotvili v Ústave Slovenskej republiky nadradenosť právnych predpisov Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky tak, ako sa tu píše v čl. 7 ods. 2 v druhej vete ústavy. Naša strana navrhovala toto otrocké a ponižujúce ustanovenie z ústavy vypustiť, čo nikto z vašich vládnych poslancov nepodporil. Čiže vec sa má v podstate tak, že Európska únie niečo nezmyselné prikáže a vy tento príkaz radi a ochotne splníte.
Páni poslanci, doteraz som hovoril len o zhromažďovaní údajov o slovenských občanoch, o tom, že toto zhromažďovanie má dosiahnuť ďalší level v podobe zhromažďovania údajov o cestujúcich v lietadlách. A čo je najhoršie, toto zhromažďovanie informácií, o ktorom som doteraz hovoril, je len malou časťou jednej veľkej mozaiky totalitných praktík tohto vládneho systému.
Mohol by som rozprávať hodiny a hodiny o zákonoch, ktoré u nás umožňujú prenasledovať a stíhať ľudí len za ich nevhodný názor, resp. vláde nevyhovujúci politický, historický či vedecký názor. Mohol by som rozprávať hodiny o tom, ako sa prenasleduje jediná skutočná opozícia v tomto štáte. Nakoniec po príklad nemusíme chodiť ďaleko. Naši dvaja poslanci, pán poslanec Mazurek a Mizík čelia trestnému stíhaniu za politické trestné činy, ktorých sa mali dopustiť len svojimi verejnými prejavmi. Naša strana Ľudová strana Naše Slovensko čelí pokusu jej rozpustenie na Najvyššom súde. Mohol by som hodiny rozprávať o tom, ako sa v praxi pod zámienkou boja proti extrémizmu cenzurujú nepohodlné informácie, ako sú ľudia vyhadzovaní z práce za svoje názory, či ako sa zakazujú a rozpúšťajú nepohodlné verejné zhromaždenia. Ako vás môže polícia pod zámienkou boja proti terorizmu držať vo väzbe držať až päť rokov? O tom, ako je politicky nekorektná literatúra považovaná za extrémistický materiál, ktorý už nemôžete mať ani len doma pre svoju vlastnú osobnú potrebu, a o tom, ako u nás už neplatí prezumpcia neviny, pokiaľ budete takúto literatúru prechovávať.
Vládni poslanci, pre vás, ktorým ešte zostáva kúsok zdravého rozumu, na záver odkazujem, pamätajte na tento známy výrok generála Milana Rastislava Štefánika: „Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Uhrík.

Kolega Rasťo, máš pravdu, tá zámienka boja proti terorizmu, extrémizmu je už od veku vekov s obľubou využívaná na zavádzanie kadejakých polototalitných, prípadne totalitných praktík. A v tomto prípade sa jedná o návrh na obmedzenie alebo na sledovanie pohybu osôb v lietadlách, kto kam cestuje a kde sedel, prípadne na obmedzenie ich osobnej slobody, ak vzniká nejaká podozrenie, a pritom sa to tvári ako boj proti terorizmu, ale pritom v skutočnosti nejakým teroristom, je množstvo teroristov a extrémistov, ktorí prichádzajú do Európy, stačí jedno, prejsť nelegálne hranice niektorého členského štátu Európskej únie, zahodiť doklady, nechať si mobil, prísť do nejakého Nemecka, povedať, že majú 14 alebo 15 rokov, zobrať najbližší vreckový nožík, zakričať „Allah akbar!“, zapichnúť najbližších pár ľudí a to nie som xenofób, to sú proste situácie a incidenty, ktoré sa reálne stali. Čiže, čiže myslím si, že táto novela naozaj nepomôže obmedziť tú kriminalitu tých teroristov, ale práve naopak, miliónom ľudí poškodí a hlavne miliónov slušných ľudí, milióny slušných ľudí sa stanú terčom a cieľom zbytočného sledovania.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne.
Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Rozpravou budeme pokračovať o 14.00 hod.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/93 Z. z. o Policajnom zbore (tlač 756).
Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby zaujal miesto pre, určeného pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu pána Bučeka, aby zaujal miesto pre spravodajcov.
Dávam slovo poslancovi Ondrejovi Dostálovi, pripraví sa poslanec Stanislav Mizík.
Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 756.)

Vážené kolegyne, kolegovia, nestihol som sa prihlásiť s reakciou na faktické poznámky na môj, na moje vystúpenie v rozprave, tak dovolím si aspoň stručne odpovedať niektorým kolegom, ktorí reagovali na moje vystúpenie, a mojou chybou som nevedel zareagovať hneď.
Zaujal ma predovšetkým názor pána poslanca Bašku a teraz pripomeniem, predložili sme pozmeňujúci návrh, v ktorom žiadame, aby cely policajného zaistenia mali nejaké minimálne štandardy definované v zákone, aby aj miestnosti, v ktorých sú umiestňované osoby dočasne obmedzené na, na slobode tieto štandardy museli spĺňať aj za predpokladu, že to nie sú cely policajného zaistenia, lebo sa môže stať, že existujú takéto stanice, kde buď nie sú cely, alebo ich kapacita je v danej chvíli naplnená, aby sa postupovalo podľa nejakých pravidiel, aby boli rešpektované práva týchto osôb, ktoré vyplývajú, vyplývajú zo zákona, aby, ak, ak sa dejú nejaké zákroky, ktoré majú byť odôvodnené záujmom samotného zadržaného, tak to bolo zdôvodnené, zdôvodnené nejakou lekárskou správou a podobne, a teda pán poslanec Baška, popredný predstaviteľ strany SMER - sociálna demokracia, župan Trenčianskeho samosprávneho kraja, na to povedal, že ľudia, ktorých sa to týka, teda tí, ktorí sú zadržaní, zaistení, predvedení, že to nie sú ľudia, ktorých by ste si pozvali do obývačky, že nie sú čistí a treba k nim podľa toho aj pristupovať. Tak toto ma dosť zaujalo, že či pán popredný predstaviteľ strany SMER - SD, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER - SD a predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja za stranu SMER - SD, v živote počul také slovné spojenie, že prezumpcia neviny, lebo tie osoby, o ktorých tu hovoríme, nie sú odsúdení a aj odsúdení majú svoje práva, aj s odsúdenými treba zaobchádzať v súlade so zákonom a nie svojvoľne, ale toto sú osoby, ktoré sú ešte iba podozrivé, a pokiaľ ich vinu nekonštatuje právoplatným rozhodnutím súd, tak sa na ne musí pozerať ako na nevinné osoby. A len tak mimochodom, osobu, ktorá bola zaistená v cele policajného zaistenia, mám úplne že každý deň v obývačke, pretože aj ja som bol v cele policajného zaistenia, keď bol tu čínsky prezident a polícia nechala čínskych komunistických provokatérov, aby napádali našich občanov, ktorí protestovali proti porušovaniu ľudských práv v Číne, a potom zakročila proti našim občanom, ktorí vtedy, vtedy protestovali vrátane mňa. Takže áno, aj ja som bol v cele policajného zaistenia, pán poslanec Baška. Povedali ste, že teraz v Trenčianskom kraji vznikli dve cely policajného zaistenia, že tie musia spĺňať nejaké štandardy. No pokiaľ ste čítali správu verejnej ochrankyne práv z roku 2016, tak tam ste mali popísané prípady, že nie, že existujú policajné stanice, kde takéto cely buď neexistujú, alebo existujú, ale nespĺňajú, nespĺňajú žiadne minimálne štandardy, ktoré by sa dali očakávať, že takéto cely spĺňať majú.
Pán poslanec Uhrík sa pozastavil nad tým, čo som hovoril o tom, že v prípade znehybnenia alebo použitia nejakých donucovacích prostriedkov, že nie je to možné bez lekárskeho odporúčania. No neviem, či som to zle vysvetlil, ale my sa nijako nedotýkame toho, čo je už dnes vo vzťahu k donucovacím prostriedkov v zákone. Lebo používanie spútavacích popruhov je možné použiť, ak osoba umiestnená v cele neovláda svoje konanie, alebo použitie pút a spútavacieho opasku je možné v prípade, ak kladie aktívny odpor, napáda iné osoby alebo policajta, poškodzuje majetok, po márnej výzve, aby od takéhoto konania upustila, potom, potom ak je dôvodná obava, že sa pokúsi o útek, čiže ak sú dané dôvody, ktoré sú charakteru, že, že zadržaný je hrozbou pre, pre políciu alebo pre iné osoby, tak tie dôvody sú v zákone a naďalej v zákone ostanú a nikto s nimi nič nerobí vrátane nášho pozmeňujúceho návrhu, ale niekedy dochádza k spútaniu zadržaných osôb aj v situácii, že, že tieto dôvody nie sú naplnené, a policajti to zdôvodňujú záujmom, záujmom samotných zadržaných, aby, aby nedošlo, aby si nepoškodili zdravie alebo, alebo, alebo teda ich záujmom, a to nie sú dôvody, ktoré sú, ktoré sú, ktoré sú uvedené v zákone, tak my len hovoríme, že ak z takýchto dôvodov dochádza, dobre, nech je to ošetrené v zákone a nech v zákone je napísané, že v takom prípade, že ak je to, ak to je zdôvodnené záujmom na ochrane zdravia samotného zadržaného alebo predvedeného, má to byť s lekárskym, s lekárskym odporúčaním alebo teda stanoviskom.
Pani poslankyňa Blahová sa poďakovala pani bývalej ombudsmanke Dubovcovej, čo, k čomu sa aj ja chcem týmto, týmto pripojiť, a ešte raz zdôrazniť, že náš pozmeňujúci návrh nie je vedený iba snahou chrániť práva zadržaných, predvedených, zaistených, ktorí, ktoré majú byť rešpektované, lebo aj oni majú svoje práva, ale aj snahou chrániť dobrých policajtov pri výkone ich funkcie, lebo je to aj v ich záujme.
Pani verejná ochrankyňa práv opakovane dávala tomuto parlamentu nejaké odporúčania aj v tomto prípade v riadnych výročných správ, ale aj v prípade, v prípade tejto mimoriadnej správy a, samozrejme, že ministerstvo vnútra alebo parlament nie sú povinní automaticky rešpektovať všetky, všetky odporúčania verejnej ochrankyne práv, ale mali by ich premyslieť, mali by ich zvážiť, a teda buď dospejeme k názoru, že áno, tie odporúčania sú správne, a v tom prípade by sme mali urobiť všetko, aby sme ich čo najskôr uviedli do života, lebo verejný ochranca práv sleduje dodržiavanie základných práv a slobôd, a ak sú základné práva a slobody niekde porušované, tak je povinnosťou aj výkonnej moci, aj zákonodarnej moci snažiť sa to čo najskôr napraviť alebo máme iný názor, máme názor, že je to v poriadku tak, ako to je, ombudsmanka sa mýli alebo my máme, my máme na to iný názor, máme, máme iný výklad, tak potom by sme to aspoň mali povedať, prečo si, prečo si myslíme, že tak ako je to teraz, je to v poriadku a netreba to meniť. A nie iba to ignorovať, prejsť mlčaním alebo prípadne iba stlačením tlačítka proti na hlasovacom zariadení, keď sa hlasuje o našom poslaneckom návrhu, alebo o chvíľu, zajtra, keď sa bude hlasovať o našom pozmeňujúcom návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Uhrík, nech sa páči.