26. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som pekne poprosiť nášho tajomníka výboru pána Korčeka, že či by bol taký láskavý a spoločnú správu mi doniesol, lebo nemám ju pri sebe a potrebujem, chcem dať návrh na osobitné hlasovanie v jednom bode. Ďakujem veľmi pekne vopred.
Dobré ráno prajem, vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, pán podpredseda, dnes nebudem mať nejaký dlhý príhovor, v podstate všetko, čo bolo nevyhnutné povedať, som povedala v prvom čítaní. Moje pripomienky nedostali sa nejako do pozornosti ministerstva, nebolo na ne reagované, ale o tom je nejako život a aj práca poslanca, aby následne predložil svoje nejaké poslanecké návrhy.
Zákon o vodách ako taký je veľmi, veľmi dôležitý a keď sa zle uplatňuje v praxi, tak vidíme aj jeho veľké dopady na životné prostredie a, dovolím si povedať, aj na zdravie obyvateľov. A myslím si, že zaslúžil by si asi dnes nejakú väčšiu pozornosť, možno väčšiu odbornú debatu, aby sa doladili tie námietky, ktoré aj odborná verejnosť k tomuto zákonu má, aby sa možno lepšie vycizelovali v nejakom spoločnom návrhu.
Ja zajtra budem mať tlačovú besedu práve k jednej oblasti a týka sa to chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, kde pripravujem nový návrh zákona o tomto, tejto chránenej vodohospodárskej oblasti, pretože nestačí dať vodu chrániť v ústave, tváriť sa, že aká je to strategická surovina, a následne nevykonávať opatrenia na to, aby sme si toto naše zlato, tú našu bielu ropu alebo, ak môžme nazvať, poklad, ktorý tu máme, jak ste nazvali v dôvodovej správe o environmentálnych záťažiach, ktorý pripravujete do parlamentu v skrátenom konaní, že je to poklad pre zásobovanie vodou pre obrovské počty ľudí, hovorí sa o 13 miliónoch ľudí, avšak sami vlastnou nedbalosťou, nehovorím, že konkrétne vašou, za vaše funkčné obdobie, ale trošku ste iste k tomu aj vy prispeli, ako aj za tie dva roky sa dalo možno urobiť viacej, razantnejšie kroky, tak si ju znehodnocujeme sami sebe a tie výdavky, ktoré bude potrebné na to, aby sme z tej vody, ktorá bola pitná, dosiahli do budúcnosti pitnú vodu, budú veľké.
Vrátim sa ale k tomuto návrhu zákona, ktorý máme tu na stole. Dovoľujem si predkladať, predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci sa týka v tej časti ohľadom povinnosti pripojiť sa na verejnú kanalizáciu. Áno, súhlasím s tým, že tí, ktorí majú možnosť, aby sa pripojili, boli pripojení, avšak nemôžme hádzať všetkých do jedného vreca. Ak príslušný orgán štátnej správy vydal užívateľovi povolenie na užívanie nejakej, alternatívneho spôsobu nakladania s odpadovými vodami, či už je to žumpa, alebo to môže byť malá čistiareň odpadových vôd, ak toto povolenie bolo vydané bez obmedzenia na dobu neurčitú, ak tento užívateľ dodržiava všetky predpisy súvisiace so zákonom o vodách a príslušné ustanovenia, dodržiava havarijné zásady, dodržiava to, že kontroluje tesnosť žumpy alebo týchto svojich zariadení, nie je dôvod, aby zo zákona mu zanikalo jeho povolenie a povinnosť vynakladať vlastné prostriedky na to, aby sa pripojil na verejnú kanalizáciu, samozrejme, za splnenia týchto podmienok.
To, že toto predkladáte do zákona, je to, že vlastne obce, samosprávy si neplnili svoje zákonné povinnosti, ale; kývate hlavou. Áno, ale to zase riešime to, že niekto tu zas nedodržiaval zákon, niekto si nedodržiaval svoje povinnosti a má na to doplatiť občan. Samozrejme, ten neporiadnik, tomu to vyhovovalo, ale poriadny teraz bude trestaný namiesto toho, aby sme donútili tých starostov a im dali za úlohu a nech predložia, ako kontrolovali tieto vodohospodárske stavby, žumpy a iné zariadenia, či si vyžadovali od tých ľudí, ktorí mali tieto zariadenia, doklady o vyvážaní žúmp, respektíve či si vyžadovali od nich doklady o skúškach tesnosti ich zariadení. A namiesto toho idete jednoduchšou cestou, populistickou, musím to tak povedať a idete ukladať povinnosti a výdavky bez ohľadu na to, že vlastne ktosi si tuná neplnil povinnosť.
Pardon, pán podpredseda, to je môj mobil, idem ho vypnúť. (Rečníčka odišla od rečníckeho pultu.) Veľmi sa ospravedlňujem za toto prerušenie v rozpore s rokovacím poriadkom.
Takže môj návrh zohľadňuje túto skutočnosť.
Mám tu ešte potom jeden doplňujúci návrh a ten sa týka odberov podzemných vôd na účely energetického vypúšťania; využitia s tým, že vlastne sú tieto odbery, odbery sú spoplatnené, avšak treba si uvedomiť, že v skutočnosti tento odber nijakým spôsobom neznižuje vodnú bilanciu, len odoberá energiu, tepelnú energiu z vody a jedným vrtom odoberá, druhým vrtom dáva naspäť do toho istého horizontu. Má to, môže to mať dopady najmä pre využitie ako náhradný obnoviteľný zdroj energie, ľudí, ktorí chcú využiť tepelné čerpadlá na vykurovanie svojich nehnuteľností. Súhlasím s tým, že treba mať na tieto veci všetky príslušné povolenia, aby jeden odberateľ odberaním energie neovplyvnil druhého, ale nemyslím si, že je správne, aby za odber vody, ktorá vlastne neznižuje zásoby podzemných vôd, musel platiť. Mal by platiť za energiu, ale nie za odber vody. Preto mojím návrhom pozmeňujúcim dávam návrh, aby vlastne bolo vypustené ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že tieto vody sú spoplatnené.
Takže teraz si dovolím prečítať môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 759).
1. V čl. I sa za bod 63 vkladá nový bod 64, ktorý znie:
„64. V § 79 sa ods. 3 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
"i) v odberoch na účely energetického využitia, ak sa následne vypúšťajú do podzemných vôd, okrem odberov geotermálnych vôd."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. marca 2018.
Odôvodnenie: V uvedenom prípade nedochádza k zmene v bilancii množstiev podzemných vôd. Energetické využitie tepelných čerpadiel typu voda-voda je energeticky efektívnym nástrojom. Bod i) platil do roku 2015, kedy bez zdôvodnenia bol zo zákona vyňatý. Argumentom bolo, že ide o zrovnoprávnenie postavenia užívateľov vôd, čo však v tomto prípade neobstojí a je v rozpore s programom zelených energií.
2. V čl. II sa vypúšťa bod 1.
Zároveň sa zrušuje označenie doterajšieho bodu 2.
Je to vlastne technická, legislatívna časť.
3. V čl. II bod 2 sa vypúšťajú slová „druhej vety".
Ktorý je nadväznosť na ten predchádzajúci bod.
Zároveň si dovolím poprosiť na osobitné hlasovanie (rečníčka listovala v podkladoch) ohľadom požiadavky, bod 15, kedy sa tu hovorí o tom, že sa vypúšťa slovo "leteckú", to znamená, že udelenie súhlasu podľa spoločnej správy, súhlasu Štátnej vodnej správy sa rozšírilo na akúkoľvek aplikáciu druhov hnojiva, chemických látok a nezostalo zúžené len na leteckú aplikáciu. Dôvodom je potreba komplexnejšej ochrany podzemných vôd. Udelenie súhlasu je zároveň viazané na výkon podnikateľskej činnosti alebo realizácie živnostenského oprávnenia. Potreba súhlasu sa nebude vzťahovať na fyzické osoby, ktorými sú napríklad drobní záhradkári realizujúci isté spôsoby hnojenia.
Domnievam sa vlastne, že naozaj tá letecká aplikácia je dôležitá, avšak tie ostatné aplikácie hnojenia sú upravené v zákone o hnojivách aj ich použitie a naozaj akéhokoľvek samostatne hospodáriaceho roľníka alebo družstvá, aby mali na použitie, extra na každé použitie akéhokoľvek hnojiva ešte súhlas Štátnej vodnej správy, si považujem za administratívnu šikanu. Samozrejme, pri leteckej aplikácii je to iné, pretože tam sa neaplikuje len, nedokáže aplikovať len na ten svoj pozemok.
Ďakujem pekne. (Reakcia spravodajcu.) Žumpy a čističky som dala v pozmeňujúcom návrhu a to znamená, zo spoločnej správy dávam osobitne hlasovanie len tento jeden bod. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ospravedlňujem sa za tie moje prerušenia.
Rozpracované
Vystúpenia
16:23
Vystúpenie 16:23
Martin FeckoMyslím, že základná filozofia, padla aj otázka, či zrušiť, alebo nezrušiť urbariáty. Keď som sa pýtal, tak, ministerstva, tak bolo povedané, že zachovať tie urbariáty. Dobre, tak chcem veriť, že túto takú premisu alebo takúto tézu si zachováme aj do budúcna, aby pozemkové spoločenstvá mali ten kredit a ten štatút, ktorý im bol daný, či už zákonným čl. 19/1898 alebo zákonným čl. 10/1913 alebo článkom 23 z roku 1913 tiež. A vlastne toho, týchto spoločenstiev sa v prvom rade týka tento zákon o pozemkových spoločenstvách.
Ako pani ministerka spomenula, bolo tam viacero vecí, ktoré hovorí o nejakej tej vnútornej usporiadaní. Mňa veľmi zaujalo hlavne možnosť oddeliť túto spoločnú nehnuteľnosť a budem stále pýtať vysvetlenie aj pre národ slovenský, aby mi vysvetlili § 8 spoločná nehnuteľnosť:
„(2) Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na základe rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený pozemok (ďalej len „oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti). Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu v katastri nehnuteľností. Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti sa stáva spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, ak jej vlastníci nerozhodnú inak.
(3) Vznik nového pozemku patriaceho do spoločnej nehnuteľnosti nie je oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti.“
Toto, pani ministerka, neviem. Na výbore ste tvrdili, že nedochádza k oddeleniu a rozdeleniunedeliteľnejspoločnej nehnuteľnosti. Definícia takto postavená, neviem, ako to budú brať na súde, ale mne to stále vychádza proste, keď hovoríte, že k dňu zápisu prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou a že môže byť spoločne obhospodarovanou, keď o tom rozhodnú. Aj keď prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou, tým pádom stáva sa klasickým majetkom s určitým percentným číslom, s určitou výmerou, s určitou kultúrou, kde už neplatí režim 97. Tak to vnímam ja. Opravte ma, ak moje zmysly ma klamú. A prakticky vznik nového pozemku patriaceho do spoločnej nehnuteľnosti nie je oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti, tak mi povedzte, to oddelenie, aký malo zmysel, alebo čo vlastne, lebo toto, toto, u mňa sa to rozporuje a neviem si to vysvetliť, takže chcem veriť, že vysvetlenie dajte či už vy, alebo vaši legislatívci národu slovenskému, lebo toto sa ma pýtajú a ja neviem odpovedať. Ja neviem úradníkom odpovedať, takže bol by som rád, keby sme si to ujasnili.
A ja by som ešte chcel vedieť, že prečo viac-menej vzišla takáto požiadavka, aby sme oddeľovali časť spoločnej nehnuteľnosti. Zmena druhu pozemku že by tam bola? Môže ostať. Alebo ja neviem, aby sa SP oddelil od urbariátu alebo nejaká partia? Neviem, to by som bol tiež rád, keby ste mi zdôvodnili, lebo delenie urbariátu znamená, že tá spoločná nehnuteľnosť sa bude stále drobiť a nakoniec zanikne a nebude to urbár, a ako ste tvrdili, urbár chceme zachovať ako taký, aby fungovali. Takže to je tak ako na úvod, čo som stále, keď si som, si čítal túto novelu, tak stále mi to udrie do očí a neviem sa s tým vysporiadať, tak dúfam, že v záverečnom slove alebo v rozprave mi k tomu poviete svoje vysvetlenie.
Myslím si, že to čo ste prevzali z mojich pozmeňujúcich návrhov, ktoré už tu dávam šiestykrát, či už počet členov výboru minimálny, alebo že vek funkcionára, aký tam má byť, alebo aj ďalšie nejaké dve-tri veci, ďakujem za to a viac-menej mám aj ja teraz pripravené dva pozmeňujúce návrhy. Jeden je ten, ktorý bol predložený na výbore, z ktorého, dá sa povedať, neprešlo nič.
A hneď na úvod by som chcel pánu spravodajcovi, lebo ja to zvyknem zabudnúť, aby si zapísal, že chcem hlasovanie, lebo ja to zabudnem na konci, už sa poznám, takže musím mu teraz napísať, že v tom mojom pozmeňujúcom návrhu, to je ten dlhý pozmeňujúci návrh, mám dva, tak aby sme samostatne hlasovali o bode 2, o bode 25, potom body 6, 7 a 35 spolu a ostatné body pod jedným hlasovaním. Pán spravodajca dobre? Takže toto, lebo hovorím ja stopercentne to zabudnem na konci, keď budem už čítať.
Takže mám pozmeňujúce návrhy, ktoré viac-menej korešpondujú a kopírujú moje návrhy, ktoré tu už dávno, ako som povedal, šiestykrát ministerskí pracovníci už to mali na stole. Nedopĺňam nič viacej, nič menej a budem to potom aj zdôvodňovať, tie moje pozmeňujúce návrhy, aby sme si ujasnili, že čo vlastne chceme zlepšiť. Viem, nie sú to z mojej hlavy, sú to niekoľkoročné skúsenosti a dopyty urbárskych pozemkových spoločenstiev, s ktorými som mal tú česť komunikovať, a myslím si, že na 90 % vylepšujú veci.
Na našom výbore, ktorý bol, samozrejme, aj gestorským, sme, samozrejme, aj mali aj pozmeňujúce návrhy a medzi nimi aj ja som dával. To, že neprešli, to už beriem akože O. K., som opozičný poslanec, ale mali sme tu aj pozmeňujúci návrh nášho pánu predsedu pána Antala, ktorý, žiaľ, to, čo ja stále kritizujem, že nepriamou novelou začíname novelizovať v jednom zákone iný zákon, dobre, som rád, že aspoň to súvisí s pôdou, takže to boli zákony o pôde, lebo aspoň tak by to malo byť. Takže urobili sme novelu, ktorá asi hovorí o tlaku, ktorý prišiel zdola, a hovorím o novele v čl. 5 tohto pozmeňujúceho zákona, pozmeňujúceho teda návrhu pána Antala, ktorý je aj v spoločnej správe, a je to zákon č. 504/2003 Z. z. Tento hovorí, že ideme novelizovať § 12a ods. 14, kde na konci sa pripája nasledovná veta:
„Súhlas podľa prvej vety nie je potrebný ani vtedy, ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 žiada podielový spoluvlastník pozemku, za ktorý jemu alebo jeho právneho predchodcovi bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania 12d) a na ktorý nevznikol podnájomný vzťah podľa § 12b odsek 4, ak o postup podľa odseku 1 požiada do 90 dní od dňa právoplatnosti rozhodnutia podľa § 12b odsek 5, alebo od 31. decembra 2018, ak nepodá návrh podľa § 12b.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Tento článok nadobúda účinnosť 1. mája 2018.“
Myslím, že je to dosť zásadný aj vstup do zákona č. 504, ktorý rozvíril hladinu užívateľov na Slovensku, a hovorím o tzv. náhradných užívateľoch, ktorí dostali náhradné pozemky. Takže, pani ministerka, musím sa aj toho, samozrejme, že dotknúť, pretože je to na pretrase dňa, a dneska budeme o tom tiež alebo zajtra hlasovať a rozhodovať. Takže, vážení občania, tí ktorí ste dostali do náhradného užívania pozemky a ste pôvodní užívatelia týchto pozemkov, že ste ešte žijúci, musím to zopakovať, tento termín, do 28. 2. 2018 máte sa prihlásiť na pozemkovom a lesnom odbore príslušného okresného úradu, aby ste ten podnájomný, teda ten nájomný vzťah, ktorý máte k náhradnému pozemku mohli mať potvrdený, že môžte užívať aj naďalej, a nebude vám vzaný. Samozrejme, musíte splniť aj určité kritériá, ktorá, ktoré už aj ministerstvo dalo do určitých usmernení generálneho riaditeľa legislatívy a zároveň aj do určitých pretlačí, ktoré nemôžem, samozrejme, ukazovať, ktoré už okresné úrady majú. Musím upozorniť, že okres od okresu je to rôzne a niektorí doslova že ešte ani dneska sa nevedia pohnúť, akým spôsobom majú k tomu pristupovať, keď začínajú sa im kopiť žiadosti o toto potvrdenie náhradného užívania. Vieme, že pozemkový odbor má rozhodnúť do dvoch rokov, a tam bolo, ešte jedna by som povedal, takáto, jak to nazvať, podmienka, že pokiaľ to chcete teda žiadať, tento, potvrdenie náhradného pozemku, museli ste mať nadpolovičnú výmeru tých pozemkov, ktoré ste žiadali, a dostali ste náhradný pozemok. Týmto pozmeňujúcim návrhom prakticky túto bariéru, ktorá sa týka státisíce ľudí, ja hovorím, dá sa povedať, odbúravame, ale vyzerá, že musia si to uplatniť do konca roku 2018, pani ministerka, keď to dobre čítam. Takže ten termín, rok 2018 platí aj na nich, ktoré to mali vyčlenené do bezplatného náhradného užívania oni alebo ich právny nástupca. To znamená, že sú to ľudia, ktorí nie sú pôvodní, a musia ísť do hry buď ako dedičia, alebo akože si to zamenili a obrábajú túto pôdu v náhradnom užívaní.
Takže myslím si, že toto musíme národu slovenskému povedať, aby sme ich neuvideli v omyl, a táto novela, myslím, že trošku precizuje, akým spôsobom sa ľudia majú správať. Aj napriek tomu budem stále apelovať na to, aby informácia o tomto postupe týchto ľudí bola stále a stále avizovaná, pokiaľ tento termín nepadne, pretože hovorím, títo ľudia potom budú mať ujmu.
Chcem sa, pani ministerka, opýtať asi na 8 otázok týkajúce sa týchto náhradných pozemkov. Ja viem, že teraz mi to z hlavy asi nebudete vedieť na všetko odpovedať, ale to sú otázky, ktoré mne prichádzajú ako poslancovi Národnej rady z rôznych kútov Slovenska, a, žiaľ, ani pracovníci pozemkových odborov okresných úradov nevedia v mnohých prípadoch odpovedať. Takže ja som si urobil také zhruba sumár. Takže začnem zaradom.
Ak bol vymeraný náhradný pozemok, ale len od družstva alebo doterajšieho užívateľa, mám teraz po novelách 504 nejaké povinnosti, ak chcem tento pozemok užívať? Zdá sa mi, že je to vzťah asi záhumienkový, na ktorý sa pýta, to znamená, že tam nevstupuje pozemkový úrad, tým pádom je to vzťah medzi nimi. Ale bol by som rád, keby to aj ministerstvo potvrdilo, že je to tak.
Ďalej. Ak sa ohlási vlastník pozemku v takomto prípade, je to len naša vec alebo vstupujem ešte do konania s nejakým družstvom, bývalým užívateľom, štátom alebo kým. Možnože nik nevie, čo keď sa ohlási vlastník, a on prakticky nie je krytý žiadnym rozhodnutím. Tak povedzte mi, ako sa má správať, ja viem, že máme tam v 330, že má si to vysporiadať do konca roku 2019, keď si to dobre pamätám, tieto vzťahy, tak pýtam sa, či je to odpoveď na jeho otázku, že si to má alebo či má, keď má to náhradné užívanie iba cez takto od družstva, či má niečo robiť ešte voči štátu.
Ďalej. Ak mám vymeraný náhradný pozemok cez pozemkový úrad, nie som pôvodný žiadateľ ani nástupca, tiež mám požiadať lesný úrad do konca roku 2018? Ak sa hlási pôvodný vlastník pozemku, ako mám postupovať? Zastreší má štát alebo nezastreší?
To je ďalšia anomália, ktorá proste vychádza, a takýchto problémov je viacero. Ja vám to, pani ministerka, potom možnože aj napíšem na ministerstvo, aby sme to nejakým spôsobom utriasli a aby ste to dali aj vašim pracovníkom na pozemkových odboroch. A ja to prečítam pre úplnosť, aby občania videli, ja som im to sľúbil, že im to, že vám to prednesiem, pani ministerke, aby ste vedeli, že toto trápi našich občanov, ktorí užívajú tieto pozemky.
Ak náhradné užívanie nebude pokračovať z rôznych dôvodov, komu takáto pôda pripadne a aký je postup štátnych orgánov? Zapájajú sa do riešenia tohto vzťahu aj tieto orgány?
Ďalej. Prečo je potrebné žiadať súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov k parcele, keď som minoritný spoluvlastník, ak túto parcelu nie je možné vydať a dostávame náhradný pozemok?
Tu by som doplnil, že u lesných pozemkov to beriem akože O. K. Lesné pozemky sa nedávali formou náhradného užívania. Lesný pozemok na 99 % išiel vo vlastnom užívaní, to znamená, nemohol tam byť niekto iný, tým pádom ste museli dokladovať nadpolovičnú väčšinu vlastníckeho podielu v danej, v danej parcele na pozemku. Bral som to a myslím si, že aj mnohí ľudia, že tam na lesnom poraste hovoríme o 100 rokov, pokiaľ nám niečo vyrastie alebo nevyrastie. Neni to osevný postup na jeden rok a tým pádom prakticky je to celkom iný režim. Tak beriem, že áno, nadpolovičná väčšina vlastníkov musela mi dať súhlas, aby som ich drevo mohol vyrúbať, keď dostanem les do vlastného užívania. Ale pri poľnohospodárskej pôde sa mi to zdá neadekvátne, pretože dostávam náhradný pozemok a musím takisto hlásiť, že som nadpolovičným vlastníkov v danej parcele a pozemkový odbor mi vyčlení, keď sa nedohodnem, iba v tých výmerách, kde som nadpolovičným vlastníkom, z tých parciel mi bude počítať. Iné nie. Myslím si, že je to trošku diskriminačné oproti pôvodnému § 15, kde sme prakticky napočítali podiely a vyčlenili mu celý aj ten minoritný podiel. Povedzte mi, prečo sa to musí sa to teraz brať takto, to sa pýtajú ľudia z reálneho života.
Ďalšia otázka. Koľkokrát môže dať užívateľ, ten primárny, ktorý má tu nájomnú zmluvu s tým vlastníkom, do podnájmu ďalším osobám. Kde končíme, pri akom čísle? Či je to neobmedzené, alebo je to nejako obmedzené.
A, samozrejme, veľa bolo a to aj ste odpovedali, je tam aj v tom návrhu, že ak sa užíva pozemok bez nájomnej zmluvy a vlastníctvo je v poriadku, akým spôsobom postupovať.
Moja záverečná otázka a to sa ma pýta každý, kto chce ísť gazdovať a neni ani agrobarón, ani nezdedil pozemky, ani neni finančne založený tak, aby si kúpil tie 10-15 hektárov, sa pýta, ako má začínajúci agropodnikateľ sa dostať k užívaniu pôdy, ku svojmu výrobnému prostriedku, ak chce podnikať v našom sektore.
Takéto otázky, pani ministerka, idú z reálneho života od ľudí, ktorí sa snažia v našom agrosektore podnikať alebo podnikajú, a myslím si, že sú to kardinálne otázky, ktoré budú hovoriť o tom, či naše, či už južné Slovensko, stredné alebo severné Slovensko bude alebo nebude prosperovať, aj čo sa týka obrábanosti krajiny, ako vy často hovoríte, že poľnohospodári nie sú iba tí, ktorí ryžujú, ale vlastne oni skultúrňujú krajinu spolu s lesnými pracovníkmi a tí, ktorí sa starajú o les. Takže, pani ministerka, chcel by som, aby, ja vám tie otázky ešte napíšem, aby ste dali jasne občanom Slovenskej republiky najavo, že toto sa má správať tak alebo tak. Ako ste písali aj v dôvodovej správe, týka sa, tie náhradné pozemky, to sú státisíce hektárov, 200-tisíc, myslím, keď si dobre pamätám. To sú veľké výmery a hlavne na južnom Slovensku, kde sa možnože to pestovanie a možnože aj to chovanie zvierat traduje z generácie na generáciu, prakticky tieto ťažké podmienky im strpčujú život a z priamej praxe môžem povedať, že ak to sprivatizoval nejaký zahraničný subjekt, dané družstvo, ani sa s nimi nebaví. Nebaví sa o nejakej žiadosti, že chcem nejakú pôdu si od vás vziať, lebo západniari nepoznajú takýto systém, že by niekto mohol užívať pôdu bez súhlasu vlastníka, to oni proste oni nás pozerajú jak keby sme spadli neviem skade, že hocikto si môže tu prísť a začne si užívať pôdu, lebo sprivatizoval užívací vzťah družstva, a teba, vlastníka, nepustí k vlastnej pôde. No, to je nonsens a toto by som navrhoval, aby sme si konečne raz utriasli. Ja viem, že je to ťažká téma. Pozemkové úpravy sú v nedohľadne možno v celej republike. Máme to urobené na jednu sedminu. Sedem alebo šesť sedmín nás ešte čaká.
Ja viem, že sú to ťažké otázky, ale pokiaľ začneme aspoň v nejakých intenciách to klbko rozbaľovať, tak nakoniec tú niť urobíme takú, ktorá bude priama, bude jasná, a nebudeme sa musieť zaoberať nejakými sťažnosťami, petíciami, už nehovorím o súdnych sporoch, ktoré ľudia začnú normálne dávať na štát a na naše ministerstvo, že dochádza k ich majetkovej ujme iba kvôli tomu, že my sme si neurobili legislatívu, ako sa má urobiť. A myslím, že to vlastnícke právo, ktoré už konečne by malo byť v demokracii brané nad užívacie právo, by malo v každom zákone zarezonovať, a nieže iba účelovo, kde potrebujeme, tak áno, a kde nie, tak nie. A práve sú to tí drobní, ktorí myslím si, že týmto srdce bije možnože aj bez dotácií a chcú ísť na to. To nie sú tí, ktorí majú 2-tisíc-5-tisíc-8-tisíc hektárov, to sú tí, čo majú 30, 20, 100 ha, čo majú, a vie, že na tých 100 ha chce uživiť svoju rodinu. A už som spomínal tu minule, máme taký experiment u nás pri Prešove, kde sa snažili z 2-3 ha štvorčlenná rodina akože urobiť nejakú tú sebestačnosť a určité výsledky sú tam. Nechcem hovoriť, že takto by sme mali pokračovať vo všetkom, ale hovorím, sú tu aj takéto tendencie a myslím si, že tak, jak má Slovenský pozemkový fond, že môže vyčleniť do 2 ha, keď si dobre pamätám, aj fyzickej osobe, ktorá ho požiada, tak myslím si, že mali by sme umožňovať aj našim začínajúcim podnikateľom, aby mohli začať takto podnikať.
Teraz dovoľte, aby som trošku odôvodnil moje pozmeňujúce návrhy. Ale ešte jedno musím povedať, pani ministerka, nehnevajte sa. Musím to povedať, to som vám povedal aj osobne, boli ste v Nemecku, otvárali sme, alebo teda boli sme súčasťou tej výstavy, ktorá bola v Berlíne, a v Roľníckych novinách sa objavil aj článok, samozrejme, o tom, ďakujeme, že ste nás tam boli reprezentovať. Takže to beriem ako super. No, ale keď som si prečítal, ako sa chváli predseda Nemeckej federácie potravinárskeho a nápojového priemyslu Christoph Minhoff, tak trošku ma zamrazilo v chrbte. Budem ho citovať:
„Nemecký potravinársky priemysel dosiahol v roku 2017 nové rekordy v predaji, podľa odhadov vzrástol o 5,7 % na 181 mld. eur. Potravinársky sektor je tretím najväčším v Nemecku, zamestnáva takmer 600-tisíc ľudí v 6-tisíc firmách a zásobuje 82 mil. ľudí kvalitnými potravinami za primerané ceny. Zvyšuje sa podiel firiem s inovatívnymi nápadmi, ktoré sa dostávajú na trh. Potravinársky priemysel prináša vidieckym oblastiam príjmy a prosperitu“ - opakujem, potravinársky priemysel prináša vidieckym oblastiam príjmy a prosperitu - „a politici by mali tento fakt oceniť.“ Koniec citácie.
Neviem, aké boli pocity vaše, pani ministerka, keď ste sa toto dozvedeli, keď ste si to porovnali s našou úbohosťou, kde sme priamu podporu štátu pre našich agropodnikateľov na tento rok dali vo výške 1 mil. eur. To sme tam mohli dať rovno nulu, a keď chceme byť v tom zdravom jadre, ako hovorí pán premiér, a samotní Nemci tvrdia, čo znamená potravinársky agrosektor, tu to máte jasné, čierne na bielom. Tak sa pýtam, jak je to možné, že vláda čo vláda odsúva agrosektor do úzadia a nedáva mu prioritu. Veď to je nonsens. Takže chcem veriť, že tie slová, ktoré pán premiér povedal na Agrokomplexe pred rokom, že poľnohospodári, ja vás neopustím, takže sa pretransportujú to normálnych vecí, že bude tento rezort braný tak, ako má byť braný v tom zdravom jadre, ako to ukazujú Nemci.
A teraz k mojim pozmeňujúcim návrhom. Odôvodním viac-menej tie, ktoré cítim, že sú najpodstatnejšie, lebo by sme tu sedeli ešte trištvrte hodinu. Sú to všetky tie moje návrhy, ktoré som tu už dával opätovne. Tento bol myslím, že daný pred troma mesiacmi, keď som ho tu dával, takže všetci poslanci už viete, o čo vlastne ide. Snažím sa v prvom rade tri veci v mojom pozmeňujúcom návrhu. Prvá vec je, aby sme znížili rozdrobenosť pozemkov u lesných podielov v tomto zákone, ktorý vy dávate znižujeme z 5-tisíc na 2-tisíc metrov štvorcových. U lesných pozemkov, nehovorím o poľnohospodárskych. U poľnohospodárskych je to 2-tisíc, ako aj v zákone č. 180/1991 Z. z. Takže ja nie som za dvojkoľajnosť a znovu budem tvrdiť, že u lesných pozemkoch tých 5-tisíc metrov štvorcových má byť zachované najnižší podiel aj pri lesných pozemkoch. Keď ste mi argumentovali, že to by sme museli zložiť nové listy vlastníctva alebo nejakú väčšiu záťaž administratívnu, poviem iba jedno. Aj pri reštitúciách niektoré majetky spoločných nehnuteľností prepadali náš štát a niektoré neprepadali náš štát. Lesy boli iba do správy lesov, štátu, iné pasienky prepadali na štát. Ten istý urbár. Ten istý urbár. Aj tam sme vytvárali dvojité vlastníctvo urbárov. Tí, ktorí si uplatňujú reštitúciu a mali vrátenú, a tí, ktorí mali v lese a nemuseli si uplatniť reštitúciu, to znamená aj tu vznikol dvojaký urbár, vážení, to si uvedomte. To je realita. Ja som takýchto urbárov riešil asi 60. A tak to vyšlo. Nie všetci si uplatnili reštitúciu. Ale tí, ktorí mali iba užívanie lesov, tí to mohli fungovať, veď reštitúcie nemuseli nikde uplatňovať. Prevzali, fungoval, stačilo dedičské konanie.
Takže, vážení, aj teraz sme tu mali už máme podvojné urbariáty, tak nechcete mi povedať, že sa to nedá urobiť, dve LV-čka, jedno LV-čko poľnohospodársky pôdny fond a druhé lesný pôdny fond, kde si tie prepočty podielov oni už vedia urobiť, to sa nebojte. Urbariáty nie sú hlúpe. Vedia si tie prepočty urobiť. Takže chcem, aby sme nezrobili a znova budem dávať tých 5-tisíc metrov štvorcových, tak to je jeden z mojich pozmeňujúcich návrhov.
Ďalší, ktorý, myslím si, že má tiež svoju nejakú tú svoju rezonanciu a svoje odôvodnenie, je ten, že ak máme v celom zákone, že na rôzne úkony a dokonca aj na likvidáciu urbariátu stačí 50 % vlastníctva plus 1 meter štvorcový, tak zdá sa mi to neadekvátne. Ak chceme zrušiť urbár alebo ak chceme tento urbár previesť na nejakú inú výrobnú alebo obchodnú spoločnosť, tak 55 % ľudí, že by o tom rozhodovalo iba plus 1 meter štvorcový, je podľa mňa veľmi málo. Je to dehonestácia urbáru ako takého, keď iba polovica stačí, aby ho zrušila. V starom zákone to bolo dve tretiny minimálne, tak preto ja chcem, aby v mojom pozmeňujúcom návrhu bolo tiež tie dve tretiny minimálne, či sa už chce zrušiť, alebo na obchodnú alebo inú spoločnosť premeniť.
Ďalší bod, ktorý, myslím si, že trošku bude súvisieť aj s vecami týkajúcimi sa možnože toho veku, ktorý ste už schválili, aby mohol opätovne niekto nanovo kandidovať, a tých 18 rokov ste vzali do svojho vládneho návrhu, takže ja som rád, že takýmto spôsobom ste na to reagovali. Ale myslím si, že dobre by tam bolo, keby sme dali aj, že môže opätovne kandidovať.
V ďalších bodoch mám veci týkajúce sa zodpovednosti predsedu výboru, výboru, ako aj ďalších členov, ktorí sú v riadiacich a dozorných zložkách, aby tá zodpovednosť bola jednoznačne zadefinovaná v zákone.
Ďalší vážny moment, ktorý vzišiel z posledných debát s urbárnikmi týkajúce sa urbárov, ktoré prechádzajú do mnohých iných vlastníckych rúk iba z titulu toho, že má nadpolovičnú väčšinu skúpených podielov. Preto mnoho urbariátov hovorí, aby sme obmedzili výšku maximálneho podielu podielnika v urbariáte. Niektoré hovoria o 5, niektorí o 7, niektorí o 10 %. Ja navrhujem v mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte pred sebou, 10 % maximálny strop, ktorý môže mať podielnik. Áno, uvádzate, že aj pozemkové spoločenstvo môže mať a dávame strop 49 %, ako je to v zákone. Dobre, beriem, ale aj podielnik mal by mať nejaký strop, pretože jeden človek potom bude rozhodovať o všetkom a môže sa to veľmi zvrtnúť a môže doslova aj ten urbár zrušiť a nebude nič. Takže dávam 10 %, to znamená pri ideálnom stave 10 ľudia bude ten strop, ktorý môže byť, viacej už to ani nemôže byť, aby mal väčší podiel. Ďalšia vec, ktorú dávam, je, aby odmeny, či už tej dozornej rady, alebo výboru boli na návrh, by som povedal, repricot..., repri..., aby boli tak dané (povedané so smiechom), neviem sa vykoktať, že ak je to výbor, tak dozorná rada navrhuje, a ak je to dozorná rada, že má dostať odmenu, tak výbor navrhne dozornej rade, pretože na zhromaždení pozemkového spoločenstva títo ľudia rok sa nevideli a nevedia oceniť prácu tohto či už výboru, alebo dozornej rady. Takže aby tam bol nejaký návrh z tej druhej strany a aby to ocenenie išlo adekvátne. To by bolo k tomu väčšiemu návrhu.
Je tam ešte viacej menej ďalších vecí, ktoré, myslím si, že už ste sa mali možnosť oboznámiť aj na minulej schôdzi, keď som to prednášal.
Nový návrh, ktorý dávam, je ten menší a ten sa týka toho, ak má podiel spoločenstvo a má na to nejaké dividendy, ktoré by malo akože aj z tohto podielu nejakým spôsobom vykázať, tak aby tieto dividendy neboli rozpustené medzi všetkých podielnikov alebo aby sa z týchto peňazí použili tieto dividendy, keď ich takto nazveme, alebo podiel, niektorí hovoria, vyplácanie podielov, aby sa mohli použiť iba na zveľaďovanie majetku tohto urbariátu. To znamená, je to z podielov toho urbariátu, keď má ako celok nejaký podiel. To neni sólo človek, to je podiel urbariátu, aby toto spoločenstvo tieto podiely a tieto, by som povedal, finančné výnosy z týchto podielov znovu mohlo... (prerušenie vystúpenia spravodajcom), áno, a aby sme, aby sme mohli takto akože tie financie usporiadať.
Takže dobre, končím s odôvodnením a prečítam vládny návrh, teda moje pozmeňujúce návrhy.
Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 37/2014 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa dopĺňa takto:
V čl. I v doterajšom bode 44 sa § 20 dopĺňa ods. 4, ktorý znie:
„(4) Ak ide o podiel spoločenstva v spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 11, zisk a majetok sa použije prednostne na hospodárenie spoločenstva podľa § 19.“
Druhý môj pozmeňujúci návrh, o ktorom chcem hlasovať, ako som už uviedol pánovi spravodajcovi, takže:
1. V čl. I sa za doterajší bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
3. V § 2 ods. 2 znie:
„(2) Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 - 3, 9 - 12 a 16, § 10 ods. 4, § 11 ods. 6 a § 15 ods. 2 a 3 neustanovujú inak.“ Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I doterajšom bode 3 v § 2 ods. 3 sa za slová „nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2 000 metrov štvorcových“ vkladajú slová „ak ide o poľnohospodársky pozemok alebo výmera menšia ako 5 000 metrov štvorcových, ak ide o lesný pozemok“, a na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová „ak ide o poľnohospodársky pozemok alebo výmera menšia ako 5 000 metrov štvorcových, ak ide o lesný pozemok.“.
3. V čl. I sa za doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
7. V § 5 ods. 1 písmeno i) sa za slová „§ 10 ods. 1 a 2“ vkladajú čiarka a slová „ktoré vlastní obec“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
7. V § 5 ods. 1 písmeno j) znie:
„j) ďalšie skutočnosti podľa odseku 2, § 9 ods. 11, § 13 ods. 1 písmeno d), § 13 ods. 4 a 6, § 15 ods. 1 a 3.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I v doterajšom bode 8 § 5 ods. 3 písmeno a) sa na konci vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová „podľa § 18 ods. 1“.
6. V čl. I v doterajšom bode 10 v § 10 písm. a) sa slovo „päť“ nahrádza slovom „desať“.
7. V čl. I sa za doterajší bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
15. V § 9 ods. 6 sa na začiatok vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Podiel vlastníka na spoločnej nehnuteľnosti nesmie presiahnuť 10 % okrem prípadov podľa § 9 ods. 10 a 11.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Pán spravodajca, čas mi teraz neplynie, lebo to už čítam návrh, takže nemusíme sa báť.
8. V čl. I doterajšom bode 15 v § 9 ods. 7 sa slová „nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2.“ nahrádzajú slovami „vzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve“.
9. V čl. I doterajšom bode 16 v § 9 ods. 8 sa vypúšťajú slová „na tretiu osobu“.
10. V čl. I doterajšom bode 18 v § 9 ods. 10 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.“.
11. V čl. I doterajší bod 19 znie:
19. V § 9 ods. 11 sa za slová „spoločnej nehnuteľnosti“ vkladá čiarka a slová „ak by podiel spoločenstva na spoločnej nehnuteľnosti presiahol 49 %,“ a na konci sa pripája táto veta: „Zmluva o spoločenstve podľa § 5 ods. 1 písm. d) môže obmedziť oprávnenia orgánov spoločenstva nadobúdať podiely na spoločnej nehnuteľnosti prevodom alebo prechodom vlastníctva.“
12. V čl. I sa za doterajší bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
20. V § 9 ods. 13 prvej vete sa vypúšťa čiarka a slová „ktorí pristúpili k zmluve o prevode vlastníckeho práva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
13. V čl. I sa za doterajší bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie:
22. § 9 sa dopĺňa ods. 16, ktorý znie:
„(16) Na platnosť záložnej zmluvy, ktorej predmetom je podiel na spoločnej nehnuteľnosti, sa vyžaduje súhlas zhromaždenia.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
14. V čl. I sa za doterajší bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie:
25. V § 11 ods. 1 prvej vety sa slová „iných osôb“ nahrádzajú slovami vlastníka podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo do vlastníctva spoločenstva vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti“.
Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
15. V čl. I sa za doterajší bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie:
„25. V § 11 sa vypúšťa odsek 2.“
Doterajšie body, pardon, doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 7.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
16. V čl. I doterajší bod 26 znie:
„26. V § 11 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 6.“
17. V čl. I sa za doterajší bod 26 vkladá nový bod 27, ktorý znie:
„27. V § 11 ods. 7 sa slová „znáša nadobúdateľ“ nahrádzajú slovami „znášajú fond a nadobúdateľ rovným dielom“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
18. V čl. I doterajšom bode 32 v § 13 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Člena orgánu spoločenstva podľa odseku 1 písm. b) až d) možno zvoliť aj opätovne.“
19. V čl. I sa za doterajší bod 33 vkladá nový bod 34, ktorý znie:
34. V § 13 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
„(5) Člen orgánu spoločenstva zodpovedá za hospodárnosť pri nakladaní s majetkom spoločenstva. Je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločenstva, najmä je povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločenstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov spoločenstva alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločenstva. Porušením svojich povinností pri výkone funkcie je člen orgánu spoločenstva povinný nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobil. Najmä je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločenstvu vznikne tým, že poskytne plnenie alebo on sám nadobudne majetok v rozpore s týmto zákonom. Ak sa porušenia povinností pri výkone svojej pôsobnosti dopustili členovia kolektívneho orgánu spoločenstva, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobili. Ďalšie práva a povinnosti a spôsob odmeňovania dohodne spoločenstvo s členom orgánu spoločenstva v zmluve o výkone funkcie, ktorá musí byť uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná. Zmluvu o výkone funkcie schvaľuje zhromaždenie alebo, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov, dozorná rada; na zmluvu o výkone funkcie sa primerane vzťahujú všeobecné ustanovenia o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie nevyplývajú iné práva a povinnosti.“
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
Bod 20... Pardon.
Poznámka pod čiarou k odkazu 29a znie:
„29a) § 566 až 576 Obchodného zákonníka.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
20. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 2 prvej vete za slovo „výbor“ vkladajú slová „podľa potreby,“.
21. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 2 tretia veta znie: „Výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia (ďalej len „oznámenie“) na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.“
22. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 3 prvej vete sa vypúšťajú slová „čiastkovú schôdzu alebo“.
23. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.
24. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 3 tretej vete sa slová „podľa § 11 ods. 2“ nahrádzajú slovami „podľa § 11“.
25. V čl. I doterajšom bode 36 v § 15 ods. 2 znie:
„(2) Zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 písm. a) a b) nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva; na rozhodnutie podľa § 14 ods. 7 písm. i) a j) je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých členov spoločenstva. O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. c), f), g), h) a k) zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2, a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá správca.
O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. d) a e) rozhodujú len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.“ (Ruch v sále.)
Ešte trošku vydržte, ešte asi tri minúty a zvládneme to.
26. V čl. I doterajšom bode 36 v § 15 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.
27. V čl. I doterajšom bode 36 v § 15 ods. 5 prvej vete sa slovo „môže zvolať“ nahrádza slovom „zvolá“.
28. V čl. I doterajšom bode 36 v § 15 ods. 5 štvrtej vete sa slová „§ 14 ods. 7 písm. a), b), d), i) a j)“ nahrádzajú slovami „§ 14 ods. 7 písm. a) až d), i) a j)“.
29. V čl. I sa za doterajší bod 39 vkladajú nové body 40 a 41, ktoré znejú:
40. V § 16 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
„(5) Predseda spoločenstva zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu a členom spoločenstva porušením svojich povinností a prekročením svojich oprávnení do výšky hodnoty jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti v čase vzniku škody.“
Doterajšie body 5 a 6 sa označujú ako body 6 a 7. (Pozn. red.: správne „odseky“.)
41. V § 16 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Odsek 5 sa na takto povereného člena vzťahuje rovnako.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
30. V čl. I sa za doterajší bod 39 vkladá nový bod 40, ktorý znie:
40. § 16 ods. 6 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „na základe návrhu dozornej rady“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
31. V čl. I sa za doterajší bod 39 vkladá nový bod 40, ktorý znie:
„41. § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „na základe návrhu výboru“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
32. V čl. I doterajšom bode 55 v § 26 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
„(5) Ak navrhovateľ na výzvu okresného úradu v určenej lehote neodstráni nedostatky návrhu a bol o možnosti zastavenia konania poučený, okresný úrad konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania sa nemožno odvolať.“
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
33. V čl. I doterajšom bode 57 v § 28 sa ods. 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) si neplní povinnosti podľa § 18 ods. 4 riadne a včas.“
34. V čl. I doterajší bod 59 znie:
59. § 30 znie:
„§ 30
Na konanie podľa § 26 ods. 1 až 4 a 6 a § 27 až 29 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 37) ak tento zákon neustanovuje inak.“
35. V čl. I doterajšom bode 60 sa § 32a dopĺňa ods. 12, ktorý znie:
„(12) Ustanovenie § 9 ods. 6 prvej vety sa nevzťahuje na vlastníka podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nadobudol podiel do 30. júna 2018.“
A tým pádom by som skončil. Je to celý môj pozmeňujúci návrh, ospravedlňujem sa za takéto dlhé čítanie, ale, žiaľ, musel som to prečítať, lebo tak to hovorí rokovací poriadok.
Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani podpredsedníčka vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, máme tu druhé čítanie zákona, ktorým meníme zákon o pozemkových spoločenstvách č. 97/2013 Z. z. Vieme, akou tortúrou sme si prešli už pri jeho schvaľovaní, kde boli určité pochybnosti, čo sa týka predkupného práva a ďalších vecí. Nebudeme sa k tomu vracať. Zmeny boli urobené v čase a priestore, ktorý, myslím, že bol adekvátny, a momentálne máme ďalšie zmeny, ktoré sme dostali ako vládny návrh tohto zákona pozmeňujúceho.
Myslím, že základná filozofia, padla aj otázka, či zrušiť, alebo nezrušiť urbariáty. Keď som sa pýtal, tak, ministerstva, tak bolo povedané, že zachovať tie urbariáty. Dobre, tak chcem veriť, že túto takú premisu alebo takúto tézu si zachováme aj do budúcna, aby pozemkové spoločenstvá mali ten kredit a ten štatút, ktorý im bol daný, či už zákonným čl. 19/1898 alebo zákonným čl. 10/1913 alebo článkom 23 z roku 1913 tiež. A vlastne toho, týchto spoločenstiev sa v prvom rade týka tento zákon o pozemkových spoločenstvách.
Ako pani ministerka spomenula, bolo tam viacero vecí, ktoré hovorí o nejakej tej vnútornej usporiadaní. Mňa veľmi zaujalo hlavne možnosť oddeliť túto spoločnú nehnuteľnosť a budem stále pýtať vysvetlenie aj pre národ slovenský, aby mi vysvetlili § 8 spoločná nehnuteľnosť:
„(2) Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na základe rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený pozemok (ďalej len „oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti). Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu v katastri nehnuteľností. Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti sa stáva spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, ak jej vlastníci nerozhodnú inak.
(3) Vznik nového pozemku patriaceho do spoločnej nehnuteľnosti nie je oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti.“
Toto, pani ministerka, neviem. Na výbore ste tvrdili, že nedochádza k oddeleniu a rozdeleniunedeliteľnejspoločnej nehnuteľnosti. Definícia takto postavená, neviem, ako to budú brať na súde, ale mne to stále vychádza proste, keď hovoríte, že k dňu zápisu prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou a že môže byť spoločne obhospodarovanou, keď o tom rozhodnú. Aj keď prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou, tým pádom stáva sa klasickým majetkom s určitým percentným číslom, s určitou výmerou, s určitou kultúrou, kde už neplatí režim 97. Tak to vnímam ja. Opravte ma, ak moje zmysly ma klamú. A prakticky vznik nového pozemku patriaceho do spoločnej nehnuteľnosti nie je oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti, tak mi povedzte, to oddelenie, aký malo zmysel, alebo čo vlastne, lebo toto, toto, u mňa sa to rozporuje a neviem si to vysvetliť, takže chcem veriť, že vysvetlenie dajte či už vy, alebo vaši legislatívci národu slovenskému, lebo toto sa ma pýtajú a ja neviem odpovedať. Ja neviem úradníkom odpovedať, takže bol by som rád, keby sme si to ujasnili.
A ja by som ešte chcel vedieť, že prečo viac-menej vzišla takáto požiadavka, aby sme oddeľovali časť spoločnej nehnuteľnosti. Zmena druhu pozemku že by tam bola? Môže ostať. Alebo ja neviem, aby sa SP oddelil od urbariátu alebo nejaká partia? Neviem, to by som bol tiež rád, keby ste mi zdôvodnili, lebo delenie urbariátu znamená, že tá spoločná nehnuteľnosť sa bude stále drobiť a nakoniec zanikne a nebude to urbár, a ako ste tvrdili, urbár chceme zachovať ako taký, aby fungovali. Takže to je tak ako na úvod, čo som stále, keď si som, si čítal túto novelu, tak stále mi to udrie do očí a neviem sa s tým vysporiadať, tak dúfam, že v záverečnom slove alebo v rozprave mi k tomu poviete svoje vysvetlenie.
Myslím si, že to čo ste prevzali z mojich pozmeňujúcich návrhov, ktoré už tu dávam šiestykrát, či už počet členov výboru minimálny, alebo že vek funkcionára, aký tam má byť, alebo aj ďalšie nejaké dve-tri veci, ďakujem za to a viac-menej mám aj ja teraz pripravené dva pozmeňujúce návrhy. Jeden je ten, ktorý bol predložený na výbore, z ktorého, dá sa povedať, neprešlo nič.
A hneď na úvod by som chcel pánu spravodajcovi, lebo ja to zvyknem zabudnúť, aby si zapísal, že chcem hlasovanie, lebo ja to zabudnem na konci, už sa poznám, takže musím mu teraz napísať, že v tom mojom pozmeňujúcom návrhu, to je ten dlhý pozmeňujúci návrh, mám dva, tak aby sme samostatne hlasovali o bode 2, o bode 25, potom body 6, 7 a 35 spolu a ostatné body pod jedným hlasovaním. Pán spravodajca dobre? Takže toto, lebo hovorím ja stopercentne to zabudnem na konci, keď budem už čítať.
Takže mám pozmeňujúce návrhy, ktoré viac-menej korešpondujú a kopírujú moje návrhy, ktoré tu už dávno, ako som povedal, šiestykrát ministerskí pracovníci už to mali na stole. Nedopĺňam nič viacej, nič menej a budem to potom aj zdôvodňovať, tie moje pozmeňujúce návrhy, aby sme si ujasnili, že čo vlastne chceme zlepšiť. Viem, nie sú to z mojej hlavy, sú to niekoľkoročné skúsenosti a dopyty urbárskych pozemkových spoločenstiev, s ktorými som mal tú česť komunikovať, a myslím si, že na 90 % vylepšujú veci.
Na našom výbore, ktorý bol, samozrejme, aj gestorským, sme, samozrejme, aj mali aj pozmeňujúce návrhy a medzi nimi aj ja som dával. To, že neprešli, to už beriem akože O. K., som opozičný poslanec, ale mali sme tu aj pozmeňujúci návrh nášho pánu predsedu pána Antala, ktorý, žiaľ, to, čo ja stále kritizujem, že nepriamou novelou začíname novelizovať v jednom zákone iný zákon, dobre, som rád, že aspoň to súvisí s pôdou, takže to boli zákony o pôde, lebo aspoň tak by to malo byť. Takže urobili sme novelu, ktorá asi hovorí o tlaku, ktorý prišiel zdola, a hovorím o novele v čl. 5 tohto pozmeňujúceho zákona, pozmeňujúceho teda návrhu pána Antala, ktorý je aj v spoločnej správe, a je to zákon č. 504/2003 Z. z. Tento hovorí, že ideme novelizovať § 12a ods. 14, kde na konci sa pripája nasledovná veta:
„Súhlas podľa prvej vety nie je potrebný ani vtedy, ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 žiada podielový spoluvlastník pozemku, za ktorý jemu alebo jeho právneho predchodcovi bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania 12d) a na ktorý nevznikol podnájomný vzťah podľa § 12b odsek 4, ak o postup podľa odseku 1 požiada do 90 dní od dňa právoplatnosti rozhodnutia podľa § 12b odsek 5, alebo od 31. decembra 2018, ak nepodá návrh podľa § 12b.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Tento článok nadobúda účinnosť 1. mája 2018.“
Myslím, že je to dosť zásadný aj vstup do zákona č. 504, ktorý rozvíril hladinu užívateľov na Slovensku, a hovorím o tzv. náhradných užívateľoch, ktorí dostali náhradné pozemky. Takže, pani ministerka, musím sa aj toho, samozrejme, že dotknúť, pretože je to na pretrase dňa, a dneska budeme o tom tiež alebo zajtra hlasovať a rozhodovať. Takže, vážení občania, tí ktorí ste dostali do náhradného užívania pozemky a ste pôvodní užívatelia týchto pozemkov, že ste ešte žijúci, musím to zopakovať, tento termín, do 28. 2. 2018 máte sa prihlásiť na pozemkovom a lesnom odbore príslušného okresného úradu, aby ste ten podnájomný, teda ten nájomný vzťah, ktorý máte k náhradnému pozemku mohli mať potvrdený, že môžte užívať aj naďalej, a nebude vám vzaný. Samozrejme, musíte splniť aj určité kritériá, ktorá, ktoré už aj ministerstvo dalo do určitých usmernení generálneho riaditeľa legislatívy a zároveň aj do určitých pretlačí, ktoré nemôžem, samozrejme, ukazovať, ktoré už okresné úrady majú. Musím upozorniť, že okres od okresu je to rôzne a niektorí doslova že ešte ani dneska sa nevedia pohnúť, akým spôsobom majú k tomu pristupovať, keď začínajú sa im kopiť žiadosti o toto potvrdenie náhradného užívania. Vieme, že pozemkový odbor má rozhodnúť do dvoch rokov, a tam bolo, ešte jedna by som povedal, takáto, jak to nazvať, podmienka, že pokiaľ to chcete teda žiadať, tento, potvrdenie náhradného pozemku, museli ste mať nadpolovičnú výmeru tých pozemkov, ktoré ste žiadali, a dostali ste náhradný pozemok. Týmto pozmeňujúcim návrhom prakticky túto bariéru, ktorá sa týka státisíce ľudí, ja hovorím, dá sa povedať, odbúravame, ale vyzerá, že musia si to uplatniť do konca roku 2018, pani ministerka, keď to dobre čítam. Takže ten termín, rok 2018 platí aj na nich, ktoré to mali vyčlenené do bezplatného náhradného užívania oni alebo ich právny nástupca. To znamená, že sú to ľudia, ktorí nie sú pôvodní, a musia ísť do hry buď ako dedičia, alebo akože si to zamenili a obrábajú túto pôdu v náhradnom užívaní.
Takže myslím si, že toto musíme národu slovenskému povedať, aby sme ich neuvideli v omyl, a táto novela, myslím, že trošku precizuje, akým spôsobom sa ľudia majú správať. Aj napriek tomu budem stále apelovať na to, aby informácia o tomto postupe týchto ľudí bola stále a stále avizovaná, pokiaľ tento termín nepadne, pretože hovorím, títo ľudia potom budú mať ujmu.
Chcem sa, pani ministerka, opýtať asi na 8 otázok týkajúce sa týchto náhradných pozemkov. Ja viem, že teraz mi to z hlavy asi nebudete vedieť na všetko odpovedať, ale to sú otázky, ktoré mne prichádzajú ako poslancovi Národnej rady z rôznych kútov Slovenska, a, žiaľ, ani pracovníci pozemkových odborov okresných úradov nevedia v mnohých prípadoch odpovedať. Takže ja som si urobil také zhruba sumár. Takže začnem zaradom.
Ak bol vymeraný náhradný pozemok, ale len od družstva alebo doterajšieho užívateľa, mám teraz po novelách 504 nejaké povinnosti, ak chcem tento pozemok užívať? Zdá sa mi, že je to vzťah asi záhumienkový, na ktorý sa pýta, to znamená, že tam nevstupuje pozemkový úrad, tým pádom je to vzťah medzi nimi. Ale bol by som rád, keby to aj ministerstvo potvrdilo, že je to tak.
Ďalej. Ak sa ohlási vlastník pozemku v takomto prípade, je to len naša vec alebo vstupujem ešte do konania s nejakým družstvom, bývalým užívateľom, štátom alebo kým. Možnože nik nevie, čo keď sa ohlási vlastník, a on prakticky nie je krytý žiadnym rozhodnutím. Tak povedzte mi, ako sa má správať, ja viem, že máme tam v 330, že má si to vysporiadať do konca roku 2019, keď si to dobre pamätám, tieto vzťahy, tak pýtam sa, či je to odpoveď na jeho otázku, že si to má alebo či má, keď má to náhradné užívanie iba cez takto od družstva, či má niečo robiť ešte voči štátu.
Ďalej. Ak mám vymeraný náhradný pozemok cez pozemkový úrad, nie som pôvodný žiadateľ ani nástupca, tiež mám požiadať lesný úrad do konca roku 2018? Ak sa hlási pôvodný vlastník pozemku, ako mám postupovať? Zastreší má štát alebo nezastreší?
To je ďalšia anomália, ktorá proste vychádza, a takýchto problémov je viacero. Ja vám to, pani ministerka, potom možnože aj napíšem na ministerstvo, aby sme to nejakým spôsobom utriasli a aby ste to dali aj vašim pracovníkom na pozemkových odboroch. A ja to prečítam pre úplnosť, aby občania videli, ja som im to sľúbil, že im to, že vám to prednesiem, pani ministerke, aby ste vedeli, že toto trápi našich občanov, ktorí užívajú tieto pozemky.
Ak náhradné užívanie nebude pokračovať z rôznych dôvodov, komu takáto pôda pripadne a aký je postup štátnych orgánov? Zapájajú sa do riešenia tohto vzťahu aj tieto orgány?
Ďalej. Prečo je potrebné žiadať súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov k parcele, keď som minoritný spoluvlastník, ak túto parcelu nie je možné vydať a dostávame náhradný pozemok?
Tu by som doplnil, že u lesných pozemkov to beriem akože O. K. Lesné pozemky sa nedávali formou náhradného užívania. Lesný pozemok na 99 % išiel vo vlastnom užívaní, to znamená, nemohol tam byť niekto iný, tým pádom ste museli dokladovať nadpolovičnú väčšinu vlastníckeho podielu v danej, v danej parcele na pozemku. Bral som to a myslím si, že aj mnohí ľudia, že tam na lesnom poraste hovoríme o 100 rokov, pokiaľ nám niečo vyrastie alebo nevyrastie. Neni to osevný postup na jeden rok a tým pádom prakticky je to celkom iný režim. Tak beriem, že áno, nadpolovičná väčšina vlastníkov musela mi dať súhlas, aby som ich drevo mohol vyrúbať, keď dostanem les do vlastného užívania. Ale pri poľnohospodárskej pôde sa mi to zdá neadekvátne, pretože dostávam náhradný pozemok a musím takisto hlásiť, že som nadpolovičným vlastníkov v danej parcele a pozemkový odbor mi vyčlení, keď sa nedohodnem, iba v tých výmerách, kde som nadpolovičným vlastníkom, z tých parciel mi bude počítať. Iné nie. Myslím si, že je to trošku diskriminačné oproti pôvodnému § 15, kde sme prakticky napočítali podiely a vyčlenili mu celý aj ten minoritný podiel. Povedzte mi, prečo sa to musí sa to teraz brať takto, to sa pýtajú ľudia z reálneho života.
Ďalšia otázka. Koľkokrát môže dať užívateľ, ten primárny, ktorý má tu nájomnú zmluvu s tým vlastníkom, do podnájmu ďalším osobám. Kde končíme, pri akom čísle? Či je to neobmedzené, alebo je to nejako obmedzené.
A, samozrejme, veľa bolo a to aj ste odpovedali, je tam aj v tom návrhu, že ak sa užíva pozemok bez nájomnej zmluvy a vlastníctvo je v poriadku, akým spôsobom postupovať.
Moja záverečná otázka a to sa ma pýta každý, kto chce ísť gazdovať a neni ani agrobarón, ani nezdedil pozemky, ani neni finančne založený tak, aby si kúpil tie 10-15 hektárov, sa pýta, ako má začínajúci agropodnikateľ sa dostať k užívaniu pôdy, ku svojmu výrobnému prostriedku, ak chce podnikať v našom sektore.
Takéto otázky, pani ministerka, idú z reálneho života od ľudí, ktorí sa snažia v našom agrosektore podnikať alebo podnikajú, a myslím si, že sú to kardinálne otázky, ktoré budú hovoriť o tom, či naše, či už južné Slovensko, stredné alebo severné Slovensko bude alebo nebude prosperovať, aj čo sa týka obrábanosti krajiny, ako vy často hovoríte, že poľnohospodári nie sú iba tí, ktorí ryžujú, ale vlastne oni skultúrňujú krajinu spolu s lesnými pracovníkmi a tí, ktorí sa starajú o les. Takže, pani ministerka, chcel by som, aby, ja vám tie otázky ešte napíšem, aby ste dali jasne občanom Slovenskej republiky najavo, že toto sa má správať tak alebo tak. Ako ste písali aj v dôvodovej správe, týka sa, tie náhradné pozemky, to sú státisíce hektárov, 200-tisíc, myslím, keď si dobre pamätám. To sú veľké výmery a hlavne na južnom Slovensku, kde sa možnože to pestovanie a možnože aj to chovanie zvierat traduje z generácie na generáciu, prakticky tieto ťažké podmienky im strpčujú život a z priamej praxe môžem povedať, že ak to sprivatizoval nejaký zahraničný subjekt, dané družstvo, ani sa s nimi nebaví. Nebaví sa o nejakej žiadosti, že chcem nejakú pôdu si od vás vziať, lebo západniari nepoznajú takýto systém, že by niekto mohol užívať pôdu bez súhlasu vlastníka, to oni proste oni nás pozerajú jak keby sme spadli neviem skade, že hocikto si môže tu prísť a začne si užívať pôdu, lebo sprivatizoval užívací vzťah družstva, a teba, vlastníka, nepustí k vlastnej pôde. No, to je nonsens a toto by som navrhoval, aby sme si konečne raz utriasli. Ja viem, že je to ťažká téma. Pozemkové úpravy sú v nedohľadne možno v celej republike. Máme to urobené na jednu sedminu. Sedem alebo šesť sedmín nás ešte čaká.
Ja viem, že sú to ťažké otázky, ale pokiaľ začneme aspoň v nejakých intenciách to klbko rozbaľovať, tak nakoniec tú niť urobíme takú, ktorá bude priama, bude jasná, a nebudeme sa musieť zaoberať nejakými sťažnosťami, petíciami, už nehovorím o súdnych sporoch, ktoré ľudia začnú normálne dávať na štát a na naše ministerstvo, že dochádza k ich majetkovej ujme iba kvôli tomu, že my sme si neurobili legislatívu, ako sa má urobiť. A myslím, že to vlastnícke právo, ktoré už konečne by malo byť v demokracii brané nad užívacie právo, by malo v každom zákone zarezonovať, a nieže iba účelovo, kde potrebujeme, tak áno, a kde nie, tak nie. A práve sú to tí drobní, ktorí myslím si, že týmto srdce bije možnože aj bez dotácií a chcú ísť na to. To nie sú tí, ktorí majú 2-tisíc-5-tisíc-8-tisíc hektárov, to sú tí, čo majú 30, 20, 100 ha, čo majú, a vie, že na tých 100 ha chce uživiť svoju rodinu. A už som spomínal tu minule, máme taký experiment u nás pri Prešove, kde sa snažili z 2-3 ha štvorčlenná rodina akože urobiť nejakú tú sebestačnosť a určité výsledky sú tam. Nechcem hovoriť, že takto by sme mali pokračovať vo všetkom, ale hovorím, sú tu aj takéto tendencie a myslím si, že tak, jak má Slovenský pozemkový fond, že môže vyčleniť do 2 ha, keď si dobre pamätám, aj fyzickej osobe, ktorá ho požiada, tak myslím si, že mali by sme umožňovať aj našim začínajúcim podnikateľom, aby mohli začať takto podnikať.
Teraz dovoľte, aby som trošku odôvodnil moje pozmeňujúce návrhy. Ale ešte jedno musím povedať, pani ministerka, nehnevajte sa. Musím to povedať, to som vám povedal aj osobne, boli ste v Nemecku, otvárali sme, alebo teda boli sme súčasťou tej výstavy, ktorá bola v Berlíne, a v Roľníckych novinách sa objavil aj článok, samozrejme, o tom, ďakujeme, že ste nás tam boli reprezentovať. Takže to beriem ako super. No, ale keď som si prečítal, ako sa chváli predseda Nemeckej federácie potravinárskeho a nápojového priemyslu Christoph Minhoff, tak trošku ma zamrazilo v chrbte. Budem ho citovať:
„Nemecký potravinársky priemysel dosiahol v roku 2017 nové rekordy v predaji, podľa odhadov vzrástol o 5,7 % na 181 mld. eur. Potravinársky sektor je tretím najväčším v Nemecku, zamestnáva takmer 600-tisíc ľudí v 6-tisíc firmách a zásobuje 82 mil. ľudí kvalitnými potravinami za primerané ceny. Zvyšuje sa podiel firiem s inovatívnymi nápadmi, ktoré sa dostávajú na trh. Potravinársky priemysel prináša vidieckym oblastiam príjmy a prosperitu“ - opakujem, potravinársky priemysel prináša vidieckym oblastiam príjmy a prosperitu - „a politici by mali tento fakt oceniť.“ Koniec citácie.
Neviem, aké boli pocity vaše, pani ministerka, keď ste sa toto dozvedeli, keď ste si to porovnali s našou úbohosťou, kde sme priamu podporu štátu pre našich agropodnikateľov na tento rok dali vo výške 1 mil. eur. To sme tam mohli dať rovno nulu, a keď chceme byť v tom zdravom jadre, ako hovorí pán premiér, a samotní Nemci tvrdia, čo znamená potravinársky agrosektor, tu to máte jasné, čierne na bielom. Tak sa pýtam, jak je to možné, že vláda čo vláda odsúva agrosektor do úzadia a nedáva mu prioritu. Veď to je nonsens. Takže chcem veriť, že tie slová, ktoré pán premiér povedal na Agrokomplexe pred rokom, že poľnohospodári, ja vás neopustím, takže sa pretransportujú to normálnych vecí, že bude tento rezort braný tak, ako má byť braný v tom zdravom jadre, ako to ukazujú Nemci.
A teraz k mojim pozmeňujúcim návrhom. Odôvodním viac-menej tie, ktoré cítim, že sú najpodstatnejšie, lebo by sme tu sedeli ešte trištvrte hodinu. Sú to všetky tie moje návrhy, ktoré som tu už dával opätovne. Tento bol myslím, že daný pred troma mesiacmi, keď som ho tu dával, takže všetci poslanci už viete, o čo vlastne ide. Snažím sa v prvom rade tri veci v mojom pozmeňujúcom návrhu. Prvá vec je, aby sme znížili rozdrobenosť pozemkov u lesných podielov v tomto zákone, ktorý vy dávate znižujeme z 5-tisíc na 2-tisíc metrov štvorcových. U lesných pozemkov, nehovorím o poľnohospodárskych. U poľnohospodárskych je to 2-tisíc, ako aj v zákone č. 180/1991 Z. z. Takže ja nie som za dvojkoľajnosť a znovu budem tvrdiť, že u lesných pozemkoch tých 5-tisíc metrov štvorcových má byť zachované najnižší podiel aj pri lesných pozemkoch. Keď ste mi argumentovali, že to by sme museli zložiť nové listy vlastníctva alebo nejakú väčšiu záťaž administratívnu, poviem iba jedno. Aj pri reštitúciách niektoré majetky spoločných nehnuteľností prepadali náš štát a niektoré neprepadali náš štát. Lesy boli iba do správy lesov, štátu, iné pasienky prepadali na štát. Ten istý urbár. Ten istý urbár. Aj tam sme vytvárali dvojité vlastníctvo urbárov. Tí, ktorí si uplatňujú reštitúciu a mali vrátenú, a tí, ktorí mali v lese a nemuseli si uplatniť reštitúciu, to znamená aj tu vznikol dvojaký urbár, vážení, to si uvedomte. To je realita. Ja som takýchto urbárov riešil asi 60. A tak to vyšlo. Nie všetci si uplatnili reštitúciu. Ale tí, ktorí mali iba užívanie lesov, tí to mohli fungovať, veď reštitúcie nemuseli nikde uplatňovať. Prevzali, fungoval, stačilo dedičské konanie.
Takže, vážení, aj teraz sme tu mali už máme podvojné urbariáty, tak nechcete mi povedať, že sa to nedá urobiť, dve LV-čka, jedno LV-čko poľnohospodársky pôdny fond a druhé lesný pôdny fond, kde si tie prepočty podielov oni už vedia urobiť, to sa nebojte. Urbariáty nie sú hlúpe. Vedia si tie prepočty urobiť. Takže chcem, aby sme nezrobili a znova budem dávať tých 5-tisíc metrov štvorcových, tak to je jeden z mojich pozmeňujúcich návrhov.
Ďalší, ktorý, myslím si, že má tiež svoju nejakú tú svoju rezonanciu a svoje odôvodnenie, je ten, že ak máme v celom zákone, že na rôzne úkony a dokonca aj na likvidáciu urbariátu stačí 50 % vlastníctva plus 1 meter štvorcový, tak zdá sa mi to neadekvátne. Ak chceme zrušiť urbár alebo ak chceme tento urbár previesť na nejakú inú výrobnú alebo obchodnú spoločnosť, tak 55 % ľudí, že by o tom rozhodovalo iba plus 1 meter štvorcový, je podľa mňa veľmi málo. Je to dehonestácia urbáru ako takého, keď iba polovica stačí, aby ho zrušila. V starom zákone to bolo dve tretiny minimálne, tak preto ja chcem, aby v mojom pozmeňujúcom návrhu bolo tiež tie dve tretiny minimálne, či sa už chce zrušiť, alebo na obchodnú alebo inú spoločnosť premeniť.
Ďalší bod, ktorý, myslím si, že trošku bude súvisieť aj s vecami týkajúcimi sa možnože toho veku, ktorý ste už schválili, aby mohol opätovne niekto nanovo kandidovať, a tých 18 rokov ste vzali do svojho vládneho návrhu, takže ja som rád, že takýmto spôsobom ste na to reagovali. Ale myslím si, že dobre by tam bolo, keby sme dali aj, že môže opätovne kandidovať.
V ďalších bodoch mám veci týkajúce sa zodpovednosti predsedu výboru, výboru, ako aj ďalších členov, ktorí sú v riadiacich a dozorných zložkách, aby tá zodpovednosť bola jednoznačne zadefinovaná v zákone.
Ďalší vážny moment, ktorý vzišiel z posledných debát s urbárnikmi týkajúce sa urbárov, ktoré prechádzajú do mnohých iných vlastníckych rúk iba z titulu toho, že má nadpolovičnú väčšinu skúpených podielov. Preto mnoho urbariátov hovorí, aby sme obmedzili výšku maximálneho podielu podielnika v urbariáte. Niektoré hovoria o 5, niektorí o 7, niektorí o 10 %. Ja navrhujem v mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte pred sebou, 10 % maximálny strop, ktorý môže mať podielnik. Áno, uvádzate, že aj pozemkové spoločenstvo môže mať a dávame strop 49 %, ako je to v zákone. Dobre, beriem, ale aj podielnik mal by mať nejaký strop, pretože jeden človek potom bude rozhodovať o všetkom a môže sa to veľmi zvrtnúť a môže doslova aj ten urbár zrušiť a nebude nič. Takže dávam 10 %, to znamená pri ideálnom stave 10 ľudia bude ten strop, ktorý môže byť, viacej už to ani nemôže byť, aby mal väčší podiel. Ďalšia vec, ktorú dávam, je, aby odmeny, či už tej dozornej rady, alebo výboru boli na návrh, by som povedal, repricot..., repri..., aby boli tak dané (povedané so smiechom), neviem sa vykoktať, že ak je to výbor, tak dozorná rada navrhuje, a ak je to dozorná rada, že má dostať odmenu, tak výbor navrhne dozornej rade, pretože na zhromaždení pozemkového spoločenstva títo ľudia rok sa nevideli a nevedia oceniť prácu tohto či už výboru, alebo dozornej rady. Takže aby tam bol nejaký návrh z tej druhej strany a aby to ocenenie išlo adekvátne. To by bolo k tomu väčšiemu návrhu.
Je tam ešte viacej menej ďalších vecí, ktoré, myslím si, že už ste sa mali možnosť oboznámiť aj na minulej schôdzi, keď som to prednášal.
Nový návrh, ktorý dávam, je ten menší a ten sa týka toho, ak má podiel spoločenstvo a má na to nejaké dividendy, ktoré by malo akože aj z tohto podielu nejakým spôsobom vykázať, tak aby tieto dividendy neboli rozpustené medzi všetkých podielnikov alebo aby sa z týchto peňazí použili tieto dividendy, keď ich takto nazveme, alebo podiel, niektorí hovoria, vyplácanie podielov, aby sa mohli použiť iba na zveľaďovanie majetku tohto urbariátu. To znamená, je to z podielov toho urbariátu, keď má ako celok nejaký podiel. To neni sólo človek, to je podiel urbariátu, aby toto spoločenstvo tieto podiely a tieto, by som povedal, finančné výnosy z týchto podielov znovu mohlo... (prerušenie vystúpenia spravodajcom), áno, a aby sme, aby sme mohli takto akože tie financie usporiadať.
Takže dobre, končím s odôvodnením a prečítam vládny návrh, teda moje pozmeňujúce návrhy.
Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 37/2014 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa dopĺňa takto:
V čl. I v doterajšom bode 44 sa § 20 dopĺňa ods. 4, ktorý znie:
„(4) Ak ide o podiel spoločenstva v spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 11, zisk a majetok sa použije prednostne na hospodárenie spoločenstva podľa § 19.“
Druhý môj pozmeňujúci návrh, o ktorom chcem hlasovať, ako som už uviedol pánovi spravodajcovi, takže:
1. V čl. I sa za doterajší bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
3. V § 2 ods. 2 znie:
„(2) Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 - 3, 9 - 12 a 16, § 10 ods. 4, § 11 ods. 6 a § 15 ods. 2 a 3 neustanovujú inak.“ Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I doterajšom bode 3 v § 2 ods. 3 sa za slová „nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2 000 metrov štvorcových“ vkladajú slová „ak ide o poľnohospodársky pozemok alebo výmera menšia ako 5 000 metrov štvorcových, ak ide o lesný pozemok“, a na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová „ak ide o poľnohospodársky pozemok alebo výmera menšia ako 5 000 metrov štvorcových, ak ide o lesný pozemok.“.
3. V čl. I sa za doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
7. V § 5 ods. 1 písmeno i) sa za slová „§ 10 ods. 1 a 2“ vkladajú čiarka a slová „ktoré vlastní obec“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
7. V § 5 ods. 1 písmeno j) znie:
„j) ďalšie skutočnosti podľa odseku 2, § 9 ods. 11, § 13 ods. 1 písmeno d), § 13 ods. 4 a 6, § 15 ods. 1 a 3.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I v doterajšom bode 8 § 5 ods. 3 písmeno a) sa na konci vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová „podľa § 18 ods. 1“.
6. V čl. I v doterajšom bode 10 v § 10 písm. a) sa slovo „päť“ nahrádza slovom „desať“.
7. V čl. I sa za doterajší bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
15. V § 9 ods. 6 sa na začiatok vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Podiel vlastníka na spoločnej nehnuteľnosti nesmie presiahnuť 10 % okrem prípadov podľa § 9 ods. 10 a 11.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Pán spravodajca, čas mi teraz neplynie, lebo to už čítam návrh, takže nemusíme sa báť.
8. V čl. I doterajšom bode 15 v § 9 ods. 7 sa slová „nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2.“ nahrádzajú slovami „vzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve“.
9. V čl. I doterajšom bode 16 v § 9 ods. 8 sa vypúšťajú slová „na tretiu osobu“.
10. V čl. I doterajšom bode 18 v § 9 ods. 10 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.“.
11. V čl. I doterajší bod 19 znie:
19. V § 9 ods. 11 sa za slová „spoločnej nehnuteľnosti“ vkladá čiarka a slová „ak by podiel spoločenstva na spoločnej nehnuteľnosti presiahol 49 %,“ a na konci sa pripája táto veta: „Zmluva o spoločenstve podľa § 5 ods. 1 písm. d) môže obmedziť oprávnenia orgánov spoločenstva nadobúdať podiely na spoločnej nehnuteľnosti prevodom alebo prechodom vlastníctva.“
12. V čl. I sa za doterajší bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
20. V § 9 ods. 13 prvej vete sa vypúšťa čiarka a slová „ktorí pristúpili k zmluve o prevode vlastníckeho práva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
13. V čl. I sa za doterajší bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie:
22. § 9 sa dopĺňa ods. 16, ktorý znie:
„(16) Na platnosť záložnej zmluvy, ktorej predmetom je podiel na spoločnej nehnuteľnosti, sa vyžaduje súhlas zhromaždenia.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
14. V čl. I sa za doterajší bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie:
25. V § 11 ods. 1 prvej vety sa slová „iných osôb“ nahrádzajú slovami vlastníka podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo do vlastníctva spoločenstva vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti“.
Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
15. V čl. I sa za doterajší bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie:
„25. V § 11 sa vypúšťa odsek 2.“
Doterajšie body, pardon, doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 7.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
16. V čl. I doterajší bod 26 znie:
„26. V § 11 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 6.“
17. V čl. I sa za doterajší bod 26 vkladá nový bod 27, ktorý znie:
„27. V § 11 ods. 7 sa slová „znáša nadobúdateľ“ nahrádzajú slovami „znášajú fond a nadobúdateľ rovným dielom“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
18. V čl. I doterajšom bode 32 v § 13 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Člena orgánu spoločenstva podľa odseku 1 písm. b) až d) možno zvoliť aj opätovne.“
19. V čl. I sa za doterajší bod 33 vkladá nový bod 34, ktorý znie:
34. V § 13 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
„(5) Člen orgánu spoločenstva zodpovedá za hospodárnosť pri nakladaní s majetkom spoločenstva. Je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločenstva, najmä je povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločenstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov spoločenstva alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločenstva. Porušením svojich povinností pri výkone funkcie je člen orgánu spoločenstva povinný nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobil. Najmä je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločenstvu vznikne tým, že poskytne plnenie alebo on sám nadobudne majetok v rozpore s týmto zákonom. Ak sa porušenia povinností pri výkone svojej pôsobnosti dopustili členovia kolektívneho orgánu spoločenstva, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobili. Ďalšie práva a povinnosti a spôsob odmeňovania dohodne spoločenstvo s členom orgánu spoločenstva v zmluve o výkone funkcie, ktorá musí byť uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná. Zmluvu o výkone funkcie schvaľuje zhromaždenie alebo, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov, dozorná rada; na zmluvu o výkone funkcie sa primerane vzťahujú všeobecné ustanovenia o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie nevyplývajú iné práva a povinnosti.“
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
Bod 20... Pardon.
Poznámka pod čiarou k odkazu 29a znie:
„29a) § 566 až 576 Obchodného zákonníka.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
20. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 2 prvej vete za slovo „výbor“ vkladajú slová „podľa potreby,“.
21. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 2 tretia veta znie: „Výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia (ďalej len „oznámenie“) na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.“
22. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 3 prvej vete sa vypúšťajú slová „čiastkovú schôdzu alebo“.
23. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.
24. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 3 tretej vete sa slová „podľa § 11 ods. 2“ nahrádzajú slovami „podľa § 11“.
25. V čl. I doterajšom bode 36 v § 15 ods. 2 znie:
„(2) Zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 písm. a) a b) nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva; na rozhodnutie podľa § 14 ods. 7 písm. i) a j) je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých členov spoločenstva. O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. c), f), g), h) a k) zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2, a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá správca.
O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. d) a e) rozhodujú len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.“ (Ruch v sále.)
Ešte trošku vydržte, ešte asi tri minúty a zvládneme to.
26. V čl. I doterajšom bode 36 v § 15 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.
27. V čl. I doterajšom bode 36 v § 15 ods. 5 prvej vete sa slovo „môže zvolať“ nahrádza slovom „zvolá“.
28. V čl. I doterajšom bode 36 v § 15 ods. 5 štvrtej vete sa slová „§ 14 ods. 7 písm. a), b), d), i) a j)“ nahrádzajú slovami „§ 14 ods. 7 písm. a) až d), i) a j)“.
29. V čl. I sa za doterajší bod 39 vkladajú nové body 40 a 41, ktoré znejú:
40. V § 16 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
„(5) Predseda spoločenstva zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu a členom spoločenstva porušením svojich povinností a prekročením svojich oprávnení do výšky hodnoty jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti v čase vzniku škody.“
Doterajšie body 5 a 6 sa označujú ako body 6 a 7. (Pozn. red.: správne „odseky“.)
41. V § 16 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Odsek 5 sa na takto povereného člena vzťahuje rovnako.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
30. V čl. I sa za doterajší bod 39 vkladá nový bod 40, ktorý znie:
40. § 16 ods. 6 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „na základe návrhu dozornej rady“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
31. V čl. I sa za doterajší bod 39 vkladá nový bod 40, ktorý znie:
„41. § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „na základe návrhu výboru“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
32. V čl. I doterajšom bode 55 v § 26 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
„(5) Ak navrhovateľ na výzvu okresného úradu v určenej lehote neodstráni nedostatky návrhu a bol o možnosti zastavenia konania poučený, okresný úrad konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania sa nemožno odvolať.“
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
33. V čl. I doterajšom bode 57 v § 28 sa ods. 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) si neplní povinnosti podľa § 18 ods. 4 riadne a včas.“
34. V čl. I doterajší bod 59 znie:
59. § 30 znie:
„§ 30
Na konanie podľa § 26 ods. 1 až 4 a 6 a § 27 až 29 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 37) ak tento zákon neustanovuje inak.“
35. V čl. I doterajšom bode 60 sa § 32a dopĺňa ods. 12, ktorý znie:
„(12) Ustanovenie § 9 ods. 6 prvej vety sa nevzťahuje na vlastníka podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nadobudol podiel do 30. júna 2018.“
A tým pádom by som skončil. Je to celý môj pozmeňujúci návrh, ospravedlňujem sa za takéto dlhé čítanie, ale, žiaľ, musel som to prečítať, lebo tak to hovorí rokovací poriadok.
Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Rozpracované
16:54
Vystúpenie v rozprave 16:54
Martin GlváčNech sa páči, pán poslanec Simon.
Simon, Zsolt, poslanec NR SR
60.
Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
61.
Páni poslanci, keďže je všeobecný súhlas, že by sme skončili, teda že by sme potom ešte pokra..., skončili s dvomi rečníkmi,...
Nech sa páči, pán poslanec Simon.
Simon, Zsolt, poslanec NR SR
60.
Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
61.
Páni poslanci, keďže je všeobecný súhlas, že by sme skončili, teda že by sme potom ešte pokra..., skončili s dvomi rečníkmi, ktorí sú prihlásení písomne? Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Simon.
Vystúpenie v rozprave
31.1.2018 o 16:54 hod.
JUDr.
Martin Glváč
Videokanál poslanca
Ďakujeme, ďakujeme. Ďalší v rozprave pán poslanec Simon. Faktické neboli.
Nech sa páči, pán poslanec Simon.
Simon, Zsolt, poslanec NR SR
60.
Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
61.
Páni poslanci, keďže je všeobecný súhlas, že by sme skončili, teda že by sme potom ešte pokra..., skončili s dvomi rečníkmi, ktorí sú prihlásení písomne? Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Simon.
Rozpracované
17:05
Vystúpenie v rozprave 17:05
Zsolt SimonChcem len pripomenúť, že do zákona o pozemkových spoločenstvách sa dostáva aj riešenie nových pozemkových spoločenstiev, ktoré vznikli nie podľa tradície, teda toho, čo zanechala Mária Terézia, spoločenstvá, ktoré sú nedeliteľné a ktoré sa nedajú vypovedať, dávame druhé pozemkové spoločenstvá, ktoré sa založili za účelom spoločného obhospodarovania pozemkov, ale tento istý účel je aj u tých...
Chcem len pripomenúť, že do zákona o pozemkových spoločenstvách sa dostáva aj riešenie nových pozemkových spoločenstiev, ktoré vznikli nie podľa tradície, teda toho, čo zanechala Mária Terézia, spoločenstvá, ktoré sú nedeliteľné a ktoré sa nedajú vypovedať, dávame druhé pozemkové spoločenstvá, ktoré sa založili za účelom spoločného obhospodarovania pozemkov, ale tento istý účel je aj u tých historických pozemkových spoločenstvách. Takže bude sa to mnohokrát mýliť a pliesť a bude to vytvárať chaos podľa mňa v legislatíve alebo v tom právnom prostredí, hoc súhlasím s tým meritom, čo ministerstvo chce riešiť touto oblasťou, že nové spoločenstvá, ktoré vznikli a nie sú na tej historickej základe, ich vlastníctvo nenabo..., nebolo nadobudnuté z pozemkovej reformy ale vychádza z dobrovoľného združenia, by sa malo takýmto spôsobom riešiť, ale osobitne si myslím, že možnože by to bolo lepšie v nejakom osobitnom zákone, ktoré by sa tomuto venovalo.
A nedá mi povedať, že, no, pani ministerka predložila zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ešte ten zákon poriadne ani nevstúpil do platnosti a už tu máme nepriamu novelu cez tento zákon čl. V, čo si nemyslím, že je správne. Pretože ten zákon ešte ani nevstúpil do platnosti poriadne, tie ustanovenia sa ešte nevykonávajú a už sa ide meniť.
Ja si myslím, že je tam oveľa viac tých chýb. Ide to z praxe, pani ministerka, ja navrhujem čl. V spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a odporúčam kolegom, aby tento bod nebol schválený. A pani ministerke by som poprosil, počkajte ešte nejaké 2-3 týždne, pozbierajte všetky tie zmeny, ktoré prax aplikuje, a prídite s komplexnejšou novelou, lebo ja si, som presvedčený, že aj na budúcu schôdzu prídete s nejakou novelou, a to nemá zmysel dneska urobiť v jedno paragrafe dve vety, budúci mesiac zase, zase dve vety v tom istom zákone, lebo ten zákon je zle pripravený a ťažko aplikovateľný v praxi, a na to som vás upozorňoval aj vtedy, keď to bolo, keď sa to prijímalo.
Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne. Naozaj budem stručný.
Chcem len pripomenúť, že do zákona o pozemkových spoločenstvách sa dostáva aj riešenie nových pozemkových spoločenstiev, ktoré vznikli nie podľa tradície, teda toho, čo zanechala Mária Terézia, spoločenstvá, ktoré sú nedeliteľné a ktoré sa nedajú vypovedať, dávame druhé pozemkové spoločenstvá, ktoré sa založili za účelom spoločného obhospodarovania pozemkov, ale tento istý účel je aj u tých historických pozemkových spoločenstvách. Takže bude sa to mnohokrát mýliť a pliesť a bude to vytvárať chaos podľa mňa v legislatíve alebo v tom právnom prostredí, hoc súhlasím s tým meritom, čo ministerstvo chce riešiť touto oblasťou, že nové spoločenstvá, ktoré vznikli a nie sú na tej historickej základe, ich vlastníctvo nenabo..., nebolo nadobudnuté z pozemkovej reformy ale vychádza z dobrovoľného združenia, by sa malo takýmto spôsobom riešiť, ale osobitne si myslím, že možnože by to bolo lepšie v nejakom osobitnom zákone, ktoré by sa tomuto venovalo.
A nedá mi povedať, že, no, pani ministerka predložila zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ešte ten zákon poriadne ani nevstúpil do platnosti a už tu máme nepriamu novelu cez tento zákon čl. V, čo si nemyslím, že je správne. Pretože ten zákon ešte ani nevstúpil do platnosti poriadne, tie ustanovenia sa ešte nevykonávajú a už sa ide meniť.
Ja si myslím, že je tam oveľa viac tých chýb. Ide to z praxe, pani ministerka, ja navrhujem čl. V spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a odporúčam kolegom, aby tento bod nebol schválený. A pani ministerke by som poprosil, počkajte ešte nejaké 2-3 týždne, pozbierajte všetky tie zmeny, ktoré prax aplikuje, a prídite s komplexnejšou novelou, lebo ja si, som presvedčený, že aj na budúcu schôdzu prídete s nejakou novelou, a to nemá zmysel dneska urobiť v jedno paragrafe dve vety, budúci mesiac zase, zase dve vety v tom istom zákone, lebo ten zákon je zle pripravený a ťažko aplikovateľný v praxi, a na to som vás upozorňoval aj vtedy, keď to bolo, keď sa to prijímalo.
Ďakujem.
Rozpracované
17:08
Vystúpenie v rozprave 17:08
Anna ZemanováPreto si dovoľujem požiadať toto ctené plénum o možno trošku neštandardný postup, ale v mimoriadnych situáciách sa využíva, bol aj na ostatnej schôdzi použitý, kde nepriamou novelou sa upraví trošku, samozrejme, problematike blízky, blízky zákon, ktorý má, môj pozmeňujúci návrh upravuje lehotu. To znamená, lehotu predlžuje z dátumu 28. februára na koniec roka, pretože súhlasíme s tým, že by, to upratanie je potrebné, avšak je potrebné, aby bolo viacej času, aby ľudia dostali informáciu.
A druhý bod je ten, aby okresné úrady rozhodli v súlade so správnym konaním. To znamená v lehotách, ktoré ukladá správny poriadok, to znamená 30, resp. 60 dní. Naozaj, naozaj nie je dôvod, aby na to mali 24 mesiacov. Tak toto je môj pozmeňujúci návrh, ktorý by som teraz prečítala, a tým by som aj môj čas rozpravy skončila.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Anny Zemanovej, Alojza Baránika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony:
Za čl. IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie:
Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 396/2009 Z. z., zákona č. 57/2013 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 363/2014 Z. z., zákona č. 24/2015 Z. z., č. 153/2017 Z. z. a zákona č. 291/2017 Z. z. sa mení takto:
1. V § 12b ods. 11 sa vypúšťajú slová „ak tento zákon v § 24c neustanovuje inak“.
2. V § 24c ods. 1 sa slová „28. februára“ nahrádzajú slovami „31. decembra“.
3. V § 24c sa vypúšťa odsek 2.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Ďakujem pekne za vypočutie a verím, že nájde podporu v parlamente môj pozmeňujúci návrh.
Vystúpenie v rozprave
31.1.2018 o 17:08 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, naozaj nebudem čas naťahovať a čo som potrebovala povedať, som povedala v prvom čítaní. Moje poznámky neboli akceptované ani nereflektujú vo vašich ani v spoločnej správe, ani v nejakých pozmeňujúcich návrhoch. Avšak to, čo, prečo to je potrebné, aby som vystúpila, je reakcia na súčasnú situáciu, ktorá vyplýva zo zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov a situácii, kde žiadate..., kde užívatelia náhradných pozemkov musia požiadať o nové vydanie rozhodnutia do 28. februára tohto roku. Ide o 100-tisíc ľudí a len podľa slov pani ministerky, tak na vyjadrenia ministerstva okolo 50-tisíc ľudí túto žiadosť nepodá nie z dôvodu, že by nechceli, ale jednoducho aj pravdepodobne z toho dôvodu, že nebudú vedieť reagovať na túto krátku lehotu, keď 26 rokov užívali svoje pozemky a teraz majú 5 mesiacov na to, aby podali žiadosť, a ak ju nepodajú, tak koncom roka prídu o možnosť tieto náhradné pozemky užívať.
Preto si dovoľujem požiadať toto ctené plénum o možno trošku neštandardný postup, ale v mimoriadnych situáciách sa využíva, bol aj na ostatnej schôdzi použitý, kde nepriamou novelou sa upraví trošku, samozrejme, problematike blízky, blízky zákon, ktorý má, môj pozmeňujúci návrh upravuje lehotu. To znamená, lehotu predlžuje z dátumu 28. februára na koniec roka, pretože súhlasíme s tým, že by, to upratanie je potrebné, avšak je potrebné, aby bolo viacej času, aby ľudia dostali informáciu.
A druhý bod je ten, aby okresné úrady rozhodli v súlade so správnym konaním. To znamená v lehotách, ktoré ukladá správny poriadok, to znamená 30, resp. 60 dní. Naozaj, naozaj nie je dôvod, aby na to mali 24 mesiacov. Tak toto je môj pozmeňujúci návrh, ktorý by som teraz prečítala, a tým by som aj môj čas rozpravy skončila.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Anny Zemanovej, Alojza Baránika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony:
Za čl. IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie:
Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 396/2009 Z. z., zákona č. 57/2013 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 363/2014 Z. z., zákona č. 24/2015 Z. z., č. 153/2017 Z. z. a zákona č. 291/2017 Z. z. sa mení takto:
1. V § 12b ods. 11 sa vypúšťajú slová „ak tento zákon v § 24c neustanovuje inak“.
2. V § 24c ods. 1 sa slová „28. februára“ nahrádzajú slovami „31. decembra“.
3. V § 24c sa vypúšťa odsek 2.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Ďakujem pekne za vypočutie a verím, že nájde podporu v parlamente môj pozmeňujúci návrh.
Rozpracované
9:05
Predkladaný vládny návrh zákona ustanovuje procesný postup vo vzťahu k aplikácii § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, ktorým bol prebratý čl. 4 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady z roku 2000/60 z 23. októbra...
Predkladaný vládny návrh zákona ustanovuje procesný postup vo vzťahu k aplikácii § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, ktorým bol prebratý čl. 4 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady z roku 2000/60 z 23. októbra 2000, ktorým sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. Upravuje používanie povrchových vôd na plavbu. Ustanovuje spôsob a podmienky na vypúšťanie banských vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd. Upravuje dobu platnosti povolenia na osobitné užívanie vôd. Ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy v konaniach štátnej banskej správy. Ustanovuje povinnosti pri zneškodňovaní odpadových vôd akumulovaných v žumpách. Ustanovuje postup vo vodoprávnych konaniach, ustanovuje nové skutkové podstaty správnych deliktov a predpisov a priestupkov.
V čl. II sa ustanovuje v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov povinnosť pre vlastníka stavby alebo vlastníka pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu najneskôr do 31. decembra 2021.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nemá žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyv na informatizáciu. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na životné prostredie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu návrh zákona prerokovali a schválili.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona rovnako schválite aj tu v pléne. Ďakujem pekne.
Dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uplatňovanie vodného zákona v praxi si vyžiadalo nevyhnutnosť ďalšej novelizácie vodného zákona.
Predkladaný vládny návrh zákona ustanovuje procesný postup vo vzťahu k aplikácii § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, ktorým bol prebratý čl. 4 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady z roku 2000/60 z 23. októbra 2000, ktorým sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. Upravuje používanie povrchových vôd na plavbu. Ustanovuje spôsob a podmienky na vypúšťanie banských vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd. Upravuje dobu platnosti povolenia na osobitné užívanie vôd. Ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy v konaniach štátnej banskej správy. Ustanovuje povinnosti pri zneškodňovaní odpadových vôd akumulovaných v žumpách. Ustanovuje postup vo vodoprávnych konaniach, ustanovuje nové skutkové podstaty správnych deliktov a predpisov a priestupkov.
V čl. II sa ustanovuje v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov povinnosť pre vlastníka stavby alebo vlastníka pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu najneskôr do 31. decembra 2021.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nemá žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyv na informatizáciu. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na životné prostredie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu návrh zákona prerokovali a schválili.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona rovnako schválite aj tu v pléne. Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:05
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 316 z 3. januára 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 143 z 23. januára 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 133 z 25. januára 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 24 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru udelené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pod č. 146 z 30. januára 2018. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrh podľa § 81 ods. 2, podľa § 83 ods. 4 a podľa § 84 ods. 2 a podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte k danému zákonu rozpravu. Ďakujem.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 316 z 3. januára 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 143 z 23. januára 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 133 z 25. januára 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 24 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru udelené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pod č. 146 z 30. januára 2018. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrh podľa § 81 ods. 2, podľa § 83 ods. 4 a podľa § 84 ods. 2 a podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte k danému zákonu rozpravu. Ďakujem.
Rozpracované
9:10
Dobré ráno prajem, vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, pán podpredseda, dnes nebudem mať nejaký dlhý príhovor, v podstate všetko, čo bolo nevyhnutné povedať, som...
Dobré ráno prajem, vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, pán podpredseda, dnes nebudem mať nejaký dlhý príhovor, v podstate všetko, čo bolo nevyhnutné povedať, som povedala v prvom čítaní. Moje pripomienky nedostali sa nejako do pozornosti ministerstva, nebolo na ne reagované, ale o tom je nejako život a aj práca poslanca, aby následne predložil svoje nejaké poslanecké návrhy.
Zákon o vodách ako taký je veľmi, veľmi dôležitý a keď sa zle uplatňuje v praxi, tak vidíme aj jeho veľké dopady na životné prostredie a, dovolím si povedať, aj na zdravie obyvateľov. A myslím si, že zaslúžil by si asi dnes nejakú väčšiu pozornosť, možno väčšiu odbornú debatu, aby sa doladili tie námietky, ktoré aj odborná verejnosť k tomuto zákonu má, aby sa možno lepšie vycizelovali v nejakom spoločnom návrhu.
Ja zajtra budem mať tlačovú besedu práve k jednej oblasti a týka sa to chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, kde pripravujem nový návrh zákona o tomto, tejto chránenej vodohospodárskej oblasti, pretože nestačí dať vodu chrániť v ústave, tváriť sa, že aká je to strategická surovina, a následne nevykonávať opatrenia na to, aby sme si toto naše zlato, tú našu bielu ropu alebo, ak môžme nazvať, poklad, ktorý tu máme, jak ste nazvali v dôvodovej správe o environmentálnych záťažiach, ktorý pripravujete do parlamentu v skrátenom konaní, že je to poklad pre zásobovanie vodou pre obrovské počty ľudí, hovorí sa o 13 miliónoch ľudí, avšak sami vlastnou nedbalosťou, nehovorím, že konkrétne vašou, za vaše funkčné obdobie, ale trošku ste iste k tomu aj vy prispeli, ako aj za tie dva roky sa dalo možno urobiť viacej, razantnejšie kroky, tak si ju znehodnocujeme sami sebe a tie výdavky, ktoré bude potrebné na to, aby sme z tej vody, ktorá bola pitná, dosiahli do budúcnosti pitnú vodu, budú veľké.
Vrátim sa ale k tomuto návrhu zákona, ktorý máme tu na stole. Dovoľujem si predkladať, predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci sa týka v tej časti ohľadom povinnosti pripojiť sa na verejnú kanalizáciu. Áno, súhlasím s tým, že tí, ktorí majú možnosť, aby sa pripojili, boli pripojení, avšak nemôžme hádzať všetkých do jedného vreca. Ak príslušný orgán štátnej správy vydal užívateľovi povolenie na užívanie nejakej, alternatívneho spôsobu nakladania s odpadovými vodami, či už je to žumpa, alebo to môže byť malá čistiareň odpadových vôd, ak toto povolenie bolo vydané bez obmedzenia na dobu neurčitú, ak tento užívateľ dodržiava všetky predpisy súvisiace so zákonom o vodách a príslušné ustanovenia, dodržiava havarijné zásady, dodržiava to, že kontroluje tesnosť žumpy alebo týchto svojich zariadení, nie je dôvod, aby zo zákona mu zanikalo jeho povolenie a povinnosť vynakladať vlastné prostriedky na to, aby sa pripojil na verejnú kanalizáciu, samozrejme, za splnenia týchto podmienok.
To, že toto predkladáte do zákona, je to, že vlastne obce, samosprávy si neplnili svoje zákonné povinnosti, ale; kývate hlavou. Áno, ale to zase riešime to, že niekto tu zas nedodržiaval zákon, niekto si nedodržiaval svoje povinnosti a má na to doplatiť občan. Samozrejme, ten neporiadnik, tomu to vyhovovalo, ale poriadny teraz bude trestaný namiesto toho, aby sme donútili tých starostov a im dali za úlohu a nech predložia, ako kontrolovali tieto vodohospodárske stavby, žumpy a iné zariadenia, či si vyžadovali od tých ľudí, ktorí mali tieto zariadenia, doklady o vyvážaní žúmp, respektíve či si vyžadovali od nich doklady o skúškach tesnosti ich zariadení. A namiesto toho idete jednoduchšou cestou, populistickou, musím to tak povedať a idete ukladať povinnosti a výdavky bez ohľadu na to, že vlastne ktosi si tuná neplnil povinnosť.
Pardon, pán podpredseda, to je môj mobil, idem ho vypnúť. (Rečníčka odišla od rečníckeho pultu.) Veľmi sa ospravedlňujem za toto prerušenie v rozpore s rokovacím poriadkom.
Takže môj návrh zohľadňuje túto skutočnosť.
Mám tu ešte potom jeden doplňujúci návrh a ten sa týka odberov podzemných vôd na účely energetického vypúšťania; využitia s tým, že vlastne sú tieto odbery, odbery sú spoplatnené, avšak treba si uvedomiť, že v skutočnosti tento odber nijakým spôsobom neznižuje vodnú bilanciu, len odoberá energiu, tepelnú energiu z vody a jedným vrtom odoberá, druhým vrtom dáva naspäť do toho istého horizontu. Má to, môže to mať dopady najmä pre využitie ako náhradný obnoviteľný zdroj energie, ľudí, ktorí chcú využiť tepelné čerpadlá na vykurovanie svojich nehnuteľností. Súhlasím s tým, že treba mať na tieto veci všetky príslušné povolenia, aby jeden odberateľ odberaním energie neovplyvnil druhého, ale nemyslím si, že je správne, aby za odber vody, ktorá vlastne neznižuje zásoby podzemných vôd, musel platiť. Mal by platiť za energiu, ale nie za odber vody. Preto mojím návrhom pozmeňujúcim dávam návrh, aby vlastne bolo vypustené ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že tieto vody sú spoplatnené.
Takže teraz si dovolím prečítať môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 759).
1. V čl. I sa za bod 63 vkladá nový bod 64, ktorý znie:
„64. V § 79 sa ods. 3 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
"i) v odberoch na účely energetického využitia, ak sa následne vypúšťajú do podzemných vôd, okrem odberov geotermálnych vôd."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. marca 2018.
Odôvodnenie: V uvedenom prípade nedochádza k zmene v bilancii množstiev podzemných vôd. Energetické využitie tepelných čerpadiel typu voda-voda je energeticky efektívnym nástrojom. Bod i) platil do roku 2015, kedy bez zdôvodnenia bol zo zákona vyňatý. Argumentom bolo, že ide o zrovnoprávnenie postavenia užívateľov vôd, čo však v tomto prípade neobstojí a je v rozpore s programom zelených energií.
2. V čl. II sa vypúšťa bod 1.
Zároveň sa zrušuje označenie doterajšieho bodu 2.
Je to vlastne technická, legislatívna časť.
3. V čl. II bod 2 sa vypúšťajú slová „druhej vety".
Ktorý je nadväznosť na ten predchádzajúci bod.
Zároveň si dovolím poprosiť na osobitné hlasovanie (rečníčka listovala v podkladoch) ohľadom požiadavky, bod 15, kedy sa tu hovorí o tom, že sa vypúšťa slovo "leteckú", to znamená, že udelenie súhlasu podľa spoločnej správy, súhlasu Štátnej vodnej správy sa rozšírilo na akúkoľvek aplikáciu druhov hnojiva, chemických látok a nezostalo zúžené len na leteckú aplikáciu. Dôvodom je potreba komplexnejšej ochrany podzemných vôd. Udelenie súhlasu je zároveň viazané na výkon podnikateľskej činnosti alebo realizácie živnostenského oprávnenia. Potreba súhlasu sa nebude vzťahovať na fyzické osoby, ktorými sú napríklad drobní záhradkári realizujúci isté spôsoby hnojenia.
Domnievam sa vlastne, že naozaj tá letecká aplikácia je dôležitá, avšak tie ostatné aplikácie hnojenia sú upravené v zákone o hnojivách aj ich použitie a naozaj akéhokoľvek samostatne hospodáriaceho roľníka alebo družstvá, aby mali na použitie, extra na každé použitie akéhokoľvek hnojiva ešte súhlas Štátnej vodnej správy, si považujem za administratívnu šikanu. Samozrejme, pri leteckej aplikácii je to iné, pretože tam sa neaplikuje len, nedokáže aplikovať len na ten svoj pozemok.
Ďakujem pekne. (Reakcia spravodajcu.) Žumpy a čističky som dala v pozmeňujúcom návrhu a to znamená, zo spoločnej správy dávam osobitne hlasovanie len tento jeden bod. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ospravedlňujem sa za tie moje prerušenia.
Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som pekne poprosiť nášho tajomníka výboru pána Korčeka, že či by bol taký láskavý a spoločnú správu mi doniesol, lebo nemám ju pri sebe a potrebujem, chcem dať návrh na osobitné hlasovanie v jednom bode. Ďakujem veľmi pekne vopred.
Dobré ráno prajem, vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, pán podpredseda, dnes nebudem mať nejaký dlhý príhovor, v podstate všetko, čo bolo nevyhnutné povedať, som povedala v prvom čítaní. Moje pripomienky nedostali sa nejako do pozornosti ministerstva, nebolo na ne reagované, ale o tom je nejako život a aj práca poslanca, aby následne predložil svoje nejaké poslanecké návrhy.
Zákon o vodách ako taký je veľmi, veľmi dôležitý a keď sa zle uplatňuje v praxi, tak vidíme aj jeho veľké dopady na životné prostredie a, dovolím si povedať, aj na zdravie obyvateľov. A myslím si, že zaslúžil by si asi dnes nejakú väčšiu pozornosť, možno väčšiu odbornú debatu, aby sa doladili tie námietky, ktoré aj odborná verejnosť k tomuto zákonu má, aby sa možno lepšie vycizelovali v nejakom spoločnom návrhu.
Ja zajtra budem mať tlačovú besedu práve k jednej oblasti a týka sa to chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, kde pripravujem nový návrh zákona o tomto, tejto chránenej vodohospodárskej oblasti, pretože nestačí dať vodu chrániť v ústave, tváriť sa, že aká je to strategická surovina, a následne nevykonávať opatrenia na to, aby sme si toto naše zlato, tú našu bielu ropu alebo, ak môžme nazvať, poklad, ktorý tu máme, jak ste nazvali v dôvodovej správe o environmentálnych záťažiach, ktorý pripravujete do parlamentu v skrátenom konaní, že je to poklad pre zásobovanie vodou pre obrovské počty ľudí, hovorí sa o 13 miliónoch ľudí, avšak sami vlastnou nedbalosťou, nehovorím, že konkrétne vašou, za vaše funkčné obdobie, ale trošku ste iste k tomu aj vy prispeli, ako aj za tie dva roky sa dalo možno urobiť viacej, razantnejšie kroky, tak si ju znehodnocujeme sami sebe a tie výdavky, ktoré bude potrebné na to, aby sme z tej vody, ktorá bola pitná, dosiahli do budúcnosti pitnú vodu, budú veľké.
Vrátim sa ale k tomuto návrhu zákona, ktorý máme tu na stole. Dovoľujem si predkladať, predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci sa týka v tej časti ohľadom povinnosti pripojiť sa na verejnú kanalizáciu. Áno, súhlasím s tým, že tí, ktorí majú možnosť, aby sa pripojili, boli pripojení, avšak nemôžme hádzať všetkých do jedného vreca. Ak príslušný orgán štátnej správy vydal užívateľovi povolenie na užívanie nejakej, alternatívneho spôsobu nakladania s odpadovými vodami, či už je to žumpa, alebo to môže byť malá čistiareň odpadových vôd, ak toto povolenie bolo vydané bez obmedzenia na dobu neurčitú, ak tento užívateľ dodržiava všetky predpisy súvisiace so zákonom o vodách a príslušné ustanovenia, dodržiava havarijné zásady, dodržiava to, že kontroluje tesnosť žumpy alebo týchto svojich zariadení, nie je dôvod, aby zo zákona mu zanikalo jeho povolenie a povinnosť vynakladať vlastné prostriedky na to, aby sa pripojil na verejnú kanalizáciu, samozrejme, za splnenia týchto podmienok.
To, že toto predkladáte do zákona, je to, že vlastne obce, samosprávy si neplnili svoje zákonné povinnosti, ale; kývate hlavou. Áno, ale to zase riešime to, že niekto tu zas nedodržiaval zákon, niekto si nedodržiaval svoje povinnosti a má na to doplatiť občan. Samozrejme, ten neporiadnik, tomu to vyhovovalo, ale poriadny teraz bude trestaný namiesto toho, aby sme donútili tých starostov a im dali za úlohu a nech predložia, ako kontrolovali tieto vodohospodárske stavby, žumpy a iné zariadenia, či si vyžadovali od tých ľudí, ktorí mali tieto zariadenia, doklady o vyvážaní žúmp, respektíve či si vyžadovali od nich doklady o skúškach tesnosti ich zariadení. A namiesto toho idete jednoduchšou cestou, populistickou, musím to tak povedať a idete ukladať povinnosti a výdavky bez ohľadu na to, že vlastne ktosi si tuná neplnil povinnosť.
Pardon, pán podpredseda, to je môj mobil, idem ho vypnúť. (Rečníčka odišla od rečníckeho pultu.) Veľmi sa ospravedlňujem za toto prerušenie v rozpore s rokovacím poriadkom.
Takže môj návrh zohľadňuje túto skutočnosť.
Mám tu ešte potom jeden doplňujúci návrh a ten sa týka odberov podzemných vôd na účely energetického vypúšťania; využitia s tým, že vlastne sú tieto odbery, odbery sú spoplatnené, avšak treba si uvedomiť, že v skutočnosti tento odber nijakým spôsobom neznižuje vodnú bilanciu, len odoberá energiu, tepelnú energiu z vody a jedným vrtom odoberá, druhým vrtom dáva naspäť do toho istého horizontu. Má to, môže to mať dopady najmä pre využitie ako náhradný obnoviteľný zdroj energie, ľudí, ktorí chcú využiť tepelné čerpadlá na vykurovanie svojich nehnuteľností. Súhlasím s tým, že treba mať na tieto veci všetky príslušné povolenia, aby jeden odberateľ odberaním energie neovplyvnil druhého, ale nemyslím si, že je správne, aby za odber vody, ktorá vlastne neznižuje zásoby podzemných vôd, musel platiť. Mal by platiť za energiu, ale nie za odber vody. Preto mojím návrhom pozmeňujúcim dávam návrh, aby vlastne bolo vypustené ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že tieto vody sú spoplatnené.
Takže teraz si dovolím prečítať môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 759).
1. V čl. I sa za bod 63 vkladá nový bod 64, ktorý znie:
„64. V § 79 sa ods. 3 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
"i) v odberoch na účely energetického využitia, ak sa následne vypúšťajú do podzemných vôd, okrem odberov geotermálnych vôd."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. marca 2018.
Odôvodnenie: V uvedenom prípade nedochádza k zmene v bilancii množstiev podzemných vôd. Energetické využitie tepelných čerpadiel typu voda-voda je energeticky efektívnym nástrojom. Bod i) platil do roku 2015, kedy bez zdôvodnenia bol zo zákona vyňatý. Argumentom bolo, že ide o zrovnoprávnenie postavenia užívateľov vôd, čo však v tomto prípade neobstojí a je v rozpore s programom zelených energií.
2. V čl. II sa vypúšťa bod 1.
Zároveň sa zrušuje označenie doterajšieho bodu 2.
Je to vlastne technická, legislatívna časť.
3. V čl. II bod 2 sa vypúšťajú slová „druhej vety".
Ktorý je nadväznosť na ten predchádzajúci bod.
Zároveň si dovolím poprosiť na osobitné hlasovanie (rečníčka listovala v podkladoch) ohľadom požiadavky, bod 15, kedy sa tu hovorí o tom, že sa vypúšťa slovo "leteckú", to znamená, že udelenie súhlasu podľa spoločnej správy, súhlasu Štátnej vodnej správy sa rozšírilo na akúkoľvek aplikáciu druhov hnojiva, chemických látok a nezostalo zúžené len na leteckú aplikáciu. Dôvodom je potreba komplexnejšej ochrany podzemných vôd. Udelenie súhlasu je zároveň viazané na výkon podnikateľskej činnosti alebo realizácie živnostenského oprávnenia. Potreba súhlasu sa nebude vzťahovať na fyzické osoby, ktorými sú napríklad drobní záhradkári realizujúci isté spôsoby hnojenia.
Domnievam sa vlastne, že naozaj tá letecká aplikácia je dôležitá, avšak tie ostatné aplikácie hnojenia sú upravené v zákone o hnojivách aj ich použitie a naozaj akéhokoľvek samostatne hospodáriaceho roľníka alebo družstvá, aby mali na použitie, extra na každé použitie akéhokoľvek hnojiva ešte súhlas Štátnej vodnej správy, si považujem za administratívnu šikanu. Samozrejme, pri leteckej aplikácii je to iné, pretože tam sa neaplikuje len, nedokáže aplikovať len na ten svoj pozemok.
Ďakujem pekne. (Reakcia spravodajcu.) Žumpy a čističky som dala v pozmeňujúcom návrhu a to znamená, zo spoločnej správy dávam osobitne hlasovanie len tento jeden bod. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ospravedlňujem sa za tie moje prerušenia.
Rozpracované
9:22
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, najprv, je tu rozpor s rokovacím poriadkom, najprv musíte odôvodniť, povedať svoje vystúpenie, ukončiť a na záver prečítať pozmeňujúci návrh.
Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Jasné, dobré, vynikajúco. Vidím, vidím, vidím, že nie som v novom rokovacom poriadku úplne zorientovaný. Takže budem sa snažiť napraviť a dočítam si rokovací poriadok. (Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Aspoň vidíte, že nerobíme rozdiely medzi koalíciou a opozíciou, takže.
Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Ako v zásade urobiť hneď ráno radosť opozícii, že máme rovnaký prístup, tak to je, myslím, že vcelku záslužný čin.
Takže podstatou zmeny tohto návrhu zákona, ktorý je vládnym návrhom zákona, je niekoľko otázok. Prvá otázka, o ktorej hovoril aj vo svojom úvodnom vystúpení pán minister, je otázka prehodnocovania doterajších povolení na odber podzemných vôd. My máme za sebou aj s pánom ministrom, s pánom štátnym tajomníkom aj úradníkmi na ministerstve životného prostredia za sebou rad diskusií, kde sme hovorili o týchto otázkach, a chcem povedať, že na mnohé otázky nemáme úplne rovnaký názor. Domnievam sa, a nie je to len môj názor, ale je to aj názor poslaneckého klubu SMER, že interpretácia niektorých ustanovení pri transpozícii smernice ide nad rámec požiadaviek, ktoré má na nás Európska únia, a niektoré kroky, ktoré súvisia s prehodnocovaním zdrojov vôd, dokonca podľa nášho názoru vytvárajú v niektorých prípadoch až neúmerné finančné a iné zaťaženie subjektov, ktoré sa zaoberajú zásobovaním obyvateľstva pitnou vodou.
Nedomnievame sa napriek tomu, že odborníci – a niekedy sa mi priam žiada dodať, že; podľa niektorých tvrdení; pseudoodborníci, a poviem prečo – tvrdia, že žiaden iný racionálny a odborne relevantný spôsob ako 22-dňová čerpacia skúška neexistuje a že toto je jediný správny postup, ktorý sa dá uplatniť. Chcem povedať z vlastných skúseností, že pri prevádzkovaní vodných zdrojov, ktoré zásobujú obyvateľov, a to je priorita Slovenskej republiky, a chcem povedať, že pre to, aby sme mali dostatok pitnej vody pre svojich obyvateľov aj v nasledujúcich rokoch a desaťročiach, sme prijali zmenu ústavy, ktorá zabezpečuje ochranu vôd, sa nám zdá tento postup, ktorý svojím spôsobom v určitých prípadoch vytvára priorizáciu subjektov, ktoré sa nezaoberajú zásobovaním pitnou vodou obyvateľstva, lepšie podmienky, sa nám zdá ako nevhodný, škodlivý a je v rozpore s politikou strany SMER, ktorú dlhodobo presadzujeme.
Pán minister, aj z tohto miesta sa chcem na vás obrátiť, aby sme v tých diskusiách o prehodnocovaní vodných zdrojov pokračovali. Pri rozhovoroch, ktoré som mal na vašom ministerstve, som zostal zhrozený z interpretácie jedného z vašich úradníkov, vysokopostavených úradníkov, ktorý povedal, že v tomto období prehodnotíme všetky vodné zdroje a ten, kto skôr príde, tak tomu vydáme potvrdenky. A v prípade, že vy budete žiadať na zabezpečovanie zásobovania obyvateľstva ako menšie obecné vodárenské spoločnosti povolenky a navyšovať, no v zásade, keď nebudú zdroje, tak nebudú. Chcem povedať, pre nás je politickou prioritou zásobovanie obyvateľstva a v žiadnom prípade a žiadnym spôsobom nás nezaujímajú iné záujmy. Toto je naša politická priorita.
Chcem povedať po rokovaní poslaneckého klubu SMER a myslím, že na základe výsledkov rokovania tohto poslaneckého klubu som oprávnený to vyhlásiť, že interpretácie takéhoto charakteru, ktoré pod rúškom pseudoodbornosti, lebo v tomto prípade to považujem za pseudoodbornosť, sa snažia zachovať nejaké parciálne záujmy, sú pre nás absolútne neprijateľné a pre nás nikdy žiaden štátny úradník nestál nad našimi principiálnymi záujmami a nikdy žiaden úradník nestál, nestojí a nebude stáť nad záujmami, životnými záujmami obyvateľov Slovenskej republiky. Zdôrazňujem to preto, lebo sú to otázky, o ktorých je potrebné sa veľmi otvorene baviť a hľadať konsenzuálne riešenie tak, aby sme zabezpečili životné záujmy obyvateľov Slovenskej republiky.
Pán minister, možno tieto slová nevyzneli veľmi priateľsky, ale nie je to môj cieľ. My dvaja sme osobní priatelia dlhé obdobie, vždy sme vedeli nájsť spolu k sebe cestu aj východiská pri rôznych veciach, a dokonca tvrdím, že za posledné obdobie, obdobie, kedy sme vo vládnej koalícii, ale aj obdobie, keď sme stáli na rôznych brehoch, sme vždy vedeli nájsť racionálne východiská a verím, že to bude aj v tomto prípade. Takže s dôverou sa obraciam na vás a tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladám, vytváram časový priestor na to, aby sme o citlivých otázkach viedli ďalšie dodatkové konzultácie a hľadali riešenia, ktoré budú v prospech záujmov občanov Slovenskej republiky.
Samozrejme, existujú tu aj ďalšie otázky, ktoré sú svojím spôsobom veľmi citlivé, a som zaznamenal aj dnes na stránke Národnej rady, že, myslím, pán kolega Budaj bude mať za chvíľku tlačovú besedu, ktorá sa bude týkať otázky vývozu žúmp a otázok spojených s nakladaním odpadovej vody. Chcem povedať, že rovnako citlivo ako vníma tento problém opozícia, rovnako citlivo vníma tento problém aj koalícia. Sme si vedomí, že je to citlivý problém pre obyvateľov Slovenska.
Na druhej strane však stojíme pred otázkami, ktoré v mnohých prípadoch pri vybudovaných kanalizáciách, čistiarňach odpadových vôd, na ktoré boli čerpané dotácie z fondov Európskej únie, a medzi indikátormi, ktoré znamenajú v prípade ich nenapĺňania, a tým indikátorom je podiel napojenia obyvateľstva na vybudované dielo, aby to nebola investícia len pre investíciu, že je zakopaná rúra a naďalej sa znečisťuje aj vo vodohospodársky významných oblastiach spodná voda a tým sa vytvárajú predpoklady pre jej nedostatok v budúcnosti alebo zhoršenie jej kvality, dochádza k tomu, že mnohí občania sa nenapájajú.
Opätovne tu vytvárame v tomto pozmeňujúcom návrhu určité prechodné obdobie, v ktorom sme schopní o týchto otázkach ďalej nejakým spôsobom hovoriť. A hovoríme o tom, že požadovanie potvrdenia o spôsobe likvidácie, teda jedinom správnom spôsobe likvidácie odpadových vôd cez čistiarne odpadových vôd, sa bude môcť požadovať až po 15. septembri 2018 a na druhej strane nejaké plné znenie týchto opatrení by malo prísť do platnosti až po septembri 2020. Áno, je to opätovne dostatočný časový priestor, aby sme hľadali priestor pre minimálne alebo efektívne zaťažovanie obyvateľov.
Ale na druhej strane, tak ako je to v prípade rôznych skládok, neoprávnených skládok odpadu, toxických skládok odpadu, ktoré, myslím si, že sa snaží riešiť aj v tomto prípade pani poslankyňa Zemanová, ale myslím si, že veľmi efektívne v tomto prípade zakročilo ministerstvo životného prostredia vo Vrakuni cez pána ministra, opatrenia, ktoré prijalo ministerstvo životného prostredia, sú natoľko vážne otázky, že tuto treba takisto hľadať nejaký vyvážený pohľad. Preto by som vás chcel všetkých poprosiť, aby sme aj túto otázku sa nesnažili nejakým spôsobom spolitizovať, ale hľadali vecne vyvážené riešenia, ktoré budú v prospech budúcnosti a budúcnosti našich detí a našich vnukov, lebo aj pre nich musíme zabezpečiť dostatok kvalitnej pitnej vody, lebo to je základný predpoklad pre ich život.
Myslím si, že pre krátke odôvodnenie tohto návrhu zákona to stačí, a preto mi dovoľte, aby som v tejto chvíli začal s textom pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 759).
1. V čl. I bode 22 § 36 ods. 4 sa slová "za posledné dva roky" nahrádzajú slovami "najviac za posledné dva roky".
Odôvodnenie: Orgán štátnej vodnej správy alebo obec môže žiadať doklady o odvoze odpadových vôd najviac za posledné dva roky.
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 63 vkladá nový bod 64, ktorý znie:
"64. V § 80d ods. 3 sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to sa nevzťahuje na povolenia na odber podzemných vôd.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Úprava je v nadväznosti na posun lehoty na zosúladenie práv a povinností vyplývajúcich z doterajších povolení na odber podzemných vôd z dôvodu časovej náročnosti vypracovania záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody (§ 80e ods. 2).
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 64 § 80e vrátane nadpisu znie:
"§ 80e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. marca 2018
(1) § 16a sa nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté a právoplatne neskončené pred 15. marcom 2018.
(2) Povolenia na odber podzemných vôd vydané podľa § 21 ods. 1 v znení účinnosti do 14. marca 2018, ktoré nie sú v súlade s týmto zákonom v znení účinnom od 15. marca 2018, je potrebné do 31. decembra 2020 uviesť s ním do súladu, inak strácajú platnosť. (To je to predĺženie doby, po ktorú je potrebné vykonať opatrenia.)
(3) Konania začaté a právoplatne neukončené pred 15. marcom 2018 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(4) Obec alebo orgán štátnej vodnej správy môže žiadať predloženie dokladov o odvoze odpadových vôd podľa § 36 ods. 4 v znení účinnom od 15. marca 2018 najskôr od 15. septembra 2020; do 15. septembra 2020 môže žiadať predloženie dokladov o odvoze odpadových vôd vykonanom po 15. septembri 2018.
(5) Do doby zverejnenia registra odborne spôsobilých osôb ministerstvom na svojom webovom sídle žiadateľ predkladá preukázanie splnenia podmienok podľa § 16 ods. 6 písm. b) bez oprávnenej osoby."
V tejto súvislosti, pán spravodajca, žiadam vyňať bod 24 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, lebo je v kolízii s týmto pozmeňujúcim návrhom.
Odôvodnenie predloženého znenia § 80e: (Reakcia spravodajcu.) 24, bod 24 spoločnej správy, osobitné hlasovanie.
V prechodných ustanoveniach sa vykonala úprava pre začaté a právoplatne neukončené konania pre povinnosť predkladania dokladov o odvoze odpadových vôd za posledné dva roky až od 15. septembra 2020 a pre situácie, kedy bude potrebné preukazovať splnenie podmienok podľa § 16 ods. 6 písm. b), ale nebude ešte zverejnený register odborne spôsobilých osôb zo strany ministerstva životného prostredia. Vytvorenie registra totiž predpokladá určitý časový rámec, počas ktorého sa záujemcovia o odbornú spôsobilosť musia podrobiť odbornej príprave a následnému vydaniu osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Až po týchto úkonoch môžu byť ako odborne spôsobilé osoby zapísané do registra, ktorý zverejňuje ministerstvo životného prostredia. Z uvedených dôvodov sa počas prechodného obdobia, ktoré bude trvať do zverejnenia registra zo strany ministerstva životného prostredia, bude preukazovať splnenie podmienok podľa § 16 ods. 6 písm. b) bez odborne spôsobilej osoby. V prechodných ustanoveniach sa upravuje lehota na zosúladenie práv a povinností vyplývajúcich z doterajších povolení na odber podzemných vôd z dôvodu časovej náročnosti vypracovania záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody.
4. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 384/2009 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 268/2010 Z. z., zákona č. 110/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 160/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 147/2017 Z. z. a zákona č. 292/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 45b odsek 4 znie:
"(4) Záverečnú správu s výpočtom zásob ložísk nevyhradených nerastov, ktorá nebola schválená ministerstvom podľa právnych predpisov účinných od 1. júla 1988, organizácia, odkaz pod čiarou 54, odovzdá ministerstvu podľa § 18 ods. 2 do 31. decembra 2018. Záverečnú správu s výpočtom množstiev podzemných vôd a záverečnú správu s výpočtom množstva geotermálnej energie, ktoré neboli schválené ministerstvom podľa predpisov účinných od 1. júla 1988, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, odkaz pod čiarou 55, odovzdá ministerstvu podľa § 18 ods. 2 do 30. júna 2020."."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona.
V prechodných ustanoveniach sa upravuje lehota v súvislosti s predkladaním záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemných vôd a záverečnej správy s výpočtom množstva geotermálnej energie z dôvodu časovej náročnosti vypracovania záverečnej správy.
5. V čl. III sa slová "1. marca" nahrádzajú slovami "15. marca".
V súvislosti s tým sa v čl. II 2. bode v § 42bb slová "1. marca" nahrádzajú slovami "15. marca".
Účinnosť sa navrhuje posunúť z časových dôvodov schvaľovania tohto vládneho návrhu zákona a primerane aj legisvakančnej doby.
Pán predsedajúci, skončil som.
A, vážený pán minister, verím, že toto vystúpenie zoberiete ako ponuku na ďalšie konštruktívne rokovania, tak ako sme ich viedli aj doteraz. Ďakujem veľmi pekne aj za vašu spoluprácu, aj za pozornosť pri predkladaní tohto pozmeňujúceho návrhu.
Vystúpenie v rozprave
1.2.2018 o 9:22 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu zákona aj ja napriek tomu, že to prioritne nie je v mojom portfóliu, ale sú to veci, s ktorými sa dennodenne stretávam a považujem za potrebné k tomu povedať pár poznámok. Najskôr, ak dovolíte, prečítam znenie pozmeňujúceho návrhu a potom ho nejakým spôsobom okomentujem.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, najprv, je tu rozpor s rokovacím poriadkom, najprv musíte odôvodniť, povedať svoje vystúpenie, ukončiť a na záver prečítať pozmeňujúci návrh.
Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Jasné, dobré, vynikajúco. Vidím, vidím, vidím, že nie som v novom rokovacom poriadku úplne zorientovaný. Takže budem sa snažiť napraviť a dočítam si rokovací poriadok. (Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Aspoň vidíte, že nerobíme rozdiely medzi koalíciou a opozíciou, takže.
Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Ako v zásade urobiť hneď ráno radosť opozícii, že máme rovnaký prístup, tak to je, myslím, že vcelku záslužný čin.
Takže podstatou zmeny tohto návrhu zákona, ktorý je vládnym návrhom zákona, je niekoľko otázok. Prvá otázka, o ktorej hovoril aj vo svojom úvodnom vystúpení pán minister, je otázka prehodnocovania doterajších povolení na odber podzemných vôd. My máme za sebou aj s pánom ministrom, s pánom štátnym tajomníkom aj úradníkmi na ministerstve životného prostredia za sebou rad diskusií, kde sme hovorili o týchto otázkach, a chcem povedať, že na mnohé otázky nemáme úplne rovnaký názor. Domnievam sa, a nie je to len môj názor, ale je to aj názor poslaneckého klubu SMER, že interpretácia niektorých ustanovení pri transpozícii smernice ide nad rámec požiadaviek, ktoré má na nás Európska únia, a niektoré kroky, ktoré súvisia s prehodnocovaním zdrojov vôd, dokonca podľa nášho názoru vytvárajú v niektorých prípadoch až neúmerné finančné a iné zaťaženie subjektov, ktoré sa zaoberajú zásobovaním obyvateľstva pitnou vodou.
Nedomnievame sa napriek tomu, že odborníci – a niekedy sa mi priam žiada dodať, že; podľa niektorých tvrdení; pseudoodborníci, a poviem prečo – tvrdia, že žiaden iný racionálny a odborne relevantný spôsob ako 22-dňová čerpacia skúška neexistuje a že toto je jediný správny postup, ktorý sa dá uplatniť. Chcem povedať z vlastných skúseností, že pri prevádzkovaní vodných zdrojov, ktoré zásobujú obyvateľov, a to je priorita Slovenskej republiky, a chcem povedať, že pre to, aby sme mali dostatok pitnej vody pre svojich obyvateľov aj v nasledujúcich rokoch a desaťročiach, sme prijali zmenu ústavy, ktorá zabezpečuje ochranu vôd, sa nám zdá tento postup, ktorý svojím spôsobom v určitých prípadoch vytvára priorizáciu subjektov, ktoré sa nezaoberajú zásobovaním pitnou vodou obyvateľstva, lepšie podmienky, sa nám zdá ako nevhodný, škodlivý a je v rozpore s politikou strany SMER, ktorú dlhodobo presadzujeme.
Pán minister, aj z tohto miesta sa chcem na vás obrátiť, aby sme v tých diskusiách o prehodnocovaní vodných zdrojov pokračovali. Pri rozhovoroch, ktoré som mal na vašom ministerstve, som zostal zhrozený z interpretácie jedného z vašich úradníkov, vysokopostavených úradníkov, ktorý povedal, že v tomto období prehodnotíme všetky vodné zdroje a ten, kto skôr príde, tak tomu vydáme potvrdenky. A v prípade, že vy budete žiadať na zabezpečovanie zásobovania obyvateľstva ako menšie obecné vodárenské spoločnosti povolenky a navyšovať, no v zásade, keď nebudú zdroje, tak nebudú. Chcem povedať, pre nás je politickou prioritou zásobovanie obyvateľstva a v žiadnom prípade a žiadnym spôsobom nás nezaujímajú iné záujmy. Toto je naša politická priorita.
Chcem povedať po rokovaní poslaneckého klubu SMER a myslím, že na základe výsledkov rokovania tohto poslaneckého klubu som oprávnený to vyhlásiť, že interpretácie takéhoto charakteru, ktoré pod rúškom pseudoodbornosti, lebo v tomto prípade to považujem za pseudoodbornosť, sa snažia zachovať nejaké parciálne záujmy, sú pre nás absolútne neprijateľné a pre nás nikdy žiaden štátny úradník nestál nad našimi principiálnymi záujmami a nikdy žiaden úradník nestál, nestojí a nebude stáť nad záujmami, životnými záujmami obyvateľov Slovenskej republiky. Zdôrazňujem to preto, lebo sú to otázky, o ktorých je potrebné sa veľmi otvorene baviť a hľadať konsenzuálne riešenie tak, aby sme zabezpečili životné záujmy obyvateľov Slovenskej republiky.
Pán minister, možno tieto slová nevyzneli veľmi priateľsky, ale nie je to môj cieľ. My dvaja sme osobní priatelia dlhé obdobie, vždy sme vedeli nájsť spolu k sebe cestu aj východiská pri rôznych veciach, a dokonca tvrdím, že za posledné obdobie, obdobie, kedy sme vo vládnej koalícii, ale aj obdobie, keď sme stáli na rôznych brehoch, sme vždy vedeli nájsť racionálne východiská a verím, že to bude aj v tomto prípade. Takže s dôverou sa obraciam na vás a tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladám, vytváram časový priestor na to, aby sme o citlivých otázkach viedli ďalšie dodatkové konzultácie a hľadali riešenia, ktoré budú v prospech záujmov občanov Slovenskej republiky.
Samozrejme, existujú tu aj ďalšie otázky, ktoré sú svojím spôsobom veľmi citlivé, a som zaznamenal aj dnes na stránke Národnej rady, že, myslím, pán kolega Budaj bude mať za chvíľku tlačovú besedu, ktorá sa bude týkať otázky vývozu žúmp a otázok spojených s nakladaním odpadovej vody. Chcem povedať, že rovnako citlivo ako vníma tento problém opozícia, rovnako citlivo vníma tento problém aj koalícia. Sme si vedomí, že je to citlivý problém pre obyvateľov Slovenska.
Na druhej strane však stojíme pred otázkami, ktoré v mnohých prípadoch pri vybudovaných kanalizáciách, čistiarňach odpadových vôd, na ktoré boli čerpané dotácie z fondov Európskej únie, a medzi indikátormi, ktoré znamenajú v prípade ich nenapĺňania, a tým indikátorom je podiel napojenia obyvateľstva na vybudované dielo, aby to nebola investícia len pre investíciu, že je zakopaná rúra a naďalej sa znečisťuje aj vo vodohospodársky významných oblastiach spodná voda a tým sa vytvárajú predpoklady pre jej nedostatok v budúcnosti alebo zhoršenie jej kvality, dochádza k tomu, že mnohí občania sa nenapájajú.
Opätovne tu vytvárame v tomto pozmeňujúcom návrhu určité prechodné obdobie, v ktorom sme schopní o týchto otázkach ďalej nejakým spôsobom hovoriť. A hovoríme o tom, že požadovanie potvrdenia o spôsobe likvidácie, teda jedinom správnom spôsobe likvidácie odpadových vôd cez čistiarne odpadových vôd, sa bude môcť požadovať až po 15. septembri 2018 a na druhej strane nejaké plné znenie týchto opatrení by malo prísť do platnosti až po septembri 2020. Áno, je to opätovne dostatočný časový priestor, aby sme hľadali priestor pre minimálne alebo efektívne zaťažovanie obyvateľov.
Ale na druhej strane, tak ako je to v prípade rôznych skládok, neoprávnených skládok odpadu, toxických skládok odpadu, ktoré, myslím si, že sa snaží riešiť aj v tomto prípade pani poslankyňa Zemanová, ale myslím si, že veľmi efektívne v tomto prípade zakročilo ministerstvo životného prostredia vo Vrakuni cez pána ministra, opatrenia, ktoré prijalo ministerstvo životného prostredia, sú natoľko vážne otázky, že tuto treba takisto hľadať nejaký vyvážený pohľad. Preto by som vás chcel všetkých poprosiť, aby sme aj túto otázku sa nesnažili nejakým spôsobom spolitizovať, ale hľadali vecne vyvážené riešenia, ktoré budú v prospech budúcnosti a budúcnosti našich detí a našich vnukov, lebo aj pre nich musíme zabezpečiť dostatok kvalitnej pitnej vody, lebo to je základný predpoklad pre ich život.
Myslím si, že pre krátke odôvodnenie tohto návrhu zákona to stačí, a preto mi dovoľte, aby som v tejto chvíli začal s textom pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 759).
1. V čl. I bode 22 § 36 ods. 4 sa slová "za posledné dva roky" nahrádzajú slovami "najviac za posledné dva roky".
Odôvodnenie: Orgán štátnej vodnej správy alebo obec môže žiadať doklady o odvoze odpadových vôd najviac za posledné dva roky.
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 63 vkladá nový bod 64, ktorý znie:
"64. V § 80d ods. 3 sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to sa nevzťahuje na povolenia na odber podzemných vôd.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Úprava je v nadväznosti na posun lehoty na zosúladenie práv a povinností vyplývajúcich z doterajších povolení na odber podzemných vôd z dôvodu časovej náročnosti vypracovania záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody (§ 80e ods. 2).
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 64 § 80e vrátane nadpisu znie:
"§ 80e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. marca 2018
(1) § 16a sa nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté a právoplatne neskončené pred 15. marcom 2018.
(2) Povolenia na odber podzemných vôd vydané podľa § 21 ods. 1 v znení účinnosti do 14. marca 2018, ktoré nie sú v súlade s týmto zákonom v znení účinnom od 15. marca 2018, je potrebné do 31. decembra 2020 uviesť s ním do súladu, inak strácajú platnosť. (To je to predĺženie doby, po ktorú je potrebné vykonať opatrenia.)
(3) Konania začaté a právoplatne neukončené pred 15. marcom 2018 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(4) Obec alebo orgán štátnej vodnej správy môže žiadať predloženie dokladov o odvoze odpadových vôd podľa § 36 ods. 4 v znení účinnom od 15. marca 2018 najskôr od 15. septembra 2020; do 15. septembra 2020 môže žiadať predloženie dokladov o odvoze odpadových vôd vykonanom po 15. septembri 2018.
(5) Do doby zverejnenia registra odborne spôsobilých osôb ministerstvom na svojom webovom sídle žiadateľ predkladá preukázanie splnenia podmienok podľa § 16 ods. 6 písm. b) bez oprávnenej osoby."
V tejto súvislosti, pán spravodajca, žiadam vyňať bod 24 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, lebo je v kolízii s týmto pozmeňujúcim návrhom.
Odôvodnenie predloženého znenia § 80e: (Reakcia spravodajcu.) 24, bod 24 spoločnej správy, osobitné hlasovanie.
V prechodných ustanoveniach sa vykonala úprava pre začaté a právoplatne neukončené konania pre povinnosť predkladania dokladov o odvoze odpadových vôd za posledné dva roky až od 15. septembra 2020 a pre situácie, kedy bude potrebné preukazovať splnenie podmienok podľa § 16 ods. 6 písm. b), ale nebude ešte zverejnený register odborne spôsobilých osôb zo strany ministerstva životného prostredia. Vytvorenie registra totiž predpokladá určitý časový rámec, počas ktorého sa záujemcovia o odbornú spôsobilosť musia podrobiť odbornej príprave a následnému vydaniu osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Až po týchto úkonoch môžu byť ako odborne spôsobilé osoby zapísané do registra, ktorý zverejňuje ministerstvo životného prostredia. Z uvedených dôvodov sa počas prechodného obdobia, ktoré bude trvať do zverejnenia registra zo strany ministerstva životného prostredia, bude preukazovať splnenie podmienok podľa § 16 ods. 6 písm. b) bez odborne spôsobilej osoby. V prechodných ustanoveniach sa upravuje lehota na zosúladenie práv a povinností vyplývajúcich z doterajších povolení na odber podzemných vôd z dôvodu časovej náročnosti vypracovania záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody.
4. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 384/2009 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 268/2010 Z. z., zákona č. 110/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 160/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 147/2017 Z. z. a zákona č. 292/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 45b odsek 4 znie:
"(4) Záverečnú správu s výpočtom zásob ložísk nevyhradených nerastov, ktorá nebola schválená ministerstvom podľa právnych predpisov účinných od 1. júla 1988, organizácia, odkaz pod čiarou 54, odovzdá ministerstvu podľa § 18 ods. 2 do 31. decembra 2018. Záverečnú správu s výpočtom množstiev podzemných vôd a záverečnú správu s výpočtom množstva geotermálnej energie, ktoré neboli schválené ministerstvom podľa predpisov účinných od 1. júla 1988, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, odkaz pod čiarou 55, odovzdá ministerstvu podľa § 18 ods. 2 do 30. júna 2020."."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona.
V prechodných ustanoveniach sa upravuje lehota v súvislosti s predkladaním záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemných vôd a záverečnej správy s výpočtom množstva geotermálnej energie z dôvodu časovej náročnosti vypracovania záverečnej správy.
5. V čl. III sa slová "1. marca" nahrádzajú slovami "15. marca".
V súvislosti s tým sa v čl. II 2. bode v § 42bb slová "1. marca" nahrádzajú slovami "15. marca".
Účinnosť sa navrhuje posunúť z časových dôvodov schvaľovania tohto vládneho návrhu zákona a primerane aj legisvakančnej doby.
Pán predsedajúci, skončil som.
A, vážený pán minister, verím, že toto vystúpenie zoberiete ako ponuku na ďalšie konštruktívne rokovania, tak ako sme ich viedli aj doteraz. Ďakujem veľmi pekne aj za vašu spoluprácu, aj za pozornosť pri predkladaní tohto pozmeňujúceho návrhu.
Rozpracované
9:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:42
Anna ZemanováPán kolega, vy ste aj starostom, platí aj asi, asi aj na vás, hoci ste maličká, maličká obec, to, čo som povedala, že je problémom hlavne starostov to, že ľudia nie sú napojení, pretože keď ľudia majú žumpu a je v obci verejná kanalizácia, nemali dostatok pák na to, aby týchto ľudí kontrolami dotlačili k tomu, že sami sa nakoniec by pripojili alebo pokutami za to, že nedodržiavali zákon o vodách. Pretože každý,...
Pán kolega, vy ste aj starostom, platí aj asi, asi aj na vás, hoci ste maličká, maličká obec, to, čo som povedala, že je problémom hlavne starostov to, že ľudia nie sú napojení, pretože keď ľudia majú žumpu a je v obci verejná kanalizácia, nemali dostatok pák na to, aby týchto ľudí kontrolami dotlačili k tomu, že sami sa nakoniec by pripojili alebo pokutami za to, že nedodržiavali zákon o vodách. Pretože každý, kto nakladá s odpadovými vodami, má povinnosti, ktoré sú už dnes platné. A má ich kontrolovať orgán štátnej správy, kde, vodnej správy, ktorá je delegovaná na samosprávy. Takže ak je problém u vás, tak je to aj váš problém, ktorý váš úrad nedôsledne realizoval. A aj keď som o tom hovorila v pléne, pán minister súhlasne pokyvoval hlavou, pretože naozaj vieme, že to je veľmi nepopulárne, aby starostovia kontrolovali svojich občanov, aby vyžadovali od nich doklady o tesnosti žúmp, aby vyžadovali od nich doklady o tom, kam vyvážali žumpy.
Takže to, že dneska máme tuná na stole iný zákon, novelu tohto zákona v týchto ustanoveniach, je len a len to, že príslušný orgán štátnej správy si nedodržiaval svoje povinnosti a tá vymožiteľnosť práva je len ukážkou toho, aká je na Slovensku biedna.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.2.2018 o 9:42 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, vy ste aj starostom, platí aj asi, asi aj na vás, hoci ste maličká, maličká obec, to, čo som povedala, že je problémom hlavne starostov to, že ľudia nie sú napojení, pretože keď ľudia majú žumpu a je v obci verejná kanalizácia, nemali dostatok pák na to, aby týchto ľudí kontrolami dotlačili k tomu, že sami sa nakoniec by pripojili alebo pokutami za to, že nedodržiavali zákon o vodách. Pretože každý, kto nakladá s odpadovými vodami, má povinnosti, ktoré sú už dnes platné. A má ich kontrolovať orgán štátnej správy, kde, vodnej správy, ktorá je delegovaná na samosprávy. Takže ak je problém u vás, tak je to aj váš problém, ktorý váš úrad nedôsledne realizoval. A aj keď som o tom hovorila v pléne, pán minister súhlasne pokyvoval hlavou, pretože naozaj vieme, že to je veľmi nepopulárne, aby starostovia kontrolovali svojich občanov, aby vyžadovali od nich doklady o tesnosti žúmp, aby vyžadovali od nich doklady o tom, kam vyvážali žumpy.
Takže to, že dneska máme tuná na stole iný zákon, novelu tohto zákona v týchto ustanoveniach, je len a len to, že príslušný orgán štátnej správy si nedodržiaval svoje povinnosti a tá vymožiteľnosť práva je len ukážkou toho, aká je na Slovensku biedna.
Rozpracované
9:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:44
Ľubomír PetrákTen problém, o ktorom hovoríte, sa v zásade stal niekde inde, a to v prípade aj veľkých vodárenských projektov a robili sa celé veľké aglomerácie, kde vodárenské spoločnosti neriešili tak, ako sme povedzme riešili my ako obec pri výstavbe kanalizácie, že sme budovali súčasne aj kanalizačné prípojky po hranicu, niekde aj za hranicu pozemkov obyvateľov, a jednoducho zakopali veľkú rúru doprostred cesty, urobili nový asfaltový poter a dnes je problematické pripájanie sa na túto kanalizáciu, lebo občania s tým majú fyzický problém, lebo je to aj technicky veľmi náročné sa pripojiť, nehovorím o ekonomických nárokoch. Áno, stala sa niekde chyba a nejakým spôsobom ju treba urobiť, napraviť.
Na druhej strane je ale pravdou to, že v prípade, že v prípade, ak to neurobíte a v tom prechodnom, v tom období päť alebo desať rokov podľa druhu investície nenapojíte predpísaný počet obyvateľov, vraciate eurofondy a to sú značné hospodárske škody pre Slovenskú republiku.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.2.2018 o 9:44 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Pani kolegyňa, no musím v mnohých veciach s vami nesúhlasiť. Po prvé chcem povedať, že áno, máme aj kanalizáciu, aj čistiareň odpadových vôd a napojenosť našich nehnuteľností je zhruba 98 % s výnimkou nehnuteľností, ktoré neslúžia na trvalé bývanie. Problém, ktorý sa niekde stal; čiže tým chcem povedať, že neriešim svoj problém a nezneužívam aj toto postavenie na to, aby som si prihrieval nejakým spôsobom vlastnú polievočku starostu, lebo nechcem niečo vykonávať, čo už je dnes v platnom znení zákona. Dokonca my máme vo všeobecne-záväznom nariadení, myslím, že od nejakého roku 2013 uvedené povinnosť preukazovať nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp, lebo je to aj v súčasnom znení, v platnom znení návrhu zákona, to znamená, je tá možnosť už aj dnes a my ju využívame.
Ten problém, o ktorom hovoríte, sa v zásade stal niekde inde, a to v prípade aj veľkých vodárenských projektov a robili sa celé veľké aglomerácie, kde vodárenské spoločnosti neriešili tak, ako sme povedzme riešili my ako obec pri výstavbe kanalizácie, že sme budovali súčasne aj kanalizačné prípojky po hranicu, niekde aj za hranicu pozemkov obyvateľov, a jednoducho zakopali veľkú rúru doprostred cesty, urobili nový asfaltový poter a dnes je problematické pripájanie sa na túto kanalizáciu, lebo občania s tým majú fyzický problém, lebo je to aj technicky veľmi náročné sa pripojiť, nehovorím o ekonomických nárokoch. Áno, stala sa niekde chyba a nejakým spôsobom ju treba urobiť, napraviť.
Na druhej strane je ale pravdou to, že v prípade, že v prípade, ak to neurobíte a v tom prechodnom, v tom období päť alebo desať rokov podľa druhu investície nenapojíte predpísaný počet obyvateľov, vraciate eurofondy a to sú značné hospodárske škody pre Slovenskú republiku.
Rozpracované