26. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, nevedela som ani, že budem pokračovať v podstate v téme, ktorú pani podpredsedníčka začala, ale opakovanie je matkou múdrosti a je preto treba povedať aj o tom, čo naozaj bolo dokázané na úrovni Európskej komisie.
Ja poznám osobne ľudí, ktorí stáli pri zrode tohto zákona, a viem, že ste do jeho tvorby povolali odborníkov naslovovzatých. Tomu sa teším, naozaj to je vidieť. Je z tohto návrhu zákona vidieť, že títo odborníci sa snažili vyvarovať chybám spred desať rokov. Ja viem, veľmi dobre si pamätám toto obdobie a viem, že o sociálnych podnikoch pojednával zákon o službách zamestnanosti. A je veľmi dobré a správne, že ste prišli s celistvým novým zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Aj ja sa obávam ako moja predrečníčka, že tento zákon prichádza neskoro. Hovorí sa síce, že nikdy nie je neskoro, ale som presvedčená, že pre riešenie našej katastrofálnej situácie s dlhodobo nezamestnanými je naozaj neskoro. Pre Slovensko je to obrovskou škodou práve takýto čas, že je neskoro. Dalo sa to napraviť a nemali by sme tu takúto armádu dlhodobo nezamestnaných, aj keď sa každý mesiac chválite s tým, že už ich toľko nie je. Ja vám poviem aj niektoré čísla ešte k tomuto problému, ale veľmi, určite by sme ich tu toľko nemali, keby spred desať rokov sa nestalo, že sa tieto sociálne podniky naozaj vytunelovali. A o tom je potrebné hovoriť.
Bolo to presne pred desiatimi rokmi a bola som tomu účastná vtedy ako tí, ktorí sa snažili vytvoriť takéto sociálne podniky, ale nikdy sa to nestalo. Nemohli sme. Dnes neexistuje ani jeden zo sociálnych podnikov, na ktorých bolo vyčlenených viac ako 23 miliónov eur. Európska komisia, tak ako to tu bolo povedané, pri audite odhalila závažné pochybenia a nakoniec sa viac ako 11 miliónov eur uhradilo zo štátneho rozpočtu, pani poslankyňa, teda z našich peňazí, z peňazí daňových poplatníkov. Takže žiadne eurofondy, naše peniaze.
A za toto sme všetci zodpovední a nehovorte nám o tom, že to nemáme pripomínať, lebo ja tu skoro každú schôdzu počujem pripomenutie, ako za všetko môže vláda pani Radičovej, ktorá tu bola, myslím si, že 16 či 17 mesiacov. Nie je to vrátenie, nie je to o tom, aby som vám tu vracala práve toto, čo na každej schôdzi počujem. Ale toto sú skutočné fakty. Takéto peniaze sme zaplatili, ale o čo, čo je horšie, že sme nepomohli ľuďom, ktorí nám teraz chýbajú na trhu práce, pretože sú nezamestnaní dlhodobo, viac ako 12 mesiacov, niektorí viac ako 24 mesiacov. Presne pred desiatimi rokmi, to bolo to obdobie pred desiatimi rokmi, kedy mali byť tieto nástroje v sociálnych podnikoch naštartované.
A aby som len nehovorila do vetra, tak som si všimla trošku štatistiku, pán minister, takže všimla som si, že odkedy sa problému dlhodobo nezamestnaných venujete, a to je jeden rok dozadu, porovnávam štatistiku apríl 2016 až apríl 2017, tak z úradov práce bolo vyradených viac ako 45-tisíc dlhodobo nezamestnaných. Neviem síce, či si našli všetci prácu, ale oni teraz nie sú v evidencii nezamestnaných.
Ale to vaše prvé obdobie v úrade, kedy ste nastúpili v apríli 2012 a skončili ste v apríli 2016, za tieto štyri roky ste sa nevenovali tejto téme dlhodobo nezamestnaných. Vtedy bol úbytok v evidencii iba 25-tisíc. Takže zopakujem, za štyri roky 25-tisíc ubudlo z evidencie dlhodobo nezamestnaných a za jeden rok, kedy ste, naozaj už vám veľmi tieklo do topánok, tak ste začali s tým niečo robiť, tak za jeden rok bolo, posledný jeden rok bolo vyradených viac ako 45-tisíc dlhodobo nezamestnaných.
Ale čo sa nezmenilo vôbec, absolútne, tak to je pomer medzi nezamestnanými evidovanými a dlhodobo nezamestnanými evidovanými. My ich máme stále polovicu, teda pomer 50:50, a to je ten problém. A týchto 120-tisíc dlhodobo nezamestnaných už stratilo pracovné návyky aj zručnosti a všetci nám teraz chýbajú na trhu práce. My sme ich potrebovali aspoň polovicu. A som presvedčená, že s nimi sa dalo pracovať. Teraz to bude oveľa, oveľa ťažšie, preto hovorím, že je to neskoro, a podložila som to aj týmito číslami.
Napriek tomu, napriek tomu som rada, že tento zákon je v pléne, aj keď je to iba krok A, čo sa týka problému dlhodobo nezamestnaných. Dlhodobú nezamestnanosť tento zákon nevyrieši. Za hnutie naše Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti môžem povedať, že máme riešenia na dlhodobú nezamestnanosť, a tiež hovorím, že áno, niektoré z nich môže riešiť aj navrhovaný zákon. My sme si osvojili aj pripomienky ďalších odborníkov, ktorí vstupovali do medzirezortného pripomienkovacieho konania, a preto prídeme na druhú schôdzu, na ďalšiu schôdzu k tomuto zákonu s pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi a budeme vás žiadať o dialóg.
A aby tu teda bolo aj zodpovedané, či tento zákon podporíme, tak je to naozaj o tom, ako budeme rokovať o našich pozmeňujúcich návrhoch, aby sme ho zlepšili, tento zákon, tento návrh, a ako budú aj prijaté.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Shahzad. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja sa tiež úprimne teším, že máme tu takýto návrh zákona, ktorý by možno mohol zlepšiť podmienky mnohým, tak ako sú popísané, znevýhodneným a zraniteľným skupinám obyvateľov v tejto krajine, pretože naozaj nie sú to len dlhodobo nezamestnaní, ktorí sa ocitajú v nezávideniahodných situáciách, ale sú to, samozrejme, aj zdravotne postihnutí, ale sú to aj ďalší ľudia, ktorí u nás už spadajú často pod hranicu chudoby. Sú to napríklad aj ľudia, ktorí žijú sami. Sú to jednotlivci, takže, ktorí majú problém nejakým spôsobom sa finančne zabezpečiť. A pre toto je prínosom pre naozaj pre širokú skupinu ľudí.
Pri tomto návrhu zákona, keď som si ho čítala, tak som si hneď predstavila príklad, ktorý uvádzal pán na seminári, príklad z Belgicka, kde takisto tento systém funguje, a teda pozerali sme naozaj s otvorenými očami, čo všetko sa s tým dá dosiahnuť a aké všelijaké služby sa pomocou sociálnych podnikov dajú zabezpečiť. A teda boli zameraní predovšetkým na služby, ktoré napríklad nikto robiť nechce, to sú rôzne opravy spotrebičov, možno bicyklov, a ktoré proste si ťažko hľadajú skupiny podnikateľov, ktoré by sa im venovali. Čiže aj na toto by mohli sociálne podniky slúžiť.
Keďže už pani podpredsedníčka tu spomínala napríklad sociálne podniky na bývanie, ja by som v tejto chvíli chcela upozorniť na to, že naozaj ten štvornásobok životného minima, ktorý ona spomínala, je pre, napríklad pre osoby so zdravotným postihnutím veľmi nízky, nízka hranica, respektíve keď teraz práve v týchto dňoch prebieha jedna veľká mediálna kauza o tom, ako vozičkári prišli o peniaze aj o byt, a to nielen preto, že si nedávali pozor. Oni si naozaj pozor dávali, ale preto, že tá situácia je tak zúfala s tými bytmi, keď si otvoríte články, v ktorom sa o tom písalo, ako im realitná kancelária chcela hľadať náhradné bývanie, ktoré im bude hradiť, tak ich našla presne nula. A to je tá realita, preto by tieto sociálne podniky napríklad na bývanie vôbec, čo sa týka zdravotne postihnutých, nemali mať žiadnu hranicu, pretože tie podmienky máme takto nastavené momentálne.
Ďalej sa spomínalo, že v tých sociálnych podnikoch pracujú naozaj odborníci, ktorí teda s tými pracovnými, teda s tými skupinami znevýhodnenými alebo zraniteľnými pracujú. Čiže treba si dávať pozor aj na to, aby naozaj tam v nich tí odborníci pracovať mohli a aby sa teda tie zdroje na tých odborníkov našli.
Ako kvetnato tu o sociálnych podnikoch rozprával pán Blaha. Ja by som veľmi si želala, aby to takto fungovalo, ale pretože vieme, že ako mnoho vecí u nás funguje alebo nefunguje, a to ja sa nebudem už vracať k prípadom alebo teda k projektom pani Tomanovej alebo teda za čias pani Tomanovej, ale napríklad oveľa neskôr, keď sa zmenili priority vlády a peniaze sa len presunuli niekam inam, aby sa toto isté nestalo aj sociálnym podnikom, že nejakým spôsobom sa na ne vyčlenia financie a zrazu sa zmenia priority a ostanú nám zo zákona len paragrafy, ktoré budú nepoužiteľné.
V tomto prípade je tam taká stať, že podpora v širšom priestore. Budem veľmi rada, keď sa dopracujeme až sem, pretože neviem, v akom horizonte by mali naplno sociálne podniky fungovať. Ale napríklad už aj spomínané servisné poukážky, ak som to ja dobre zachytila, tak je to pomerne nákladná záležitosť a neviem si dosť dobre predstaviť, kto, akým spôsobom to bude fungovať, kto to bude zabezpečovať, respektíve akí ľudia, či sa budú na to najímať ďalší zamestnanci alebo kto, akým spôsobom toto celé prebehne. Lebo v opačnom prípade opäť tento nástroj by mohol ostať len na papieri. Takýchto nástrojov máme v zákonoch niekoľko. Sú to agentúry osobnej asistencie, agentúry podporovaného zamestnávania, to tu opakujem už niekoľkokrát. Niektoré zákony by sa mali vyhodnocovať aj z toho hľadiska, ako sa napĺňajú a či neostali, neostal len dobrý nápad na papieri.
Keď sa bavíme o tom, že môže nastať zmena situácie, teraz ja sa budem asi chvíľku obávať, či s príchodom sociálnych podnikov nenastane situácia, že nám začnú zanikať chránené pracoviská, chránené dielne, pretože v podstate aj tie sociálne podniky budú sa na sociálne podniky, na registrované sociálne podniky transformovať existujúce podniky a firmy možno. To znamená, že aj chránené dielne, chránené pracoviská, možno sa od toho očakáva a obávam sa, aby sa potom nejaké zdroje ďalšie nehľadali v iných rozpočtových položkách, ktoré doteraz fungujú.
Poslednú vec, ktorú by som chcela spomenúť, je bezbariérovosť. Pán minister mi tu často vyčíta, že teda kritizujem, že jasle, že som proti tomu, aby bola bezbariérovosť v jasliach. Ale o sociálnych podnikoch neviem nič. A naopak, sociálne podniky by mali slúžiť, je tam samostatná skupina, zdravotne postihnutí ľudia, v zákone spomenutá. Akým spôsobom toto bude zabezpečené? Pretože podľa toho, čo tu máme, a podľa toho, akým spôsobom momentálne aj prebieha opäť, akým spôsobom sa zabezpečuje bezbariérovosť, teda fyzická, fyzické odstraňovanie bariér a hlavne akým spôsobom sa toto kontroluje, nikam sme sa stále nepohli. A ja sa obávam, že aj tie sociálne podniky opäť týmto ľuďom slúžiť nebudú.
Takže chcela by som veriť, že tento nástroj pomôže ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc, a teda napríklad aj ľuďom so zdravotným postihnutím. Ale, ako tu už povedal pred chvíľou pán Dostál, obávam sa, že to dopadne tak ako vždy.
Ďakujem pekne.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Dostál. (Reakcia z pléna.) O štvrtej začínajú, áno, to je pravda. To sa neoplatí asi. Vyhlasujem prestávku, kolegyne, kolegovia, dobre, do 16. hodiny.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Takže vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o ďalších bodoch, 72 až 74, programu,

návrh na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu.

Návrh tlače je 841, ako určite viete.
Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku poslanci návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.
Prosím teraz predsedu výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Dušana Jarjabka, aby návrh uviedol a podal správu. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda, pán podpredseda Národnej rady. Dámy a páni, dovoľte, aby som vás informoval o správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu. Máme to, ako už povedal pán podpredseda, pod tlačou 841.
Člen Rady pre vysielanie a retransmisiu pán profesor Mojmír Mamojka oznámil listom, že, 14. decembra 2017 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov sa vzdáva funkcie člena rady.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom č. 784/2017 z 19. decembra 2017 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti kultúry, periodickej tlače a ostatných prostriedkov verejných informácií, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na člena rady.
Výbor dostal tieto návrhy kandidátov na doplnenie rady, budem čítať bez titulov: Pán Peter Alakša, pán Milan Blaha, pán Dušan Budzak, pán Ján Dianiška a pán Ján Ikrényi.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu a konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú požadované náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými podľa § 7 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 83 z 30. januára 2018 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, pod tlačou 841, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby
a) konštatovala, že v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov skončilo dňom 13. decembra 2017 funkčné obdobie pánovi profesorovi Mojmírovi Mamojkovi,
b) je potrebné zvoliť jedného člena rady, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu mala deväť členov podľa § 6 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
2. Zvolila podľa § 6 ods. 1 a § 8 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov jedného člena Rady pre vysielanie a retransmisiu na obdobie do 16. februára 2023.
3. Uskutočnila opakovanú voľbu v prípade, že nebude zvolený jeden člen z navrhovaných kandidátov. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký počet hlasov.
Pán podpredseda, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, že kto sa hlási ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Grausová ako jediná. Do rozpravy musíte odtiaľto z rečníckeho pultu, pani poslankyňa. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Slovo má pani poslankyňa.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, moja, môj príspevok do rozpravy vlastne je len otázkou, je to technická otázka, že máme tu jedného z kandidátov, ktorý sa volá pán magister Milan Blaha, a keďže tu máme pána poslanca Ľuboša Blahu a pani poslankyňu Blahovú, tak ja chcem vedieť, či nie je náhodou v nejakom príbuzenstve s jednou z týchto osôb.
Ďakujem.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Odpoveď pani poslankyni je veľmi jednoduchá. Pán kandidát Blaha je otcom pána poslanca Blahu. Hovorím to veľmi otvorene a korektne, dali sme si tieto veci aj preveriť právnikmi. Právnici tvrdia, že nie je to v žiadnom rozpore s prijatou zákonnou normou, takže asi toľko.
Ďakujem pekne.