26. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel trošku zhrnúť to, čo už kolega Dostál povedal, ale chcel by som to povedať trochu v inom svetle, a to vo svetle toho, že ako sa koaličné strany niektoré správajú v rámci koalície a zase na druhej strane ako sa prezentujú verejnosti.
Z môjho pohľadu je úplne zvrátené to, že koaličná strana MOST – HÍD, ktorá má na starosti oblasť justície, má svoju ministerku v koalícii, v koaličnej vláde za justíciu, že dovolí, aby sa takýto človek dostal do Súdnej rady. Samozrejme, keď sa tam raz dostane, čo vďaka tomu, že bude tajné hlasovanie a poslanci, tak ako predpokladám, že to bude, a poslanci z koaličnej strany MOST – HÍD sa budú môcť vyhovárať, že nie ich hlasmi sa tam tento kandidát do Súdnej rady dostal. Tak vďaka tomu sa budeme potom diviť, že ako to v tej Súdnej rade vyzerá, ako to vyzerá s tým naším súdnictvom. Pretože nemýľme sa, toto ani náhodou nie je o tom, že by takýto človek tam bol zvolený náhodou. Vieme všetci veľmi dobre, aký to bol kolotoč okolo kandidátky strany SMER pani Jankovskej. A teraz tento človek je náhradníkom za pani Jankovskú. To znamená, že je vybraný s poťahom na to, aby urobil tú istú službu, ktorú tam mala urobiť ona, ale aby bol menej nápadný, aby bol menej skompromitovaný, ako je ona, ale aby zabezpečil to, že súdnictvo nebude fungovať.
Žiadna zmena podstatná v súdnictve sa neodohrá, dokiaľ tam budú menovaní, teda do Súdnej rady, takíto kandidáti. Chcem vám pripomenúť, že dôveryhodnosť súdnictva nielenže nestúpa, ale naďalej klesá. Tí, ktorí spôsobili stav nášho súdnictva, hlavne pán Harabin, ale, samozrejme, hlavne pán Fico, ktorý ho dostal tam, kde tú najväčšiu škodu urobil, tak tí teraz na to poukazujú, že sa dôveryhodnosť súdnictva ešte zhoršila oproti tomu, keď on bol jeho šéfom. A tu je dôvod, ten dôvod je ten, že vláda, a teraz nepoviem, že SMER-u, ale vláda MOST-a – HÍD-u, to je v danom prípade tá vláda, pretože oni rozhodnú, či ten kandidát tam pôjde, alebo nie. Tak vláda MOST-a – HÍD-u nám zabezpečí, že dôveryhodnosť súdnictva bude naďalej klesať. A prečo? A že pán Harabin bude mať pravdu, že pozrite sa, za mňa to bolo nie až také zlé, ako je to teraz.
A ten dôvod je ten, že MOST – HÍD kryje chrbát zločineckej strane, ktorá ovláda naše súdnictvo, ktorá zabezpečuje to, že nie je možné sa domôcť spravodlivosti, že sa vydávajú rozsudky raz také, raz onaké v takej istej veci, že žiaden slušný človek nemá nárok na súde dosiahnuť spravodlivosť a že súdy sú tu len pre veľkých pánov oligarchov, ktorí si dosadzujú vlastných sudcov na Krajský súd v Bratislave, kde stále vďaka našej pani ministerke, ktorá v tichosti schvaľuje aj tohto kandidáta, vďaka našej ministerke spravodlivosti stále zostáva predseda Krajského súdu v Bratislave na svojom mieste napriek tomu, že je jasné, že už dávno tam nemal byť, a to z viacerých dôvodov. Stále je tam tento Harabinov človek, Harabinova pravá ruka na Krajskom súde v Bratislave, stále tam zostáva. A to, ako sa MOST – HÍD chová v tejto situácii, to je len potvrdenie toho, že to nie sú náhody, že to je proste systém.
MOST – HÍD poskytol ministerku spravodlivosti, akože dobrú, že sa to bude všetko zlepšovať, síce pomaly, ale iste, ale v podstate čo robí? Robí to, že kryje chrbát strane SMER v tom, aby si mohla robiť, čo chce, na súdoch. A prečo je to tak, že, aby si mohla robiť, čo chce, na súdoch? Aby mohla kradnúť. Pretože keď sa niečo ukradne, náhodou sa stane to, že by sa to dostalo na súd, tak potom ich sudcovia to rozhodnú tak, ako im to vyhovuje. A to ani nehovorím o biznis kšeftoch, ktoré sa cez súdy robia. Nemusím hovoriť o tom, že sudca, ktorý rozhodol o tom, že kniha Gorila je, že nesmie byť vydaná, že kniha Gorila je zakázaná, ešte predtým, ako bola vydaná, že takýto zverský rozsudok mohol jeden sudca vydať. Viete, čo sa s ním stalo? Bol povýšený na Krajský súd v Bratislave pánom predsedom krajského súdu. Teraz, samozrejme, on povie, že, samozrejme, však bolo výberové konanie a povedal, že to je to najlepšie, čo tu máme. No najlepšie, čo tu máme, pre tú Gorilu a pre tých, čo pijú Coca-Colu v bytoch na Vazovovej ulici, a pre celú túto štátomafiu, ktorá nám tu vládne.
Na to, aby mohla v tom vládnutí pokračovať, potrebuje mať kontrolované súdy. Na to, aby tie súdy mohla kontrolovať, tak si musí dosadiť svojich ľudí do Súdnej rady. A takto to funguje. Nielen, nielen to, že medzi sudcami, ktorí tam sú, že sú všelijaké kádre tam, všelijakí absolventi VUML a všelijakí účastníci žúriek v bare Bonanno a takéto všelijaké indivíduá. Ešte teraz tam bude strana SMER si dosadzovať a, samozrejme, s odobrením strany MOST – HÍD si tam bude dosadzovať takých ľudí, ktorí v tomto budú pokračovať. Pretože, a prečo budú pokračovať? Lebo keby náhodou aj chceli niečo akože trošku zlepšiť, tak majú dostatočné maslo na hlave, tak ako povedal kolega Dostál, tu správne poukázal, na to, že im bude pripomenuté, ak by náhodou dostali nejaké nápady, že nejaká slušnosť a spravodlivosť, hneď im bude pripomenuté: Moment, počkaj, dúfam, že ti nemusíme pripomínať, že si náš človek a ako náš človek musíš našich ľudí ochraňovať. Čiže inými slovami, naši ľudia si dosadili našich ľudí do Súdnej rady a tým pádom naši ľudia v súdnictve môžu všetko, obyčajný niktoš nemôže nič.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán Baránik, nešpiňte pána Harabina, nesiahate mu ani po členky! A čo sa týka Gorily, bolo v nej zamontovaných veľa ľudí z celého politického spektra, aj vášho.
Ďakujem.

Vážený pán kolega, nechcem znehodnocovať, vaše vystúpenie bolo istotne sexi. Chcem vám iba povedať, že Slovník slovenského jazyka nepozná také slovo, ako ste použili.
Ďakujem.

No, po týchto dvoch faktických poznámkach k veci, neviem, že či by som aj ja nemal niečo takéto zatasiť. Ale dobre, tak skúsim k tomu, čo hovoril pán... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Na faktické aj tak nemôžte reagovať.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
No nemôžem, veď teda, chcel som, skúsim byť podobne vtipný ako moji predrečníci. No, čiže k tomu, čo hovoril pán poslanec Baránik, tak jasné, primárne je to zodpovednosť toho, kto navrhuje, a teda v tomto prípade to navrhol poslanec SMER-u. Tak predpokladám, že to nie je jeho individuálna iniciatíva, ale že je to rozhodnutie celej strany SMER – sociálna demokracia alebo jej vedenia prinajmenšom, ktoré jeho poslanci rešpektujú. Ale, samozrejme, že je to zodpovednosť všetkých poslancov, ktorí takémuto kandidátovi dajú hlas, a najmä keď mu dajú hlas s vedomím si tých informácií a tých pochybností, ktoré tu teraz v rozprave zazneli. Lebo všetci sme zodpovední za to, ako hlasujeme, a keď náhodou tu niekto nebol, tak si tie informácie mal zadovážiť. Alebo verím, že to všetkým svojim kolegom poviete.
A áno, tak asi je už neskoro, aby MOST – HÍD druhýkrát vetoval voľbu člena Súdnej rady a budeme voliť a ja predpokladám, že znova si pretlačíte tajnú voľbu. Ja som za verejnú voľbu, a teda budem hlasovať proti tajnej voľbe aj v tomto prípade. Ale ak si ju schválite, tú tajnú voľbu, no tak v tomto prípade tým dáte šancu povedzme tým poslancom, ktorí boli v sále a počuli, čo sme hovorili, a majú na základe toho určite pochybnosti, teda najmä apelujem na poslancov MOST-u – HÍD a Slovenskej národnej strany, a v tajnej voľbe tento kandidát nebude zvole... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne kolegovi Dostálovi za zhrnutie podstaty toho problému a dá sa s ním len súhlasiť. Naozaj je to o svedomí každého z nás a kolegov z týchto strán koaličných MOST – HÍD. A musím povedať, že sa musím trochu aj, že mi to nie je príjemné, že musím byť takto útočný, avšak situácia je veľmi vážna, takže apelujem na kolegov z týchto strán, aby využili možnosť nehlasovať za tohto celkom nevhodného kandidáta, aby bol členom Súdnej rady. Takže ešte raz ďakujem kolegovi Dostálovi za to, že túto tému podporil.
No a pokiaľ ide o poslanca Mizíka, neviem, ako to s tým Harabinom a s tým mojím siahaním po členky myslel, či to myslel, že mu nesiaham po členky postojačky alebo poležiačky, to neviem. Ale to už nechávam na zváženie, myslím, že poležiačky, že keby sme išli na to, on by určite vyhral.

Vážený pán predseda, dovoľte mi predložiť procedurálny návrh, aby sme zajtra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
... aby sme zajtra o 11.00 nehlasovali vzhľadom na to, že je tu väčšie množstvo poslancov, ktorí sú práceneschopní z dôvodu choroby, aby sme sa vyhli nepríjemnostiam.
Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.)

Dávam procedurálny návrh, aby sme zajtra hlasovali o jedenástej.

Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo 1. februára 2018.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 16 neplatných a 114 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
– za Petra Alekšu hlasovali 2 poslanci, proti 68 hlasov, zdržalo sa hlasovania 44 poslancov,
– za Milana Blahu hlasovalo 43 poslancov, proti hlasovalo 45 poslancov, zdržalo sa hlasovania 26 poslancov,
– za Dušana Budzaka hlasovali 3 poslanci, proti hlasovalo 70 poslancov, zdržalo sa 41 poslancov,
– za Jána Dianišku hlasovali 2 poslanci, proti hlasovalo 72 poslancov, hlasovania sa zdržalo 40 poslancov,
– za Jána Ikrényiho hlasovalo 27 poslancov, proti hlasovalo 52 poslancov, hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov.
Keďže člen rady nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov, teda Milan Blaha a Ján Ikrényi.
Overovatelia poverujú svojho člena Katarínu Cséfalvayovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

(Výsledky tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady, tlač 842.)

Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo 1. februára 2018, nová voľba.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady bolo vo voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 15 neplatných a 115 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– za Ľubomíra Blaška hlasovalo 29 poslancov, proti 59 poslancov, zdržalo sa hlasovania 27 poslancov,
– za Jána Ďuriša hlasovalo 58 poslancov, proti hlasovalo 41 poslancov, hlasovania sa zdržalo 16 poslancov,
– za Ivana Galbičku hlasovalo 58 poslancov, proti hlasovalo 41 poslancov, hlasovania sa zdržalo 16 poslancov,
– za Eduarda Hulíka hlasovalo 10 poslancov, proti 64 poslancov, hlasovania sa zdržalo 41 poslancov,
– za Milana Jarása hlasovalo 6 poslancov, proti hlasovalo 67 poslancov, zdržalo sa hlasovania 42 poslancov,
– za Jozefa Mihalčina hlasovalo 15 poslancov, proti 70 poslancov, hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za kandidátov na člena Regulačnej rady nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov.
Keďže nebol zvolený požadovaný počet kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú všetci nezvolení kandidáti.
Overovatelia poverujú svojho člena Katarínu Cséfalvayovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

(Výsledky hlasovania o návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky, tlač 843.)

Do tretice zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 15 neplatných.
Zo 115 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– o návrhu na voľbu Michala Mišíka za člena Súdnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 66 poslancov, proti 40 poslancov, hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Súdnej rady Slovenskej republiky zvolený Michal Mišík.
Overovatelia poverujú svojho člena Katarínu Cséfalvayovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, chcem vás upozorniť, že v našom parlamente sa často objavuje nová športová disciplína. Volá sa skákanie do reči. Dnes sa blysol pán Poliačik opäť. Buďme k sebe normálni a prosím vedenie parlamentu, aby túto disciplínu vylúčilo podľa pravidla trikrát a pokuta.
No a teraz vážne. Hovorí sa, že Európa nemôže dvakrát vstúpiť do rieky Gangy. Na rozdiel od Indov by zomrela na infekciu. A teraz je tu opäť takáto veľká rieka, len dúfam, že to nie je rieka Ganga. Je pravda, že je potrebné vytvoriť pracovné príležitosti hlavne v okresoch, ktoré zaostávajú. Opäť prichádzajú na rad tzv. sociálne podniky. Chcem poukázať na minulosť sociálnych podnikov a čoho sa treba vyvarovať. To znamená podnikov z čias pani Tomanovej, ktoré skončili obrovskou hanbou. To je morálna rovina. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Burian, poprosím vás, pán poslanec Burian. Pán poslanec Burian! Poprosím vás o kľud v sále.

Mizík, Stanislav, poslanec NR SR
Táto hanba, to je morálna rovina. Ale je tu ešte aj iná rovina. Bezbrehá lumpovačka, rabovačka, tunelovanie a toto je kriminálna rovina. Minulé sociálne podniky sa utápali v klientelizme. Vznikli tam podozrenia z kartelových dohôd pri verejnom obstarávaní, zamestnanie niekoľko stovák ľudí zhltlo vyše 26 miliónov eur. Časť z nich zakladali a riadili ľudia zo SMER-u, napríklad sociálny podnik, ktorý je v mojom regióne, ale, ako spomenula aj pani Vaľová, bol Arvik a tam zase bašovali ľudia z SDKÚ.
Ďalšia záležitosť. Bol obrovský klientelizmus pri zaškoľovaní, pri nákupe obrábacích strojov, pri odborných analýzach. Len napríklad zaškoľovanie zhltlo státisíce eur. Kto najviac zarobil? Imrich Héžel, Ivan Kiráľ, firma Dekommer, Uniforst BIC, EuroPro, ale hlavne Imrich Héžel, Ivan Kiráľ, tuším, že Héžel bol zo SMER-u a Kiráľ bol z HZDS.
Som zvedavý, či to nedopadne takto zle, či nebude to len zase bohapustý klientelizmus, ako to bolo v predchádzajúcich sociálnych podnikoch. Dúfam, že sa v tomto prípade splnia slová slávneho bystrického rečníka, cícerovského kráľa, ktorý riekol tieto prorocké slová: Keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté. Takže tak, pán minister.
A je tu ešte jedna otázka. Dovážame Srbov, prevažne nekvalifikovaných, dokázali sa raz-dva zaučiť. Čo tak urobiť to s našimi asociálmi. Nechceš ísť robiť? Nasuš si seno do zásoby!
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, možno by som si kusla do jazyka, ak by v tejto rozprave nevystúpil pán Blaha a jeho stranícka kolegyňa pani Vaľová, preto si dovolím krátku rekapituláciu pomerne nedávnej histórie. Nadväzujem na ich poznámky týkajúce sa sociálnych podnikov.
Budem citovať z článku, ktorý má nadpis Sociálne podniky firmy SMER, s. r. o. Sú to zistenia nadácie Zastavme korupciu, ktoré vo svojom príspevku pre časopis Týždeň stručne spracoval Marián Leško.
Prvá vláda Roberta Fica už v roku 2007 na jednom z výjazdových zasadnutí ohlásila, že hodlá nezamestnanosť znižovať aj tak, že z Európskeho sociálneho fondu podporí zakladanie pilotných sociálnych podnikov. Malo ísť o firmy, ktoré dajú prácu znevýhodneným nezamestnaným v takom počte, že budú tvoriť najmenej, prinajmenšom 30 % všetkého personálu firmy. V prípade, že sociálny podnik dosiahne zisk, tak 30 % z neho mal každoročne použiť na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšovanie pracovných podmienok. Podľa zákona, ktorý bol platný od mája 2008, mal sociálny podnik fungovať aspoň päť rokov a mohol za to od štátu dostávať podporu 28 mesiacov.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vtedy viedla Viera Tomanová, prevzalo nad zriaďovaním pilotných sociálnych podnikov gesciu. Prvé podniky vznikli v lete 2008, vtedy ministerka Tomanová podpísala zmluvy s ôsmimi zakladateľmi podnikov tohto druhu. Financované boli z eurofondov, pričom Európsky sociálny fond im mal preplatiť až 95 % nákladov. Celkovo na pilotné projekty vláda a ministerstvo vyčlenili viac ako 23,5 milióna euro.
Namiesto toho, aby sa na verejnosť dostávali správy o úspešnom pokračovaní projektu, od samého začiatku boli sociálne podniky späté s informáciami o pochybnom postupe úradov, prešľapoch zodpovedných funkcionárov a straníckom klientelizme. Ako prvá prenikla na verejnosť správa, že ministerstvo práce poskytne 400 miliónov slovenských korún štyrom sociálnym podnikom, za ktorými bol podnikateľ Juraj Thomka, priateľ poslankyne SMER-u Jany Laššákovej. Išlo o Veľkokrtíšsky, Horehronský, Revúcky a Gemerský sociálny podnik. Na otázku, či je v poriadku, keď sa v takej veci angažuje osoba blízka poslankyni SMER-u, ministerka Tomanová odpovedala: "V žiadnom prípade ja nebudem hodnotiť, kto sa za projektami skrýva."
Ministerka naozaj nebola povinná hodnotiť, kto sa za projektmi skrýva, ale mala povinnosť zabezpečiť, aby sa za nimi nikto skrývať nemohol. Svoju povinnosť si nesplnila, lebo jej ministerstvo pridelilo stovky miliónov korún neziskovým organizáciám, ktorých pôvod a charakter bol neznámy.
Novinári potom zistili, že členmi správnych rád neziskoviek, ktoré založil Juraj Thomka, boli starostovia a poslanci strany SMER. Jeden z nich, Ján Fiľo, člen správnej rady Gemerského sociálneho podniku, dokonca povedal: "Do neziskovej organizácie ma nominovala okresná organizácia SMER-u." Neskôr tiež vyšlo najavo, že odporúčanie, aby ministerstvo projekty Juraja Thomku schválilo, podpísal syn poslankyne Laššákovej Vladimír Laššák, ktorý vtedy pracoval ako riaditeľ regionálneho odboru Banskobystrického samosprávneho kraja.
Najsilnejšia vládna strana, ktorá na republikovej úrovni dostala do funkcie Vieru Tomanovú, nominovala na nižšej úrovni svojich starostov a poslancov do správnych rád týchto neziskoviek, ktoré dostali od ministerstva milióny eur zo zdrojov Európskej únie. Keďže ministerstvo práce vedené nominantkou SMER-u podporilo organizácie podporené straníckymi štruktúrami SMER-u, išlo o klasický prípad straníckeho klientelizmu.
Ďalej sa zistilo, že za rožňavským sociálnym podnikom boli dvaja regionálni reprezentanti SMER-u – SD a za humenským sociálnym podnikom bola poslankyňa Vaľová. Šéfovia sociálnych podnikov míňali veľké sumy na predražené nákupy pochybných zariadení a nepotrebných služieb, na drahé školenia, na konzultácie či propagáciu, a to cez spriaznené firmy vybrané účelovo nastaveným výberovým konaním.
S reportážou, ktorá odhaľovala fungovanie sociálneho podniku, prišla reportérka Kubániová, ktorá vtedy pracovala v Slovenskej televízii. Jej reportáž ukázala, ako v Bardejove funguje Arvik – Rozvojové združenie, ktorému ministerstvo práce poskytlo 100 miliónov slovenských korún. Za milióny zverených zdrojov združenie Arvik v mesačných kurzoch vyškolilo 161 nezamestnaných, z ktorých sa dlhodobo na trhu práce uplatnilo len niekoľko ľudí. Pokiaľ išlo o nezamestnaných, efekty sociálneho podniku boli minimálne, zato iné efekty boli oveľa výraznejšie.
Z dotácie, ktorú Arvik – Rozvojové združenie profitoval, profitoval najmä jeho memorandový partner, súkromná firma Selmani. Šéfovia oboch spoločností boli starí známi a mali kontakty na ministerstve práce. Výkonný riaditeľ spoločnosti Selmani bol bratom riaditeľa odboru komunikácie sociálnej implementačnej agentúry. Vo vedení firmy Selmani pôsobila majiteľka spoločnosti Management Solutions, ktorá vyhrala podprahovú zákazku pre Arvik, poskytovala mu poradenstvo za 205-tisíc euro. Blízko k podniku mal aj podnikateľ Balog, jedna jeho firma prenajímala Arviku motorové vozidlá, druhá mu zabezpečovala publicitu za 140-tisíc eur.
Ako sa zhodli experti, pri projekte takejto veľkosti a obsahu minúť 4,2 milióna slovenských korún na jeho propagáciu je mrhanie verejnými prostriedkami. Sociálny podnik teda plytval verejnými prostriedkami tak, aby z toho profitovali súkromné firmy a osoby späté s vládnou stranou, čo malo pre reláciu Reportéri a samotnú redaktorku Kubániovú neblahé následky. Vysielanie relácie bolo pozastavené a Slovenská televízia nepredĺžila pracovnú zmluvu reportérke.
Európska komisia situáciu sledovala a pomery v dvoch pilotných projektoch prišli preveriť audítori komisie. Výsledky ich kontroly potvrdili podozrenie a v decembri 2009 to muselo uznať aj ministerstvo práce, ktoré projekt Arvik zrušilo.
Pod tlakom situácie ministerstvo financií, ktoré vtedy viedol Ján Počiatek, požiadalo Brusel len o preplatenie 356-tisíc eur z 11,3 milióna eur, ktoré už sociálnym podnikom poskytlo. Ministerstvo viac nežiadalo, lebo mu bolo známe, že Brusel by viac ani nezaplatil, keďže jeho audítori neskôr zistili, že v kontrolovaných podnikoch neboli rešpektované podmienky zákonnosti a vhodnosti použitia fondov, a preto odporučili, aby bolo financovanie sociálnych podnikov zrušené a akékoľvek zálohy a refundácie nákladov vymáhané. Pretože audit Európskej únie odhalil indikátory vážneho podvodu, viac ako 11 miliónov eur, ktoré sa vynaložili na pseudozamestnávanie pre 300 ľudí, sa muselo uhradiť zo štátneho rozpočtu.
Po nástupe vlády Ivety Radičovej minister Mihál a jeho vtedajšia štátna tajomníčka Lucia Nicholsonová podali viaceré trestné oznámenia na osoby zodpovedné za zriadenie a celkové fungovanie sociálnych podnikov. Na konci roku 2011 bola zverejnená informácia, že protikorupčný úrad preveruje financovanie štyroch podnikov. To bola posledná zverejnená správa o sociálnych podnikoch z čias prvej vlády Roberta Fica. Tak ako všetky takéto a podobné kauzy, aj sociálne podniky zapadli prachom zabudnutia a žiadna z osôb, ktoré sa vďaka nim nezákonne obohatili z verejných zdrojov, neniesla za to žiadnu trestnoprávnu a ani inú zodpovednosť. Koniec citátu.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcela by som vás upozorniť najmä na to, že aj pôvodná myšlienka sociálnych podnikov sa javila na papieri výborne. To by sa jej ale nesmel chopiť SMER so svojimi korupčnými chápadlami chobotnice. Nech je nám teda to, čo sa stalo pred pár rokmi, mementom. Rezort riadi tá istá strana, pri moci sú tí istí ľudia. Neradi by sme boli svedkami opakovania sa histórie.
Ďakujem za pozornosť.