26. schôdza

Pani kolegyňa, vyjadrím sa len k tomu spôsobu sanácie. Dobre viete, že ak by došlo k inému spôsobu sanácie, to znamená, premiestneniu, spracovaniu, atď., tam by došlo k posudzovaniu, k veľkému posudzovaniu vplyvu na životné prostredie, lebo tam by došlo opäť k ohrozeniu životného prostredia, a tam by sme sa nebavili o tom, či malá alebo veľká EIA. Tam by bola veľká EIA a myslím si, že vzhľadom na odpor verejnosti, kdekoľvek by to išlo, by to veľmi, veľmi, veľmi dlho trvalo. Čiže ak tento proces, hovoríme, že je lacnejší na jednej strane, tak je určite aj kratší, alebo tento spôsob sanácie. Ministerstvo má vyčlenené to, čo som na výbore počul, asi 180 mil., teda, ktoré má isté na sanáciu takýchto environmentálnych záťaží. A ten druhý spôsob by minul, a to by, neviem, či by bolo dosť peňazí, ešte aj týchto 180 mil., by minul všetky prostriedky. Takže to je len k tomu spôsobu.

Pán kolega, máte viacej informácií ako my tu v pléne? Máte viacej informácií ako ministerstvo životného prostredia? Vy ste videli nejaké iné projekty, ktorými by sa mohla táto environmentálna záťaž definitívne zlikvidovať? Poznáte ich? Boli prezentované, boli vyhodnotené? Boli prezentované? Boli vyhodnotené, či naozaj sú zaťažujúcejšie životnému prostrediu alebo ekonomicky náročnejšie? Nie. Bol vybratý jeden projekt, jeden projekt geologickej lobby a už namiesto toho, aby sa tento projekt preveril, či je najlepší a najúčinnejší, dnes ministerstvo už vyberá dodávateľa. Tak o čom tu hovoríme? A pritom ešte nemá povolenia, nemá posúdenie, ale už ide mať vybratého dodávateľa, ktorý tento neposúdený projekt bude realizovať.
A myslíte, že Európska únia na takýto proces nám uvoľní tie peniaze? A keď ich začneme čerpať, tak ich budeme musieť vrátiť. Pretože toto je proces, ktorý rozhodne nie je v súlade s pravidlami demokratickej krajiny, ani teda pravidlami Slovenska, keď to tak poviem.

Ďakujem pekne, ďakujem pekne za všetky vystúpenia. Ja mám taký pocit, že tí, ktorí ešte nedávno hovorili, že štát nekoná alebo koná príliš pomaly, jednoducho teraz hovoria ináč. A fakt mám pre nich ten návrh, nech prídu do Vrakune a na Žitný ostrov a povedali tým ľuďom, že prečo si dnes neželajú, aby štát konal alebo konal príliš pomaly.
Ja by som chcel odpovedať na otázky, ktoré tu odzneli. Samozrejme, boli aj relevantné, to znamená, že prečo je to tak, že teraz sme s tým zrýchleným konaním. Najprv by som chcel hovoriť o tom, že, tak jak hovoril pán poslanec Antal, ministerstvo životného prostredia v novembri 2016 dostalo za úlohu uskutočniť alebo riešiť túto environmentálnu záťaž vo Vrakuni. Za tú dobu, za ten rok sme dokončili, pripravili a dokončili ten projekt samotný.
Aby sme si objasnili, to znamená, nevycucali sme z prsta, ten projekt bol, ten projekt sme vybrali preto, lebo predtým bola štúdia uskutočniteľnosti o tom, že čo sa dá s tou skládkou spraviť. A tá štúdia uskutočniteľnosti nám hovorila, že proste hocijaké iné riešenia, ktoré by sme mohli, to znamená, povedzme, to premiestniť inde, jednak by to stálo približne o troj-, štvornásobok viac. Tak isto by sme tu skládku neriešili, len by sme to presunuli a fakt by vedeli veľmi ťažko zháňať tie, jednak priestor, že kto by sa toho ujal. To je jedna vec. A druhá vec, neviem, či bol z vás niekto na tej skládke. Ja som tam bol. Pozrel som sa do tých vrtov, ktoré tam máme. ŠGÚDŠ tam má vrty, s ktorými monitoruje tú skládku, a otvorili mi ten vrt. No akože ten smrad, čo vychádza z tej 10-centimetrovej rúry, to bol akože fakt dosť neúnosný. Neviem si veľmi predstaviť, že čo by to bolo vtedy, keby sme tú skládku tam nejakým spôsobom, skoro v centre Bratislavy otvorili.
To znamená, že keď niekto hovorí, že ministerstvo neurobilo proste nejakú analýzu pred tým, že čo ide robiť, tak nehovorí pravdu. Museli sme tam brať do úvahy rôzne veci.
Odpoviem, Martin, na tú tvoju otázku, že koľko peňazí má štát – 180 miliónov máme v tomto operačnom programe z európskych zdrojov, plus keď do toho, k tomu prirátame to, čo priloží k tomu štát, je to 204 miliónov na tých 1600 alebo koľko skládok. To znamená, jedna vec, kde sme sa, kde sa ministerstvo a ľudia na ministerstve museli rozhodnúť, že akou cestou sa vyberieme, bola samozrejme tá, že na čo máme peniaze, jako to vieme spraviť. A tá inkapsulácia nie je nejaká vec, čo sme my vymysleli. To funguje, funguje to v USA, Bradford Inlays, neviem kde všade. V Rakúsku Reifenwerk, Poľsko. To je, jak povedal pán kolega, to je spôsob ako riešiť environmentálnu záťaž. Takže to sme nevycucali z prsta. Sú na to, je na to, sú uskutočniteľnosti proste. Vybral sa tento variant preto, lebo toto jednoducho vieme spraviť, vieme to spraviť tam na mieste a vieme to zrealizovať.
Dôležité je to, aby sme to urobili. Súhlasím s tým, že tá skládka tam je. Nedali sme to tam my ani vy, proste za socíku to tam naniesli. Vtedy to bolo tak, jak to bolo. Ale je načase, aby sme to začali riešiť a teraz konečne ministerstvo sa s tým začalo veľmi intenzívne sa zaoberať. To znamená, že urobili sme tam sanačný projekt, urobili sme odbornú oponentúru na ten sanačný projekt, aby sme boli si istí, že to má zmysel. My neustále monitorujeme podzemné vody. Vyriešili sme a dali sme na stôl plán prác, rozbehli sme verejné obstarávanie na dodávateľa a začali sme intenzívne rokovanie s majiteľmi pozemkov, lebo bez dohody s majiteľmi jednoducho sa nevieme dostať k tej skládke, nevieme začať sanácie. To všetko sme rozbehli minulý rok a jednoducho máme pripravené podanie, čo dneska sa podá, zámer na príslušný okresný úrad na začatie, zisťovacie konanie v rámci EIA.
Vychádzame z toho, že podľa našich platných zákonov, zákon jasne hovorí, že stavby, zariadenia, objekty na nakladanie s nebezpečným odpadmi podliehajú zisťovaciemu konaniu. To znamená, toto zisťovacie konanie sme podali. Je to aj dôležité preto, aby som to zjednodušil, že jednoducho verejnosť bude samozrejme, verejnosti bude samozrejme zabezpečený prístup do konania v súlade so zákonom a hlavne, že ministerstvo nebude posudzovať svoj vlastný zámer, ale bude posudzovať to iný orgán, zámer ministerstva. To znamená, nebudeme posudzovať my vlastný zámer, ale bude to posudzovať okresný úrad, čo si myslím, že je správna cesta.
To znamená, aby som sa vrátil k tým otázkam, že prečo sme teraz tu, je ten, že keď sme začali rokovania s tými majiteľmi, tak jednoducho v novembri sme narazili na to, že sú tam niektorí, s ktorými sa nevieme dohodnúť. Vedeli sme sa dohodnúť s hlavným mestom. Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí tu sedia a sú poslanci aj v zastupiteľstve, aj pánovi primátorovi, že jednoducho nám vyšiel v ústrety. Ale nie všade sme túto, túto ochotu našli.
To znamená, v novembri sme sa zasekli, poviem tak, a nemyslím si, že si môžme dovoliť proste to, že preto, lebo sa nevieme dohodnúť s majiteľom na podmienkach, ktoré sú, jednoducho zo zákona vyplývajú, proste znalecké posudky sú tam nejaké, sú oprávnené, tak aby sme neodsanovali takúto skládku. To znamená, ten zákon je tu preto, že keď sa nevieme dohodnúť na nájme, na odkupe, proste máme rôzne návrhy pre tých majiteľov, tak jednoducho my sa na ten pozemok musíme dostať. Tu sa nejedná o to, že chceme vyvlastniť. My nechceme vyvlastniť nič. My tie pozemky, štát tie pozemky nepotrebuje. To nie je diaľnica. My potrebujeme na určitú dobu obmedziť vlastnícke práva, aby sme vedeli odsanovať tú skládku. To znamená, náš prvoradý cieľ je dohodnúť sa s majiteľom, aby sme proste vedeli tú prácu vykonať. A jednoducho, keď mu ten pozemok zostane, konkrétne netýka sa to Vrakune, lebo tu ideme robiť enkapsuláciu, ale keď ideme robiť klasickú sanáciu, kde sa zhodnotí ten pozemok, hej, tak proste ten majiteľ, ktorý momentálne má znehodnotený pozemok, lebo tam má skládku. Napríklad vo Vrakuni, je už teraz stavebná uzávera na skládke. To znamená, ten pozemok pre toho majiteľa nemá hodnotu. Musíme z toho vychádzať a proste keď sú také nároky od majiteľa na štát, na nás proste, ktoré nevieme akceptovať, tak nemáme inú možnosť len využiť buď dočasné obmedzenie, alebo proste vyvlastnenie, aby sme vedeli tú skládku odsanovať.
Čo sa týka, že prečo, prečo to skrátené konanie. No, lebo keby sme sa vedeli dohodnúť s majiteľmi, už teraz máme územné rozhodnutie hotové. Keďže sa nevieme dohodnúť, tak nevieme dosiahnuť ani územné rozhodnutie a potom stavebné konanie a stavebné povolenie na tú skládku. A ten zákon je taký, že my ešte máme 90 dní, to znamená, tri mesiace na to, aby sme sa skúsili dohodnúť s majiteľom, až potom môžme pristúpiť k vyvlastneniu. To znamená, že keď bereme všetko dokopy, tak keď teraz prijmeme ten zákon, tak niekedy v júli my reálne môžme pristúpiť k tomu, že keď sa nedohodneme dovtedy, ja sa dúfam, že dohodneme, budeme musieť pristúpiť k vyvlastneniu a tým pádom môžme začať automaticky stavebné, aj stavebné konanie. A to znamená, že ešte v tomto roku, keď to verejné obstarávanie na toho dodávateľa prebehne, tak môžme začať s tou sanáciou.
Keby sme išli riadnym procesom, tak túto schôdzu by sme nestihli s tým zákonom. To znamená, že išli by sme na ďalšiu, potom prvé čítanie, ďalšiu. To znamená, približne o štyri, o päť mesiacov by sme vedeli, boli by sme, by to bolo posunuté, minimálne.
To znamená, že tú skládku chceme odsanovať, vieme, čo chceme robiť a nevidím dôvod na to, aby sme, aby sme túto vec zdržovali. To znamená, že to je ten dôvod, prečo to chceme spraviť.
A čo sa týka toho, že štát, aké iné už nejaké takéto záťaže začal sanovať, tak v tomto roku už sanujeme 19 lokalít. Medzi nimi napríklad aj, myslím, že Dolný Kubín tam je, Istebné. Musím povedať, že tých 19 lokalít, čo bude stáť okolo 40 mil. eur, sme súťažili verejné obstarávanie rok aj trištvrte. To znamená, bohužiaľ, sú veci, na ktoré nemáme vplyv a proste naťahujú ten celý proces. Je to problém. Je problém aj z toho hľadiska, že keď chceme, aby nám tie zdroje, tých 180 mil. z Európskej únie, aby sme to mali, tak musíme splniť určité kritériá počas čerpania. A to nie sú len kritériá finančné, to znamená, že ja musím niečo odsanovať a vyčerpať, ja neviem, určitý obnos peňazí. Ale sú tam aj iné kritériá, ktoré súbežne musíme spĺňať. Napríklad sú tam kritériá na to, že koľko hektárov máme vyčerpať. Nielen to, že koľko peňazí, koľko hektárov má odsanovať, nielen to, že koľko peňazí mám vyčerpať. To znamená, je tam strašne veľa, veľa vecí, z ktorého dôvodu jednoducho musíme ísť dopredu, lebo nás zdržujú také procesy, povedzme, ako verejné obstarávanie, a niekde to človek akože, alebo musíme to, musíme ten priestor nájsť.
Takže nie som tu preto, aby som robil divadlo. Fakt nie som tu preto, aby som robil divadlo. Jednoducho sme sa do toho pustili a počas tohto procesu sme k tomuto došli.
Takže ja vás prosím, nie kvôli mne, ani nie kvôli vám, kvôli tým ľuďom, ktorí sú vo Vrakuni, v Ružinove a na Žitnom ostrove, aby sme to, čo nám vyčítali doteraz, aby sme to skúsili troška napraviť. Takže preto je tu ten návrh.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. No, rovno sa do toho pustím, kolegovia. Bavíme sa o radiačnej ochrane a popritom teda riešime aj iné veci v tomto zákone. Ja som toto vytkla aj na výbore. Opäť opakujem, je bežnou praxou, hlavne, aspoň teda si myslím, v rezorte zdravotníctva a na zdravotníckom výbore, že sa robia prílepky k zákonom také, ktoré nie sú podstatou toho zákona. Čiže sa nám stáva, že sa v prípade radiačnej ochrany nebavíme len o nej samotnej, ale bavíme aj o eHealthe, bavíme sa o poplatkoch na urgente, bavíme sa o pravidlách a vzťahoch medzi poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Chcem len teda
podotknúť, že to nepovažujem za správne.
Čo sa eHealthu týka, tam je krásne vidieť takéto, takéto narýchlo riadenia a narýchlo rozhodovanie. Ja som hovorila, viete o tom mnohí, kritizovala som, v akom je súčasne eHealth stave a v akom stave sa zaviedol a hlavne teda to, nebudem už, nepôjdem do podrobností, ale hlavne to ignorovanie reálnych problémom a to tvárenie sa, že sa nič nedeje a že teda poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a softvérové spoločnosti, ktoré poskytujú ambulanciám softvéry, jednoducho sa nevedia dovolať pomoci na NCZD, to je len v krátkosti.
To, k čomu sa chcem vyjadriť, je jeden z pozmeňujúcich návrhov, alebo teda súčasťou tohto zákona a sú to platby na urgentoch, ku ktorým som sa tiež už vyjadrovala, a teda ide o mamičky alebo budúce mamičky, tehotné ženy, ktoré si musia platiť za poskytnutú starostlivosť na urgentnom príjme. Ja sa v prvom momente chcem opýtať pána ministra, ja som mu teda aj písala, ja sa naozaj nevyznám v tom, ktorá verzia momentálne platí, keďže sme už tu mali teda všetky možné varianty a teraz naozaj neviem, ku ktorej konečnej verzii sa ja vyjadrujem. Že či je to teda verzia, že mamičky platia alebo všetci platia, alebo mamičky neplatia v prípade, ak sú tehotné, žiadne vyšetrenie, alebo mamičky neplatia iba v prípade, ak sú vyšetrené v spojitosti s tehotenstvom. Lebo toto je veľký rozdiel. Myslím si, že aj médiá to pochopili tak, že neplatia mamičky vôbec. Ja ak som správne čítala, chápala som ten návrh tak, že neplatia iba v súvislosti s vyšetrením, ktoré má spojitosť s tehotenstvom. Čiže v prípade, ak mamička bude mať, ja neviem, zápal stredného ucha a nebude sa vedieť vyspať alebo bude mať zarastený nechet a bude ju to strašne bolieť a proste už to má v piatok, alebo v nedeľu sa to znásobí a pôjde na urgent, tak v tomto prípade si platiť bude. Naschvál hovorím takéto príklady preto, že chcem zdôrazniť, ako naozaj jednoducho je nútený tento hlúpy poplatok nechať vymýšľať lekárov a mamičky, a aká benevolencia tu zbytočne vzniká.
Ale poďme sa najprv pozrieť alebo vyjadriť k tomu, ako opäť takéto návrhy vznikajú. Ja mám pocit, že riadenie rezortu zdravotníctva je metódou pokus-omyl, lebo toľko zákonov a návrhov, ktoré najprv mali byť, potom neboli, potom platili, potom nakoniec neplatili, tento vlastne prestal platiť ešte skôr ako začal platiť. No, ja si myslím, že táto metóda pokusmi na pacientoch naozaj nie je šťastná. Dôkazom toho sú nielen teda teraz tento poplatok na urgentoch, ale celkové aj 30-eurové poplatky, ktoré teda najprv nemali platiť, potom platili, potom váš premiér povedal, že platiť nebudú, ale zatiaľ stále platia, a ešte sme nepočuli verziu ako platiť nemajú. Takisto posledná kauza, dá sa povedať, alebo posledný problém, čo sa týka obhliadania pozostalých, to je úplne nešťastné riešenie, kde teda sa povedalo, že pokiaľ sa nenájdu dobrovoľne, keď to skrátim, tak keď nepôjdu lekári slúžiť dobrovoľne, tak im to jednoducho rozkáže úrad alebo štát. A samozrejme, toto sa aj stalo a lekári, ktorí mali slúžiť, medzi nimi boli, ja neviem, psychológovia, dermatológovia, oční lekári, ktorí toto roky nerobili, samozrejme, proti tomuto dosť hlasno protestovali. A samozrejme, pán minister zareagoval, prisľúbil zmenu, teda ešte do včerajška to malo byť vyriešené, že teda zas sa ten rozpis, ktorý mal platiť, a zákon, ktorý mal platiť, teda vlastne už zasa neplatí. Tiež neviem, ako to dopadlo, tak akože uvítame informácie. Len možno by bolo dobré, ja nemyslím to v zlom, ale možno by to aj lepšie vyzeralo, aj by možno ľudia boli menej šokovaní, prekvapení a zmätení, keby sme najprv porozmýšľali pred tým, jak dáme zákon. Lebo ono to akože celkom to pomáha.
No a teraz poďme, poďme k tomuto problému, čo sa týka mamičiek na urgentoch. Pozrieme sa najprv na to zo strany poisťovne, ktorá teraz má nejaké množstvo revíznych lekárov. Poisťovne dlhodobo hlásia a je to asi aj cítiť na množstve problémov, ktoré v zdravotníctve sú, a myslím tým problémy s činnosťami, ktoré sa jednoducho diať nemajú. Revízni lekári sú na to, aby odhaľovali podvody v zdravotníctve. Teda ako som hovorila, poisťovne ich majú obmedzený počet a dnes ten návrh zákona hovorí o tom, či už pôvodná verzia, že mamičky môžu žiadať poisťovne o vrátenie poplatku v prípade všetkých vyšetrení, alebo aj terajšia verzia, ktorá hovorí o tom, že mamičky majú byť, nemajú platiť v prípade, ak sú ošetrené v súvislosti s tehotenstvom. Tak ja chcem len povedať, že všetky mamičky, ktoré nebudú súhlasiť s tým, napríklad, keď mamička presne si bude myslieť, že zápal stredného ucha, čo jej bráni dobre sa vyspať, čo môže ohroziť jej dieťa, čo má súvis s tehotenstvom, tak takáto mamička môže podať požiadavku na poisťovne, aby jej vrátila tento poplatok. Čiže revízny lekár, ktorý má odhaľovať podvody v zdravotníctve, napríklad predpisovanie liekov alebo nejaké predaje liekov a proste naozaj, že ako sme tu mali kauzu s tými pomôckami zdravotníckymi, tieto naozaj veľké veci, tak týchto pár revíznych lekárov bude teraz sedieť nad požiadavkami od pacientov a bude sa rozhodovať či dvoj- alebo desaťeurové poplatky vrátiť alebo nevrátiť.
Posledný návrh, ktorý som čítala, dokonca obsahuje aj, alebo rozširuje tú skupinu na všetkých, ktorí nesúhlasia alebo ktorých zdravie mohlo byť ohrozené, ak by im nebola poskytnutá starostlivosť. No do tejto skupiny už sa naozaj, v tejto skupine sa už naozaj môže vidieť úplne každý pacient, čiže každý pacient môže teda takúto požiadavku poslať poisťovni. Ja si myslím, že je to obrovské plytvanie zdrojmi. Jednak, lebo, viete, to nie je tak, že zdrojmi poisťovne, lebo tie poisťovne používajú naše peniaze. Čiže to je obrovské plytvanie našimi zdrojmi. Jednak už samotná tá hodina toho lekára je drahšia ako celý poplatok, ale keď sa pozrieme na to, že kým bude ten revízny lekár sedieť nad desaťeurovým poplatkom, koľko veci môže naozaj uniknúť jeho pozornosti. Myslím si, že aj z tohto, z tejto stránky je to zbytočne drahé. Je to administratívne náročné. A ďalší nonsens, ktorý obsahuje tento zákon, je v tom, že nemocnica síce poplatok vyberie, pacient ho potom žiada od poisťovne, ktorá ho vráti, ale nemocnica poisťovni, samozrejme, peniaze nedá.
Ja som počula pána ministra, ktorý hovorí, že áno, veď je to poskytnutie zdravotnej starostlivosti a poisťovňa platí za svojho poistenca. Len ak som správne pochopila, tak tento poplatok nemal predsa sanovať zadlženie nemocníc, ale mal zabrániť zneužívaniu urgentu. A v tomto prípade, keďže tie finančné prostriedky zostávajú nemocnici a motivujú tú nemocnicu, aby ich vyberala, a má to poisťovňa potom riešiť a vracať, ja si myslím, že sa to míňa tomu účinku, ktorý ste vy deklarovali, a dokonca aj pán poslanec Raši sa vyslovene ohradil voči tomu, že by to bol poplatok. Bolo to zavedené kvôli zneužívaniu urgentu. No tak myslím si, že v tomto prípade tento argument padá.
Keď sa na to pozrieme z pohľadu lekárov, ja si myslím, že lekár má liečiť. Lekár nemá byť arbitrom a sudcom a nemá rozhodovať o tom, kto má dostať poplatok alebo nemá dostať poplatok. Ten zákon by mal byť binárny nula, jedna, máš, nemáš, hotovo. Žiadne rozhodovanie, lebo potom prichádza k situáciám, keď tá mamička alebo akýkoľvek iný poistenec príde za tým lekárom a bude teda naňho tlačiť, že veď on v jeho zdravotnom stave, veď on je práve ten, ktorý ten poplatok platiť nemá. Je to jednoducho pre tých lekárov nepríjemné, nedôstojné, nechcú to robiť, nečudujem sa im, preto tieto poplatky vyberajú plošne. Naozaj si nemyslím, že keďže to nezvládne štát, tak ako to už býva v poslednej dobe zvykom, veď to hoďme na niekoho iného, oni to zvládnu. V tomto prípade na lekárov. Nemyslím si, že je to voči nim fér.
No a takisto toto súvisí aj s tým pohľadom mamičiek. Chcem sa spýtať, či naozaj, ja už som sa to pýtala, ja sa opätovne pýtam, či naozaj považujeme to, že tehotná matka ide na urgent, či to považujeme za zneužívanie urgentnej starostlivosti, pretože tak ako sme videli prípad z Nitry, kedy pani Balogová, ktorej sa mimochodom už dieťa, myslím, pred dvoma dňami narodilo, blahoželáme, tak keby išla na pohotovosť z toho, alebo na urgent z toho dôvodu, že jednoducho mala pocit, že už začala rodiť, a boli k tomu teda objektívne príčiny, nechcem ísť do podrobností, nakoniec teda prišla s tým, že jej bolo povedané, že nie, že planý poplach, teda odišla len nejaká plodová zátka, nešlo o pôrod, tak bolo povedané, že teda zneužila kvázi urgent, lebo dali jej ten poplatok uhradiť. A pán minister sa niekoľkokrát vyjadril, že áno, toto bolo správne, neboli tam objektívne príčiny. No, ja neviem, ale teda z pohľadu matky, aby ona musela riešiť, že – a teraz nejde o tú desaťeurovku, pán minister, to je nejaký ten signál spoločnosti, že my sa tu tvárime akoby nebolo v poriadku, keď žena, ktorá čaká dieťa, jednoducho dve osoby, ktorých zdravie môže byť ohrozené. No, nech ide na ten urgent, aj keď si kýchne, prepáčte, ale ako naozaj to sa bavíme o deviatich mesiacoch a o žene, ktorá potrebuje pomoc. A teraz ideme na nich, ideme teraz vyberať desaťeurové poplatky a nechávať ich riešiť, či áno, či nie.
Z pohľadu toho zákona, ktorý hovorí o desaťeurových poplatkoch a o výnimkách. Výnimky napríklad majú aj držitelia Jánskeho plakety, predpokladám a ja to vidím ako, vidím to tak, že je to v poriadku. Predpokladám, že je to preto, lebo títo ľudia naozaj môžu niekomu zachrániť život, niekomu pomôcť. Ja ale zas vidím matku ako tú, ktorá život daruje a ktorá vytvorí nový život. A ja si nemyslím, že teda za toto ju máme pokutovať. A keď sa ešte pozreme na tú situáciu tej mladej rodiny, dnes naozaj jej ten štát veľmi nepomáha. A dokonca jej bráni, aby si vedela pomôcť sama, čo je teda najhoršie z nášho pohľadu. A keď si pozreme na to, o koľko klesne príjem rodiny, keď matka zostane doma, tak je naozaj absolútnou drzosťou jej dať potom ešte spoplatniť základnú zdravotnú starostlivosť, lebo teda tú zdravotnú starostlivosť, ktorú ona v tej chvíli potrebuje. Ja si myslím, že ak má niekde solidárne zdravotné poistenie zmysel, tak ho určite má v prípade rodín, pretože tie sú základnou jednotkou spoločnosti. Takže určite tuto by som, tuto by som vôbec nešla do diskusie.
No, a nešla by som do diskusie teraz nielen z takýchto tých nejakých emočných dôvodov a z presvedčenia, a že odkaz spoločnosti, ale teda, pán minister, vy ste sa nevedeli vyjadriť alebo ste sa vyjadrili, že neviete, aké sú čísla, aký môžte predpokladať, návštevnosť, lebo koľko mamičiek využíva tento urgent, aj celkovo ako sa bude využívať. No, tak ja som si zavolala na pomoc svojho poradcu Google a pozrela som si tam nejaké čísla. A predstavte si, Google povedal, že v roku 2014 a 2015 sa narodilo niečo cez 55-tisíc detí, v roku 2016 to bolo cez 57-tisíc tehotných žien. A teraz ja tak uvažujem, viete, že keď to bude, že maximum, tak dobre, a každá jedna, každá jedna tehotná pôjde teraz na urgent, lebo strašne ju to bude baviť, tak budú chodiť o štvrtej večer v noci na urgent, tak by nás to stálo 57-tisíc eur z toho nášho celého rozpočtu, na ktorý sa nám teda.... (Reakcia z pléna.) Desať euro, áno, na ktorý sa nám teda skladajú ľudia.
Ja len pre pripomenutie, 250-tisíc eur stálo predstavenie loga predsedníctva v Európskej únii, pardon, 4 mil. boli dané na ihriská v obciach, ktoré mali koaličného alebo vládneho starostu, 500-tisíc stála prerábka kancelárie Ľubomíra Vážneho na ministerstve dopravy. Ako ja neviem, či toto ešte potrebuje komentár. Z tých 57-tisíc tehotných žien bolo 7 300 žien, ktoré mali komplikácie, to boli jednoducho tehotenstvá s komplikáciami. Keby iba tieto využívali urgent, hovoríme o sume 73-tisíc eur. Áno, vy poviete, jedenkrát, čo keď jedna mamička viackrát navštívi. Dobre, ale veď určite budete súhlasiť s tým, že nie všetky matky teraz pravidelne chodia len tak zo zábavy na urgent. A už vôbec nie hlavne z toho dôvodu, že ony sú celú dobu pod dohľadom lekára, keď majú teda kritické tehotenstvo, ešte prísnejší dohľad lekára tam je, tak si myslím, že od toho piatku do tej nedele, ak sa niečo udeje, nemal by byť problém a nemali by vôbec ony teda riešiť a my tiež nie, že či tam majú ísť alebo nemajú ísť.
Posledné, čo by som chcela povedať, je, že vy ste aj avizoval, teda ak som postrehla správne, pán minister, opäť zmenu a teda zmenu z tejto verzie na verziu, kedy teda sa nebude rozhodovať o tom, ani mamička, ani poisťovňa, ani lekár, že či je to vyšetrenie v súvislosti s tehotenstvom alebo nie je, a teda že to bude tak ako ja navrhujem, platiť plošne pre všetky tehotné ženy. No, ja vám chcem povedať dobrú správu. Netreba k tomu robiť výbor, netreba to písať, netreba to podávať. Ja už som to urobila. Takže máte teraz opäť šancu ukázať svoju veľkosť. Môžte hlasovať podľa obsahu a nie podľa toho, ako vám káže váš nominant SMER - SD a môžte tak hlasovať za môj pozmeňujúci návrh, lebo je jednoducho lepší ako váš. Môj pozmeňujúci návrh znie takto:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Za čl. V sa vkladá nový čl. VI, ktorý znie:
"Článok Vl
Zákon č, 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 347/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 81/2009 Z. z., zákona č. 402/2009 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 363/2011 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 365/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 53/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z. a zákona č. 257/2017 Z. z. a zákona č. 351/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 38 ods. 8 písm. c) sa dopĺňa ôsmym bodom, ktorý znie: "8. ambulantnej pohotovostnej služby alebo ústavnej pohotovostnej služby, ak je u poistenca lekársky potvrdené tehotenstvo,"."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 6. februára 2018.
V § 38 ods. 8 písm. c) sa navrhuje rozšíriť okruh poistencov oslobodených od povinnosti úhrady podľa § 38 ods. 3 písm. c). Ide o úhradu za spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti v rámci ambulantnej pohotovostnej služby alebo ústavnej pohotovostnej služby u poistencov, u ktorých je lekársky potvrdené tehotenstvo. Dôvodom predloženia tohoto pozmeňujúceho návrhu je snaha poskytnúť vyššiu mieru dostupnosti zdravotnej starostlivosti formou pohotovostnej služby pre tehotné ženy z dôvodu vplyvu zdravotného stavu matky na vývin nenarodených detí.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, je to veľmi ťažké na vás reagovať kvôli tomu, lebo vidím, že o odbornú diskusiu veľmi nestojíte. Bohužiaľ, to je najdôležitejšie, aby ste vypichli nejakú ľúbivú tému a okolo toho, aby ste urobila nejaké politikárčenie. Lebo aj teraz ste spomínala toľko vecí, ktoré, bohužiaľ, nie sú pravdivé. Viete dobre, že keď 30-eurový poplatok nikdy nebol zavedený, hoci teraz existuje jeden zákon, ale nikde tam nie je to, že musí niekto zaplatiť 30 eur u lekára.
Ďalšia vec, prehliadky mŕtvych, čo ste spomínala. Keby ste dávala pozor, tak vy ste vedela, že riešenie je už tu v parlamente a budete o tom za chvíľu aj hlasovať. Takže to nebolo prisľúbené na včera, to už bolo oveľa skorej urobené.
Poplatky u lekára, čo ste spomínala. Lekár nemusí sa rozhodovať o tom, že aký poplatok vyberá alebo aký nie, lebo u lekára by nemal byť žiadny poplatok podľa dnešného zákona. Na druhej strane to je pravda, že v určitých, presne vymenovaných prípadoch, treba vlastne, všeobecne za pohotovosť treba zaplatiť. Ale aj to je pravda, že tam sú presne vymenované, že kedy nie. A viete zase, to tiež nie je pravda, že tehotné majú teraz ohrozenú základnú zdravotnú starostlivosť, čo ste spomínala, kvôli tomu, lebo aj na to myslí tento zákon. Jednak základná zdravotná starostlivosť nie je spoplatnená a na urgentoch tiež sú oslobodení, tehotné od platenia, keď súvisí to s tehotenstvom. Takže ako to tiež nie je pravda.
A na záver ešte to chcem povedať, že preto môžeme cez tento zákon meniť toľko zákonov, lebo aj vy ste vymenovala, keď ste dala pozmeňujúci návrh, tie zákony, ktoré meníme s týmto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som len chcela reagovať na poplatky na urgente. Chcela by som podotknúť, že tieto poplatky, ako už tu bolo povedané, veľmi zaťažujú zdravotnícky personál, či je to lekár, má sa rozhodnúť, že kto bude platiť tieto poplatky, a samozrejme sestry. Zbytočne sú tak isto zaťažovaní a nervózni sú pacienti a ich príbuzní. Veď keď idete na urgent, veď to je nonsens, čo sa tam deje, nespokojnosť. Ja by som navrhovala, pán minister, či by sa buď nedali zrušiť poplatky na urgente, alebo keď, tak nech poplatky platia všetci. Buď zrušiť poplatky, alebo nech platia všetci. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, bola tu obrovská kritika ministerstva zdravotníctva, že pri takýchto zákonoch robí akési prílepky k iným, pretože jedná sa o zákon o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ale musím povedať, že k tomuto zákonu, k vládnemu návrhu zákona ste nepovedali jednu poznámku. Myslím si, že práve výbor pre zdravotníctvo by mal byť o tom, že tam by sme si mali všetky odborné veci povedať na výbore. Ale presne to, čo ste vyčítali ministrovi zdravotníctva, robíte sama, pretože ste sa venovali úplne iným zdravotníckym témam, ako je samotný návrh zákona.
Čo sa týka poplatkov pre tehotné mamičky alebo teda budúce mamičky, ja som podával pozmeňovací návrh a prešiel naprieč všetkým politickým spektrom, ktorí súhlasili, aby práve mamičky, ktoré sú tehotné a majú problém alebo ťažkosti súvisiace s tehotenstvom, aby od tohoto poplatku boli oslobodené. Prosím vás pekne, nerobme z našich zdravotných sestier alebo z lekárov, že nevedia, či to má, to ochorenie, súvis s tehotenstvom alebo nie. A skutočne tie príklady, ktoré ste dávali, tak poviem to slušne, boli veľmi pritiahnuté za vlasy. Naozaj ktorákoľvek sestra vie presne povedať, a to nepovie len zdravotná sestra, ale myslím si, že ktorákoľvek žena vie povedať, či to alebo ono má súvis s tehotenstvom alebo nie. Takže škoda, že ste neboli na gestorskom výbore, pretože potom by ste vedeli, že ktorý návrh alebo ktorý pozmeňovací návrh platí a ktorý nie. Pretože gestorský výbor to jasne vymedzil a jasne dal odporúčanie plénu v Národnej rade.

Ďakujem pekne za slovo. Odborná verejnosť, zdravotné poisťovne, poskytovatelia veľmi výstižne pomenovali ten koniec minulého roku, že sa Slovenskom prehnala smršť zdravotníckych zákonov. Celý problém, ako sme to vnímali aj my na výbore, bolo, že sa tie zákony dorábali v podstate v druhom čítaní, boli to pozmeňovacie návrhy, ktoré donášalo ďalej ministerstvo a predkladalo ich cez koaličných poslancov, čo sa samozrejme nepáčilo potom ani pánovi prezidentovi. Mali sme mimoriadnu schôdzu kvôli tomu. Čo je však o to vážnejšie, je, že táto legislatívna smršť má ďalšie následky a v januári pri implementácii predložených zákonov vznikajú rôzne nejasnosti, problémy, štrajky, treba dorábať veci. Takmer každý jeden zákon, ktorý sme minulý rok predkladali, je v podstate z toho pohľadu nedokonalý, musíme ho upravovať neštandardným spôsobom cez pozmeňováky k radiačnému zákonu. Z tohto pohľadu ja by som tiež len chcel poprosiť ministerstvo, aby sme tie zákony naozaj robili vo väčšom kľude, lepšie ich pripravili a hlavne domysleli prechodné obdobie k jednotlivým zákonom. Tešíme sa, že sa zrealizujú zmeny v slovenskom zdravotníctve, ale poprosili by sme, aby to bolo trošku viac pripravené a s menšími následkami, lebo potom všetci tu máme s tým veľké problémy.
Ďakujem pekne.

Pani kolegyňa, vo vašom vystúpení ste si viackrát protirečili a dokonca ste aj neuvádzali pravdivé informácie. Pán kolega Bastrnák to spomenul, ja to len zduplikujem, pretože vy ste opäť manipulovali, hovorili ste o nejakom 30-eurovom poplatku, čo nie je pravda. Vy to veľmi dobre viete, že je to úhrada, a ak tak úhrada za priamo zdravotný výkon. Prehliadka alebo obhliadka mŕtvych je rovnako vyriešená. No a poplatky u lekára, to už som si zvykol, to neustále tu manipulujete, pretože vy viete veľmi dobre, že je taxatívne určené, za čo môže lekár vybrať a za ostatné úkony ak vyberá, tak je to v rozpore so zákonom.
Desaťeurový poplatok, všetci sa zhodneme, že urgenty sú zneužívané. Hovorila to aj vo faktickej poznámke ďalšia kolegyňa. A tento návrh je práve preto, aby sa toto zneužívanie znížilo, ale zároveň sa tu dáva možnosť tým, ktorí to budú potrebovať, predovšetkým tehotným ženám, aby v prípade, keď niečo bude potrebné riešiť súvisiace s tehotenstvom, aby to mohlo byť bez poplatku.
Ale na záver chcem povedať, lebo to je typická forma opozície, aj vaša, pani poslankyňa. V prípade, keby sme alebo minister nereagoval v tomto zákone o radiačnej ochrane na tieto veci, ktoré vznikli, tak by ste nás kritizovali, aj jeho, že však ste to mohli riešiť v tomto zákone, prečo ste to neriešili. Ako aj pán kolega Krajčí hovorí o tom, viete, mali by sa lepšie pripravovať tie zákony a tak ďalej. Keď príde zákon, ktorý, pani Cigániková, ste teraz komentovali a že je potrebné viacej k tomu pozmeňujúcich návrhov, tak potom hovoríte, že sme tu len mašinéria, ktorá hlasuje, nič viac. A keď sa napríklad ide urobiť nejaký pozmeňujúci návrh, tak už je to zle. No však sme tu na to, aby sme nad tým uvažovali, aby sme navrhovali.

Ďakujem pekne. Pán Bastrnák, dajte vedieť, keď niekedy budete mať niečo k veci.
Pani kolegyňa, vitajte. Som rada, že ste tu a ďakujem, že ste mi z praxe potvrdili, že naozaj zdravotníci majú problém s tým, že majú rozhodovať.
Pán Zelník, tvrdíte, že to išlo mimo návrhu. Práve o tom som hovorila, teda celá tá moja rozprava išla mimo návrhu, práve o tom som hovorila, že tie prílepky sú mimo návrhu. Tak ako aj povedal pán Blanár, že by sme vyčítali, keby pán minister teraz nereagoval. No nemusel by reagovať, keby pred tým zbrklo, bez diskusie nenastali zmeny. My len vravíme, že chce to kľud a chce to širšiu spoločenskú a hlavne odbornú diskusiu, aby jednoducho sa vychytali chyby zo zákonov pred tým, ako zákony začnú platiť.
Marek, áno, verejná diskusia tá by mohla pomôcť, toto to potvrďuje.
No a pán Blanár, vy keď hovoríte o klamaní, smerák, keď hovorí o klamaní, to je normálne, no my hovoríme klamaniu bla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)