26. schôdza

Pán poslanec Heger, nech sa páči ako posledný písomne prihlásený.

Vážená pani predsedajúca, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám prečítal interpeláciu na pána podpredsedu vlády pána Pellegriniho.
V súlade s čl. ústavy 80, Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si Vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci materiálu Analýza stavu v oblasti dátových kurátorov, návrh na personálne a finančné zabezpečenie ich činnosti. Ide o materiál nadväzujúci na úlohu B.15 vlády Slovenskej republiky č. 346/2017 Z. z. k stratégii a akčnému plánu sprístupnenia a používania otvorených údajov verejnej správy.
V materiáli v bode 3. Finančné zabezpečenie a rozsah práce dátových kurátorov sa okrem iného píše: „Organizácie môžu na financovanie dátových kurátorov využiť vlastné zdroje, ale aj Operačný program Efektívna verejná správa, resp. iné formy financovania.“ V prípade, že financovanie cez, v prípade financovania cez externé zdroje je potrebné zabezpečiť nasledovnú alebo, pardon, následnú trvalú udržateľnosť, keďže práve tieto EŠIF, v skratke, môže, môže byť použité na rozbeh a zabehnutie procesov, no následnú, následnú každodennú prevádzku musia byť použité vlastné zdroje financovania.
Práve na základe tohto, čo som teraz prečítal, vyššie uvedeného, sa preto obraciam na vás, pán podpredseda, vlády formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Keďže pozícia dátového kurátora má byť zriadená najneskôr do 31. marca 2018, z akých prostriedkov majú inštitúcie verejnej správy hradiť jej fungovanie, keďže v rozpočtoch na tento rok s touto položkou nepočítali?
2. Sú v štátnom rozpočte vyčlenené finančné prostriedky na krytie nákladov súvisiacich so zriadením dátového kurátora? Ak nie, dostane minister financií úlohu hľadať v štátnom rozpočte finančné prostriedky na zabezpečenie fungovania dátového kurátora v inštitúciách verejnej správy?
3. A najmä, keďže je pri tejto pozícii potrebné zabezpečiť trvalú udržateľnosť, ako bude zabezpečené financovanie v nasledujúcich rokoch?
Ďakujem pekne, to je všetko.

Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec Kotleba.

Vážená pani podpredsedníčka, podávam interpeláciu na ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a s čl., a s § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Dňa 26. marca 2016 v sobotu príslušníci Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne v skorých ranných hodinách navštívili v mieste trvalého bydliska poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu Naše Slovensko Petra Krupu s tým, že majú rozkaz na zaistenie jeho zbrojného preukazu, zbraní, preukazov zbraní a všetkého streliva. Konali tak na základe medializovaných informácií o tom, že poslanec Peter Krupa mal prísť do budovy Národnej rady Slovenskej republiky s krátkou guľovou zbraňou, čím mal podľa médií porušiť zákon. Médiá nakoniec naozaj dotlačili políciu ku skratovému konaniu proti poslancovi Petrovi Krupovi ako držiteľovi zbrojného preukazu v zmysle platnej legislatívy.
Vstup do priestorov Národnej rady Slovenskej republiky so zbraňou upravuje § 32 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý hovorí výlučne o zákaze vstupu so zbraňou do rokovacej sály Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek tomu, že poslanec Peter Krupa žiadne ustanovenie platného zákona neporušil, polícia ho donútila opakovane sa podrobiť skúške na preukázanie psychickej spôsobilosti držať a nosiť zbraň v zmysle platnej legislatívy.
Omnoho závažnejší prípad spojený s podozrením z porušenia príslušných predpisov sa však odohral celkom nedávno. Dňa 2. februára 2018 viaceré slovenské médiá zverejnili informáciu o tom, že v paneláku na Čurlákovej ulici v Košiciach bola nájdená mŕtva žena. Táto bola identifikovaná ako manželka funkcionára Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len NAKA) a tiež bolo zistené, že príčinou jej smrti bolo zastrelenie. Podľa informácií, ktoré pre médiá potvrdila hovorkyňa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo vnútra) Andrea Dobiášová, bola na mieste činu nájdená služobná zbraň policajta.
V nadväznosti na vyššie uvedené si vám preto pán minister dovoľujem položiť nasledovné otázky:
1. Môžete potvrdiť alebo vyvrátiť, či nájdená služobná zbraň policajta bola zbraň pridelená funkcionárovi NAKA, ktorého manželka bola zastrelená?
2. Akým spôsobom je zabezpečované získavanie a preverovanie spôsobilosti príslušníkov NAKA na narábanie so služobnými zbraňami?
3. Kedy naposledy bola aktivita na získavanie a preverovanie spôsobilostí na narábanie so služobnou zbraňou realizovaná pre príslušníkov NAKA v pôsobiacich v Košickom kraji?
4. Akým spôsobom plánuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo vedenie Policajného zboru zabezpečiť zvýšenie úrovne procesu získavania a preverovania spôsobilostí na narábanie so služobnou zbraňou u príslušníkov NAKA tak, aby nedochádzalo k ďalším tragédiám v dôsledku zanedbania povinnosti uložených zákonnými aj podzákonnými normami v oblasti narábania so strelnými zbraňami, a to zo strany príslušníkov NAKA?
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážení kolegovia, kolegyne, mám interpeláciu na pána podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, ktorému by som ale na úvod chcel zagratulovať k významnému zredukovaniu a zefektívneniu činnosti verejnej správy, a teda nesporne aj k úspore verejných výdavkov a šetrení peňazí daňových poplatníkov, pretože podľa § 130 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov vlády, ktorých predsedovi Národnej rady písomne oznámil predseda vlády najneskôr do začatia bodu programu schôdze Národnej rady určeného na interpelácie. Máme tu pani ministerku Žitňanskú a pána ministra Druckera, čiže ak toto je tretina, to znamená, že vláda má v tejto chvíli už iba, už iba šesť členov, tak to je, to je nepochybne významná úspora.
Druhá možnosť je, že členovia vlády nedodržiavajú zákon o rokovacom poriadku a nie je prítomná tretina zo všetkých členov vlády. Ako to je, nechávam na vás.
Teraz samotná interpelácia na ministra financií, ktorá sa týka zistení Úradu vládneho auditu ohľadom použitia peňazí daňovníkov pri odstraňovaní povodní v obci Nižný Komárnik v roku 2010.
Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci, ktorá sa týka použitia verejných prostriedkov pri odstraňovaní povodní v obci Nižný Komárnik. Akonáhle sa po komunálnych voľbách v roku 2014 funkcie starostky v obci Nižný Komárnik v okrese Svidník ujala pani Mária Turišinová, venuje sa – a oveľa viac, než by chcela, ako som sa mal možnosť nedávno presvedčiť na vlastné oči – najmä tomu, ako dať do poriadku šafárenie po svojej predchodkyni, predchádzajúcej starostke pani Anne Ferkaninovej-Monkovej. Audity a kontroly, ktorých vykonanie vtedajšia starostka tejto malej obce s necelými dvoma stovkami obyvateľov iniciovala, konštatovali vážne porušenia zákonov. Porušenia sa týkajú hospodárenia obce počas výkonu funkcie predošlou starostkou. Niektoré konania predošlej starostky majú evidentne podvodný charakter, príslušné orgány v okrese Svidník, ktoré by mali byť činné v trestnom konaní, ostávajú nečinné a hudú si stále to staré známe: „Skutok sa nestal.“
Po trestných oznámeniach, ktoré terajšia starostka obce podľa na svoju predchodkyňu v súvislosti s podozreniami zo spáchania viacerých trestných činov, bol na základe žiadosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove o vykonanie finančnej kontroly pre, citujem, „účely operatívno-pátracej činnosti súvisiacej s dokumentovaním obzvlášť závažného trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona vykonaný vlády audit v apríli až v júni 2016“. Jeho cieľom bolo overiť a ohodnotiť hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s prostriedkami poskytnutím zo štátneho rozpočtu, overiť zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Spomínaný vládny audit, ktorý realizoval Úrad vládneho auditu, pracovisko Košice, bol zameraný na splnenie podmienok na poskytnutie prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ich použitie a zúčtovanie na povodňové zabezpečovacie a záchranné práce a povodňové škody súvisiace s povodňami v roku 2010. Úrad vládneho auditu vo svojom rozhodnutí zo dňa 21. decembra 2016 prišiel v súvislosti s vynakladaním peňazí daňovníkov na práce súvisiace s odstraňovaním následkov povodní s dvojnásobne šokujúcou správou.
Prvý šok spočíval v tom, že úrad identifikoval, že práce, ktoré spočívali hlavne v odstraňovaní nánosov, čistení priepustov, výkopových prácach, úprav brehov riek, boli podľa audítorov fakturované obci v takom nadhodnotenom objeme, v akom nemohli byť reálne vykonané. Čiže úrad identifikoval podvodné konanie. Napriek tomu, že reálne nemohli byť práce v takom objeme vykonané, fakturované boli fiktívne a podvodne, dokonca viacerými firmami. Vládnym auditom bolo zistené, že za práce na odstraňovaní povodní si ďalšia firma, Lesoprodukt, s. r. o., fakturovala aj za použitie nákladných áut, ktoré v danom čase, ako overili audítori na základe informácií z mýtnych brán, boli preukázateľne úplne niekde inde, dokonca až v hraničí, v Českej republike. V rovnakom čase práce rovnakého charakteru odstraňovanie nánosov, čistenie priepustov, výkopové práce, úpravy brehov riek fakturovala obci aj firma Peter Pilip BYTSERVIS a podnikateľ Ján Tirko. Vykonaným vládnym auditom bolo tiež zistené, že v rovnakom čase vykonávali práce obdobného charakteru na tokoch riek aj Lesy Slovenskej republiky a Slovenský vodohospodársky podnik. Lomový kameň, ktorého uloženie na breh rieky bolo fakturované, sa podľa audítorov reálne vôbec nevykonalo. Za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy Úrad vládneho auditu uložil obci pokutu vo výške 3-tisíc eur - a to citujem - „vzhľadom k závažnosti, povahe (úhrada za práce vykonané motorovými vozidlami, ktoré sa v čase vykonávania záchranných prác počas povodne nenachádzali na území Slovenskej republiky a z dôvodu neidentifikovania miesta uloženia lomového kameňa), výške 51 209,27 eur a dobe trvania porušenia počas povodňovej aktivity od 19. 6. 2010 do 1. 8. 2010“.
Druhý šok bol, že ako sa to z dostupných informácií javí, Úrad vládneho auditu síce identifikoval evidentné podvody pri fakturovaní prác, ktoré reálne vykonané nikdy neboli, avšak namiesto toho, aby boli úradom podané trestné oznámenia vo veci podvodu, jediné, čo úrad vykonal, bolo udelenie pokuty malej obci.
Keďže tu ide o evidentné nehospodárne používanie peňazí daňovníkov, ktoré vláda poskytla obciam na práce súvisiace s odstraňovaním následkov povodní, a keďže úrad vládneho auditu je organizáciou v pôsobnosti ministerstva financií, dovoľujem si obrátiť sa na vás, pán minister, stále neprítomný, Kažimír, v tejto súvislosti s nasledovnými otázkami:
1. Ste ako minister financií, ktorý na tlačových besedách v priestoroch svojho úradu vystupuje pod sloganom „Verejné financie rovná sa vaše peniaze“ spokojný s tým, že vaši audítori potom čo identifikujú podvodné konania týkajúce sa použitia peňazí daňovníkov, v danej veci nevykonajú žiadne ďalšie kroky okrem udelenia pokuty obci?
2. Nemyslíte si, že by malo byť samozrejmosťou, že ak akýkoľvek štátny orgán identifikuje, že došlo k podvodu, mal by podať o tejto skutočnosti trestné oznámenie príslušným orgánom činným v trestnom konaní?
3. Vykonalo alebo nevykonalo ministerstvo financií následne po týchto zisteniach ďalšie preverovania, ktoré by sa zaoberali tým, či sa tento typ podvodného konania, podvodne vykazovaných, fiktívnych prác nerealizoval aj v iných prípadoch odstraňovania následkov povodní?
Ďakujem za pozornosť a za odpoveď, ktorá nepochybne bude len písomná, lebo pán formálne možno prítomný, ale reálne neprítomný minister financií mi nemôže bezprostredne odpovedať na moju ústnu interpeláciu.