26. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, podávam interpeláciu na ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a s čl., a s § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Dňa 26. marca 2016 v sobotu príslušníci Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne v skorých ranných hodinách navštívili v mieste trvalého bydliska poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu Naše Slovensko Petra Krupu s tým, že majú rozkaz na zaistenie jeho zbrojného preukazu, zbraní, preukazov zbraní a všetkého streliva. Konali tak na základe medializovaných informácií o tom, že poslanec Peter Krupa mal prísť do budovy Národnej rady Slovenskej republiky s krátkou guľovou zbraňou, čím mal podľa médií porušiť zákon. Médiá nakoniec naozaj dotlačili políciu ku skratovému konaniu proti poslancovi Petrovi Krupovi ako držiteľovi zbrojného preukazu v zmysle platnej legislatívy.
Vstup do priestorov Národnej rady Slovenskej republiky so zbraňou upravuje § 32 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý hovorí výlučne o zákaze vstupu so zbraňou do rokovacej sály Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek tomu, že poslanec Peter Krupa žiadne ustanovenie platného zákona neporušil, polícia ho donútila opakovane sa podrobiť skúške na preukázanie psychickej spôsobilosti držať a nosiť zbraň v zmysle platnej legislatívy.
Omnoho závažnejší prípad spojený s podozrením z porušenia príslušných predpisov sa však odohral celkom nedávno. Dňa 2. februára 2018 viaceré slovenské médiá zverejnili informáciu o tom, že v paneláku na Čurlákovej ulici v Košiciach bola nájdená mŕtva žena. Táto bola identifikovaná ako manželka funkcionára Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len NAKA) a tiež bolo zistené, že príčinou jej smrti bolo zastrelenie. Podľa informácií, ktoré pre médiá potvrdila hovorkyňa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo vnútra) Andrea Dobiášová, bola na mieste činu nájdená služobná zbraň policajta.
V nadväznosti na vyššie uvedené si vám preto pán minister dovoľujem položiť nasledovné otázky:
1. Môžete potvrdiť alebo vyvrátiť, či nájdená služobná zbraň policajta bola zbraň pridelená funkcionárovi NAKA, ktorého manželka bola zastrelená?
2. Akým spôsobom je zabezpečované získavanie a preverovanie spôsobilosti príslušníkov NAKA na narábanie so služobnými zbraňami?
3. Kedy naposledy bola aktivita na získavanie a preverovanie spôsobilostí na narábanie so služobnou zbraňou realizovaná pre príslušníkov NAKA v pôsobiacich v Košickom kraji?
4. Akým spôsobom plánuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo vedenie Policajného zboru zabezpečiť zvýšenie úrovne procesu získavania a preverovania spôsobilostí na narábanie so služobnou zbraňou u príslušníkov NAKA tak, aby nedochádzalo k ďalším tragédiám v dôsledku zanedbania povinnosti uložených zákonnými aj podzákonnými normami v oblasti narábania so strelnými zbraňami, a to zo strany príslušníkov NAKA?
Ďakujem.

Vážení kolegovia, kolegyne, mám interpeláciu na pána podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, ktorému by som ale na úvod chcel zagratulovať k významnému zredukovaniu a zefektívneniu činnosti verejnej správy, a teda nesporne aj k úspore verejných výdavkov a šetrení peňazí daňových poplatníkov, pretože podľa § 130 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov vlády, ktorých predsedovi Národnej rady písomne oznámil predseda vlády najneskôr do začatia bodu programu schôdze Národnej rady určeného na interpelácie. Máme tu pani ministerku Žitňanskú a pána ministra Druckera, čiže ak toto je tretina, to znamená, že vláda má v tejto chvíli už iba, už iba šesť členov, tak to je, to je nepochybne významná úspora.
Druhá možnosť je, že členovia vlády nedodržiavajú zákon o rokovacom poriadku a nie je prítomná tretina zo všetkých členov vlády. Ako to je, nechávam na vás.
Teraz samotná interpelácia na ministra financií, ktorá sa týka zistení Úradu vládneho auditu ohľadom použitia peňazí daňovníkov pri odstraňovaní povodní v obci Nižný Komárnik v roku 2010.
Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci, ktorá sa týka použitia verejných prostriedkov pri odstraňovaní povodní v obci Nižný Komárnik. Akonáhle sa po komunálnych voľbách v roku 2014 funkcie starostky v obci Nižný Komárnik v okrese Svidník ujala pani Mária Turišinová, venuje sa – a oveľa viac, než by chcela, ako som sa mal možnosť nedávno presvedčiť na vlastné oči – najmä tomu, ako dať do poriadku šafárenie po svojej predchodkyni, predchádzajúcej starostke pani Anne Ferkaninovej-Monkovej. Audity a kontroly, ktorých vykonanie vtedajšia starostka tejto malej obce s necelými dvoma stovkami obyvateľov iniciovala, konštatovali vážne porušenia zákonov. Porušenia sa týkajú hospodárenia obce počas výkonu funkcie predošlou starostkou. Niektoré konania predošlej starostky majú evidentne podvodný charakter, príslušné orgány v okrese Svidník, ktoré by mali byť činné v trestnom konaní, ostávajú nečinné a hudú si stále to staré známe: „Skutok sa nestal.“
Po trestných oznámeniach, ktoré terajšia starostka obce podľa na svoju predchodkyňu v súvislosti s podozreniami zo spáchania viacerých trestných činov, bol na základe žiadosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove o vykonanie finančnej kontroly pre, citujem, „účely operatívno-pátracej činnosti súvisiacej s dokumentovaním obzvlášť závažného trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona vykonaný vlády audit v apríli až v júni 2016“. Jeho cieľom bolo overiť a ohodnotiť hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s prostriedkami poskytnutím zo štátneho rozpočtu, overiť zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Spomínaný vládny audit, ktorý realizoval Úrad vládneho auditu, pracovisko Košice, bol zameraný na splnenie podmienok na poskytnutie prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ich použitie a zúčtovanie na povodňové zabezpečovacie a záchranné práce a povodňové škody súvisiace s povodňami v roku 2010. Úrad vládneho auditu vo svojom rozhodnutí zo dňa 21. decembra 2016 prišiel v súvislosti s vynakladaním peňazí daňovníkov na práce súvisiace s odstraňovaním následkov povodní s dvojnásobne šokujúcou správou.
Prvý šok spočíval v tom, že úrad identifikoval, že práce, ktoré spočívali hlavne v odstraňovaní nánosov, čistení priepustov, výkopových prácach, úprav brehov riek, boli podľa audítorov fakturované obci v takom nadhodnotenom objeme, v akom nemohli byť reálne vykonané. Čiže úrad identifikoval podvodné konanie. Napriek tomu, že reálne nemohli byť práce v takom objeme vykonané, fakturované boli fiktívne a podvodne, dokonca viacerými firmami. Vládnym auditom bolo zistené, že za práce na odstraňovaní povodní si ďalšia firma, Lesoprodukt, s. r. o., fakturovala aj za použitie nákladných áut, ktoré v danom čase, ako overili audítori na základe informácií z mýtnych brán, boli preukázateľne úplne niekde inde, dokonca až v hraničí, v Českej republike. V rovnakom čase práce rovnakého charakteru odstraňovanie nánosov, čistenie priepustov, výkopové práce, úpravy brehov riek fakturovala obci aj firma Peter Pilip BYTSERVIS a podnikateľ Ján Tirko. Vykonaným vládnym auditom bolo tiež zistené, že v rovnakom čase vykonávali práce obdobného charakteru na tokoch riek aj Lesy Slovenskej republiky a Slovenský vodohospodársky podnik. Lomový kameň, ktorého uloženie na breh rieky bolo fakturované, sa podľa audítorov reálne vôbec nevykonalo. Za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy Úrad vládneho auditu uložil obci pokutu vo výške 3-tisíc eur - a to citujem - „vzhľadom k závažnosti, povahe (úhrada za práce vykonané motorovými vozidlami, ktoré sa v čase vykonávania záchranných prác počas povodne nenachádzali na území Slovenskej republiky a z dôvodu neidentifikovania miesta uloženia lomového kameňa), výške 51 209,27 eur a dobe trvania porušenia počas povodňovej aktivity od 19. 6. 2010 do 1. 8. 2010“.
Druhý šok bol, že ako sa to z dostupných informácií javí, Úrad vládneho auditu síce identifikoval evidentné podvody pri fakturovaní prác, ktoré reálne vykonané nikdy neboli, avšak namiesto toho, aby boli úradom podané trestné oznámenia vo veci podvodu, jediné, čo úrad vykonal, bolo udelenie pokuty malej obci.
Keďže tu ide o evidentné nehospodárne používanie peňazí daňovníkov, ktoré vláda poskytla obciam na práce súvisiace s odstraňovaním následkov povodní, a keďže úrad vládneho auditu je organizáciou v pôsobnosti ministerstva financií, dovoľujem si obrátiť sa na vás, pán minister, stále neprítomný, Kažimír, v tejto súvislosti s nasledovnými otázkami:
1. Ste ako minister financií, ktorý na tlačových besedách v priestoroch svojho úradu vystupuje pod sloganom „Verejné financie rovná sa vaše peniaze“ spokojný s tým, že vaši audítori potom čo identifikujú podvodné konania týkajúce sa použitia peňazí daňovníkov, v danej veci nevykonajú žiadne ďalšie kroky okrem udelenia pokuty obci?
2. Nemyslíte si, že by malo byť samozrejmosťou, že ak akýkoľvek štátny orgán identifikuje, že došlo k podvodu, mal by podať o tejto skutočnosti trestné oznámenie príslušným orgánom činným v trestnom konaní?
3. Vykonalo alebo nevykonalo ministerstvo financií následne po týchto zisteniach ďalšie preverovania, ktoré by sa zaoberali tým, či sa tento typ podvodného konania, podvodne vykazovaných, fiktívnych prác nerealizoval aj v iných prípadoch odstraňovania následkov povodní?
Ďakujem za pozornosť a za odpoveď, ktorá nepochybne bude len písomná, lebo pán formálne možno prítomný, ale reálne neprítomný minister financií mi nemôže bezprostredne odpovedať na moju ústnu interpeláciu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, takže dovoľte mi, aby som ako poverený spravodajca informoval o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada svojím uznesením č. 943 zo dňa 30. novembra 2017 predložila tento návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský bol určený práve ústavnoprávny výbor. Zároveň však Národná rada určila aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci, ktorí nie sú členmi týchto, týchto výborov a ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh prerokovali obidva výbory, ktorým bol tento návrh pridelený a odporúčali ho schváliť. Z uznesení týchto výborov vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o oboch pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne s odporúčaním tieto návrhy schváliť. Gestorský výbor tiež odporúča Národnej rade, aby tento návrh bol schválený ako celok v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu zákona je uvedená ako tlač 746a. Bola schválená v ústavnoprávnom výbore pod číslom uznesenia 337 dňa 30. januára 2018.
Týmto uznesením ma ústavnoprávny výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Toľko teda na úvod, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, návrhom zákona, ktorý prešiel prvým čítaním, sú pred exekúciou chránené dôležité druhy majetku obcí, zabezpečujúce nevyhnutné podmienky pre hmotný život obyvateľov. Pozmeňujúci návrh rozširuje majetok obce chránený pred exekúciou o miesta posledného odpočinku zosnulých a miesta poslednej rozlúčky s nimi. Pochovávanie mŕtvych a úcta k nim je zdokumentovaná už z čias neandertálcov. Preto je naozaj prekvapivé, že exekútor dá v 21. storočí pietne miesta do exekúcie.
Zo samotného znenia je iste jasné, za akým účelom bol tento pozmeňujúci návrh predložený. Preto vás, vážení kolegovia, žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sa takéto veci už nestávali.
Prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Stanislava Drobného k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (tlač 746):
V čl. I sa v bode 1 za slovami „Exekúcii nepodlieha“ vkladajú slová, ktoré znejú: „cintorín, urnový háj, kolumbárium a dom smútku vo vlastníctve obcí“.
Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby sa exekučná imunita obcí vzťahovala aj na nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí, ktoré slúžia ako pohrebisko, cintorín, urnový háj, kolumbárium či ako miesto rozlúčky s nebohými, dom smútku. Predošlo by sa tak prípadom, keď bol zadlženej obci exekvovaný aj cintorín, ako sa to stalo napríklad v obci Ondavka v okrese Bardejov. Takémuto neetickému a nedôstojnému konaniu môžeme do budúcnosti predísť tak, že v zákone o exekútoroch a exekučnej činnosti bude explicitne uvedené, že pohrebiská a domy smútky nemôžu podliehať exekúcii.
Ďakujem za pozornosť.

Chcela by som sa opýtať, že vlastne aký mám čas ešte v mojej rozprave? Neviem. Tak.
Dobre, takže pokračujem v mojej rozprave ohľadom, ohľadov dopadov ťažby o novoplánovanej, novootváranej, dvanástom ťažobnom poli, poli pre ťažbu hnedého uhlia, ktorá by bola potrebná, ak by mala pokračovať, resp. pokračovať výroba elektriny z domáceho uhlia do roku 2030 tak, ako je stanovené v rozhodnutí o všeobecnom hospodárskom záujme. A poukazujem v svojej rozprave na to, že nie je to len samotná ťažba ako práca baníkov, nie je to len spaľovanie uhlia v elektrárňach Nováky a najčastejšie kritizované znečisťovanie ovzdušia, ale tá investícia, ktorá by musela tiež prísť na to, aby mali dostatok uhlia, je otvorenie ďalšieho, dvanásteho ťažobného poľa, ktoré je v súčasnosti opätovne opakovane otvorené v rámci procesu posudzovania dopadov na životné prostredie a, vďakabohu, sa to podarilo znovu otvoriť, pretože naozaj tie dopady podľa mňa sú veľké a hlavne úplne zbytočné. Úplne zbytočné.
Tie vplyvy poddolovania okrem toho, jak ešte som v prvej časti ukončila rozpravu, že sú dopady na vlastnícke práva ľudí, ktorí majú na povrchu svoje pozemky a ťažba v podzemí môže výrazným spôsobom obmedziť ich užívanie vlastníctva, vlastníctva ich pozemkov. Aké môžu byť tie vplyvy poddolovania? Napríklad majú charakter rôznych obmedzení a zákazov vo využívaní. Sú to najmä zákazy obmedzenia pre poľnohospodárske účely a lesohospodárske aktivity, ako aj ohlásená stavebná, stavebná uzávera. Tie prejavy dobývania na povrchu môžu byť rôzne, napríklad aj vizuálne a morfologicky zreteľné. Ide zväčša o nejaké vertikálne, to znamená, nejaké prepady, tak ako sme, poznáme nešťastie v Novákoch, kedy nesprávnou ťažbou v podzemí došlo k veľkému prepadu, ktorý, obrovskému kráteru, ktorý zavalil baníkov. Sú to prepadliská, ktoré môžu mať priemer 50 až 200 metrov a rôzne iné deformácie ťahové alebo strihové na povrchu. Takéto, následkom teda toho budúceho plánovaného otvárky dvanásteho ťažobného poľa je predpoklad, že je viac ako 60 hektárov, by malo byť takto postihnutým.
Okrem takýchto povrchových prejavov môže dôjsť aj k zmene hladín podzemných vôd, dochádza k negatívnym dôsledkom na inžinierskych stavbách a na ďalších povrchových zariadeniach. K tomu patrí, samozrejme, aj podmáčanie a zatápanie územia a tak ďalej. Ťažiari nezriedka musia asanovať obytné budovy a presídľovať ich obyvateľov, aby nedošlo k deštrukciu..., k ohrozeniu života a zdravia obyvateľov. Celkom, celkom zbytočné riziká pre toto územie, kde plán, je plán aj tejto vlády k regiónu smerovať úplne nejako inak a tento región má kapacitu a šancu byť rozvojovým regiónom bez týchto ohrození, pretože tieto prejavy nemusia byť len počas samotnej stavby, ale to rozsiahle poddolované územie bude obmedzovať aj využívanie, následné využívanie na povrchu.
Toľko k návrhu zákona, ktorým, ktorý sa vlastne orientuje, prvoradým jeho cieľom je zrušenie lehoty súčasne platnej všeobecno-hospodárskeho záujmu, aby do roku 2030 sa mohla využívať uhlie sa ako,ako dotované, ako zvýhodňované, legislatívne zvýhodňované ako ťažba, ťažba hnedého uhlia na obnovu elektriny. O to, o to viac je to paradoxné, že keď si otvoríte ten samotný, samotný zákon, paragrafové znenie platné, tak práve výroba domácich, elektriny z domáceho uhlia je v jednom riadku s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov. Čiže koľký paradox aj súčasnej platnej legislatívy.
Chcem poukázať aj na to, že vlastne akú logiku má náš ná..., náš návrh, a uchádzame sa o jeho podporu, pretože tie povinnosti vo všeobecno-hospodárskom záujme sú okrem, okrem iného aj plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, plnenia záväzkov z členstva v medzinárodných organizáciách a ochrany životného prostredia. Opakovane máme vytýkané, že práve, práve výroba uhlia, výroba elektriny z hnedého uhlia je jedným z faktorom, ktorá radí Slovensko medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia v strednej Európe a radí ich medzi jedno, Slovensko, medzi oblasti, kde je vysoko znečistené ovzdušie. Jednoduchým, jednoduchým riešením by sme sa dostali z tohto rebríčka dolu, a nielen aby sme mali nejaký pomyslený rebríček, kde nemusíme mať prvenstvo, lebo je to zlé prvenstvo, škodlivé, škodlivé pre, pre ľudí, zdravie, ale pre životné prostredie, ale mali by sme jeden z argumentov, že okrem toho, že naša krajina je krásna a bohatá, tak mohli by sme povedať, že má aj čisté ovzdušie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Informácie kolegyne Zemanovej o životnom prostredí na Hornej Nitre, o zvýšenom počte onkologických ochorení, o znečistených riekach, pôde, ovzduší, ohrozených prameňoch liečivej vody ako dôsledok ťažobnej činnosti, to nie je strašenie, ale vychádzajú z poznania faktov, ktoré sú naozaj alarmujúce, a ja považujem za trestuhodné, že sa tým nikto z kompetentných doteraz nezaoberal, že si dlhé roky iba zatvárali oči, či už je to premiér, príslušní ministri alebo župan, zástupcovia samospráv a podobne. Pripomína mi to takú potemkinovskú dedinu, kde nám stačí, ak sú veci pekné iba na povrchu, ak sa o ne len akože staráme, ale pritom vo vnútri nám pekne hnijú.
Keď som v rámci svojej kampane chodila po regióne Horná Nitra, tak som si všímala témy životného prostredia, ktoré naozaj ľudia vnímali ako taký boľavý vred, všetci tam tušia, že ich región je chorý, vidia to, veď tam žijú, ale pri svojej každodennej drine vôbec ani netušia, ani nemajú čas zaujímať sa, že čo je v pozadí zamestnávania baníkov a všetkoho, všetkých týchto dôsledkov. Kým rôzni politici tam chodia ich opíjať sľubmi, tak my skôr hovoríme veci, ktoré bolia, ale myslím si, že bez poznania pravdy nie je možné uzdravenie.
A ak si dnes aj vďaka našim upozorneniam konečne vážnosť situácie uvedomuje aj vláda, župan a ďalší a začínajú sa konečne aktivizovať aj pri získavaní eurofondov na obnovu regiónu, tak nás to muší, musí tešiť, len otázka je, že či potom všetkom, čo tu doteraz v krajine predvádzali, sú zrovna títo ľudia schopní vytvoriť z Hornej Nitry úspešný príbeh. Ja sa obávam, že veľmi nie a že aj tieto peniaze skončia v nejakých alobaloch, ale dúfam, že to opäť nebude raz premárnený čas. To si Horná Nitra naozaj nezaslúži.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som na záver tejto rozpravy chcel ešte raz pripomenúť, že tento zákon nie je namierený ani proti baniam, ani proti baníkom, ale proti systému podpory, akým dnes prebieha práve to dotovanie elektriny vyrobenej z domáceho uhlia. Takisto by som chcel podotknúť, že nemám a ani ako strana SaS nemáme nič proti tomu, ak sa dohodnú bane so Slovenskými elektrárňami alebo iným odberateľom na odbyte tohto uhlia, ale na trhovom princípe. Samozrejme, toto všetko za podmienky, že budú dodržané všetky povoľovacie procesy a predpisy, ktoré k tomu náležia. Chcel by som vás teda ešte raz podporiť, ešte raz požiadať o podporu tohto zákona, vďaka ktorému ušetríme všetkým spotrebiteľom elektriny na Slovensku každoročne 98 mil. eur, čo na priemernú domácnosť vychádza zhruba na tých 13 eur, napomôžeme k zlepšeniu stavu životného prostredia na Hornej Nitre a takisto konečne otvoríme tú alobalovú klie-, alobalovú klietku, ktorú si z tohto regiónu urobil Robert Fico.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, ktorý predkladáme Jana Kiššová, Natália Blahová, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Renáta Kaščáková. Skôr ako tento návrh prednesiem, skúsim popísať na jednom príklade problém, ktorý sa aj s kolegami a naším špecialistom na dôchodkový systém Petrom Cmorejom snažíme vyriešiť.
Predstavte si manželov dôchodcov, ktorí majú spoločný účet, na ktorý im obidvom chodí pravidelne dôchodok. Ak jeden z týchto manželov zomrie, tento účet sa stáva predmetom dedičského konania, čo v praxi znamená, že pozostalí, teda buď vdova, alebo vdovec nemôže s týmto účtom až do jeho vysporiadania disponovať. Na tento účet ale tomuto pozostalému stále chodí jeho vlastný dôchodok, ku ktorému sa ale nevie dostať. Ak si ihneď založí nový účet a požiada Sociálnu poisťovňu, aby mu začala dôchodok posielať na tento nový účet, slovenská..., Sociálna poisťovňa má na túto elementárnu transakciu lehotu 90 dní. V praxi toto znamená, že celé 3 mesiace sa jeden dôchodca, jeden vdovec, vdova nedokáže dostať k svojmu dôchodku. Kým zdieľanie spoločného účtu týchto manželov počas ich spoločného života im prinášalo rôzne výhody, úsporu a tak ďalej, tak po úmrtí, kedy má pozostalý vdovec alebo vdova kopu aj mimoriadnych výdavkov, napríklad výdavkov spojených s pohrebom, nedostane sa nielen k svojim peniazom, čo je v tomto prípade v poriadku, lebo ten účet pôvodný je predmetom dedičského konania, ale nedostane sa ani k dôchodku, pretože Sociálna poisťovňa má 90 dní na to, aby zmenila účet, na ktorý mu bude jeho dôchodok posielať. Možno sa to javí ako drobnosť, no verte mi, že mnohým mimoriadne komplikuje situáciu, a mňa veľmi, veľmi osobne mrzí, že Sociálna poisťovňa sama od seba v dnešnej dobe tento problém nerieši napríklad tým, že by tieto žiadosti vybavovala promptne a že by nevyužívala týchto 90 dní, ktoré na to má. Takže dovoľte mi teraz, prosím, predstaviť nami navrhovaný, nami navrhovanú zmenu. Cieľom tohto návrhu je skrátiť túto dobu z pôvodných 90 dní na 3 dni. Návrh sa týka všetkých dávok, avšak najpočetnejšou skupinou, ktorých sa táto zmena dotkne, sú starobní dôchodcovia. Hoci v minulosti najmä u poberateľov starobného dôchodku prevládala tendencia nechať si dôchodok doručovať priamo na domácu adresu poštou, tak v súčasnosti sa situácia začína obracať v prospech bezhotovostných platieb. Tento trend prevažuje najmä u čerstvých dôchodcov, ktorí boli navyknutí na bezhotovostné zasielanie mzdy na účet ešte počas zamestnania, a takýto spôsob má množstvo výhod, či už sú to výhody plynúce z toho, že je možné na ten účet zavesiť rôzne inkasá, rôzne trvalé príkazy, spojené úhrady, spojené s nákladmi na bývanie a podobne, je tam určite aj tiež podstatná výhoda a to je zníženie majetkovej kriminality voči dôverčivým dôchodcom, ktorí svoje úspory potom prechovávajú doma, ale aj zníženie násilnej majetkovej kriminality voči poštovým doručovateľom, ktorí tieto dôchodky denne osobne doručujú.
Prečo to spomínam? Spomínam to preto, aby som poukázala na výhodnosť toho, aby čím viac ľudí prešlo z poštového doručovania na bezhotovostné, a som presvedčená, že Sociálna poisťovňa by mala byť tá prvá, ktorej záleží na tom, aby skutočne čo najväčšia možná skupina ľudí prešla z toho poštového doručovania na doručovanie bezhotovostné, teda prostredníctvom účtu. Trojmesačná lehota na zmenu jedného čísla účtu by bola možno primeraná v administratívno-technických podmienkach 19. storočia, ale dnes v 21. storočí skutočne 90 dní na jednu elementárnu zmenu nie je primerané a rozhodne je to aj brzdou pre tých, ktorí už boli a sú konfrontovaní problémami, ktoré toto v praxi prináša, a síce, že keď sa stane takáto udalosť, tak sa jednoducho tri mesiace nevedia dostať k zmene, aby im Sociálna poisťovňa začala posielať ich dávky, ich peniaze, ktoré potrebujú, potrebujú s nimi disponovať, na iný účet.
Som presvedčená, že by sa v tomto mala Sociálna poisťovňa správať viac proklientsky, ale keďže sa tak nedeje, tak si myslím, že je namieste prísť s takouto, s takýmto návrhom na zmenu. Preto si aj dovolím ctené plénum poprosiť a požiadať o podporu tejto zmeny, som presvedčená, že mnohým dôchodcom, mnohým ľuďom, ktorí sú na sociálne dávky odkázaní, toto veľmi zjednoduší situáciu, pomôže im to dýchať v tých ťažkých situáciách, v ktorých sa ocitnú. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvnými a medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na verejné financie, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážení, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 824, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 858 z 15. januára 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorskom výbore do 13. marca 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý si dovolím predložiť spolu s kolegami poslancom Galkom a pánom poslancom Rajtárom.
Cieľom predloženej novely zákona je zakotviť do zákona výnimku z povinnosti absolvovať odbornú prípravu a vykonať skúšku odbornej spôsobilosti v prípade záujmu o obnovenie platnosti preukazu odbornej spôsobilosti pre tých držiteľov preukazov, ktorým sa blíži koniec doby platnosti preukazu odbornej spôsobilosti, a ktorí zároveň spĺňajú podmienku vzdelania a vykonanej praxe. Vyššie uvedená výnimka sa týka absolventov študijných odborov v oblasti bezpečnostných služieb, absolventov vysokoškolského vzdelania druhého stupňa alebo špecializovaného policajného vzdelania, ktorí zároveň spĺňajú podmienku bezpečnostnej praxe v ozbrojenom bezpečnostnom zbore v trvaní najmenej päť rokov. V súčasnosti je problematika obnovy platnosti preukazu odbornej spôsobilosti legislatívne nastavená tak, že ak platnosť preukazu zanikne uplynutím doby, na ktorú bol vydaný, na vydanie nového preukazu je potrebné absolvovať odbornú prípravu a úspešne vykonať skúšku. Preto sa navrhuje upraviť, aby odbornú prípravu a skúšku nebolo potrebné absolvovať, ak sú kumulatívne splnené podmienky podľa § 19 ods. 3 alebo 4 zákona o súkromnej bezpečnosti a zároveň ak držiteľ preukazu požiada o vydanie nového preukazu najmenej jeden mesiac pred uplynutím doby platnosti starého preukazu. K žiadosti bude potrebné priložiť doklady o získanom vzdelaní a o dĺžke trvania praxe.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať mierne negatívny, avšak z makroekonomického hľadiska zanedbateľný vplyv na verejné financie, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.
Ďakujem za pozornosť.