26. schôdza

Tak ak to stihnem, skúsim vo faktickej. Takže štát platí zo základu 547 eur., 60 % priemernej mzdy, čiže tým, že štát platiť nebude, lebo niekto si tam privyrobí 50 eur, tak o to vlastne tá matka prichádza, hej, o takýto prepočítaný nárok na budúci dôchodok. Pri tých tejto sume 60 %, tak to je stále vlastne na hranici toho minimálneho dôchodku, to je fakt. To znamená, že keď si má platiť odvody z vlastného príjmu, tak ten minimálny dôchodok dnes získa, keď bude mať mesačný príjem okolo 240-250 eur. Čiže vlastne to potom vyjde nastejno. Pokiaľ zarobí menej, tak ten minimálny dôchodok jednoducho nezíska a to sa jej veľmi negatívne prejaví na budúcom dôchodku, keď zarobí aspoň tých 240-250, tak potom vlastne vzhľadom na ten minimálny dôchodok, dá sa zjednodušene povedať, že bude mať už to isté, čo za ňu platí štát.
No a pokiaľ ide o tú druhú pripomienku, áno, to je veľmi správna a veľmi logická pripomienka, pretože ak niekto zarobí tisíc eur mesačne, lebo ja som ho uvádzal ako možno extrémne prípady typu 50 eur mesačne na nejakú dohodu, vedenie krúžku v škole, tam je to jasná diskriminácia pre tieto osoby, ale pokiaľ by niekto zarábal tisíc eur mesačne, tak tam asi štát už nemusí pomáhať, čiže ak by sme mali tento návrh vylaďovať, tak presne v tomto duchu by sme sa uberali, s tým by som súhlasil, takto by sa mala uberať ďalšia diskusia.
Len pripomeniem ešte jednu vec, čo som snáď zabudol tu, na budúci rok budeme mať systém ročného zúčtovania. Čiže na veľa vecí sa potom budeme musieť pozerať iným pohľadom, čiže tu to teraz predostieram v tej dnešnej zjednodušenej podobe, pri dnešnom systéme platenia poistného. Samozrejme, keby sme sa mali baviť komplexne z pohľadu vízie budúceho roka, tak aj ja by som formuloval tie myšlienky technicky trošku inak, pretože už by som do toho zapracoval... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Príjemný, dobrý večer prajem. Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za udelenie slova. Rád by som, ak dovolíte, vám predstavil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z., čiže nám všetkým dôverne známy zákon o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladáme na rokovanie nášmu ctenému poslaneckému zboru, Národnej rade Slovenskej republiky spoločne s kolegom Milanom Laurenčíkom.
Cieľom tohto návrhu je, umožniť v rámci volieb do Európskeho parlamentu voľbu poštou, a keďže chcem, aby ste prípade mohli reagovať aj faktickými poznámkami, tak konkrétne to všetko vysvetlím už potom ako prvý v rozprave, ak by som teda sa mohol prihlásiť. Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 809). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Tak ešte raz ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som vám predstavil náš návrh zákona v tejto komornej atmosfére, myslím, že som takúto ešte v parlamente nezažil, ale o to, verím, konštruktívnejšej. Vychádzali sme pri koncipovaní tohto návrhu zákona z toho, čo dnes charakterizuje moderné občianstvo, a teda to, že sa práve toto odohráva v čoraz globalizovanejšom svete a takýto svet predpokladá možnosť voliť si svojich zástupcov bez ohľadu na aktuálne miesto pobytu. Hoci sa európske témy bytostne dotýkajú aj občanov dlhodobo sa zdržiavajúcich v zahraničí, a teda najmä v Európskej únii, podľa súčasnej úpravy nemajú títo naši občania právo uplatniť si svoje volebné právo poštou, pokiaľ chcú voliť poslancov Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku. Umožnenie voľby poštou podčiarkne prierezový celoeurópsky, resp. globálny charakter týchto volieb, no a navyše vďaka nemu pomerne spoľahlivo možno očakávať aj zvýšenie volebnej účasti, ku ktorej sa osobitne dostanem v mojom ďalšom vystúpení.
Termín nadobudnutia účinnosti sme si dovolili s kolegom Milanom Laurenčíkom navrhnúť na taký špecifický deň a to je 9. máj 2018, kedy si budeme pripomínať Deň Európy, a v prípade schválenia tohto návrhu zákona by sa najbližšie voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019, predpokladá sa, že to bude tretí májový týždeň, mali spravovať už podľa tejto novej úpravy.
Predložený návrh zákona má zanedbateľný, alebo teda negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, hovoríme v tomto prípade len o cenách poštovného, a resp. pokiaľ ide o listy, ktoré bude zasielať ministerstvo vnútra a obce, aj o možno cenách samotných obálok, ktoré budú zasielané. Vychádzame z toho, že tento návrh zákona nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nemá negatívny vplyv ani na sociálne prostredie, a teda hospodárenie obyvateľstva. A, samozrejme, v neposlednom rade je dôležité spomenúť, že náš návrh zákona nemá negatívny vplyv ani na životné prostredie a samotnú informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade, samozrejme, s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami - a to by som rád zdôraznil - a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Keď som spomínal, že by som to rád zdôraznil, súvisí to aj s tým, že sme dostali niekoľko odporúčaní, aby takáto legislatíva uzrela svetlo sveta aj na Slovensku, o to zvlášť, že sme sa stali rekordmanom v neúčasti vo voľbách do Európskeho parlamentu, a k tomu by som sa teda rád osobitne dostal, ak dovolíte.
Dám v tejto súvislosti na stôl, pomyselný stôl, tri čísla 16,96 %, 19,64 % a 13,05 %. Áno. A jedná sa o účasť občanov Slovenskej republiky zatiaľ v troch voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa na území Slovenskej republiky od nášho vstupu v roku 2004 diali. Práve v tom zmienenom roku 2004 to bolo 16,96 %, kedy sme prekonali celoeurópsky rekord v neúčasti a kedy sme už všetci dúfali, že to horšie byť nemôže, o to viac, že sme boli povzbudení zvýšenou účasťou v roku 2009, ktorá sa vyšplhala na 19,64 %. Čo čert ale nechcel, v roku 2014, to znamená v posledných voľbách sme prekonali pomyselné dno a spadli sme na 13,05 %, čo je, ako som už spomínal, historický rekord v neúčasti vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Skúsim iné čísla, ktoré symbolizujú a charakterizujú to, akým spôsobom sa nám vyvíja práve to moderné občianstvo a vôľu a schopnosti občanov zaoberať sa vecami verejnými napriek tomu, že nežijú aktuálne na území Slovenskej republiky. Vieme, že vo voľbách do Národnej rady máme už od roku 2006 povolené voliť aj práve zmieneným systémom poštovej voľby, práve v tomto roku sa prvýkrát konali takéto voľby poštou a zúčastnilo sa ich 3 427 občanov Slovenskej republiky, čo bol podiel z celkového počtu 0,14 %. V roku 2010 v ďalších voľbách tu bol nárast na takmer dvojnásobok tohto čísla, 5 861 občanov, 0,22 %. V roku 2012 7 051 občanov, čiže opätovný nárast, 0,27 % občanov, ktorí sa takýmto spôsobom zúčastnili na voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. No a potom tu máme výrazný nárast v roku 2016, 17 278 občanov Slovenskej republiky, to je 0,65 % zúčastnených na daných voľbách, si zvolilo práve tento systém udelenia hlasu a podľa možnosti aj preferenčných hlasov konkrétnej kandidujúcej politickej strane, a teda vo voľbách v marci 2016.
Z toho jasne vyplýva, že záujem o takýto typ voľby a volenia je progresívny pomerne výrazne, že tie počty neustále stúpajú, a práve z tohto dôvodu je podľa nášho názoru scestné domnievať sa, že by to bolo inak vo voľbách do Európskeho parlamentu. Ak sa pozrieme na to, akým spôsobom sa tieto čísla vyvíjali, len ak obmedzíme tieto čísla na osoby s trvalým pobytom v zahraničí, tak aj tu máme pomerne jasný progresívny charakter, z 572 osôb v roku 2010, čo nám zachytila štatistika, až na 1 049 osôb v roku 2016. No a toto sú pre nás dostatočne silné motívy, aby sme tu prišli práve s legislatívnym návrhom, ktorý tu v tejto chvíli predstavujeme a ktorý by podľa nášho názoru celkom s istotou viedol k zvýšeniu historickej neúčasti na voľbách do Európskeho parlamentu.
Ja už som sa v hodine otázok pýtal aj pána ministra zahraničných vecí, aj pána premiéra, aj pána ministra vnútra, ako vidia oni možnosť zvýšenia účasti občanov vo voľbách do Európskeho parlamentu, nakoľko sú pomerne pravidelne dotazovaní na túto otázku podľa našich informácii a podľa toho, čo napríklad aj pán premiér, resp. pán minister zahraničných vecí niekoľkokrát v diskusiách spomínal, a teda že je veľká škoda, že Slovensko naozaj prekonalo svoje pomyselné dno z roku 2004 a že sme naozaj na takých nízkych čísla, a teda 13,05 %.
Takže moja otázka znela, ako oni chcú zlepšiť účasť občanov na voľbách, a vážim si, že pán minister zahraničných vecí odpovedal na túto otázku najmä v duchu, že už tak robia na základe tzv. mäkkej diplomacie a rôznych aktivít, ktoré ministerstvo zahraničných vecí pri popularizovaní týchto volieb, ale aj všeobecne aj európskej integrácie robí. Takisto si vážim, že aj my v opozícii sme do týchto aktivít zainteresovaní. Ja som pravidelne pozývané na tieto, pozývaný na tieto aktivity, ako je napríklad známe podujatie Slovensko diskutuje o Európskej únii alebo najnovšie 22. februára som bol pozvaný aj na Národný konvent. To všetko sú dôležité veci, nespochybňujem, ale verím, že aj takéto možno drobné, ale predsa len technické upravenie systému volieb by mohlo byť nápomocné a mohlo by zmeniť charakter týchto volieb, obzvlášť pokiaľ ide o kampaň, resp. o možnosti spoluparticipovať občanov žijúcich mimo Slovenskú republiku.
Preto nesúhlasím s tým, čo okrem iného spomenul pán minister Kaliňák, ktorý na tejto hodine otázok okrem iného spomenul to, že sú to tak marginálne čísla tých občanov, ktorí volili zo zahraničia vo voľbách do Národnej rady, že sa nám to kvôli tomu neoplatí spúšťať. No opak je pravda. A tu by som veľmi rád zdôraznil, že v prípade, že by sa na voľbách do Európskeho parlamentu zúčastnilo tých 17 278 občanov, tak ako voľba do Národnej rady, tak by to zvýšilo účasť na týchto voľbách, mám tu presné číslo, o 3,08 %. Čiže z 13,05 by sme vďaka týmto občanom, ktorí by už takýmto spôsobom mohli prejaviť svoj názor na zastupovanie, ich zastupovanie v Európskom parlamente sme skočili automaticky na viac ako 16 % hlasov. A toto, si už myslím, že stojí za to, aby sme takúto drobnú zmenu urobili a vyšli v ústrety našim občanom.
Okrem iného by sme tým vynegovali ten známy paradox, že ľudia, ktorí majú k európskej problematike častokrát najbližšie, tí, ktorí pracujú v európskych inštitúciách, napríklad v Európskom parlamente a sú občanmi Slovenskej republiky a chcú voliť poslancov za Slovenskú republiku, tak urobiť nemôžu, pokiaľ sa nevrátia fyzicky naspäť na Slovensko. A to si myslím, že je paradox hodný tomu, aby sme sa ním zaoberali, aby sme týmto občanom a ich rodinným príslušníkom umožnili voľbu poštou.
Samozrejme, že sme pri tomto návrhu spolupracovali s odbornou verejnosťou. V zásade neexistuje nik, kto by spochybňoval dôležitosť a systémovosť takéhoto návrhu zákona. A o to viac verím, že keďže teraz tu máme takéto komorné prostredie, že si v rámci druhého čítania túto tému rozdiskutujeme ďaleko, ďaleko aktívnejšie. A prídeme na to, že skutočne nie je čo v tejto veci stratiť. Je to win-win situáciách pre všetkých, pretože každá politická strana zastúpená okrem iného aj v tomto ctenom poslaneckom zbore môže získať takéto hlasy zo zahraničia a aj ich v roku 2016, pokiaľ išlo o voľby do Národnej rady, získala. Takže pre každú z politických strán zastúpené aj tu v tomto parlamentne je to určite návrh, ktorý môže posilniť naše postavenie na slovenskej politickej scéne a dať nám aj vyššiu mieru legitimity, pokiaľ ide o politické strany, a teda zástupcov zastupujúcich tieto politické strany v Európskom parlamente.
Samozrejme, pri príprave tohto návrhu zákona sme spolupracovali aj s krajanskými organizáciami v zahraničí. Okrem iného by som rád spomenul iniciatívu Srdcom doma. To sú mladí ľudia žijúci prevažne v Českej republike, ale aj vo Veľkej Británii a v niektorých ďalších, najmä v členských krajinách Európskej únie, ktorí veľmi pozitívne vnímajú túto iniciatívu a v podstate dlhodobo len vyzývajú k tomu, čo tu teraz v tejto chvíli robíme, a teda k zlepšeniu ich možnosti participovať na veciach verejných zo zahraničia. Samozrejme, majú na mysli nielen voľbu poštou, ale napríklad aj rozšírenie voľbu na ambasádach, resp. z dlhodobého hľadiska, alebo ak chceme, možno strednodobého hľadiska pri troche šťastia aj v zmysle elektronickej voľby, tak ako sú na ňu zvyknutí občania v Estónsku. V tejto súvislosti majú aj petíciu, ktorá momentálne beží a ktorá vyzýva práve nás poslancov Národnej rady, aby sme postupne uvoľňovali možnosti pre občanov žijúcich v zahraničí a ich možnosť zúčastňovať sa na veciach verejných pasívnou voľbou, a teda možnosťou hlasovať v rôznych voľbách, a to teda nielen vo voľbách do Európskeho parlamentu, ale aj vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, resp. voľbách prezidenta a poťažne aj voľbách regionálnych a samosprávnych.
Ono nakoniec nemusí sa to týkať len občanov, ktorí trvalo žijú v zahraničí. Týka sa to hocikoho, kto napríklad v čase volieb vycestuváva do zahraničia, je na dovolenke v zahraničí, môže takúto voľbu vyriešiť veľmi jednoduchým poštovým systémom a v budúcnosti môžeme elektronicky. Takže to je taká moja prosba, výzva možno do budúcnosti, aby sme sa aj tejto téme spoločne venovali. Takže teším sa snáď na diskusiu v rámci druhého čítania k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem všetkým vám, ktorí ste boli ochotní si ma vypočuť a teším sa na faktickú poznámku od kolegu Eugena Jurzycu.

Ďakujem pekne. Budú to také tri poznámočky, resp. prvá poznámka bude s otáznikom, že či sa predkladatelia stretli s nejakým odporom. Síce pán poslanec Klus hovoril, že, že ani nie, no ale, ale očakávam, že, že nejaký odpor zrejme zo strany koalície bude, takže či predsa len sa tam niečo nenašlo.
Možno by sa dalo ešte doplniť, že možnosť voliť poštou, verím, že zmení tú diskusia predvolebnú a obohatí ju o európske témy, o témy, ktoré sú dôležité pre našich krajanov žijúcich v zahraničí a ktoré by mali byť tým pádom dôležité aj pre nás a ktoré zrejme nevygenerujeme v optimálnom rozmere pri len na, len v domácej diskusii.
No a potom ešte chcem uviesť, že ten, ten potenciálny nárast o tri percentuálne body je teda ohromujúci. Keby to sa podarilo, tak, tak klobúk dole.
Ďakujem.

Ďakujem. Skúsim stručne teda. Áno, aj ja očakávam, že niekde bude asi pes zakopaný. Ak by to neprešlo do druhého čítania, napriek tomu som, ako som už dávnejšie spomínal v tomto pléne, neustály optimista a verím, že sa to tento raz podarí. A to môžu byť len politické dôvody. Očakávam, že niektoré strany by sa mohli cítiť ťahajúce za kratší povraz, pretože predsa len tých voličov zo zahraničia pre niektoré strany v roku 2016 bolo menej, pre niektoré bolo viacej. Napriek tomu si myslím, že ako som povedal, toto je win-win situácia pre obe strany alebo pre všetky strany a hlavne v tomto zákonodarnom zbore a verím tomu, že prekonáme politické rozdiely, vyjdeme v ústrety ľuďom, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, žijú v zahraničí a chcú spoluparticipovať na veciach verejných, obzvlášť pokiaľ ide o takú citlivú záležitosť, ako sú voľby do Európskeho parlamentu, pretože európska politika ovplyvňuje ich životy rovnako, ako aj životy nás tu na Slovensku.
No a pokiaľ ide o tú tvoju otázku, že či, ono to bolo, že či očakávame nejaký... (reakcia z pléna), áno, ale ešte tam bolo tá druhá otázka... (reakcia z pléna), rozšíriť, presne.
A očakávam aj ja v tomto smere, že dôjde k zmene vedeniu kampane ako takej. Nakoniec vidíme to aj vo voľbách do Národnej rady, pretože viaceré politické strany, viacerí politické kandidáti už robili kampaň aj mimo Slovenskej republiky. Úplne bežná prax je a ja som absolvoval tiež, že sme boli komunikovať s našimi študentmi v Brne, v Prahe, my sme boli aj v Mníchove a v Bruseli, takže presne takýto charakter očakávame v prípade volieb do Európskeho parlamentu od jednotlivých politických strán, od jednotlivých kandidátov. A považujem to za legitímne, pretože títo ľudia sú dôležití pre Slovensku republiku, ako som už povedal, európska politika je aj pre nich, rovnako ako pre nás prierezová, takže obohatenie je to jednoznačné.
A verím práve preto, že sa nám to podarí dostať do druhého čítania a ešte viac túto tému rozdiskutovať.

Ďakujem pekne. Pri hlasovaní 203, tlač 814, ma zariadenie vykazuje za, chcel som nehlasovať.

Ďakujem pekne. Pri rovnakej tlači číslo hlasovania 203, tlač 814, nehlasovať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a aby som zároveň oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný na dnešnej hodine otázok je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupujem ho ja. Ministerku školstva, vedy, výskumu a športu Martinu Lubyovú, ktorá je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli, zastupuje pán minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Minister dopravy a výstavby Árpád Érsek je neprítomný z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty, zastupuje ho minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Neprítomný na hodine otázok je aj podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister vnútra Robert Kaliňák, naňho nie sú otázky. Podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky a pani ministerka pôdohospodárstva, rozvoja vidieka Gabriela Matečná, nie sú na ňu položené otázky. A na zahraničnej pracovnej ceste je aj pán minister obrany Peter Gajdoš, na ktorého neboli položené žiadne otázky. A posledným neprítomným je minister hospodárstva Peter Žiga, ktorý je pracovne mimo hlavného mesta, taktiež naňho nie sú položené žiadne otázky, pán podpredseda.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, dovoľte mi poďakovať vám za vašu otázku. Problém komplikovanosti a administratívnej náročnosti riadenia implementácie projektov nie je len problémom Slovenskej republiky. Systém, prostredníctvom ktorého sa fondy Európskej únie riadia a implementujú, je určený najmä legislatívou Únie v tejto oblasti. Vyžaduje si istý stupeň bezpečnosti pri riadení verejných prostriedkov, ktoré predstavujú jednu z najväčších častí rozpočtu Európskej únie. Je ale zrejmé, že napriek mnohým celoeurópskym snahám, ktoré iniciujeme aj my ako krajina v rámci aktivity Simplification, to znamená zjednodušenie samotného čerpania, sa skôr všetci zamotávame do ešte väčšieho a zložitejšieho klbka rôznych nariadení a predpisov.
Mnohé snahy na európskej úrovni o zjednodušenie celého systému spôsobili to, že po skončení kôl rokovaní sa nakoniec nariadenia a predpisy, príkladmo hovorím, napríklad z pôvodných 800 strán rozšírili o ďalších 160 a blížia sa k 1 000-ke a je to ešte neprehľadnejšie, ako to bolo predtým, keď sme so zjednodušením začali.
A to isté môžme konštatovať aj na domácej úrovni, pretože sa ukazuje, že pod tlakom rôznych okolností alebo v rámci reakcií na nejaké pochybenia jednotlivcov sme postupne za tie roky nabalili taký balast do našich systémov riadenia čerpania eurofondov, že dnes platí, že proces samotnej kontroly ešte pred spustením konkrétneho projektu v priemere na Slovensku trvá skoro 688 dní, kým v rámci iných krajín je to podstatne kratšie.
Preto sme na Slovensku pripravili už dobre známy prvý set opatrení, je to tzv. Akčný plán na zvýšenie transparentnosti a efektívnosti čerpania, kde sme prijali 38 opatrení, ktoré mnohé z nich už nadobudli účinnosť k 1. 1. 2018 a ktoré sa, plánujeme vykonať aj kontrolu, aby sme teda zistili ich reálnu implementáciu na jednotlivých rezortoch. Niečo vidíme priamo cez náš informačný systém ITMS, niečo chceme overiť v praxi, poprípade overiť si aj ich funkčnosť a efektivitu.
Do tohto sme sa rozhodli zapojiť aj odbor prevencie kriminality priamo z Úradu vlády, pretože si myslíme, že potrebujeme ešte pohľad zboku, aby nám niekto povedal, že kde ešte vidí možnosti nejakého nekalého alebo korupčného správania sa jednotlivcov v danom procese.
Výsledkom, ktorý by mal byť po ukončení týchto kontrol, by mal byť akoby ďalší set alebo druhá etapa špeciálnych opatrení na zvýšenie transparentnosti, ale hlavne zjednodušenia čerpania európskych peňazí, pretože aj to pomalé čerpanie, ktoré je častokrát vyčítané nielen Slovenskej republike, ale aj okolitým krajinám, je spôsobené komplikovanosťou samotného procesu, ktoré dokonca už začína aj odrádzať jednotlivých žiadateľov, ktorí keď si predstavia, akou tortúrou majú prejsť, keď požiadajú o eurofondy, tak si to radšej spravia z vlastných zdrojov a tie obce a mestá už ani nechcú niekedy eurofondy čerpať, pretože sa boja, ako to nakoniec dopadne.
Obrovským problémom je systém kontroly a auditu, ten sme takisto povýšili nad, nad zdravý rozum a dnes kontrolujeme také veci, ktoré nemajú žiaden vplyv na samotný výsledok, a zabúdame sa pozerať sa výsledok toho daného projektu. Namiesto toho, aby sme prišli skontrolovať do obce, či starosta danú škôlku rozšíril, či otvoril dve nové triedy a či do nich prijal ďalších 50 nových detí a za primeranú cenu to aj dokázal, tak my ideme sa pozrieť, či má v poriadku jednotlivé prílohy v dokumentoch, či nezabudol dať nejaký výpis, či zle vypísal nejaké kolónky v odpracovaných hodinách a nejaké výkazy, výmery a neviem čo všetko, a vôbec nehľadíme na samotný výsledok.
Preto aj do budúcna budeme chcieť a presadzujeme aj na európskej úrovni, aby audit a kontrola bola zameraná na výsledky a nie na samotný proces, pretože ten k ničomu nevedie a iba zbytočne komplikuje celý systém a odrádza žiadateľov od nejakej aktivity.
Preto chcem povedať, že rok 2018 by mal prvýkrát znamenať aj zvýšenie dynamiky samotného čerpania eurofondov, pretože výzvy boli vypísané už v objeme 80 % celkového balíka z 15,5 mld., čiže výzvy sú už von, čaká sa na žiadosti o nenávratné finančné prostriedky, skoro 40 % z 15,5 mld. je už podpísaných, to znamená, už sú podpísané zmluvy o nenávratných finančných prostriedkoch a to čerpanie by teraz z tých terajších nejakých 12 % malo začať rapídne rásť, pretože si nechceme to čerpanie ponechať, tak ako v predchádzajúcom programovom období, až na posledný rok, ale chceme, aby rok ´22, ´23 slúžil už len na nejaké postupné korekcie a dofinancovanie nejakých drobností, ale aby nebol rok ´22, ´23 tým hlavným rokom, kedy sa majú prostriedky intenzívne minúť, ale aby sa tak udialo najneskôr v roku ´21.
Ďakujem veľmi pekne.