28. schôdza

Ďakujem za slovo. Určite sa všetci poslanci v tomto pléne, bez ohľadu na farbu politického trička, alebo na to, či sa považujeme za členov pravicového či ľavicového politického spektra, zhodneme na jednej veci, a to je, že diskriminácia akejkoľvek osoby na základe akýchkoľvek faktorov či z akýchkoľvek dôvodov je jednoducho zlá vec. A práve kvôli tomu poslanci za Ľudovú stranu – Naše Slovensko predkladajú na rokovanie Národnej rady tento návrh zákona, ktorý má za cieľ eliminovať možné formy diskriminácie, ktoré dnes, bohužiaľ, vidíme v mnohých častiach Slovenskej republiky.
Nie je nič zlé na tom, ak existuje určitý splnomocnenec vlády pre chudobných ľudí. Splnomocnenec, ktorý má za úlohu pomáhať chudobným ľuďom, ktorí sa do svojej zlej situácie nedostali vlastným pričinením, alebo sa do tejto situácie jednoducho narodili a nemajú inú možnosť, a práve táto chudoba má výrazný a častokrát úplne devastačný vplyv na ich neskoršie pôsobenie a uplatnenie sa v živote v rámci...
Pán predsedajúci, poprosil by som vás, viete, pána Číža počujem trošku hlasnejšie ako sám seba, tak by som bol rád, keby sa išli baviť niekde von... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ja som, poprosím, že ja urobím poriadok v sále. Ospravedlňujem sa vám, upozorním kolegov.
Pani Remišová aj pán poslanec Číž, prosím vás o kľud v sále. Ďakujem.

Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Tak vrátim sa k téme. V prípade, že by existoval akýsi splnomocnenec, ktorý má za úlohu riešiť chudobu mnohých skupín ľudí na Slovensku a zároveň pomáhať týmto ľuďom dostať sa k lepším príležitostiam a k lepším podmienkam vo svojom živote, nebolo by na tomto fakte ako takom vôbec nič zlé. Problém ale nastáva v prípade, ak takéhoto splnomocnenca vyčleníme čisto na základe etnickom, iba na etnickom princípe a tým pádom vlastne zavedieme všetky jeho činnosti, jeho úlohy len pre určitú skupinu ľudí, ktorá je definovaná na základe etnickej príslušnosti. To logicky vytvára predpoklady k sociálnemu napätiu medzi všetkými ostatnými skupinami obyvateľstva, ktoré na Slovensku žijú, pretože tieto sa cítia ukrivdené vďaka tomu, že jedna určitá skupina, etnická skupina má svojho splnomocnenca, ktorý je určený na to, aby riešil ich problémy a zároveň zlepšoval ich životné podmienky a situáciu v našom štáte, a zároveň ostatné skupiny, etnické, národnostné, rasové, tohto splnomocnenca nemajú.
A ja sa pýtam z tohto miesta, prečo aj napríklad chudobní, slušní bieli Slováci nemôžu mať svojho splnomocnenca, ktorý by riešil rovnaké témy ako rieši splnomocnenec vlády pre rómske komunity a dával ľuďom možnosť obrátiť sa na túto inštitúciu ako na niekoho, kto môže pomôcť v zlepšovaní situácie týchto ľudí? Prečo má takýto splnomocnenec existovať len pre jedno jediné etnikum?
A práve toto je celý princíp našej novely zákona, že sa snažíme vytvárať rovné príležitosti pre úplne všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či sú Cigáni, či sú Slováci, Maďari, či majú také alebo onaké náboženstvo, ale chcú žiť slušným životom, chcú pracovať, chcú tomuto štátu vytvárať hodnoty a chcú byť prínosom pre spoločnosť, čo dnes častokrát mnohí ľudia nemajú možnosť.
No a kvôli tomu chcem požiadať všetkých poslancov, ktorých tú síce veľa nie je, aby zvážili, či nestojí podpora tohto zákona za to, aby sme zmiernili sociálne napätie v obrovských častiach či už východného alebo aj stredného Slovenska, kde sa ľudia cítia naozaj skutočne ukrivdení tým, že jedno etnikum má svojho splnomocnenca, ktorý im pomáha, ktorý sa aktívne snaží, aby sa im žilo lepšie, a oni sami, ktorí častokrát majú veľké existenčné problémy, ktorí sa potápajú z jednej exekúcie do druhej, ktorí chodia do práce, no aj napriek tomu nedokážu platiť účty a mnohí z týchto ľudí nakoniec skončia ako prípady sociálnych samovrážd, tak títo ľudia jednoducho nemajú žiadneho človeka, ktorý by sa im mohol venovať.
A, bohužiaľ, keď sa pozrieme na práce bývalej pani ombudsmanky a súčasnej pani ombudsmanky, tak vidia, že sa nemôžu so sťažnosťami obrátiť ani na nich, pretože tieto riešia problémy LGBTI, QRPS komunity, riešia akúsi fiktívnu diskrimináciu osôb na základe ich homosexuálnej príslušnosti alebo čohokoľvek iného. Vytvárajú si fiktívne problémy, ktoré potom akože riešia, vešajú dúhové vlajky, zúčastňujú sa pochodov úchylákov, ale neriešia problémy normálnych slušných pracujúcich ľudí. Tých ľudí, ktorí vlastne sa skladajú svojou tvrdou prácou aj na ich platy.
A práve preto tento návrh zákona rieši celú túto vzniknutú situáciu. Ak má mať splnomocnenca jedna etnická skupina, nech ju má vždy aj tá druhá. Čistá rovnosť, férové pravidlá, žiadny rasizmus, žiadna diskriminácia. Jednoducho neviem si predstaviť, prečo by mal mať hocikto voči tomuto návrhu zákona nejaké námietky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, náš návrh zákona vychádza z toho, že súčasná legislatíva aj prax pozná inštitút splnomocnenca vlády pre cigánske komunity a my sme nechceli zasahovať do tohto modelu, pretože by sme videli všetky tie kŕčovité výkriky o rasizme a utláčaní a neviem o čom všetkom. A preto sme si vybrali tú druhú cestu, že keď dnes máme dlhodobo na Slovensku špeciálny, vysoko špeciálny a dosť draho zaplatený vládny úrad, ktorý sa má venovať vyslovene zlepšeniu postavenia života a podmienok cigánskej komunity na Slovensku, tak si myslíme, že by takúto špeciálnu nadštandardnú starostlivosť zo strany vlády mohla a mala mať aj biela majorita.
Demokracia, integrácia, rovnaké práva a povinnosti pre všetkých, to počúvame z každej strany. Počúvame to od vlády, počúvame to od opozície, tzv. štandardnej, počúvame to od tých štedro financovaných mimovládnych organizácií, ale pritom pravda a prax je v súčasnosti v Slovenskej republike úplne niekde inde. Úplne niekde inde.
Máme vládny inštitút postavený vyslovene na rasovom a etnickom princípe. Ja sa pýtam, ako chceme, a to si myslím, že nikto z nás, ktorí sme tu, aj tí, ktorí tu nie sú, ale ktorí sem patria, ako chceme postúpiť o krôčik, o dva krôčiky ďalej v procese toľko zmieňovanej integrácie cigánskej populácie do väčšinovej spoločnosti, to som si teraz pomohol tým slovníkom mimovládnych organizácií, keď sami na úrovni vlády týchto ľudí vyčleňujeme takým spôsobom, že dokonca je pre nich postavený alebo vytvorený špecializovaný vládny tím s názvom splnomocnenec vlády pre cigánske komunity?
Veď, a to sa asi znova všetci zhodneme, výsledkom dokonalej a ideálnej integrácie, či už cigánskej komunity alebo populácie, alebo tých LGBT, QRPW ľudí, alebo proste akýchkoľvek iných skupín obyvateľstva, by bol cieľový stav taký, ktorý by v nijakom parametre spoločnosti, v nijakom ohľade neodlišoval týchto ľudí od všetkých tých ostatných. Pretože to je úspešná integrácia, ak majú absolútne všetci bez ohľadu na svoj pôvod a všetky tie veci, ktoré sa v tejto súvislosti vždy definujú, úplne rovnaké podmienky v spoločnosti a takisto úplne rovnaké práva a povinnosti. Podmienky, práva a povinnosti.
A ak chceme do takéhoto bodu, ideálneho bodu sa niekedy dostať a dnes k nemu aspoň sa priblížiť, konvergovať, tak predsa to nemôžme robiť tým spôsobom, že budeme naďalej ešte zosilňovať tie rozdiely a to rozličné vnímanie týchto ľudí tým spôsobom, že budeme čoraz viac posilňovať inštitút, ktorý veľmi jasným spôsobom v ľuďoch vytvára pocit, a nie je to len pocit, ale, žiaľ, je to aj realita, že naozaj tu nie sú v tejto spoločnosti v súčasnej Slovenskej republike vytvárané rovnaké podmienky pre všetkých.
No a si myslíme, že ak chceme sa tejto nálepky nejakého falošného, falošnej snahy, falošného pocitu o tú skutočnú integráciu zbaviť, tak je možné na to ísť len dvoma spôsobmi: buď odstrániť to, ktoré ten prvok, ktorý dnes tú obrovskú rozdielnosť vytvára, a, žiaľ, jeden z nich a najsilnejší teda, je to na úrovni vlády práve ten úrad splnomocnenca vlády pre cigánske komunity, alebo naopak, vytvoriť analogické útvary alebo analogické prvky taktiež s postavením na úrovni vlády pre ostatné skupiny obyvateľstva. Všetko ostatné, všetko ostatné, a to bez ohľadu na politické tričko, aj keď teraz sme tu v drvivej väčšine, všetko ostatné je čistá, naozaj čistá nespravodlivosť, ktorá ale nie je len akosi subjektívne vnímaná, ale ktorá skutočne predstavuje taký ten schodík alebo rebríček k tomu rozdeľovaniu spoločnosti, ktorého výsledkom, ktorého výsledkom je odčleňovanie určitých skupín obyvateľstva na základe akéhokoľvek, akéhokoľvek kľúča, pričom nie je absolútne dôležité, aký kľúč to je. To naozaj nie je dôležité.
A vidíme, že na jednej strane vláda na čele teda s ministerkou svojvôle Žitňanskou, ktorá je teda, si myslíme, že by tam už nemusela byť veľmi dlho, tu v rámci poslednej novely Trestného zákona zaviedla ten trestný čin apartheidu a neviem čo všetko, pričom práve apartheid hovorí o tom, že ľudia sú segregovaní a oddeľovaní na základe rôznych kritérií, a na druhej strane absolútne v súlade s myšlienkou apartheidu je tu vytvorený úrad na úrovni vlády, ktorý práve takéto segregovanie a rozdeľovanie ľudí podporuje a ešte k tomu to podporuje a uskutočňuje za peniaze všetkých daňových poplatníkov. Všetkých daňových poplatníkov.
A keď sa na to pozrieme z toho pohľadu tej spravodlivosti, elementárnej spravodlivosti pre všetkých ľudí rovnakej v našom štáte, v Slovenskej republike, na Slovensku, tak ja sa pýtam, ja sa pýtam, ako sa majú cítiť občania Slovenskej republiky, ktorí rovnako platia svoje dane, rovnako prispievajú na chod tohto štátu a pre ktorých vláda nespraví splnomocnenca alebo špeciálny úrad na to, aby, napríklad vyberiem len jednu z oblastí súčasnej náplne práce splnomocnenca vlády pre cigánske komunity, čiže aby napríklad sa tento človek staral o zlepšenie ich podmienok na bývanie a o zlepšenie podmienok pre mladé rodiny?
Pýtam sa, nestojí nám úroveň bývania všetkých slušných ľudí na Slovensku a nestojí nám úroveň žitia, životná úroveň mladých rodín všetkých na Slovensku za to, aby aj takíto ľudia, aby aj títo ľudia mali svojho špeciálneho splnomocnenca, ktorého úlohou bude hľadať všetky možné právne a iné ekonomické a iné spôsoby na to, aby čo najviac zlepšil podmienky v týchto oblastiach pre všetkých týchto slušných ľudí?
Ak nám, ak nám za to títo ľudia nestoja, treba to povedať nahlas. Nestoja nám za to, stoja nám za to iba členovia cigánskej komunity, aby sme pre nich mali splnomocnenca. Ale treba to naozaj povedať, netreba sa za to hanbiť. A ak nám za to stoja, tak potom robme, konajme, lebo je najvyšší čas, aby ľudia hodnotili politikov zase nie podľa vyhlásení, sľubov a veľkých silných rečí, ale podľa skutkov a činov. A tie skutky a činy by mohli aj v tomto prípade veľmi jasným a razantným a nespochybniteľným spôsobom zmeniť kvalitu života všetkých ostatných slušných ľudí na Slovensku, ktorí, žiaľ, dnes ešte nemajú na svoju obranu žiadneho splnomocnenca.
Pretože, kolega Mazurek to tu už dnes spomínal, spoliehať sa na ombudsmanku, spoliehať sa na ombudsmanku, aby ochránila slušných ľudí napríklad pred šikanou zo strany úradov alebo pred znižovaním ich kvality života zo strany napríklad asociálov, povedzme, na východnom Slovensku, je vyslovene nielenže naivné, ale aj zbytočné. A, žiaľ, na tento inštitút ombudsmanky idú zase ďalšie a ďalšie peniaze daňových poplatníkov, všetkých daňových poplatníkov, dokonca aj tých, ktorí z toho žiadny osoh ani úžitok nemajú.
Čiže preto prichádzame s týmto naším veľmi jednoduchým návrhom, ktorého cieľom nie je nič iné, len zrovnoprávniť, naozaj zrovnoprávniť všetky skupiny obyvateľstva na Slovensku tak, aby sa nikto nemohol cítiť neprávom znevýhodňovaný, ale naopak, ani neprávom znevýhodňovaný.
Ďakujem pekne za pozornosť a som zvedavý, ako to dopadne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, ja si úvodom považujem za potrebné uviesť, že mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd v reštitučných konaniach bola podaná 22. februára 2018 a to spolu so žiadosťou o prerokovanie na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho dátumu vyplýva, že to bolo pred zistením skutočnosti vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Právo na život chráni najvyššiu hodnotu, ktorou je ľudský život. A preto mi nie je v súčasnosti a teraz pred vami jednoduché stáť a prezentovať mimoriadnu správu o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd v reštitučných konaniach. Avšak s ohľadom na dĺžku konaní, od roku 1992 je to teda vyše 25 rokov, počet nerozhodnutých vecí, ktorých je vyše 9-tisíc a odhadovanú možnú dĺžku konania reštitučných vecí pri takomto tempe vybavovania vecí na najbližších štyridsať rokov ešte, si považujem za svoju povinnosť aj v tejto situácii túto mimoriadnu správu predniesť.
Rovnako považujem za dôležité zdôrazniť, že závery, ktoré vyplývajú zo správy, nadväzujú na prieskum, ktorý bol vykonaný v roku 2015 predchádzajúcou verejnou ochrankyňou práv pani JUDr. Janou Dubovcovou, ktorá prezentovala svoje zistenia v správe z prieskumu v tejto oblasti a ktorá o požadovaných a navrhovaných opatreniach informovala zodpovedné ústredné orgány štátnej správy.
Prieskum, ktorý sa vykonal v roku 2017 už za môjho pôsobenia, súvisel s tým, že som sa prihlásila k tomu, aby som prezistila ako sa najzávažnejšie zistenia a na ne navrhované opatrenia predchádzajúcou verejnou ochrankyňou práv realizujú v praxi, nakoľko teda boli akceptované alebo neboli akceptované. No a výsledok tohto prieskumu v roku 2017, ktorý sme ukončili, poukázal na závažné skutočnosti, že situácia oproti roku 2015 a správa z toho prieskumu v roku 2015 nielenže sa nezlepšila, ale sa zhoršila. A to vo vzťahu k počtu neukončených reštitučných konaní, tak teda vo vzťahu odhadovaného počtu rokov, ktoré bude potrebné na to, aby sa reštitúcie pri tomto tempe na Slovensku ukončili. A to je teda tých štyridsať rokov.
A práve kvôli tomu som využila to oprávnenie, ktoré verejný ochranca práv na Slovensku má a ktoré v podstate je najvýznamnejším oprávnením verejného ochrancu práv alebo jedným z najvýznamnejších, okrem podávania návrhu, návrhu na Ústavný súd pre nesúlad, a využila som oprávnenie verejného ochrancu práv podať mimoriadnu správu parlamentu, teda Národnej rade Slovenskej republiky, aby som upozornila na tieto skutočnosti. Pretože ak predchádzajúca správa z roku 2015 nepriniesla očakávané zlepšenia, tak nádejam sa, že to môže byť spojené s prerokovaním správy pred Národnou radou Slovenskej republiky. Takže to je ten dôvod, prečo bola mimoriadna správa podaná a prečo bola podaná s tým, že bola spojená so žiadosťou o prerokovanie na najbližšej schôdzi. Pretože tie opatrenia, ktoré navrhujem, domnievam sa, že by mali byť realizované veľmi skoro tak, aby sa táto agenda vedela pohnúť dopredu a predovšetkým potom pri tých opatreniach, ktoré vám budem prezentovať, aby boli tieto opatrenia aj finančne zabezpečené. A to už súvisí so zákonom o rozpočte, ktorý prerokováva Národná rada Slovenskej republiky.
Ja si uvedomujem, že reštitučné konania sú zložité a komplikované, avšak pri takejto dĺžke reštitučných konaní by už na základe tohto samotného faktu mohlo dochádzať k prieťahom v konaní a teda porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je chránené čl. 48 ods. 2 našej slovenskej ústavy.
Tie zložitosti, ktoré súvisia s reštitučnými konaniami, sú samozrejme závažné. Je to závažný a náročný stav zisťovania skutočného stavu vecí. Potom je s tým spojený fakt, že návrhy podávali fyzické osoby, ktoré boli vo vyššom veku svojho života, a tým pádom veľmi často do toho vstupuje právna udalosť smrť a s tým spojené dedičské konania. No a potom aj prebiehajúce paralelné konania súvisiace s usporiadaním vlastníctva na pozemkoch a podobne.
A preto teda zdôrazňujem, že ak štát ešte za federatívneho usporiadania v roku 1991 a následne Slovenská republika v roku 2003 rozhodli prostredníctvom svojich zákonodarných orgánov, že napravia aspoň niektoré majetkové krivdy spôsobené odňatím vlastníckeho práva k poľnohospodárskemu a lesnému majetku, a to práve spôsobom reštitúcií, to znamená, nie automatického obnovenia vlastníckeho práva, ale prinavrátenia vlastníckeho práva po splnení zákonom ustanovených podmienok, tak potom som toho názoru, že Slovenská republika je povinná inštitucionálne zabezpečovať tie podmienky, aby uplatnené nároky zo strany oprávnených osôb neboli nárokmi iluzórnymi.
A preto z dôvodu zabezpečenia podstaty a zmyslu práva na konanie bez zbytočných prieťahov v reštitučných veciach navrhujem prijať nasledovné opatrenia:
V Národnej rade Slovenskej republiky pri schvaľovaní rozpočtu navrhujem a odporúčam, aby zohľadnila zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov na činnosť príslušných orgánov verejnej správy, ktoré konajú v týchto veciach.
Zodpovedným ministerstvám odporúčam vykonať personálny audit vyťaženosti jednotlivých odborov pozemkových a lesných na okresných úradoch. V nadväznosti na výsledky tohto personálneho auditu odporúčam posilniť tieto odbory, ktoré budú personálne pripravené riešiť túto zložitú agendu a to najmä, nie výlučne, ale najmä teda osobami znalými práva. S tým súvisí aj problematika, ak nie vylúčenia, tak obmedzenia nadmernej kumulácie úloh z rôznych oblastí. Z toho prieskumu na jednotlivých odboroch poľnohospodárskych a lesných vyplýva, že dochádza často ku kumulácii jednotlivých agend. To znamená, osoby alebo pracovníci, ktorí sa venujú agende reštitúcií, sa nevenujú tejto agende výlučne. To znamená, prechádzajú z jednej problematiky do druhej problematiky a aj to nastavenie teda toho "maicentu", toho teda odborného vyhodnocovania jednotlivých prípadov prirodzene vyžaduje si istý čas pri prechode na túto inú agendu. Preto sa domnievam, že na tých úradoch, kde je situácia najhoršia, by sa mala podľa možností maximálne obmedziť nadmerná kumulácia úloh.
Ako veľmi významné nám z prieskumu vyšlo to, že je potrebné zabezpečiť vzdelávanie pracovníkov odborov, OPaL-ov teda, a to z toho dôvodu, že jednak sú tam pracovníci, ktorí poznajú problematiku, ale potrebujú sa stále dostávať na lege artis úroveň, to znamená na aktuálne platnú úroveň aplikácie, interpretácie aplikácie práva. A osobitne to potom platí pre nových pracovníkov, ktorí prichádzajú ako noví pracovať s touto agendou a tým pádom, ktorí potrebujú byť uvedení. Oni by mali mať všeobecný základ zaiste z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na túto agendu, ale mali by byť osobitne uvedení do tejto náročnej problematiky tak, aby vedeli v čo možnom krátkom čase rozhodovať v týchto reštitučných veciach.
A to všetko na záver súvisí s tým, čo som uviedla ako prvé, so zabezpečením finančných zdrojov na činnosť, a to je otázka primeraného mzdového ohodnotenia týchto pracovníkov, pretože kvôli nízkemu mzdovému ohodnoteniu je tam veľmi častá fluktuácia a to potom súvisí s tým, že odchádzajú tí pracovníci. Je potreba zaúčať, zaškoľovať nových pracovníkov a tým pádom je to ako keby taký pohyb v kruhu.
Dámy a páni, záverom mi dovoľte len zdôrazniť, že ja si skutočne uvedomujem hierarchiu hodnôt chránených základnými právami a slobodami a v tejto súvislosti si uvedomujem, kde sa nachádza hodnota ľudského života. A preto s osobitnou pokorou prednášam teda túto správu. Ale to, že ju prednášam, súvisí s tým, že si vážim aj legitímne očakávania tých fyzických a právnických osôb, ktoré vo vyše deviatich tisíckach neuzavretých prípadov v reštitučných konaniach vo vzťahu k právu na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov si vyžadujú začať vykonávať navrhované opatrenia bezodkladne. A to bol ten dôvod, prečo túto mimoriadnu správu v súčasnosti predkladám.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi z poverenia gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu o prerokovaní mimoriadnej správy verejného ochrancu práv vo výbore.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 907 z 23. februára 2018 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor o mimoriadnej správe rokoval na svojej 37. schôdzi 14. marca 2018 za účasti pani verejnej ochrankyne práv. Po rozprave výbor prijal uznesenie, v ktorom odporúča Národnej rade predloženú mimoriadnu správu zobrať na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady je súčasťou tlače 873a.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani ochrankyňa práv, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Je nás to poriedko, možnože do dvadsať ľudí, ale možnože aj to svedčí o niečom, že ako sa k tomu staviame. Takže musím takýto kritický tón nahodiť, pretože nie každý deň máme tu reštitučné nároky, ktoré sme zdedili z predchádzajúcich vlád, ktoré tu už boli, a, žiaľ, ani po 25 rokoch nie sme v stave ich ukončiť. Takže hanba, hanba, hanba. A z tohto miesta by som sa chcel ospravedlniť všetkým ľudom na Slovensku, ktorých sa to týka. Prepáčte, prepáčte za nespôsobilý stav v Národnej rade a vo vládach, ktoré tu boli, že neukončili vaše reštitučné tituly.
Ako bolo spomenuté pani predkladateľkou, jedná sa cez 9- tisíc prípadov a to neni 5, 10 ľudí. Ako pracovník pozemkového úradu, ktorý je uvoľnený na výkon mandátu poslanca Národnej rady, musím k tomu zaujať stanovisko a som rád, že pani ombudsmanka pokračuje v šľapajach svojej predchodkyne, ktorá to robila v roku 2015. Hneď som si to samozrejme, že pozrel, aký bol stav zmien oproti roku 2015. A hneď prvé, čo ma trošku, teda môžem povedať že aj nieže uspokojilo, ale trošku tak povzbudilo, že možnože to ešte dáme, že sa to nejako zlepší. Však sme mali v roku 2015 iba jeden pozemkový odbor, ktorý to mal ukončené, a to bol Bardejov, ktorého som mal tú česť aj ja riadiť ako krajský poslanec, krajský pracovník, hoci som mal na starosti potom už na odvolacom orgáne nie reštitúcie, ale hlavne vyčleňovanie pozemkov zo záhradkárskej osady. Ale prakticky som bol rád, že východniari sú prví, ktorí to majú ukončené. Tak teraz už to máme ešte aj Galantu a Nové Mesto nad Váhom. A keď som si pozrel, Galanta, aká bola Galanta v roku 2015 v tejto správe, že koľko má nevybavených reštitúcií, tak vychádzala tá predkladaná doba ukončenia na 8,6 roka. Takže beriem, že super, takže v Galante sa pochlapili, alebo boli iné, nejaké možnože údaje, ako ste aj vy pani predkladateľka uvádzali, že niektoré údaje sú, nechcem povedať, že vyčlenené z prsta, ale trošku nepresné a dokonca sa nám navyšuje tento počet nárokov.
Úvodom musím povedať, že reštitúcia, to nie sú privatizéri. Občania, to nie sú privatizéri, ešte raz opakujem. To sú tí ľudia, ktorým zabral štát počas socializmu, to znamená 28. február ´48 až 1. 1. 1990, ktorým zabral nie užívacie, ale vlastnícke právo. Medzi nimi boli aj najlepší agropodnikatelia do roku ´48, ktorí boli ako triedni nepriatelia zlikvidovaní rôznymi zákonmi, či už 36-kou, 142-kou, 104-kou a ďalšími, kde vlastnícke právo prechádzalo na štát. A ako bolo spomenuté v úvodnom slove, aspoň čiastočne sme sa týmito reštitučnými zákonmi snažili ich odškodniť a povedať za štát, prepáčte, stalo sa, tu sme, aby sme to odškodňovali.
Znovu sa budem opakovať, ako som tu už raz povedal, mal som tú česť byť pri tom, keď aj vznikali pozemkové úrady. Riešil som okolo 150 prípadov, ktoré som mal na stole. Za necelé štyri roky som vyriešil, bolo 115 prípadov. A budem aj menovať, pretože to boli osobnosti, ktoré si požiadali o tú reštitúciu, ktorých som mal aj ja tú česť im to vrátiť. Doktor Bornemisa, doktor Péči, pán Mariáši, pán Piler, doktor Kötelési, pani Ardová. To je iba určitá plejáda ľudí, ktorí boli vtedy braní ako nepriatelia národa, ktorí mali od 800 do 3,5-tisíc hektára, áno, taký boli ich majetok, ktorý nesprivatizovali, ale počas rodov a rokov, ktoré plynulo, tak si to takto nehanobili a mali tento majetok, ktorý im socializmus povedal, že: stačilo, končíte, všetko berieme. Na základe týchto majetkov vznikli družstvá, štátne majetky, ktoré momentálne, keď sme ich sprivatizovali, vlastník nemá právo sa dostať k pôde. Lebo zase tu máme šikovných výpalníkov, ktorí nám bránia, aby vlastník mal svoje práva nad užívateľom väčšie ako ten užívateľ.
Ale poďme k tomu, čo tu máme predložené. Ako bolo konštatované, je to vážna agenda, ale zodpovedná. Nikto mimo nás ju nevyrieši,vážení, to si musíme uvedomiť. Žiadny Európsky parlament, žiadne OSN, my tu, tento štát, ktorý si povedal, že si porieši svojich občanov. Chcete mi povedať, že keď socializmus trval 40 rokov, budeme riešiť 70 rokov reštitúciu? To toto mi chcete povedať? Koaliční poslanci, spamätajme sa, spamätajme sa! Veď to je na zaplakanie, už neviem, jako to vyjadriť. Vážení, my nie sme v stave sa vysporiadať s dedičstvom, ktoré sme tu zdedili a ktoré sme si povedali, že urobme tomu koniec, urobme hrubú čiaru a ideme spravodlivo a čestne, tak jak to v demokracii sa má robiť. To, že bol prijatý popri tom v zákone 229/1991 aj ďalší zákon 503/2003, poviem, že ten druhý zákon, to je už len chytanie mačky za chvost, pretože tam už ste nemali všetky tie všecky možnosti, a poviem teraz výhody vymoženosti 229-ky, ja to takto slangovo budem hovoriť, pani ombudsmanka vie, o čom hovorím, takže tam už ste nemohli napríklad dostať, keď to má právnická osoba, nemohli ste dostať pozemok priamo, tam už išla iba náhrada pri tej 503-ke. To znamená, že už tam to bolo trošku oklieštené, ale dobre. A v mnohých prípadoch sa tam tie nároky skumulovali. Mnoho rodín si povedalo, keď som bol neúspešný pri 229-ke, v tom prvom zákone, ktorý museli ste uplatniť do roku 1991, keď ste nestihli tam, tak dajme ešte raz, odskúšame, či nebude možnože nový referent na pozemkovom úrade, však tam to pôjde. Takže, vážení, je tam veľa aj skumulovaných a som rád, že sa to možnože pomaly, ale predsa len trošku odsýpa. A keď som si pozrel ten výpočet, že koľko prakticky tých úradov, ktoré majú u seba tých žiadostí nad 100, tak hovorím o nejakých pätnástich, šestnástich okresoch. Takže je to možnože trošku posun pod niečo po roku 2015, ale neni to riešenie prípadu.
Ako to bolo spomenuté, teraz budem citovať, lebo nie všetci si túto správu možno nájdu na internete a budú každý, občania nejak študovať, lebo nie každý je takto spôsobilý, takže poviem, že v Košiciach podľa doterajšej správy by sme to mali ešte robiť 41 rokov, v Bratislave 13 rokov, v Prešove 11 rokov, v Malackách 12 rokov, v Námestove 5 rokov, v Michalovciach 13 rokov, v Nitre 19 rokov, v Senci 5 rokov, v Dunajskej Strede 10 rokov, v Žiline 3 roky, v Poprade 2 roky. A ešte spomeniem napr. Rimavskú – 6 rokov, Svidník – 6 rokov, Komárno – 4 roky a ostatné už, dá sa povedať, nejaké 2 – 3 roky.
Takže asi taká je situácia momentálne pri súčasnom stave riešenia reštitúcií. Hovorím ešte raz, hanba, hanba, hanba. Znovu pripomeniem pani ombudsmanke, že keď tu bude takýto prieskum robiť o dva roky, dúfam, že tu bude, aby sme si povedali, čo sa vlastne udialo, keď ste to dali do parlamentu, ako sa pohli ľady, alebo nepohli. Aby ste tam dali kolónku, ako som povedal aj na výbore, aby ste dali kolónku, koľko mali uplatnených nárokov. Lebo je rozdiel, keď mal niektorý okres 300 a nemá vyriešených 120, alebo keď mal tam 2500 a má vyriešených 2000. Tak to je podstatný rozdiel, že aké percentuálne plnenie bolo týchto úloh.
Počet týchto nárokov nebol samozrejme neobmedzený. Boli tam lehoty, dokedy ste si mohli tento nárok uplatniť. Jedna lehota bola koniec roku ´92, resp. ´93, kedy ešte aj právnické osoby mohli, a ďalšia bolo v roku 2004. Berme tak, že v týchto lehotách sa mali utriasť všetky nároky, ktoré si občania na pozemkové odbory uplatnili. Musím skonštatovať, že aj mne sa dneska dostáva z podnetov občanov prípady, keď tieto nároky boli uplatnené na mestskom úrade, boli uplatnené na družstve, boli uplatnené na obci a nedostali sa tieto prípady na pozemkový úrad.
Občanom doporučujem, aby sa súdili so štátom, lebo každá organizácia, ktorá neni príslušná, mala okamžite odstúpiť tento prípad príslušnej organizácii. Keď to neurobila, tak je to na triko štátu, pretože štátne orgány takto boli aj vtedy, v deväťdesiatych rokoch takto boli usmerňované a sú usmerňované dodnes.
Veľmi ma trápi, že súčinnosť medzi jednotlivými inštitúciami, ktoré majú napomáhať pri získavaní dôkazov a dokladov, aby rozhodnutie, ktoré urobí príslušný úradník pozemkového odboru, aby mohol vôbec dať to rozhodnutie, že súčinnosť týchto organizácií je dneska na bode mrazu a niekedy aj pod bodom mrazu, pretože neni možné, aby sme čakali na geometrický plán dva roky. Zo Slovenského pozemkového fondu, či nám ho vypracuje alebo nevypracuje. Neskutočné! Neskutočné! Hanba. A ešte raz hovorím, hanba.
Pýtam sa, jak je to možné, že sme nedali prioritu, a to je jedno, ktorá to bola vláda, či modrá, biela, fialová, červená, jak je to možné, že sme nedali prioritu ukončenia týchto nárokov? Viete, čo ste spôsobili, vážení vládni a doterajší poslanci, z ktorých sa vytvárala vláda? Spôsobili ste to, že keď do územia prišla ROEP - register obnovenej evidencie práv, resp. pozemkové úpravy, ste urobili ďalší chaos. Tí ľudia nemali vrátený pozemok a už sa robí pozemková úprava, už im niekto šibrinkuje cez neznámeho vlastníka ako štát, kde bude mať pozemok. Viete si predstaviť, čo to je za marazmus? Nedôslednosťou štátu vy prídete o umiestnenie vášho pozemku v rámci pozemkových úprav v tých 400 katastrálnych územiach, ktoré sú už urobené? Veď my robíme niečo, čo ešte nemáme zakladané, robíme už ďalšie veci a zisťujeme, že nič sa nedeje. Veď predsa na krivde sa nemôže stavať pravda a spravodlivosť. Veď my nemáme fundamenty a my už budujeme pozemkové úpravy. Neskutočný, neskutočný chaos.
Čo sa urobilo v ROEP-kách, nebudem spomínať, neni to predmetom tohto, tejto správy. Poďme naspäť, kde by boli asi chyby. Koľkokrát sme zmenili pravidlá hry počas hry? Ja čo viem, aspoň trikrát. Najväčšia zmena bola, keď sa povedalo, každý, kto má do 400 metrov štvorcových a do 5000 korún bude nie v pozemkoch, ale iba vo financiách vyplatený. Rok 2008. Kto vládol, viete, v tomto roku. Sa pýtam, právom koho tento človek, ktorý má reštitúciu 399 metrov štvorcových a nebol poriešený do roku 2008, by mal v roku 2017 dostať iba financie, nie náhradnú pôdu? Samozrejme financie ohodnotené v kultúre a v územnom rozhodnutí, ktoré vtedy bolo v stave, v akom to bolo, keď mu to bolo brané. To, že vy ste mali v strede Banskej Bystrice roľu a teraz tam stoja bytovky, ale vtedy to bola roľa, tak dostáva v kultúre roľa ocenenie, a zrazu zistí, že vám nebolo rozhodnuté vo veci a vy teraz máte proste, máte smolu. Mali ste tam menšiu výmeru, už iba peniaze, už pôdu nedostanete. To je čo za pravidlo, vážení?
Ďalšie, si predstavte, tam neboli ďalšie veci, ktoré to, do neba volajúce je podvojné oceňovanie. Podvojné oceňovanie tohto nároku. Dvestodvadsať deviatka má iné oceňovanie ako päťstotrojka a pritom je to na 90 % ten istý zákon. Sa pýtam, to sme kde? To sme v jakom kocúrkove, v jakom absurdistane? Samozrejme nemá sa kto ohlásiť, lebo tí ľudia, ako bolo povedané, už veľa pomreli. To neboli tridsiatnici, čo uplatňovali v roku 2001 až 2004. To boli dôchodcovia starší, ktorí si dávali, pretože v prvom rade musel uplatniť ten, čo žije. Pokiaľ neuplatnil ten, čo žil, uplatnil jeho syn a bola jeho žijúca, ešte jeho generácia pred, tak tento mal byť usmernený a musel priniesť úmrtný list. Inač nebol mohol byť prijatý ako povinná osoba. Bol zamietnutý. Áno, zákon bol tak postavený, občania Slovenskej republiky, resp. Československa mali dostať. Žiadny z Austrálie, žiadny z Rakúska, žiadny z Nemecka. Musel tu mať trvalý pobyt a musel mať naše občianstvo. Áno, v päťstotrojke išli aj tí z Austrálie, aj z Konga sme mali, aj z Kanady, aj z Brazílie, čo chceli si u nás majetok cez reštitúciu dostať. Chcem veriť, že naši pracovníci na pozemkových odboroch, pretože to sú moji kolegovia, išli podľa zákona a v mnohých prípadoch, musím povedať, že postupovali veľmi striktne a som rád, že takto si uchovali svoju hrdosť na povolanie, že sú pozemkovými úradníkmi.
Žiaľ, musím konštatovať, že v niektorých okresoch vládne vyššia moc. Vládne vyššia moc, ktorá kázala mnohým ľuďom na pozemkových úradoch rozhodovať protizákonne, ja tvrdím. Za svojím slovom si stojím a niektoré veci mne ako pracovníkovi pozemkového úradu, musím sa za nich hanbiť, že takto sa dali zlákať, resp. zlanáriť niektorí pracovníci pozemkových odborov.
To, že má veľkú fluktuáciu pracovníkov, je fakt, pretože najväčšia, môžte čítať 1500 kníh, najväčší profesný tvoj vklad je ten, keď máš tú prax. Keď ju máš a vieš sa zorientovať, tak vtedy si pripravený na život aj po stránke pozemkovej a inej a, žiaľ, práve títo pracovníci v mnohých prípadoch z našich úradov odchádzali, pretože neboli finančne ohodnotení. Viete si predstaviť, že má v hrubom 600 eura tento pracovník, ide hájiť na súd svoje rozhodnutie, ktoré vydal do roku 2016, stojí proti právnikovi, ktorý má mesačný príjem nie 800 eura, niekoľko 1000 eur, on vyhráva súd a štát ho neocení?! Neni ani v priemernej mzde? To sme kde?
Opýtam sa, ktorého právnika chytíte za 600 eura ísť pracovať na pozemkový úrad? Ukážte mi ktorého. Ukážte mi ktorého. Buďme radi, že tí harcovníci, ktorí tam ostali, pracujú tam 10 – 15 rokov, že chcú tam vôbec ešte zostať. Mnohí samozrejme nemajú právnické vzdelanie, ale ja tak isto nie som právnik, som poľnohospodársky inžinier, ale 20 rokov praxe vás urobí odborníkom v danej oblasti. A to môžte potvrdiť všetci, ktorí ste aj z iných fachov a život ste žili poctivo a ste sa snažili v tom svojom fachu urobiť to najlepšie, čo ste mohli urobiť. Takže, vážení, my tam máme kopu aj neprávnikov a negeodetov, ktorí to brali srdcom, a bol by som rád, keby konečne sa aj tam, jak pani ombudsmanka navrhovala, niečo počítali v rozpočte ako s nimi ďalej.
Ďalšia vec. V mestách a dedinách bol celkom opačný pomer. To už konštatujem na základe mojej praxe a mojich kolegov, ktorí mi volajú aj volali, že prakticky v mestách sa ľudia odvolávali. Tam bol iný level ukončenia konania, pretože dostať v strede Bratislavy nejakú roľu alebo dostať, nechcem znevažovať žiadnu osadu ani žiadnu obec, ale dostať niekde možnože, ja neviem, v Driečnej vo Svidníku, reštitúciu 5 árov pozemku v Driečnej a 5 árov pozemku v Bratislave je rozdiel podstatný, tohto pozemku, a tým pádom sa aj tí ľudia odvolávali a konania reštitučné sa preťahovalo odvolacími konaniami na súde. Teraz v roku 2016 na opravných prostriedkoch krajského, teda bývalého pozemkového úradu, teraz sídla mesta v sídle kraja okresného úradu. To znamená, praktický tam tie konania nemôžme u jednotlivých pracovníkov brať tak, koľko si vydal rozhodnutí, lebo ty si mohol vydávať rozhodnutia aj zamietavé, že si rušil konanie, zastavoval si konanie. A keď merítkom bolo to, že či si dal 5 alebo 20 za rok a nevybalil iba 4, ale tento reštitučný prípad, ktorý riešil tie 4 prípady, ten pracovník musel vydať možnože alebo zabezpečiť tisíce dokladov k tomu, má podstatne inú váhu, jak ty, že si 20 rozhodnutí zastavil rozhodnutiami a jaký si super pracovník. No nie, vážení, tam vôbec nebolo určené merítko náročnosti jednotlivých prípadov a čo prípad, to sólo. To sólo prípad, vážení. A mnohé okresy nepoznali všetky reštitučné tituly. Niektorí to vôbec nemali, konfiškácia, stoštvorka vôbec nebola. Niektorí vôbec nemali ani päťdesiatkarov, ktorí, v mnohých prípadoch išli sme bez právneho titulu , kde tam nemalo prepadnúť vlastníctvo. Prepadlo. Viete ako? Mnoho prípadov niektoré okresné úrady ani vôbec nezažili. O to jednoduchšie by sa im malo riešiť dané prípady, lebo nemali takto komplikované. A samozrejme, že momentálne nám visí veľký Vojenský obvod Javorina, ktorý hovorí o Kežmarku, a kolegovia z východu vieme, o čom hovoríme, kde prakticky máme 26 obcí zasiahnutých a dodneska po slávnom vojenskom katastri, ktorý tam bol urobený, a išlo sa v reštitúcii dávať na vojenský kataster, nie na civilný kataster, proste bludy na piatu, zisťujeme s hrôzou, že po dvadsiatich rokoch my nemáme tam vyriešené prípady, ktoré musíme teraz zrekonštruovať, reparovať. A keď ste sa dozvedeli asi, pani ombudsmanka, že aký je tam teraz stav, tak viete, že sa vyčlenilo 800-tisíc eura v minulom volebnom období na tzv. revíziu majetku k 1. 1. ´53 a začína sa robiť obnova v niekoľkých tisícoch prípadov, čo viem, tak asi 4,5-tisíc by tam malo ísť a musia urobiť nové rozhodnutia. Viete si to predstaviť, aká je to strata času, financií, mozgového potenciálu a ďalších vecí? To je neskutočné. Ktorá vláda sa zaslúži o to, aby to konečne sme uhrali, tak ako to má byť uhraté? Lebo toto je, je veľký biľag na našom triku.
Ako som už spomínal, bol by som rád, keby pani ombudsmanka, ste sa možnože v budúcnosti zamerali na tie ďalšie veci, čo ste si aj písali na výbore. Aby sme pohli aj so záhradkárskymi osadami, aby aj ten živý a mŕtvy inventár, čo bol pri tej privatizácii, lebo tam je veľká ešte diera voči štátu. A myslím si, že aj títo ľudia budú vďační, keď o nich niekto bude hovoriť. A títo ľudia momentálne sú a robia si tam svoju prácu v tom teréne a už ani neveria štátu. Oni v štát už prestali veriť. A mne sa niekedy zdá, ako by tento štát kalkuloval s tým, že jedna generácia vymrie, deti už nebudú vedieť, čo ich otec alebo mama si uplatnila. Možnože aj stiahnu späť. A ja sa čudujem, že nikoho to netrápi, že nikoho to netrápi proste z vládnej moci a každý to prehadzuje z ministra na ministra. Áno, hovorím aj o našej pani ministerke terajšej, pani Matečnej. Myslel som si, že trošku razantnejšie, keď je z fondu a vie, čo je reštitúcia, veď sme neraz komunikovali aj za minulej vlády, keď bola šéfka fondu, v našom výbore bola dosť často, tak som si myslel, že trošku sa zasadí a že to bude odsýpať. Bojím sa, že znovu sme niekde vedľa, znovu asi niekto iný diktuje, jak ten, čo by mal odborne diktovať, že ako sa to má ukončiť. Ale to už nechám na svedomie príslušných ľudí, ktorí sú za to zodpovední.
Musím ešte jednu vec povedať. Zažil som aj situáciu, kde ten, ktorý v päťdesiatych rokoch ako mladý chalan, agronóm po vysokej škole alebo strednej začal chodiť po obciach a hovoril, že poďme do kolektivizácie, dajte, lebo pôjdete do basy, keď nedáte naše role. Si predstavte, v roku ´92 – ´93 išiel ako pracovník vtedy RPIS – Regionálna pozemková informačná služba, išiel na tie isté obce hovoriť, že: ľudia, berte pozemky a iďte gazdovať nanovo! A viete, čo mu tí ľudia povedali? Vy sa nehanbíte?! Vy žijete jaký život? Ako mladý chalan za socializmu a ako dôchodca nám hovoríte, že toto bolo zlé, čo sme tu zažili? A keď som zažil, som sa aj ja trošku zamyslel nad tým, že, ľudia boží, spamätajme sa, lebo život je len jeden aj pravda je iba jedna, aj vlastníctvo je iba jedno a my nemôžme ľuďom hovoriť, že na jednej strane zákon tu máš a na druhej strane sa toho nedočkáš. To je to najhoršie, čo môže byť, keď vezmete nádej občanom, aby verili v štát.
Chcem ešte povedať jedno, že tí, čo možno tú skúšku spôsobilosti ako na to ísť, musím povedať, že ESO v tomto prípade, že sme to, tú špecializovanú štátnu správu, pod ktorú pozemkový úrad patril, že sme dali pod všeobecnú, nerobí dobrú krv. Myslíte, že sme zlepšili výkonnosť ukončenia reštitučných prípadov? V žiadnom prípade, vážení. V žiadnom prípade. Dokonca viete, čo sa teraz ešte deje? Že to slávne ESO a to kontaktné miesto vám nedodá predvolanie na súd, lebo ten pracovník nevie zaradiť tú predvolanku na súd, či to má dať pozemkovému, katastrálnemu alebo nejakému inému úradu. Viete si to predstaviť? A tak potom pozemkový ide na súd a súd je bez neho. Veď to je katastrofa! A pritom ESO malo byť o efektívnej, spoľahlivej a otvorenej a malo uľahčiť prácu. Už nehovorím, ako sa vybavujú občianske preukazy, ktoré som teraz išiel vybavovať, a to je na vrub teda bývalého ministra. Že si predstavte, že máte tam 5 okienok na občiansky. Funguje jedno. Oproti máte kataster, pozemkový a lesný, kde ľudia chodia, raz za 5 hodín tam niekto príde, oproti v tom okienku, kde občianske, tam máte šoru ľudí, 50 – 100 ľudí tam stojí. Oni to nevedia preskupiť, aby tam dali ľudí miesto tých, ktorí tam sú. No neskutočné. Toto nie je o ESO, toto je o faule a našich občanov a na červenú kartu, ktorú občan dáva tejto republike, akým spôsobom sa priblížila štátna správa ku jeho problémom, ktorý má, o jeho živote, o reštitúcii ani nehovorím.
Takže, vážení, ja chcem veriť, že raz to prelomíme a tú reštitúciu a tá reštitúcia bude primár, primár, aby sme to ukončili, pretože si to nezaslúžia naši občania. A ešte raz hovorím, títo ľudia boli vtedy výkvetom nášho poľnohospodárstva a lesníctva. A my sme ich v roku ´48 zlikvidovali. A my týmto ľuďom nevieme vzdať hold a povedať, že máš to naspäť? A aby ďalšia generácia pokračovala v tvojom rodovom nejakom zameraní. A my momentálne prestupujeme z kroka na krok. Viem, kvôli čomu to je. Poviem to, čo vám povie každý pozemkár, keď budete medzi štyrmi očami. V zákone je písané, v dvestodvadsaťdeviatke aj v päťstotrojke, ak v čase uplatnenia reštitučného nároku daná pôda bola na poľnohospodársku a lesnícku činnosť vhodná, pracovník pozemkového odboru alebo úradu postupuje tak, že tento pozemok vydáva, to znamená, prizná vlastnícke právo.
Chcel by som vidieť, koľko takýchto orných, hlavne teda poľnohospodárskych pôd, lesných asi menej, bolo za tých 25 rokov zastavaných a teraz sa povie, že už sa nedá vydať. Apelujem na svedomie všeckých pracovníkov pozemkových odborov, že vás zákon chráni. Vy máte skúmať, či v roku ´93, ´2 táto pôda bola vydaniaschopná, to znamená, list vlastníctva ste mali dostať. Vracajte, vracajte, súd vám to potvrdí. Vracajte túto pôdu, lebo to boli tí developeri, ktorí povedali, že to tam podali, že v tej reštitúcii to nejak uhráme na tom pozemkovom úrade, zastávame. Vracajte, veľmi pekne vás prosím. Vyhráte súd. Aj v Štrasburgu ho vyhráte. Čo viem, boli aj takéto súdy. Lebo to je, to sú tí developeri, korí začali, hurá. A preto v Bratislave nemáte ukončených 70 % reštitúcií, vážení. Jednoduchá logika, nič viacej, nič menej. Choďte sa pozrieť, koľko sa stáva v Snine, koľko sa stáva v Medzilaborciach. Nič. Pozrite sa, v Bratislave, čo je tu vystavané. Ja som rok nešiel po jednej ulici a som zistil, že už tam neni park, resp. záhrada, už je tam veľká bytovka postavená. Rok.
Takže, vážení, to sú tie zmätky alebo nezmätky, ktoré spôsobujeme, a chcem veriť, že k tomu sa postavíme čelom. A to je jedno, či tu bude vláda biela, modrá, fialová, červená, aby toto sme urobili, vybavené.
Samozrejme, že ako sa hovorilo aj o tom vzdelávaní, že vlastne tam nemá ich kto poriadne poučiť. Ak niekoho metodicky riadite, pán minister vnútra bývalý, vám by sa páčilo, keby ste vašich policajtov riadili metodicky a že by boli pod ministrom obrany? To by sa vám páčilo? Takto sú momentálne vystavení pozemkári. Sú pod vami, pod vaším ministerstvom vnútra, teda nového ministra, ministerky, ktorá tam príde, a metodicky riadime – ministerstvo pôdohospodárstva. No hlúposť na piatu, hlúposť na piatu, poviem otvorene, pretože vy nemáte ani dosah, vy nemáte ani personálny, ani žiadny ekonomický dosah na tých ľudí, ako ich stimulovať, vážení. A musím povedať, že nevedia, čo je agenda pozemkárov, o katastri ani nehovorím, ktorí ich riadia, a budem to hovoriť stále, že špecifikácia, ktorá je v týchto dvoch minimálne, už nehovorím o životnom prostredí a ďalších, je taká vysoká, že nemôže to riadiť hocikto. To musí byť odborník, znalý veci, ktorý prešiel praxou a ktorý sa vie postaviť aj za toho najbiednejšieho, čo má meter štvorcový, človeka na Slovensku a povedať, že máš právo. Nie, že nejaký developer príde alebo nejaký múdry. A budem stále opakovať, že nemôžu tam byť pracovníci vo vedúcich funkciách, ktorí nemajú či už s právom alebo s pozemkovým právom ako takým niečo v rámci svojej odbornosti skončené.
Keď som ja nastupoval do práce, tak jedno, čo som si vážil, to bolo v roku´91, kde okamžite mi bol daný, a musím spomenúť pána Bekra, ďakujem vám, pán Bekra, že ste ma takto podkuli do života. Celý život robil v štátnej správe, mal asi 55 rokov a prvé, čo bolo, nás, mladých holubov vtedy, vzal do svojej kancelárie a povedal, že: toto som urobil ja a v tom chcem, aby ste pokračovali vy. A my vždy, keď sme si nevedeli dať rady, sme išli za ním a nám povedal, ako to máme riešiť. Ukážte mi teraz, kde takýchto ľudí máme. My sa každý hráme na svojom piesku. Poviete, že ste múdry ako direktor? Prídete o robotu. Máte smolu. Direktor je ten, čo rozhoduje. To, že je politicky dosadený, to nikoho nezaujíma. On má tú moc a to je katastrofa, vážení. A to je katastrofa a to je aj dôsledok, prečo my tu nemáme ukončené tieto reštitúcie a nie iba tieto.
K pani ombudsmanke, ešte by som vás doporučil, keď môžem, za 59 sekúnd ešte vám toto poviem. Usmernite sa ešte na cirkevné reštitúcie, tam je ďalší kameň úrazu. Tieto všetky reštitúcie idú cez Slovenský pozemkový fond. Ja som nedostal od fondu, ešte koľko vlastne majú neukončených, v správe je to tak nijako napísané. Takže aj to by sme si mali na to posvietiť, aby aj tam to bolo ukončené. A musím povedať jedno, že pokiaľ nie sme v stave sa vysporiadať s minulosťou, tak my nevieme, kto sme. A my nevieme, kam chceme ísť. Ja osobne viem, kto som, mám rodokmeň 200 rokov dozadu a ja by som chcel vidieť ten rodokmeň aj štátu, že skade sme vzišli, čo sme a kam chceme ísť. Chcem to vedieť od vlády, ktorá príde možnože po tejto vláde a ďalších, aby sme dali nádej, že Slovensko je tá krajina, v ktorej sa žije demokraticky, statočne, spravodlivo a každý človek si môže tu svoj žiť podľa svojich predstáv.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli. Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Fecko, všetci častokrát opakujeme, ako štát nevie vyriešiť problém reštitúcií ani za 70 rokov, ako to bolo spomínané, ako dedičstvo socializmu. Ja si ale nemyslím, že by štát niečo nevedel vyriešiť. Veď sa pozrite, ako veľmi rýchlo štát dokázal vyriešiť napríklad národné hospodárstvo. Koľko, 10 –15 rokov, všetko bolo sprivatizované, vytunelované, zničené, spľundrované a nebol problém. Pri reštitúciách už ale oni musia niečo dávať, už sa nevracia im do vrecka a tým pádom s týmto majú velikánsky problém. Preto chcem poukázať na to, že keď existuje vôľa, všetko sa dá riešiť, naozaj aj tento problém reštitúcií, ale stále, stále platí to isté, vo vedení štátu musia byť schopní, čestní, inteligentní ľudia so srdcom a rozumom na pravom mieste.

Ďakujem za slovo. Pán Fecko, tento chaos v reštitúciách spôsobili všetky vlády od roku 1989, či pravé, či ľavé, či ružové, či dúhové. Aj vlády, ktoré sú blízke mentalite vašej strany. Proti vám nemám nič, ste odborník. Ale myslíte si, že trnavský šialenec vyrieši tento problém? Že tento problém vyrieši váš predseda? Táto šialená raketa, že s tým pohne? Alebo či s tým pohne gaťková poslankyňa, terajšia absentérka? S reštitúciami mám aj ja osobne veľmi negatívne skúsenosti. Ale teraz plačete na nesprávnom mieste, ja to poviem, na funuse tejto vlády. Toto patrí už budúcej vláde, na ňu tlačte. Teraz máte pravdu, ale tlačíte vzduch. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Martin, to, o čom si hovoril, dá sa zhrnúť možno slovami krivda, frustrácia, nespravodlivosť v súvislosti s vlastníctvom pozemkov ľudí. A ty trpezlivo a vytrvalo robíš takú bútľavú vŕbu týmto občanom a naozaj a ako keby nesieš tie všetky krivdy a nespravodlivosti na sebe. Nemožno sa čudovať, že supluješ, dá sa povedať, nefunkčný štát, keďže aj podľa slov premiéra na východnom Slovensku nie je ani mafia, pretože na východnom Slovensku nie je nič, hej. Takže treba si, naozaj ťa pochváliť za to, že tento nefunkčný štát a zlyhávajúcich politikov, ktorí z Bratislavy nedovidia na východné Slovensko, supluješ a ľudia nachádzajú v tebe oporu. Ďakujeme ti za to.

Pán kolega Fecko, vy keď rozprávate, tak má to vždy hlavu a pätu a ja si myslím, že vždy viete, o čom hovoríte. Len teraz ja vám to poviem ako poslanec, ktorý má záujem o vaše vystúpenie, ale ktorý nie je odborník v tej oblasti, ktorej sa vy venujete. A vy vždy, aj tentokrát, dáte do kopy strašne veľký ako keby obsah, počet bodov, ktoré, teraz je téma reštitúcie, to je v poriadku, ale idete potom až niekedy veľmi do detailu v niektorých konkrétnych veciach, ktoré vy možno poznáte z odbornej praxe. A celkový dojem potom z toho vystúpenia je taký, že aj keď to chceme, povedzme, aj s kolegami, ktorí sa tej otázke nevenujú, vnímať, tak sa v tom človek musí stratiť, hej. Čiže ja teraz čisto konštruktívne by som vás chcel poprosiť, lebo tieto vaše vyjadrenia sú určite zaujímavé a určite hovoria o tom, ako to na Slovensku funguje v mnohých, resp. nefunguje v týchto oblastiach, ale možno keby ste to rozčlenili na viac vystúpení, ktoré by sa, ktoré by sa venovali jednotlivým tým podbodom tak, aby človek videl, že áno, toto je globálna myšlienka a toto sú jednotlivé detaily. Lebo potom, keď to zahltíte tými detailmi, tak aj naozaj v tej najlepšej vôli sa pritom človek stratí. Ale inak berte to ako v dobrom, hej. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No ja by som tiež rád vyjadril, že vlastne ani nie obdiv, ale teda úctu voči tomu, čo povedal pán Fecko, pretože všetci vieme, že on je odborník na tieto oblasti a každé jeho vystúpenie samozrejme má hlavu a pätu., aj keď súhlasím, že niekedy je troška obšírne. Ale tá téma je ťažká a samozrejme ja som právnik, nie som odborník v pôdohospodárstve a stretol som sa s touto problematikou už v rámci mojich rôznych predchádzajúcich pôsobení, tých skrivodlivostí je tam strašne veľa.
A práve z toho dôvodu som veľmi rád a som povďačný, že pani verejná ochrankyňa práv sa chopila tej témy, aj keď je to fakt beh na dlhé trate. Sedemnásť rokov je strašne dlho a 9-tisíc krívd je hrozné, len treba ešte povedať, že vlastne spolu tí ľudia, ktorí prišli o vlastnícke právo, to je jedna vec, ale oni boli zároveň ešte aj perzekvovaní. Čiže oni boli, vlastne boli trestaní dvakrát. A nám sa nedarí od roku ´91 tieto skrivodlivosti napraviť. A preto je asi na nás aj na parlamente, aby sme sa pozreli na tú problematiku a snažili sa s tým niečo urobiť, či už legislatívou alebo tlakom na príslušných ministrov. Takže je to téma, ktorá je veľmi živá, je otvorená, ale my nemôžme sa na to iba pozerať, máme aj niečo urobiť. A práve preto hovorím, že som veľmi povďačný pani Patakyovej, že s tým prišla, a budeme sa na to pozerať.
Veľmi pekne ďakujem.