2. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem pani kolegyni za vystúpenie. Objavila sa v nej silná téma ľudských práv, ktorá sa však naozaj len zlomkovou časťou zobrazuje v programovom vyhlásení vlády, nemá tam vlastnú zásuvku, nespomína sa tam, okrem národnostných menšín, snáď žiadna menšina. Nespomínajú sa tam ľudia a tí najslabší, ktorých práva treba brániť. Za zvrhlé a úchylné hybridy, nemyslím, že pani poslankyňa by niekoho považovala. Snáď si myslím, že by sme za nich mohli považovať jedine tých, ktorí ľudí takýmito menami nazývajú.
A ja by som si dovolila v tomto krátkom vystúpení pripomenúť to, čo aj pani kolegyňa počula z úst pani podpredsedníčky vlády včera na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, kde pani ministerka spomínala, že napriek tomu, že do programového vyhlásenia vlády sa nedostala jej idea obnoviť rodinné senáty, že tento plán má. A ja verím, že my spoločne aj s ostatnými odborníkmi na túto problematiku jej tento jej plán budeme spoločne pripomínať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Anna Verešová.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem podporiť pani poslankyňu Petrík v časti tej, v ktorej sa venovala rodinnej politike. Len veľmi kratučko chcem povedať, že pravdepodobne sa v niečom nezhodneme pri ratifikácii Istanbulského dohovoru. Áno, odstraňovaniu násilia na ženách, určite áno. Všetky formy pomoci, áno. Venujem sa tomu osemnásť rokov. Problém bol, že v rokoch 2013 – ´14 tu vlastne prebehla určitá diskusia o prijatí, o ratifikácii Istanbulského dohovoru a naozaj vyvolala veľkú polemiku. Takže škoda, že sa Istanbulský dohovor nedá prijať s výhradami. A už len úplne kratučko, že vlastne ho ešte neprijali, množstvo ďalších krajín, ako je napríklad Nemecko a Nórsko.
Určite podporujem pani poslankyňu v tom, že nedostať dnes do nového programového vyhlásenia vlády stať, časť o rodinnej politike, je podľa mňa úplne trestuhodné. Dnes, keď čelíme takému demografickému vývoju, kedy sa rodinám už venujú nielen demografi, ale aj ekonómovia a možno aj každý súdny človek a občan, je to skutočne trestuhodné. Budem sa tomu venovať vo svojom príspevku. Ale mne to ukazuje aj takú jednu vec, že vidím, ako ste strašne vzdialení takým bežným problémom rodín, členom rodín a mladým rodinám. Zatiaľ toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Martin Poliačik.

Ďakujem. My sme sa stretli s pani poslankyňou Petrík ešte pred tým, než prišla do parlamentu, na pôde Platformy žien Slovenska a mal som tú česť byť menovaný ambasádorom žien. Od tej doby sa snažím naozaj sa tej téme venovať a na fórach, kde väčšinou teda práva a pozíciu žien presadzujú hlavne ženy, tak sa snažím zasahovať z toho mužského hľadiska. A čo vlastne na Slovensku potrebujeme, je reálne priznať, že so ženami nemusíme byť rovnakí, ale sme si fundamentálne rovní, že pri niektorých veciach, ako vytváranie prostredia pre pracujúce matky, pre ochranu žien pred násilím, pri boji s násilím priamo páchaným rodinnými príslušníkmi alebo blízkymi osobami, potrebujeme sa pohnúť dopredu. A ja som na strane tých, ktorí tvrdia, že ratifikáciou Istanbulského protokolu by sme sa dostali dopredu. A nie úplne rozumiem tomu, keď na základe ideologických pohnútok, teda podľa mňa, podľa mňa ideologických, sa brzdí ratifikácia Istanbulského protokolu a v ochrane žien pred násilím, ktorá by mala byť naozaj prioritou nás všetkých, sa neposúvame dopredu. Zároveň som zdesený z toho, ako napríklad aj verejnosť zareagovala na pozíciu Lucie Nicholsonovej, ktorá je podpredsedníčkou parlamentu, dokonca niektorí písali, že veď bola tehotná, nemala kandidovať. Takže zjavne veľa práce na pozícii žien v tomto štáte ešte máme a som rád, že máme novú krv v tejto sile.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Bude reagovať pani poslankyňa Simona Petrík.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa pokúsim ísť po poradí.
Pán Viskupič, ďakujem veľmi pekne. Ja určite sa budem zúčastňovať aj výboru pre kultúru a médiá a veľmi rada budem spolupracovať aj na tejto téme, keď som súčasťou výboru.
Pán Laurenčík, ak môžem reagovať na vás, ja som práve preto odišla zo SIET-e, presne preto, čo ste hovorili, som odišla zo SIET-e.
Na kolegu poslanca z ĽSNS na tému rodina. Viete, ja si myslím, že tieto vaše otázky sú silne provokatívne a silne spoločnosť polarizujúce. Nemyslím si, že na pôde parlamentu by sme vôbec legislatívne mali momentálne, keďže viem, že ku konsenzu nedôjdeme, akýkoľvek má kto z nás názor, nemali by sme tieto témy aktuálne otvárať, pretože tu môžme byť ďalšie dva týždne. Ja sa chystám, ja si myslím, že sa všetci rodíme rovní, ale tie témy, ktoré som predniesla vo svojej reči, tým sa ja budem venovať. Takže, prosím, nesnažte sa ma opäť dovliecť do odpovede na otázku, na ktorú vám skrátka neodpoviem.
Pán kolega Dostál, súhlasím. Ja som pochopila tiež v rámci programového vyhlásenia vlády, že o tých medzinárodných dokumentoch, o ktorých sa tam píše, myslíte Istanbulský dohovor.
A ak môžem reagovať aj na pani poslankyňu Verešovú. Ja budem rada, keď sa dostaneme k nejakým konkrétnym praktickým opatreniam, ktoré pomôžu posunúť túto tému vpred. Lebo tak isto včera sme hovorili s pani ministerkou Žitňanskou, že teda naozaj nie je to v programovom vyhlásení vlády, ako ratifikácia Istanbulského dohovoru, takže nemám nejaké ružové okuliare, že sa to podarí. Takže budem sa snažiť ísť aspoň po tých praktických veciach. A to je myslím všetko.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa.
Vyhlasujem týmto schôdzu za prerušenú do 14.00 hodiny a po obednej prestávke do rozpravy ako prvá vystúpi Katarína Macháčková a potom sa pripraví pán poslanec Beblavý.
Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 13.06 hodine.)

Takže, vážená dáma, poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o

Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky

a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery. Máte to pod tlačou 45.
Poverený člen vlády, vidím, že zaujal svoje miesto. Veľmi pekne ďakujeme. Predseda gestorského výboru pre financie a rozpočet poslanec Ladislav Kamenický zaujal svoje miesto. Ďakujeme. A ďakujeme aj pani poslankyni Macháčkovej, ktorá je tá, ktorá nasleduje ako ďalšia z tých, ktorí sa písomne prihlásili do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja teda patrím k tým parlamentným nováčikom a teda to dnešné moje vystúpenie je možno jednoduchšie pred takou menej naplnenou sálou. Ale verím, že sa ho zhostím dobre a možno sa s vami podelím aj o tie dojmy z toho včerajšieho dňa, kedy musím povedať, že som bola veľmi prekvapená tým, čo som tu zažila, a mnohými vystúpeniami mnohých kolegov, ktoré, myslím si, že neboli adekvátne a hodné úrovne poslanca Národnej rady.
Ja teda pracujem ako regionálny politik na pôde mestského zastupiteľstva alebo Trenčianskeho samosprávneho kraja a musím povedať, že tá úroveň komunikácie sa mi zdá byť lepšia ako tu. Verím, že je to len taký začiatok, taký štart, a že toto sa zlepší. A hlavne sa zlepší aj obsah toho, o čom budeme hovoriť, a budeme riešiť naozaj reálne problémy občanov Slovenskej republiky.
Ja som sa v SIET-i venovala regionálnej politike, a preto ma teda vo vládnom programe zaujala predovšetkým politika odstraňovania rozdielov medzi regiónmi. Vláda chce kontinuálne pokračovať podľa zákona 336 z roku 2015 o podpore najmenej rozvinutých regiónov pomocou jedenástim okresom, ktoré sú teda najhoršie na tom v rámci Slovenska. Ja osobne sa domnievam, že je to málo. Je to málo, pretože okrem týchto jedenástich okresov sú na Slovensku mnohé iné regióny, ktoré zásadným spôsobom potrebujú pomôcť.
V SIET-i sme mali pripravený program pre túto oblasť a chceli sme ho realizovať. Konkrétne sa týkal toho, že sme mali na mysli pomoc pre viac okresov na Slovensku, teda širší rozsah, a mali sme aj konkrétne nástroje na to, aby sme týmto regiónom pomohli. Medzi tieto konkrétne nástroje patrili napríklad turboodpisy, ktoré mali poskytnúť určité daňové zvýhodnenia, plošné, podnikateľom, ktorí práve by podnikali v týchto menej rozvinutých okresoch. Mali sme záujem aj na tom, aby sa štátni tajomníci presunuli bližšie. Bližšie k ľuďom do regiónov, aby možno naozaj viac vnímali tie problémy, pretože tak ako ja, ako zástupkyňa Hornej Nitry, sa častokrát sa cítime nevypočutí, tak sme mali práve záujem priblížiť štátnu správu samosprávam. Tak isto sme chceli riešiť výjazdové zasadnutia vlády takým spôsobom, aby sa konali s určitou pravidelnosťou v jednotlivých krajoch a aby teda vláda videla, kde sú tie reálne problémy. Ja ako primátorka piateho najväčšieho okresu na Slovensku, je realita taká, že som nebola pozvaná ešte ani na jedno výjazdové zasadnutie vlády, práve asi z toho dôvodu, že som nemala nikdy tú správnu stranícku príslušnosť. Myslím si, že takto by sa veci riešiť nemali, že naozaj každý by mal mať právo zúčastniť sa výjazdového zasadnutia vlády, zvlášť v takej pozícii, ako som sa teda nachádzala aj nachádzam ja ako primátorka mesta.
Konkrétne náš región, región Hornej Nitry riešia alebo trápia dva zásadné problémy. Je to problém dopravnej infraštruktúry a problém zdravotníctva. Dokonca si myslím, že tieto problémy nie sú len problémy Hornej Nitry, pretože ľudia okrem zdravia potrebujú prácu, a teda podmienku pre to, aby tie pracovné príležitosti v regióne boli.
So záujmom som si prečítala programové vyhlásenie práve v časti zdravotníctva, kde teda sa hovorí o tom, že sa bude prehodnocovať aj koncová sieť nemocníc. Neviem, do akej miery, kto ste sa stretli s týmto problémom, ale myslím si, že tento problém je naozaj problémom, ktorý trápi veľa ľudí na Slovensku, pretože častokrát sme svedkami toho, ako sa zatvárajú nemocnice a ľudia majú obavu z toho, kam pôjdu za zdravotnou starostlivosťou, ktorá nemocnica ich ošetrí, ktorá to bude tá najbližšia. My konkrétne máme teda nemocnicu v Bojniciach, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja, a táto nemocnica má dlhodobo hospodárske zlé výsledky, čo je dané zlým nastavením systému, ako sú nemocnice dnes financované. V rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja sú takéto nemocnice tri a obdobné problémy majú všetky tri. To znamená, že nie je chybou hospodárenia tých ľudí, ktorí tam pracujú, ale je to chyba systému.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o tom, že jednak sa teda bude prehodnocovať koncová sieť nemocníc a jednak sa zavedie DRG systém. To znamená, že budú jednotlivé zdravotnícke výkony hodnotené podľa určitého systému, ktorý bude platný a záväzný. Sú aj kritici, ktorí hovoria o tom, že koncová sieť nemocníc nie je dobrým riešením, pretože zvýhodňuje určité nemocnice. Ja si, naopak. myslím, že v tomto by mala byť zachovaná koncová sieť nemocníc, pretože treba zabezpečiť nielen minimálnu starostlivosť a treba zohľadniť aj určité geografické rozdiely a možno aj druhy priemyslu, ktoré sú v danom regióne prevládajúce. Za náš región môžem povedať, že dochádza k častým úrazom, či už sú to bane, chemický priemysel, a práve preto je veľmi dôležité, aby bola dostupná zdravotná starostlivosť.
Viete, ja nepatrím len k takým nekonštruktívnym kritikom, ja sa snažím naozaj vnášať konštruktívnu kritiku a aj počkať s tým, ako sa veci vyvinú. Ja budem očakávať, veľmi, aké budú kroky nového pána ministra Druckera, s ktorým som teda ja mala príležitosť už stretnúť sa ako primátorka mesta, keď riešil teda problémy týkajúce sa pošty na území nášho mesta, a musím povedať, že ju vyriešil veľmi kompetentne. A preto teda budem očakávať, ako sa postaví k tomuto náročnému problému, ktorý dostal do vienka, problém zdravotníctva a konkrétne teda aj náš problém nemocnice v Bojniciach, ktorá naozaj je vo veľmi zložitej situácii.
Ďalšou významnou oblasťou, ku ktorej by som sa chcela vyjadriť, je práve oblasť dopravy. Vláda hovorí v programovom vyhlásení, že bude pokračovať v rozvoji dopravnej infraštruktúry a hovorí o komunikáciách R2, R3, R4, R7. Viete, toto keď si prečítate, tak je to naozaj vágne vyjadrenie, nekonkrétne, v podstate nič nehovoriace. Ja musím povedať, že už, uvediem to na konkrétnom príklade R2, ktorá trápi obyvateľov z nášho regiónu, a myslím si, že tento konkrétny príklad dokumentuje veľmi dobre aj situáciu v iných regiónoch Slovenska, ako je to s výstavbou týchto komunikácií a ako je to so sľubmi, ktoré dávame obyvateľom. V roku 2008 na výjazdovom zasadnutí vláda Roberta Fica v Prievidzi prijala uznesenie, kedy sa mali začať úseky práce na piatich úsekoch výstavby R2 v Trenčianskom kraji. Mali sa začať v roku 2010 a skončiť 2014. Samozrejme, realita je úplne iná. Výsledok bol taký, že práce sa realizujú na jedinom úseku, a to je obchvat Bánoviec nad Bebravou. Potom prišlo krátke obdobie vlády teda pani Radičovej. Navštívil nás vtedajší minister dopravy pán Figeľ, ktorý teda potvrdil, že R2 naozaj zostáva medzi prioritami vlády. V roku 2012 teda opäť už prišla vláda pána Fica, v roku 2013 som ako primátorka zorganizovala petíciu, ktorú podporilo takmer 20-tisíc obyvateľov, a nielen teda z mesta Prievidze, ale z celého regiónu Hornej Nitry, a opäť sme upozorňovali na náš problém, ktorý máme, na potrebu riešenia tejto dopravnej infraštruktúry. Preto nás potešilo, že v roku 2014 sme teda našli informáciu, že práve R2 bude zaradená v Operačnom programe Integrovanej infraštruktúry a stala sa aj súčasťou strategického plánu dopravnej infraštruktúry na roky 2014 – 2020. Strategický plán dopravnej infraštruktúry, ktorý hovorí o tom, v akom, v akých lehotách by mali byť ktoré komunikácie budované. Je však absolútne neaktuálny a nezodpovedá realite. Mňa veľmi prekvapilo, že v programovom vyhlásení sa o takomto zásadnom dokumente neobjavila ani zmienka. Čiže ani zmienka o tom, ako vlastne konkrétne bude pokračovať budovanie dopravnej infraštruktúry v regiónoch. No, takúto kontinuitu ja nemôžem podporiť.
Naozaj v našom regióne už čakáme roky-rokúce, aby sa výstavba posunula ďalej. Vy, čo pracujete v samosprávach, myslím, že je tu veľa ľudí zo samosprávy, alebo ľudí, ktorí pracujú pri výstavbe ciest, vedia, aké náročné je pripraviť výstavbu nejakej komunikácie, čo sa týka prípravy projektovej, právnej. Bohužiaľ, programové vyhlásenie vlády vôbec nereflektuje, to znamená, neukladá žiadne konkrétne termíny, minimálne prípravy alebo projekčných prác. Programové vyhlásenie iba vágne konštatuje, že vláda bude pokračovať v rozvoji dopravnej infraštruktúry.
My sme z toho veľmi smutní. Horná Nitra sa cíti byť sklamaná, oklamaná, pretože za 10 rokov, odkedy teda bola prvá vláda pána premiéra, sa nevyriešilo absolútne nič. Sme presne tam, kde sme boli na začiatku. Akurát sa zmenilo to, že z pôvodných piatich úsekov sú už len tri úseky. Štúdia realizovateľnosti nám stanovila znovu nové podmienky a sme niekde na začiatku. No ak takto budeme pokračovať a sľubovať našim občanom, že budeme budovať cesty, tak to skutočne spokojní nebudú a potom naozaj tie výsledky volieb vyzerajú tak, ako vyzerajú.
Viete, my v samospráve takéto nereálne sľuby dávať nemôžme, pretože tí ľudia nás poznajú, sme im nablízko a by nás nevolili. Bohužiaľ, na tej vládnej úrovni to tak nejako, ako vždy preplávame a povieme si: však to tým ľuďom povieme, budeme to budovať a ono sa to nejako vyrieši. Nevyrieši sa to. My sami musíme niečo urobiť pre to, aby sa to vyriešilo, a musíme teda dbať na to, aby naozaj nová vláda prijala konkrétne uznesenia, ako sa budú budovať tie cesty, z akých prostriedkov. Veď my veľmi dobre vieme, že jednoducho štát na to peniaze nemá, pokiaľ nebudú eurofondy. Kedy vlastne tie cesty budú? A práve dopravná infraštruktúra garantuje ľuďom prácu. Takže toto veľmi so sebou súvisí. A ja osobne teda budem sa o toto zaujímať a budem teda tlačiť na novú vládu, aby aspoň čiastočne, aspoň čiastočne naplnila očakávania aj obyvateľov Hornej Nitry, ktorých zastupujem.
Ďakujem pekne.