2. schôdza

Ďakujem. Najskôr, pán Fecko, nehnevajte sa, jak ste tu boli a začala schôdza, tak sa hymna hrala. Hrala sa tu hymna? Áno. Ale parlament zasadá nepretržite. Takže, dobre, nebudem už o tomto debatovať, ale mohol by som teraz o hocičom hovoriť.Ale vrátim sa tuto k pánovi Dostálovi. Pán Dostál, vy ste reprezentant tých myšlienok, vy ste od začiatku boli proti vzniku Slovenskej republiky, ste určitým spôsobom nositeľom čechoslovakizmu. Ja to nehovorím, či je to pozitívne alebo negatívne, ste nositeľom týchto ideí. Tak keď hovoríte o tej strate občianstva, tak Benešova vláda v roku 1929 podpísala unikátnu zmluvu so Spojenými štátmi americkými, ktorú Spojené štáty americké nemali s nijakým iným štátom, ktorým zbavila vyše 800-tisíc Slovákov občianstva Česko-slovenskej republiky. Viete prečo? Pretože ich chcela vyradiť z politiky na Slovensku. Vy ste sedeli, myslím, na zahraničnom výbore alebo výbore pre integráciu, kde hovoril pán minister o... (Reakcia z pléna.) Nesedeli ste tam, inak boli by ste počuli, ako to vykladal pán minister. Ale jedno je vec, to, čo som nedopovedal. Tých 1 300 stratených občianstiev je 1 300 lepších osudov, aké máme my tu doma. A keby ich nestratili, ten ich lepší osud mohol postihnúť 5,2 mil. v neporiadku a chaose v tejto krajine. A preto si myslím, že nerozprávajte, že to je niečo neústavné, keď všetci povedali, že to je v súlade so zákonmi, s európskymi normami, s... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Krištúfková.

Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ja pripojila k názorom, ktoré tu zazneli, konkrétne k tej časti, ktorá sa týka rodinnej politiky. Som tu medzi vami nová a vďaka tomu nemám žiadne predsudky. Všetci, čo sme tu, vieme, v akom stave sa nachádzajú rodiny s deťmi, slobodné matky, matky so zdravotne postihnutými deťmi. Žiaden rodič sa nechce dostať do situácie, keď je nútený kvôli nedostatku financií odoprieť svojmu dieťaťu základné potraviny alebo zdravotnú pomôcku, ktorú dieťa potrebuje. Častokrát sme počúvali, ako systém nefunguje, aký je nespravodlivý, ako sa nikto nezaujíma o ľudí, matky, rodičov, ktorí si zaslúžia pozornosť a podporu, lebo sa starajú o deti, vytvárajú hodnoty, platia dane. Zaujímalo nás teda, čo vláda chce pre rodiny urobiť, aké záväzky si dala do svojho programového vyhlásenia.

Za hnutie SME RODINA môžem povedať, že tým, čo vláda predložila k téme o rodine, v zásade môžeme súhlasiť. Citujem. „Vláda bude podporovať rodinu, ktorá je nielen základnou bunkou spoločnosti, ale aj hlavnou nositeľkou základných ľudských, kultúrnych, sociálnych, občianskych a duchovných hodnôt.“ V priebehu doterajšej diskusie k programovému vyhláseniu odznelo, že je v ňom veľmi veľa zámerov a všeobecných vízií a veľmi málo konkrétnych opatrení. Bohužiaľ, je to aj tak v prípade podpory pre rodiny. Vláda hovorí o zvýšení materského či zvýšení opatrovateľského príspevku. Ďalšie, inak dobré veci, sú veľmi všeobecné, napríklad podpora pri vyživovacej povinnosti, zvyšovanie kapacity predškolských zariadení.

Dúfame, že prídu aj konkrétne riešenia. Sme pripravení podporiť dobré zákony. No budeme predkladať aj vlastné návrhy, ktoré v programovom vyhlásení chýbajú, najmä so zameraním na mladé a viacdetné rodiny. Napríklad okrem zvýšenia materského treba postupne zvyšovať aj rodičovský príspevok, budeme podporovať daňové úľavy pre rodiny s deťmi a chceme, aby asistent pri zdravotne postihnutom dieťati mohol byť aj rodič alebo rodinný príslušník. Vieme, že aj zákon o kompenzáciách pre tieto deti nie je dobrý. Všetci by mali vedieť, na čo majú nárok. A mali by to aj dostať.

Veľkú pozornosť si vyžadujú neúplné rodiny. Sú najviac ohrozené chudobou. Sú to matky, ale aj otcovia, ktorí sami vychovávajú deti. Ich príbehy často pripomínajú začarovaný kruh, z ktorého sa nevedia vymaniť, lebo štát im vôbec nepomáha.

Osobitne sa chcem vyjadriť k rodinám so zdravotne postihnutým dieťaťom alebo deťmi. Sú to ťažko skúšané rodiny. A iba vďaka nesmiernej obetavosti a láske rodičov sa darí vracať tieto deti do normálneho života alebo aspoň im zabezpečiť dôstojné prežitie.Za naše hnutie SME RODINA môžem povedať, že podporíme všetky dobré návrhy. No musí ich byť oveľa viac, ako sa hovorí v programovom vyhlásení pri podpore rodiny. A vieme, že návrhy si vyžadujú finančné prostriedky, ktoré sa musia nájsť v rozpočte. No mnohé návrhy sú také, na ktoré peniaze netreba. A môžu výrazne zlepšiť život ľudí, matkám a otcom, ktorí vytvárajú hodnoty, pracujú, starajú sa o deti a vychovávajú ich či už v úplných alebo neúplných rodinách. Túto podporu sme im dlžní. Toto sme ako hnutie SME RODINA sľúbili. Tu na pôde parlamentu sa budeme zo všetkých síl zasadzovať za vytvorenie takých podmienok, aby ľudia cítili svoju hodnotu a dôstojnosť v každej situácii, v ktorej sa ocitnú. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou sa hlási jeden pán poslanec. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Pčolinský, máte slovo.

Ďakujem. Ja by som chcel poďakovať kolegyni Petre Krištúfkovej za tento prejav. Som veľmi rád, že máme v parlamente viac žien, viac žien, ktoré majú osobnú skúsenosť zo života, lebo po teoretickej stránke sme tu všetci múdri, ale kto iný ako matka vie, čo potrebujú jej deti?

Netreba asi zdôrazňovať, že práve rodinná politika podpory neúplných rodín alebo rodín so zdravotne ťažko postihnutými deťmi je dosť zanedbávaná posledné roky, respektíve dosť dlhé obdobie. Vedeli by sme vám rozprávať desiatky a desiatky konkrétnych príkladov konkrétnych životných situácií, ktoré tieto rodiny musia prežívať. A mne osobne na margo toho kolegyňa povedala, že v zásade sa dá súhlasiť s programovým vyhlásením vlády v časti podpory rodín. Ja si myslím skôr, že je to dosť všeobecná formulácia v tom texte programového vyhlásenia vlády. A mne osobne tam chýba viac konkrétnych nejakých riešení alebo viac tých viet v tom programovom vyhlásení vlády, ktoré riešia túto rodinnú problematiku.Treba si uvedomiť, že práve rodina je, už to tu bolo spomínané, základná bunka štátu. Nesmieme zabúdať nielen na vzdelanie našich detí, lebo naše deti sú naša budúcnosť. Ja osobne som otcom dvoch detí a, samozrejme, chcem pre svoje deti zabezpečiť nejakú perspektívu do budúcnosti. A dúfam, že práve kolegyne v tomto pléne sa budú tejto problematike venovať, lebo ja osobne síce som chlap, ale ju považujem za nesmierne dôležitú. Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fecko.

Ešte predtým som dostal jedno upozornenie. Na budúci týždeň v pondelok od desiatej doobeda bude Slovenská debatná liga v tomto priestore do jednej zasadať. Takže je tu žiadosť, aby všetky veci, ktoré poslanci považujú za dôležité, si poslanci odstránili z vlastných teda tých priestorov, kde sedia, či teda priamo zo stola alebo tam teda, kde ukladajú svoje veci.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.Pán poslanec Budaj, ešte predtým procedurálny? Nech sa páči.

Áno. Ja len chcem na vás nadviazať, pán podpredseda. To ako máme teraz zabezpečiť? Tu je prázdna polovica, tri štvrtiny sály. Tak to nám mali povedať ráno pri zasadaní, aby predsedovia klubov na to upozornili. Niektorí sú možno už odcestovaní. Hlboko popoludní sú tri hodiny. A to je veľmi spozdilá informácia.

Pán poslanec, je to ináč na tej tabuli, kde idete do rokovačky, už tri dni ako upozornenie. To je jedna vec.

Druhá vec. Tak sa predpokladá, že rokujeme do šestnástej. Ale teraz som to dostal, tak som to prečítal ešte raz, no tak, samozrejme, ja si tiež uvedomujem, že niektorí nečítajú všetky oznamy, ale možnože by sme si mali na to zvyknúť.Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, členovia vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, vystupujem už druhýkrát k tomuto programovému vyhláseniu vlády. Teraz to bude kratšie, nebojte sa. Nebudem to naťahovať zbytočne. Ale v tom chvate vecí a v tých problémoch, v ktorých sa pohybuje náš rezort, či už pôdohospodárstvo, rezort životného prostredia, tak vás napadá tisícpäťsto možností. A ja som si bral za povinnosť, že to musím povedať našim ministrom, ktorí nastupujú pre tieto dva rezorty, aby možnože si z toho vzali možnože nejaký návod alebo aspoň upozornenie, aby sme o tom debatovali.

Takže v prvom rade. Stále počúvame, že: „Konštruktívne sa správajte opozícia, budete akceptovaní, dajte návrhy, uvidíte, zapracujeme to.“ Tak chcem tomu veriť, že budem milo prekvapený, lebo ja som za posledné štyri roky počul pri predkladaní mojich s mojimi kolegami 104 pozmeňujúcich návrhov a zákonov, že: „No, nehnevajte sa, je to nekonzistentné, nekorešpondujúce, nekompetentné, nesystematické, neadekvátne.“ Takže keď si vezmem ja môj príklad, viete, akú máte chuť, ale ja chuť mám, ja to budem dávať ďalej. Viete, koľko by z toho prešlo? Môžem to povedať? (Reakcia z pléna.) Dve vety. Takže, dobre, pani kolegyňa, ďakujem. Takže, dúfam, že sa to zmení a že tieto slová zo slovníka terajšej koalície a hlavne ministrov, resp. z našich pozmeňujúcich návrhov sa budú hovoriť, že, áno, zapracujeme ich, a aj s opozičnými návrhmi sa bude pracovať tak, že budú mať konečnú verziu vyjadrenú v zákone.

Chcel by som aj všeckým ministrom možno a zvlášť našej pani ministerke povedať, že u nás hlavne pri pozemkových zákonoch máme veľmi málo vykonávacích predpisov. Neviem, ako je to v rezorte životného prostredia, ale ja som ako štátny zamestnanec veľmi pociťoval tú absenciu. A potom sme museli čakať prakticky na rozhodnutie súdu, judikát nejakého súdu, aby sme sa mohli pohnúť. Ak chceme ďalej pokračovať, tak chcel by som apelovať pokiaľ sa bude niečo prijímať, resp. bude nejaký návrh, aby aj tá vykonávacia vyhláška, lebo to je veľa, to je veľa, bola. Keď máte vykonávaciu vyhlášku, je sa o čo oprieť, to super. Metodické pokyny, usmernenia, to neni ono, na súde vám to nevezmú, to je iba metodický pokyn. Takže chcel by som apelovať tiež, ak sa bude dať, na nejaké tie vykonávacie predpisy, ku tým zákonom, ktoré budú prijímané.

Ďalej by som chcel ešte povedať k odpolitizovaniu štátnej správy, ja som si dal takúto otázku, a už som ju tu asi dvakrát v tomto pléne povedal, odpovedzte mi na ňu a potom vám poviem, že dali mi na ňu aj odpoveď, a poviem aj, aká bola, prečo by mal politický nominant na určitý post čítať a uvádzať do praxe zákon, ktorý je prijatý touto Národnou radou, ináč ako nepolitický nominant, dajme tomu odborník nepolitický nominant. A opýtal som sa vtedy vládnej strany SMER v minulom období. A bola mi daná odpoveď. Kolegu nebudem citovať, keď treba, on vie, o koho ide, bol to jeden z tých vrcholných predstaviteľov. Viete, aká bola na to odpoveď? Ja som dostal k.o., ako by sme ich odvolávali. Keď toto má byť jediná podmienka politických nominácií, tak sa pýtam, že odborná kontrola štátu je kde? Chcete mi povedať, že my sme všeckých tých kontrolórov odborných iba cez politiku mali, odbornosť vôbec chýbala, že, nič, proste ideme kontrolovať kataster a ide to kontrolovať veterinárny lekár? No to je nonsens, ľudia boží. Takže túto odpoveď neberiem, vážení. A myslím si, že preto je potrebné, aby tam boli, lebo on musí vedieť kontrolovať a jeho takisto musí skontrolovať ten minister alebo neviem ktorý ten zamestnanec z toho, ktorý je nadriadeným orgánom kontrolného. Takže, vážení dúfam, že to politizovanie nemyslíte vážne a nebudeme sa potom prekárať o štyri roky, ako sme to mysleli a bolo, nebolo to.

Pre pani ministerku mám tu jeden konkrétny možnože príklad, by som bol veľmi rád, keby sa dal okamžite aj riešiť. A možno sa to týka aj vás všeckých. A my sme si to neuvedomili. Budeme, samozrejme, iniciovať potom aj my nejaký pozmeňujúci návrh. Zmenila sa nám kategorizácia ostatných plôch a následne daňová povinnosť z týchto plôch. Mám tu asi šesť podnetov (urbariáty, ľudia fyzické osoby). A niekedy sme to mali tak, že bola ostatná plocha v poľnohospodárskych pôdach a v iných pôdach. A teraz sa to dalo do jedného, do jednej kategórie. A vyzerá to tak, že daň je vysoká a nerozlišuje to. A predsa je rozdiel, keď máte roklinu k ostatnej ploche a keď máte parkovisko. Toto je podstatný rozdiel. Takže ja by som bol za to, aby sa to okamžite nejakým spôsobom poriešilo a aby sa zjemnil ten dopad. Veď to je nonsens, aby takto boli proste hendikepovaní a mnoho urbárnikov vyslovene kričalo, volalo aj v uliciach možno a prišlo aj sem do parlamentu. Takže to by som dal pani ministerke tak do zreteľa, keď je to možné, legislatívny tím aby sa tomu hneď nejak venoval.

Ďalej, Slovenský pozemkový fond. Ospravedlňujem sa pani ministerke, že som jej rezort, kto mu šéfoval štyri roky, opomenul vo svojom prvom vystúpení. Chcem veriť, že nebude sa opakovať čo sa týka výkonnosti Slovenského pozemkového fondu, obdobie, v úvodzovkách teraz už povedané, Fico jedna (2006 – 2010). Viete, koľko bol vtedy, za to 4-ročné obdobie, to znamená, keď boli ministrami pôdohospodárstva pán Jureňa, pani Kramplová, pán Becík a pán Chovan, Slovenský pozemkový fond funkčný mesačne? Pätnásť mesiacov, aj to prerývane, tu tri, potom štyri nie, potom zase 3 a potom 2 mesiace. Takže chcem veriť, že trend, ktorý bol už teraz nastolený, že konzistentne v celom tomto období „Fico dva“ Slovenský pozemkový fond fungoval, že bude to pokračovať, že nebudeme sa prekárať, že do dozornej rady niekoho nemôžme nominovať a nemáme a čakáme a neviem čo, lebo aj z toho vyplýva to, že tie reštitúcie, ktoré mali byť ukončené, a na Slovenskom pozemkovom fonde ich ostáva okolo 8 200, nie sú ukončené. Takže chcem veriť, že to bude konzistentné a že budeme stále tú latku znižovať. Takže držím palce a prakticky Slovenský pozemkový fond spadá pod vládu. Takže ona má dosah na to, aby to tam všecko fungovalo. A budem robiť všecko pre to, aby som upozornil na to, keď tam niečo fungovať nebude.

Možno ste sa dožili v Čechách toho, že nemajú ako vyplácať náhrady za reštitúcie. Niektorí hovoria, že Slovenský pozemkový fond je realitná agentúra, to je partia, ktorá si hrabe pre seba. A občania by vám ešte aj iné výrazy na Slovenský pozemkový fond povedali. A to si môžete vypočuť v uliciach, alebo medzi vašimi voličmi. A ja by som bol veľmi nerád, aby Slovenský pozemkový fond si nesplnil svoju domácu úlohu, domácu úlohu, ktorá je v prvom rade tá, že má zastupovať ako vlastník pôdu, ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky, to znamená každého z vás, máme v tomto majetku, ktorého je podľa údajov, aby sme boli presní, 269-tisíc hektárov, to znamená, každý občan má v tomto majetku svoju 1,54 milióntinu, aby tieto pozemky neboli rozpredané kadejakým developerom a neviem komu všeckému možnému, čo mi aj pani terajšia ministerka, predtým, keď nastupovala na post riaditeľky Slovenského pozemkového fondu, sľúbila, že nebudeme ich rozpredávať, musím povedať, že sľub dodržala, ďakujem, pani ministerka, lebo sa ročne nepredávali tisíce hektárov z tohto portfólia pozemkov. Rádovo to bolo, keď si dobre pamätám, teraz neberte ma za slovo, od 110 do 500 hektárov ročne, hovorím, ročne, nehovorím, mesačne, ale ročne. A Slovenský pozemkový fond bol v čiernych číslach, nebol v červených číslach, áno, zisky od 10 mil. do 20 mil. eur sa použijú, musím povedať, čestne, áno, aj na problematiku vysporiadania pozemkových práv delimitáciou do iných kapitol, áno, česť a chvála. Takže chcem veriť, že tento trend udrží, pretože z týchto pozemkov, ktorých je tých 269-tisíc poľnohospodárskej pôdy a ostatnej, teda lesnej je tam tých 59-tisíc, musíme poriešiť reštitúcie, musíme poriešiť záhradkárske osady, musíme poriešiť náhrady za ochranu pôdy, čo som hovoril pánovi ministrovi, že je change, aby ochrana prírody tam bola. A iba v päťke ochrany, keď idem na tú ochranu prírody, iba v piatom stupni ochrany máme okolo 80-tisíc hektárov. To znamená, že ani z toho celého portfólia nebude ani dosť, keď všecko by sme tu mali, lebo ani nevieme, koľko ešte nám treba na záhradky, ani nevieme, na reštitúcie koľko potrebujeme. Takže bol by som veľmi rád, aby sme to tam mali, aby nebolo ďalšie žaloby našich občanov, že: „Štát sa na nás vykašlal a dal si nám iba potom finančnú náhradu.“ A, žiaľ, tá finančná náhrada sa vypočítava podľa starých cien. A keď ste mali ornú pôdu, tak to boli 3 koruny alebo 5 korún za meter štvorcový . Takže, vážení, dúfam, že táto krivda sa v tomto volebnom období cez Slovenský pozemkový fond na občanoch Slovenskej republiky neurobí a keď sa urobí, tak potom sa hanbime, že sme to neustriehli, páni ministri, pani ministerky a celá vláda, aj poslanci Národnej rady.

Ešte nakoniec som si nechal novodobé výpalníctvo, lebo to už je pre mňa trošku priveľa a to je tiché, to je pri tichosti, lebo tu sa veľa vecí robí pri tichosti, len kľud, ticho, tu sa nech urobí kľud, nič, okej. Vážení, a to hovorím, to sa týka, nechcem povedať, 80 % alebo 90 % národa slovenského. Ak máte poľnohospodársku pôdu alebo lesnú pôdu, alebo záhradu, to je jedno, ste jej vlastníkom a ide cez váš pozemok nejaká elektrická sieť, nejaké elektrické vedenie, čo z toho máte vy ako vlastník pozemku? Takú jednu figu borovú v mnohých prípadoch, máte ťarchu na liste vlastníctva. Áno, od roku 2005, keď vám ju budú budovať, tak už musia vám dať náhradu (v elektrárňach, všeckých podobných ostatných). A ešte aby to bolo už supervýpalníctvo, takže keď máte daktorí hranicu parcely a takto vám iba ide to vedenie, tak ťarchu máte nie na odseknutú časť, na celú parcelu máte ťarchu na liste vlastníctva. (Ukázanie na liste papiera formátu A4.) No ďakujem pekne, vážení, za to. Ťarcha na liste vlastníctva, obmedzenie možností jeho využívania, náhrada za to vo hviezdach, v nekonečnu, za socializmu čo to bolo? Verejný záujem. Pýtam sa, my sme Slovenskú republiku elektrifikovali a plynofikovali po roku 2005, že, my sme dovtedy chodili s fakľami, s vatrou v strede domu a ešte sme si nejaké neviem čo sviečky pálili, že áno? Vážení, my sme občanov hodili cez palubu v tomto bode, pretože ktože to má tie práva podnikať v energetike? Štát, to ide pre všeckých, že. Nie sú tam nejakí ja neviem Taliani, Francúzi, Česi, že? Veď sa spamätajme. A teraz to nikoho nenapadlo, hej, proste je kľud, ticho, pri tichosti, však, samozrejme. Vlastne my sme ich hodili tak cez palubu. A občan ani nevie proste, že čo všecko dostal do vienka v tej našej demokracii. Ja som už trikrát dával zákon v tejto rokovacej sále. Jak som povedal, bolo povedané, že je nekompetentný, nekonzistentný, nesystematický a neviem jaký.

Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby sme občanom našej republiky vedeli povedať, že, áno, ctíme si vlastnícke právo, ktoré je deklarované aj ústave. Keď si ho nectíme, tak ho stade vyhoďme a potom poďme debatovať, že môžeme tam ísť ja neviem koľko vedení cez ten pozemok. A keď je už raz dotknutý ten majiteľ, tak čo hovorí ústava? Je to v tom najmenšom možnom obmedzení a za príslušnú náhradu. Tak láskavo keď to neni vo verejnom záujme (štát), ale to má nejaký súkromník, ktorý na vašom majetku so súhlasom štátu ryžuje, tak by som bol veľmi rád, aby sme aj týmto občanom urobili, ja tomu hovorím reštitúcia v energetike, a povedali, že ospravedlňujeme sa, lebo sme čestní a vlastnícke právo neni nad užívacím právom. Žiaľ, v mnohých prípadoch sa znovu dostávame do stavu socialistického, kde užívacie právo bude diktovať vlastníkovi, čo má robiť. Neni to možné, vážení, keď my teraz sa hlásime ku nejakej stredoeurópskej demokracii a neviem akému pokrokovému štátu. Takže budem veľmi rád, keď aj táto téma sa otvorí, či to bude dávať ministerstvo, ja to budem dávať každopádne. A bolo mi povedané: „Pán poslanec, vy to nemáte asi v poriadku, však tam sa zvyšuje cena, ľudia budú nadávať.“ Dá sa to aj ináč, tam tiež nie sú červené čísla, že? Inak by tu asi nepodnikali. No a čo keby sme to takto znížili? Cez ktoré pozemky budete platiť polovičnú cenu za to, lebo, áno, cez váš pozemok to ide? Len to by asi bolo potrebné trošku možnože zbuntovať ľudí, aby možnože prišli do ulíc a povedali, že: „Tak už stačilo a dajte to.“ No len možnože niekto hľadá spôsoby alebo dôvody, ako sa to nedá riešiť, no ja chcem hľadať spôsob, ako sa to dá riešiť. Takže budem veľmi rád, keď aj v tomto mi pomôžete, aj koaliční poslanci a vláda, ktorá momentálne do toho vstupuje, pretože to je veľký biľag. A ja tvrdím, že tiché výpalníctvo pri tichosti, všecko pokračuje ďalej bez mihnutia oka.

No tak aj už to aj zakončím, pretože chcem každému ministrovi popriať ten deklarovaný udržateľný rozvoj. Tu v každej stati je, že chceme udržateľný rozvoj. Udržať znamená nežiť na úkor budúcich generácií, čo som povedal v ten piatok, resp. v ten večer, keď som končil, aby sme nežili z súčasného koristníckeho, by som povedal, spôsobu života na úkor našich budúcich generácií, to je ten udržateľný rozvoj, aby každý minister vedel povedať, že: „Nie, tu je tá hranica v mojom rezorte stropu, lebo už keď nad ňu pôjdem vyššie, budem už brať od mojich detí, od mojich vnúčat, ktoré ešte potrebujú mať takisto túto službu poriešenú.“ Takže chcem držať palce, že nájdu ten udržateľný rozvoj, ktorý má byť v ich rezorte teda podľa programového vyhlásenia vlády udržateľný, a že budú poslúchať ľudí, ktorí budú im dávať takéto podnety a takéto nejaké návrhy.No a končím tak ako stále, že: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky, nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť.Pán poslanec Budaj.