31. schôdza

9.5.2018 - 29.5.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.5.2018 o 15:19 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Zodpovedanie otázky 15:01

Denisa Saková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne za otázku, tretiu asi k tejto téme. Tak ako som spomínala, všetky kontroly osôb pri prekračovaní vonkajších hraníc schengenského priestoru sa riadia nariadením Európskej komisie 399/2016, čo patrí do kódexu schengenských hraníc. A odpoveď moja znie, že v súčasnosti neexistuje žiadny schengenský informačný systém alebo systém, ktorý platí pre schengenský priestor, ktorý by zaznamenával vlastne výstup a vstup alebo teda resp. prekročenie schengenskej hranice osobami. Táto, tento, toto zaznamenávanie sa deje iba skutočne manuálne, to znamená, že sú vstupové a výstupové pečiatky, ktoré sú dávané do pasov, ale len príslušníkom tretích krajín.
Tu však musíme povedať, že Slovenská republika vyvinula systém a ministerstvo vnútra vyvinulo systém a je prevádzkovateľom národného systému, ktorý sa volá Centrálna lustračná konzola, kde sa po dobu troch rokov zaznamenávajú všetky osoby, ktoré prekročili schengenskú hranicu na vstupe a výstupe. Dovolím si ešte tvrdiť, že tento systém sme implementovali v priebehu rokov 2007, 2008. Postupne prechádza nejakými upgradami, ale Slovenská republika zhruba od 90. rokov v rámci ministerstva vnútra implementovala a prevádzkovala systém Boris, ktorý takisto historicky zaznamenával všetky osoby, ktoré vtedy vlastne prechádzali, boli v nástupe alebo výstupe vtedajšej hranice Slovenskej republiky.
Taktiež si dovolím informovať, že v súčasnosti Európska komisia vytvorila pracovnú skupinu, ktorá pracuje na vytvorení schengenského informačného systému, ktorý sa má nazývať Entry-Exit. To znamená, že sa budú zaznamenávať vstupy a výstupy jednotlivých osôb, teda prekročenie schengenskej hranice, a zároveň nielen to bude platné pre občanov tretích krajín, ale pre všetkých. Malo by to byť platné aj pre občanov, ktorí sú vlastne občania Európskej únie. Toľko asi k vašej otázke.
A pardon, preverením nášho informačného systému a preverením osoby so spomínaným menom sa nenašiel žiadny záznam. To znamená, že neevidujeme, že táto osoba prekročila pozemnú hranicu s Ukrajinou, ktorú má Slovenská republika, a taktiež neevidujeme žiadne meno, ktoré by zaznamenala hraničná kontrola na letiskách, ktoré sú v Slovenskej republike.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

10.5.2018 o 15:01 hod.

Ing. PhD.

Denisa Saková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 15:04

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tak ako som avizoval, keďže už ďalšia otázka vyžrebovaná do poradia nepôjde, ale ak dovolíte, pani ministerka, ak by som bol Gustáv Husák, opýtal by som sa, aké je poučenie z tohto krízového vývoja. Aké konkrétne opatrenia teda ministerstvo vnútra pripravuje, aby sa Slovensko nedostalo do takej vlny podozrení, s akými momentálne pracujú najmä nemecké a vietnamské médiá? Ak teda môžte odpovedať aspoň za váš rezort, pretože podobnú otázku budem čoskoro adresovať aj rezortu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Ďakujem.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

10.5.2018 o 15:04 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 15:04

Denisa Saková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za otázku, pán poslanec. Zopakujem niektoré fakty. V čase, keď sa únos udial, údajný únos udial, my sme v Nemecku, nemecká strana nás o tom neinformovala. Akonáhle nemecká strana v rámci medzinárodnej právnej pomoci sa dožadovala informácií, od augusta minulého roku na každé dožiadanie operatívne reagujeme. Všetky skutočnosti, či už sa to týka zoznamu delegácií, zoznamu diplomatických pasov, ktoré jednotlivá delegácia mala, či sa to týka skutočností ohľadne spomínaných aj vozidiel, ktoré sa nachádzali a ktoré prešli česko-slovenskou hranicou a niekoľko dní parkovali pred hotelom Bôrik a následne proste vykonali výstup zo Slovenskej republiky, všetky tieto informácie nemecká strana operatívne a obratom mala od polície Slovenskej republiky. To znamená, že na tomto prípade skutočne my pracujeme a pomáhame nemeckej strane tento prípad rozlúštiť.
Treba však aj to povedať, že pokiaľ by sme my mali v Schengenskom informačnom systéme, ktorý má aj záznam o tom, či je na danú osobu vydaný európsky zatykač, pokiaľ by sme tento záznam mali na túto osobu, tak jednoducho postup by bol nieže iný, ale štandardne dodržiavaný. Ale ani nemecká strana takýto zatykač nevydala, ani nebol zatykač na tohto vietnamského občana vydaný. To znamená, že my sme nemali žiadne právne prostriedky na to, aj keby sme hneď toho občana pri, hovorím hy-po-te-tic-ky, mali v zozname delegácií a prešiel by štandardnou hraničnou kontrolou, tak jednoducho on nemal európsky zatykač a nemali by sme ho na základe čoho ani zadržať pri hraničnej kontrole.
Ja len doplním, Schengenský informačný systém okrem záznamov na osobu, na ktorú je vydaný teda zatykač Europolu, čo je ich zhruba asi približne 500, v Schengenskom informačnom systéme sa taktiež evidujú nežiaduce osoby, ktoré majú súdne alebo administratívne vyhostenie. Taktiež sa tam evidujú osoby, po ktorých bolo vyhlásené pátranie z dôvodu zistenia pobytu v zahraničí, taktiež sa tam evidujú nezvestné osoby – aj deti, aj dospelí, a tak isto sa tam deje aj monitoring osôb aj vecí. To znamená, že tá osoba daná by nemala vedieť, že sa monitoruje.
A, samozrejme, v rámci Schengenského informačného systému existujú aj záznamy o veciach, ako sú odcudzené autá, zbrane, doklady, identifikačné doklady a tak ďalej. To znamená, že, ešte raz, v Schengenskom informačnom systéme žiadny takýto záznam na túto osobu, na toto meno nebolo. A keby hy-po-te-tic-ky bola v zozname delegácií, tak hraničná kontrola jednoducho pri lustrácii v Schengenskom informačnom systéme by nič nenašla.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

10.5.2018 o 15:04 hod.

Ing. PhD.

Denisa Saková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:09

Zuzana Zimenová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, začnem najprv číslami, ktoré sú známe. V prvom roku zavedenia duálneho vzdelávania, to je v školskom roku 2015/2016, bolo vytvorených 1 448 miest pre poskytovanie duálneho vzdelávania, pričom sa doň zapojilo len 450 žiakov. V nasledujúcom roku bolo vytvorených 2 700 miest, zapojilo sa len 1 122 žiakov. A v tomto školskom roku sa do duálu zapojilo podľa aktuálnych údajov 1 370 žiakov, pričom vieme, že na to, aby sme neprišli o eurofondy, sa do duálu musí zapojiť 12-tisíc žiakov. Vy sama ste, pani ministerka, pre médiá povedali, že bude potrebné dostať do systému niekoľko tisíc žiakov, aby sa tento cieľ naplnil a že ste pripravili také systémové opatrenia, ktoré tomu pomôžu. Predpokladám, že ide o zmeny navrhované v tejto novele. Preto mi dovoľte vyjadriť sa k nim ako k systémovým opatreniam.
Veľmi kvitujem, že navrhujete odstrániť diskrimináciu stredných odborných škôl, ktoré majú krátený normatív v prípade, že niektorí z ich žiakov uzavrú zmluvu s firmou v rámci duálneho vzdelávania, pretože na to, že ide o kontraproduktívne opatrenie, sme upozorňovali už dlhodobo viacerí. Takisto sa dá považovať za pozitívum, že navrhujete vypustenie vzorových učebných plánov a vzorových učebných osnov zo zákona a ich nahradenie oveľa flexibilnejšími školskými programami. To otrocké držanie sa centrálne kreovaných učebných osnov pri príprave na povolanie naozaj nemohlo priniesť dobré výsledky.
Nie je mi však jasné, prečo, ak sa má naozaj zefektívniť celý systém odborného vzdelávania a prípravy na povolanie, Slovensko stále nerešpektuje odporúčania OECD, ktoré sú nám rok čo rok v dobrom úmysle adresované a ktorých naplnenie by mohlo viesť k vytvoreniu flexibilnejšieho a na budúcnosť lepšie pripraveného systému odborného vzdelávania. Spomeniem len niektoré z týchto odporúčaní z roka 2017.
Prvé sa týka skutočnosti, že nám na Slovensku akútne chýbajú programy vyššieho odborného vzdelávania, v ktorých by mohli šikovní a ambiciózni absolventi stredných odborných škôl pokračovať vo vyššom vzdelávacom stupni. Hoci v Slovenskej republike, hoci v Slovenskej republike existujú takéto programy vyššieho odborného vzdelávania, nie je ich dostatok, nie sú kvalitné a nie sú do nich zapojené dostatočné počty absolventov stredných odborných škôl. Pritom dopyt po odborných zručnostiach vyššej úrovne stále stúpa a vieme veľmi dobre, že do budúcna sa bude záujem zamestnávateľov o vysoko kvalifikovanú pracovnú silu už len zvyšovať. Naše súčasné programy na pokračovanie vzdelávania po absolvovaní strednej odbornej školy však nie sú na úrovni zreformovaných systémov odbornej prípravy vyspelých európskych krajín a Slovensku sa bez tejto systémovej zmeny svet veľmi ťažko dobieha.
Chcem zároveň upozorniť, že toto je jeden z vážnych dôvodov, prečo sa žiaci do odborných škôl nehrnú tak, ako by bolo v niektorých odvetviach žiaduce, ak teda majú ambíciu, že chcú mať vysokoškolský diplom a aj v dospelosti chcú vo svojom zvolenom odbore rásť, obídu radšej voľbu strednej odbornej školy a idú na vysokú školu cez gymnázium, ktoré im ponúka viac šancí pri výbere vysokoškolského vzdelávania. Nám potom na trhu práce chýbajú práve šikovní stredoškolskí absolventi odborného vzdelávania, schopní a ochotní na sebe pracovať a flexibilne sa prispôsobovať dynamickým zmenám vo svete práce.
Druhé upozornenie, ktoré nám OECD adresuje, je, že na Slovensku dvojnásobne platí smutné pravidlo, že kto nevie, ten učí. Svet práce sa mení naozaj dramaticky rýchlym tempom úplne od základu, čo si vyžaduje od učiteľov a majstrov odbornej prípravy neustále dopĺňanie zručností a vedomostí. Keďže však nie sú naše stredné odborné školy prepojené dostatočne s praxou, a teraz nemám na mysli len ťažko sa rozbiehajúce duálne vzdelávanie, ale celkový systém prípravy na povolanie v školách, má Slovensko vážny problém s kvalitou pedagógov, ktorí v nich neodovzdávajú žiakom žiaduce zručnosti. Vo vašom – vraj systémovom – návrhu mi chýbajú komplexné opatrenia, ktoré by riešili tento vážny problém.
A teraz moja srdcovka. OECD nás opakovane upozorňuje na to, že Slovensko zanedbáva inklúziu mladých ľudí ohrozených sociálnym vylúčením a nepripravuje ich adekvátne na samostatný život a pracovnú aktivitu. Inými slovami – z mladých ľudí, ktorí žijú v sociálne vylúčených komunitách, najmä v rómskych osadách, ale aj z tých, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie, vyrába Slovensko stále poberateľov dávok namiesto toho, aby im pomohlo prekonávať tieto bariéry. Pritom pri skutočných systémových zmenách v oblasti vzdelávania a prípravy na povolanie by mohli žiť mnohí z nich plnohodnotný život, z čoho by profitovala celá naša spoločnosť.
Posledná výhrada z dielne OECD, ktorú spomeniem, sa týka konkrétneho návrhu, ktorý ste, pani ministerka, zakomponovali do tejto novely. OECD nás dlhodobo upozorňuje na to, že na Slovensku panuje nesúlad medzi štruktúrou dopytu a ponuky na trhu práce, čo môže v konečnom dôsledku vyústiť do zníženia miery ekonomického rastu. Je zrejmé, že niečo v tejto oblasti treba urobiť, aby sa tieto disproporcie minimalizovali. Ja však, pani ministerka, nemôžem súhlasiť s tým, ako si váš rezort vyložil naplnenie tohto odporúčania.
Navrhujete, aby sa v rámci plánovaného procesu určovania potrebného počtu žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné a odborné; a učebné odbory vychádzalo z tzv. dodatočnej potreby zamestnancov na trhu práce, ktorú modeluje pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Trexima. Tieto čísla, ktoré Trexima modeluje z viacerých dát, ktoré – a to zopakujem – ja osobne nepovažujem za úplné, pretože mi v nich stále chýba informácia o reálnom uplatnení sa absolventov škôl na trhu práce, vy tieto čísla navrhujete zákonom považovať za bernú mincu, ktorú treba do bodky naplniť. Trošku teraz preháňam, samozrejme, ale viem, že približne taká je predstava veľkých zamestnávateľov a že sa im ministerstvo snaží vyhovieť. Zároveň demontujete mechanizmus, v rámci ktorého vstupuje do hry pri vytváraní ponuky učebných miest príslušný samosprávny kraj, konkrétne zastupiteľstvo vyššieho územného celku.
Rada by som upozornila na to, že v tomto návrhu sú zabudované dva omyly, ktoré sa nám v konečnom dôsledku vypomstia, pretože systém nieže nezefektívnia, ale ony ho vlastne skomplikujú. Prvým omylom je predstava, že model od Treximy je berná minca. Ak na tomto staviate, pani ministerka, bude Slovensko unikátom, v ktorom sa makromodel určujúci iba trendy má považovať za reálny podklad pre tzv. plánované hospodárstvo. Skutočná potreba zamestnancov na trhu práce sa v iných krajinách prognózuje oveľa sofistikovanejšie.
Druhým omylom je snaha nadiktovať zhora VÚC-kam, resp. konkrétnym školám počet žiakov, ktorých majú vyvzdelať pre svoj región. Vieme totiž, že spomínaný model, resp. čísla odhadovaného počtu chýbajúcich zamestnancov v budúcnosti sa tvoria na základe istého výpočtu pre celé Slovensko a na základe ďalšieho mechanického prepočtu sa stanovujú pre jednotlivé kraje. To však vôbec nie ja záruka, že tieto mechanicky napočítané čísla budú aj v realite ladiť so skutočnou ponukou voľných pracovných miest v konkrétnych regiónoch. Vieme veľmi dobre, že prognózované čísla s modelom tzv. dodatočnej potreby od Treximy nikdy presne nesedeli, nesedia a nebudú sedieť. Lebo stále ide iba o model na odhad trendov, nie skutočnosti. Veď predsa stačí, aby do regiónu prišiel nový veľký investor alebo aby kľúčový investor z neho odišiel, a všetko je inak. A model, ktorý neberie do úvahy realitu, že napríklad na východe Slovenska je oveľa neistejší trh s pracovnými ponukami ako všade inde, alebo že Bratislava môže doslova vysať stredoškolských absolventov trnavskej VÚC-ke, taký model nemôže byť smerodatný natoľko, aby štát nútil na jeho základe VÚC-ky otvárať a zatvárať triedy a školy.
Na záver si dovolím položiť vám, pani ministerka, v tejto súvislosti otázku, na ktorú nepoznám odpoveď, lebo vaša dôvodová správa ju neponúka. Ako si v realite predstavujete, že sa v konkrétnych školách naplnia žiacke kvóty, ktoré budú VÚC-kam nadiktované, keď všetko závisí v konečnom dôsledku od výberu samotných žiakov, resp. ich rodičov a keď robí váš rezort tak strašne málo na to, aby ich k odbornému vzdelávaniu skutočne pritiahol? Veď toto je ten problém, pre ktorý predkladáte novelu.
A druhá otázka znie: Čo vlastne čaká školy, ktoré tieto kvóty nesplnia, lebo jednoducho nebude o ich voľné miesta záujem?
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.5.2018 o 15:09 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:19

Stanislav Mizík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pani Zimenová, Slovensko nevyrába poberateľov sociálnych dávok. Robí dokonca pre takzvané vylúčené komunity nad rámec možného a súčasne je diskriminovaná majorita, ktorá sa vo veľkých častiach Slovenska stala minoritou. Máte to úplne popletené. Už som to veľakrát spomínal tu v parlamente. Ja mám totižto skúsenosti s tzv. vylúčenými komunitami. Desaťročia som pracoval priamo tam. Dokonca moje prvé miesto bolo Luník IX. A toto čo vy predkladáte, čo vy tvrdíte, je úplne scestné a uletené.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.5.2018 o 15:19 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:20

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, z môjho pohľadu je tam dôležitá práve tá otázka určovania počtu prvých ročníkov, ako je to doteraz, alebo najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka na stredných školách, ako je to v návrhu. Ja považujem aj ten doterajší prístup za sociálne inžinierstvo, keď samosprávny kraj formou nariadenia má rozhodovať o tom, že čo zodpovedá potrebám trhu práce, čiže nie trh práce, ale nejaká verejná inštitúcia. Teraz to už nebude robiť samosprávny kraj, teda zastupiteľstvo samosprávneho kraja formou nariadenia, ale bude to robiť predseda samosprávneho kraja. Čiže toto je, toto je naozaj komunistická predstava o tom, že niekto, štát vie lepšie ako rodičia detí, ako trh, aké sú očakávania, aké sú potreby. A keď sa to budeme snažiť nalinkovať, tak zohľadníme nejaké momentálne potreby, ale reálne potreby trhu práce sú predsa tak dynamické, že žiadna štátna inštitúcia ich nedokáže dlhodobo predpovedať a určiť, že koľko budeme potrebovať z akej profesie trebárs o desať rokov. To je úplná ilúzia, sociálne inžinierstvo, ako bolo plánované hospodárstvo do novembra ´89. Ideme zlým smerom.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.5.2018 o 15:20 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:22

Zuzana Zimenová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem, pán poslanec Dostál, za tvoje slová. To je presne to, čo trápi aj mňa.
Pán poslanec Mizík, v podstate nebudem reagovať na vašu invektívu. Chcem len k tomu povedať jednu poznámku. Pani ministerka vie, že aj v oblasti stredoškolského vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia má štát veľké rezervy. My sme sa o tom rozprávali naposledy na školskom výbore, kde som otvorila opäť problém elokovaných pracovísk. Napríklad nezdalo sa mi ale vhodné práve pri tejto príležitosti na to upozorňovať do detailu. Verte, že tá debata prebieha, a verte, že máme ako Slovensko veľmi vážny problém.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.5.2018 o 15:22 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 15:23

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Konečne sme sa dočkali, vážené dámy, vážení páni, aspoň niečoho. Lebo najprv boli veľké reči o najväčšej reforme za 25 rokov. Pani ministerka sa teraz slova "reforma" bojí jak čert kríža. A ja sa jej nedivím, tiež by som sa ho bál, zvlášť, keby ju odo mňa niekto čakal. A učitelia sa boja slova "reforma", lebo sa po skúsenostiach s tou tzv. reformou pána Mikolaja oprávnene trasú, že im celá padne na hlavu a na plecia. A preto sa začína hovoriť už len o predstavení plánu nejakého a možno návrhu krokov, ktoré by sa mohli realizovať. A do toho príde ale jasným a mohutným hlasom, že ale v parlamente už máme tri systémové kroky na riešenie vysokoškolského neporiadku, ktorý treba riešiť, a na riešenie tej tzv. premiérskej témy, ktorú tu máme, to je odborné vzdelávanie.
Pravda je taká, že vychovávame stratenú generáciu, dámy a páni. Decká na učilištiach častokrát už v momente, keď na to učilište prídu, počúvajú – dokonca od svojich pedagógov, že sú odpad spoločnosti a niektoré deti na priemyslovkách to počúvajú od svojich pedagógov a mnohé z tých detí, keď medzi ne idete, keď sa s nimi rozprávate, mnohí z tých chlapcov a dievčat hovoria, že sa v dnešnom svete tak cítia. Ako keby už to len mali nejak zvládnuť, že proste im prehodilo výhybku na zlú koľajnicu a oni už na tej koľajnici to musia nejakým spôsobom doklusať, pretože tie šikovné deti na gymnáziách a obchodných akadémiách, tie to zvládnu a ony sa musia postarať o to, aby sa dokázali uživiť. Čo nie je pravda.
Ja som veľmi vďačný ľudom, ako je Braňo Gröhling, že práve v oblasti odborného vzdelávania dlhé, dlhé roky upozorňujú na to, že remeslo naozaj môže mať zlaté dno. A v situácii, keď sme, my sme najohrozenejšia krajina na svete, čo sa týka robotizácie. 33 % všetkých džobov v tomto štáte je ohrozené tým, že ich budú vykonávať roboty. Neexistuje krajina, ktorá by to percento mala vyššie. Ak teda poznáte krajinu, ktorá by nebola v OECD a má vyššiu mieru ohrozenosti týchto prác alebo povolaní, tak ju rád budem počuť. Ja som presvedčený o tom, že ak je niekto prvý v OECD, tak je prvý na svete.
A do tohto celého sa začína teda vkladať tzv. systémové opatrenie, a to je vylepšenie odborného vzdelávania tak, aby údajne sa zvýšila kvalifikácia stredoškolákov a absolventov stredných škôl, aby boli uplatniteľní na trhu práce. No len tie kroky, ktoré, pani ministerka, ste dali do tejto novely, nevykazujú tieto znaky. Nevykazujú znaky toho, že by firmy mali vyššiu motiváciu zvyšovať kvalifikáciu detí, ktoré do toho duálneho vzdelávania pôjdu. Vykazuje to skôr znaky toho, že na začiatku sme tu mali a v podstate na tom sa zhodneme, v roku 2015 tu sa stretli v zásade dve silné ekonomické snahy. Tá prvá bola snaha veľkých zamestnávateľov, ktorí chceli si nejakým spôsobom vychovať svoju budúcu pracovnú silu, a tá druhá bola snaha ministerstva financií nejakým spôsobom z toho, že sa do toho zatiahnu nové firmy, vydolovať nejaké peniaze a ušetriť v štátnom rozpočte. Výsledkom bolo krátenie normatívov, ktoré sme už vtedy kritizovali. Ja som rád, že v tejto novele sa odstraňuje. Výsledkom toho bolo, že nebol nastavený systém, ktorý by umožňoval tie tzv. učňovské alebo tovarišské miesta, ktoré by mohli z jednej školy byť v sieti rôznych malých firiem, že sa všetko sústreďovalo skôr na veľkých zamestnávateľov, že sa vytvárali dvojičky pomerne veľkých škôl s pomerne veľkými firmami a nebola tam ale motivácia ani na strane školy, ani na strane firmy, aby do toho išli. To sa akože teraz snažíme riešiť.
Snažíme sa to ale riešiť tým, že do toho pumpujeme peniaze a vytvárame falošné motivácie. Vytvárame falošnú motiváciu na strane zamestnávateľa, pretože mu ideme dávať daňové úľavy a zlepšovať jeho postavenie na trhu tým, že musí platiť menej daní. Vrážame peniaze do teda normatívov v škole, platíme tým pádom škole aj firme a ešte na to cez ministerstvo sociálnych vecí sa ide dávať tuším okolo 30 miliónov do školenia tých ľudí, ktorí s týmito deckami majú pracovať, a nikde tam ale nie je napísané ani spomenuté, ani v dôvodovej správe to nie je, ako je dlhodobo udržateľný ten systém v momente, keď tie partnerstvá vzniknú. Aká bude motivácia školy ostať tam v momente, keď prestanú plynúť daňové prázdniny alebo daňové úľavy pre tú firmu, v momente, keď ona sa dostane do normálneho režimu, a v momente, keď aj európske peniaze plynúce do vzdelávania učiteľov na druhej strane dôjdu. Po roku 2021 za predpokladu, že do tohto projektu nebudú naliate nové peniaze, všetko ostane v zásade na dobrovoľnosti zúčastnených strán. A predpoklad ministerstva školstva je, že už vtedy tam bude 12-tisíc alebo viac detí.
A moja otázka je: Vy, pani ministerka, veríte tomu, že to bude stačiť na to, aby sa to udržalo? Ja som presvedčený o tom, že to tak nie je. Že tie falošné motivácie, ktoré sú tam vkladané touto novelou, budú čerpané len vtedy, keď z nich budú zúčastnené strany cítiť benefit. Zároveň to nekopíruje potreby dnešného stále sa rýchlejšie meniaceho sa sveta.
Ak by sme sa chceli zamerať na to, že chceme vytvoriť silnejšie spojenie medzi firmami a školami, ja som za to, aby sme sa na to pozreli z druhej strany. Nie aby; a koniec koncov, to, čo ste spomínali vo vašom úvodnom slove, podpora tých tzv. firemných škôl alebo škôl vo firmách je tým smerom, ale prečo nespraviť ten krok ešte ďalej: Prečo by už 17-ročný človek nemohol byť zamestnancom firmy, ktorý popritom sa vzdeláva? Lebo tam budú prirodzené motivácie. Ak on sa dostane do pozície, že on už je zamestnaný vo firme, ktorá dajme tomu má pod sebou školu alebo má partnerskú školu a že bude poberať plat za to, čo v nej reálne bude robiť, a vzdelávať sa bude popritom, tam vytvárate reálne vzťahy, tam vytvárate takisto reálnu väzbu a tam sa môže spoľahnúť tá firma, že tento typ ľudí jej bude ostávať. Zároveň tam automaticky kopírujete vývoj technológií a vývoj tej firmy s tým, akých ľudí a na čo potrebuje, pretože ona bude dlhodobo pracovať práve s tými ľuďmi, ktorých u seba má, ktorí v duále, v podstate škola im zabezpečuje teoretické vedomosti a oni pracujú dajme tomu na nových mašinách, na tom, na čom práve môžu, až kým ich nenahradia tie roboty, o ktorých som hovoril predtým.
Ak by sme otočili celý systém a postavili ho na prirodzených motiváciách, to znamená normálnych trhových motiváciách, kde tie deti, z ktorých mnohé dnes sa cítia, že sa iba musia previesť popri tých šikovnejších, pritom by mohli veľmi adekvátne prispieť aj k zlepšeniu svojho života, aj k zlepšeniu svojho postavenia v spoločnosti, tak na základe tohto by sme ich oveľa ľahšie v tom systéme udržali a nemyslím si, že by sme doňho museli pumpovať tie peniaze takým spôsobom, ako to ideme robiť. A dôvod, prečo to ideme robiť, je, myslím si, veľmi jednoduchý. Bojíme sa, že tie peniaze, ktoré tam sú naliate kvôli tomu, že sme sa zaviazali k tým 12-tisícom, budú zo strany Európskej komisie vyhodnotené ako nie dobre investované a že neplníme naše ciele. A teda celý tento zákon viacej považujem za záplatu na zle nastavenom systéme než za systémové riešenie, ktoré by nás mohlo poslať dopredu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie

10.5.2018 o 15:23 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:33

Branislav Gröhling
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

60.
Trochu ma zradila technika, takže som sa nestihol prihlásiť do rozpravy, skúsim to dať cez tie dve faktické, dúfam, že kolega Baška pôjde. V rámci tohto, tejto novely by sa mali urobiť ešte dve veci, a to je revízia výšky finančných normatívov stredných odborných škôl a vypracovanie návrhu nejakej bonusovej schémy na plnenie ustanovených minimálnych výstupných tých štandardov, ktoré sú. Podľa mňa je potrebné aj upraviť tie normatívy stredných odborných škôl, aby lepšie zodpovedali reálnej finančnej náročnosti jednotlivých odborov, že aby sa neprehlboval modernizačný dlh, ktorý teraz na školách máme, a aby sa vytvorili aj podmienky na ohodnotenie pedagogických zamestnancov.
A druhá vec, ktorá je, ak teda zotrvá kontinuálne vzdelávanie, to ešte uvidíme, ako sa rozhodnete, tak aj tá ponuka relevantných programov, ktoré sú v jednotlivých inštitúciách, ktoré by ich mali poskytovať aj v odbornom vzdelávaní a príprave, prakticky v súčasnosti neexistuje a keď si pozrieme MPC a jednotlivé kontinuálne vzdelávanie, nájdeme tam podľa mňa ani nie 10 týchto modelov na vzdelávanie pre stredné odborné školy.
Ale k tomu, Martin, ešte čo si ty rozprával, je dôležité vysloviť, že táto novela nám nezachráni odborné školstvo. Ja to budem stále opakovať, je to iba čiastka celého odborného školstva a tento zákon a duálne vzdelávanie bol vytvorený iba kvôli čerpaniu eurofondov. Takže my sa neviažme na to, že keď schválime tento návrh zákona, že zrazu odborné školstvo sa nám nejako začne rozkvetať a bude úplne úžasné. My musíme podporovať aj školy samostatne, aj tie, ktoré sa nezapoja do duálneho vzdelávania, lebo aj tam sú žiaci, aj tam sú ľudia, ktorí chcú robiť jednotlivé remeslá. Takže neberme toto ako nejaké spasenie a tým bude vyriešený celý problém.
Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.5.2018 o 15:33 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:35

Miroslav Sopko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

62.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanecký kolega Martin Poliačik, no tvrdá reč to bola o tom odpade a možnože práve takáto tvrdá reč musí zaznievať častejšie aj ohľadom tej stratenej generácie, o ktorej si hovoril, aj ohľadom toho, že netýka sa to možno detí len práve týchto typov škôl. Možnože sa to týka detí aj v mnohých iných typoch stredných škôl, kde naozaj deti, stále ešte deti, nemajú veľmi dobrú predstavu o tom, čo ich v budúcnosti čaká. Hovoríme tu všetci stále o potrebách trhu práce. No ale musíme hovoriť aj o ich potrebách. Ten proces formovania tej predstavy, že čo majú v živote robiť, by mal začať podstatne skôr. Už na základných školách. Kariérovou výchovou a potrebnými aktivitami, ktoré by vedeli v každom jednom dieťati nájsť, aby samo v sebe vedelo nájsť silné i slabé stránky, na čo má vlastne tú prirodzenú tendenciu, v čom môže sa zlepšovať.
A možnože celá táto debata by sa mala posunúť od pozícií škola a zamestnávateľ ku konkrétnemu cieľu, ktorý chceme dosiahnuť. Veď napokon aj v Učiacom sa Slovensku sa písalo v kapitole 308 o vzdelávaní v pracovnom prostredí, že svetový trend ide smerom k tzv. triálu. To jest popri škole a podniku existuje aj špecializované tréningové strediská, kde sa učiaci učia nadobúdať zručnosti a návyky, ktoré bežne by ešte možno nevedeli nájsť. Posuňme túto diskusiu už konečne aj kamsi inam. Bavme sa o alebo bavme sa o možnostiach, ako celá jedna generácia môže zdokonaľovať sa v tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.5.2018 o 15:35 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video