31. schôdza

Ďakujem. Samozrejme so všetkým, čo bolo povedané, súhlasím a dokladám k tomu len to, že nebezpečnosť toho, že máme zavedený takýto trestný čin v našom Trestnom zákone, spočíva najmä v tom, že táto skutočnosť je využívaná nositeľmi moci. Pretože my na Slovensku nemáme súdy, ktoré by ochraňovali slabšieho, tak ako to má byť. My máme na Slovensku súdy, ktoré pracujú pre vládnu moc. Vidíme to dennodenne. A teda o to viac potrebujeme dosiahnuť to, aby takýto trestný čin nebol nástrojom na vyrovnávanie si účtov vládnej moci s tými, ktorí si dovolia ju akokoľvek kritizovať. Tým nehovoríme ani slovo o tom, že by sa, sa v občiansko-právnom konaní nemal mať možnosť niekto domáhať nápravy zjavného klamstva. Avšak toto sa deje zase len tak, ako na Slovensku je bežné, že predstavitelia vládnej moci a najmä predstavitelia súdov, ktorí ovládajú súdnu moc, tento spôsob vyjednávania si nápravy zneužívajú. Čiže pre krajinu, ktorá je v stave, v akom je Slovensko, je mať takýto trestný čin nanajvýš neprimerané. Preto vás prosím, tých, ktorým záleží na tom, aby Slovensko bolo slušnou krajinou, aby podporili tento náš návrh. Ďakujem.

Pán poslanec Klus.

Ďakujem a rád by som pani poslankyni Milanovej sa poďakoval za osobný príbeh jej osobne, ale aj jej manžela, samozrejme. Ako bolo povedané, najlepším spôsobom demonštruje, aký nezmyselný je tento trestný čin ohovárania v našom Trestnom poriadku a ako nešťastne sa možno niektoré súdy stavajú ku konkrétnym osobám, ku konkrétnym príbehom a tým teda rozhodne nezvyšujú dôveryhodnosť občanov k ich objektívnosti a nepredpojatosti. Takže verím, že aj na základe toho, čo bolo povedané, nájdeme väčšinu v parlamente, aby sme sa tohto prežitku v našej legislatíve zbavili. Ďakujem.

Pán poslanec Suchánek.

Ďakujem veľmi pekne za toto vystúpenie. Bolo to perfektne pripravené, perfektne prednesené, ale veľmi zle sa to počúvalo. Je absurdné, ak takéto niečo sa stane novinárovi, že novinár v takejto situácii je odsúdený za svoju prácu, ktorú si úplne normálne poctivo robil. To je ozaj veľmi zlé, veľmi zlé. Mali by sme sa nad tým zamyslieť, pretože to nie je normálne. Ďakujem.

Pán poslanec Kaliňák.

Ďakujem pekne. Bola to veľká karikatúra. Bolo to predovšetkým veľká karikatúra, toto vystúpenie, aj reakcie na neho. Zabudli ste na jednu základnú vec. Sú určité ústavné práva, ktoré sú ústavou chránené, právo na súkromie, právo na integritu osobnosti. A to práve chráni trestný čin ohovárania. A čo je hlavná vec, pani Milanová, pani poslankyňa, v tomto, tomto trestnom čine, kto uvedie nepravdivý údaj. Žiadne právo v ústave nedovoľuje nikomu klamať a hovoriť o niekom nepravdivé veci, hanlivé a akékoľvek iné.
A vy ste v takom exemplárnom konflikte záujmov, pani poslankyňa, neviem, či ste naplnili všetky tie povinnosti, ktoré máte. Ak ste v konflikte záujmov, musíte to oznámiť do zápisu, orgán to zapíše podľa zákona o konflikte záujmov. Neviem, či ste to urobili pred svojím vystúpením, lebo to musíte urobiť pred svojím vystúpením. To sú takzvané zákony a zákony treba dodržiavať. A tam platí, že vy ste dneska vlastne v konflikte záujmov v tom, že váš manžel, ktorý uviedol nepravdivé údaje, za ktoré bol odsúdený, ale ešte nie právoplatne, ak si dobre pamätám, ešte bude možno nejaký právoplatný súd, tak v mene toho sa, dávate zmenu Trestného zákona, kde hovoríte, že však písať klamstvá je v poriadku. Kľudne píšme klamstvá, veď teda načo máme ústavu, v ktorej sa garantuje, že každá osoba má právo na svoje súkromie, právo na ochranu svojho súkromia?! Všetci môžu písať klamstvá.
A nie je pravda, že by v západnej Európe toto neexistovalo. V západnej Európe nie je výnimočné, že novinár ide do väzenia aj na tvrdý trest, ak napíše o komkoľvek, nielen o politikovi, aj o akomkoľvek podnikateľovi, súkromnej osobe niečo, čo nie je pravda. Lebo súčasťou novinárskej práce nie je písať klamstvá. Súčasťou, citovali ste tu najväčších politikov, ale oni všetci hovorili o tom, že pravda, aj keď je nepríjemná, pravda nie je klamstvo.

Pán poslanec Kresák, faktická, nie procedurálny.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená pani kolegyňa Milanová, ja si, som si vypočul teda váš príbeh. Ale musím povedať, že z toho právneho pohľadu tam mám celý rad vážnych problémov k tomu, čo ste povedali. Ale ja, pretože som sa dozvedel iba z novín o tomto pozmeňovacom návrhu, tak nemal som veľa času na prípravu, ale v záverečnom slove k tomu niečo poviem. Budem sa snažiť hovoriť o práve, nie o politike, ani nie o osobných veciach. Mňa samozrejme mrzí ten váš osobný príbeh. Ale vidím tam veľkú nádej v tom, že je to, ako ste sama povedali, je to neprávoplatné rozhodnutie. To znamená, ešte vlastne k ničomu nedošlo, ak to môžem tak zjednodušiť. A verím, že ak sa preukáže pravda, ak sa preukáže to, či došlo, či nedošlo ku klamstvu a či došlo a či nedošlo k poškodeniu, ktoré spomína Trestný zákon, takže podľa tohoto rozhodnutia bude vyzerať. Čiže prípad vášho manžela je stále otvorený.
Na druhej strane ste tiež povedali, že vlastne došlo iba v jedinom prípade, podľa vašich údajov, k právoplatnému odsúdeniu na základe toho § 373. Tak je to dobré alebo zlé? Tak ja by som to osobne vnímal azda ako dobré, že tie veci fungujú, že k právoplatnému odsúdeniu dôjde iba vtedy, keď sa v skutočnosti preukáže, že došlo k publikovaniu skutočne nepravdivých údajov, ktoré spôsobili to, čo predpokladá Trestný zákon.
Takže priznám sa, teraz som celkom na pochybách, že aké argumenty vlastne a kam ste smerovali tými argumentami, pretože ja sa teraz ešte na záver iba dotknem jednej vety, ktorú povedal pán kolega Dostál vo svojom vystúpení a s ktorým absolútne súhlasím, a tá veta znela, že Trestné právo by malo chrániť predovšetkým poškodených. Áno, malo by chrániť poškodených. A ten § 373 ods. 1 je o ochrane poškodeného.
Iba toľko zatiaľ, ďakujem.

Pani poslankyňa Milanová, môžte reagovať.