31. schôdza

Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegovia, kolegynky, ja sa chcem venovať len krátko jednej veci. Prišiel mi podnet od jedného malého poskytovateľa služieb v cestovnom ruchu, tak som si k tomu dovolil zopár vecí.
Trendom cestovného ruchu je aj komplexnosť ponúkaných služieb, čo znamená, že si napríklad návštevník môže v rámci jedného nákupu dovolenky objednať aj rôzne doplnkové miestne služby. Teda aby spolu s ubytovaním mohol, aby si mohol spolu s ubytovaním zakúpiť vopred aj výlet alebo vstupenku do zábavného parku, skypass, požičať si športovú výstroj, alebo si kúpiť vstupenku na športový zápas, či koncert, alebo kultúrne podujatie. Výhodou takejto objednávky nebola len istota ich zabezpečenia, teda že ten lístok bude mať, ale často aj výhody rôznych zliav, ktoré sa v prípade skoršieho nákupu ponúkali, hej. Cestovné kancelárie to robili tak, ubytujte sa u nás, my vám zabezpečíme lístok, ktorý bude o niečo lacnejšie. Takto ponúkané služby sa však podľa tohto zákona, teda bude to už pravdepodobne sťažené.
Podobný prípad je, aj keď si hotel alebo penzión, keby chcel ubytovanému hosťovi spolu s rezervovaním ubytovania zabezpečiť prenájom auta, ale bude to možné len v prípade, keď bude mať štatút cestovnej kancelárie, čo samozrejme so sebou prináša ďalšiu byrokraciu, náklady na chod a najmä poistenie voči úpadku, či v banke uloženú zábezpeku vo výške 30 % predpokladaného obratu.
Komplikuje sa tiež kombinácia prepravy s kúpou lístkov do cieľovej stanice. Miestny prepravca dopravy môže zobrať návštevníka do aquaparku, jaskyne či na koncert, ale nemôže mu vopred predať vstupenku a zabezpečiť im tam garanciu miesta, pokiaľ by nemal postavenie cestovnej kancelárie, pretože v tomto prípade by sa podľa § č. 4 stal predajcom spojených služieb cestovného ruchu. Zákon síce umožňuje predávať doplnkové služby aj bez postavenia cestovnej kancelárie, ale len vtedy, keď sa nekombinujú, ak sa nekombinujú po a) s prepravou, po b) s ubytovaním, po c) s prenájmom áut a po d) s doplnkovými službami. Taktiež umožňuje kombináciu takýchto služieb bez postavenia cestovnej kancelárie, ale len v prípade, ak je suma za predaj doplnkových služieb nepodstatná, teda neprekročí 25 % z predaja ostatných služieb hlavnej činnosti. Tu treba pripomenúť, že tento limit 25 % je našou vlastnou iniciatívou, keďže smernica Európskeho parlamentu, kvôli ktorej sa tento zákon schvaľuje, o tom nič nehovorí. Tento limit však tak či tak nie je veľmi vysoký a veľa pre drobných poskytovateľov takýchto služieb nerieši.
Skúsme si predstaviť malý penzión, kde sa prichádzajú turisti v zime ubytovať len na jednu noc, napríklad zo soboty na nedeľu, pričom chcú využiť tieto dva dni na lyžovanie. Penzión ponúka takéto ubytovanie spolu so zvýhodnenou cenou za dvojdňový skypass v balíku, ktorý bol doteraz pre penzión a najmä pre návštevníka výhodný. Po novom však takáto služba nebude pre penzión možná, pokiaľ nebude mať štatút cestovnej kancelárie, pretože cena toho dvojdňového skypassu v porovnaní s ubytovaním na jednu noc bude pravdepodobne prevyšovať výšku spomínaných 25 percent. Penzión tak bude mať na výber, buď sa stane cestovnou kanceláriou so všetkými spomínanými náležitosťami, alebo jednoducho takýto zvýhodnený produkt prestane ponúkať, čo samozrejme môže viesť k zníženie jeho atraktivity pre zákazníka.
Ďalším dobrým príkladom môžu by krátkodobé zájazdy za športovým či kultúrnym podujatím, kedy lístok na významný zápas alebo koncert hudobnej skupiny často prevyšuje hodnotu ubytovania na jednu noc, čo je dĺžka ubytovania v takýchto prípadoch úplne bežná, a pre poskytovateľa takého zájazdu to taktiež znamená mať štatút cestovnej kancelárie.
Záverom len chcem povedať toľko, že uviedol som niekoľko prípadov, kedy môže prijatie takéhoto zákona v takejto podobe sťažiť podnikanie najmä tým menším, naozaj tým drobným poskytovateľom, ktorí ponúkajú služby cestovného ruchu, čo môže mať za následok zníženie ich konkurencieschopnosti, zdraženie ponúkaných služieb a to zrejme turizmu nepomôže.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, rád by som reagoval na predložený vládny návrh zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu v niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Asi sa už, asi budeme opakovať ako, ako strana Sloboda a Solidarita, ale táto vláda to s avizovanou vojnou proti byrokracii, administratívnej záťaži a zlepšovaním podnikateľského prostredia asi naozaj nepochopila. Pri tomto návrhu zákona ideme zase len nad rámec transponovanej smernice. Podľa odborníkov je znenie zákona zlé, chaotické, používajú sa výrazy, ktoré si každý môže vyložiť po svojom, a čo je podstatné v navrhovanej podobe, to jednoducho nie je možné poriadne odkontrolovať. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona každý subjekt, ktorý bude ponúkať služby cestovného ruchu, bude povinný vykonávať tieto činnosti iba v postavení cestovnej kancelárie a výlučne na základe živnostenského oprávnenia. Okrem doterajších cestovných kancelárií preto budú po splnení zákonom stanovených podmienok povinné získať živnostenské oprávnenie na podnikanie ako cestovná kancelária aj napríklad rôzne ubytovacie zariadenia, prepravcovia, prenajímatelia motorových vozidiel či letecké spoločnosti. Zájazdom bude môcť byť napríklad aj víkendový pobyt v hoteli so skypassom, ak cena skypassu bude vyššia ako 25 % z celkovej sumy, tak ako môj kolega vravel, za ktorý je takýto pobyt predávaný. Hotely, kempy, požičovne tak budú nútené zriadiť si živnosť cestovná kancelária alebo si nájsť partnera, ktorý bude pre nich tieto služby zabezpečovať, čo im opäť podstatne zvýši náklady.
Nad rámec smernice sa prijíma mnoho povinností. Niektoré spomeniem. Cestovná kancelária, sú povinné, a agentúra, označiť predajné miesto a materiály propagujúce zájazdy alebo spojené služby cestovného ruchu vrátane ich elektronických podôb slovami "cestovná agentúra". Informovať cestujúceho pri propagácii alebo pri ponuke pred predajom zájazdu alebo spojenej služby cestovného ruchu, pre ktorého obchodníka je tento predaj. Zavádza sa niekoľko formulárov štandardných informácií, ktoré sú povinné poskytovať. Cestovná kancelária je navyše povinná písomne poveriť zástupcu, na ktorého sa môže cestujúci v ťažkostiach v priebehu celého zájazdu obrátiť so žiadosťou o pomoc a ktorý je oprávnený prijímať a vybavovať reklamácie cestujúceho počas zájazdu. Účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pričom v poznámkach účtovnej závierky okrem základných zákonných náležitostí musí uviesť mnoho informácií navyše z tržieb z predaja zájazdov.
Okrem týchto povinnosti sa pre cestovné kancelárie zvyšuje hranica poistnej sumy alebo bankovej záruky v rámci zabezpečenia ochrany pre prípad úpadku z 25 % na 30 % ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov a spojených cestovných služieb. Na toto sme sa pýtali aj na rokovaní výboru, prečo bola táto suma zvýšená, nedostali sme serióznu odpoveď a odôvodnenie. Zase len pomoc tým silným, ktorí už na trhu sú, a nové bariéry tým, ktorí, tým malým, alebo tým, ktorí na trh vstúpiť chcú. Podľa smernice je potrebné zabezpečiť refundáciu platieb a repatriáciu, avšak neuvádza sa v nej ako, preto spôsob je na voľnej úvahe a rozhodnutí členského štátu. Z akého dôvodu potom túto sumu zvyšujeme? Aby na to zase doplatili malé cestovky, pre ktoré to bude problém?
S týmto sú ďalej spojené mnohé informačné povinnosti pre cestovné kancelárie vzhľadom k poskytovateľom ochrany aj k orgánu dohľadu. Podľa Štatistického úradu v súčasnosti na slovenskom trhu pôsobí približne 400 subjektov podnikajúcich v oblasti cestovného ruchu, ktorých by sa táto úprava mala priamo dotknúť.
Vravím si, ak mám posúdiť úprimnosť snahy vládnej koalície odstraňovať byrokraciu a finančnú záťaž, pozriem sa do doložky vplyvov na podnikateľské prostredie k tomuto návrhu zákona. Priamym finančným nákladom pre cestovné kancelárie je povinnosť každej z nich mať zabezpečenú už spomínanú ochranu pre prípad úpadku v podobe poistenia alebo bankovej záruky po celý čas prevádzkovania cestovnej kancelárie. Návrh zákona stanovuje cestovným kanceláriám zvýšené informačné povinnosti, nielen vo vzťahu k cestujúcim, ale aj k poskytovateľom ochrany pre prípad úpadku. To som tiež spomínal. Táto zvýšená administratívna záťaž sa negatívne prejaví v oblasti vzniknutých nepriamych finančných nákladov.
Návrh zákona ďalej podľa doložky vplyvov kladie zvýšené administratívne povinnosti cestovných kancelárií. Návrh zákona rovnako kladie zvýšenú administratívnu záťaž aj na subjekty poskytujúce ochranu pre prípad úpadku vo vzťahu k cestovným kanceláriám, pričom vykonávanie týchto povinností sa môže odraziť vo vzniku ďalších administratívnych nákladov pre tieto subjekty.
Vážené dámy, vážení páni, podľa odborníkov je veľmi pravdepodobné, že ceny služieb cestovného ruchu v súvislosti s tým, čo som tu teraz uviedol, porastú a doplatia na to zase iba cestujúci, spotrebiteľ, ktorého takýmto zákonom chcem chrániť. Navyše, združenia a komory už avizujú, že mnoho malých cestoviek po začatí platnosti nového návrhu od poskytovania svojich služieb upustí. Administratíva, finančná záťaž môže pre nich byť aj likvidačná. Zase sme pri tom, že veľké spoločnosti tieto nové pravidlá zvládnu aplikovať, prípadne, ako to už býva u nás zvykom, dostanú od vlády rôzne výnimky v rámci podpory cestovného ruchu, ale doplatia na to hlavne malí podnikatelia a živnostníci.
Pán minister povedal, že mám tupé reči, tak uvidíme, aký to bude mať dopad po tom, ako zákon bude účinný, pričom, dobre, okrem toho, že predkladáte taký zákon, aký predkladáte, viete o tom, že už tu dávno mal byť, ale mal byť lepší.
A dovoľujem si teda aj v rámci mojej rozpravy dať návrh na späťvzatie tohto návrhu zákona a jeho prepracovanie predkladateľom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona vychádza z pôvodného zákona č. 142/2000 o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom preberá základné princípy v ňom ustanovené. Vládny návrh zákona upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy pre oblasť metrológie, upravuje zákonné meracie jednotky, členenie meradiel, národné etalóny, certifikované referenčné materiály, určené meradlá. Ďalej návrh zákona upravuje úradné meranie, spotrebiteľské balenia, metrologický dozor, ukladanie pokút a vzťah k zahraničiu.
Vládny návrh zákona v plnej miere akceptuje požiadavky vyplývajúce z medzinárodných aj európskych dokumentov, ktoré sú kladené na meradlá, metrologické výkony, spotrebiteľské balenia a na samotnú metrológiu.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a všeobecnými záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občanov.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1088 13. marca 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Obidva výbory, ktorým bol tento zákon určený na prerokovanie, nie... Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti odporučil tento návrh zákona schváliť, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uvedeného pod bodom III tejto správy vyplýva 31 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odporúča gestorský výbor, o ktorých odporúča gestorských výbor hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti dňa 9. mája 2018. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, ja len veľmi stručne a prejdem hneď k odôvodneniu pozmeňujúcemu návrhu.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka, Karola Farkašovského a Magdalény Kuciaňovej k vládnemu návrhu zákona o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 870).
Systematicky a plánovite vykonávané činnosti v rámci štátnej štatistiky, analýza a vyhodnotenie údajov, ktorých výstupom sú štatistické informácie nielen regionálneho, celoštátneho i európskeho charakteru, má nadrezortné postavenie, ktoré možno hodnotiť ako verejný záujem na kvalitne a efektívne fungujúcom štatistickom vyhodnocovaní. Návrh explicitne pomenúva tento charakter štátnej štatistiky.
Ďalej sa navrhuje upresnenie určitých pojmov v súvislosti s ochranou osobných údajov, ktoré sú súčasťou štatistických údajov. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov je osobitným druhom štatistického zisťovania, ktoré je súčasťou štátnej štatistiky. Navrhuje sa pomenovať priame prepojenie s verejným záujmom, ktorý má v tomto prípade široké presahy do celoeurópskej štatistickej siete. Otvára sa zároveň cesta k aktívnejšiemu využívaniu administratívnych zdrojov, ktoré má odbremeniť občanov a iné subjekty od administratívnej záťaže pri sčítaní.
Nové ustanovenie § 30a jasne prepája požiadavky ochrany osobných údajov v rámci štatistických údajov s pravidlami podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Návrh zákona ustanovuje v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov a v súlade s GDPR, teda Všeobecné nariadenie o ochrane údajov, štyri výnimky v prípade štátnej štatistiky týkajúce sa a) práva na prístup k osobným údajom, b) práva na opravu uvedených osobných údajov, c) možnosti obmedzenia spracúvania osobných údajov, d) práva namietať spracúvanie osobných údajov.
Tieto výnimky je potrebné formulovať v osobitnom zákone upravujúcom štátnu štatistiku.
A teraz, ak mi dovolíte, prejdem ku konkrétnym ustanoveniam k zmenám.
Vládny návrh zákona o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie: "Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 90/2008 Z. z., zákona č. 55/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 519/2011 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona 326/2014 Z. z. a zákona č. 272/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V ustanovení § 2 písm. a) sa slová "systematicky a plánovite vykonávané činnosti" nahrádzajú slovami "systematické a plánovité činnosti vykonávané vo verejnom záujme".
2. V ustanovení § 2 písm. e) znie: "e) štatistickým údajom je údaj o skúmaných javoch a skutočnostiach získaný štatistickým zisťovaním alebo z administratívnych zdrojov na štatistické účely podľa tohto zákona,".
3. V ustanovení § 2 písm. f) znie: "f) dôverným štatistickým údajom je štatistický údaj, ktorý umožňuje priamu alebo nepriamu identifikáciu spravodajskej jednotky, pričom
1. za priamu identifikáciu sa považuje jednoznačná identifikácia spravodajskej jednotky, najmä podľa názvu, obchodného mena, adresy sídla, identifikačného čísla organizácie (ďalej len "identifikačné číslo"), podľa osobných údajov fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, podľa iného verejne dostupného identifikátora alebo podľa kombinácie týchto údajov,
2. za nepriamu identifikáciu sa považuje identifikácia spravodajskej jednotky s využitím iných štatistických údajov, ako sú uvedené v prvom bode,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1d znie: "§ 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
4. V ustanovení § 13 sa ods. 3 dopĺňa písm. k), ktoré znie: "k) iné údaje potrebné na výkon štátnej štatistiky, európskej štatistiky alebo na prípravu a vykonanie sčítania obyvateľov, domov a bytov.".
5. Ustanovenie § 15 vrátane nadpisu znie: "§ 15 Sčítanie obyvateľov, domov a bytov
1. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov (ďalej len "sčítanie obyvateľov") je osobitným druhom štatistického zisťovania vykonávaným úradom, ktoré je súčasťou štátnej štatistiky a ktorého obsah, rozsah a spôsob vykonania upravuje osobitný predpis.
2. Za účelom prípravy a vykonania sčítania obyvateľov úrad využíva aj údaje z administratívnych zdrojov podľa § 13.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie: "Napríklad zákon č. 165/1998 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, zákon č. 263/2008 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".
6. V ustanovení § 30 sa vypúšťa odsek 7.
7. Za ustanovenie § 30 sa vkladá § 30a, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 30a Spracúvanie osobných údajov
1. Ak je súčasťou dôverných štatistických údajov osobný údaj fyzickej osoby, úrad alebo iný orgán tvoriaci národný štatistický systém (ďalej len "povinná osoba") postupuje pri jeho spracúvaní podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Ak dotknutá osoba uplatní právo na prístup k osobným údajom podľa osobitného predpisu, povinná osoba poskytne dotknutej osobe len informáciu o účele spracúvania osobných údajov, ak sú osobné údaje spracúvané povinnou osobou len na štatistický účel podľa tohto zákona a ak je možné túto informáciu poskytnúť bez nutnosti vynaložiť neprimeraný čas a úsilie povinnej osoby; to neplatí, ak povinná osoba spracúva osobné údaje dotknutej osoby aj na iný ako štatistický účel podľa tohto zákona.
3. Ak dotknutá osoba uplatní právo na opravu osobných údajov podľa osobitného predpisu, ktoré poskytla povinnej osobe v rámci štatistického zisťovania, povinná osoba vykoná opravu len, ak v čase doručenia oznámenia o uplatnení tohto práva nebol zber údajov v rámci príslušného štatistického zisťovania ukončený a ak je možné túto opravu vykonať bez nutnosti vynaložiť neprimeraný čas a úsilie povinnej osoby; to neplatí, ak povinná osoba spracúva osobné údaje dotknutej osoby aj na iný ako štatistický účel podľa tohto zákona.
V prípade, ak bol osobný údaj poskytnutý úradu z administratívnych zdrojov, dotknutá osoba môže uplatniť právo na opravu osobných údajov podľa osobitného predpisu len u osoby, ktorá osobný údaj poskytla úradu podľa ustanovenia § 13, o čom úrad dotknutú osobu informuje, ak je možné túto informáciu poskytnúť bez nutnosti vynaložiť neprimeraný čas a úsilie povinnej osoby. Úrad nevykonáva opravu takto poskytnutých osobných údajov v prípade uplatnenia práva podľa predchádzajúcej vety.
5. Ak dotknutá osoba uplatní právo na obmedzenie spracúvania osobných údajov podľa osobitného predpisu, povinná osoba obmedzí spracúvanie týchto údajov dotknutej osoby len v rozsahu, v akom sú osobné údaje dotknutej osoby spracúvané aj na iný ako štatistický účel podľa tohto zákona. Obmedzenie spracúvania osobných údajov na iný ako štatistický účel podľa tohto zákona u osoby, ktorá má povinnosť poskytnúť údaje z administratívnych zdrojov podľa ustanovenia § 13, nebráni tejto osobe plniť povinnosti podľa § 13.
(6) Právo dotknutej osoby namietať spracúvanie osobných údajov podľa osobitného predpisu nemožno uplatniť, ak sú osobné údaje spracúvané povinnou osobou na štatistický účel podľa tohto zákona; to neplatí, ak povinná osoba spracúva osobné údaje dotknutej osoby aj na iný ako štatistický účel podľa tohto zákona.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 10 až 10d znejú:
10) ustanovenie § 6 a následne zákona č. 18/2018 Z. z.
10a) ustanovenie § 21 zákona č. 18/2018 Z. z., čl. 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016).
10b) ustanovenie § 22 zákona č. 18/2018 Z. z., čl. 16 nariadenia EÚ 2016/679.
10c) ustanovenie § 24 zákona č. 18/2018 Z. z., čl. 18 nariadenia EÚ 2016/679.
10d) ustanovenie § 27 zákona č. 18/2018 Z. z., čl. 21 nariadenia Európskej únie 2016/679.".
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Novozaložený čl. V nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, skončila som.

Vážená pani poslankyňa Kuciaňová (vyslovené s pobavením) a vážení kolegovia, myslím, že prevažne alebo výlučne zo Slovenskej národnej strany, chcem sa vám prihovoriť v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom, ktorý ste práve predložili a ktorým sa do návrhu zákona o metrológii vkladá nový článok V, ktorým sa má zmeniť zákon o štatistike.
Neviem, či ste tu boli ráno a doobeda, teda počúvali tú diskusiu, ktorú sme mali s pánom ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom, kde ja som mu vyčítal, že návrh novely zákona o súdoch nedal do medzirezortného pripomienkového konania a tým sa vyhol diskusii s verejnosťou, a teda keď boli naplnené teda dôvody pre opomenutie alebo vôbec vynechanie pripomienkového konania so štátnymi inštitúciami a s verejnosťou, tak potom mal dať aj návrh na skrátené legislatívne konanie, čo nedal, čo som mu teda nevyčítal, že nedal, ale vyčítal som mu, že nebolo, nebolo medzirezortné pripomienkové konanie a nebola regulérna diskusia.
Pán minister Gábor Gál potom v rozprave alebo v záverečnom slove k ďalšiemu bodu zase vytkol poslancom z poslaneckého klubu SaS, že dali pozmeňujúci návrh, ktorým sa vypúšťa trestný čin ohovárania z Trestného zákona v rámci návrhu novely Trestného zákona, ktorý je o niečom inom, a že teda prečo mu my vyčítame, že on nedal do medzirezortného pripomienkového konania svoj návrh, keď my tu vlastne sme až do pléna doniesli nejaký návrh, ktorým sa vypúšťa jeden trestný čin z Trestného zákona.
No ale všetko toto, čo sme si tu doobeda s pánom ministrom Gáborom Gálom, miestami aj vzrušene, vyčítali, je iba taký veľmi slabý odvar oproti tomu, čo ste práve predložili vy. Ministerstvo a teda vláda navrhli, navrhli normálne rokovanie o návrhu zákona, ktorý síce neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ale teraz máme zhruba 30 dní na to, aby sme, aby sme o ňom diskutovali v kuloároch, vo výboroch a potom opäť v pléne. Aj verejnosť má možnosť sa s tým oboznámiť.
Pozmeňujúci návrh, ktorý spolu s kolegami z klubu SaS sme predložili, sa týka vypustenia jedného trestného činu, teda jedného paragrafu z Trestného zákona, plus jedného súvisiaceho, úpravy jedného súvisiaceho ustanovenia. A vy tu ste prišli s prílepkom, teda s tým, že sa má novelizovať úplne iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s tým zákonom, ktorý prerokúvame, a prerokúvame ho už v druhom čítaní a teda budeme, budeme o ňom hlasovať zrejme v utorok. Nebola o tom, nebola o tom debata vo výboroch, už ani nehovoriac o nejakom medzirezortnom pripomienkovom konaní o prvom čítaní.
Ja by som rád upozornil na to, že, a teda nie je to, nie je to iba taký nejaký, že vypustíme jedno ustanovenie, je to, je to pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý má sedem bodov, ktorý nanovo upravuje znenie § 15, celého jedného paragrafu, ktorý dopĺňa nový, nový § 30a, teda šesť ustanovení. Čiže je to výrazný zásah. Nie je to, nie je to, že niečo vypustíme, ale niečo zmeníme a doplníme a pomerne rozsiahlo.
Takáto prax je neblahá z hľadiska nejakých princípov a princípov práva, aj keď, žiaľ, deje sa nám to na Slovensku aj opakovane. V Českej republike už majú na to rozhodnutie Ústavného súdu, kde Ústavný súd označil takéto prílepky za protiústavné už v roku 2007, pretože ich považuje za účelové obchádzanie riadneho legislatívneho procesu, ktorý spočíva v tom, že ministerstvo alebo nejaký štátny orgán zverejní návrh, návrh zákona. Je k nemu pripomienkové konanie s inými štátnymi inštitúciami alebo verejnými inštitúciami, organizáciami, verejnosťou, potom to prerokuje vláda, ešte predtým to ide do poradných orgánov vlády, potom to ide v troch čítaniach do parlamentu, rokuje sa o tom v prvom čítaní v pléne, či sa to, či sa to vôbec má schvaľovať a potom vo výboroch, a nieže sa až v pléne predloží nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý upraví nejaký úplne iný, nijako obsahovo nesúvisiaci zákon.
Čiže z hľadiska rozhodnutia českého Ústavného súdu je táto prax protiústavná. Slovenský Ústavný súd zatiaľ takto nerozhodol, tak slovenský parlament veselo v tejto praxi, praxi pokračuje. Ale všetci si asi uvedomujeme, že to nie v poriadku. A nielenže si to uvedomujeme z hľadiska nejakých princípov práva, ono je to dokonca v rozpore, v explicitnom rozpore so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý v § 94 ods. 3 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.
Ja sa teda vás, kolegovia z poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, chcem spýtať, že ako zákon o metrológii súvisí so zákonom o štátnej štatistike? A ako to, čo chcete upraviť v zákone o štátnej štatistike, súvisí s tým, čo je predmetom teda návrhu zákona o metrológii? A teda rád by som počul nejakú, nejakú serióznu, vážne myslenú odpoveď, pretože z dôvodovej správy sa tú súvislosť nijako nedozvedáme, ja som ju nezachytil ani vo vystúpení pani poslankyne Kuciaňovej. A teda samozrejme, že môžme tu vymýšľať všelijaké sofistikované, komplikované odpovede, že nakoniec veď všetko so všetkým súvisí, tak budeme cestný zákon novelizovať prílepkom k návrhu zákona o horskej dráhe alebo horskej službe. Ale naozaj chcete vážne tvrdiť, že to, čo ste predložili, novela zákona o štatistike, o štátnej štatistike, súvisí s vládnym návrhom zákona o metrológii?
Podľa môjho názoru nesúvisí, nijako nesúvisí a je to priame, explicitné, jednoznačné porušovanie § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Samozrejme, že ak parlament odhlasuje, že sa tým bude teda zaoberať, bude o tom hlasovať, poruší tým zákon o rokovacom poriadku, tak neexistuje v našom právnom systéme nejaká sankcia, ktorá by mohla nasledovať alebo, alebo možnosť nápravy, lebo teda slovenský Ústavný súd nie je český Ústavný súd a teda bude to, bude to platiť, ale ešte sme o tom nehlasovali. Našťastie sa nestalo, že by, že by rozprava prebiehala rýchlejšie a že by sme o tomto hovorili ráno a už to mohlo byť odhlasované, odhlasované o jedenástej, možno by si to nikto ani nevšimol.
Takže ja sa chcem spýtať, že prečo s takýmto návrhom, návrhom vôbec, vôbec prichádzate? Obvykle sa to zdôvodňuje nejakou naliehavou potrebou, tak ako sa zdôvodňujú, zdôvodňujú skrátené legislatívne konania alebo už tu spomínané vynechanie medzirezortného pripomienkového konania, teda že sú ohrozené záujmy štátu, bezpečnosť, ľudské práva. Je niečo z toho ohrozené, ak by tento zákon nebol zmenený neštandardným spôsobom, ústavne sporným spôsobom, spôsobom, ktorý je v priamom rozpore s ustanovením zákona o rokovacom poriadku, ale prešiel by normálnym legislatívnym procesom či už ako vládny návrh, ktorý by mohol byť pripomienkovaný, alebo ako poslanecký návrh, ktorý nemá to štádium pripomienkového konania? Hrozili by štátu značné hospodárske škody?
Ak ten návrh súvisí s nariadením Európskej únie o ochrane osobných údajov, tak to je známe pomerne, pomerne dávno. Upravovali sme, upravovali sme a schvaľovali sme nový zákon o ochrane osobných údajov pre potreby Slovenskej republiky, hoci to nariadenie je nariadenie, nie je to smernica, čiže nemusíme to implementovať do našej legislatívy. Sme členská krajina Európskej únie, našťastie, tak nariadenia u nás platia priamo, je priamo vykonateľné. Takže naozaj nerozumiem tomu, či až teraz v Štatistickom úrade, alebo odkiaľ pochádza tá iniciatíva, zistili, že je tu nejaké GDPR, nejaké nariadenie, ktoré môže spôsobiť problémy v tom, čo robia, že si to uvedomili až teraz a teda idú to riešiť takýmto spôsobom. Alebo teda čo sa také stalo, čo sa také, čo sa také zmenilo? A ak si to aj uvedomili, tak prečo to neriešia štandardným spôsobom? Mohol to byť poslanecký návrh zákona, alebo sa mohli, ak hrozia nejaké škody, tak sa mohli obrátiť na vládu. Vláda by povedala, hrozia značné hospodárske škody, nebude, nebude medzirezortné pripomienkové konanie alebo bude skrátené a navrhneme aj skrátené legislatívne konanie, budú tu v stredu, to vláda odhlasuje a trebárs v piatok to už môže byť schválené. Bolo by to veľmi neštandardné, ale bolo by to štandardnejšie a normálnejšie a menej ústavne sporné, ako váš návrh, s ktorým ste teraz prišli a ktorým chcete doplniť nový článok do vládneho návrhu, článok, ktorým sa mení zákon, ktorý nijako priamo nesúvisí so zákonom o metrológii.
A ďalšia moja otázka, ja sa nechcem vyjadrovať vecne k tomu, lebo nemal som čas si to detailne naštudovať a ani teda nechcem hovoriť, či je to dobré alebo zlé, potrebné alebo nepotrebné, na to mám príliš málo informácií. A myslím, že aj to zdôvodnenie je teda také, že pomerne stručné v porovnaní s tým, aké by asi bolo, keby to bol normálny, regulérny návrh zákona, ktorý by vysvetľoval jednotlivé ustanovenia. Ale naozaj všetky tie veci, ktoré tam sú, sú také, že neznesú odklad? Lebo to sa používa v súvislosti s, alebo sa tvrdí, že veci, ktoré neznesú odklad, tak musíme to vyriešiť prílepkom. Je to sporné. Ale tu sa riešia definície, tu sa rieši napríklad sčítanie obyvateľov domov a bytov. Tu naozaj chceme hovoriť, že keď dnes alebo teda v utorok neschválime zmenu § 15, ktorá upravuje sčítanie obyvateľov domov a bytov, tak nastane nejaký problém?
Lebo veď opravte ma, opravte ma, tak asi mi to vysvetlíte, ale teraz sčítanie najbližšie je plánované až na nejaký rok 2021, čo už ani tento parlament nebude v tomto zložení evidentne. Sú tam veci, ktoré teda ťažko posúdiť, či tam sú naozaj iba tie veci, ktoré sú nevyhnutné a nastanú nejaké vážne praktické problémy, alebo je tam prilepené aj niečo ďalšie, čo si my tu teraz nevšimneme, ale teda dostali sme tu nejaký papier, koalícia je dohodnutá, tak, tak to aj schválite.
Mňa teda mrzí, pán poslanec a predseda poslaneckého klubu Bernaťák bol za mnou dvakrát alebo trikrát doobeda a nemal som na neho čas, lebo som diskutoval k návrhom zákona, ktorý bol práve na programe, tak zrejme by sme možno časť tejto diskusie absolvovali mimo pléna. Ale v tomto je moje presvedčenie pomerne silné, že takýmto spôsobom sa veci robiť nemajú. A teda dúfam aspoň, že faktickou poznámkou alebo prípadne vystúpením v ústnej rozprave dostanem odpoveď na tie otázky, ktoré som položil. A teda pokiaľ to nebude uspokojivo vysvetlené, čo si teda neviem veľmi predstaviť, ako by to mohlo byť úplne uspokojivo vysvetlené, tak teda pevne dúfam, že pán minister využije § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý zasa hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Takže by som očakával, že pán minister bude ctiť ustanovenie § 94 ods. 3, ktorý hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Alebo nám nejako vysvetlí, že ako ten návrh súvisí, pokiaľ bude dávať súhlas.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja nebudem polemizovať s pánom poslancom Dostálom. Som rád aj, že spomenul, že pred rokovaním vlastne o tomto bode sme, radšej chcel som s ním o tom hovoriť a vysvetliť vlastne, o čo sa jedná, prečo je to riešené týmto spôsobom. My si takisto uvedomujeme, že je to trošku na hrane možno, ale môžem ho ubezpečiť, že z našej strany absolútne sa nejedná o nejaký pokus, o nejaký šmelinársky pozmeňovák, ktorým by sme teraz novelizovali zásadne nejaký iný zákon, ktorým by sme vsunuli alebo podsunuli alebo niečo podsúvali, určite nie. Naozaj, ako spomenul aj pán poslanec Dostál, ide tu vlastne o novelizáciu v súvislosti s nariadením Európskej únie, GDPR. A je to dávané takouto formou aj kvôli tomu, že pokiaľ by vlastne toto nenadobudlo účinnosť, tak naozaj Štatistický úrad má vážny problém.
Kľudne si potom môžme sadnúť a môžme zavolať aj predsedu Štatistického úradu, aby podrobnejšie vysvetlil v čom je problém, ale naozaj sa nejedná o to, že by sme teraz chceli všetko možné obísť. Skutočne jedná sa o čas a jedná sa aj o tom, že pokiaľ mám správne informácie, tak Štatistický úrad a Úrad na ochranu osobných údajov vlastne komunikovali spolu a vznikli nejaké problémy. Je mi jasné, že vlastne táto norma je známa už dlhšie a samozrejme bolo možno aj viac času sa na to pripraviť, ale vzhľadom naozaj na tú komunikáciu a častokrát ani Úrad pre ochranu osobných údajov výkladovo presne nevie, akým spôsobom sa to dotkne jednotlivých orgánov, organizácií. To isté napríklad sa týka aj Národnej rady, čo sme sa rozprávali. Naozaj táto norma je veľmi komplikovaná, veľmi ťažká. A ubezpečujem vás, naozaj sa nejedná o nič iné ako o to, aby orgány v Slovenskej republike, napríklad aj Štatistický úrad, skutočne na tomto nemal nejaké hospodárske straty, prípadne iné, iné problémy. O nič iné sa naozaj nejedná, len o tú úpravu. A znova opakujem, môžme si k tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za reakciu. Pán poslanec Bernaťák, môžem teda iba zopakovať, že ma mrzí, že sme nestihli o tom hovoriť pred tým, no ale je tiež problém takto predkladaných návrhov, pozmeňujúcich návrhov, že keby to bol normálny poslanecký návrh alebo keby sa o tom hovorilo vo výbore, tak ten priestor by sa našiel. No proste keď sme sa mali o tom baviť v situácii, keď tu boli zákony z rezortu spravodlivosti, pri ktorých som potreboval byť, lebo som ku nim vystupoval, a potreboval som počúvať rozpravu, tak potom to nešlo.
Ale ja tu nie som podstatný alebo rozhodujúci, lebo netreba to vysvetliť iba mne, treba to vysvetliť aj verejnosti. Ak hovoríte, že pán predseda Štatistického úradu je pripravený prísť a vysvetliť to, no tak ono to asi malo byť vysvetlené vopred, malo to byť v tej dôvodovej správe, malo to zaznieť vo vašich vystúpeniach, mal Štatistický úrad vopred biť na poplach, že ak nebude schválená táto zmena do dvoch týždňov alebo do týždňa, tak nám vzniknú takéto a takéto škody, a preto a preto a nemohli sme to riešiť preto. Lebo čo teraz sa, budúci týždeň sa stretneme nejaká úzka skupinka, Štatistický úrad mi to vysvetlí a ja teda buď poviem áno alebo nie, pokrčím plecami alebo poviem, že dobre? Ale však to predsa tomu potrebuje rozumieť verejnosť, že keď sa tu robia nejaké neštandardné kroky, tak či je to odôvodnené alebo nie. A ja nehovorím, že je to pokútny návrh, ale tá forma je problematická.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorý bol pani podpredsedníčkou uvedený. Jeho cieľom je zaviesť povinnosť pre orgány verejnej moci získavať a používať pri svojej úradnej činnosti údaje, ktoré sú evidované v informačných systémoch verejnej správy a zároveň tak oslobodiť fyzické a právnické osoby od povinnosti predkladať tieto listinné výpisy z registrov pri najčastejších životných situáciách, v ktorých dochádza ku komunikácii občanov so štátom.
V prvej fáze, ktorej sa týka tento zákon, ide o výpis a odpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra a výpisy a odpisy z registra trestov. Hlavným dôvodom navrhovanej právnej úpravy je snaha o odbúranie administratívnej záťaže fyzických a právnických osôb, pretože považujeme za neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.
Návrh zákona v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb na účel preukázania skutočností prikladať teda tieto listinné výkazy.
Ide o zákon, ktorý zasahuje do mnohých ďalších zákonov, musí dôjsť k zmene viac ako 160 zákonov, ktorých sa týkajú povinnosti predkladať tieto listinné dôkazy.
Účinnosť zákona bola pozmeňujúcim návrhom posunutá na dva termíny. Čo sa týka výpisu a odpisu z registra trestov, termín účinnosti zákona má byť 1. 1. 2019 aj kvôli novej legislatíve na Európskej únii súvisiacou s GDPR, aj kvôli tomu, že ide o citlivé údaje, je potrebné, aby informačný systém Generálnej prokuratúry bol na to pripravený. Čo sa týka účinnosti živnostenského registra, obchodného registra a výpisov z katastra, teda listov vlastníctva, tu sa účinnosť navrhuje od 1. 9. Má to dôvody jednak legislatívne, pretože od 1. 9. vchádza do platnosti nový katastrálny zákona a teda ide o zosúladenie termínov účinnosti medzi týmto zákonom a zákonom o katastri, aby nedošlo k problémom pri získavaní výpisov z listu vlastníctva, ktoré sú zaťažené plombou. A čo sa týka Štatistického úradu, ktorý vydáva obchodný a živnostenský register, tam je účinnosť tak isto od 1. 9. kvôli tomu, aby sa pripravil informačný systém tak, aby bol schopný 100-percentne a bez chýb komunikovať s orgánmi, ktoré budú jednotlivé výpisy požadovať.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii), tlač 869, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 1089 z 13. marca 2018 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.