31. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, v prvom rade mi dovoľte tiež poďakovať pánovi ministrovi za to, že reagoval na vystúpenie, že v podstate otvoril dvere na ďalšiu diskusiu a že je priestor sa baviť aj o tom, že či do tohto návrhu prídu nejaké zmeny a či bude realizovaný, resp. bude určený v tom pôvodnom termíne, alebo je priestor ešte posunúť to ďalej tak, aby sa naozaj z tohto návrhu či už odstránili veci, ktoré v ňom dnes prekážajú, alebo aj aby bol priestor na to, aby sa tí, ktorých sa tento zákon dotýka, mali priestor na tieto zmeny pripraviť.
Pán minister povedal, že patrím k tej politickej sile, ktorá je proti akejkoľvek regulácii. Ja by som to teda rada uviedla trošku, trošku na správnu mieru. Ja si tiež častokrát sama sebe kladiem otázku, že aká je výška nášho mandátu a do akej miery sme oprávnení vstupovať do regulácie či už jednotlivých životov, alebo jednotlivých fungovaní niektorých trhových mechanizmov, a v tomto je možno rozdiel. My rozhodne nie sme proti akejkoľvek regulácii, ale tá miera, do akej by mal štát veci a životy ľudí regulovať, tak na to máme zrejme zásadne iný názor.
A teraz dovoľte, skúsim povedať pár slov, ktoré som si poznačila k tomuto navrhovanému zákonu o poisťovníctve. Jeho cieľom je podľa dôvodovej správy zvýšenie transparentnosti a prehľadnosti nákladov spojených s distribúciou finančných produktov, ďalej to má byť regulácia odmien finančných sprostredkovateľov a regulácia stanovenia odkupnej hodnoty v životnom poistení. Okrem iného sa zavádzajú nové druhy informačných formulárov. Zavádzajú sa ďalšie povinnosti pre finančných agentov, čo podľa mňa znamená opätovné zvyšovanie byrokracie, a tiež sa obmedzuje výška odmien finančných agentov, čím podľa môjho názoru dôjde k deformácii konkurencií, ďalej k obmedzeniu voľného trhu a tým príde na koniec toho celého, si myslím, k poškodeniu koncového spotrebiteľa, pretože toto všetko bude mať vplyv aj na kvalitu, aj na ponuku týchto služieb a, samozrejme, aj na cenu týchto služieb. A preto ja sa obávam, že reálny dopad návrhu tohto zákona bude opačný, ako je ten, ktorý je v dôvodovej správe dnes deklarovaný.
Ide o ďalší návrh zákona vládnej koalície, o ktorom budeme v Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať aj napriek mnohým pripomienkam odbornej verejnosti, podnikateľských združení a v rozporovom medzirezortnom pripomienkovom konaní, z ktorých mnohé neboli dodnes odstránené. Ale to som už povedala na úvod, že ak tam vidím nejaký priestor v druhom čítaní, tak to len oceňujem a verím, že tomu tak naozaj aj reálne bude.
Podľa môjho názoru tento zákon porušuje pravidlá ducha hospodárskej súťaže, pretože regulácia ceny produktu len jedného z mnohých komerčných produktov na trhu je z hľadiska pravidiel vytvárania rovnakých podmienok pre konkurenčnú súťaž podľa mňa diskriminačné. Nie je možné v trhovom prostredí pre jeden produkt limitovať tvorcu, v tomto prípade napríklad poisťovňu, v celkových nákladoch, konkrétne v prvom roku to má byť 40 %, v druhom 25 a ďalej 10 %, a konkurenčné subjekty ponúkajúce obdobné produkty ponechať bez regulácie.
Poistenia spojené s investičnými fondami sú nevykonateľné, pretože výšku rizikového poistenia nie je možné vopred určiť, keďže závisí od pohybov kurzov fondov počas trvania zmluvy. Ak by poisťovne oddelili rizikové poistenie od investičného poistenia, tak by sa takýto produkt považoval za čistú investíciu, ku ktorej by bolo dojednané rizikové poistenie. Ale čistá investícia nie je poisťovacou činnosťou, a preto by to poisťovne nesmeli vykonávať.
Tento návrh zákona diskriminuje poisťovne v regulovaní nákladov v porovnaní s ostatnými subjektami finančného trhu ponúkajúcich podobné produkty. Regulácia nákladov v poistných zmluvách, ktoré sa uzatvárajú na desať a viac rokov, je nebezpečná, pretože niektoré náklady sú nepredvídateľné a náklady zvyšuje aj regulácia, teda napríklad povinnosť predkladať formuláre napriek tomu, že podobnú informáciu už klient dnes dostáva na základe iných predpisov, napríklad zákon o sprostredkovaní alebo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z roku 2014. Čiže toto vnímam ako duplicitnú byrokraciu, ktorá, samozrejme, bude mať vplyv aj na cenu.
Ďalej, návrh zákona používa zmätočné pojmy, ktoré nie sú v slovenskej legislatíve známe, napríklad časová hodnota investovaného poistného a podobne. Bez presnej definície týchto pojmov nie je možné zákon aplikovať. Dokonca ani v rozporovom konaní zástupcovia ministerstva financií nevedeli niektoré pojmy jasne vysvetliť a poisťovne tak nebudú môcť aplikovať pravidlá pre výpočet odkupnej hodnoty tak, aby sa nevystavili riziku porušovania zákona alebo porušovania práv spotrebiteľa. A toto je vec, o ktorej hovoríme vždy v súvislosti s akousi právnou istotou, resp. právnou neistotou. To znamená, keď už my dnes do legislatívy zavádzame takú legislatívu, kde nie sú vyjasnené pojmy, kde sú zmätočné pojmy, tak vytvárame v tom naozaj chaos a vytvárame v tom túto právnu neistotu.
Návrh zákona ďalej zavádza ďalší informačný formulár, ktorého znenie je však nejasné, nakoľko používa pojmy nezadefinované platnou legislatívou. Predložený informačný formulár je zároveň nekompatibilný s dokumentom s kľúčovými informáciami a formulárom o dôležitých zmluvných podmienkach podľa zákona o poisťovníctve. Znenie vzorov informačných formulárov je sčasti nevykonateľné, nakoľko finančný agent nebude disponovať takýmito informáciami pred uzavretím poistnej zmluvy. Zároveň po uzavretí poistnej zmluvy môže prísť k takejto zmene poistnej zmluvy s dopadom na poistné, ktoré môže významne ovplyvniť výšku poistného a, samozrejme, aj odkupnú hodnotu. Poskytnuté informácie tak dávajú obraz o predpokladaných, ale nie skutočných nákladoch potenciálneho klienta, ktorý nie je profesionálom. Navyše pridá ďalšiu stranu k desiatkam strán úverových zmlúv, obchodných podmienok, informačných formulárov a ostatnej úverovej dokumentácie, nevyrieši vyššiu informovanosť. Podľa môjho názoru toto opatrenie v skutočnosti nielenže nezvyšuje, ale, paradoxne, možno skôr znižuje informovanosť klienta.
Tu sa už kolega, môj predrečník pán poslanec Heger vyjadril, že problémom je aj relatívne nízka finančná a ekonomická gramotnosť ľudí. Toto je naozaj veľmi ťažká, ťažká situácia. Ja sa obávam, že tento zákon to nerieši a asi by ani nemal mať tú ambíciu to riešiť, ale rieši niečo, čím nesplní cieľ, ktorý si tým riešením dáva. A toto netvrdím len ja, čo sa týka tej informovanosti a tých predchádzajúcich argumentov, ktoré, o ktorých som hovorila, tvrdia to aj odborníci z odbornej verejnosti, napríklad Republiková únia zamestnávateľov, tvrdí to AZZZ a mnohí ďalší.
Vážené dámy, vážení páni, ďalej, zavedenie stropu na provízie v trhovom hospodárstve považujem za absurdné. Tieto pravidlá budú mať negatívny dopad pre odvetvie poisťovníctva, pričom takéto pravidlá komplikujú aj vstup pre kohokoľvek do trhu podnikania. Myslím si, že ide o neprimeraný zásah do zmluvnej voľnosti medzi subjektami trhu, to znamená medzi subjektom, ktorý si službu kupuje, a medzi subjektom, ktorý túto službu ponúka.
Teraz regulujeme odmeny finančných agentov, potom budeme regulovať možno marže iných obchodníkov, možno marže iných poskytovateľov služieb a potom budeme obmedzovať koho všetkého ešte? A toto je to, o čom som možno hovorila aj na úvod, že tá miera koho kedy kde a ako máme obmedzovať a limitovať, je u nás zásadne iná.
Na základe toho, čo som, čo som spomenula, nepovažujeme v tejto fáze, v tejto podobe tento zákon za dobrý návrh zákona napriek tomu, že rozumiem snahe, ktorú si za cieľ dáva, ale obávam sa, že ten cieľ splnený nebude. V takejto fáze, v akej je dnes, bude mať negatívne dopady na podnikanie finančných sprostredkovateľov, ktorí pôsobia v tomto sektore. A rovnako ako môj predrečník pán poslanec Jurzyca povedal, že nepovažuje sprostredkovanie za nič, nič zlé, je to, a dokonca ja nepovažujem ani za zlé, že niekto vyvíja aktivity s cieľom zarobiť, veď asi, asi to by malo byť cieľom každej spoločnosti, aby jej jednotlivci robili aktivity, ktorými, ktorými zarobia, samozrejme, legálnym spôsobom a nie spôsobom, aby niekoho podviedli a podobne, ale legálnym spôsobom. Nevidím na tom nič zlé, ak niekto robí tak, aby zarobil.
Myslím si, že tak ako dnes tento návrh zákona znie, dôjde k zníženiu počtu sprostredkovateľov, ich koncentrácii vo veľkých spoločnostiach a tým podľa mňa k zhoršeniu konkurencie aj k zníženiu dostupnosti finančnej služby a tým, samozrejme, vždy trpí aj kvalita poskytovaných služieb.
Ďalej, pridajú sa ďalšie strany k desiatkam strán úverových zmlúv, obchodných podmienok, informačných formulárov a ostatnej úverovej dokumentácie, čo človeka viac pomýli. Koniec koncov záujem o vstup do tohto podnikania poklesne, čo z dlhého, z dlhodobého hľadiska spôsobí zníženie konkurencie a to je to, o čom som už ja hovorila, zníženie kvality, zvýšenie ceny. A na toto v konečnom dôsledku doplatia ľudia. V tejto fáze preto tak, ako tento zákon znie, pre nás – klub SaS – nie je taký, ktorý by sme dokázali podporiť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť vás, ctení kolegovia, páni poslanci. Verím, že aj pán minister si dobre pokecal počas toho, čo som vystupovala k rokovaniu o tomto návrhu zákona. Mňa to trošku vyrušovalo, ale verím, že to bolo aspoň preňho prospešné.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa, pri všetkej úcte, ja som mal pocit, že čítate z pripomienkového konania pani Žákovej, ale nie o tom som chcel. Ten dopad toho zákona, lebo ste vraveli na začiatku v úvode, že bude presne opačný, ja som presvedčený, že bude presne taký, aký je uvádzaný v dôvodovej správe, lebo podľa mňa nie je normálne, aby; vy keď tvrdíte, že regulácia tých provízií že deformuje a nebude to dobré. Ja som presvedčený, že to dobré bude, pretože dnes ten stav je zlý, lebo keď dnes poisťovňa je schopná vyplácať 150 % z ročnej platby, to znamená, vy zaplatíte 50-eurovú mesačnú poistku, ja vám urobím poistku, zaplatíte 50 euro prvú mesačnú platbu, na druhý mesiac vám poisťovňa vyplatí 150 % z ročnej platby, čiže vyplatí vám 900 euro. A toto je podľa mňa choré a toto deformuje trh, pretože hádajte, čo robia potom tí sprostredkovatelia. Sekajú kusy. Lebo majú vysokú províziu. Klient prvý rok má odkupnú hodnotu zo svojej zmluvy nula. Druhý rok má odkupnú hodnotu nula.
Tento zákon práve toto mení, to znamená, klient už po prvom roku má nejaké peniaze, už po druhom roku má peniaze. A tá úprava rieši to, že tá provízia nebude 150 % hneď na druhý mesiac, ale bude, že tá provízia ostane 150 %, ale sa rozloží do niekoľkých rokov tak, aby klient po prvom roku tam nemal nulu, po druhom tam nemal nulu. To znamená, ten návrh zákona, si naozaj dovolím nesúhlasiť v tomto s vami, on je dobre nastavený, ja by som bol ešte prísnejší.

Ďakujem. K tomu úvodu podľa mňa veľmi dobrého vystúpenia, že či strana SaS je liberálna, takže nechce žiadnu reguláciu. Tak jasné, že hľadá optimum, ale práveže opačne by sa to dalo uviesť. Síce pán minister hovoril, že ide o ochranu spotrebiteľa, jasné, ale dôvodová správa z troch cieľov dva uvádza tak, že cieľom je regulácia, že cieľom je regulácia. Nie ochrana spotrebiteľa, že cieľom je regulácia. No tak treba na to dávať pozor a treba pri takýchto materiáloch aj do dôvodovej správy napísať, pokiaľ ich cieľom, tých materiálov, naozaj nie je len viac regulovať, tak aký je skutočný cieľ?

Ďakujem veľmi pekne obidvom kolegom za faktické poznámky.
Pán poslanec Pčolinský, ja som sa pri tom, keď som si študovala tento zákon a keď som sa pripravila, pripravovala k tomu, aby som k nemu vystúpila, pozrela všetky relevantné pripomienky ľudí a odbornej verejnosti, ktorí k tomu vystupovali. Myslím si, že by sme to mali robiť všetci, pretože nikto z nás neovláda všetky oblasti tak, aby k nim mohol úplne fundovane ku všetkým v rovnakej kvalite vystupovať. A naozaj boli pre mňa pripomienky odbornej verejnosti v tomto nápomocné. To, že vy ste presvedčený o tom, že tie dopady budú nejaké a že budú iné, ako sa ja obávam, v tom sa asi v tejto fáze nevieme prieť, asi to tá prax ukáže.
A ďakujem veľmi pekne aj Eugenovi Jurzycovi za poznámku o tej regulácii, lebo toto je presne to, s čím my bojujeme. My netvrdíme, že štát nemá regulovať vôbec nič, ale nemal by všetko preregulovávať. Nemalo by byť jediným cieľom mnohých vecí len niečo regulovať. My keď máme niekedy s niečím problém, tak sa snažíme plošne všetko vždy zaregulovať bez toho, aby sme častokrát ten problém ako taký analyzovali, aby sme zistili dôvody, pre ktoré v nejakých parciálnych veciach niečo nefunguje. Ja nehovorím, že je to teraz tento prípad, ale naozaj niekedy mám pocit, že každý, kto dostane mandát, či už v exekutívnej, alebo v zákonodarnej pozícii politickej moci, tak má pocit, že musí niečo zaregulovať, lebo inak si ten mandát nezaslúži. Ale takto to nie je. My, náš cieľ má byť zlepšovanie života ľuďom, nie regulovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, je to možno pre mnohých nezaujímavá téma, ale vzhľadom na to, že niečo o tom viem a sedí tu viac kolegov, ktorí majú skúsenosti tiež s touto oblasťou praxe, tak tí, ktorí s tým skúsenosti majú, tak myslím, že sa zhodneme v tom, že je problém v tomto sektore finančného sprostredkovania a ten problém sú práve provízie. Ja by som len veľmi stručne popísal, ako to funguje.
Dnes na Slovensku drvivú väčšinu tej produkcie, to znamená tých zmlúv poistných a tak ďalej, robia sprostredkovateľské firmy. Je to preto, už ako hovoril pán minister, je to preto, že tie samotné poisťovne nemajú nejaké veľké štruktúry, nemajú nejaké veľké, veľkú tú pobočkovú sieť tých predajcov, skôr sú to také servisné centrá, kde sedia dve tety, ktoré vám niečo vyriešia, nejakú administratívnu blbosť, ak treba, ale nie sú to, nie sú to obchodníci. Drvivú väčšinu toho obchodu prinášajú sprostredkovatelia a dovolím si tvrdiť, keďže bola to aj téma mojej diplomovej práce, 99 % sprostredkovateľských firiem funguje na báze multilevelového marketingu.
Mnohí si predstavia pod slovom multilevelový marketing nejakú pyramídu. Ono je to pyramída, aj v tomto parlamente je pyramída, vy ste poslanci, tam sú podpredsedovia, máme tu predsedu a nad nami všetkými vraj je občan. Aj to je nejaký multi level, aj to je nejaká pyramída. Ale ako to funguje vo finančnom sprostredkovaní?
Ako som už spomínal vo faktickej poznámke, ja som preškolil asi 650 ľudí v multilevelovom marketingu a garantujem vám, že z toho deväťhodinového školenia v daný deň nového človeka tak sme sa deväť hodín nevenovali produktu. Venovali sme sa tomu tak dve hodiny a sedem hodín dostával do hlavy omáčky. Začínalo to asi takto, že náš život a peniaze. Prečo ste tu dnes, vážení? Kvôli čomu ste tu dnes prišli? Jednoducho boli to také štandardné marketingové cvičenia, ktoré aj mňa naučili a veril som tomu, že je to dobré, a ja som ich posúval ďalej. Cieľom bolo presvedčiť nového potencionálneho spolupracovníka, že sme najlepšia firma na svete a máme najlepšie produkty na svete. Ale, bohužiaľ, tým produktom sa venovala až posledná, predposledná hodina. Aj to len tak, že tak tu si klient bude sporiť, tu k tomu môže mať nejaké pripoistenie a tak ďalej, ale o tom si podrobnejšie povieme na ďalšom stretnutí o mesiac. Ale, samozrejme, zmluvu môžte už podpisovať, to je úplne okej. To znamená, trh sprostredkovateľov takýmto spôsobom, podotýkam, že to bolo tak 10 rokov dozadu, trh takýmto spôsobom generoval tisíce nových finančných sprostredkovateľov každý mesiac. Drvivá väčšina z tých ľudí boli ľudia popri zamestnaní.
Poviem vám príklad. Mal som v štruktúre ženu, ktorá mala ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, pracovala vo výrobnej fabrike za pásom, firma sa venovala zváraniu plastov, ona bola za pásom a zvárala nejaké plasty, neviem, nevidel som to. Ale tá žena bola šikovná, komunikatívna a po prvom mesiaci a pár školeniach si dokázala zarobiť trikrát viac, ako zarobila vo svojom zamestnaní. Samozrejme, po troch mesiacoch zo zamestnania odišla a predávala finančné produkty. Lenže potom bol problém, že keď sa vybúchala rodina, kamaráti, čo ďalej. Človek väčšinou skončí, ale nevadí, multi level marketing je o tom, že prídete do toho systému, vybúchate rodinu, vybúchate známych a idete ďalej. Medzitým prídu ďalší. Samozrejme, bolo by fajn, keby ste v tom čase znáborovali nejakých nových poradcov, pretože ja vám dám víziu toho, že raz budete úspešní multimilionári, budete mať dovolenky, domy, neviem čo, a takýmto spôsobom, vážení, funguje trh, či sa to niekomu páči alebo nie.
Samozrejme, nájdu sa aj svetlé výnimky, ktoré si myslia, že by sa to malo robiť profesionálne. Ja som v jednej takej firme pracoval v roku 2004, nebudem tú firmu menovať, už neexistuje. A my sme tam boli taká partia ľudí, ktorých nejako extra nebavilo že náborovať a robiť veľké školenia, kde máte 100 ľudí každý týždeň a hučať im tam nejaké halušky, my sme sa tomu chceli venovať profesionálne. Tak náš šéf vymyslel to, o čom hovoril Edo Heger, vymyslel, že poďme robiť že platené finančné poradenstvo, že klient nám bude platiť za tú službu. Dobre, skúsme. Tak sa vypracoval nejaký projekt, nejaký plán, skúsili sme a hádajte výsledok. Ani jeden klient, ktorého sme oslovili, nebol ochotný vám platiť za finančné poradenstvo. Ani jeden! Jednoducho je to utópia, že ľudia budú platiť za finančné poradenstvo a vy nebudete mať províziu zo zmluvy, ale budete platení od klienta. Je to utópia, nefunguje to v praxi.
Čo funguje v praxi a funguje dlhé roky, desaťročia v celom svete, je multi level marketing. Multi level marketing funguje asi tak, že firma sa dohodne s poisťovňou na tom, že firma bude robiť produkciu poistenia, životného, neživotného, neviem akého, úvery a tak ďalej pre danú banku alebo poisťovňu. A teraz k tým províziám. Viete, koľko platia poisťovne tým firmám? Ja som bol na niekoľkých rokovaniach s poisťovňami, podotýkam, 10 rokov dozadu a plus-mínus. Bola poisťovňa, ktorá mi ponúkala províziu, ak budete pre nás robiť so svojou štruktúrou, so svojimi ľuďmi, tak vieme vám vyplatiť v životnom poistení aj 200 percent. 200 % z ročnej platby! A to je to, čo som hovoril pani kolegyni Kiššovej.
Teraz si predstav, že ja ti urobím poistku na 50 euro mesačne, životnú poistku, nejaké investičné životné poistenie na 50 euro mesačne a tá poisťovňa bola ochotná mi vyplatiť 200 % z ročnej platby. To znamená, dneska ti urobím zmluvu, ty zaplatíš 50 euro a tá poisťovňa bola ochotná po akceptácii zmluvy a prijatí platby mi na ďalší mesiac dať 50 krát 24 krát 2 roky 200 %, t. j. 1 200 euro. Ty dáš 50 euro, poisťovňa mi dá 1 200 euro províziu hneď na ďalší mesiac. No čo urobí slovenský finančný poradca? Tak keď urobím štyri také zmluvy, päť takých zmlúv, o chvíľu budem milionár. A takýmto spôsobom vznikajú Ponziho schémy. Ponziho schéma, v poisťovníctve nazývaná aj lietadlo. Lietadlo preto, lebo však letí, letí, letí, letí a zrazu bum.
Ponziho schémy boli štruktúry, kde nejaký počet finančných poradcov s rovnakým zmýšľaním jednoducho robil fiktívne zmluvy. To znamená, reálne boli prípady, že došli na cintorín, mená, priezviská, dátumy narodenia, vymyslené adresy, vymyslené zvyšné údaje, ale dátum narodenia sedí. A stačí si zadať do Googlu nejaké údaje a už vám tam niečo vyhodí. Takýmto spôsobom boli niektorí schopní na mŕtvych ľudí robiť zmluvy, poisťovne, potrebujeme kusy, kusy, kusy, potrebujeme produkciu, lebo máme manažéra pre obchod, ktorý potrebuje voči akcionárom vykázať dobré výsledky a v prípade mnohých poisťovní, viete, Francúzov majiteľov nejaké poisťovne, Francúzov nezaujíma, ako to urobíte, oni chcú čísla.
A toto robili mnohí. Nasekali kusy, poslali poisťovni, poisťovňa poslala provízie, ďalší mesiac urobili to isté, ale, aby tie zmluvy nespadli, tak z tej novej provízie zaplatili mesačnú platbu tých prvých zmlúv a takto to nabaľovali, nabaľovali, nabaľovali, až zrazu poisťovňa im vyplatila, ja neviem, jeden mesiac, už to bolo v takom objeme, že im vyplatila, teraz, akože obrazne, že milión euro. A vtedy si chlapci povedali, máme dosť. Zabalili firmu, žiadne provízie sa nevyplácali, žiadna produkcia už nešla. Poisťovňa zistila, že je v strate.
Ja neviem, chcem vás požiadať ešte o trošku času, ak súhlasíte. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Nech sa páči.

Pčolinský, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem. Tak z týždňa na týždeň chlapci to zabalili, spočítali si, vydelali sme päť miliónov euro, poisťovňa prerobila päť miliónov euro. Milá poisťovňa, vymáhajte si, od koho chcete, čaute! Toto sú Ponziho schémy, lietadlá. Bohužiaľ, v mnohých serióznych firmách veľkých na Slovensku je mnoho takýchto ľudí.
Dnes už firmy sa snažia vytvárať tzv. stornofondy, to znamená, zadržiavajú vám 20 % provízie, 80 % vám vyplatia, vytvárajú stornofond. V prípade, ak zmluva je zrušená predčasne, lebo dnes je ten systém nastavený tak, že ak sa zmluva zruší do dvoch rokov, tak musíte vrátiť províziu danej firme, v mnohých firmách, nie všade, ale v drvivej väčšine. A toto, čo pán minister navrhuje, rieši tieto veci a rieši ich práve preto, lebo dnes to sú tie odkupné hodnoty.
Odkupná hodnota, aby ste rozumeli, je suma, ktorú vám poisťovňa vyplatí v nejakom roku. Keď dostanete návrh zmluvy, napr. pri kapitálovom poistení, kde máte, ja neviem, nejakú technickú úrokovú mieru, čiže máte garantovanú úrokovú sadzbu, tak dostanete odkupné hodnoty, že v ktorom roku zhruba koľko by ste mali dostať. Hej, ale pri investičnom životnom poistení, samozrejme, toto možné nie je, lebo investičné poistenie je o tom, že časť peňazí vám ide do sporenia, čiže sa investuje do podielových fondov.
Viete, čo je problém z môjho hľadiska, čo sa týka kvality tých poradcov? Ja dneska odchytím nejakého poradcu na ulici a spýtam sa ho, čo je to podielový fond. Možno mi povie. Spýtam sa ho, čo je to depozitár. To už bude na mňa kukať. Spýtam sa ho, čo je to durácia dlhopisu. Tak spadne mu sánka. Jednoducho tí ľudia predávajú investičné životné poistenie, ktorého zložkou je investovanie do podielových fondov, o ktorých nemajú ani šajnu, ako fungujú. Oni vedia, že je to dobré, lebo na školení nám to povedali, že to je dobré.
Ja som osobne zažil, že jedna poradkyňa, prišiel som na také školenie a jedna poradkyňa mala tri nové dušičky, ktoré zaškoľovala a náhodou ochorela, tak som išiel ja ich trošku poškoliť a tak sa ich pýtam, tak čo ste sa naučili? No tak sme sa naučili, že keď klient bude sporiť, tak tá zlatá stredná cesta, tá zlatá stredná cesta, že koľko dostane naspäť, je 12 % ročne. Vravím, že stop, ešte raz, že klient sporí v tých podielových fondoch, a tá zlatá stredná je 12 % ročne? No, že áno, takto nám to pani XY povedala, ale že tie výnosy sú aj okolo 20 percent. Ja som sa chytil za hlavu, že, preboha, a toto nám predáva, toto nám predáva nejaké produkty?! Tak, samozrejme, som im vysvetlil, že aktuálne úrokové sadzby, aké sú na trhu, aké výnosy môžme očakávať, ktoré vtedy bolo okolo dvoch, troch, štyroch percent. Ale aby ona ich získala, aby získala toho klienta, tak rozprávala kľudne bez mihnutia oka, že 12 %, to je zlatá stredná cesta. To si pamätám dodnes.
Čiže chcem tým povedať to, že tento návrh zákona rieši odkupné hodnoty, lebo dnes máte, ak si uzavrieš tú poistku na 50 euro mesačne, o rok si tam vložil koľko? 600, za rok si tam vložil 600 euro, prídeš v trinástom mesiaci, že chceš vybrať svoje peniaze. Poisťovňa ti povie: Nula. Po dvadsiatich štyroch mesiacoch ti povie: Nula. Prvé dva roky nedostaneš ani cent. V treťom roku dostaneš päť korún, ale nie je to nula, je to päť korún.
Tento návrh zákona rieši to, že tá odkupná hodnota sa rozdelí do niekoľkých rokov. To znamená, že ten poradca dostane svojich, ja neviem, 150 %, resp. tá firma dostane napr. tých 150 %, ale tie peniaze budú rozložené v nejakom časovom úseku tak, aby po prvom roku ten klient tam nemal nulu. To znamená, aby tá jeho platba nešla celá na províziu, ale len časť. To znamená, po prvom roku, keď prídete teraz do poisťovne, po novom, tak vám povedia, nie je tam nula, z tých 600 euro, ja neviem, máte tam 200, hej, ako príklad. To znamená, ja z tohto hľadiska považujem ten návrh zákona za dobrý.
Ja by som išiel ešte ďalej, ja by som bol prísnejší, lebo ja naozaj viem dobre, akým spôsobom fungujú. Je pre mňa logické, že ony, teraz myslím banky, poisťovne, AFISP, to je asociácia finančných sprostredkovateľov, jasné, že sa nikdy nedohodnú, lebo všetci chcú čo najväčší biznis, hej? Poisťovne už majú problém ten, že vedia, že ten ich sprostredkovateľ, tá firma dajme tomu má 45-percentné storno, to znamená, že celý jeho poistný kmeň, ktorý oni uzavreli, tak pred sebou valí obrovský balvan storna. Čiže oni keby dnes vypovedali tej firme zmluvu, že už s vami robiť nebudeme, tak poisťovňa si rýchlo spočíta, že no, ale oni majú taký storno balík pred sebou, že nám spadne, ja neviem, nám spadnú tisíce zmlúv, hej? Lebo teraz je to tak, že tá firma stále tak produkuje nové zmluvy a to storno je stále menšie ako tie nové provízie. Takýchto firiem je strašne veľa.
Ja vám poviem, rovno mňa, mňa kontaktovali z nejakých firiem, lebo však tých ľudí poznám 15 rokov, a hovoria mi, že prosím ťa, ale keď toto prijmete, tak ja to môžem zabaliť. A ja že prečo? No vieš, ja mám vysoké storno. Hovorím, no keď máš nekvalitnú produkciu, tak ako ja za to nemôžem, však cieľom je, aby sme odstránili nekvalitu z finančného sprostredkovania, lebo tá nekvalita tam dnes je. Dnes poistky predávajú ľudia, ktorí o tom nemajú šajnu, a dovolím si tvrdiť, že ich je 80 percent. Lebo keď niekto pracuje v multi level marketingu, tak nech mi nehovorí, že je finančný odborník. Lebo dám mu tri kontrolné otázky, jedna z nich bude, že čo je to durácia dlhopisu, a odpoveď máme veľmi rýchlo. Je tam časť ľudí, ktorí sa tomu chcú venovať profesionálne, ktorí naozaj chcú si dlhodobo budovať vzťahy s klientom, ale jednoducho v dnešnej situácii to tak nie je.
Samozrejme, že ten návrh zákona spôsobí to, že niekoľko tisíc ľudí, je ich, ja neviem, 30-tisíc ich je? (Reakcia ministra.) Zhruba 30-tisíc ľudí sa venuje finančnému sprostredkovaniu, tak niekoľko tisíc ľudí odpadne, lebo oni si spočítajú, že, no moment, tak ja nedostanem teraz 150 % províziu, ale ja ju dostanem v priebehu, ja neviem presne, koľko tam je, v priebehu piatich rokov, no tak ja na to kašlem, keď nedostanem hneď teraz. Jasné, že mnohí skončia, a chvalabohu, nech skončia. A ostanú tam len tí, ktorí chcú naozaj sa poctivo venovať tomu finančnému sprostredkovaniu a ktorí sú ochotní sa aj vzdelávať.
Lebo viete, ako vyzerajú tie odborné školenia? Tým, že tomu niekto nerozumie, tak ani nevníma, čo ten prednášajúci rozpráva. Ja to poznám z fyziky. Fyzikár ma tak dokázal unudiť, že ja som po piatich minútach vypol, absolútne som ho nevnímal. Samozrejme, potom som mal štyrku z fyziky len taký fukot, hej? Ale to isté sa deje vo finančnom sprostredkovaní. Mnohí ľudia nerozumejú, ja neviem teraz, poviem príklad, tej poistnej matematike, že ako to funguje, ten daný produkt, a preto na tom školení úplne vypnú, hrajú sa s telefónmi, kreslia si, pozerajú von oknom. Ja som to zažil niekoľkokrát na tých školeniach. Keď som im rozprával o tom, akí budú raz milionári, tak všetci dávali pozor, takéto oči mali veľké. A keď sme sa bavili o produkte, tak takto opretí a akože ani obraz, ani zvuk. Takto to reálne funguje a môžme si rozprávať, čo chceme, takto to funguje. A mnohí to veľmi dobre viete.
Čiže ja môžem povedať za naše hnutie, uvidíme druhé čítanie, uvidíme, aké tam ešte budú pozmeňováky prípadné. Možno prídeme aj my s nejakým pozmeňovákom, že ešte viac naštveme sprostredkovateľov, že ešte to, ja by som to ešte rád sprísnil, napríklad že na to, aby ste robili finančné sprostredkovanie, nestačí mať stredoškolské vzdelanie s maturitou. Však si, preboha, uvedomme, že dnes máme v zákone, a to vám, pán minister, vyčítam, lebo keď ste tu prišli naposledy s finančným vzdelávaním, ja som vám to tu vtedy hovoril, však nie je normálne, aby na to, aby ste vykonávali túto činnosť, vám stačilo stredoškolské vzdelanie s maturitou bez praxe. To dneska skončím strednú odbornú školu drevársku a stačí mi absolvovať jedno školenie, zložiť primitívne skúšky, lebo tie skúšky na ten základný stupeň sú primitívne, to sa len treba nabifliť pár otázok, a potom akože predávam a som odborník finančný? Ja hovorím, toto musíme sprísniť, to finančné vzdelávanie, nie hocikto.
Toť vsjo.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som pár vecí, ktoré si spomenul vo svojom vystúpení, chcel len tak doplniť alebo potvrdiť. Lebo napríklad to, čo si hovoril, že platenie za finančné služby, že klient si extra bude platiť, áno, to je, samozrejme, utópia obzvlášť pri tom, ako som aj hovoril vo svojom vystúpení, že dnes tá úroveň tej finančnej gramotnosti nie je až taká, aby to ľudia vedeli doceniť, a nemôžme im to mať za zlé, lebo však nikto ich v tom nejako nevyučoval. Takže tadiaľto cesta určite nevedie.
Na druhej strane to, čo som sa snažil ja poukázať, je, že ten klient svojím spôsobom platí za to sprostredkovanie práve v tých svojich splátkach, len nevie koľko a respektíve myslí si, že platí málo. No neplatí málo, však ty si sám povedal, koľko zarobil ten jeden človek, miliardu korún za to, že presprostredkoval teda tých klientov. Takže to sú veľké sumy, o ktorých si ten klient nie je vedomý. A keby si bol vedomý, že toľko peňazí to stojí, tak by úplne inak k tomu pristupoval, čo poznáme ten princíp.
Druhé veľmi zaujímavé, čo si povedal, bolo práve to, že je platba 200 euro, provízia 1 200 a naozaj je tu dosť špekulantov na trhu, ktorí toto využíva a zneužíva. (Reakcia z pléna.) Áno, aha, tak vidíš, ešte 50 až 1 200, čiže toto sú práve tie anomálie, ktoré dnes tu máme na stole a ktoré treba riešiť. A ďalší ten problém je aj to, že tí mnohí sprostredkovatelia dnes to robia, robia to pol roka, potom zistia, že to robiť nevedia, tak odídu z trhu a ten klient zrazu nevie, na koho sa má obrátiť, lebo v tej firme on neni v danom kmeni, čiže je ponechaný, visí vo vzduchu, uzatvoril si produkty a nemá mu kto viacej poradiť mnohokrát. Takže toto je ďalší problém z hľadiska kvality tých služieb, ktoré sa tu dnes poskytujú a sú naozaj na nízkej úrovni práve kvôli týmto anomáliám, ktoré tu sú aj kvôli tej vzdelanosti tých sprostredkovateľov, ktorá je nízka, o ktorej si hovoril. Takže súhlasím.
Vďaka.

Ďakujem pekne. Ja viem, že citovať Wikipédiu nie je pravé orechové, ale napriek tomu: Ponziho schéma je druh podvodnej investorskej operácie, ktorá sľubuje investorom neuveriteľne vysoké výnosy v krátkej dobe.
Dve poznámky mám k tomu. Po prvé, ak je veľká časť sprostredkovania Ponziho schémou, tak čo tam robí dohľad a ministerstvo financií by skôr malo teda navrhnúť úplné zrušenie. Ale nad tým všetkým je poznámka, že Ponziho schéma sa dá bezpečne identifikovať analyticky. Keby predkladaný materiál obsahoval takúto analýzu presvedčivú, no tak by sa dalo o tom rozprávať. Ale on ju neobsahuje, iba počúvame, že niekto, nejaký sprostredkovateľ je bohatý. Bohatý je aj nejaký obchodník aj nejaký reklamný mág a obchod a reklama tiež sprostredkujú predaj služieb alebo tovaru. No a na základe len toho, že je tam niekto bohatý, nemôžeme odvodiť z toho, že musíme znížiť marže napríklad.

Ďakujem veľmi pekne. Vidím, že máme s Eugenom Jurzycom veľmi podobné myšlienkové pochody (povedané s pobavením). Ale to, čo som chcela povedať, pán poslanec, ja rozumiem tým problémom, o ktorých ste vy hovorili, aj rozumiem tomu, že je to problém, ale to, čo som, na čo som chcela ja v svojej rozprave poukázať, je, že ten návrh zákona tieto problémy nerieši. Možno sa snaží niekde znížiť nejakú stratu alebo rozložiť ju v čase, ale rozhodne ich nerieši.
K tej kvalite, rovnako som sa chcela spýtať, čo tam robia tie kontrolné orgány? Pretože aj ten prípad, tie príklady, ktoré ste vy spomínali a popisovali, tie pre mňa na prvé počutie javili známky podvodu. Nie, že takto to je, že takto je systém nastavený. To znamená, toto je aj to, čo ja častokrát vyčítam, že my zistíme, že niekde máme nejaký problém, a miesto toho, aby sme ho analyzovali, že prečo ten problém je, tak my začneme meniť systém. A systém nie vždy je ten problém, ale niekedy je problém, že buď naozaj sa niekto správa tak, ako nemá, správa sa mimo zákona, jeho konanie javí známky podvodu a podobne. Čiže toto je to, čo mne teda prekáža na tom, že my všetko ideme regulovať bez toho, aby sme zistili, čo je dôvod nejakej nefunkčnosti alebo nefungovania.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja som si pozorne vypočul najmä ten popis finančných sprostredkovateľov, poradcov, ktorý nám ponúkol pán poslanec Pčolinský. No mňa v tejto súvislosti napadá taká známa anekdota jedného môjho známeho, pokúsim sa to trošku odľahčiť, ktorý zakaždým, keď sa mu pokúša niekto poradiť, ako by mal nakladať so svojimi peniazmi, sa dotyčného opýta, na akom aute mieni prísť na stretnutie, a potom porovnáva. No a toto je, bohužiaľ, situácia, ktorej čelíme pomerne pravidelne na Slovensku.

Ďakujem pekne. Budem reagovať na tie kontroly a na tie Ponziho schémy. Kolegovia Jurzyca a Kiššová, vy reálne v praxi zistíte, až keď sa ten podvod udeje, že toto je Ponziho schéma. Ono sa to nedá, lebo tá firma od začiatku je úplne v pohode, robí produkciu, prebiehajú školenia, komunikuje s poisťovňou, nie je žiaden problém. Poisťovňa nemá dôvod v nejakom čase podozrievať danú firmu, že chystá podvod. Ten podvod urobíte z týždňa na týždeň. A jednoducho takto to je. Tu je naozaj veľmi ťažké odhaliť, čo ministerstvo tým pádom, ministerstvo naozaj, ja si neviem predstaviť, že aké kontrolné mechanizmy by sa dali zaviesť, lebo toto je naozaj tak prešpekulované, že je, vy v tej úvodnej fáze vy nemáte šancu zistiť, že toto je podvod. Čo sa ale dá, čo sa ale dá, lebo títo špekulanti majú vysokú fluktuáciu, že raz sú tam, raz sú tam, raz sú tam. Mne stále chýba nejaký blacklist špekulantov, podvodníkov. Len tam je, tam je veľký problém, že teraz si predstavte, pred mnohými rokmi OVB sa rozdelilo, Jano Müller odišiel, založil si Partners Group. No keby vtedy bol nejaký blacklist, tak OVB povie, že Müller je podvodník a dáme ho na blacklist, lebo sa trhol a odišiel preč. Čiže tam je problém, že mohlo by dôjsť na, pri takom blackliste k pomste a k rôznym veciam, čiže vyšpekulovať nejaký mechanizmus nie je jednoduché.
A naozaj vám garantujem, že v tej prvotnej fáze, ak niekto ide urobiť takú Ponziho schému, vy nemáte šancu to odhaliť, lebo jednoducho všetko funguje, komunikácia, zmluvy, všetko je úplne okej. Len zrazu, z týždňa na týždeň prestanú chodiť zmluvy a prestanú sa platiť staré zmluvy. Čiže je to, je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)