33. schôdza

132.
Dobrý večer, máme po 18.00 hod., je nás tu troška menej, tak budem hovoriť hlavne k vám, pán minister. Budem sa zmieňovať hlavne o tom pozmeňovacom návrhu, ktorý sa týka práve toho zákona o ovzduší. Tento pozmeňovák tu v Národnej rade nemáme po prvýkrát. Mali sme ho aj na minulej schôdzi. Vtedy to bolo v súvislosti so zákonom o energetike, ktorý sme tu riešili hlavne z toho hospodárskeho záujmu. Bohužiaľ, kolegov sme nepresvedčili, a tak verím, že možnože viacej ako ten hospodársky záujem dneska bude ležať na srdci to životné prostredie a to ovzdušie, že naozaj v súvislosti s týmto zákonom sa nám podarí urobiť nejaký pokrok.
A začnem teda od tých uhoľných elektrární, ktoré celkovo vo svete patria medzi tých najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Podľa Európskej environmentálnej agentúry sú najväčším zdrojom emisií oxidov síry, uhličitého, oxidu uhličitého, oxidu dusíka. No a u nás práve z pohľadu tých emisií to prvenstvo patrí Košickým železiarňam, no v tých emisiách oxidu síry je to práve tá zmieňovaná Elektráreň v Novákoch.
Anka už spomínala, ako to funguje vlastne s tým všeobecným hospodárskym záujmom, ako sa naňho každý rok skladáme po 100 mil. eur. Toto prebieha už od toho 2006., ale... A teraz vás budem chváliť, pretože, pretože keď hovoríme, keď hovoríme o tých 100 mil. eur, tak práve u vás na ministerstve životného prostredia je jeden veľmi šikovný inštitút, tzv. Inštitút environmentálnej politiky, a oni vypočítali, že keby sme ukončili podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, tak ušetríme nielen 100 mil. eur práve v tých cenách elektriny, ale súčasne získame aj 500 mil. eur v podobe tzv. zdravotných benefitov. Takže nejde, nejde iba o tých 100 mil., ktoré nám naozaj ročne nejakým spôsobom zaťažia tie ceny elektriny a urobia tú elektrinu nekonkurent..., nie tú elektrinu, ale tých, tých našich výrobcov, ktorí tú elektrinu spotrebovávajú, nekonkurencieschopných, nekonkurencieschopnými, predražia tú elektrinu pre spotrebiteľov, ale súčasne práve to spaľovanie toho uhlia spôsobuje aj rôzne zdravotné ťažkosti, problémy na životnom prostredí a to je v tej sume zhruba 0,5 mld. eur ročne.
No ale potom, ja si dovolím zacitovať z jedného článku na Euroactive z decembra 2017, kde písali o tom, že ste sa zúčastnili v Paríži na jednom samite Jedna planéta, a tam ste takisto hovorili o útlme ťažby a výrobe elektriny z uhlia v roku 2023. Padol tam tento, tento termín, ktorý takisto sa objavuje aj v tomto našom návrhu. No a takisto ste pripravili návrh stratégie environmentálnej politiky do roku 2030, ktorý bol zverejnený v rovnakom týždni, ako práve bola, bol ten samit, a tam sa hovorilo o postupnom útlme výroby elektriny z uhlia z dôvodu znečistenia ovzdušia. Dotácie na výrobu elektriny z málo kvalitného hnedého uhlia vo výške 100 mil. eur ročne tam boli dokonca označené za environmentálne škodlivé.
Takže v tomto naozaj chválim to ministerstvo životného prostredia, že má takýto prístup, že to naozaj neni iba o tých financiách. Pochopiteľne, máme tam aj tú, to druhé hľadisko, a to je to sociálne, kvôli čomu dnes ešte nejakým spôsobom tú ťažbu podporujeme, ale dôležité je povedať si, musíme už dnes vedieť, ako ten útlm má prebiehať a kedy má tá výroba elektriny z domáceho uhlia byť ukončená. Pretože ak my dneska stále iba hádžeme nejaké termíny, že to bude 2020, že to bude 2023, že to bude 2025, tak my tomuto nevieme podrobiť všetky tie ostatné kroky, ktoré budú musieť, ktoré budú musieť tomu predchádzať.
No a potom prečo ešte je škodlivá tá výroba elektriny z domáceho uhlia? Tak mali sme jednu analýzu od Parlamentného inštitútu, v ktorej sa, ktorý sa orientoval práve na tie onkologické choroby a vyhodnocoval práve tú incidenciu. A tam zistili, že práve v okrese Prievidza je nárast novodiagnostikovaných onkologických ochorení mužov v percentuálnom rozdiele v miere štandardizovanej incidencie vyšší o 20,8 % ako v Slovenskej republike a u žien vyššia ako, vyšší o 20,2 % oproti zvyšku Slovenska. Toto bolo v roku 2010. Možnože sa, koniec koncov však mali sme tam aj ekologizáciu tej elektrárne, ktorá prebehla v roku 2015, a boli tam investované nemalé prostriedky, myslím, že to bolo okolo 40 mil. eur, ale toto nič nezmení na tom, že tí ľudia tie onkologické ochorenia už dnes majú. A keď vieme dnes urobiť niečo pre to, aby aj tie onkologické ochorenia ubudli a raz a navždy sme sa rozlúčili s takýmto zdrojom znečistenia na Hornej Nitre, tak tomu naozaj všetko podriaďme.
No a potom tu máme aj Európsku komisiu pre energetickú úniu, kde máme Maroša Šefčoviča. Ten označil Hornú Nitru za jeden z pilotných regiónov v rámci spustenej platformy pre uhoľné regióny v transformácii. No a on práve v tom istom článku, kde ste boli aj vy citovaný (rečník sa obrátil na navrhovateľa), hovoril o tom, že táto Horná Nitra by sa mohla z uhlia preorientovať na geotermálnu energiu. Ale tých potenciálov je tam, pochopiteľne, obrovské množstvo, nemusíme hovoriť iba o geotermálnej energii, môžme hovoriť aj o iných oblastiach, keď sa teda nebavíme o energetike, ale aj o iných oblastiach, kde keď sa zameriame na, zo sociálnej oblasti, tí ľudia vedia už dnes nájsť nejaké uplatnenie.
No a v..., na záver ešte spomeniem, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol aj materiál Návrh národného investičného plánu Slovenskej republiky na roky 2018 až 2030 ako nelegislatívny materiál zo strany Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, a práve tam v časti, ktorá bola venovaná energetike, sa hovorilo o dostavbe Mochoviec, ale aj výstavbe nového jadrového zdroja. A okrem toho tam bol jednoznačný návrh na utlmenie uhoľných elektrární a baní ako nástroja na zníženie emisií CO2 z výroby energií. Bola tam preferencia plynových elektrární s regulačnou schopnosťou ako náhrada práve z pohľadu tej energetickej bezpečnosti.
A teraz možnože ešte jednou vetou k tým šancám, keď teda hovoríme o tom, že nemôžme dnes zatvoriť tie bane, pardon, bane, nikto nechce zatvárať bane, ale nemôžme ukončiť výrobu elektriny z domáceho uhlia, pretože by to malo vplyv na tie bane a tie by museli byť zatvorené. Preto sme tam dali aj ten rok 2023. Vy ste to zrejme brali hlavne s ohľadom na tú prevádzku tej elektrárne. Anka Zemanová už spomínala aj to, že aj samotné elektrárne sa vyjadrili, že po tom roku 2023, ak by mali do toho investovať, tak to bude stáť ďalšie desiatky miliónov eur, čo by sa zase premietlo do tej ceny, ktorá je svojím spôsobom dotovaná a regulovaná. A prečo hovoríme, že by sme to mali aj z toho sociálneho pohľadu riešiť dnes? Dnes je na Slovensku alebo v okrese Prievidza 5 % nezamestnanosť. Táto stále klesá. Máme tam nových existujúcich zamestnávateľov, ktorí hľadajú nových zamestnancov, týchto si musia voziť častokrát aj zo zahraničia. Neďaleko odtiaľ vzniká dotovaná automobilka Jaguar, ktorá takisto hľadá zamestnancov. K Jaguaru pribudnú noví subdodávatelia, ktorí vzniknú práve v tomto regióne. Spomínal som už platformu, ale takisto treba povedať, že aj tie bane sa nezavrú zo dňa na deň, bude treba racionálne doťažiť tie zásoby, bude tam urobiť rekultiváciu podzemia aj nadzemia, takže je úplne zbytočné dnes strašiť tých baníkov, že zo dňa na deň sa stanú nezamestnanými, ak by sme sa na to pozreli z toho sociálneho hľadiska.
Takže všetci, všetci vedia, že na tej Hornej Nitre tá elektráreň skončí. Jednak kvôli životnosti, jednak musí skončiť aj kvôli tým emisiám, kvôli tomu znečisteniu, jednak aj kvôli tomu, že aj tí ľudia tam už nemajú nejaký veľký záujem pracovať v tom baníckom odvetví, a dnes máme naozaj perfektnú situáciu na to, aby sme im ponúkli alternatívy, úplne je zbytočné čakať, kým príde zase nejaká recesia a budeme tam mať rastúcu nezamestnanosť.
Títo baníci, o ktorých sa dnes bavíme a ktorých sa aj tento návrh priamo dotkne, sú ale dnes držaní nejakým spôsobom ako takí rukojemníci, pritom ten život po tom uhlí naozaj existuje aj život po tom, ako sa tam ukončí tá výroba elektriny z domáceho uhlia. A to, čo my týmto návrhom chceme hlavne dosiahnuť, aby bol konečne daný fixný termín, teda rok 2023, a všetko ostatné, sa tomuto následne prispôsobilo, pretože potom okrem toho životného prostredia, okrem toho ovzdušia tí, ktorí vyhrajú, budú aj ľudia regiónu, vôbec celá Slovenská republika.
Ďakujem.

Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister chce zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ďakujem pekne za príspevky. Ja si myslím, musím povedať, že ako keby sme boli na inej lodi.
Takže čo sa týka tej problematiky na Hornej Nitre a čo sa týka problematiky elektrárne, ten cieľ je, je taký istý náš, aspoň na ministerstve životného prostredia. Viete veľmi dobre, že je vytvorená jedna pracovná skupina, medzirezortná, vládna, kde aj Európska komisia je involvovaná do tej skupiny, pán Šefčovič, ako ste hovorili, pán komisár aj aktívne sa zúčastňuje. Budúci týždeň, myslím, bude mať ďalšie zasadnutie tá skupina, v novembri by mala prísť do vlády, materiál, akým spôsobom by sme mali ten proces zmanažovať, aby sme vedeli presne tie termíny, ktoré vy ste hovorili, stihnúť. My sa budeme snažiť robiť všetko pre to na ministerstve životného prostredia, aby to bolo čím skôr.
Bol jeden taký veľmi známy vojvodca v Sedmohradsku a on mal, volal sa Gabriel Bethlen, a on mal takú vetu, že nie vždy môžme urobiť to, čo treba, ale vždy treba urobiť to, čo sa dá. To znamená, že my sa držíme toho hesla, robíme všetko pre to, čo sa dá, zohľadnujúc všetky aspekty sociálne, ekonomické a tak ďalej a tak ďalej, aby sme proste dospeli k tomu cieľu čím rýchlejšie, a tak, aby proste sme to spravili tak, ako ste aj vy to hovorili, aby aj tie sociálne veci, aby všetko tam bolo dodržané nejakým spôsobom, lebo najjednoduchšie je povedať, že zatvorme kohútik, a potom príde chaos, to sa nedá, to jak ste aj vy hovorili správne, takže to tak je.
Čo sa týka pani poslankyni Zemanovej, viete, asi viete o tom, že v apríli to bolo tzv. Clime EfD Dialog, bol tu pán, pán riaditeľ DG Envi, ktorý, s ktorým sme rokovali, všetky tie ministerstvá, ktoré majú čo do činenia s naším ovzduším, bola tam doprava, bola tam, bolo tam poľnohospodárstvo, bolo tam zdravotníctvo, boli sme tam my z ministerstva životného prostredia, na vysokej úrovni 2 ministri, 4 štátni tajomníci, kde sme predložili to, že čo všetko Slovensko robí pre to, aby sme tie naše záväzky nejakým spôsobom splnili, aj s tým, samozrejme, že robíme tú stratégiu ochrany ovzdušia, čo, pod čím vlastne sú dve také materiály základné, to sú, to je ten Národný program znižovania emisií, o ktorom sme hovorili, aj Stratégia kvality ovzdušia a do konca budúceho roka, do konca 2019 by tá Stratégia ochrany ovzdušia celá by mala byť prijatá, to znamená tam budú konkrétne opatrenia, aj že čo by sme mali urobiť v ktorých sektoroch, v ktorých politikách pre to, aby sme dosiahli tie ciele, ktoré už aj teraz prijímame s týmto zákonom, a sú to, ja si myslím, veľmi ambiciózne.
Už na ministerstve robíme na tom, aby sme niečo urobili aj s tými malými časticami, o ktorých ste hovorila, pani poslankyňa, tie PM10, čo je veľký problém. Našli sme... Našli... Tak vieme nakolektovať proste ešte z tohto operáku nejaké peniaze na to, aby sme tzv. tú kotlíkovú dotáciu vedeli rozbehnúť, teraz sa robí analýza, ako to najlepšie spraviť, aby to bolo najefektívnejšie, aby sme vedeli zainvestovať pre občanov, pre tých slabších rodín, ktoré teraz pália všetko v tých starých kotloch domácich, aby sme aj proti tomu niečo spravili, a je asi 130-tisíc, približne 120-130 tisíc takých starých kotlov, ktoré by bolo treba vymeniť, a sú také lokality, ako je Jelšava alebo Veľká Ida, alebo ja neviem, ktoré sú známe s týmto problémom. Takže robíme konkrétne kroky.
Aj tento zákon je jeden veľmi dôležitý krok k tomu, aby sme tie naše jednak naše záväzky splnili, ale jednak, samozrejme, pre to, aby sme žili v zdravšom prostredí.
A čo sa týka toho pozmeňováku, viete, ste už tu určitú dobu, takže viete, že keď tu prečítate takýto komplikovaný pozmeňovák, tak to asi je ťažké s tým niečo urobiť. Ma mrzí, že to nebolo povedzme povedané na výbore, kde by sa dalo o tom diskutovať, kde by sa dalo s tým pracovať. Teraz 8 hodín pred hlasovaním to asi pravdepodobne už ťažko s tým niečo urobíme.
Takže ďakujem ale veľmi pekne za príspevky a dúfam, že podporíte ten zákon, lebo je prospešný pre nás všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má tlač 937, spoločná správa výborov má tlač 937a.
Opäť prosím ministra životného prostredia Lászla Sólymosa, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom návrhu zákona o rybárstve a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov je spojenie ochrany zdravia a ochrany vôd s potrebami moderného rybárstva.
Návrh zákona podporuje ochranu vôd na Slovensku vo vodných nádržiach a ich prítokov, ktoré slúžia na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Návrh zákona ustanovuje možnosť vo verejnom záujme a pri opakovaných závažných porušeniach ustanovení doterajším, doterajším užívateľom previesť rybársky revír do užívania správcovi vodného toku.
Významným posunom oproti súčasnému právnemu stavu je zavedenie sankčného postihu za neoprávnené nakladanie z výkonu rybárskeho práva a za neoprávnené podnikanie v osobitnom režime na ostatných vodných plochách. Návrh zákona za účelom ochrany zdravia obyvateľstva umožňuje efektívnejšiu spoluprácu so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky pri rybárskom hospodárení v lovných rybárskych revíroch s výskytom rýb, u ktorých sa preukáže prekročenie limitných hodnôt chemických látok.
Osobitná úprava je pri spôsoboch lovu rýb na pstruhových vodách, lipňových vodách a kaprových vodách, ktoré sú pri niektorých druhoch rýb považované za neetické.
Návrh zákona upravuje podmienky organizovania rybárskych pretekov ako športovej rybárskej činnosti a na kaprových vodách upravuje aj doposiaľ zakázaný lov rýb pod ľadom.
Zásadné zmeny sa týkajú povinnosti a oprávnení rybárskej stráže ako verejného činiteľa, ktoré neboli v súlade s Trestným poriadkom, a sprísnením podmienok, za akých sa možno uchádzať o vymenovanie za člena rybárskej stráže. Dôležité a významné zmeny nastali aj pri zakázaných spôsoboch lovu v súvislosti s plnením vedeckovýskumných úloh a prieskumných úloh držiteľmi osobitných povolení na rybolov.
Návrh zákona spresňuje aj základné pojmy, ktoré v praxi spôsobujú problémy, a dopĺňajú sa ďalšie základné pojmy, ktoré pri aplikácii platného zákona absentujú.
Vážené pani poslankyne, vážení páni, poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona podporíte.
Ďakujem pekne.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Jánovi Kvorkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené... Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona o rybárstve a o doplnení zákona o živnostenskom podnikaní na na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určila Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 381 z 5. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 174 zo 7. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 151 zo 7. júna 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre obranu a bezpečnosť o uvedenom materiáli nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady, uvedených v bode III spoločnej správy vyplýva 43 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:
O bodoch spoločnej správy č. 1 až 43 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 186 z 12. júna 2018. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvý.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal 2 písomné prihlášky, za poslanecký klub SaS pani poslankyňa Zemanová, potom je ďalším prihláseným pán poslanec Martin Fecko.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

Návrh zákona, ktorý prerokovávame, spresňuje určité pojmy a zavádza aj nové pojmy, ktoré v súčasnom platnom právnom predpise upravujúcom rybárstvo absentujú. Tieto pojmy sú napríklad bočná vodná nádrž, začiatok lovu, prerušenie lovu, ukončenie lovu, rybársky čln, osvetlenie miesta lovu, lov pod ľadom a iné.
V súvislosti s týmto návrh zákona naďalej zachováva koncepciu subjektov oprávnených na pridelenie rybárskeho práva podľa súčasného platného právneho predpisu. V tejto súvislosti však došlo k významnému posunu, ktorý oprávňuje ministerstvo odobrať výkon rybárskeho práva na rybárskom revíri užívateľovi pri jeho opakovaných závažných porušeniach na úseku rybárstva a prideliť tento revír správcovi vodných tokov. Toto ustanovenie zakladá predpoklad na ešte vyššiu kvalitu hospodárenia v rybárskych revíroch a taktiež garantuje, že sa z rybárskeho revíru nestane vodná plocha bez akéhokoľvek režimu hospodárenia. V súvislosti s deklarovanou ochranou pôvodného genofondu rýb návrh zákona upravuje, že zarybňovacie plány pre rybárske revíry v 4. a 5. stupni ochrany ministerstvo schváli až po prerokovaní s ochranou prírody.
Návrh zákona umožňuje ministerstvu efektívnejšiu spoluprácu so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou v Slovenskej republike. V prípade, že dôjde k prekročeniu limitných hodnôt zdraviu škodlivých chemických látok vo svalovine rýb, bude za účelom ochrany zdravia obyvateľstva vydaný zákaz konzumácie rýb ulovených v danom rybárskom revíri, o čom budú rybári prostredníctvom rybárskych poriadkov a informačných tabúľ v danom revíre informovaní.
Osobitnou úpravou prešli aj ustanovenia týkajúce sa spôsobu lovov na pstruhových vodách, lipňových vodách a kaprových vodách, kde sa urobili úpravy, ktoré majú veľký význam. Príkladom navrhovaných zmien je zákaz používať živú alebo mŕtvu rybku na kaprových vodách ochrany pred, pred zubáčom, šťukami a tak ďalej, kde došlo k zhode pri rokovaniach s ministerstvom životného prostredia a Slovenským rybárskym zväzom.
Posun nastal aj v prípade podnikania v osobitnom režime na ostatných vodných plochách a v tejto súvislosti bol stanovený termín podávania žiadostí na 30. 9. a pridelenie ostatnej vodnej plochy na podnikanie v osobitnom režime ministerstvo pridelí k 1. 1. tak, aby nedochádzalo k odobraniu rybárskych revírov v priebehu rybárskej sezóny. Dôležitá zmena nastala aj v potrebe predloženia dohody o finančnom vyrovnaní medzi doterajším užívateľom a žiadateľom.
Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, je potrebné povedať, že k tomuto bola širokorozsiahla rozprava, kde bola vytvorená komisia, kde boli akceptované názory členov základných rybárskych organizácií, bolo niekoľkokrát robené sedenie na pôde medzi zástupcami životného prostredia Slovenského rybárskeho zväzu, kde došlo k zhode a kde v navrhovanom zákone sa spravili určité úpravy, ktoré si dovolím teraz podať ako pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku k vládnemu návrhu zákona o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 937):
1. V čl. 1 § 3 ods. 8 sa pred slovo „rybárske“, vkladá slovo „samostatné“.
2. V čl. 1 § 5 sa v nadpise vypúšťajú slová „a osôb oprávnených na výkon rybárskeho práva" a § 5 ods. 1 znie: „Užívateľ má právo vystupovať na príbrežné pozemky. Vlastník alebo nájomca príbrežného pozemku je povinný strpieť vstup na tieto pozemky v nevyhnutnej miere okrem pozemkov, na ktoré je vstup zakázaný alebo obmedzený, podľa osobitných predpisov.“
3. V čl. 1 § 13 ods. 5 písm. b) sa vypúšťajú slová „a na ktorých je povolený lov pod ľadom“.
4. V čl. 1 § 16 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem vodných nádrží a ostatných vodných plôch“.
5. V čl. 1 § 17 písm. d) sa „číslovka 7“ nahrádza „číslovkou 10“.
6. V čl. 1 § 17 písm. i) sa vypúšťa slovo „akékoľvek“ a na konci sa pripájajú tieto slová „inými kŕmnymi zmesami ako rastlinného pôvodu“.
7. V čl. 1 § 18 písm. g) sa „číslovka 15“ nahrádza „číslovkou 10“.
8. V čl. 1 § 33 ods. 12 sa slová „písm. g)“ nahrádzajú slovami „písm. f)“,
9. V čl. 1 § 34 ods. 1 v prvej vete za slovami „vhodnej na“ vypúšťajú slovo „hospodársky“.
10. V čl. 1 § 43 ods. 6 sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem podmienky upravenej v § 23 ods. 3 písm. c)“.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Zemanová, dve minúty. (Reakcia z pléna.) Predpokladal som.
Takže ak je všeobecný súhlas, tak skončíme dnešný rokovací deň a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.)
===