33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.6.2018 o 11:49 hod.
MUDr. PhD.
Štefan Zelník
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja si vôbec nemyslím, že by tam mali byť iba lekári. Je dobré, keď ten pohľad je aj, lebo niekedy sa môže stať, že sme takí zacyklovaní a že sme v nejakom takom iba našom svete, takže je dobré, že tam sedí aj nelekár, veď aj (reakcia z pléna), áno, aj vy, aj pán kolega Janckulík, aj pani kolegyňa Šebová nie je lekár a vôbec nerobili v zdravotníctve, prichádza pani poslankyňa Červeňáková, ktorá je, síce robí v zdravotníctve, ale sú tam ľudia, ktorí ani nerobili v zdravotníctve. To nie je na škodu.
Len možno keby sme sa, možno keby ste (povedané so smiechom), teraz neberte to, stačí dodržiavať rokovací poriadok. A to, preto som aj vás zastavil, keď ste začali, že počkajte, nech ho prednesú, ten pozmeňovací návrh. Rozumiete? Keď ho prednesú a odôvodnia, aj človek, ktorý nie je znalý problematiky v zdravotníctve, nemusí mať s tým problém, hej?
Áno, vtedy, keď ten pozmeňovací návrh dostanete a nevie vám to niekto vysvetliť, tak vtedy môžete mať pochybnosti. Stačilo by len jeden druhého počúvať a, ale, dobre, vy ste, tak si chcete hneď reagovať a chcete byť hneď prvá, v poriadku, len stačí dodržiavať ten rokovací poriadok a povedať si, dobre, tak mi ho predneste, ten pozmeňovací návrh, vysvetlite mi to, pokračujeme ďalej. Niekedy sa možnože práve dostávame do takých zbytočných kolízií.
Ale my sme si to už, pani kolegyňa, vysvetlili, takže ja si myslím, že ďalšie rokovania a ostatné, pokiaľ nám ide o vec a pokiaľ nám ide o záujem, a to chcem aj poďakovať kolegom vo výbore pre zdravotníctvo, že naozaj nepozerali na to, že či sme opozícia alebo koalícia, je to dobrý návrh, je tu problém s pohotovostnými službami, je tu riešenie od ministerstva zdravotníctva, zahlasujeme zaň. A to si veľmi cením, že naozaj vo výbore pre zdravotníctvo ideme skôr tou, tou odbornosťou ako politikárčením.
Ďakujem pekne všetkým.
Rozpracované
Vystúpenia
11:33
Vstup predsedajúceho 11:33
Béla Bugár127.<br /> Vyhlasujem prestávku päťminútovú a potom budeme pokračovať v rokovaní.<br /> <br /> (Päťminútová prestávka.)<br /> <br /> (Po prestávke.)
Zaslaný na kontrolu
11:39
Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:39
Štefan Zelník129.
Môžem?
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Skontrolovaný text
129.
Môžem?
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
130.
Áno.
Zelník, Štefan, poslanec NR SR
131.
Ďakujem pekne. Teda ja by som pokračoval v prerušenom svojom vystúpení, teda k tým pozmeňovacím návrhom na poslednú chvíľu. Myslím, že v každom výbore je tak, že prichádzajú pozmeňovacie návrhy nielen od poslancov Národnej rady, ale aj, samozrejme, z ministerstva, ktoré si daný poslanec osvojí, pretože chceme, aby na, chceme, aby na zdravotnom výbore sme sa skôr venovali tým odborným veciam, dohodli sme sa, že akonáhle takéto pozmeňujúce návrhy prídu z ministerstva, okamžite ich posielame na vedomie pánom poslancom, aby sa mohli s nimi dopredu už zoznámiť.
No a tu je neustále výčitka (povedané s úsmevom) od pani kolegyne, že prichádzajú na poslednú chvíľu, že prišli len v piatok. Podľa rokovacieho poriadku by sme nemuseli ani ten pozmeňovací návrh posielať dopredu, mal by byť predložený na výbore a tam by teda mali byť tak schopní tí členovia toho výboru, že mali by okamžite zareagovať po vysvetlení tej praktickej stránky alebo tej vecne podstatnej príslušnej stránky toho pozmeňujúceho návrhu a mali by sme tam urobiť teda tú odbornú diskusiu.Čo nastalo v zdravotnom výbore? Rozdali sa pozmeňovacie návrhy a pani poslankyňa ani nepočkala na to, aby ich konkrétny poslanec predložil a začalo sa hneď diskutovať o pozmeňujúcich návrhoch. Čiže troška predbiehala tú diskusiu a potom sme možno tie dve a pol hodiny zbytočne stratili o niečom, lebo keby ten poslanec vystúpil, vysvetlil, tak na to nemusí byť človek ani, poviem, veľmi zdatný v odbore zdravotníctva, alebo nemusí byť ani lekár, aby, povie, že, áno, má to hlavu, pätu, ten pozmeňujúci návrh a súhlasí alebo nesúhlasí. Ale to je vecou našej internej potom už dohody a našej organizácie práce vo výbore.
Čiže nemôžem súhlasiť s tým, že by akýkoľvek pozmeňovací, pozmeňovací návrh na výbore bol daný na poslednú chvíľu, lebo o tom je ten výbor a to stretnutie alebo rokovanie výboru, aby každý pozmeňovací návrh bol predložený a o ňom sa diskutovalo.
Pevné kódy a zánik. Vieme dobre, že pôvodne tých pevných bodov bolo menej, ale požiadavka z celého Slovenska bola podstatne väčšia, aby bolo viac a viac týchto bodov. Išlo sa v ústrety, aby tých bodov, myslím, že ich malo byť 64 a bolo ich, dokonca teraz raz toľko sa to navýšilo (reakcia navrhovateľky), o tretinu, mi hovorí pani ministerka. My môžme akokoľvek chcieť a dupať nohami a zaviazať do zákona, že tých bodov bude presne toľko, koľko je požiadavka obyvateľstva alebo z tých regiónov - a kde máme to personálne zabezpečenie? Tak my zbytočne to zákonom schválime, že ten pevný bod je tam, keď tam nebude mať kto slúžiť. Ak sú tam dvaja-traja lekári, ktorí to budú zabezpečovať a majú slúžiť, poviem, každý tretí deň, asi sa to nedá zabezpečiť.
Čiže sme v nejakom prostredí nejakého personálno-technického vybavenia a ja teraz musím povedať, že ministerstvo neni schopné za dva roky vyriešiť personálne otázky, aby okamžite lusknutím prsta tu bolo viacej lekárov, viacej zdravotných sestier a ostatného zdravotného personálu. Ministerstvo robí, čo môže, a preto aj tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré boli, a nedá sa povedať, že by to boli iba kozmetické veci, ale veľmi vážne sa do toho zasiahlo, pretože ministerstvo zdravotníctva môže poveriť na dočasné prevádzkovanie. Čiže toto je ten hlavný, hlavný, hlavná vec, ktorá týmto pozmeňovákom sa dosiahla, aby v prípade, že nebude záujem alebo nevysúťaží sa ten dotyčný, ktorý bude zabezpečovať tú pohotovostnú službu, ministerstvo zdravotníctva môže dočasne poveriť.
Je škoda, že zaznievajú také hlasy a sa zneisťuje verejnosť, že budú tam slúžiť neatestovaní lekári. Ako a teraz, viete, samozrejme, že ten človek, ktorý to počuje a neatestovaný lekár príde tam a môže, nemôže slúžiť ktokoľvek. Môže to slúžiť lekár, ktorý tri roky robil na lôžkovom internom oddelení a získal základný kmeň. Dneska systém vzdelávania je taký, že sú, v rámci interného sú špecializácie internista, kardiológ, gastroenterológ a tak ďalej, ale musí splniť základný kmeň, teda urobí tri roky a získava tú základnú internistickú skúšku a potom robí ďalšiu nadstavbu - gastroenterológ, kardiológ, čiže on je, by som povedal, plne kvalifikovaný.
Veď zoberte si, že lekár, ktorý nastúpi do nemocnice na lôžkovú ambulantnú starostlivosť, po pol roku bežne títo lekári už slúžia na oddeleniach, na ambulanciách. Áno, môžete povedať, že má nad sebou staršieho kolegu, ale aj táto pohotovostná služba predsa nekončí tým, že ak ten lekár je si nie istý alebo má nejaký problém diagnostický, môže to posunúť ďalšie, na vyššie pracovisko, teda na ďalšie odborné vyšetrenie.
Čiže ten zmysel, aby tá pohotovostná služba urobila filter, aby nie všetci išli do ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo na oddelenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, je plne týmto aj pozmeňovacím, aj v pozmeňovacom návrhu zákona je to takto poňaté a vystihuje tu aj tú kvalifikačnú stránku.
Finančné ohodnotenie, no, samozrejme, všetci by sme chceli, aby sme dostali za tú prácu viacej. Prečo nie? Aj upratovačky, prečo nie? Aj poviem, sanitári, sestry a atď. Ale keď to mám porovnať, a znova to zdôrazním, aj keď 12 euro alebo 9 euro, ak teda to nebude na základe dobrovoľného prihlásenia, na hodinu za pohotovostnú službu. Ja sa pýtam, nie je to troška v rozpore s tým, že 8 euro asi dostávajú lekári v ústavnej zdravotnej pohotovosti? Teda my si musíme uvedomiť, že je tu nejaký, istý balík finančných prostriedkov, ktorý tuná je a treba povedať, že pohotovostnú službu by mali slúžiť najmä lekári toho prvého kontaktu, ktorí dostávajú kapitačnú platbu. A tú kapitačnú platbu dostávajú predsa za to, že sa o toho pacienta majú starať. Pôvodný zámer bol, že by to mal byť akýsi rodinný lekár. Teda nemalo by to byť iba o tom, že ja dostávam paušál a potom ma už ten pacient nezaujíma. Čiže v rámci aj toho, toho, tej kapitácie by sa o toho pacienta mal ten dotyčný lekár postarať. Ale, dobre, povedali sme, je to práca navyše, dostane zaplatené, dokonca viacej ako lekár v ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Teda hovoriť o tom, že tá, tá odmena za tú prácu je neadekvátna alebo že je zlá, ja s tým osobne nemôžem súhlasiť. Samozrejme, kto by nechcel viacej peňazí? Aj ja by som bol rád, keby dostali tí ľudia viac, ale potom to musíme brať v tom celom kontexte v rámci národného hospodárstva a tá odmena musí ísť pre všetkých zdravotníckych pracovníkov, nielen pre jednu kategóriu.
A takisto (povedané s úsmevom) mám výhradu voči tomu alebo nie celkom súhlasím, že opozícia nás podržala. Áno, je pravda, že na tomto výbore bolo menej koaličných a nebol by ten zákon prešiel. Ale ja sa práve tomu teším, viete, že tuná neni o tom výbore zdravotníckom a som rád, že sa nám to darí, že ten výbor pre zdravotníctvo neni koalično-opozičný, ale pokiaľ je to rozumný návrh, že aj kolegovia z opozície za to zahlasujú a nemajú s tým problém. Takže vidieť v tom, že teraz som v opozícii a just za to hlasovať nebudem, táto cesta asi nie je správna. Zatiaľ toľko.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
13.6.2018 o 11:39 hod.
MUDr. PhD.
Štefan Zelník
Videokanál poslanca
129.
Môžem?
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
130.
Áno.
Zelník, Štefan, poslanec NR SR
131.
Ďakujem pekne. Teda ja by som pokračoval v prerušenom svojom vystúpení, teda k tým pozmeňovacím návrhom na poslednú chvíľu. Myslím, že v každom výbore je tak, že prichádzajú pozmeňovacie návrhy nielen od poslancov Národnej rady, ale aj, samozrejme, z ministerstva, ktoré si daný poslanec osvojí, pretože chceme, aby na, chceme, aby na zdravotnom výbore sme sa skôr venovali tým odborným veciam, dohodli sme sa, že akonáhle takéto pozmeňujúce návrhy prídu z ministerstva, okamžite ich posielame na vedomie pánom poslancom, aby sa mohli s nimi dopredu už zoznámiť.
No a tu je neustále výčitka (povedané s úsmevom) od pani kolegyne, že prichádzajú na poslednú chvíľu, že prišli len v piatok. Podľa rokovacieho poriadku by sme nemuseli ani ten pozmeňovací návrh posielať dopredu, mal by byť predložený na výbore a tam by teda mali byť tak schopní tí členovia toho výboru, že mali by okamžite zareagovať po vysvetlení tej praktickej stránky alebo tej vecne podstatnej príslušnej stránky toho pozmeňujúceho návrhu a mali by sme tam urobiť teda tú odbornú diskusiu.Čo nastalo v zdravotnom výbore? Rozdali sa pozmeňovacie návrhy a pani poslankyňa ani nepočkala na to, aby ich konkrétny poslanec predložil a začalo sa hneď diskutovať o pozmeňujúcich návrhoch. Čiže troška predbiehala tú diskusiu a potom sme možno tie dve a pol hodiny zbytočne stratili o niečom, lebo keby ten poslanec vystúpil, vysvetlil, tak na to nemusí byť človek ani, poviem, veľmi zdatný v odbore zdravotníctva, alebo nemusí byť ani lekár, aby, povie, že, áno, má to hlavu, pätu, ten pozmeňujúci návrh a súhlasí alebo nesúhlasí. Ale to je vecou našej internej potom už dohody a našej organizácie práce vo výbore.
Čiže nemôžem súhlasiť s tým, že by akýkoľvek pozmeňovací, pozmeňovací návrh na výbore bol daný na poslednú chvíľu, lebo o tom je ten výbor a to stretnutie alebo rokovanie výboru, aby každý pozmeňovací návrh bol predložený a o ňom sa diskutovalo.
Pevné kódy a zánik. Vieme dobre, že pôvodne tých pevných bodov bolo menej, ale požiadavka z celého Slovenska bola podstatne väčšia, aby bolo viac a viac týchto bodov. Išlo sa v ústrety, aby tých bodov, myslím, že ich malo byť 64 a bolo ich, dokonca teraz raz toľko sa to navýšilo (reakcia navrhovateľky), o tretinu, mi hovorí pani ministerka. My môžme akokoľvek chcieť a dupať nohami a zaviazať do zákona, že tých bodov bude presne toľko, koľko je požiadavka obyvateľstva alebo z tých regiónov - a kde máme to personálne zabezpečenie? Tak my zbytočne to zákonom schválime, že ten pevný bod je tam, keď tam nebude mať kto slúžiť. Ak sú tam dvaja-traja lekári, ktorí to budú zabezpečovať a majú slúžiť, poviem, každý tretí deň, asi sa to nedá zabezpečiť.
Čiže sme v nejakom prostredí nejakého personálno-technického vybavenia a ja teraz musím povedať, že ministerstvo neni schopné za dva roky vyriešiť personálne otázky, aby okamžite lusknutím prsta tu bolo viacej lekárov, viacej zdravotných sestier a ostatného zdravotného personálu. Ministerstvo robí, čo môže, a preto aj tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré boli, a nedá sa povedať, že by to boli iba kozmetické veci, ale veľmi vážne sa do toho zasiahlo, pretože ministerstvo zdravotníctva môže poveriť na dočasné prevádzkovanie. Čiže toto je ten hlavný, hlavný, hlavná vec, ktorá týmto pozmeňovákom sa dosiahla, aby v prípade, že nebude záujem alebo nevysúťaží sa ten dotyčný, ktorý bude zabezpečovať tú pohotovostnú službu, ministerstvo zdravotníctva môže dočasne poveriť.
Je škoda, že zaznievajú také hlasy a sa zneisťuje verejnosť, že budú tam slúžiť neatestovaní lekári. Ako a teraz, viete, samozrejme, že ten človek, ktorý to počuje a neatestovaný lekár príde tam a môže, nemôže slúžiť ktokoľvek. Môže to slúžiť lekár, ktorý tri roky robil na lôžkovom internom oddelení a získal základný kmeň. Dneska systém vzdelávania je taký, že sú, v rámci interného sú špecializácie internista, kardiológ, gastroenterológ a tak ďalej, ale musí splniť základný kmeň, teda urobí tri roky a získava tú základnú internistickú skúšku a potom robí ďalšiu nadstavbu - gastroenterológ, kardiológ, čiže on je, by som povedal, plne kvalifikovaný.
Veď zoberte si, že lekár, ktorý nastúpi do nemocnice na lôžkovú ambulantnú starostlivosť, po pol roku bežne títo lekári už slúžia na oddeleniach, na ambulanciách. Áno, môžete povedať, že má nad sebou staršieho kolegu, ale aj táto pohotovostná služba predsa nekončí tým, že ak ten lekár je si nie istý alebo má nejaký problém diagnostický, môže to posunúť ďalšie, na vyššie pracovisko, teda na ďalšie odborné vyšetrenie.
Čiže ten zmysel, aby tá pohotovostná služba urobila filter, aby nie všetci išli do ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo na oddelenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, je plne týmto aj pozmeňovacím, aj v pozmeňovacom návrhu zákona je to takto poňaté a vystihuje tu aj tú kvalifikačnú stránku.
Finančné ohodnotenie, no, samozrejme, všetci by sme chceli, aby sme dostali za tú prácu viacej. Prečo nie? Aj upratovačky, prečo nie? Aj poviem, sanitári, sestry a atď. Ale keď to mám porovnať, a znova to zdôrazním, aj keď 12 euro alebo 9 euro, ak teda to nebude na základe dobrovoľného prihlásenia, na hodinu za pohotovostnú službu. Ja sa pýtam, nie je to troška v rozpore s tým, že 8 euro asi dostávajú lekári v ústavnej zdravotnej pohotovosti? Teda my si musíme uvedomiť, že je tu nejaký, istý balík finančných prostriedkov, ktorý tuná je a treba povedať, že pohotovostnú službu by mali slúžiť najmä lekári toho prvého kontaktu, ktorí dostávajú kapitačnú platbu. A tú kapitačnú platbu dostávajú predsa za to, že sa o toho pacienta majú starať. Pôvodný zámer bol, že by to mal byť akýsi rodinný lekár. Teda nemalo by to byť iba o tom, že ja dostávam paušál a potom ma už ten pacient nezaujíma. Čiže v rámci aj toho, toho, tej kapitácie by sa o toho pacienta mal ten dotyčný lekár postarať. Ale, dobre, povedali sme, je to práca navyše, dostane zaplatené, dokonca viacej ako lekár v ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Teda hovoriť o tom, že tá, tá odmena za tú prácu je neadekvátna alebo že je zlá, ja s tým osobne nemôžem súhlasiť. Samozrejme, kto by nechcel viacej peňazí? Aj ja by som bol rád, keby dostali tí ľudia viac, ale potom to musíme brať v tom celom kontexte v rámci národného hospodárstva a tá odmena musí ísť pre všetkých zdravotníckych pracovníkov, nielen pre jednu kategóriu.
A takisto (povedané s úsmevom) mám výhradu voči tomu alebo nie celkom súhlasím, že opozícia nás podržala. Áno, je pravda, že na tomto výbore bolo menej koaličných a nebol by ten zákon prešiel. Ale ja sa práve tomu teším, viete, že tuná neni o tom výbore zdravotníckom a som rád, že sa nám to darí, že ten výbor pre zdravotníctvo neni koalično-opozičný, ale pokiaľ je to rozumný návrh, že aj kolegovia z opozície za to zahlasujú a nemajú s tým problém. Takže vidieť v tom, že teraz som v opozícii a just za to hlasovať nebudem, táto cesta asi nie je správna. Zatiaľ toľko.
Ďakujem.
Rozpracované
11:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:47
Jana CigánikováAle musím povedať, a ja vám to stále opakujem, vy to beriete osobne, nie je to výčitka voči vám. Je to výčitka k organizácii práce, hlavne ministerstva, a...
Ale musím povedať, a ja vám to stále opakujem, vy to beriete osobne, nie je to výčitka voči vám. Je to výčitka k organizácii práce, hlavne ministerstva, a plánovania tej zdravotníckej politiky. O tom bolo aj moje vystúpenie.
Áno, vy poviete, že na výbore by mali byť teda natoľko zdatní ľudia, veľmi často to naznačujete, že teda už to nemám sa čo pýtať, mám vedieť. Ale aj keby som vedela, aj keby občania zvolili presne toľko lekárov do parlamentu, aby všetci sedeli v zdravotníckom výbore, čo nezvolili, ja sa im nečudujem, že stačí im iba toľko, koľko tam je (povedané so smiechom), tak, tak si myslím, že tá diskusia, keby prebiehala skôr, tak sa vychytajú chyby.
A takisto si myslím, že keby sme dostávali pozmeňováky skôr, a opäť, vy ich nemôžte dať, keď ich nemáte od ministerstva, čiže neberte to ako výčitku vám, ale jasné, že ma to hnevá, pretože by sme potom predišli tej dlhosiahlej diskusii, pretože ja sa, samozrejme, dokážem pripraviť, keď na to mám čas, a urobím to veľmi rada. Tiež mi ide teda o tú organizáciu vecí a hlavne o to, aby potom neboli schvaľované zákony takto na poslednú chvíľu, narýchlo. Z toho, to musíte aj vy uznať, že to množstvo novelizácie, to množstvo zmien je obrovské, neúmerné, hej, že 580 pozmeňovákov po dvoch rokoch je neuveriteľné. Novelizovať zákon, ktorý ešte neplatí, je neuveriteľné. Ja som presvedčená, že tomuto by sa dalo predchádzať normálnym plánovaním, organizovaním, jednoducho normálne manažérske zručnosti.
Takže klobúk dole pred vaším medicínskym vzdelaním, naozaj nemyslím to v zlom, ale hovorím, že manažérska práca ministerstva je katastrofálna.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.6.2018 o 11:47 hod.
Mgr.
Jana Cigániková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Tak začnem v krátkosti. Dva a polhodinová diskusia, ktorú som ja viedla na výbore, pán predseda Zelník, bola preto, lebo po každej vete ste sa nevedeli ovládať a skákali mi do toho, lebo vás veľmi rozčuľuje, keď vám vyčítam pozmeňováky na poslednú chvíľu.
Ale musím povedať, a ja vám to stále opakujem, vy to beriete osobne, nie je to výčitka voči vám. Je to výčitka k organizácii práce, hlavne ministerstva, a plánovania tej zdravotníckej politiky. O tom bolo aj moje vystúpenie.
Áno, vy poviete, že na výbore by mali byť teda natoľko zdatní ľudia, veľmi často to naznačujete, že teda už to nemám sa čo pýtať, mám vedieť. Ale aj keby som vedela, aj keby občania zvolili presne toľko lekárov do parlamentu, aby všetci sedeli v zdravotníckom výbore, čo nezvolili, ja sa im nečudujem, že stačí im iba toľko, koľko tam je (povedané so smiechom), tak, tak si myslím, že tá diskusia, keby prebiehala skôr, tak sa vychytajú chyby.
A takisto si myslím, že keby sme dostávali pozmeňováky skôr, a opäť, vy ich nemôžte dať, keď ich nemáte od ministerstva, čiže neberte to ako výčitku vám, ale jasné, že ma to hnevá, pretože by sme potom predišli tej dlhosiahlej diskusii, pretože ja sa, samozrejme, dokážem pripraviť, keď na to mám čas, a urobím to veľmi rada. Tiež mi ide teda o tú organizáciu vecí a hlavne o to, aby potom neboli schvaľované zákony takto na poslednú chvíľu, narýchlo. Z toho, to musíte aj vy uznať, že to množstvo novelizácie, to množstvo zmien je obrovské, neúmerné, hej, že 580 pozmeňovákov po dvoch rokoch je neuveriteľné. Novelizovať zákon, ktorý ešte neplatí, je neuveriteľné. Ja som presvedčená, že tomuto by sa dalo predchádzať normálnym plánovaním, organizovaním, jednoducho normálne manažérske zručnosti.
Takže klobúk dole pred vaším medicínskym vzdelaním, naozaj nemyslím to v zlom, ale hovorím, že manažérska práca ministerstva je katastrofálna.
Rozpracované
11:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:49
Štefan ZelníkLen možno keby sme sa, možno keby ste (povedané so smiechom), teraz neberte to, stačí dodržiavať rokovací poriadok. A to, preto som aj vás zastavil, keď ste začali, že počkajte, nech ho prednesú, ten pozmeňovací návrh. Rozumiete? Keď ho prednesú a odôvodnia, aj človek, ktorý nie je znalý problematiky v zdravotníctve, nemusí mať s tým problém, hej?
Áno, vtedy, keď ten pozmeňovací návrh dostanete a nevie vám to niekto vysvetliť, tak vtedy môžete mať pochybnosti. Stačilo by len jeden druhého počúvať a, ale, dobre, vy ste, tak si chcete hneď reagovať a chcete byť hneď prvá, v poriadku, len stačí dodržiavať ten rokovací poriadok a povedať si, dobre, tak mi ho predneste, ten pozmeňovací návrh, vysvetlite mi to, pokračujeme ďalej. Niekedy sa možnože práve dostávame do takých zbytočných kolízií.
Ale my sme si to už, pani kolegyňa, vysvetlili, takže ja si myslím, že ďalšie rokovania a ostatné, pokiaľ nám ide o vec a pokiaľ nám ide o záujem, a to chcem aj poďakovať kolegom vo výbore pre zdravotníctvo, že naozaj nepozerali na to, že či sme opozícia alebo koalícia, je to dobrý návrh, je tu problém s pohotovostnými službami, je tu riešenie od ministerstva zdravotníctva, zahlasujeme zaň. A to si veľmi cením, že naozaj vo výbore pre zdravotníctvo ideme skôr tou, tou odbornosťou ako politikárčením.
Ďakujem pekne všetkým.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.6.2018 o 11:49 hod.
MUDr. PhD.
Štefan Zelník
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja si vôbec nemyslím, že by tam mali byť iba lekári. Je dobré, keď ten pohľad je aj, lebo niekedy sa môže stať, že sme takí zacyklovaní a že sme v nejakom takom iba našom svete, takže je dobré, že tam sedí aj nelekár, veď aj (reakcia z pléna), áno, aj vy, aj pán kolega Janckulík, aj pani kolegyňa Šebová nie je lekár a vôbec nerobili v zdravotníctve, prichádza pani poslankyňa Červeňáková, ktorá je, síce robí v zdravotníctve, ale sú tam ľudia, ktorí ani nerobili v zdravotníctve. To nie je na škodu.
Len možno keby sme sa, možno keby ste (povedané so smiechom), teraz neberte to, stačí dodržiavať rokovací poriadok. A to, preto som aj vás zastavil, keď ste začali, že počkajte, nech ho prednesú, ten pozmeňovací návrh. Rozumiete? Keď ho prednesú a odôvodnia, aj človek, ktorý nie je znalý problematiky v zdravotníctve, nemusí mať s tým problém, hej?
Áno, vtedy, keď ten pozmeňovací návrh dostanete a nevie vám to niekto vysvetliť, tak vtedy môžete mať pochybnosti. Stačilo by len jeden druhého počúvať a, ale, dobre, vy ste, tak si chcete hneď reagovať a chcete byť hneď prvá, v poriadku, len stačí dodržiavať ten rokovací poriadok a povedať si, dobre, tak mi ho predneste, ten pozmeňovací návrh, vysvetlite mi to, pokračujeme ďalej. Niekedy sa možnože práve dostávame do takých zbytočných kolízií.
Ale my sme si to už, pani kolegyňa, vysvetlili, takže ja si myslím, že ďalšie rokovania a ostatné, pokiaľ nám ide o vec a pokiaľ nám ide o záujem, a to chcem aj poďakovať kolegom vo výbore pre zdravotníctvo, že naozaj nepozerali na to, že či sme opozícia alebo koalícia, je to dobrý návrh, je tu problém s pohotovostnými službami, je tu riešenie od ministerstva zdravotníctva, zahlasujeme zaň. A to si veľmi cením, že naozaj vo výbore pre zdravotníctvo ideme skôr tou, tou odbornosťou ako politikárčením.
Ďakujem pekne všetkým.
Rozpracované
11:51
Vystúpenie 11:51
Marek KrajčíA nedá mi teda trošku zareagovať a možno vyjadriť také sklamanie, že ako to zdravotníctvo pod taktovkou SMER-u za posledných desať rokov naozaj bačuje. Keď som aj kandidoval do Národnej rady, ja som, ja som neveril tomu, že jedna vládna strana, ktorá tu bola dve plné obdobia a riadila rezort zdravotníctva, vystriedala v ňom štyroch ministrov minimálne, že ona v podstate nemala pripravený predvolebný program pre zdravotníctvo, čo s tým zdravotníctvom chce urobiť, kam ho chce dotiahnuť, aké kolabujúce zložky segmentu zdravotníckej starostlivosti v našej krajine treba naozaj urgentne riešiť a akými reformami. Toto, skrátka, sa nenosí, to tu vôbec nebolo. Po voľbách bol predstavený krízový manažér, čím pádom vláda naozaj priznala, že zdravotníctvo je po jej vládnutí v tretej jej vláde v krízovej, v krízovom móde a že treba tam naozaj dať človeka, ktorý nejakým spôsobom dá veci do poriadku.
No, celý problém bolo, že pán exminister netušil, že zdravotníctvo bude robiť a potom sa, samozrejme, snažil rýchlo zorientovať a, samozrejme, to, že dovtedy sa zdravotníctvom nejako extrémne nezaoberal, nepripravoval si reformu, nerozmýšľal, nedebatoval, tak všetko vlastne riešil z pozície ministra, a teda nechával si radiť. A nechával si radiť, samozrejme, najmä profesnými organizáciami a s každým sa snažil byť na začiatku zadobre, no a výsledkom týchto jeho dohovorov a mnohé veci dokonca ani neboli v zákonoch a vlastne začal určitým spôsobom prinášať legislatívu a musíme povedať, že po dvoch rokoch tá legislatíva, a ja som presvedčený, že toto uznajú aj úprimní koaliční poslanci, je do veľkej miery jeden obrovský chaos a opravovanie, plátanie. A v podstate dneska ja mám pocit, že robíme viac-menej aj toto, alebo teda najmä toto a bavíme sa tu viac-menej o kolabujúcej primárnej sfére a s ňou súvisiacich témach, ktoré sú rezidentský program, údajnú reformu a lekárske služby poskytovania prvej pomoci (LSPP). No a ešte dnes to neni na programe, ale to bude úplne veľmi rýchlo, začne veľmi hlasno rezonovať problematika neúspešnej reformy ohľadom obhliadok mŕtvych. Toto bude takisto kolabovať a budeme veľmi hlasne o tom počuť zo všetkých možných strán.
Keď sa vrátim k tej primárnej sfére a je to naozaj absolútne kľúčový segment poskytovania zdravotnej starostlivosti a všetky vyspelé systémy sa zameriavajú na reformu alebo reformy tejto sféry, robia to už v posledných naozaj v niekoľkých, možno by som povedal, aj v dvoch desaťročiach a čím ďalej viacej, samozrejme, všeobecným lekárom pridávajú kompetencie a modifikuje sa častokrát ich ohodnotenie a takýmto spôsobom sa z nich robia, oni majú veľmi dôležitú úlohu, oni sú tzv. strážcovia brány do tej špecializovanej nemocničnej a finančne náročnejšej oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. U nás tá situácia je veľmi dobre známa, naši všeobecní lekári vyriešia 20 % pacientov, keby sme šli do vyspelejších systémov, tak všeobecní lekári dokážu vyriešiť až 80 % pacientov, ale len tých 20 % odosielajú ďalej k špecialistom do nemocníc. U nás je ten pomer úplne opačný.
A preto som aj viackrát pána exministra Druckera vyzýval aj osobne, aj v reláciách, aby sa zameral na realizovanie nejakej komplexnejšej reformy tej primárnej sféry a v diskusiách mi oponoval, však on to robí, reformuje rezidentský program a reformuje LSPP. No tak výborne, sme tu, reformy boli zavedené a hasíme ich do veľkej miery. Samozrejme, o dôležitosti rezidenčného programu nikto nepochybuje a to nebol vôbec výmysel pána exministra Druckera, tento program bol zavedený už pred ním a dá sa povedať, že fungoval relatívne dobre. Ako myslím, že v súčasnosti je doňho zapojených cez 360 rezidentov a určitým spôsobom prináša teda prvé ovocie. Nakoniec keby nebol zavedený, tak to, ako máme nastavené vzdelávanie v našej krajine, tak by jednoznačne viedlo k úplnému kolapsu primárnej sféry. A veľmi dobre vieme, že naši všeobecní lekári pre deti a dorast a všeobecní lekári pre dospelých sú výrazne prestarnutí, a teda čaká nás, a naozaj v krátkej dobe, že nám začnú odchádzať masívnejšie do dôchodku a my potrebujeme nevyhnutne zabezpečiť za nich náhradu. A pokiaľ by sme nemali zavedený kvalitný a úspešný rezidenčný program, tak tá náhrada určite by nebola k dispozícii.
Takže som rád, že sme sa o tom bavili, avšak to, čo sa stalo a akým spôsobom súčasné ministerstvo v tejto vláde do tohto rezidenčného programu zasiahlo, tak treba povedať, že, fú, to, to vyrazilo dych mnohým a následkom toho, čo sa udialo, je to, že o rezidenčný program v súčasnosti nie je záujem. Ja to viem aj kvôli tomu, keďže ako uvedomelý lekár a človek, ktorý sa venuje trošku zdravotníctvu, som veľmi aktívne loboval na lekárskych fakultách u študentov medicíny, aby sa zapájali do rezidenčného programu, vysvetľoval som im dôležitosť primárnej sféry, hovoril som im o tom, že je to naozaj budúcnosť aj nášho zdravotníctva. No naozaj po tom 1. máji minulého roku, keď nadobudlo sa to nepodarené alebo začala platiť tá nepodarená novela, tak čelil som strašne ťažkým otázkam a jednoznačne sme sa vtedy zhodli na tom, že toto rezidenčný program položí na kolená a bude potrebné určite takto nastavené kritériá meniť. Nemýlil som sa, sme tu, sú menené.
Chcem povedať len toľko, že takýmto spôsobom neodborne a nekvalifikovane sa zasiahlo do rezidenčného programu tým, že sa prijal opäť pozmeňujúci návrh v druhom čítaní k zákonu, ktorý vlastne riešil transpozíciu európskej smernice o uznávaní diplomov o špecializácii. Takže opäť zákon, ktorým sme sa zaoberali v štandardnom legislatívnom konaní, riešili sme niečo úplne iné, potom v druhom čítaní, bum, na výbore reforma v podstate rezidenčného programu so zásahmi, ako napríklad, a teraz počúvajte, cez nepravú retroaktivitu, ktorá mimochodom nie je teda zakázaná v našej legislatíve, sprísňoval sankcie voči rezidentom už zaradeným v rezidenčnom programe. V prípade ukončenia programu ukladal rezidentovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky za vyplatenú mzdu, ktorá každému zamestnancovi patrí, a jej nevyplatenie je trestným činom. Neumožňoval čerpať na jedno dieťa plnú rodičovskú dovolenku, neumožňoval v priebehu 9 rokov, keď rezident mal študovať a potom následne vykonávať prax, mať viac ako 1 dieťa, iba že by si nejakým spôsobom zabezpečil o neho starostlivosť, definoval povinnosť nastúpiť na určené rezidentské miesto kdekoľvek na Slovensku ako povinnosť. Buch! Ideš! Cieľ bol asi zrýchliť prílev nových rezidentov do obvodov, no presný opak sa stal pravdou. Vďaka tejto novele, keď sa to rozchýrilo, lebo, samozrejme, k tomu bola úplne minimálna diskusia. To zrazu si len všimli na papieroch, začali sa prerábať zmluvy a zrazu aj zúčastnení rezidenti s hrôzou zisťovali, čo sa to vlastne stalo, tak tento rezidenčný program vyvolal obrovskú nespokojnosť a aj pocit nespravodlivosti u tých, čo sú v ňom zapojení.
Jednoznačne z toho vyplýva to, a nehnevajte sa na mňa, ja rozumiem, aká je parlamentná prax, a ja si aj zastávam to, že tie pozmeňovacie návrhy treba dávať k zákonom, áno, aj tu v rámci rozpravy, to všetko berem, len je tu fakt ten určitý rozdiel, že keď sa budú takéto reformné veci robiť bez diskusie, keď vidíme, že ministerstvo je schopné takéto veci dať do druhého čítania, neprebehla k nim ani diskusia a potom ich budeme opravovať, ja si myslím, že to je obrovská škoda. Ja si myslím, že naozaj dobrá zásada je, aby v zákone a najmä takéto zmeny, ktoré sa dotýkajú množstva ľudí, definujú kvázi, by som povedal, že budúcnosť primárnej sféry na Slovensku, prechádzali štandardným legislatívnym procesom, pretože tam sa vychytá strašne veľa nepodarkov, možno dobrých úmyslov, ale ktoré nebudú fungovať. A toto tým, že sa to takýmto spôsobom realizuje, tak my si naozaj robíme tieto problémy.
Ja som presvedčený o tom, že povedzme si to fakt úprimne, a ja teraz to hovorím aj z toho pohľadu, že, pani ministerka, som rád, že tú opravu toho rezidenčného programu ste dali do štandardného legislatívneho konania, že k tomu prebehlo prvé čítanie, druhé čítanie, presne o tom sa bavíme a vy sama viete, že koľko pripomienok sme dostali, vy aj my poslanci, a ja som presvedčený, že teraz to, čo prinášame tú zmenu, že to naozaj ten rezidenčný program výrazne posilní, že bude oňho záujem, začneme ho všetci spoločne propagovať a že sa nám budú hlásiť noví rezidenti, lebo však to je cieľ toho, čo robíme. Ale myslím si, že bez štandardného legislatívneho procesu a najmä pri takomto vedení ministerstva nerobme zásadné zmeny, nerobme naozaj zásadné zmeny, nerobme v druhom čítaní veci. Takže ono sa to len potvrdzuje.
Čo sa týka, to, ako sme pracovali na poslednom výbore, pán predseda, súhlasím, ďakujem, opäť vyslovujem poďakovanie pani ministerke za jej ústretový prístup, cítili sme, že naozaj sa môžme baviť vecne o problémoch, že sme tam neni nejakí štatisti, že sa veci vysvetľujú, že hľadáme spolu riešenia, uvedomujeme si všetci , že sa tu nejaké veci pokazili. Však nakoniec my si tu nejdeme teraz búchať ničím po hlave, ale povedzme si teda veci, že ako ich do budúcna nechcem robiť, poučme sa z nich, opravíme ich.
Ja som toho názoru, že trebalo tie veci podporiť, ja si to neviem predstaviť, ja ako aj člen opozície si neviem predstaviť, že by sme tú spoločnú správu neschválili s týmito dobre mienenými zmenami, ktoré určite pomôžu nielen v rezidenčnom programe, ale budem ešte hovoriť aj o tom, o tej, o tých ambulanciách pohotovostnej služby, ktoré nám naozaj kolabujú. A ja si to osobne, by som si to nevedel zobrať na triko, že len kvôli tomu, že chceme urobiť, nejako dokázať neschopnosť alebo dokázať si chyby, tak za dobré veci by sme nezahlasovali. Takže v tomto naozaj nech sa na mňa aj pani kolegyňa nehnevá, ale v tomto my by sme boli veľmi radi konštruktívni aj do budúcna, ale na tejto pôde povieme aj veci, ktoré sa nám nepáčili, ktoré si myslím, že by sa mali robiť ináč.
No, hovorím teraz o tých pozitívach, takže dovoľte, aby som teda zhrnul najmä tie niektoré úpravy, ktoré ja vítam, a zrovnoprávnil ženy matky rezidentky s ostatnými matkami na Slovensku tým, že im umožní čerpať si zákonom stanovenú rodičovskú dovolenku bez potreby vystúpenia z rezidentského programu s povinnosťou zaplatiť vysoké pokuty, samozrejme, je to na rozhodnutí matky rezidentky, koľko chce byť na tej rodičovskej dovolenke, ale pokiaľ chce tak ako iné ženy v tejto krajine, mala by mať na to vytvorené podmienky. Takže to sa podarilo v tomto, v tejto oprave takýmto spôsobom dodefinovať. Umožňuje nebáť sa následne otehotnieť a následne riešiť dilemu umelého potratu alebo ukončenia rezidenčného programu s povinnosťou zaplatiť vysoké pokuty, keby sa nemal o jej dieťa kto starať. Pretože tak to, žiaľ, bolo nastavené, umožňuje jej možnosť polovičného úväzku ako pre študentov rezidentov, tak aj pre lekárov po štúdiu, keďže až z mojich informácií a teraz neviem, že či je to presne celý ten púhych 368, ale tie lekárky za posledné obdobia až 90 % boli ženy, hej. A som veľmi rád teda, že ministerstvo bolo ochotné akceptovať možnosť týchto polovičných úväzkov, dokonca aj cez náš pozmeňujúci návrh na výbore. Si to vysoko oceňujeme. Myslíme si, že to je veľmi dobré, pretože teda naozaj tá matka možno aj skorej pôjde z tej rodičovskej dovolenky na to štúdium, aby nevypadla, to znamená, z tohto pohľadu ten rezidentský program bude znova len benefitovať. A takisto, čo sa týka potom neskoršie praxe, keď si tú prax rozloží na viac rokov s tým, že chce mať čiastočný úväzok, je správne, že sme jej vyšli v ústrety.
Takisto som veľmi rád, že sa zmiernili pokuty a že sa to teda aj nazvalo pokutou, pretože predtým to podľa mňa bolo naozaj veľmi nešťastne uvedené v zákone, že kvázi sa mali vracať nejaké príspevky štátu, ktoré boli príspevky viac-menej na mzdu toho rezidenta. Takže v tomto prípade je to opäť ako správne urobené a dala sa tam suma 5 000 euro. Ja som ešte chcel na výbore vysvetliť, že podľa mňa by bolo lepšie, keby sa tam vyplnilo to slovo začatý, ale že by sa platilo 500 eur za každý rok, tým, že je tam slovo začatý, tak je tam podľa mňa, dochádza tam k určitej takej neférovosti. Niektorí, ktorí budú končiť ten rezidenčný program z vlastného rozhodnutia, čo, samozrejme, nechceme, to súhlasím, ale keby sa tak stalo a budú krátko potom, ako začal nový rok ich štúdia, musieť platiť ďalších 5 000 euro, tak pokiaľ by ich to malo udržať v tom rezidenčnom programe, super, tak sa teším, ale pokiaľ budú nútení z neho vystúpiť, tak podľa mňa to bude nespravodlivé, že musia platiť 5 000 eur, ako keby tam ďalší rok ešte boli.
V spolupráci s VÚC zachováva povinnosť dohodnúť si budúce miesto praxe, to si myslím, že to je veľmi dôležité ustanovenie. Ja som o tomto hovoril aj s rezidentkami, že nechať to úplne na ich slobodné rozhodnutie by vôbec nebolo správne, ale som veľmi rád opäť, že je tam osobitný zreteľ, pretože naozaj nevieme, čo sa bude diať, ani my z pozície teda štátu a takisto, samozrejme, ani tá rezidentka častokrát nevie správne posúdiť alebo môžu sa vyskytnúť určité situácie, kedy bude treba prehodnotiť túto povinnosť. Bude to, samozrejme, na rozhodnutí ministerstva, takže nie je to nejaká paušálna možnosť zmeny, ale myslím si, že keď budú na ministerstve ústretoví ľudia, ktorí budú rozumieť a chápať, že vyhovejú rezidentom a že ten program bude ďalej pokračovať tak, že ich napríklad premiestnia do iného obvodu, prázdneho obvodu.
Takisto som rád, že sa tam už zakotvila možnosť realizovať rezidentský program aj pre určité nedostatkové kategórie špecialistov, je správne, že je to takto nastavené a že týmto spôsobom sa bude ďalej vlastne dopĺňať aj niektoré stavy nedostatkových špecialistov. Ten problém podľa mňa nie je síce až taký výrazný, ako sa niekedy popisuje. Ja si stále myslím, že dobre fungujúca primárna sféra by nám ušetrila množstvo špecialistov. Som toho názoru, že špecialisti v súčasnosti sledujú množstvo pacientov, ktoré by sledovať vôbec nemuseli, a ja osobne by som bol rád, keby špecialisti boli naozaj poradným orgánom toho primárneho, tej primárnej sféry, a teda by vracali v čo najväčšom množstve skonzultovaných pacientov naspäť do starostlivosti tých všeobecných lekárov a oni by sa mohli venovať novodiagnostike, nastavovania liečby u ďalších pacientov a nie si sledovať stále v nejakých pravidelných intervaloch svojich pacientov a na to v podstate inkasovať platby z poisťovne, ktoré ja si niekedy myslím, že ani nie sú opodstatnené.
Takže to je len, opäť hovoríme o tom, že primárnu sféru treba zreformovať, treba vytvoriť opäť ten starý dobrý model, ktorý funguje aj v iných krajinách, a bolo by fajn, keby fungoval u nás, aby ten všeobecný lekár bol tým rodinným lekárom, ktorý si toho pacienta manažuje, ktorý sa oňho stará, ktorý zaňho zodpovedá, aby sa tam naozaj vytvorili takéto vzťahy. A treba to dobre nastaviť tak, aby tých lekárov bolo dostatok, aby boli za to aj ohodnotení a možno nielen formou kapitácie, ale aj tých nejakých ďalších pridružených výkonov. Však to sa už v súčasnosti deje, ale, samozrejme, tam sú ďalšie možnosti, akým spôsobom sa dá zlepšiť ten gatekeeping alebo tú úlohu strážcov brán u týchto lekárov.
No a ešte Janka Cigániková veľa hovorila o tých pohotovostiach, takže ja už teda nebudem toľko hovoriť. Je to, je to naozaj problém, v podstate od 1. júla podľa všetkého bude pokrytých iba 40 % zo 75 pevných bodov pre všeobecných lekárov a 61 všeobecných lekárov pre deti a dorast, teda pre pediatrov, v týchto ambulanciách pohotovostnej starostlivosti.
No a čo sa bude teda diať, čo budú robiť pacienti? No, niekto by mohol povedať, že nič také dramatické sa diať nebude, že máme relatívne naozaj veľkú sieť nemocníc, máme veľa nemocníc. Pôjdu teda do nemocníc na urgenty, na ústavné pohotovostné služby, eventuálne si zavolajú záchranky. Tak je to aj komunikované a je to v podstate pravda. Len kto si dobre pamätá, tak my sme sa bavili o tých poplatkoch, keď sa spúšťala celá tá reforma týchto LSPP a urgentných príjmov, no a tam je v podstate, tam sme zaviedli poplatok 10 eur alebo zaviedla táto vláda poplatok 10 eur a ten poplatok mal byť zavedený preto, aby sme v podstate sa snažili trošku uchrániť tie urgenty od pacientov, ktorí tam nepatria, aby sa nezneužívali. Len treba povedať, že teraz, čo sa vlastne bude diať, že tí pacienti v podstate vďaka tomu, že je to takto urobené, ako to je, že sa to takto nepodarilo a tam tých chýb, prečo sa to stalo, je, samozrejme, viac, nechcem o nich hovoriť, boli čiastočne načrtnuté, tak sa vlastne ten pacient stáva rukojemníkom, na to dopláca a tých 10 eur bude musieť zaplatiť, hej, a v podstate častokrát za to vôbec nebude môcť, bude to, skrátka, jeho nevyhnutná možnosť alebo nutnosť ísť na tento urgent, keďže nebude mať zabezpečenú túto starostlivosť alebo tú pohotovosť tam, kde by ju potreboval mať.
Takže toto je jeden z dôvodov, prečo vlastne sme schvaľovaní aj ten pozmeňovací návrh, ktorý určitým spôsobom liberalizuje zavedenie týchto, alebo liberalizuje podmienky pre organizátorov, a preto trošičku nerozumiem tým argumentom, že keď sa niečo liberalizuje, že sme proti, keď sa tuná naši kolegovia snažia v podstate najmä liberalizáciou nejakým spôsobom ozdravovať to zdravotníctvo, ale v podstate na to máme teda rozličné názory, my sme naozaj chceli túto vec podporiť, lebo sme si uvedomili, že je to dôležité urobiť v tejto situácii.
No a čo sa týka tej reformy, ja som hovoril, že ešte keď ju zavádzal pán exminister Drucker, že úplne odspodu sa riešia problémy tej primárnej sféry, že je to v podstate záplata na roztrhané nohavice. A ja sa ešte aj desím toho, že pokiaľ, ako keby sa chcelo dať naspäť to postavenie všeobecných lekárov do role (pozn. red.: správne "roly") rodinných lekárov, že bude extrémne ťažké, možno až nemožné, keď vidíme, ako reagujú ich komory, ich presvedčiť, aby sa spájali, aby vlastne túto pohotovosť pre tých svojich pacientov, ktorých majú v kapitácii a mali by zabezpečovať aj starostlivosť o nich 24 hodín, aby si to opäť brali do svojej zodpovednosti. A to ma teda možno najviac mrzí, pretože, viete, keby naozaj mal ten pacient, a nakoniec niektorí lekári tak fungujú, česť výnimkám, možnosť zavolať tomu svojmu lekárovi, ktorý ho pozná, ktorý veľmi dobre vie jeho zdravotný stav, a povedať mu, pán doktor, a zavolá mu, čo ja viem, o desiatej, o jedenástej, o dvanástej, mám tento problém. Ten lekár len cez telefón mu podľa mňa dokáže pomôcť a nemusí nikam ísť, pretože častokrát už bude presne zhruba vedieť, a keď si nebude istý, tak buď by ho došiel pozrieť, alebo on by prišiel za ním, alebo by ho teda poslal do nemocnice, alebo by mu sám zavolal tú záchranku.
Takýmto spôsobom, keby sa tí lekári, ktorí určité oblasti, dohodli, že si budú pomáhať, som presvedčený, že ten systém by fungoval ďaleko lepšie, ako je teraz nastavený. A teda mrzí ma, že k takémuto riešeniu sa táto vláda, alebo teda naše ministerstvo uchýlilo.
Tiež si treba uvedomiť, že tá situácia je o to dramatickejšia, že sa to nepodarí zrealizovať k tomu 1. júlu, že až 74 % pacientov chodilo na tieto pohotovosti, a teda aj na urgenty nemocníc, to sú štatistiky OECD, a uvádzali tí pacienti dôvod, že nenašli dostupnú primárnu starostlivosť, teda nedostali sa k svojmu lekárovi vtedy, keď potrebovali. No za tejto situácie vytvoriť riešenie, ktoré nebude fungovať, tak to naozaj vyzerá veľmi nebezpečne. Najmä aj pre tie nemocnice. Ja sa teda nedivím ani pánovi Petkovi, ktorý sa zľakol, čo sa bude diať. Taká štandardná nemocnica, ktorá nemá vybudovaný urgentný príjem, funguje cez systém ústavnej pohotovostnej služby, a tam keď príde takýto pacient, tak v podstate lekár z oddelenia, kde má ďalších pacientov, schádza, aby rozhodol, čo s tým pacientom sa ďalej bude robiť. Neviem, či si to viete predstaviť, že teraz keď nebudú fungovať tieto pohotovosti, že jak to na tých nemocniciach, na tých ústavných pohotovostných službách bude vyzerať. Tam, kde tie urgenty sú, si myslím, že až také strašné asi nič sa diať nebude, ale naozaj v tých lokálnych nemocniciach, kde tie urgenty nie sú a kde funguje len kvázi ústavná pohotovostná služba, to naozaj môže byť veľmi zaujímavé, a teda vôbec sa na to neteším, čo sa bude diať. Z tohto pohľadu si želám, aby tie zmeny, ktoré boli predstavené, aby mali čo najlepší efekt a čo najviac tých pevných bodov sa podarilo urýchlene dohodnúť a zabezpečiť.
No, posledných pár minút. Ja by som možno chcel len povedať, že naše zdravotníctvo má naozaj veľa vážnych problémov, my sme však aj nedávno cez náš výbor iniciovali prieskum v Univerzitnej nemocnici Bratislava, kde sa naozaj potvrdilo, že ten úbytok sestier z roka na rok je dramatickejší, a potvrdilo sa aj to, že je tam jednoznačný úbytok vo výkonoch najmä v chirurgických disciplínach a bolo to rôzne interpretované aj pánom riaditeľom, ale ja ako lekár a podľa mňa každý súdny človek, je jasné, že nemôže byť z roka na rok taký úbytok v chirurgických výkonoch, ako sme cez poslanecký prieskum sa dozvedeli, že je. To naozaj smrdí, za tým je problém. Teším sa, že možno tie najakútnejšie stavy stále sú ošetrené, ale keď dochádza k redukcii výkonov v našej koncovej univerzitnej nemocnici, to vôbec nie je normálny stav, to je alarmujúci stav. A keď sme sa pýtali, aké sú dôvody, tak jednoznačne nám bolo povedané aj pánom riaditeľom univerzitnej nemocnice a myslím, že aj ministerstvo to potvrdzuje, že za týmto sú naozaj sestry a ich nedostatok. A v prípade tých chirurgických disciplín, a to sme sa aj chceli zamerať, je nedostatok sestier inštrumentáriek, to sú vysoko odborné sestry, ktoré, skrátka, keď ten chirurg nemá pri sebe, tak tá operatíva, samozrejme, nemôže fungovať.
Ja viem minimálne o jednom oddelení, že ich tam, myslím, mali päť a teraz majú tri a jedna je v dôchodkovom veku, to znamená, keď odíde, môže odísť zajtra, tak im úplne skolabuje pohotovosť, lebo tie dve inštrumentárky sa nedokážu prestriedať v pohotovostiach, a tým pádom skolabuje celé oddelenie a nebude môcť vlastne realizovať ani výkony. Pretože kto si zobere na triko, že zoperuje nejakého pacienta a potom v službe bude mu treba spraviť nejakú reoperáciu, lebo bude krvácať alebo čokoľvek a on tam nebude mať sestru.
Takže tá situácia je veľmi vážna, a preto som rád, že vlastne vystúpi za chvíľku aj naša kolegyňa pani Červeňáková, zdravotná sestra, ktorá predostrie nejaké návrhy, ako riešiť túto situáciu, aj keď teda ide o pozmeňovací návrh, ktorý nie je priamo k tomuto prerokúvanému zákonu, ale, samozrejme, keďže je otvorený tento zákon, tak by sme chceli, aby sa zvážilo, či by sa takýmto spôsobom nedala táto situácia vyriešiť.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, tak myslím, že máme celkom zaujímavú diskusiu. Ja som sa doma trošičku zamyslel nad tým, že prečo tu vlastne máme dneska tento návrh zákona a prečo vlastne debatujeme o mnohých veciach. A keď budeme úplne úprimní a vylúčime tie niektoré body, ktoré tam sú a sú nevyhnutné ich prijať, ide o transpozície tých európskych smerníc, ten amalgám, samozrejme, je to dôležitá vec, aby sa teda nepoužíval u detí do 15 rokov, a potom sú tam ešte niektoré iné takéto, ale myslím si, že v podstate drobnosti, tak naozaj rozprávame tu o veľmi závažných veciach. A ja si odvážim nazvať, že my rozprávame o veciach na hranici kolapsu mnohých záležitostí.
A nedá mi teda trošku zareagovať a možno vyjadriť také sklamanie, že ako to zdravotníctvo pod taktovkou SMER-u za posledných desať rokov naozaj bačuje. Keď som aj kandidoval do Národnej rady, ja som, ja som neveril tomu, že jedna vládna strana, ktorá tu bola dve plné obdobia a riadila rezort zdravotníctva, vystriedala v ňom štyroch ministrov minimálne, že ona v podstate nemala pripravený predvolebný program pre zdravotníctvo, čo s tým zdravotníctvom chce urobiť, kam ho chce dotiahnuť, aké kolabujúce zložky segmentu zdravotníckej starostlivosti v našej krajine treba naozaj urgentne riešiť a akými reformami. Toto, skrátka, sa nenosí, to tu vôbec nebolo. Po voľbách bol predstavený krízový manažér, čím pádom vláda naozaj priznala, že zdravotníctvo je po jej vládnutí v tretej jej vláde v krízovej, v krízovom móde a že treba tam naozaj dať človeka, ktorý nejakým spôsobom dá veci do poriadku.
No, celý problém bolo, že pán exminister netušil, že zdravotníctvo bude robiť a potom sa, samozrejme, snažil rýchlo zorientovať a, samozrejme, to, že dovtedy sa zdravotníctvom nejako extrémne nezaoberal, nepripravoval si reformu, nerozmýšľal, nedebatoval, tak všetko vlastne riešil z pozície ministra, a teda nechával si radiť. A nechával si radiť, samozrejme, najmä profesnými organizáciami a s každým sa snažil byť na začiatku zadobre, no a výsledkom týchto jeho dohovorov a mnohé veci dokonca ani neboli v zákonoch a vlastne začal určitým spôsobom prinášať legislatívu a musíme povedať, že po dvoch rokoch tá legislatíva, a ja som presvedčený, že toto uznajú aj úprimní koaliční poslanci, je do veľkej miery jeden obrovský chaos a opravovanie, plátanie. A v podstate dneska ja mám pocit, že robíme viac-menej aj toto, alebo teda najmä toto a bavíme sa tu viac-menej o kolabujúcej primárnej sfére a s ňou súvisiacich témach, ktoré sú rezidentský program, údajnú reformu a lekárske služby poskytovania prvej pomoci (LSPP). No a ešte dnes to neni na programe, ale to bude úplne veľmi rýchlo, začne veľmi hlasno rezonovať problematika neúspešnej reformy ohľadom obhliadok mŕtvych. Toto bude takisto kolabovať a budeme veľmi hlasne o tom počuť zo všetkých možných strán.
Keď sa vrátim k tej primárnej sfére a je to naozaj absolútne kľúčový segment poskytovania zdravotnej starostlivosti a všetky vyspelé systémy sa zameriavajú na reformu alebo reformy tejto sféry, robia to už v posledných naozaj v niekoľkých, možno by som povedal, aj v dvoch desaťročiach a čím ďalej viacej, samozrejme, všeobecným lekárom pridávajú kompetencie a modifikuje sa častokrát ich ohodnotenie a takýmto spôsobom sa z nich robia, oni majú veľmi dôležitú úlohu, oni sú tzv. strážcovia brány do tej špecializovanej nemocničnej a finančne náročnejšej oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. U nás tá situácia je veľmi dobre známa, naši všeobecní lekári vyriešia 20 % pacientov, keby sme šli do vyspelejších systémov, tak všeobecní lekári dokážu vyriešiť až 80 % pacientov, ale len tých 20 % odosielajú ďalej k špecialistom do nemocníc. U nás je ten pomer úplne opačný.
A preto som aj viackrát pána exministra Druckera vyzýval aj osobne, aj v reláciách, aby sa zameral na realizovanie nejakej komplexnejšej reformy tej primárnej sféry a v diskusiách mi oponoval, však on to robí, reformuje rezidentský program a reformuje LSPP. No tak výborne, sme tu, reformy boli zavedené a hasíme ich do veľkej miery. Samozrejme, o dôležitosti rezidenčného programu nikto nepochybuje a to nebol vôbec výmysel pána exministra Druckera, tento program bol zavedený už pred ním a dá sa povedať, že fungoval relatívne dobre. Ako myslím, že v súčasnosti je doňho zapojených cez 360 rezidentov a určitým spôsobom prináša teda prvé ovocie. Nakoniec keby nebol zavedený, tak to, ako máme nastavené vzdelávanie v našej krajine, tak by jednoznačne viedlo k úplnému kolapsu primárnej sféry. A veľmi dobre vieme, že naši všeobecní lekári pre deti a dorast a všeobecní lekári pre dospelých sú výrazne prestarnutí, a teda čaká nás, a naozaj v krátkej dobe, že nám začnú odchádzať masívnejšie do dôchodku a my potrebujeme nevyhnutne zabezpečiť za nich náhradu. A pokiaľ by sme nemali zavedený kvalitný a úspešný rezidenčný program, tak tá náhrada určite by nebola k dispozícii.
Takže som rád, že sme sa o tom bavili, avšak to, čo sa stalo a akým spôsobom súčasné ministerstvo v tejto vláde do tohto rezidenčného programu zasiahlo, tak treba povedať, že, fú, to, to vyrazilo dych mnohým a následkom toho, čo sa udialo, je to, že o rezidenčný program v súčasnosti nie je záujem. Ja to viem aj kvôli tomu, keďže ako uvedomelý lekár a človek, ktorý sa venuje trošku zdravotníctvu, som veľmi aktívne loboval na lekárskych fakultách u študentov medicíny, aby sa zapájali do rezidenčného programu, vysvetľoval som im dôležitosť primárnej sféry, hovoril som im o tom, že je to naozaj budúcnosť aj nášho zdravotníctva. No naozaj po tom 1. máji minulého roku, keď nadobudlo sa to nepodarené alebo začala platiť tá nepodarená novela, tak čelil som strašne ťažkým otázkam a jednoznačne sme sa vtedy zhodli na tom, že toto rezidenčný program položí na kolená a bude potrebné určite takto nastavené kritériá meniť. Nemýlil som sa, sme tu, sú menené.
Chcem povedať len toľko, že takýmto spôsobom neodborne a nekvalifikovane sa zasiahlo do rezidenčného programu tým, že sa prijal opäť pozmeňujúci návrh v druhom čítaní k zákonu, ktorý vlastne riešil transpozíciu európskej smernice o uznávaní diplomov o špecializácii. Takže opäť zákon, ktorým sme sa zaoberali v štandardnom legislatívnom konaní, riešili sme niečo úplne iné, potom v druhom čítaní, bum, na výbore reforma v podstate rezidenčného programu so zásahmi, ako napríklad, a teraz počúvajte, cez nepravú retroaktivitu, ktorá mimochodom nie je teda zakázaná v našej legislatíve, sprísňoval sankcie voči rezidentom už zaradeným v rezidenčnom programe. V prípade ukončenia programu ukladal rezidentovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky za vyplatenú mzdu, ktorá každému zamestnancovi patrí, a jej nevyplatenie je trestným činom. Neumožňoval čerpať na jedno dieťa plnú rodičovskú dovolenku, neumožňoval v priebehu 9 rokov, keď rezident mal študovať a potom následne vykonávať prax, mať viac ako 1 dieťa, iba že by si nejakým spôsobom zabezpečil o neho starostlivosť, definoval povinnosť nastúpiť na určené rezidentské miesto kdekoľvek na Slovensku ako povinnosť. Buch! Ideš! Cieľ bol asi zrýchliť prílev nových rezidentov do obvodov, no presný opak sa stal pravdou. Vďaka tejto novele, keď sa to rozchýrilo, lebo, samozrejme, k tomu bola úplne minimálna diskusia. To zrazu si len všimli na papieroch, začali sa prerábať zmluvy a zrazu aj zúčastnení rezidenti s hrôzou zisťovali, čo sa to vlastne stalo, tak tento rezidenčný program vyvolal obrovskú nespokojnosť a aj pocit nespravodlivosti u tých, čo sú v ňom zapojení.
Jednoznačne z toho vyplýva to, a nehnevajte sa na mňa, ja rozumiem, aká je parlamentná prax, a ja si aj zastávam to, že tie pozmeňovacie návrhy treba dávať k zákonom, áno, aj tu v rámci rozpravy, to všetko berem, len je tu fakt ten určitý rozdiel, že keď sa budú takéto reformné veci robiť bez diskusie, keď vidíme, že ministerstvo je schopné takéto veci dať do druhého čítania, neprebehla k nim ani diskusia a potom ich budeme opravovať, ja si myslím, že to je obrovská škoda. Ja si myslím, že naozaj dobrá zásada je, aby v zákone a najmä takéto zmeny, ktoré sa dotýkajú množstva ľudí, definujú kvázi, by som povedal, že budúcnosť primárnej sféry na Slovensku, prechádzali štandardným legislatívnym procesom, pretože tam sa vychytá strašne veľa nepodarkov, možno dobrých úmyslov, ale ktoré nebudú fungovať. A toto tým, že sa to takýmto spôsobom realizuje, tak my si naozaj robíme tieto problémy.
Ja som presvedčený o tom, že povedzme si to fakt úprimne, a ja teraz to hovorím aj z toho pohľadu, že, pani ministerka, som rád, že tú opravu toho rezidenčného programu ste dali do štandardného legislatívneho konania, že k tomu prebehlo prvé čítanie, druhé čítanie, presne o tom sa bavíme a vy sama viete, že koľko pripomienok sme dostali, vy aj my poslanci, a ja som presvedčený, že teraz to, čo prinášame tú zmenu, že to naozaj ten rezidenčný program výrazne posilní, že bude oňho záujem, začneme ho všetci spoločne propagovať a že sa nám budú hlásiť noví rezidenti, lebo však to je cieľ toho, čo robíme. Ale myslím si, že bez štandardného legislatívneho procesu a najmä pri takomto vedení ministerstva nerobme zásadné zmeny, nerobme naozaj zásadné zmeny, nerobme v druhom čítaní veci. Takže ono sa to len potvrdzuje.
Čo sa týka, to, ako sme pracovali na poslednom výbore, pán predseda, súhlasím, ďakujem, opäť vyslovujem poďakovanie pani ministerke za jej ústretový prístup, cítili sme, že naozaj sa môžme baviť vecne o problémoch, že sme tam neni nejakí štatisti, že sa veci vysvetľujú, že hľadáme spolu riešenia, uvedomujeme si všetci , že sa tu nejaké veci pokazili. Však nakoniec my si tu nejdeme teraz búchať ničím po hlave, ale povedzme si teda veci, že ako ich do budúcna nechcem robiť, poučme sa z nich, opravíme ich.
Ja som toho názoru, že trebalo tie veci podporiť, ja si to neviem predstaviť, ja ako aj člen opozície si neviem predstaviť, že by sme tú spoločnú správu neschválili s týmito dobre mienenými zmenami, ktoré určite pomôžu nielen v rezidenčnom programe, ale budem ešte hovoriť aj o tom, o tej, o tých ambulanciách pohotovostnej služby, ktoré nám naozaj kolabujú. A ja si to osobne, by som si to nevedel zobrať na triko, že len kvôli tomu, že chceme urobiť, nejako dokázať neschopnosť alebo dokázať si chyby, tak za dobré veci by sme nezahlasovali. Takže v tomto naozaj nech sa na mňa aj pani kolegyňa nehnevá, ale v tomto my by sme boli veľmi radi konštruktívni aj do budúcna, ale na tejto pôde povieme aj veci, ktoré sa nám nepáčili, ktoré si myslím, že by sa mali robiť ináč.
No, hovorím teraz o tých pozitívach, takže dovoľte, aby som teda zhrnul najmä tie niektoré úpravy, ktoré ja vítam, a zrovnoprávnil ženy matky rezidentky s ostatnými matkami na Slovensku tým, že im umožní čerpať si zákonom stanovenú rodičovskú dovolenku bez potreby vystúpenia z rezidentského programu s povinnosťou zaplatiť vysoké pokuty, samozrejme, je to na rozhodnutí matky rezidentky, koľko chce byť na tej rodičovskej dovolenke, ale pokiaľ chce tak ako iné ženy v tejto krajine, mala by mať na to vytvorené podmienky. Takže to sa podarilo v tomto, v tejto oprave takýmto spôsobom dodefinovať. Umožňuje nebáť sa následne otehotnieť a následne riešiť dilemu umelého potratu alebo ukončenia rezidenčného programu s povinnosťou zaplatiť vysoké pokuty, keby sa nemal o jej dieťa kto starať. Pretože tak to, žiaľ, bolo nastavené, umožňuje jej možnosť polovičného úväzku ako pre študentov rezidentov, tak aj pre lekárov po štúdiu, keďže až z mojich informácií a teraz neviem, že či je to presne celý ten púhych 368, ale tie lekárky za posledné obdobia až 90 % boli ženy, hej. A som veľmi rád teda, že ministerstvo bolo ochotné akceptovať možnosť týchto polovičných úväzkov, dokonca aj cez náš pozmeňujúci návrh na výbore. Si to vysoko oceňujeme. Myslíme si, že to je veľmi dobré, pretože teda naozaj tá matka možno aj skorej pôjde z tej rodičovskej dovolenky na to štúdium, aby nevypadla, to znamená, z tohto pohľadu ten rezidentský program bude znova len benefitovať. A takisto, čo sa týka potom neskoršie praxe, keď si tú prax rozloží na viac rokov s tým, že chce mať čiastočný úväzok, je správne, že sme jej vyšli v ústrety.
Takisto som veľmi rád, že sa zmiernili pokuty a že sa to teda aj nazvalo pokutou, pretože predtým to podľa mňa bolo naozaj veľmi nešťastne uvedené v zákone, že kvázi sa mali vracať nejaké príspevky štátu, ktoré boli príspevky viac-menej na mzdu toho rezidenta. Takže v tomto prípade je to opäť ako správne urobené a dala sa tam suma 5 000 euro. Ja som ešte chcel na výbore vysvetliť, že podľa mňa by bolo lepšie, keby sa tam vyplnilo to slovo začatý, ale že by sa platilo 500 eur za každý rok, tým, že je tam slovo začatý, tak je tam podľa mňa, dochádza tam k určitej takej neférovosti. Niektorí, ktorí budú končiť ten rezidenčný program z vlastného rozhodnutia, čo, samozrejme, nechceme, to súhlasím, ale keby sa tak stalo a budú krátko potom, ako začal nový rok ich štúdia, musieť platiť ďalších 5 000 euro, tak pokiaľ by ich to malo udržať v tom rezidenčnom programe, super, tak sa teším, ale pokiaľ budú nútení z neho vystúpiť, tak podľa mňa to bude nespravodlivé, že musia platiť 5 000 eur, ako keby tam ďalší rok ešte boli.
V spolupráci s VÚC zachováva povinnosť dohodnúť si budúce miesto praxe, to si myslím, že to je veľmi dôležité ustanovenie. Ja som o tomto hovoril aj s rezidentkami, že nechať to úplne na ich slobodné rozhodnutie by vôbec nebolo správne, ale som veľmi rád opäť, že je tam osobitný zreteľ, pretože naozaj nevieme, čo sa bude diať, ani my z pozície teda štátu a takisto, samozrejme, ani tá rezidentka častokrát nevie správne posúdiť alebo môžu sa vyskytnúť určité situácie, kedy bude treba prehodnotiť túto povinnosť. Bude to, samozrejme, na rozhodnutí ministerstva, takže nie je to nejaká paušálna možnosť zmeny, ale myslím si, že keď budú na ministerstve ústretoví ľudia, ktorí budú rozumieť a chápať, že vyhovejú rezidentom a že ten program bude ďalej pokračovať tak, že ich napríklad premiestnia do iného obvodu, prázdneho obvodu.
Takisto som rád, že sa tam už zakotvila možnosť realizovať rezidentský program aj pre určité nedostatkové kategórie špecialistov, je správne, že je to takto nastavené a že týmto spôsobom sa bude ďalej vlastne dopĺňať aj niektoré stavy nedostatkových špecialistov. Ten problém podľa mňa nie je síce až taký výrazný, ako sa niekedy popisuje. Ja si stále myslím, že dobre fungujúca primárna sféra by nám ušetrila množstvo špecialistov. Som toho názoru, že špecialisti v súčasnosti sledujú množstvo pacientov, ktoré by sledovať vôbec nemuseli, a ja osobne by som bol rád, keby špecialisti boli naozaj poradným orgánom toho primárneho, tej primárnej sféry, a teda by vracali v čo najväčšom množstve skonzultovaných pacientov naspäť do starostlivosti tých všeobecných lekárov a oni by sa mohli venovať novodiagnostike, nastavovania liečby u ďalších pacientov a nie si sledovať stále v nejakých pravidelných intervaloch svojich pacientov a na to v podstate inkasovať platby z poisťovne, ktoré ja si niekedy myslím, že ani nie sú opodstatnené.
Takže to je len, opäť hovoríme o tom, že primárnu sféru treba zreformovať, treba vytvoriť opäť ten starý dobrý model, ktorý funguje aj v iných krajinách, a bolo by fajn, keby fungoval u nás, aby ten všeobecný lekár bol tým rodinným lekárom, ktorý si toho pacienta manažuje, ktorý sa oňho stará, ktorý zaňho zodpovedá, aby sa tam naozaj vytvorili takéto vzťahy. A treba to dobre nastaviť tak, aby tých lekárov bolo dostatok, aby boli za to aj ohodnotení a možno nielen formou kapitácie, ale aj tých nejakých ďalších pridružených výkonov. Však to sa už v súčasnosti deje, ale, samozrejme, tam sú ďalšie možnosti, akým spôsobom sa dá zlepšiť ten gatekeeping alebo tú úlohu strážcov brán u týchto lekárov.
No a ešte Janka Cigániková veľa hovorila o tých pohotovostiach, takže ja už teda nebudem toľko hovoriť. Je to, je to naozaj problém, v podstate od 1. júla podľa všetkého bude pokrytých iba 40 % zo 75 pevných bodov pre všeobecných lekárov a 61 všeobecných lekárov pre deti a dorast, teda pre pediatrov, v týchto ambulanciách pohotovostnej starostlivosti.
No a čo sa bude teda diať, čo budú robiť pacienti? No, niekto by mohol povedať, že nič také dramatické sa diať nebude, že máme relatívne naozaj veľkú sieť nemocníc, máme veľa nemocníc. Pôjdu teda do nemocníc na urgenty, na ústavné pohotovostné služby, eventuálne si zavolajú záchranky. Tak je to aj komunikované a je to v podstate pravda. Len kto si dobre pamätá, tak my sme sa bavili o tých poplatkoch, keď sa spúšťala celá tá reforma týchto LSPP a urgentných príjmov, no a tam je v podstate, tam sme zaviedli poplatok 10 eur alebo zaviedla táto vláda poplatok 10 eur a ten poplatok mal byť zavedený preto, aby sme v podstate sa snažili trošku uchrániť tie urgenty od pacientov, ktorí tam nepatria, aby sa nezneužívali. Len treba povedať, že teraz, čo sa vlastne bude diať, že tí pacienti v podstate vďaka tomu, že je to takto urobené, ako to je, že sa to takto nepodarilo a tam tých chýb, prečo sa to stalo, je, samozrejme, viac, nechcem o nich hovoriť, boli čiastočne načrtnuté, tak sa vlastne ten pacient stáva rukojemníkom, na to dopláca a tých 10 eur bude musieť zaplatiť, hej, a v podstate častokrát za to vôbec nebude môcť, bude to, skrátka, jeho nevyhnutná možnosť alebo nutnosť ísť na tento urgent, keďže nebude mať zabezpečenú túto starostlivosť alebo tú pohotovosť tam, kde by ju potreboval mať.
Takže toto je jeden z dôvodov, prečo vlastne sme schvaľovaní aj ten pozmeňovací návrh, ktorý určitým spôsobom liberalizuje zavedenie týchto, alebo liberalizuje podmienky pre organizátorov, a preto trošičku nerozumiem tým argumentom, že keď sa niečo liberalizuje, že sme proti, keď sa tuná naši kolegovia snažia v podstate najmä liberalizáciou nejakým spôsobom ozdravovať to zdravotníctvo, ale v podstate na to máme teda rozličné názory, my sme naozaj chceli túto vec podporiť, lebo sme si uvedomili, že je to dôležité urobiť v tejto situácii.
No a čo sa týka tej reformy, ja som hovoril, že ešte keď ju zavádzal pán exminister Drucker, že úplne odspodu sa riešia problémy tej primárnej sféry, že je to v podstate záplata na roztrhané nohavice. A ja sa ešte aj desím toho, že pokiaľ, ako keby sa chcelo dať naspäť to postavenie všeobecných lekárov do role (pozn. red.: správne "roly") rodinných lekárov, že bude extrémne ťažké, možno až nemožné, keď vidíme, ako reagujú ich komory, ich presvedčiť, aby sa spájali, aby vlastne túto pohotovosť pre tých svojich pacientov, ktorých majú v kapitácii a mali by zabezpečovať aj starostlivosť o nich 24 hodín, aby si to opäť brali do svojej zodpovednosti. A to ma teda možno najviac mrzí, pretože, viete, keby naozaj mal ten pacient, a nakoniec niektorí lekári tak fungujú, česť výnimkám, možnosť zavolať tomu svojmu lekárovi, ktorý ho pozná, ktorý veľmi dobre vie jeho zdravotný stav, a povedať mu, pán doktor, a zavolá mu, čo ja viem, o desiatej, o jedenástej, o dvanástej, mám tento problém. Ten lekár len cez telefón mu podľa mňa dokáže pomôcť a nemusí nikam ísť, pretože častokrát už bude presne zhruba vedieť, a keď si nebude istý, tak buď by ho došiel pozrieť, alebo on by prišiel za ním, alebo by ho teda poslal do nemocnice, alebo by mu sám zavolal tú záchranku.
Takýmto spôsobom, keby sa tí lekári, ktorí určité oblasti, dohodli, že si budú pomáhať, som presvedčený, že ten systém by fungoval ďaleko lepšie, ako je teraz nastavený. A teda mrzí ma, že k takémuto riešeniu sa táto vláda, alebo teda naše ministerstvo uchýlilo.
Tiež si treba uvedomiť, že tá situácia je o to dramatickejšia, že sa to nepodarí zrealizovať k tomu 1. júlu, že až 74 % pacientov chodilo na tieto pohotovosti, a teda aj na urgenty nemocníc, to sú štatistiky OECD, a uvádzali tí pacienti dôvod, že nenašli dostupnú primárnu starostlivosť, teda nedostali sa k svojmu lekárovi vtedy, keď potrebovali. No za tejto situácie vytvoriť riešenie, ktoré nebude fungovať, tak to naozaj vyzerá veľmi nebezpečne. Najmä aj pre tie nemocnice. Ja sa teda nedivím ani pánovi Petkovi, ktorý sa zľakol, čo sa bude diať. Taká štandardná nemocnica, ktorá nemá vybudovaný urgentný príjem, funguje cez systém ústavnej pohotovostnej služby, a tam keď príde takýto pacient, tak v podstate lekár z oddelenia, kde má ďalších pacientov, schádza, aby rozhodol, čo s tým pacientom sa ďalej bude robiť. Neviem, či si to viete predstaviť, že teraz keď nebudú fungovať tieto pohotovosti, že jak to na tých nemocniciach, na tých ústavných pohotovostných službách bude vyzerať. Tam, kde tie urgenty sú, si myslím, že až také strašné asi nič sa diať nebude, ale naozaj v tých lokálnych nemocniciach, kde tie urgenty nie sú a kde funguje len kvázi ústavná pohotovostná služba, to naozaj môže byť veľmi zaujímavé, a teda vôbec sa na to neteším, čo sa bude diať. Z tohto pohľadu si želám, aby tie zmeny, ktoré boli predstavené, aby mali čo najlepší efekt a čo najviac tých pevných bodov sa podarilo urýchlene dohodnúť a zabezpečiť.
No, posledných pár minút. Ja by som možno chcel len povedať, že naše zdravotníctvo má naozaj veľa vážnych problémov, my sme však aj nedávno cez náš výbor iniciovali prieskum v Univerzitnej nemocnici Bratislava, kde sa naozaj potvrdilo, že ten úbytok sestier z roka na rok je dramatickejší, a potvrdilo sa aj to, že je tam jednoznačný úbytok vo výkonoch najmä v chirurgických disciplínach a bolo to rôzne interpretované aj pánom riaditeľom, ale ja ako lekár a podľa mňa každý súdny človek, je jasné, že nemôže byť z roka na rok taký úbytok v chirurgických výkonoch, ako sme cez poslanecký prieskum sa dozvedeli, že je. To naozaj smrdí, za tým je problém. Teším sa, že možno tie najakútnejšie stavy stále sú ošetrené, ale keď dochádza k redukcii výkonov v našej koncovej univerzitnej nemocnici, to vôbec nie je normálny stav, to je alarmujúci stav. A keď sme sa pýtali, aké sú dôvody, tak jednoznačne nám bolo povedané aj pánom riaditeľom univerzitnej nemocnice a myslím, že aj ministerstvo to potvrdzuje, že za týmto sú naozaj sestry a ich nedostatok. A v prípade tých chirurgických disciplín, a to sme sa aj chceli zamerať, je nedostatok sestier inštrumentáriek, to sú vysoko odborné sestry, ktoré, skrátka, keď ten chirurg nemá pri sebe, tak tá operatíva, samozrejme, nemôže fungovať.
Ja viem minimálne o jednom oddelení, že ich tam, myslím, mali päť a teraz majú tri a jedna je v dôchodkovom veku, to znamená, keď odíde, môže odísť zajtra, tak im úplne skolabuje pohotovosť, lebo tie dve inštrumentárky sa nedokážu prestriedať v pohotovostiach, a tým pádom skolabuje celé oddelenie a nebude môcť vlastne realizovať ani výkony. Pretože kto si zobere na triko, že zoperuje nejakého pacienta a potom v službe bude mu treba spraviť nejakú reoperáciu, lebo bude krvácať alebo čokoľvek a on tam nebude mať sestru.
Takže tá situácia je veľmi vážna, a preto som rád, že vlastne vystúpi za chvíľku aj naša kolegyňa pani Červeňáková, zdravotná sestra, ktorá predostrie nejaké návrhy, ako riešiť túto situáciu, aj keď teda ide o pozmeňovací návrh, ktorý nie je priamo k tomuto prerokúvanému zákonu, ale, samozrejme, keďže je otvorený tento zákon, tak by sme chceli, aby sa zvážilo, či by sa takýmto spôsobom nedala táto situácia vyriešiť.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
12:20
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:20
Zuzana ŠebováTá informácia, koľko máme rezidentov, je to plus-mínus 360, keď to rozrátame na okresy, ako sme už na výbore hovorili, je to nič. Je to nič. A ja sa obávam jednej veci, že keď sa bude vyhodnocovať tento rezidenčný program o niekoľko rokov, tak niekto príde, spraví analýzu a povie, viete čo, vôbec to nemá zmysel, lebo neprinieslo nám to žiadne nejaké úspechy, žiadne ovocie. Takže to je prvá vec.
Druhá vec, k tým pohotovostiam, opäť dobrovoľnosť, vyšlo sa v ústrety lekárom, budeme to robiť na dobrovoľnej báze. Jedna vec je jasná, lekár, lekárske povolanie je poslanie, je vo verejnom záujme. To znamená, že lekár si musí byť vedomý toho, že musí aj slúžiť. A môj problém je už v škole. Ja si myslím, že treba vychovať tých mladých lekárov v duchu, v akom sú vychovaní lekári, ktorí sú v praxi, ktorí majú päťdesiat, šesťdesiat rokov, ktorí sú si vedomí a pamätajú si, ako museli slúžiť, ako museli operovať. Operovali do siedmej, do ôsmej. Dneska vám mladí lekári, odbije pol štvrtej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.6.2018 o 12:20 hod.
Ing.
Zuzana Šebová
Videokanál poslanca
Marek, ja v mnohom s tebou súhlasím a v mnohom s tebou nesúhlasím. Čo sa týka rezidenčného programu, tam jednoznačne - dávala som aj pozmeňovací návrh, nebol prijatý - stále mám pocit, že vychádzame v ústrety, stále niekomu vychádzame v ústrety a sami vidíme, že to nikam nevedie. Ty si hovoril o matkách, ja stále hovorím, rezidenčný program je dobrovoľný a cieľom rezidenčného programu máme nejaký cieľ naplniť: naplniť ordinácie všeobecnými lekármi a pediatrami. Takže ja stále hovorím, mala by tam byť daná hranica, na aký čas je možné rezidentský program prerušiť. Tri roky sú dostatočné, žena je na materskej tri roky. Ja si myslím, že to úplne postačuje.
Tá informácia, koľko máme rezidentov, je to plus-mínus 360, keď to rozrátame na okresy, ako sme už na výbore hovorili, je to nič. Je to nič. A ja sa obávam jednej veci, že keď sa bude vyhodnocovať tento rezidenčný program o niekoľko rokov, tak niekto príde, spraví analýzu a povie, viete čo, vôbec to nemá zmysel, lebo neprinieslo nám to žiadne nejaké úspechy, žiadne ovocie. Takže to je prvá vec.
Druhá vec, k tým pohotovostiam, opäť dobrovoľnosť, vyšlo sa v ústrety lekárom, budeme to robiť na dobrovoľnej báze. Jedna vec je jasná, lekár, lekárske povolanie je poslanie, je vo verejnom záujme. To znamená, že lekár si musí byť vedomý toho, že musí aj slúžiť. A môj problém je už v škole. Ja si myslím, že treba vychovať tých mladých lekárov v duchu, v akom sú vychovaní lekári, ktorí sú v praxi, ktorí majú päťdesiat, šesťdesiat rokov, ktorí sú si vedomí a pamätajú si, ako museli slúžiť, ako museli operovať. Operovali do siedmej, do ôsmej. Dneska vám mladí lekári, odbije pol štvrtej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
12:22
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:22
Štefan ZelníkJa súhlasím aj s tým, čo už bolo povedané, že naozaj rezidentský program je dobrovoľný program, a teda musia tam byť aj isté, poviem, sankcie. Čo to je rezidentský program? Len pre tých, ktorí to budú počúvať, je to pre lekárov, ktorý chce robiť praktického lekára pre dospelých a pre deti. Ja si myslím, že tento rezidentský program by sa mal rozšíriť aj na ďalšie špecializácie, pretože sme si toho vedomí a sme toho svedkami, že začínajú nám chýbať v tej ambulantnej sfére aj iné špecializácie, a teda nečakať, že keď nám bude chýbať neurológ, kardiológ, že potom zaveďme rezidentský program, mali by sme ísť preventívne už dopredu. Ale je to teda program, kde mzdu platí štát, ministerstvo zdravotníctva, a lekár by mal byť vyškolený v lôžkovej zdravotnej starostlivosti a potom by sa mal uchádzať na trhu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.6.2018 o 12:22 hod.
MUDr. PhD.
Štefan Zelník
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem oceniť, Marek, že povedal si, že tento zákon naozaj nie je len o pohotovostných službách, ale sú tam aj ďalšie dôležité body a my sa stále akoby sme sa venovali len pohotovostným službám. Predsa tu je rezidentský program, to sú nariadenia Európskej únie, je tu ochrana pred používaním amalgámu atď. Teda ten zákon naozaj má svoj význam a bol riadne prerokovaný podľa všetkých tých legislatívnych pravidiel, sme teraz v druhom čítaní, a preto nemôžem celkom súhlasiť s tým, že nenechávať to na druhé čítanie. Predsa prvé čítanie je o filozofii toho zákona a druhé čítanie je práve na to, aby sa všetky veci, ktoré v tom zákone sú a majú nejaké nezrovnalosti alebo nejaké pochybnosti, aby sa odstránili. Preto si myslím, že práve to druhé čítanie je na to, aby sa vo výboroch prediskutovala problematika a aby sa aj pozmeňovacími návrhmi tento zákon vylepšil.
Ja súhlasím aj s tým, čo už bolo povedané, že naozaj rezidentský program je dobrovoľný program, a teda musia tam byť aj isté, poviem, sankcie. Čo to je rezidentský program? Len pre tých, ktorí to budú počúvať, je to pre lekárov, ktorý chce robiť praktického lekára pre dospelých a pre deti. Ja si myslím, že tento rezidentský program by sa mal rozšíriť aj na ďalšie špecializácie, pretože sme si toho vedomí a sme toho svedkami, že začínajú nám chýbať v tej ambulantnej sfére aj iné špecializácie, a teda nečakať, že keď nám bude chýbať neurológ, kardiológ, že potom zaveďme rezidentský program, mali by sme ísť preventívne už dopredu. Ale je to teda program, kde mzdu platí štát, ministerstvo zdravotníctva, a lekár by mal byť vyškolený v lôžkovej zdravotnej starostlivosti a potom by sa mal uchádzať na trhu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
12:24
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:24
Alan SuchánekA práve preto by som chcel aj apelovať na ministerku, že v tomto bude ministerstvo zdravotníctva musieť tlačiť na ministerstvo školstva, pretože nám tu zlyháva ministerstvo...
A práve preto by som chcel aj apelovať na ministerku, že v tomto bude ministerstvo zdravotníctva musieť tlačiť na ministerstvo školstva, pretože nám tu zlyháva ministerstvo školstva pri lekárskych fakultách už pri samotných prijímacích pohovoroch, a preto nám strašne veľa Slovákov odchádza študovať do Čiech. A ročne v Čechách nastupuje 130 slovenských lekárov a to sú práve tí, ktorí nám tu chýbajú.
Čiže samotná zmena, ja neviem, myslenia alebo vôbec akákoľvek reforma primárnej sféry bez toho, aby sme mali dostatok ľudí, nemôže byť úspešná. Pretože práve preto, aj to dneska vidíme, máme prestarnutých tých lekárov, vyhorených, veľa robia, aj, samozrejme, nielen v tej primárnej sfére a toto si myslím, že začína byť jeden obrovský problém v celej Európe, ale na Slovensku ešte viac ako napríklad v Čechách alebo v iných krajinách, lebo k nám odchádzajú a začína byť problém, že k nám budú prichádzať lekári z východu. A nie je to, samozrejme, len o lekároch, aj o sestrách. A s tým sa tiež budeme musieť vyrovnávať. Toto, v tomto vidím jeden veľký obrovský problém. Keď nebudeme mať ľudí, žiadna reforma to nezachráni.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.6.2018 o 12:24 hod.
MUDr.
Alan Suchánek
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ja by som chcel k tomu, Marek, čo si hovoril o tej primárnej sfére. Je tam veľký problém, ale chcem povedať to, že tento problém sa nedá vyriešiť len nejakou reformou. Chýbajú ľudia. A pokiaľ budú chýbať ľudia, tak žiadna reforma to nezachráni.
A práve preto by som chcel aj apelovať na ministerku, že v tomto bude ministerstvo zdravotníctva musieť tlačiť na ministerstvo školstva, pretože nám tu zlyháva ministerstvo školstva pri lekárskych fakultách už pri samotných prijímacích pohovoroch, a preto nám strašne veľa Slovákov odchádza študovať do Čiech. A ročne v Čechách nastupuje 130 slovenských lekárov a to sú práve tí, ktorí nám tu chýbajú.
Čiže samotná zmena, ja neviem, myslenia alebo vôbec akákoľvek reforma primárnej sféry bez toho, aby sme mali dostatok ľudí, nemôže byť úspešná. Pretože práve preto, aj to dneska vidíme, máme prestarnutých tých lekárov, vyhorených, veľa robia, aj, samozrejme, nielen v tej primárnej sfére a toto si myslím, že začína byť jeden obrovský problém v celej Európe, ale na Slovensku ešte viac ako napríklad v Čechách alebo v iných krajinách, lebo k nám odchádzajú a začína byť problém, že k nám budú prichádzať lekári z východu. A nie je to, samozrejme, len o lekároch, aj o sestrách. A s tým sa tiež budeme musieť vyrovnávať. Toto, v tomto vidím jeden veľký obrovský problém. Keď nebudeme mať ľudí, žiadna reforma to nezachráni.
Ďakujem.
Rozpracované
12:26
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:26
Jana CigánikováKu konkrétnym veciam. Hovoril si o tom, ako, ako si bol sklamaný z toho, keď sa pozrieš v podstatne z nejakého toho helicopter view na SMER a na to, ako vládne desať rokov, a to, že nemali ani program pre zdravotníctvo. No, ono je to tak, že my...
Ku konkrétnym veciam. Hovoril si o tom, ako, ako si bol sklamaný z toho, keď sa pozrieš v podstatne z nejakého toho helicopter view na SMER a na to, ako vládne desať rokov, a to, že nemali ani program pre zdravotníctvo. No, ono je to tak, že my sa otáčame často na ten SMER, ale možno by sa bolo dobré otáčať na tých voličov, že či im to naozaj takto stačí, že či oni nepotrebujú vedieť, ako bude o nich a o ich a o následné generácie postarané. Lebo naozaj je katastrofa, ako v akom stave je zdravotnícka politika.
Tiež si hovoril o tom, koľko toho urobil pán Drucker a koľko bývalý minister, koľko projektov rozbehol a aký je to legislatívny chaos a tak ďalej. S veľkou časťou toho, čo si hovoril, súhlasím. Len v tomto prípade skúsme nenaskočiť na túto vlnu. Pretože v tomto prípade by bohate stačilo, keby naozaj sa legislatíva robila štandardným spôsobom, keby ministerskí úradníci rešpektovali lehoty a neboli nejakí takí tí byrokratickí masochisti a keby pán Kollár, predseda Slovenskej lekárskej komory, dodržal to, na čom sa s pánom, bývalým pánom ministrom dohodol. Pretože aj to treba povedať, že lekári sa hnevali, že slúžia celú noc, vyšlo im ministerstvo v ústrety, skrátili to na desať, na desiatu hodinu večer a s tým, že lekári sľúbili, že teda nejakým spôsobom vykryjú tieto služby a teraz je s tým problém. Takže to tiež nepovažujem celkom za korektné.
Ešte mám pár sekúnd, tak v rýchlosti by som chcela len potvrdiť, čo hovoríš, vo vami organizovanom prieskume na univerzitnej nemocnici padlo doslova, že menej operácie kvôli nedostatku sestrám. Neskôr sa hovorilo, že to tak nie je. Bolo to tak, bola som pri tom, tak potvrdzujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.6.2018 o 12:26 hod.
Mgr.
Jana Cigániková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Marek, veľmi pekné vystúpenie, naozaj, klobúk dole. Dobre sa počúvalo, a celé komplexné. Bodaj by vláda takto komplexne vedela fungovať, ako fungovalo teraz tvoje vystúpenie.
Ku konkrétnym veciam. Hovoril si o tom, ako, ako si bol sklamaný z toho, keď sa pozrieš v podstatne z nejakého toho helicopter view na SMER a na to, ako vládne desať rokov, a to, že nemali ani program pre zdravotníctvo. No, ono je to tak, že my sa otáčame často na ten SMER, ale možno by sa bolo dobré otáčať na tých voličov, že či im to naozaj takto stačí, že či oni nepotrebujú vedieť, ako bude o nich a o ich a o následné generácie postarané. Lebo naozaj je katastrofa, ako v akom stave je zdravotnícka politika.
Tiež si hovoril o tom, koľko toho urobil pán Drucker a koľko bývalý minister, koľko projektov rozbehol a aký je to legislatívny chaos a tak ďalej. S veľkou časťou toho, čo si hovoril, súhlasím. Len v tomto prípade skúsme nenaskočiť na túto vlnu. Pretože v tomto prípade by bohate stačilo, keby naozaj sa legislatíva robila štandardným spôsobom, keby ministerskí úradníci rešpektovali lehoty a neboli nejakí takí tí byrokratickí masochisti a keby pán Kollár, predseda Slovenskej lekárskej komory, dodržal to, na čom sa s pánom, bývalým pánom ministrom dohodol. Pretože aj to treba povedať, že lekári sa hnevali, že slúžia celú noc, vyšlo im ministerstvo v ústrety, skrátili to na desať, na desiatu hodinu večer a s tým, že lekári sľúbili, že teda nejakým spôsobom vykryjú tieto služby a teraz je s tým problém. Takže to tiež nepovažujem celkom za korektné.
Ešte mám pár sekúnd, tak v rýchlosti by som chcela len potvrdiť, čo hovoríš, vo vami organizovanom prieskume na univerzitnej nemocnici padlo doslova, že menej operácie kvôli nedostatku sestrám. Neskôr sa hovorilo, že to tak nie je. Bolo to tak, bola som pri tom, tak potvrdzujem.
Rozpracované
12:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:28
Marek KrajčíJa som presvedčený, že rezidenčný program pri systéme nášho vzdelávania je nevyhnutný. A keby sme ho nemali, tak nám, tak nám skolabuje primárna sféra, s tým sa s pani poslankyňou Šebovou, žiaľ, nezhodneme.
Čo sa týka pripomienky pána predsedu. Štefan, s tým súhlasím, nech idú zákony aspoň štandardným legislatívnym spôsobom a tým pádom sa otvára priestor k diskusii. Našťastie tu máme ľudí,...
Ja som presvedčený, že rezidenčný program pri systéme nášho vzdelávania je nevyhnutný. A keby sme ho nemali, tak nám, tak nám skolabuje primárna sféra, s tým sa s pani poslankyňou Šebovou, žiaľ, nezhodneme.
Čo sa týka pripomienky pána predsedu. Štefan, s tým súhlasím, nech idú zákony aspoň štandardným legislatívnym spôsobom a tým pádom sa otvára priestor k diskusii. Našťastie tu máme ľudí, ktorí sledujú proces v Národnej rade, vyjadrujú sa, teraz to tak bolo, ale iba rezidenčný program, pozor, tie pohotovostné služby sme hodili do druhého čítania a opravujeme niečo. Chápem, opravujeme, kolabuje, dobre, ale presne s týmto úplne s tebou súhlasím a o tomto sa bavíme. Za toto budeme stáť, podporovať. A, samozrejme, vždycky sú potom aj nejaké pozmeňovacie návrh na poslednú chvíľu, lebo chceme vyňať slovo, pridať slovo a tak ďalej, však o tom sa bavíme, ja som o tých začatých 5-tisíc eur, teda začatý rok. Potom sme sa bavili pred, dohodneme sa, porozprávame sa. Mne sa páčilo, že sme na tom poslednom výbore v podstate pracovali, takže s týmto úplne súhlasím.
Alan, áno, samozrejme, je nedostatok lekárov, ale je tam na jednej strane pohľad vzdelávania, úplne súhlasím, treba sa na to zamerať. Ale je tu, samozrejme, aj problém reštrukturalizácie a poskytovania zdravotnej sféry na Slovensku. Vieme, že asi máme trošku veľa tých nemocníc, tam sú nejakí lekári. Vieme, že špecialisti, ako som povedal, pravdepodobne by nemuseli robiť všetko to, čo robia, ale časť by mohla robiť primárna sféra. A zrazu zistíme, že je tam nejaký vankúš nejakých lekárov, ktorí, keby sme dobre nastavili primárnu sféru, nám do nej sami zlezú a budeme ich mať zrazu viac. Takže ja si myslím, že je to komplexnejší problém, na ktorý sa treba pozerať komplexnejšie, ale, samozrejme, s tvojou pripomienkou súhlasím.
No a k poznámke Janky. Áno, Janka, SMER nemal predvolebný program pre zdravotníctvo, nemal pripravený koncept reformy kľúčových oblastí zdravotníctva. Napriek tomu politicky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.6.2018 o 12:28 hod.
MUDr.
Marek Krajčí
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pokúsim sa veľmi rýchlo.
Ja som presvedčený, že rezidenčný program pri systéme nášho vzdelávania je nevyhnutný. A keby sme ho nemali, tak nám, tak nám skolabuje primárna sféra, s tým sa s pani poslankyňou Šebovou, žiaľ, nezhodneme.
Čo sa týka pripomienky pána predsedu. Štefan, s tým súhlasím, nech idú zákony aspoň štandardným legislatívnym spôsobom a tým pádom sa otvára priestor k diskusii. Našťastie tu máme ľudí, ktorí sledujú proces v Národnej rade, vyjadrujú sa, teraz to tak bolo, ale iba rezidenčný program, pozor, tie pohotovostné služby sme hodili do druhého čítania a opravujeme niečo. Chápem, opravujeme, kolabuje, dobre, ale presne s týmto úplne s tebou súhlasím a o tomto sa bavíme. Za toto budeme stáť, podporovať. A, samozrejme, vždycky sú potom aj nejaké pozmeňovacie návrh na poslednú chvíľu, lebo chceme vyňať slovo, pridať slovo a tak ďalej, však o tom sa bavíme, ja som o tých začatých 5-tisíc eur, teda začatý rok. Potom sme sa bavili pred, dohodneme sa, porozprávame sa. Mne sa páčilo, že sme na tom poslednom výbore v podstate pracovali, takže s týmto úplne súhlasím.
Alan, áno, samozrejme, je nedostatok lekárov, ale je tam na jednej strane pohľad vzdelávania, úplne súhlasím, treba sa na to zamerať. Ale je tu, samozrejme, aj problém reštrukturalizácie a poskytovania zdravotnej sféry na Slovensku. Vieme, že asi máme trošku veľa tých nemocníc, tam sú nejakí lekári. Vieme, že špecialisti, ako som povedal, pravdepodobne by nemuseli robiť všetko to, čo robia, ale časť by mohla robiť primárna sféra. A zrazu zistíme, že je tam nejaký vankúš nejakých lekárov, ktorí, keby sme dobre nastavili primárnu sféru, nám do nej sami zlezú a budeme ich mať zrazu viac. Takže ja si myslím, že je to komplexnejší problém, na ktorý sa treba pozerať komplexnejšie, ale, samozrejme, s tvojou pripomienkou súhlasím.
No a k poznámke Janky. Áno, Janka, SMER nemal predvolebný program pre zdravotníctvo, nemal pripravený koncept reformy kľúčových oblastí zdravotníctva. Napriek tomu politicky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované